Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Rád by som podčiarkol, že je možno, hádam správny počin pomôcť tým, ktorí si hľadia pomôcť sami. Veľmi múdre slovenské úslovie hovorí: "Pomôž si, človeče, aj Boh ti pomôže." V tomto múdrosloví, o ktorom mám niekedy pocit, že nielen na Slovensku, ale čím ďalej viacej ruky otŕčajúcej Európe a svete, kde každý očakáva, že niekto mu niečo zabezpečí a na čo má nárok, čo považujem všeobecne za zhubné, sa zabúda na tento slogan. A ja niekedy hovorím, že by mal byť na, takmer na štandarde prezidenta republiky, aby ľudia hľadeli chápať, že zodpovednosť za ich bytie majú predovšetkým oni. Až potom ocinko štát alebo niekto, kto im má dať niečo, na čo si oni myslia, že majú neoddiskutovateľný nárok.
Ak teda existujú ľudia, ktorí majú neoddiskutovateľný nárok na svoj dôchodok, na ktorý celý život pracovali, a hľadia si pomôcť, človeče, a pomáhajú si, tak by sme sa k nim mali v duchu tohto úslovia férovo chovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, dovolím si predložiť vám návrh, ktorý podľa mňa odstraňuje istú existujúcu nespravodlivosť voči starobným dôchodcom vo vzťahu k ich zdaňovaniu.
Touto neveľkou novelou zákona sa snažím ošetriť skutočnosť, ktorá podľa mňa doteraz poškodzovala starobných dôchodcov. Keď starobný dôchodca pracuje, niektorý i z prostého dôvodu, že jeho dôchodok je nevysoký a nepokrýva jeho životné náklady, i takí starobní dôchodcovia existujú a iste uznáme, že je pre nich nie možno najpohodlnejšie chodiť po odrobení mnohých desiatok rokov ďalej do práce. Ale ak tak robia, tak na rozdiel od iných pracujúcich osôb nemôžu si uplatniť vzhľadom na príjem dôchodku nezdaniteľnú časť základu dane z príjmov. Jednoducho ten dôchodok sa im počíta ako príjem a to, čo potom zarobia, podlieha plnému zdaneniu.
Problém je v tom, že je to možno vec pohľadu, ale dôchodok nie je z pohľadu bežnej úvahy ľudskej príjmom. Dôchodok môžme chápať, presne vzaté, ako uložené peniaze, ktoré si ten človek odpracoval v čase, keď pracoval a odvádzal odvody na dôchodok, tak bol zdaňovaný a uložené peniaze, ktoré ukladal, povedzme ako včela med do úľa na zimu a na vyživenie budúcej generácie, ukladal roky, a ak dnes tieto peniaze čerpá, tak sú to peniaze, ktoré nie sú z tohto pohľadu príjmom.
Keby neexistovalo dôchodkové zabezpečenie, akože existuje, a on by mal tie peniaze, ako sa na Slovensku vraví, v pančuche, no tak si bude dokladať na živobytie v čase, keď nepracuje, z takto uložených peňazí a iste by nikoho nenapadlo zdaňovať mu ich. On ich ale v existencii dôchodkového systému vložil do inštitúcií, ktoré sa majú starať o následné hospodárenie s týmito peniazmi a následne jeho zabezpečenie v starobe. Samozrejme, tým spôsobom, že sa mu jeho dôchodok zarátava a nevzťahuje sa, nehľadí sa naň ako na nepríjem, ale ako na príjem, je vlastne v porovnaní s inými pracujúcimi fyzickými osobami poškodzovaný o neuplatnenie si základu dane.
Možno si niekto povie, no, čože je to, koľkože ich je, takýchto pracujúcich dôchodcov, a akéže to znamená poškodenie. Ešte raz zdôrazňujem, že tí dôchodcovia veľmi často nepracujú len preto, lebo už nevedia, čo by robili od nudy, ale nezriedka pracujú i preto, aby si, proste sebe či manželke prilepšili a zlepšili starobu.
