Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som z poverenia výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport predložil spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 607).
Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu.
Národná rada uznesením z 11. septembra 2013 pod č. 763 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. A ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na prerokovanie tohto zákona. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady a iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatoval, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská, ústavnoprávny výbor uznesením č. 325 z 9. októbra 2013 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež
a šport uznesením č. 94 zo 14. októbra 2013, v ktorých zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v IV. časti spoločnej správy.
Štvrtá časť spoločnej správy obsahuje dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy legislatívnotechnického charakteru, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. A odporúča rokovať o nich spoločne a spoločne ich schváliť.
Ďalej, gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 15. októbra 2013 č. 100. Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ma súčasne poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pani predsedajúca, ďakujem za slovo, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Predovšetkým, pán kolega Érsek, ja vás ubezpečujem, že nikto nebude siahať na práva národnostných menšín. A vláda Roberta Fica to niekoľkokrát zadeklarovala. A celé to funkčné obdobie sa podľa toho aj správa.
Ak je v zákone dôvod hodný osobitného zreteľa, sú to práve tieto zadné dvierka, aby možno aj niektoré školy na jazykovo zmiešaných územiach sa redukovali alebo optimalizovali veľmi citlivo, a to nie jedným rezom, že keď nespĺňaš počet 10 žiakov, tak základná škola zaniká. Toto je dôvod hodný osobitného zreteľa. A myslím si, že tu nájdeme zhodu. Ale myslím si, že treba zhodu nájsť na oboch stranách, takisto na strane vlády, ktorá určuje nejaké pravidlá hry a má záujem dobre hospodáriť s verejnými financiami pri financovaní základných škôl, pričom na druhej strane musí byť pochopenie aj na strane národnostných menšín, že nemôžu existovať základné školy so štyrmi žiakmi, ktoré sa budú financovať v plnom rozsahu. A tak ako je trebárs na dohadovacom konaní, keď si pozriete tú tabuľku, tak uvidíte, že kým v roku 2004 bolo vynakladaných v dohadovacom konaní 7,2 mil. eur, tak v roku 2012 sa v dohadovacom konaní na financovanie práve týchto rozdielov vynakladalo 26,5 mil. eur. Takýto je nárast. Z toho 98 % ide na krytie platov učiteľov v školách, kde je malý počet žiakov. A tu ten nárast je veľký, je to vyše 20 miliónov eur za 8 rokov, čo považujem za nie celkom normálne. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel som vystúpiť ako spravodajca aj v rozprave, aby som v zásade nezneužil pozíciu spravodajcu na to, aby som hodnotil rozpravu v záverečnom slove, lebo vystúpenie spravodajcu by malo mať potom skôr štatistickú charakteristiku. Takže ak dovolíte, zareagujem na niekoľko vecí, ktoré tu odzneli.
Prvá otázka. Zriaďovateľ určuje počty žiakov v triedach.
Ja doteraz nechápem, prečo tu nastáva tento krik a takýto masívny odpor voči tomuto opatreniu. V triedach piateho až deviateho ročníka základnej školy sa zvyšuje počet 28 na 29 žiakov, teda o jedného žiaka, to je to posunutie hornej latky. Je to nejaký zásadný posun, ktorý niečo mení? Posun v tomto smere hovorí len o možnosti, aby sa zväčšilo rozpätie medzi minimálnym a maximálnym počtom, čo dáva slobodu pri zostavovaní počtu tried alebo väčšiu flexibilitu. Čiže to, keď hovoríte, že veľký počet žiakov v triedach je znižovanie kvality vyučovania, v tomto prípade reálne neplatí, lebo len v jednom prípade sa zvyšuje počet žiakov, a to iba o jedného.
Druhá poznámka, ktorú k tomu potrebujem povedať. Nakoľko došlo k zníženiu počtu žiakov v triedach reformou v roku 2008, v žiadnych štatistikách doteraz sa nepreukázalo, že by od roku 2008 došlo k reálnemu zvýšeniu kvality vyučovania na slovenských základných a stredných školách. Opakujem, napriek tomu, že došlo a dochádza k znižovaniu počtu žiakov v triedach, žiadne štatistiky nepreukázali zvyšovanie kvality vyučovania na slovenských školách, skôr naopak, vysoké školy plačú, že im prichádzajú menej pripravení absolventi stredných škôl, ako to bolo v minulosti, takisto ako plačú stredné školy, že úroveň vzdelania žiakov zo základných škôl nie je dostačujúca. Takže ak budeme hľadať koreláciu, tak v tomto prípade to pre slovenské pomery neplatí, aj keď súhlasím s tým, že vo všeobecnosti by to platiť malo.
Druhá poznámka, k najnižšej spodnej hranici počtu žiakov v triedach. Ak je horná hranica počtu žiakov ochranou učiteľa a možno kvality vyučovania, dolná hranica počtu žiakov v triedach je otázka ekonomiky. Minister v správe o stave školstva a aj v rade vystúpení povedal, že je zámerom ministerstva školstva v budúcnosti zmeniť normatívne financovanie minimálne na kombináciu na žiaka a na triedu. Týmto sa vytvárajú pre toto, takýto spôsob financovania zákonné predpoklady tým, že sa určujú spodné hranice počtu žiakov.
