Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

6.5.2015 o 17:16 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 6.5.2015 17:16 - 17:16 hod.

Ľubomír Petrák
Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel by som pozvať zástupcov všetkých poslaneckých klubov hneď po hlasovaní na krátke stretnutie na odsúhlasenie záverečného textu vyhlásenia k 70. výročiu skončenia druhej svetovej vojny tu za rokovaciu sálu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 5.5.2015 13:13 - 13:13 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Myslím aj tým, že sme si minútou ticha uctili obete druhej svetovej vojny, by som chcel dať návrh na zmenu programu, a to v tom zmysle, aby Národná rada 7. mája o 11.00 hod. hlasovaním prijala vyhlásenie Národnej rady k 70. výročiu ukončenia druhej svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom. Text návrhu vyhlásenia máme pripravený v písomnej podobe a som pripravený, aby bol od konzultovaný s predsedami všetkých klubov v Národnej rade tak, aby došlo k zhode na texte vyhlásenia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.4.2015 12:17 - 12:18 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Už mám mikrofón. Kolegovia, budem v zásade veľmi, veľmi krátky, vidím, že moje vystúpenie vzbudilo vlnu záujmu. Ďakujem za všetky faktické poznámky a poviem len niekoľko faktov. Logika veci, pokiaľ ide o uspokojovanie z odvodov bánk, bola jasne pomenovaná, 100 % záruky bánk, 100 % uspokojovanie pohľadávok bánk, banky navyšujú fond do stanovenej výšky a budú tam prispievať tak dlho, kým tá výška nebude dosiahnutá. To znamená, že budú tam navyšovať tie prostriedky o jeden, o dva, o tri roky viacej. To znamená, pôjde to z týchto prostriedkov.
Druhá vec, ktorá tu zaznela, myslím, že to bola z úst pána, už si nepamätám, ktorého kolegu, že keby bol pán podpredseda Figeľ aj zodpovedný za tie veci, tak ako boli pomenované, tak nemáme právo naňho siahať. No ja chcem povedať, akože nieže keby bol aj zodpovedný za tie veci, za tie veci, ako boli pomenované, je zodpovedný a myslím si, že ako hovoríte, opozícia, o politickej zodpovednosti predstaviteľov vládnej koalície, tak rovnaký meter musíte mať aj na svojich politikov. To znamená, nemôžete mať na stoličke podpredsedu Národnej rady predsedu svojej strany, ktorý má maslo za ušami, a jednoducho mal by odísť. Ak nie je schopný vyvodiť sebareflexiu a odísť sám, tak mu treba v tomto rozhodnutí pomôcť a to práve robíme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.4.2015 11:26 - 11:42 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis

128.
Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, je to komplikovaný problém, ktorý sa podľa môjho názoru predkladá úplne jednostranne. Ale zase treba objektívne povedať, že ako opozícia, je to, je to vaša agenda, na ktorú máte právo, a spôsob predkladania si určujete sami.
Ja dnes cestou do parlamentu som počúval rádio, nebudem hovoriť, ktoré rádio, kde v zásade sa snažili redaktori rozobrať, kde je podstata pravdy v celej tejto kauze, a povedali, že je to tak zamotané, že doteraz nedošli na to, kto hovorí pravdu a kto nehovorí pravdu.
V zásade všetci postupujete podľa jednoduchého komunikačného manuálu: "Fico - Široký - zlodeji", Fico - Široký - zlodeji. Je to váš úplne jednoduchý komunikačný manuál, ktorý chcete zovšeobecniť, a chcete ho vryť do pamäti ľudí, lebo toto je podľa vás jediná pravda, ktorú vy považujete za objektívnu. (Reakcia z pléna.)
Ja sa možno budem venovať trošku iným veciam. Alebo týmto istým veciam, len z iného pohľadu. Kde je podstata problému? Podstata problému drobných živnostníkov, ktorí dnes majú existenčné problémy, je v zákone o reštrukturalizácii, kde sú zabezpečení a nezabezpečení veritelia. Bolo tu niekoľkokrát spomínané, že pozícia zabezpečených veriteľov, ktorými sú banky, vznikla novelami, ktoré boli predložené, myslím, že za Radičovej vlády. Alebo to bolo ešte v prvej vláde Mikuláša Dzurindu. Mohli by sme všetci teraz namietať, že banky treba odtiaľ vyhodiť, a jednoducho celý problém vyriešime. Komplikácia tohto problému je však v tom, že ak vyhodíte odtiaľ banky, tak z pozície zabezpečených veriteľov, tak banky v tej chvíli budú výrazne redukovať podnikateľské úvery aj na takéto typy zákaziek a tým pádom celý ten trh ekonomického kolotoča zastavíte. To je problém, ktorý tu je.
