Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
No, začal by som osobne, keď som sa pred pätnástimi rokmi stal obeťou, postihnutým v reštitúcii, tak som zistil v pomerne vyššom veku, že nemám strechu nad hlavou. Musím povedať, že jedno z kritérií, ktoré rozhodovalo o tom, kde budem skladať hlavu a kosti, dúfam, až do smrti, bolo to, aby som bol nezávislý na akomkoľvek inom zdroji ako na mojom vlastnom, pokiaľ ide o vykurovanie. Bol to jeden z nosných bodov. A musím povedať, že sa tento postoj veľmi osvedčil, vrelo ho odporúčam každému, kto tú možnosť má. Moja ostražitá manželka, milá, ktorá sa stará a kontroluje pedanticky spotrebu v pravidelných intervaloch, plne potvrdzuje – na rozdiel od nešťastníkov, že teplá zima, ktorá bola, sa evidentne podpísala na výrazne zníženej spotrebe, tým pádom lacnejšom kúrení.
Ja sa domnievam, že prijať zákon, ktorý sociálna vláda prijala tak, že ľuďom berie možnosť zodpovedne a slobodne sa rozhodnúť o svojich nákladoch, ktorých ušetrené časti by mohli použiť v prospech svojej rodiny a možno i jej sociálneho rozvoja, je vlastne veľmi škodlivé. A nepochybne je prejavom slobody, iste i preto je spolupredkladateľkou Lucia Nicholsonová zo Slobody a Solidarity, ľudí rozhodnúť sa o spotrebúvaní svojich peňazí. A tento monopolizujúci zákon ide presne v protismere k tomuto pohybu. Ja sa domnievam, že je to ukážka škodlivosti a ukážka toho, o čom som hovoril pri nejakom minulom vstupe. Čiže na Slovensku sa dokáže z podstaty veci i dokonca vôľou volených zástupcov ľudu zmršiť všetko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja sa zase ako lekár napriek tomu stotožňujem s predloženým návrhom i s tým, čo povedal kolega Novotný, o to viac, že vo februári tohto roku som podobný návrh so životnosťou dvadsať sekúnd, ako káže tradícia tohto parlamentu, ak predkladá návrh opozícia, snažil sám.
Chcem povedať ešte jednu vec okrem toho, že zaznelo tu celkom čestne, že sa to robí formálne a poďme kontrolovať, prečo je to tak. Na Slovensku, žiaľbohu, je to tak, ako povedal klasik, pretože to vyplýva z podstaty fungovania veci. Takéto normy vlastne možno niekomu prinášajú zárobok. To je snáď jediné pozitívum, otázka je, koľko prinášajú pozitív tým, ktorým majú pozitíva prinášať.
A úplne nakoniec: Vo vystúpení zazneli veľmi, by som povedal, dôležité informácie, aj keď sa možno stratili medzi inými, že je veľmi dobré v duchu starej komunistickej formulácie "dôveruj, ale preveruj" kontrolovať, čo sa nalepí na smernicu Európskej únie – nech už k tým smerniciam sám mám akýkoľvek postoj – iniciatívou "po ceste". To znamená, že by sme mali mať takmer inštitúciu, ktorá bude kontrolovať, čo sa stane medzi Bruselom, Štrasburgom a Zbierkou zákonov. Pretože to by sme sa mnohokrát divili, ako sú niekedy iniciatívni blbci horší ako triedni nepriatelia.

