Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán kolega, no bolo by treba reagovať možno na viacero podnetov, ktoré boli vo vašom vystúpení, lebo je o čom diskutovať, a toto by malo byť o odbornej diskusii. Ja sa dotknem vzhľadom na krátkosť času len jednej tézy, ktorú ste povedali, že trh má určovať vzdelávanie a jeho kapacity. Chcem upozorniť na niekoľko problémov, ktoré sú tu.
Prvým je časové oneskorenie procesu. Ak sa rozhodujem o vstupe na strednú školu a o štyri alebo päť rokov sa budem zamestnávať, v zásade sa rozhodujem nejakým spôsobom tendenčne vzhľadom na cieľ, kde sa mám zamestnať, s informáciami päť, šesť, sedem, osem rokov starými, to znamená, že ten efekt tam nemusí byť taký, aký očakávame.
Druhá otázka je, že presne rovnaký problém časového oneskorenia je v prípade investičných stimulov pre konkrétne podniky a investície, ktoré sa dávajú priamo do vzdelávania, lebo investície, ktoré dáte do vzdelávania, majú časové oneskorenia z hľadiska trhu práce osem, desať, dvanásť rokov, pričom investície, ktoré dáte na priame vytvorenie pracovných miest, môžete zamestnať aj kvázi nevzdelanú pracovnú silu, ktorá sa nejakým jednoduchším procesom pre školy, a tým pádom je zamestnateľná okamžite a prináša to benefity. Čiže to je to porovnanie.
Vytvorené kapacity, ktoré sa vytvárajú nejakým administratívnym rozhodnutím, sú vždy takmer o 40 % vyššie. Dnes je to o 70 % vyššie. Z toho vyplýva, že stále je možnosť výberu napriek tomu, že by bolo niečo aj administratívne určené.
A posledná poznámka, viete, keď sa niekto rozhoduje, a poviem príklad na dievčatách, že všetky budú kozmetičkami, lebo v Hollywoode majú všetci svojich vizážistov a maskérov a to je dobrý džob, ale na Slovensku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude v zásade faktickou poznámkou na pána poslanca Beblavého, len nakoľko by som sa nevmestil do tých dvoch minút, tak využijem právo spravodajcu.
Pán poslanec Beblavý, vaše vystúpenie bolo viac politické, ako bolo odborné, a preto aj moja reakcia bude viac politická, ako bude odborná.
Hovoríte, že ide o prebalenie starých riešení a starého zákona do nového obalu. Ja sa chcem spýtať, ako ste sa pozerali na tento problém predtým? Ja keď som nastúpil do tohto parlamentu v roku 2006, predsedom výboru pre vzdelávanie bol pán profesor Devínsky, ktorý bol zo strany, ktorá bola v tom čase vašou materskou stranou. V roku 2006 sme sa zhodli na tom, že odborné vzdelávanie je v troskách a je potrebné ho riešiť. V roku 2009 zákon 184/2009, v apríli 2009 bol schválený, to znamená mohol nadobudnúť reálne výsledky a zavádzanie do života v školskom roku 2009/2010. V roku 2010 sa konali parlamentné voľby, to znamená od roku 2010, kedy mohli byť prvé vyhodnotenia výsledkov, už vyhodnotenia výsledkov a či ten zákon bol dobre prijatý, alebo nebol dobre prijatý, boli v rukách Radičovej vlády, ktorej ste vy boli súčasťou. Mohli ste dva roky korigovať obsah zákona z roku 2009 a mohli ste nastaviť jeho parametre tak, aby bol zmysluplný. Za dva roky vášho pôsobenia ste neurobili absolútne nič a dnes máte tú drzosť sa tu postaviť a hovoriť, že prebaľujeme staré veci do nového obalu. Toto, čo ste vy povedali, je čistá, čistá politika, ktorá nie je založená na žiadnom reálnom fakte.
