Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem oceniť racionálny tón rozpravy, ale považujem za potrebné k niektorým veciam zareagovať. Prvá otázka, ktorá sa tu dosť silne diskutuje, a budem reagovať na pána kolegu Érseka, je otázka málotriedok. Ja osobne nevidím túto situáciu vôbec nejako dramaticky a patrím k tým, ktorí nabádajú k uvážlivosti pri rušení málotriedok aj s dopadom na kultúrnu kvalitu života obcí a mnohé ďalšie funkcie, ktoré tieto málotriedky okrem výchovno-vzdelávacej robia.
Musím ale korektne povedať niektoré čísla, rok 2008 dohodovacie konanie 4 mil. 300-tisíc eur, čo predstavuje 0,39 % normatívnych výdavkov na školstvo, rok 2012 26,5 milióna eur v dohodovacom konaní, čo predstavuje 2,14 % normatívnych výdavkov, ktoré, ktoré idú do školstva. To sú údaje, ktoré sú zo správy. A aby som bol úplne korektný, z tohto čísla 26,5 milióna je 10 miliónov na kreditové príplatky, to znamená zhruba 16,5 milióna je ten nárast. Ako ja si nemyslím, že toto je adekvátny nárast a že nie je potrebné sa zamýšľať nad systémovými opatreniami, ktoré by tento trend nejakým spôsobom zvrátili.
Ďalšiu vec, ktorú chcem povedať, že nevyhneme sa, v žiadnom prípade sa nevyhneme racionalizačným opatreniam, lebo ak si pozriete trebárs v správe kompenzačný príspevok, ktorý sa týka veľkosti škôl, 80,7 % zriaďovateľov základných škôl dostáva normatívne finančné prostriedky s kompenzačným príspevkom, zopakujem, 80,7 percenta. Považujete tento stav za normálny, ktorý nevyžaduje racionalizačné opatrenia? Ja ho nepovažujem za normálny a súhlasím s ministerstvom, že je potrebné v tomto kroku robiť opatrenia.
Či sú tie opatrenia citlivé, alebo nie sú citlivé? Znovu pár údajov. Prvé kolo rokovaní o racionalizácii siete škôl prebehlo od 27. 6. do 29. 7. a bolo pozvaných 129 zriaďovateľov škôl, ktorí požiadali ministerstvo o dofinancovanie v rámci dohodovacieho konania. Tu pre verejnosť potrebujem povedať nasledujúci fakt: ak zriaďovateľ prijme návrhy racionalizačných opatrení uložených ministerstvom, tak môže požiadať o ďalšie prostriedky v rámci dohodovacieho konania. Ak neprijme, nemôže požiadať o tieto prostriedky. Myslím si, že je to absolútne logický postup, že ak niekto sa chce chovať korektne a racionálne, tak má dostať finančné prostriedky na preklenutie určitého obdobia alebo na zlepšenie situácie finančnej tak, aby to vychádzalo.
Ak budeme, ak budeme hovoriť o dopade, či sa týka predovšetkým národnostne zmiešaného územia, alebo sa týka aj slovenských škôl a v akom pomere. Zo 129 zriaďovateľov bolo 113 základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským, 9 s vyučovacím jazykom maďarským, traja zriaďovatelia mali dve základné školy, jednu s jazykom slovenským, jednu s jazykom maďarským, dve školy boli zmiešané, jedna bola s ukrajinským a jedna bola s nemeckým jazykom. Znovu, či tieto opatrenia a rokovania boli korektné, alebo neboli korektné. Zo 129 zriaďovateľov boli uložené racionalizačné opatrenia 76 zriaďovateľom, lebo pri dohodovacom konaní boli dohodnuté kroky, že boli uložené tie opatrenia len 76 zriaďovateľom preto, lebo tí ostatní buď ich vykonávali dobrovoľne, alebo sa našiel systém riešenia tohto problému, alebo ministerstvo uznalo, že argumenty, ktoré predložil zriaďovateľ, sú akceptovateľné a v tejto etape nie je potrebné prijať racionalizačné opatrenia.