Ďakujem pekne, pán predseda. No dejiny i krásna literatúra, svetová i naša, poznajú prípady príbehov ľudí, ktorí trpeli tým, čomu sa hovorí v psychiatrii "patologičskoje sudičstvo". Teda že sa boli v stave súdiť o kúsok medze s gazdom od "za tou medzou" a boli v stave doviesť svoj možno slušný majetok a gazdovstvo na bubon z princípu, pretože sa chceli súdiť, lebo boli takí. Ako sa vraví, bolo to v nich ako v koze.
Ale rozdiel proti týmto súdom, o ktorých sa tu už dnes opakovane hovorí, je ten, že doviedli na bubon svoje gazdovstvo. Teda niesli hmotnú zodpovednosť, po ktorej volá pán poslanec Kadúc. Problém je, že keď sme zarazili Unionu zisk, tak toto viťúzstvo, ako by bratia Češi povedali, furianstvo, je síce veľké viťúzstvo pred zrakmi nadšených voličov, ale na rozdiel od toho gazdu i tie zaviazané peniaze v Luxembursku, i tí právnici, ktorí neboli celkom lacní, ako vieme, a ktorí úspešne ten spor doviedli k prehre, boli platení z daní občanov. Z daní občanov, pred ktorými sme sa chceli predvádzať ako viťúzi.
Pán premiér Fico bol naším zástupcom na Európskom súde. Ako dobrý právnik dokázal to, že nevyhral ani jednu slovenskú kauzu, ale som presvedčený, že tú kauzu Unionu, ktorú tak hrdinsky ohlásil, že sa s nimi za tie prsty ťahať budeme, ako vidím, nevyhrali ani ním vybraní právnici, a musím povedať, že by ju zrejme nevyhrali ani o triedu lepší právnici ako je on, lebo bola stratená od samého počiatku.

Ja len skutočne, vlastne je to vo vzťahu k predchádzajúcej diskusii, malé jazykovedné okienko. Slovo ago, agere v latinčine znamená v zásade, v prvom slede robiť, robiť, konať. To znamená, agens je konajúci prechodník, to znamená, samozrejme, že ak žijeme v svete agentov, rezidentov vo Washingtone alebo inde, tak, samozrejme, máme jednostranný pohľad na interpretáciu slova agent. Ale v skutočnosti, ešte raz hovorím, je to ten, ktorý robí, a môže robiť dobro alebo zlo, ako to tak chodí. Ale ešte raz, nie je to samo osebe urážka.
A to, čo pán poslanec Kollár vysvetlil publiku, je jednoducho pravda. Netreba to vnímať len z toho nášho tradične rezidentsko-agentského pohľadu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, Mikuláš, keďže si končil tak traumatologicky, hovoriac o streľbe do vlastného kolena, zdanlivo by to mohlo vyvolať dojem, že sa bude jednať o paragraf sebapoškodzovanie.
Chcem povedať, nielen ako lekár netraumatológ, že na rozdiel od statočných hrdinov, ktorí narábajú koltom visiacim "proklatě nízko", typu Clinta Eastwooda a postáv, ktoré stelesňuje, háčikom na tvojom prognostickom náčrte streľby do kolena premiérom Ficom, by som postavil realitu, ktorá ma učí, že jeho streľbu do kolena zväčša uhrádzajú občania. Občania sa zložili na a zložia na hrdinský počin v podobe "s poisťovňami a zákazom zisku, si to s nimi kedykoľvek rád rozdám". Pravda je, že to, čo nás to zatiaľ stálo, nehradil Robert Fico, nebolo to jeho koleno, ktoré bolo prestrelené.
Samozrejme, ak séria procesov, ktorá bude súvisieť s touto hrdinskou jánošíkovskou aktivitou zlému Enelu vziať a prostému ľudu vrátiť, skončí tak, ako sa dá očakávať, tak je možné, že opäť ten prostý, šťastný ľud zaplatí toto jánošíkovské hrdinstvo. A pravda je, že je veľmi ľahko robiť geroja vtedy, keď viem, že v konečnom dôsledku to nebudem platiť ja.
Pokiaľ ide o to, čo som sa dozvedel, že si prorokoval Klička za prezidenta, no, ja si myslím, že v tejto sále sú ľudia, ktorí prorokovali za prezidenta Fica. Nevyšlo vám to.