Z tohto dôvodu som predložil uvedený návrh a chcem k nemu povedať celkom otvorene jedno. Ministerstvo financií vo svojej informácii napísalo, s čím nepochybne sa dá súhlasiť, to, čo som ako predkladateľ pripustil, že bude takýto zákon znamenať zásah do rozpočtu. To znamená, že bude mať negatívny dopad na rozpočet verejných peňazí. Iná vec je, že suma, ktorú vyčíslilo ministerstvo financií, čo by toto znamenalo ročne pre rozpočet, sa zdá, celkom nereálne vysoká, lebo vychádza zrejme z krajných kalkulácií. V skutočnosti ale tá suma okolo 30 mil. eur ročne je v reálnom dopade veľmi pravdepodobne nižšia, a to možno nižšia ako polovičná alebo ešte menšia s kalkuláciou ministerstva, ktorá vychádza zrejme z krajných rozpätí.
Chcem teda povedať, že na jednej strane máme istý zásah do verejných peňazí, na druhej strane ale mám pocit spravodlivosti voči starobným dôchodcom, ktorí pracujú, ktorí sú veľmi často, ako sa archaicky hovorilo, potrební ľudia, v tom zmysle dávnom potrebným je, že má potrebu tých peňazí. A takýto potrebný človek, ktorý neoddychuje v čase, keď by mohol a mal, ale rieši ekonomický problém svoj, svojej rodiny, manželky, si zasluhuje spravodlivý prístup.
A preto sa domnievam, že ak na jednej strane je zásah do verejných financií a na druhej strane je zlepšenie sociálnej situácie ľudí, ktorí celý život pracovali a ktorí možno s nevysokým dôchodkom sa snažia niečo urobiť tým, že pracujú a podávajú výkon, tak by za to nemali byť trestaní.
Chcem len povedať, že pokiaľ by išlo o budúcu otázku, kde na to vziať, jedna z vecí, s ktorou ja celkom bytostne nesúhlasím a ktorá stojí našu spoločnosť často nezanedbateľné sumy peňazí, sú investičné stimuly. Investičné stimuly vo svojej podstate nepochybne zasahujú do rovnosti podnikania, znamenajú veľmi často zvýhodnenie, takmer z podstaty veci vždy zvýhodnenie, jedných proti druhým, ktorí investičné stimuly nedostávajú. Sú často pochybné, viď známy prípad investičného stimulu v Dusle Šaľa, ktorý sa ani dokonca nezaviazal rozšíriť výrobu v zmysle prijatia nových pracovníkov, a tým pádom zníženia nezamestnanosti, ale pomerne vágne sľubuje, že nebude znižovať počty zamestnancov.
No, viem si predstaviť, že existujú iní, ktorí si myslia, že by mohli dostať investičné stimuly. A ja si myslím, že by ich nemal dostávať nikto. Lebo ak ich dostávajú niektorí, tí druhí sú znevýhodňovaní. A ak ich nedostáva nikto, tak je trh otvorený, férovejší a možnože päť, možnože desať miliónov ročne pre tisíce pracujúcich dôchodcov bude na tej druhej miske váh, a myslím si, že takto aktívni a svoje sociálne postavenie zlepšujúci dôchodcovia si zasluhujú spravodlivý prístup.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Myslím, že kolega Huba povedal časť toho, čo som chcel povedať aj ja, že ak by mala naša Akadémia na výkonovú jednotku, akokoľvek to znie brutálne, peniaze, ktoré má povedzme Česká akadémia vied, tak by bolo nepochybne oprávnené apelovať na jej samosprávu, aby dobrým alokovaním a vnútorným štrukturovaním tých finančných tokov podporila ešte viac z tých peňazí to, čo je hodné podpory, a menej financovala to, čo nespĺňa kritériá poriadnej alebo aspoň priemerne európsky akceptovateľnej vedy. To je pravda.
Ale ešte raz, sme v situácii, že tá Národná rada, že tá Slovenská akadémia vied nie je v nejakej optimálnej situácii financovania a tým pádom je trošku brutálne ešte týmto spôsobom aplikovať výchovné momenty. Uznávam, že nepochybne existuje solidarita, falošná niekedy, obranná, kruhová všetkých, lebo sme na jednej lodi, ale myslím si, že je dobré okrem toho, že má veda dostať aspoň ako-tak, ako má, hľadieť... A tu ešte sa vrátim k jednému vystúpeniu pána ministra.