Ďalšia otázka, ktorá tu bola jasne zadefinovaná, kritérium počtu škôl je zlé, rozhodujúce je kritérium počtu učební. Vy, ktorí ste obhajcovia súkromného sektora, súkromných škôl a cirkevných škôl, prídete s týmto tvrdením. Včera som sa rozprával so šéfkou asociácie súkromných škôl, kde sme sa bavili aj o otázke počtu tried a počtu škôl. Otázka bola, ak sme schopní vyfinancovať z normatívu, ktoré stredné školy dostávajú, dvojnásobný počet učební, je to naša vec. Otázka potom znie, či máme tlačiť na to, aby bol v triedach maximálny počet žiakov, nie minimálny počet žiakov, ktorý vyhláška umožňuje? A tu je potom to na odbornú debatu. Ale to tvrdenie, ktoré ste vy použili, je holým politickým populizmom, ktorý nemá reálnu oporu, ani u tých, o ktorých vyhlasujete, že ich zastupujete.
Ďakujem.( Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Poliačik, to, čo ste hovorili ohľadne kritérií pri povoľovaní počtu prvý tried, ako dobre, kritériá v poriadku. Ja len poviem § 4 ods. 2 písm. c) súčasne platného zákona, tak ako povedal pán poslanec Blanár, máte tu uvedených deväť kritérií, medzi ktorými je percentuálny podiel evidovaných nezamestnaných, výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania, vyhodnotenie a hodnotenie externej časti maturitnej skúšky, atď., a tak ďalej. Veď sú to veci, ktoré sú kritériami hodnotenia podľa súčasne platného zákona. To znamená, tu nejde o to, že ten zákon je zlý. Tu ide o to, že niektoré samosprávne kraje pri svojej rozhodovacej pôsobnosti sa dôsledne nedržia ustanoveniami zákona. To je celá pravda. A tu je úloha jednak dotknutých škôl a tu je jednak úloha opozície, a tu je jednak úloha spoločnosti, aby presne poukázali na tieto veci, ak sa tu dejú nespravodlivosti, ktoré sú v rozprave, teda navyše zdôrazňujem, v rozpore so zákonom. To je celá pravda. Nie je treba zrušiť zákon. Nie je treba meniť zákon. Je treba len zabezpečiť jeho dôsledné dodržiavanie.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, ako je vo vašom vystúpení rad vecí, na ktoré by bolo potrebné reagovať, nezmestí sa to do dvoch minút faktickej poznámky, ja sa pokúsim reagovať na to vo svojom vystúpení. Ale dve veci si aj tak neodpustím, a je potrebné ich skomentovať hneď teraz.
Prvá vec, pokiaľ ide o váš pozmeňujúci návrh ohľadne pôsobnosti vyšších územných celkov, tak treba povedať, že tie údaje, ktoré ste spomínali, áno, vychádzajú z analýzy uplatňovania kompetencií samosprávnych krajov týkajúcich sa určovania počtu tried prvého ročníka, vychádzajú, ale treba povedať zase absolútne korektne a pre úplnosť, že Asociácia súkromných škôl a školských zariadení vo svojej analýze poukazuje na neobjektivitu rozhodovania pri určovaní počtu tried v štyroch krajoch. Čiže poukazuje v štyroch z ôsmich krajov, čiže to nie je plošný stav. A treba povedať, že to nie je v zásade ani systémová chyba, je to skôr chyba nedôsledného dodržiavania pravidiel, ktoré sú nastavené, a možno treba aj zaviesť sankcionovanie tých krajov, ktoré si nectia zákon.
Ale zase je tu potrebné povedať aj iný príklad, ktorý je pozitívny, a všetky tie veci, o ktorých hovorím, sa nachádzajú na strane trinásť tejto analýzy, kde je konštatované, že pozitívnym príkladom je Vyšší územný celok Žilina, ktorý pristupoval k uvedeným kompetenciám objektívne a zodpovedne. Čiže sú aj takí, ktorí vystupujú úplne vzorovo, sú aj takí, ktorí si neplnia povinnosti. A v tejto analýze je celkovo päť, päť námetov na zlepšenie činnosti, ktoré ak sa uvedú do života, tak v zásade nemáme s týmito vecami žiaden problém.