Výsledok: racionalizačné opatrenia sa dotýkajú iba piatich základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským a jednej zmiešanej s jazykom slovenským aj s jazykom maďarským. To znamená, ak budeme hovoriť o počtoch, zachytil som mediálnu správu, že strana MOST - HÍD a strana maďarskej komunity ide na barikády preto, lebo je výrazným spôsobom ohrozené národnostné školstvo na juhu Slovenska, tak ja sa pýtam, či päť plus jedna, teda šesť základných škôl, ktorým boli uložené racionalizačné opatrenia, považujete za zásadný zásah do národnostných práv alebo ľudských práv a práva na vzdelávanie v jazyku menšiny, maďarskej menšiny. Ja osobne sa nedomnievam, že toto, že toto je významný zásah, a podotýkam, že vo všetkých rokovaniach je ústretovosť ministerstva tak, aby sa našli vhodné cesty pre riešenie tohto problému.
Druhá otázka, ktorá je tu významne diskutovaná, sú osemročné gymnáziá. Pán kolega Fronc povedal úplne korektne, že problém sa týka predovšetkým Bratislavy. Ak si zoberieme situáciu z roku 2008, kedy, kedy zákonodarca chcel znížiť počet gymnázií, osemročných gymnázií, treba povedať, že do školského roku 2011/2012 sa s počtom osemročných gymnázií vysporiadalo 7 krajov okrem Bratislavy. Priemer žiakov, ktorí sú v osemročných gymnáziách na Slovensku okrem Bratislavy, je 6 až 7 %, počet žiakov, ktorí sú v osemročných gymnáziách v Bratislave, je 30 % populačného ročníka. Otázka znie, je Bratislava nadpriemerne nadaná? Sú deti v tomto prostredí tak disponované, aby všetky alebo takmer tretina mohla chodiť do osemročných gymnázií? Možno sú to rečnícke otázky a možnože, možnože je to otázka aj iných vecí, ktoré spomínal pán minister, ktoré spomínali páni kolegovia, ale ja si dovolím oprieť sa o výsledky PISA, pokiaľ ide o hodnotenia výsledkov štúdia v osemročných gymnáziách.
Výsledky PISA 2012, osemročné gymnáziá, prírodovedná gramotnosť, riziková skupina v roku 2009, žiakov, v prírodovednej gramotnosti 0,5 % žiakov, v roku 2012 3,2 %, tí, ktorí sú najlepší, v tej vrchnej skupine v roku 2009 - 4,2 %, v roku 2012 - 2 %. To znamená, najúspešnejších máme v osemročných gymnáziách o polovicu menej ako v roku 2009 a máme šesťkrát, šesťkrát viac funkčne negramotných v prírodovednej oblasti ako v roku 2009. Ak hovoríme o tom, že nadaným a talentovaným deťom je potrebné dať adekvátne štúdium, tak sa pýtam, prečo sa výsledky týchto superkvalitných gymnázií - a nechcem sa nikoho dotknúť, nechcem byť prioratívny - neodzrkadľujú v hodnotení PISA 2012.
Poďme, čitateľská gramotnosť, čo považujem za úplne nonsens v osemročných gymnáziách, kde by sme o tom nemali už vôbec hovoriť, v roku 2012 riziková skupina 0,7; v roku 2009 0,7, v roku 2012 - 2,5 %. Ak to poviem v ľudskej reči, najúspešnejších máme v osemročných gymnáziách v čitateľskej gramotnosti o polovicu menej, ale máme triapolkrát viac funkčne negramotných v čitateľskej gramotnosti ako v roku 2009. To, to považujem za neuveriteľné číslo, s ktorým treba zákonite niečo robiť.
Matematická gramotnosť, najúspešnejších máme o polovicu menej a máme štyrikrát viac funkčne negramotných. Považujete tieto čísla za normálne? Ja nie. Ak si pozriete hodnotenia iné, tak znižuje sa nám percentuálne zastúpenie najúspešnejších žiakov a zvyšuje sa nám počet žiakov v rizikových skupinách. U štvorročných gymnázií nie je evidovaný taký veľký nárast negatív ako u osemročných.
Dámy a páni, ja myslím, že tieto čísla minimálne hovoria o tom, že máme na Slovensku problém, nad ktorým sa musíme zamyslieť. Hovoria o tom, že nemôžeme len bezhlavo obhajovať, že jediným správnym riešením je 30 % žiakov v osemročných gymnáziách v Bratislave, ale niečo s týmto problémom v každom prípade musíme robiť, lebo tadiaľto cesta nevedie. Všetci spoločne voláme po kvalitnom školstve, voláme po kvalifikovanej pracovnej sile, po vzdelanostnej spoločnosti, ale výsledky nám stále klesajú. Nepovažujem tento stav za normálny, normálny napriek tomu, že sa vytvárajú systémové predpoklady preto, aby sa stav zlepšoval.