Viete, vláda pani premiérky Radičovej začala financovať vysoké školy skutočne v súlade s ich úrovňou vedeckej produktivity a to je dobrý krok, ktorý vtedy veľmi rýchlo ukázal, ktoré univerzity a ktoré fakulty zarábajú na vede a ktoré sa vezú. Inak ste správne povedali, že sú i takí, ktorí tú vedu úspešne desaťročia kamuflujú. To nikto nepoprie a v tom máte plnú pravdu. Ale kroky, presne také, aké urobil vtedy minister Jurzyca, že diferencoval... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem všetkým kolegom, ktorí komentovali moje vystúpenie. Niežeby som si osoboval nejaké práva, ale možno by som bol uvítal aspoň jeden ohlas zo strany vládnucej strany, pretože, ako som podčiarkol, to, o čom som hovoril, sa netýka opozície. To nie je téma opozičná verzus vládnuca strana. Ja neviem, či sa vám nezdalo to, čo som povedal, hodné akejsi reakcie, a ani sa jej nedožadujem.
Ale chcem podčiarknuť, že financovanie tejto inštitúcie, tak aby mohla fungovať na takej úrovni, o akej hovoril teraz ctený kolega Huba, je, samozrejme, čiastočne financované grantovými zdrojmi. Ale grantové zdroje z podstaty veci sa nedajú používať na kúrenie, opravu tečúcej strechy, sanáciu fučiacich okien, nesmú sa na to používať. To znamená, že tá inštitúcia potrebuje zafinancovať i svoj elementárny život, potrebuje zafinancovať začínajúcich vedcov, ktorí sa nestanú od počiatku súčasťou dobre financovaných grantov. A jednoducho ak by znamenal pôvodný návrh to, že 400 či 500 pracovníkov SAV odíde z práce v Slovenskej akadémii vied, tak si podtíname korene. Dávame doslova sekeru ku koreňom budúcej slovenskej vedy.
A ja si myslím, keď už ten stromček nehnojíme trikrát denne, nepolievame a neovievame, tak minimálne občas poliať a občas prevzdušniť okolie koreňov by sme mali, či sme opoziční alebo koaliční.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážená snemovňa, na rozdiel od mojich oboch predrečníkov priamych i toho, kto príde po mne, som nepochybne na rozdiel od nich človek, ktorý s veľkými financiami v živote veľmi do styku neprichádzal. Preto chcem povedať, že téma, ktorej sa budem venovať, je relatívne malou témou. Jedná sa o malú rozpočtovú kapitolu v porovnaní s rozpočtom Slovenskej republiky, a ako sa u nás v rodine vravievalo, čože je to proti sláve Božej, 50 či 60 mil., ba dokonca čo je to proti rozpočtu Slovenskej republiky, a čože už on je proti sláve Božej.
Takže sa budem venovať kapitole, o ktorej by sa dalo a malo predpokladať, že v priebehu rokov po páde totality a po nakročení k civilizovanému svetu by mala byť tým, čomu nemecký jazyk hovorí Sorgenkind, dieťa, ktoré vyžaduje zvláštnu starostlivosť, lebo ona vyžaduje zvláštnu starostlivosť, a po všetkých tých vládach, ktoré hrdo vyvesovali na transparent, že vzdelanie, veda a výskum je našou budúcnosťou, pretože nie sme bohatí na ropu, plyn, urán či diamanty, tak realita bola taká, že nech tá vláda prišla sprava, zľava alebo súčtom zo všetkých strán, vždy sa nachádzali iné veci, ktoré v danom čase mali prioritu.
Pamätám sa, že keď sme vstupovali do NATO, tak bola priorita obrana. No dnes obrana celkom prioritou, neviem, či je, ale faktom je, že za ostatné roky dochádza k poklesu financovania inštitúcie, o ktorej, a to hovorím ako univerzitný pedagóg, a ktorú pred časom možno niekto vnímal ako konkurenciu, ona reálne možno aj takou je, univerzitného vedy a výskumu, to je Slovenskej akadémie vied, je treba povedať, že posledné roky pomaly a nezadržateľne financovanie inštitúcie, ktorá akokoľvek predstavuje špičku slovenskej vedy a výskumu popri niektorých lepších a dobrých univerzitách, jej kapitola reálne vyjadrená klesala. Pri predložení návrhu rozpočtu toho roku bol ten pokles zase v porovnaní s inými veľkými položkami..., čože je to 10 mil. Ale ak zo 60 zoberieš 10, tak je to brutálny pokles.