Chcem vás len upozorniť, že pokiaľ ide o financie, jedná sa o vládny návrh zákona, alebo pri vládnom návrhu zákona sa dá predpokladať, že vláda si vyčlení financie na tento účel, a existujú rozpočtové opatrenia, čo vám, ako bývalému ministrovi, je známe.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením z 28. januára 2015 č. 1550 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a v druhom čítaní ho prideliť týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj na svojej schôdzi dňa 24. februára 2015 o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor ďalej konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K vládnemu návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave zaujali výbory tieto stanoviská:
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie neprijal platné uznesenie. Výbor pre sociálne veci odporúča návrh zákona schváliť. Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. V časti IV spoločnej správy je uvedených celkom 38 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a gestorský výbor odporúča Národnej rade o týchto pripomienkach hlasovať a o bodoch 1 až 38 hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru tieto body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport dňa 10. 3. 2015 pod č. uznesenia 170. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku, návrhu gestorského výboru a zároveň podal návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Skončil som, pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 10. marca 2015 predkladám Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu. Poslanec Národnej rady Vladimír Jánoš sa písomným rozhodnutím zo dňa 5. marca 2015 vzdal funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Peter Pellegrini vzal uvedenú skutočnosť na vedomie rozhodnutím č. 1468 z 5. marca 2015.
Podľa výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky konaných 10. marca 2012 uvedených v zápisnici Ústrednej volebnej komisie má právo nastúpiť na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako náhradník Andrej Holák, narodený 18. novembra 1973 bytom Bratislava. Uvedený náhradník sa svojím vyhlásením zo dňa 6. marca 2015 vzdal práva nastúpiť na neuplatňovaný mandát, pretože v súčasnosti vykonáva funkciu podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie.
Predseda Národnej rady Peter Pellegrini vyhlásil rozhodnutím číslo 1470 zo dňa 6. marca 2015 nastúpenie náhradníkov za stranu SMER - sociálna demokracia nasledovne: na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Vladimíra Jánoša nastupuje poslankyňa Národnej rady Viera Mazúrová, ktorá od 4. apríla 2012 vykonáva mandát poslanca ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Mareka Maďariča. Na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Mareka Maďariča nastupuje podľa poradia uvedeného v zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 10. marca 2012 náhradník Peter Gaži, narodený 8. novembra 1965, bytom Spišská Belá.
Predseda Národnej rady Peter Pellegrini svojím rozhodnutím číslo 1471 zo dňa 6. marca 2015 požiadal mandátový a imunitný výbor o preskúmanie dodržania podmienok nastúpenia náhradníkov na zaniknutý a neuplatňovaný mandát a o podanie informácie o nastúpení náhradníkov na zaniknutý a neuplatňovaný mandát poslancov. Na zabezpečenie požiadaviek vyplývajúcich z rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 1471 zo 6. marca 2015 mandátový a imunitný výbor sa oboznámil s uvedenými rozhodnutiami predsedu Národnej rady a so zápisnicou Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky konaných 10. marca 2012 vrátane jej príloh. Súčasne sa výbor oboznámil s písomným vyhlásením Andreja Holáka, narodeného 18. novembra 1973, bytom Bratislava, že sa vzdáva práva nastúpiť na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady ako náhradník za stranu SMER – sociálna demokracia. Mandátový a imunitný výbor sa oboznámil tiež so skutočnosťou, že ďalší náhradník za stranu SMER – sociálna demokracia podľa poradia uvedeného v zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady 10. marca 2012 je Peter Gaži, narodený 8. novembra 1965, bytom Spišská Belá.