A ešte si musím povedať jednu poznámku, o ktorej sme diskutovali a hovoril to pán minister. Nie sú tu zahrnuté výsledky reformných ročníkov a vieme, že reformné ročníky vzhľadom na to, že nemali učebnice, boli tam ďalšie organizačné problémy, ten výsledok bude ešte negatívnejší, takže ak zahrnieme reformné ročníky do tohto, tak tieto čísla sú rajskou hudbou a s týmto naozaj niečo musíme robiť. Ak dovolíte, keď už som pri rečníckom pulte a mám slovo, dovolím si predložiť aj pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona a to síce nasledujúceho znenia:
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
"Čl. II, Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 209/2002 Z. z., zákona č. 401/2002 Z. z., zákona č. 442/2003 Z. z., zákona č. 465/2003 Z. z., zákona č. 528/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 455/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 332/2005 Z. z., zákona č. 363/2007 Z. z., zákona č. 129/2008 Z. z., zákona č. 144/2008 Z. z., zákona č. 282/2008 Z. z., zákona č. 462/2008 Z. z., zákona č. 496/2009 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 199/2010 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 333/2010 Z. z., zákona č. 6/2011 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 57/2012 Z. z., zákona č. 455/2012 Z. z., zákona č. 312/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z. a zákona z roku 2013, ktorý ešte nemá pridelené číslo, lebo nevyšiel v Zbierke zákonov, sa mení a dopĺňa takto:
1. Za § 113af sa vkladá § 113ag, ktorý vrátane nadpisu znie:
,,§ 113ag Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2014
Majetok štátu v správe Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach uvedený v prílohe č. 5 časti C prechádza od 1. januára 2014 do majetku Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach."
Po 2. Príloha č. 5 sa dopĺňa časťou C, ktorá znie:
"C. Zoznam majetku štátu v správe štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach, ktorý prechádza od 1. januára 2014 do majetku Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, pozemok v katastrálnom území Severné mesto, obec Košice-Sever, v správe Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach zapísaný na liste vlastníctva č. 12146 (spoluvlastnícky podiel 1/1), parcela č. 5580/3 s výmerou 11 396 metrov štvorcových, ostatné plochy."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Účinnosť nového článku sa navrhuje od 1. januára 2014. Vloženie nového článku sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákonov, zákona.
Odôvodnenie: Štátny veterinárny a potravinový ústav je v zmysle zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov správcom predmetnej nehnuteľnosti, pôvodne v správe Vysokej školy veterinárskej v Košiciach. Súčasnému správcovi predmetný majetok štátu neslúži na plnenie jeho úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním a je pre neho nadbytočným majetkom. Vysoká škola veterinárska Košice napriek svojmu nesúhlasu odovzdala vyššie uvedený pozemok v roku 1975 Ústrednému štátnemu veterinárnemu ústavu Bratislava na výstavbu Veterinárneho vyšetrovacieho a diagnostického zariadenia Východoslovenského kraja Košice. Uvádzaný dôvod prevodu sa nikdy nenaplnil, nakoľko Veterinárne vyšetrovacie a diagnostické zariadenie Východoslovenského kraja postavené a zriadené nebolo. Pozemok v súčasnosti neslúži, neslúži súčasnému správcovi, nebol ním využívaný ani v minulosti. Je vedený ako záhrada, uličná a sídlisková zeleň v okolí budov Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Košice-mesto, Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied Košice a Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Košice. Širokou verejnosťou je uvedený pozemok vnímaný ako pozemok univerzity.
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach dlhodobo prejavuje vážny záujem o vyššie uvedený pozemok, ktorý nadväzuje na areál univerzity a pre univerzitu je potrebný v súvislosti so zabezpečením študijného programu Farmácia, predovšetkým na vybudovanie botanickej záhrady, skleníkov, záhonov liečivých rastlín a podobne, ako aj v súvislosti so zabezpečením ďalších študijných programov realizovaných univerzitou v rámci hlavnej činnosti verejnej vysokej školy. Je to zmena, ktorá je v zásade nad rámec zákona školského a je tu, je tu vložená, je tu vložená operatívne. Ako hovorím to úplne otvorene, neskrývame sa za to, nie je to nepriama novela, je to úplne, úplne legálna, legálna novela, na ktorú máme právo v prípade, že je otvorený školský zákon, ju predložiť. Máme na tento krok súhlas ministerstva, takže vás poprosím o podporu tohto, myslím si, že racionálneho pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne.