Nie som lobistom Slovenskej akadémie vied. Ako som povedal na výbore, okrem toho, že mám česť byť členom autorského kolektívu Encyclopaedia Beliana, ma vlastne k Akadémii neviaže nič než záujem o to, aby dobré zložky Akadémie netrpeli biedou. Aby elitní slovenskí vedci znesúci svetové parametre nemuseli robiť väčšinu svojich výskumov v inštitúciách Európy alebo zámoria a potom využívali nejakú časť roka svoju pracovňu ako miesto, kde spisujú svoje dobré publikácie. Pravda je, že Slovenská akadémia vied ako každá takáto veľká inštitúcia pozostáva z ústavov rôznej úrovne a rôznej kvality. Niet takej univerzity ani medzi tými najlepšími, aby boli všetky jej fakulty zároveň najlepšie na svete. Platí to iste pre Oxford či Harvard, Princeton či MIT a platí to i pre univerzitu Komenského, STU či Karlovu univerzitu v Prahe. Každá takáto inštitúcia má svoje silnejšie aj slabšie zložky. Samozrejme, že je úlohou samosprávnej inštitúcie vedieť posúdiť, do ktorej časti treba toky zintenzívniť, a vzhľadom na úroveň výstupov a kvalitu ľudského materiálu, ktorá z nich si nezasluhuje doterajšie financovanie. To ovšem by sa malo diať za zachovania elementárneho bazálneho financovania danej inštitúcie ako celku a nechať samosprávnym zodpovedným orgánom na posúdenie rozdelenie týchto tokov.
Keď pred niekoľkými dňami tiahli prevažne mladí vedeckí pracovníci SAV ulicami Bratislavy k Bratislavskému hradu a k Národnej rade pod heslom Veda chce žiť, tak, znova podčiarkujúc, že ma nespája s nimi žiaden lobizmus, sa domnievam, že to heslo je dobré, ak ide o dobrú vedu a o dobrých vedcov. Ja som presvedčený, že množstvo kvalitných vedeckých pracovísk a vedcov v Akadémii vied je také, že je absolútne neprijateľné, aby došlo medziročne k poklesu jej financovania o pätinu.
Pravdou je, že keď sme na výbore dostali predložený návrh rozpočtu, tak sa tam zdvihla predsa medzi poslancami opozície istá vlna odporu a jej výsledkom bol pozmeňovací návrh kolegu Fronca, ktorý vracal financovanie Slovenskej akadémie vied aspoň zhruba do rámca minuloročného rozpočtu, ktorý, podotýkam, bol rozpočtom klesajúcej úrovne v porovnaní s rokmi predchádzajúcimi. Pravda je, že ten návrh, ako to tak chodí v našom parlamente, pričom sa domnievam, že podpora Endokrinologického či iného, Virologického ústavu napríklad Akadémie vied, predsa nie je záležitosť pravo-ľavá, nie je záležitosťou SMER-u verzus KDH či SaS. Ja si nemyslím, že skúmanie pankreasu a terapie jeho ochorení má politický náboj. Ale každopádne teda summa summarum záver bol ten, že návrh neprišiel, ale bolo povedané, že sa s tým predsa niečo urobí. Nuž sú to také švédske striky. Vieme, aký je rozpočet, vieme, čo tam píšeme, napíšeme to tam, odmietneme zmenu, ale zároveň povieme, nože však sa to nejako potom utrasie. Ja neviem, či je budúcnosť význačnej časti vedy na Slovensku záležitosťou, s ktorou sa vôbec má takto cvičiť. Neviem, aký bol dôvod okrem toho, že to predložil opozičný poslanec a hlasovala by za to aj opozícia, aký bol dôvod našich kolegov zo SMER-u neprijať ten pozmeňovací návrh tak, ako bol predložený. Presne vzaté, jednalo sa proti stavu, ktorý je teraz na stole, už len o rozdiel 2 mil. eur. Ale to pravidlo neprijať nič, čo od opozičných diablov pochádza, je príliš hlboko zažraté a očividne prevládne i v momentoch, keď skutočne nemôžme podsunúť autorom a podporovateľom, že tak robia z politicky zištných príčin. Pripusťme, že pár stovák či tisíc – či dve, či tri – vedeckých pracovníkov takejto