Na základe vyššie uvedeného výbor konštatoval, že na zaniknutý mandát poslanca nastupuje za stranu SMER – sociálna demokracia Viera Mazúrová, poslankyňa Národnej rady a na neuplatňovaný mandát poslanca nastupuje za stranu SMER – sociálna demokracia Peter Gaži, narodený 8. novembra 1965, bytom Spišská Belá. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady vzal uvedené skutočnosti na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať toto uznesenie.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Hlina, musím vám vrátiť vašu faktickú poznámku, ktorú ste mi venovali, a začnem tým a parafrázovaním toho vášho výroku, čo človek potrebuje na to, aby sa postavil za rečnícky pult a predniesol prejav, ako ste predniesli vy. Ako skúste si odpovedať na túto otázku. Ja som si robil takú skromnú štatistiku, 4 : 30 minúty kufre plné mäsa, minúta ticha a ďalšie veci, zo zostávajúcich zhruba 14 minút ste sa venovali všetkému možnému. K veci ste rozprávali možno 2 minúty. To je štatistika, ktorá je. Ja ale oceňujem, že ste vystúpil. Som rád, že to vaše vystúpenie tu prebehlo, lebo toto dalo tú čerešničku na tortu odvolávania ministra Pavlisa, aby sme mohli tomu povedať cirkus, ako sa patrí.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Ja skúsim zareagovať len na niektoré.
Prvá, prvá reakcia, že smeráci tvrdia, zahmlievajú to alebo ono, oné. No, pán poslanec, ja chcem povedať jednu jedinú vec. Môžte hovoriť o smerákoch čokoľvek, pre vás sú smeráci jedno červené súkno, ale garantujem vám, že žiaden zo smerákov, ktorí sedia v tejto sále, v obci, ktorá má 430 obyvateľov nemal zapísaných v centre voľného času viac ako 6-tisíc detí. (Potlesk.)
Druhé, druhú poznámku, ktorú si dovolím povedať ku kolegovi Hlinovi, čo človek potrebuje na to, aby sa postavil pred kecpult a povedal, že ľud povedal, a môžme, môžme všetko. Pán poslanec, každé vaše vystúpenie, ktoré dáte, na blogu som si prečítal: "V správach mi došla, takýto mail alebo esemeska, občania hovoria toto...." Na základe toho robíte vývody, politické vývody bez akejkoľvek vecnej súvislosti a to je váš štýl práce. Keď chcete obviňovať z tohto mňa, skúste sa ráno postaviť pred zrkadlo a pozrieť sa do toho zrkadla a uvidíte svoj obraz toho, čo ste obviňovali mňa.
Ďalšia otázka, ktorá sa týka právnej analýzy, ktorá je tu predložená. Ak máte problém s tým, kto vám tento materiál predložil, kľudne si tam napíšte, materiál predložil minister hospodárstva Pavol Pavlis, ktorého odvolávate. To je celá pravda. A k tomu, aby ste vedeli, kto je autorom alebo kto vám ten materiál predložil, nič viac nepotrebujete. Predložil vám ho minister, odvolávaný minister, minister Pavlis.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dnes už bolo povedané k tejto téme relatívne veľmi veľa, takže ja sa v zásade pristavím len pri niektorých veciach a možno poviem niečo navrch, aby sme dali tomu nejaký taký kontext, o tom, aká hra sa tu v zásade hraje, a či je tá hra férová a nie je férová, alebo máme na rôzne veci rôzny meter.
Prvá otázka, ktorá sa tu neustále opakuje, je otázka predloženého právneho stanoviska a viacerí z vás už povedali, že nestojí otázka, že či je to právne stanovisko v poriadku, je relevantné a je správne, ale otázka stojí, kto ho napísal, aby sa potenciálne mohlo na ňom mediálne aj verbálne z tohto miesta útočiť, že ako si vôbec dovolil obhajovať ministra Pavlisa. Toto je podstata tejto veci.