Pokiaľ ide o to, či tieto počty sú reálne určené alebo nie sú reálne určené, treba povedať, že so všetkými rozhodujúcimi hráčmi v školstve došlo k dohode na týchto počtoch. To znamená, nie sú tieto počty vycucané z prsta, ale sú výsledkom dohody v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ešte dokonca zo začiatku obdobia, keď sa začalo debatovať o správe o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu. Od tohto obdobia sa dospelo k týmto číslam, ktoré sú, opakujem, vecou dohody. A preto nevidím dôvod na akýkoľvek krik v tomto ohľade.
Pokiaľ ide o rušenie málotriedok, no to je trošku komplikovanejšia otázka, lebo málotriedky v malých obciach sú často jediným nositeľom kultúry a života v tej obci, v ktorej sa reálne nachádzajú. Na druhej strane treba povedať, že sú ekonomicky neefektívne. Ale treba povedať, že predstavujú náklady na málotriedky zhruba 2 % výdavkov vynakladaných na školstvo. Takže ak budeme rušiť málotriedky, ušetríme tu teoreticky 2 %. Čiže neušetríme veľa. Ale môžeme v určitých prípadoch skomplikovať určitej skupine obyvateľov život. Ja sám ako starosta, ktorý mal málotriednu školu a zatvoril ju, lebo bola ekonomicky neefektívna, a obec tak v zásade došla aj o určitú formu kvalitnejšieho života, sa prihováram za to, aby sme v tomto kroku pokračovali. V mnohých ukazovateľoch sa preukazuje, že kvalita vzdelávania na plne organizovaných základných školách je vyššia, ako je na málotriednych, aj keď treba povedať, vždy je to závislé od kvality pedagóga a nedá sa to paušalizovať. Aj na málotriednej škole, pokiaľ je kvalitný pedagóg, môže dosahovať táto škola ďaleko lepšie výsledky ako plne organizovaná základná škola.
Pokiaľ ide o národnostné školstvo, tu kolega Érsek sa sťažoval, že dôjde k masívnemu zániku škôl s iným vyučovacím jazykom ako vyučovacím jazykom slovenským, chcem povedať, presne na tento účel sú v § 29 ods. 16 písm. d) ďalšie dôvody hodné osobitného zreteľa, kde je na uváženie ministerstva školstva, či to zaradené medzi dôvody hodné osobitného zreteľa bude alebo nie. Druhá vec, ktorá môže byť, je, že samospráva sa rozhodne, že napriek tomu, že má nižší počet žiakov, ako jej ukladá zákon v spodnej hranici, bude dofinancúvať vyučovanie. Ale, prepáčte mi, nepovažujem za normálne, a je niekoľko prípadov na Slovensku takých, že existuje základná škola s iným vyučovacím jazykom ako slovenským, ktorá má prázdnu budovu, niekoľko žiakov z národnostnej menšiny, pričom sú preplnené základné školy s vyučovacím jazykom slovenským, a napriek tomu zriaďovateľ alebo riaditeľ nepustí žiakov na využívanie tejto budovy, čo prináša ekonomické straty a problémy pre zriaďovateľa, ktorým je v tomto prípade samospráva. Prečo zriaďovateľ neprinúti riaditeľa, aby konal efektívne aj pri vynakladaní verejných prostriedkov? No často preto, lebo je závislý pri voľbách od hlasov práve národnostnej menšiny, ktorá svoju silu pri voľbách takýmto spôsobom zneužíva. A to považujem za nezdravé. A treba jednoducho sa aj s týmito otázkami vysporiadať.
Možno posledná otázka, ktorej by som sa chcel venovať, alebo dve ešte otázky.
Pán kolega Hraško hovoril o rušení škôl, ktoré v súčasnosti majú malý počet žiakov, ale sú na územiach, kde existuje populačný boom. Jedná sa predovšetkým o lokality, ktoré sa nachádzajú v blízkosti veľkých miest, predovšetkým krajských miest a úplne špeciálne v okolí Bratislavy. Ale tu chcem povedať, znova je tu otázka hodná osobitného zreteľa, ktorou to vieme vykryť. A ak tento rok nevychádza počet žiakov, ak nevychádza na budúci rok počet žiakov a bude vychádzať počet žiakov v roku 2015, tak je to všetko úplne v poriadku, lebo tá škola nezanikne. Po prvé, nezanikne preto, lebo môžeme použiť prípad hodný osobitného zreteľa. A, po druhé, nezanikne preto, lebo účinnosť tento zákon nadobúda až v školskom roku 2015/2016, pričom špička populačného boomu sa predpokladá v rozpätí rokov 2018 až 2022. Takže sme tri roky pred špičkou populačného boomu podľa odhadu demografov. A preto nepredpokladáme, že by takto nakoncipovaný zákon mohol priniesť nejaké komplikácie.