inštitúcie nevyhráva voľby. Ja tu dnes hovorím za Slovenskú akadémiu vied nie preto, že si myslím, že mi takéto vystúpenie vydláždi cestu k žiarivej politickej budúcnosti. Takéto investovanie do davov sa oveľa lepšie vyplatí vratkami z energetických nákladov, lebo plyn a elektriku používa kdekto, samozrejme, odhliadnuc od stavu, ktorý vidím, idúc vlakom po Slovensku, chalupy a domy obložené drevom. Tí, ktorí kúria drevom, očividne nebudú mať z vratiek za energie tak veľký prínos a treba tiež povedať, že úplne najhoršie sú tí, ktorí sú obložení drevom v Stropkove, lebo tí nielenže nebudú mať nič – a v priľahlých farnostiach okolo Stropkova –, lebo nielenže nebudú možno mať nič zo zľavy na kúrení plynom, ak tam ten plyn nemajú a ak nekúria elektrikou, tak ani z toho, a keďže tam nechodí vlak, tak dokonca ani z toho. (Povedané so smiechom.) Ale to by sme mohli bez veľkého rizika označiť za plošné, populistické ekonomické rozhodnutia, ktoré, samozrejme, majú napĺňať istý plán určený na odškrtávanie splnených záväzkov, ale tie sú na pováženie.
Súvis medzi takýmto investovaním a investovaním do dobrej vedy predsa nejaký existuje. Sám rozhodne stojím na pozícii, že podporu v podobe zliav alebo dokonca bezplatného cestovného, v podobe zliav v prípade energetických potrieb by mohli v slušnom solidárnom štáte dostávať občania, mladí či starší, ale tí, pre ktorých je to potrebné. Tak ako sa trvale domnievam, že existujú na Slovensku deti, ktoré nepotrebujú detské prídavky, a, naopak, sú deti, ktoré potrebujú i viac ako 23 euro, jednoducho medzi vysokým školstvom a vedou a rozdávaním benefitov je spojenie neblahé v podobe rovnostárstva.
A teraz sa vrátim z rovnostárskeho bezplatného cestovania, ktoré je rovnostárske okrem tých Stropkovčanov, a energetického vratkovania rovnostárskeho okrem tých, ktorí elektriku ani plyn na kúrenie nepoužívajú, k rovnostárstvu nezriedka i vo financovaní a teraz odídem na chvíľku od Akadémie vied, ale i od financovania vysokého školstva. Roky rokúce máme i činnú, viac či menej, Akreditačnú komisiu. Pred mnohými rokmi, keď som bol prvýkrát v parlamente, táto Akreditačná komisia vyniesla svoj posudok o niektorých rýchlovzniknutých a povedal by som, ako sme to vtedy volali, pod každou vŕbou, podvŕbových vysokoškolských inštitúciách. Vyniesla ho kriticky, ten svoj posudok a hádajte, aký bol záver. Samozrejme, nijaký. Či už bola tá škola uznaná za sotva dôstojného konzumenta štátnych peňazí na vzdelávací proces, alebo nie, nič sa nezmenilo. Nič sa nezmenilo, pretože sa hlavne v čase mečiarizmu stavali pomníky miestnym hrdinom v podobe založení univerzít, a medzitým Akreditačná komisia pracovala roky. Boli tu dokonca rozumné úvahy o tom, že sa univerzity budú kategorizovať a ich financovanie bude závisieť od parametrov - okrem iného - kvalitnejšej vedy, kvalitnejších týchto výstupov a poskytovaného vzdelávania, ale akonáhle sa ukázalo, že by prísnejším sitom neprepadli alebo prepadli, ako si prajete, viaceré, ba dokonca mnohé vysokoškolské vzdelávacie inštitúcie, tak úvahy o výskumných univerzitách a o diferencovaní financovania, samozrejme, zapadli prachom. Nič z uvedeného sa nerealizovalo a naďalej sa financovalo a opäť to nie je len otázka ľavicovej či pravicovej vlády, ale všeobecne slovensky, tradične, plošne. Ja už som ten príklad opakoval mnohokrát, proste sype sa nosniciam, či sú dobré nosnice, horšie nosnice alebo či vôbec vajcia neznášajú, jednoducho nasypeme všetkým rovnako, aby na seba nežiarlili.