Ďakujem za slovo. No pravda je, že mňa pri celkom očakávateľnej a aj právne nepochybne relevantnej debate o ústavnosti a protiústavnosti zaráža jedna vec, ak sa ja v akejsi spoločenskej špičke alebo po spoločenskom podujatí budem vracať z posedenia s kamarátmi a vycikám sa na ten múr, kde "rozžal zore Stalingrad" na Námestí SNP, tak možno u seba budem mať 50 eur a budem môcť byť na základe akýchsi pravidiel hry pokutovaný. Pre mňa, aj keď som len doktor medicíny, je totálna ústavná nerovnosť, ak existuje občan Slovenskej republiky, ktorý za také isté ocikanie toho istého miesta nebude tak postihnutý ako ja. To je ústavná nerovnosť. To znamená, že z môjho pohľadu, tak ako povedal kolega Hlina, nie je posvätná krava ústava, tobôž nie Ústava Slovenskej republiky.

Ak ma pamäť neklame, tak keď sme po prijatí ústavy Mečiarom a všetkými tými hrdými chlapcami, ktorí ju nosili so šerpami opretú o brucho, sa v roku 1998 stali väčšinou v parlamente, tak sme v tej ústave, myslím, urobili 98 zmien, asi po piatich rokoch. To popri tendencii k zmenám v americkej ústave nastane v roku 4292. To znamená, že tá naša ústava ozaj zniesla korekcie. Mali sme vtedy ich spočítané a ešte 31 ich neprešlo vďaka SDĽ, ktoré boli tiež veľmi potrebné, pretože pre mňa, si dovolím povedať, bol nebohý Ernest Valko autoritou, aby sme verili jeho názoru na Mečiarovu ústavu (a Gašparovičovu). Tým chcem povedať, že ak je to tak, ako hovoríte, ja vám plne verím. Tak hor sa na ústavu.

Ďakujem pekne. Pán kolega Susko, len kvôli poriadku, ja som vôbec nepovedal, že ten zákon narazí na právnikov, naráža len riešenie, naopak, ja som len konštatoval to, čo sa stalo, nebolo to veľmi ťažké odhadovanie, že to právnici roztrhajú na kusy, ako ste sa o to pomerne nepriestrelne na základe ústavy a iných vecí pokúsili, ja som povedal, že to narazí na humanitu alebo na vykladačov humanity a na ústavnosť, čo sa aj presne stalo. Nič to na tom nemení, že, žiaľ, po tomto statočnom pokuse kolegu Hlinu ostáva vlastne, tak by som povedal, lopta na polovici ihriska právnikov. A mali by sa snáď pokúsiť, ak sa im nezdá, že status quo tu nie je dobré, ako konštatuje kolega Hlina, nasadiť svoje právnické mozgy, prípadne vrátane úpravy ústavy, keď ju treba, ja som lekár, ale viem si predstaviť, že pre dobro veci, napríklad pacienta alebo krajiny, sa môže zmeniť aj ústava, keď sa menila kvôli výkladu slova „manželstvo“ alebo keď sa menila kvôli vode.

Apropo, tá zmena ústavy kvôli vode. To sa desím toho, že by sa rozhodli ropné alebo plynové mocnosti zaviesť si do ústavy, že nebudú Slovákom, odkundesom, predávať ropu a plyn, lebo že sa im zídu pre ich deti. To by bolo pekné. Ťažko by sme potom autami jazdili. Ale to je len tak na margo toho, čo sa dá zmeniť v ústave, keď sa chce a keď sa na tom ktosi s kýmsi dohodne.
Chcem teda len povedať, že, áno, kolega Hlina sa snažil a urobil to. A my sme sa dozvedeli, prečo to nepôjde z dôvodov celkom jasných. Napríklad predstavme si, že by policajt zhabal bezdomovcovi rolexy, čo by bolo iste k nepomere k tomu, čoho sa dopustil. Ale napriek tomu by som očakával, tak ako pacient očakáva od lekára, že ten niečo urobí, tak by som očakával od věhlasných právnikov, že tiež niečo urobia.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. No nepochybne nebude problém pre kolegov, fundovaných právnikov rozcupovať tento návrh zákona na kusy, perie bude lietať. Na druhej strane je pravda, že o tom probléme všetci vieme. A tí právnici, ktorí to teraz roztrhajú na kusy, o tom vedia tiež, dokonca žijú v tom meste, ktoré opisuje kolega Hlina. Pritom je pozoruhodné, že sme teda za štvrťstoročie na nič neprišli, lebo už pred štvrťstoročím sa ten stav zmenil, prišla demokracia.