Posledná poznámka sa bude venovať pána kolegu Poliačika, že trh vyrieši všetko. No trh nevyrieši všetko. A môže to byť ideologická floskula, ktorou budeme hovoriť, že dáme všetko do rúk rodičom, nech sa rozhodnú. Ale v tom prípade, a opakujem to niekoľkokrát, poviem, žiaľ, na Slovensku nie je reálna situácia, že by drvivá väčšina rodičov chcela zabezpečiť pre svoje deti maximálne kvalitné vzdelanie. Ale drvivá väčšina rodičov na Slovensku chce zabezpečiť čo najmenej prácne vzdelanie pre svoje deti. A tuto vidím ten problém. Ak by reálne situácia na Slovensku bola taká, že všetci sa bijeme len za kvalitné vzdelanie, nemám problém s tým, aby sme otázky normatívov a financovania škôl preformulovali. V tomto prípade ale plne podporujem kroky ministerstva školstva, ktoré podľa mňa idú správnym smerom. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Máme to všetci rozdané ako tlač 717. Ako určený spravodajca Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 96 zo 14. októbra 2013 podávam túto spravodajskú informáciu.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 687 z 27. septembra navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada rozhodne návrh prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s návrhom predsedu Národnej rady, odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady určiť výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som so svojou spravodajskou informáciou a poprosím o otvorenie rozpravy.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Číž, ja s vami plne súhlasím, že parlament je nástrojom na demokratické spravovanie štátu a keďže štát spravuje vládna väčšina, tak by predovšetkým tu mal byť vytvorený priestor na to, aby sa presadzoval vládny program. Samozrejme, to nevylučuje aj otázky, že opozícia alebo menšina môže predkladať pozmeňujúce návrhy, ktoré vylepšujú veci tak, ako ich, ako ich vidí vládna väčšina. Ja s vami plne súhlasím v tom, že parlament by mal byť nie ochotníckou scénou a diskusným klubom, ale priestorom na vecné riešenie problémov v spoločnosti. Správne ste pomenovali napríklad posledne vrátený zákon pánom prezidentom, kde namiesto o pripomienkach prezidenta sme sa jeden deň bavili o vecnom riešení problémov, ktoré sú v zákone popísané, bavili sme sa o týchto problémoch v prvom čítaní, bavili sme sa v druhom čítaní a namiesto pripomienok prezidenta sme sa bavili aj pri vrátení, pri vrátení zákona.
Pokiaľ si opozícia, ctená opozícia nezačne vykladať rokovací poriadok tak, ako je skutočne napísaný, a nebude vnímať parlament ako priestor na riešenie problémov, ale len na vlastnú sebaprezentáciu, tak bude podľa môjho názoru potrebné pristúpiť aj k výraznejším, k výraznejším zásahom do rokovacieho poriadku. Lebo napriek tomu, že je náš rokovací poriadok najliberálnejší, najbenevolentnejší, ja by som povedal, tak tento rokovací poriadok nemôže byť o tom, že príde poslanecký návrh zákona, päť, šesť, osem, desať kolegov z klubu vyjadrí svoje pochvalné faktické poznámky a toto sa opakuje, kým sa nevystriedajú všetci členovia opozičného poslaneckého klubu. Toto nie je riešením problémov.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Lipšic, my sme nejakú dobu sedeli spolu v ústavnoprávnom výbore, čiže sa jeden druhého aj spôsob argumentácie relatívne dobre poznáme. Ja som bol vo vašom prípade zvyknutý, že vaša argumentácia sa vždy zakladala na odborných faktoch, pokiaľ tieto fakty existovali. Dnes ste nepredložili žiaden odborný fakt, prečo by voľba generálneho prokurátora nemala dnes prebehnúť. Vy ste sa uchýlili len k obyčajnému politikárčeniu a určitým teóriám, fikciám, ktoré ste tu prezentovali.
Moja prvá otázka znie: Prečo ste z pozície ministra vnútra všetky tieto fakty nevyriešili? Mali ste na to všetky možnosti. Prečo ste si nezvolili svojho generálneho prokurátora, keď ste mali 79 hlasov jeden a pol roka? Mali ste na to dostatočný počet hlasov a mali ste aj dostatočný priestor na to. Mohli ste to urobiť bez škandálov a na prvý pokus a bez rôznych pochybností.
Ak sa zakrývate odbornými faktami, tak sa vás chcem spýtať, prečo ste nikdy nenapadli spôsob voľby Jozefa Čentéša za kandidáta na generálneho prokurátora, keď dobre viete, že bolo vydané predbežné opatrenie Ústavného súdu a vy ste toto opatrenie predbežného súdu obišli tým, že ste posunuli voľbu pred zverejnenie vo Vestníku. Ako pri človeku, ktorý má jasné morálne zásady, ktorý celý život vystupuje v jednej línii, mi tu niečo nesedí. Takže dneska nehovoríte pravdu, ja by som priam povedal, dneska to nie ste vy, ten Lipšic, ktorého presného, právne jasného a zásadového poznám. Dneska iba fabulujete.