Ja teda musím povedať, že ak sa stalo to, že Slovenská akadémia vied bola vystavená čo i len načas ataku v podobe reálne brutálneho zníženia jej rozpočtu, je mi to nepochopiteľné. Nebudem hovoriť o tom, že predseda Akadémie vied, uvedomujúc si svoju závislosť, prišiel na obed s premiérom ako s prezidentským kandidátom. Bol ochotný urobiť kdečo preto, aby jeho inštitúcia, k tomu jeho sa ešte na chvíľku vrátim, dostala minimálne aké-také peniaze, ktoré by jej umožnili slušnú, porovnateľnú existenciu s okolitými inštitúciami.
K tomu okolitému by som povedal teraz niečo. Onehdá sme ako školský výbor pred rokmi boli v Prahe. Boli sme na Českej akadémii vied a dozvedeli sme sa elementárne údaje na takej, dá sa povedať, reálne zdvorilostnej návšteve o financovaní Českej akadémie vied. Samozrejme, sumy, ktoré tečú do Českej akadémie vied, sú dlhodobo, keď hovorím dlhodobo, tak ostatných 23 rokov českej samostatnosti, neporovnateľné s tokmi, ktoré tečú do Slovenskej akadémie vied. Samozrejme, niekto si povie, áno, i v drevenej búde sa dá prísť na teóriu relativity. Pripusťme, že možno Madame Curie rozbíjala atóm, ako legendárne predvádza Jiřinka Bohdalová v českom filme Světáci, rozbíjala atóm v drevenej búde, medzitým ale predovšetkým náročné, tvrdé vedy pokročili tak, že kvalitný výskum je absolútne neoddeliteľný okrem od osoby skúmajúceho i od jeho technického zabezpečenia. A preto ma vždy znova, a tým neberiem v obhajobu slovenské vysoké školstvo, pretože som bol jeho súčasťou, ale vždy znova dojímajú úvahy o tom, ako nie sme v prvej päťstovke, ako je tam Karlova univerzita a dnes už aj Masarykova univerzita a dnes už aj České vysoké učení technické a dneska už aj "moravské" Vysoké učení technické. No áno, nie sú tam tie naše školy a ešte raz hovorím, nie je to len v tom, ale absolútne neoddiskutovateľne je to i v tom, že Univerzita Karlova dlhodobo dostávala na výkonovú jednotku porovnateľnú s mojou alma mater Universitas Comeniana Bratislavensis asi o 60 % ročne viac. A musím teda reálne sa spýtať každého z vás, keď budete bývať v dome a váš sused s manželkou a dietkami rovnakého veku, počtu a parametrov, ako sú vaše, bude mať 20 rokov 12-krát do roka o 65 % vyšší príjem ako vy, čo si myslíte, bude v 20. roku takéhoto financovania vidieť rozdiel vo fungovaní vašej a jeho domácnosti, ak budete všetci – aj jedni, aj druhí – poctivo a v bázni Božej šetriť, hľadieť si svojho a budovať čo najlepšiu domácnosť. No, samozrejme, že bude, i keby ste inak boli rovnako milujúcimi pracovitými a dobrými rodičmi.