Samozrejme, každý taký návrh má tri problémy, humanitu, ústavnosť a Rudolfa Vaského. To sú tri problémy, na ktoré narazí kolega Hlina.

A k tomu len chcem povedať, že kedysi Jack London (literárna klasika) napísal krásnu poviedku o samosudcovi, ktorý ľudí pre potulku a podobné prečiny odsudzoval na tridsať dní väzenia. Odsudzoval ich paušálne. Na každého obvineného mal presne tridsať sekúnd. Za tridsať sekúnd si vypočul delikt, vyniesol rozsudok, menovaného odviedli a už stihli priviesť ďalšieho. Samozrejme, ľahko sa to hovorí, každopádne i vtedy, keď sa toto dialo a Jack London to zachytil, platila podľa mňa najlepšia ústava, akú kedy ľudská ruka a ľudská myseľ stvorila, Ústava Spojených štátov.

Takže ku cti poslanca Hlinu musím povedať, že riešenia sú tu možné, ale narážajú minimálne na právnikov, plus na tie tri bolestivé body, ktoré som uviedol. Sú to humanita, ústavnosť a Rudolf Vaský.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, milí kolegovia a kolega Viskupič, ono je to tak, keďže sa jedná o klasifikáciu zo zákona, tak o tom musíme hovoriť tu, a keďže nezvolili profesora neurofyziológie ani neurobiológie do parlamentu, tak o tom hovoríme my. A tak to je, lebo je to v zákone, a profesori neurobiológie nerozhodujú o zákonoch, my o nich rozhodujeme. Tak toľko na vysvetlenie. Čiže tá debata musí prebehnúť tu. Tiež sa necítim vonkoncom expertom v týchto vysokošpecializovaných neurovedách.
A chcem teda len povedať toľko, že, priateľ Dušan, ty si predviedol presne to, o čom som hovoril, to také zjednodušenie formuláciou: "Či chceš viacej nešťastných." Preboha ťa prosím, to je asi tak, ako keby sme, lebo sa to na seba podobá, no, áno, aj z gumipušky vyletujú telieska, aj z kalašnikova vyletujú telieska, ale, by som povedal, registrované sú na rôznych úrovniach. Teda šlajder alebo gumipuška, alebo prak je nejak iná kategória niečoho. Tak ako jedno písmeno stačí, o čom sa presvedčili konzumenti liehovín z firmy Drak, že je minimálny rozdiel dokonca i v tej štruktúre molekuly medzi metanolom a etanolom. A etanol možno si dovolíš raz do týždňa aj ty po dobrej večeri a metanol asi nepiješ ani mesačne raz. To znamená, je to na seba veľmi podobné, ale nemôžme zamieňať THC s kanabidiolom.
To znamená, je presne, ty si dôkazom toho, o čom hovorím, že nemáme rozmýšľať povrchne, ale máme, ak chceme zaujať stanovisko, predsa len sa pokúsiť nehľadieť na zhodu rastliny, zhodu zelených listov, ale na faktickú vlastnosť. Lebo aj z hrozna sa dá robiť niečo iné ako z viničného listu, do ktorého v krajine mojej manželky v Bulharsku sa balí ako u nás kapusta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, vážená snemovňa, ľudská myseľ a ľudské uvažovanie je veľmi často zvádzané z podstaty človeka do vychodených koľají. A veľmi radi, keďže o mnohých veciach, ako hovoril kedysi múdry Sokrates: „Se multas res nescire dicebat, sed stulti homines se omnia intellegere arbitrantur.“ („Múdry človek vie, že mnohé veci nevie, len hlúpi ľudia sa domnievajú, že všetko chápu.“) A to teraz nie je nijaká výčitka, to je len konštatovanie, že z podstaty veci o väčšine vecí nevieme veľa, alebo vieme skôr málo. Ale aj v povrchnom mozgu sa zachová informácia, že konope je "průšvih". A to nepochybne vedie k tomu, že potom do tejto škatuľky začínajú padať veci, ktoré by pri triezvej, hlbšej a odbornejšej úvahe napríklad do tej veci nespadli.