Pán poslanec Lipšic, vy ste právnik a považujem vás za dobrého právnika, a ak by to, čo je napísané v tomto právnom stanovisku, nezodpovedalo právnej skutočnosti, iste by ste napádali, iste by ste napádali podstatu a nebol by vaším jediným problémom, kto napísal toto stanovisko. Ja budem citovať zo záverečného zhrnutia tohto stanoviska: "Člen Dozornej rady Fondu Národného majetku sa z pohľadu ústavného zákona č. 119 nemohol dostať do konfliktu záujmov." Ďalšie: "Na člena Dozornej rady Fondu národnému majetku sa nevzťahuje osobná pôsobnosť tohto zákona. Člen Dozornej rady Fondu národného majetku sa z pohľadu ústavného zákona 119/1995 Z. z., nemôže dostať do konfliktu záujmov. Vedomosť Ing. Pavlisa o tom, že advokát podal oproti Fondu národného majetku žalobu o náhradu škody a udelenie plnomocenstva na zastupovanie, nemožno vyhodnotiť ako vykonávanie činnosti člena dozornej rady, ktorá by bola v rozpore so záujmami Fondu národného majetku." Ďalej: "Vykonávanie činnosti, ktorá by bola v rozpore so záujmami Fondu národného majetku zo strany pána Pavlisa, by muselo spočívať v aktívnom vykonávaní konkrétnych úkonov v priebehu súdneho konania. V rozhodujúcim období od 11. 12. 2002, kedy došlo k podaniu žaloby, do 16. 6. 2003, do zániku funkcie predseda predstavenstva, nedošlo k žiadnemu relevantnému posunu v predmetnom spore, a preto pán Pavlis nemohol reálne vykonať žiadnu aktívnu činnosť, ktorá by bola v rozpore so záujmami Fondu národného majetku." Ďalej: "Pán Pavlis v období, kedy bol súčasne členom Dozornej rady Fondu národného majetku a súčasne predsedom predstavenstva, nepriamym vlastníkom akcií, objektívne nemohol vykonávať žiadnu činnosť, ktorá by bola v rozpore so záujmami Fondu národného majetku."
Toto sú všetko tvrdenia, ktoré sú tu uvedené, ktoré sú to riadne zdokumentované na 20 stranách. Môžeme, môžeme sa sporiť o tom, že či viete zaujať k nim stanovisko hneď, alebo nie, ale nikto z vás nerozporuje, nerozporuje ich vecnú, nerozporuje ich vecnú správnosť.
Mňa však zaujíma na tejto veci alebo na tejto kauze aj druhý rozmer. Prvý fakt, Port Service dal lepšiu ponuku vo verejnej súťaži ako konkurenčná spoločnosť Dunajservis a napriek tomu prehral. Opakujem, dal vyššiu ponuku, lepšiu ponuku pre štát, napriek tomu prehral.
Ja vám poviem príbeh, ktorý je inej spoločnosti, tá spoločnosť sa volá Ski Centrum a takisto je spojená s predstaviteľmi opozície a tí predstavitelia opozície, konkrétny pán predstaviteľ opozície je podpísaný ako šiesty, to znamená, že veľmi sa ponáhľal, aby bol podpísaný niekde veľmi, veľmi navrchu a mohol ako napádať pána ministra Pavlisa. Ten príbeh znie. Ski Centrum predalo 16. 9. 2004 žiadosť o štátnu pomoc vo forme nenávratného finančného príspevku zo štrukturálnych fondov na športovo-rekreačné centrum Hodrušská dolina pri Banskej Štiavnici. Tesne pred podpisom zmluvy bola doručená od Národného kontrolného úradu na vybavenie sťažnosť jedného zo spoluvlastníkov pozemkov, na ktorých sa mala realizovať časť projektu, že tento pozemok nie je majetkoprávne vysporiadaný, čo bola jedna z podmienok na pridelenie nenávratného finančného príspevku. Na základe tejto sťažnosti a požiadavky, že sťažnosť je oprávnená, podotýkam, konštatovania, že sťažnosť je oprávnená, podpis už pripravenej zmluvy bol zo strany štátu zamietnutý a k jej uzavretiu nikdy nedošlo. A tento príbeh má ďalšie pokračovanie. Dňa 7. 9. 2006 bola podaná žaloba, na základe ktorej Ski Centrum žiada od Slovenskej republiky náhradu škody vo výške 150 mil. korún. Prvostupňový súd žalobe vyhovel, odvolací súd žalobu zamietol a stotožnil sa s právnou argumentáciou právneho zástupca ministerstva hospodárstva týkajúcu sa neexistencie právneho nároku na poskytnutie štátnej pomoci a z toho vyplývajúce argumenty vo vzťahu k nemožnosti vzniku škody. Tento príbeh má aj svoje pokračovanie, dlhotrvajúce súdne spory a nakoniec rozhodnutie a výzva na úhradu pohľadávky voči štátu vo výške takmer 5 300 000 eur.