Takže toľkoto k téme, či sú peniaze nosné alebo nenosné pre prosperitu vedy a výskumu v takejto krajine, ako je naša. Presne tak ako v každej inej krajine, i tu je potrebné, aby, ak chceme výsledky, tak musíme tie nosnice kŕmiť. A to, že ja stále volám po tom, aby sme kŕmili tie dobré nosnice a tam nehľadeli na tu zrno, tam zrno, ale poctivo im umožnili, je jednoducho naplnením toho, čo každá vláda doteraz, lebo sa nepamätám ani na jedinú, ktorá by programovo povedala, že do našej vedy neinvestujeme ani groš, lebo je to blbosť, starať sa o vedu v takej krajine, však tí na Západe alebo v Číne, alebo v Japonsku všetko vynájdu a my už prídeme k hotovému, načo budeme my skúmať. Nie, žiadna vláda toto netvrdila. Mali sme Minervu a mali sme, aby som to povedal veľmi ľudovo, plnú hubu rečí o tom, ako sa treba starať o vzdelávanie, vedu a výskum na Slovensku. A výsledkom bolo to, čo sme dostali na stôl v školskom výbore, a reakciou na to je úprava, ktorú čítam teraz v spoločnej správe, ktorú predniesol kolega Duchoň, a s dovolením, s radosťou sa pripájam k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý zakrátko predloží kolega Kadúc, kde sa pokúšame o restitutio ad integrum aspoň do výšky vlaňajšieho rozpočtu pre Slovenskú akadémiu vied, pretože sa jednoducho domnievam, že pri všetkých možných vnútorných rezervách Akadémie vied, ku ktorým sa, verím tomu, Akadémia ako samosprávna inštitúcia sama dopracuje, je jednoducho ťažko zdôvodniteľné, aby takáto inštitúcia trpela klesnutím rozpočtu o tak výraznú čiastku, a to nechcem ani spomínať záväzky, ktoré pre nás v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania vyplývali z nášho členstva v Európskej únii, ktoré, treba povedať, na svojej úrovni neplnia mnohé európske krajiny, ale tak ako to zaznelo v predchádzajúcom vystúpení, Slovensko na tomto poli, to znamená, či už zoberieme kritérium hrubý národný produkt, a z neho, alebo z rozpočtovo a z toho zdobí pravidelne posledné miesta rankingu dvadsaťosmičky európskej. A vlastne by sme mali aplauzom privítať priateľov z Bulharska a z Rumunska, pretože tí nás nepochybne chránia pred absolútne hrdým primátom byť poslední vo financovaní týchto súčastí existencie spoločnosti.
Dovolím si teda opäť poprosiť i pána ministra financií, pretože rozdiel medzi jedným a druhým je 2 mil. eur, i ctených kolegov zo SMER-u, ktorí hádam tiež majú dietky, ktoré by buď ako mladí vedeckí pracovníci patrili k tým, ktorí chcú naplniť heslo Veda chce žiť, alebo možno sa im zíde profitovať z toho, čo môže i pre ich zdravie napríklad v oblasti medicínskych výskumov, ale i pre prosperitu krajiny v oblasti iných kategórií produktov vedeckých Akadémie vied slušnejší rozpočet priniesť. Ja nevolám po navýšení rozpočtu pre Akadémiu vied, hoci vzhľadom na neplnenie našich záväzkov vo vzťahu k vzdelávaniu a k Európskej únii by som i to mal a mohol, dokonca by som, skutočne by to mala byť moja povinnosť, tak bránim ako pracovník Univerzity Komenského rozpočet svojich "rivalov" z Akadémie vied.
A ešte raz zdôrazňujem, ak by ste podporili onedlho predložený návrh, milí kolegovia z vládnucej strany, nemyslím si, že tým sa dopustíte čohokoľvek zlého, čo by vám tých 3-tisíc či 4-tisíc mladých a starších vedcov zazlievalo, resp. nedopustíte sa ničoho v tom zmysle, že vás moje vystúpenie a podpora môjho návrhu pripraví v budúcich voľbách o hlasy. Všetko toto, čo hovorím, nehovorím preto, lebo si z toho - ako z väčšiny mojich návrhov - niečo osobne sľubujem, ale sľubujem si, s dovolením, od úpravy rozpočtu tejto inštitúcie to, aby slovenská veda, keď aj nežije v prepychu a v blahobyte, ale aspoň celkom zúfalo neživorila.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ku cti priateľa Joža Mihála slúži, že svoje príspevky prednáša zrozumiteľne, jasne. Ak sa človek trochu zamyslí a venuje im a ja sa im venujem rád, pretože si nemyslím, že s funkciou a úradom získavaš na všetko rozum a jeho pole nie je mojím poľom. Ale ak ich teda počúvaš, tak chápeš, že tak, ako zaznelo vo vystúpení, nie sú ani pravicové, ani ľavicové. V niektorých prípadoch by som povedal, že by mali priamo hrať do nôt vládnucej sociálne cítiacej strane. A samozrejme i tam, kde protirečí návrhu zákona, to podáva tak vyargumentovane, že je ťažko pri zdravom rozume odmietnuť návrh.