Ak vy poukazujete na to, že tento problém sa mal nejakým spôsobom dávno riešiť, tak sa chcem spýtať úplne objektívne, prečo, keď ste vedeli riešiť problémy bánk ako zabezpečených veriteľov, prečo ste vtedy neriešili problém malých živnostníkov, ostatných subdodávateľov ako nezabezpečených veriteľov. Veď tento priestor, veď tento priestor ste mali. Tento problém tu existuje možno desaťročie, možno existuje ďaleko viacej a mali ste v opozícii, ja si pamätám, lebo som sedel v tom čase v ústavnoprávnom výbore a boli tam dvaja bývalí ministri, bol tam minister Lipšic, bola tam ministerka Žitňanská, kde bol rad návrhov, ktoré sa predkladali. Zaujímavé je, že vo chvíli, keď došli v roku 2010 do Radičovej vlády tie návrhy, ktoré boli v zásade pripravené alebo počas prvej vlády Roberta Fica, tak v tej chvíli ako nebol priestor na ich realizáciu. To je problém, ktorý – a vaše maslo na hlave –, ktorý tu vidím ja.
Chcem úplne jednoznačne povedať, poškodzovanie malých veriteľov je svinstvo, ktoré je páchané na ľuďoch Slovenskej republiky, a treba tomuto zamedziť. A keď hovorím o tom takto veľmi expresívne, tak to poviem aj na základe osobnej skúsenosti, lebo mal som - ten minulý čas je úplne, úplne na mieste - švagra v mojom, v mojom veku, ktorému takisto jeden veľký dodávateľ zostal dlžný viac ako milión slovenských korún. Švagor dostal dva infarkty, ktoré neprežil. Áno, vedie to aj k ľudským tragédiám, s ktorými mám rodinnú skúsenosť aj ja, a preto hovorím, že je to jedno obrovské svinstvo, s ktorým sa musíme všetci spoločne vysporiadať, a mali by sme prestať hádzať vinu jeden na druhého, lebo riešenie je len v spoločnej dohode.
Ak budeme hovoriť o tom, to, čo vy stále spochybňujete, a to je, kto má zaplatiť tie, kto má zaplatiť tieto dlžoby. Vy tvrdíte, škaredý odvod bánk sú takisto verejné financie. Ak by sme chceli použiť racionálnu paralelu, tak poviem, zabezpečený veriteľ so zabezpečením 100 % pohľadávok odvádza do..., škaredý odvod, ktorý tvorí rezervu na krízové situácie bánk, a my hovoríme, že okrem krízových situácií bánk, keďže majú zvýhodnené postavenie voči ostatným veriteľom, tak nech z tohto fondu sa uhradia aj tieto, časť týchto pohľadávok. Čo je na tomto nenormálne? Banky majú zabezpečených 100 %, čiže nedošli ani o jednu korunu, nemajú žiadne riziko a jednoducho z odvodu, ktorý odvádzajú, z tohto odvodu časť peňazí sa použije na to, aby boli vyplatení drobní veritelia. Myslím si, že je to úplne, úplne normálne a prirodzené.
Ak budeme hovoriť o veciach, prečo dnes je tu návrh na odvolanie pána podpredsedu Figeľa, my hovoríme o jednej jedinej veci, o politickej zodpovednosti za situáciu a o politickej zodpovednosti nielen za situáciu drobných, drobných veriteľov, ale aj za niektoré iné kauzy, ktoré sú tam pomenované.
Prvá - znižovanie cien. Pán Zajac je veľkým obhajcom a ja som si pozeral tie štatistiky - v jednom prípade bola znížená cena o 60 %, myslím, že v druhom prípade bola znížená cena o 40 % - a pán Zajac tvrdí, že toto je absolútne reálne zníženie ceny, ku ktorému podnikatelia došli na základe slobodnej vôle. (Reakcia z pléna.) Je to, je to uvedené, je to uvedené v rôznych materiáloch. Pozriem si a poviem, poviem úplne dve konkrétne zákazky mimo, mimo záznamu, nemám tie podklady teraz pri sebe. Ale zníženie, zníženie bolo v jednom prípade o 60 %, v druhom prípade o 40 % ceny. Ak budeme hovoriť o tom, či to je reálne a či to bolo na základe slobodného rozhodnutia, to, čo je politickou zodpovednosťou, je, že vo chvíli, ako došli ste ako vládny zlepenec do Radičovej vlády, tak ste si pozvali všetkých podnikateľov, ktorí vyhrali tendre vo verejnom obstarávaní počas Ficovej vlády, a povedali ste im: "Buď znížite ceny, alebo si na štátnych zákazkách ani neškrtnete." (Reakcia z pléna.) Buď znížite ceny, alebo si na štátnych zákazkách ani neškrtnete, toto je výsledok tohto vášho pôsobenia, a preto hovoríme, že aj toto je politická zodpovednosť bývalého ministra Figeľa, terajšieho podpredsedu, terajšieho podpredsedu parlamentu. (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec Zajac, prepáčte mi, že musím, prepáčte, pán poslanec Petrák, pán poslanec Zajac, vy stále tam vykrikujete. Prosím vás, počas vášho vystúpenia, aj keď ste hovorili takisto nepravdy, nevystúpil a nikto vám neskákal do, tak poprosím, nevyrušujte, už dva dni toto robíte. (Reakcia z pléna.)