Máte tu dva rôzne právne prípady. Jeden, podáte lepšiu ponuku, štát by mal vyhovieť, a keď nevyhovie, tak ho žalujete. Máte druhý právny prípad, kde súkromná spoločnosť, ktorá nemá právny titul na to, aby získala štátnu pomoc, požiada o túto štátnu pomoc, nesplní požiadavky, žaluje štát a na základe rôznych kontroverzných súdnych rozhodnutí štát má podľa rozsudkov zaplatiť viac ako 5 mil. eur tejto spoločnosti.
A ja sa pýtam, keď vy prenášate celú argumentáciu z roviny právnej do roviny politickej a etickej, aké morálne právo má člen opozície, ktorý podpísal alebo ktorý bol spojený s touto spoločnosťou, hovoriť o tom a podpisovať návrh na odvolanie ministra Pavlisa, keď vykonáva úplne, úplne transparentne protištátne kroky a podľa mňa aj v rozpore so zákonom. Môžeme si myslieť o rozhodnutí súdov Slovenskej republiky čokoľvek, ale toto mi hovorí o tom, že tuto pravdepodobne nebolo všetko s kostolných poriadkom. Ako môžu títo ľudia moralizovať, stavať sa za rečnícky pult a žiadať od ministra a obviňovať ministra Pavlisa z nekalých krokov?
Právna analýza, ktorá tu bola predložená, úplne jednoznačne vyvracia všetky kroky. Všetko je z roviny právnej posunuté do roviny politickej a v tej rovine politickej môžete tvrdiť čokoľvek. Ak by ste mali jeden právny argument, nepochybujem, pán predkladateľ Lipšic, že ho využijete a v práve budete žalovať Pavlisa na súde, na orgánoch činných v trestnom konaní, aby ste poukázali na to, že sa dialo niečo v rozpore so zákonom.
Pokiaľ je to len v rovine politickej, poprosím, aby ste mali rovnaký meter, ako máte na ministra Pavlisa, a odsúdili konanie vašich spolučlenov opozičných, ktorí spolu s vami predkladali tento návrh na odvolanie ministra Pavlisa a podľa toho aj postupovali.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja ďakujem všetkým za faktické poznámky. Chcem povedať v zásade len tri, tri také reakcie.
Prvá. Pán kolega Jurzyca, ja som nehovoril, že štruktúra technických odborov je dobrá. My sme sa bavili o tom, humanitné verzus technické. Nárast študentov na humanitných smeroch je exponenciálny voči nárastu študentov na technických. Ale ja nehovorím, že štruktúra technických odborov je dobrá, lebo aj technické odbory majú zlú štruktúru a nevytvárajú vždy, alebo nereflektujú potreby trhu práce. Často učia veci, ktoré sú zabehnuté, a nereflektujú vývoj v technike, ktorý ide veľmi, veľmi rýchlo dopredu.
Druhá poznámka, k pánovi poslancovi Poliačikovi. Nikto nerobí parametrické nastavenie na 15 rokov. To parametrické nastavenie sa robí v zásade na najbližšie obdobie, nazvime to, že toto je kvázi pilotný projekt. Prvý rok 1 500 študentov, o tri roky, či o štyri roky nejakých 13-, 14-tisíc študentov. To sa nedá hovoriť, že ideme vzdelávať celú populáciu týmto smerom. Celé toto obdobie bude parametrickým nastavovaním tak, aby ten model bol dobrý, funkčný, ekonomicky efektívny, a preto ja som veľmi rád, že nie sú tu tvrdé dáta v tomto návrhu zákona a mnohé veci budú vo forme normatívov a ďalších vecí riešené vo vyhláške. Lebo v procese tvorby nového systému, ktorý má nabehnúť do dobrej funkčnosti, je lepšie, ak všetky tieto veci sú otázkou podzákonnej normy a vyhlášky, ako keď sa stávajú bojom v parlamente, politickým bojom v parlamente. Čiže tu myslím, že nemáme žiaden rozpor.
A pokiaľ ide o poznámku pána Fecka. Pán Fecko, je to moje presvedčenie, ale na druhej strane štát treba riadiť jednotne.