Ak teda v civilizovaných krajinách, ktoré nás obklopujú a v ktorých iste nebudeme zákonodarcov podozrievať, že podporujú drogové závislosti a nemajú kanabidiol vo svojich zoznamoch omamných látok, a ak je faktom, že táto látka nie je psychotropnou látkou, tak je "nasnadě", že ak sa stala chyba a látka zapadla do akejsi škatuľky, kam nepatrí, tak ju z nej treba vybrať a dať ju na to miesto, kam patrí.
Samozrejme, ako som povedal, naša myseľ je už taká, že radi žijeme v nacvičených schémach, lebo nás to nenúti veľmi premýšľať, a je oveľa jednoduchšie mechanicky zasúvať veci do okienok, ako zvažovať o ich správnom mieste.
Ak ešte k tomu pridám, že tento návrh predkladá Martin Poliačik, ktorý, a to hovorím i sám ako lekár, o tejto veci vie dosť, a to nie je nič negatívne, pretože je cenné, že niekto o tejto veci vie dosť a že ho predkladá SaS, tak je zase pre ľudí povrchných očividne "nasnadě", ako hovoria bratia Češi, úvaha, no to zas sú tí marihuanisti. Samozrejme, je to hlúposť.
Všetkým tým, ktorí by takto povrchne uvažovali, by som neprial, aby zažili, ako sa ich vnúča či dieťa spína v epileptickom záchvate a ako by v tom čase veľmi dramaticky sa dožadovali takejto terapie. Ak ale tento problém nemáme a tie myoklonické kŕče dojčiat nie sú denná choroba, to nie je soplík, to je zriedkavá vec, tak, samozrejme, sa nás to tak veľmi netýka a môžme jedným šmahom zo zvyku udržať chybu, ktorá sa stala.
Ak som hovoril pri predchádzajúcich zákonoch o tom, že sú totálne nestranícke, tak si neviem predstaviť, čo je najstraníckejšie ako úprava chyby, ktorá sa stala, a uvedenie veci na pravú mieru v oblasti, ktorá sa týka aj zdravotníctva. To znamená, že zotrvávať v blude, akokoľvek posvätenom zákonom, je hlúpe, jednoducho hlúpe. A dramatickým sa to stáva vtedy, keď sa začne týkať mňa a mojej rodiny.
Takže k tomu rozsiahlemu exkurzu, ktorý robil Martin Poliačik, len dodávam, že jednoducho je hádam našou povinnosťou, a aj keď sa kolega Jožo Mikloško dožaduje citácií, no, tiež si nespomínam, že by pri predložení toho zákona bolo u tejto položky šesť-sedem impaktných citácií zo svetovej vysokošpecializovanej literatúry. Takže predpokladám, hádam, že to, čo uviedol Martin Poliačik, si nevymyslel. Že sa opiera o očividné skutočnosti. A viem si predstaviť, že keby sme si sadli teraz k počítaču, tak možno nájdeme i tie citácie, ale nebýva tu zvykom, že sa, ešte raz hovorím, zákony pod čiarou, ako by som povedal, ozdobujú citáciami z vrcholných odborných vedeckých časopisov. Takže predpokladám, že ani Jozef Mikloško si nemyslí, že Martin Poliačik si ten syndróm a tú diagnózu a tú terapiu a ten fakt, že v iných krajinách tam zaradený ten liekmi, tá látka nie je, nevymyslel preto, aby oklamal Jozefa Mikloška. To znamená, to by som mu hádam nepripisoval.
Preto sa domnievam, že ak môžme jednoducho napraviť chybu, tak by som sa riadil heslom: "Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj nazajtra." Nevidím dôvod, prečo by čo len o jeden deň dlhšie mala ostať v zákone chyba, keď bola pomenovaná, keď bola vysvetlená a keď je v našich rukách v utorok o jedenástej tú chybu odstrániť.
Ďakujem za pozornosť.