V tom úvodnom vstupe hovoril o zodpovednosti agentúry za tých, s ktorými má zmluvu. I mne káže zdravý rozum, že ak vy ako dovolenkár uzavriete zmluvu s cestovnou kanceláriou, nemôžte si, preboha, nič uplatňovať na leteckej spoločnosti, ani na hotelierovi, ba dokonca ani na správcovi národného múzea v Káhire, ak vaša cestovka skrachuje. Vaša zmluva a váš vzťah, aj keď ste mali ísť do národného múzea v Káhire a mali ste letieť lietadlom a mali ste bývať v hoteli, dokonca vás mali autom prepraviť z letiska do hotela, vy nemáte predsa vzťah k týmto službám, ale máte nosný vzťah k svojej cestovnej kancelárii. A presne o tom je pozmeňovací návrh. Ak má niekto vzťah s agentúrou a tá si čokoľvek nesplní, nemôže za to ručiť ten ďalší, s ktorým takýmto vzťah nemá. Ešte raz hovorím, zdravý rozum.

Pán predseda, a ako by som dotvrdil, že sa darilo, tak prosím (smiech v sále) o opravu môjho hlasovania za kladné.

Ďakujem, pani predsedajúca. Chcem vás požiadať, aby sme zaradili do programu tejto schôdze parlamentnú tlač 345, ktorá bola na pôde parlamentu v januári roku 2013... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Ešte raz, parlamentnú tlač ktorú?

Osuský, Peter, poslanec NR SR
Číslo 345 venovanú prijatiu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prenasledovaniu Falun Gong v Čínskej ľudovej republike. Prosil by som, aby sme tento bod zaradili na deň 10. decembra, ktorý je Dňom ľudských práv a aby sme ho prerokovali o deviatej ráno. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No bilancujúc tlačovú besedu premiéra, musím povedať, že je škoda, že sa tlačové besedy premiéra neabsolvujú v rokovacej sále. Premiér by nám a vlastne i svojim straníkom mohol smelo do očí povedať, že sme opití, respektíve na radu kolegu Jarjabka, že sme prinajlepšom aspoň len sfetovaní. Pokiaľ ide o ďalšie, v talóne mu ešte ostáva riziko, že opozícia je ovládaná scientológmi. A pravdou je, že Tom Cruise bol v tejto rokovacej sále len o niečo kratšie ako premiér.
Musím povedať, že ak by sa našli dokonca i takí, ktorí nie sú ani opití, ani sfetovaní a rezistentní voči bludu scientologickému, každopádne hrozí, že sú úžerníkmi. A keď už ani to nie, tak majú rozum zatienený ópiom ľudstva spôsobeným birmovkou. Preto to hovorím, lebo náš premiér je etalón pravdomluvnosti. A ak on predsa o nás povie, že sme opití alebo inak opojení, tak to inak proste nemôže byť a k tomu nám dopomáhaj pánboh.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Táto schôdza má aspoň pre niekoho nejaký zmysel. Napríklad vďaka nej sa kolega Martvoň dozvedel, koho nominantom je JUDr. Straka v správne rade. Keďže tam boli samí nominanti opozície, tak bolo ťažko uhádnuť, ktorý bude tým nominantom SMER-u, no teraz to má aspoň jasné.
Inak, pokiaľ ide o patetickú výzvu premiéra, ktorého odvolávame, aby mu ľudia nahlasovali korupciu, chápem to ako výpomoc kolegom právnikom z preťaženej prokuratúry, pretože tá musí písať jeden a polstranové zdôvodnenia doktorovi Suchánkovi, prečo sa to nedá vyšetrovať. A tak je to lepšie potom poslať priamo premiérovi, lebo ten s tým naloží vysoko aktívne. Takže v tomto zmysle je to, ako spievali Beatles: "With a Little Help from My Friends.".
A pokiaľ by som ešte mohol povedať jedno, bola tu debata o predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý nie a nie prejsť. Chcem povedať, že v rámci tejto situácie sa, by som povedal, uvoľnením zodpovedného člena správnej rady objavila pre túto funkciu kádrová rezerva veľmi vhodná. Myslím si, že JUDr. Straka by bol takmer ideálnym kandidátom na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. A keďže je kádrovo neobsadený, bolo by škoda nevyužiť jeho prirodzené danosti.