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Druhá otázka, druhá otázka, ktorá tu je, kde je reálne (reakcia z pléna), druhá otázka, kde je reálne zníženie cien. Ja takisto počúvam rôzne fámy a mýty o tom, koľko sa stavbári nabaľujú na stavebných zákazkách.
Vypísal som verejné obstarávanie na obci, kde som si povedal, no ak je toto pravda, tak urobím veľmi jednoduchú maximálnu cenu. Cenníková cena CENKROS mínus 25 % znamená maximálna cena zákazky. Čuduj sa svete, do verejného obstarávania sa mi prihlásili, myslím, štyri ponuky. Najnižšia cena, ktorá z tohto verejného obstarávania bola, CENKROS mínus 28 %. Výsledok? Po realizácii stavby prišiel podnikateľ za mnou a hovorí: "Pán starosta, robil som pre vás poslednýkrát, lebo čistá strata z tejto zákazky je 5 %." Ak to prehodnotím z tohto pohľadu na základe vlastnej skúsenosti, tak musím povedať, že objektívne priestor na zisk a riziká pri realizácii stavby oproti cenníkovým cenám sú niekde na úrovni 20 %, a to si môžete verifikovať u podnikateľov stavebných, môžete si to overifikovať u odborníkov, ale znižovanie ceny zákazky o 40 alebo o 60 % je blbosť, ktorá sa nedá ustáť. Je chybou Váhostavu, že do takejto zákazky išla, radšej mala odstúpiť od zmluvy. Otázka je, akým spôsobom by sa v tej chvíli vyrovnala s tými niekoľkými tisíckami zamestnancov, ktoré zamestnávala.
Otázka druhá, ktorú tu v tejto chvíli možno by som chcel otvoriť, otázka živnostníkov, či sú v tom dobrovoľne alebo nedobrovoľne. Je to normálny obchodný vzťah, do ktorého vstupovali. Všetky odôvodnenia typu, že keďže je to štátna zákazka a štát je najlepší platiteľ, ktoré tu zazneli, môže obstáť, ale nemusí obstáť. Nebol to obchodný vzťah so štátom, bol to obchodný vzťah s firmou, ktorá vyhrala štátnu zákazku, a to je diametrálny rozdiel, ktorý tu je.
Ak dlhodobo tvrdíme, že treba zo subdodávateľských vzťahov vyradiť živnostníkov, ktorí v zásade konajú závislú prácu, boli sme tu dlhodobo obviňovaní z toho, že deformujeme podnikateľské prostredie, deformujeme slobodnú vôľu podnikateľov, deformujeme celý trh a chceme robiť z ľudí nevoľníkov. Toto je argumentácia pravice, ktorá dnes bije do nás. Ak by bol živnostník, ktorý dnes je poškodený, v pozícii zamestnanca, tak máme na to fondy Sociálnej poisťovne, z ktorých by mohol byť odškodnený, minimálne troje, myslím, že trojnásobok mesačnej mzdy by mu mohol byť vyplatený. To znamená, znovu pravda je niekde, pravda je niekde uprostred a tu, ak tvrdíte jednu vec, tak korektne pomenujte aj tie veci ostatné.
Otázka, či Váhostav, SMER, to krásne logo, ktoré tu, myslím, pán poslanec Zajac ukazoval, pán poslanec, chcem vám povedať, Váhostav staval za Dzurindovej vlády, Váhostav staval za Ficovej vlády, Váhostav staval za Radičovej vlády, Váhostav staval aj pre starostov a primátorov z KDH, napr. Andreja Ďurkovského, stavia pre iných primátorov a starostov z KDH a rôzne iné zákazky. Podľa tohto táto rovnica a tento, táto jednoduchá komunikačná skratka, ktorú používate, absolútne neplatí a je len obyčajným zavádzaním verejnosti. (Potlesk.)
Pán poslanec, pán poslanec Simon hovorí o tom, že to je arogancia, arogancia moci. No, pán poslanec, ja sa chcem spýtať, o akej arogancii moci vy hovoríte. Ja si spomínam na obdobie roku 2002, kedy ste sa vy stali ministrom pôdohospodárstva a kedy ste povyhadzovali aj upratovačky, ktoré zobral do pracovného pomeru na ministerstve pôdohospodárstva váš predchodca, len preto, lebo sú to smerácki ľudia. Ja sa spýtam, o akej arogancii moci vy hovoríte, a budem hovoriť príklad ministerstva financií, nie je tu bývalý minister Mikloš, ktorý vyhodil po nástupe v roku 2010 na ministerstvo financií ľudí, ktorých sme v roku 2006 nechali na ministerstve financií ako odborníkov, s odôvodnením: "Vy pôjdete preč, lebo štyri roky ste kolaborovali so SMER-om." To znamená, ak sme ich my neposlali preč z ministerstva ako odborníkov, tak ste ich vyhodili vy, sami svojich vlastných, ktorých sme my považovali za odborníkov, a chceli sme mať zabezpečenú kontinuitu a odbornosť štátnej služby, preto, lebo vraj kolaborovali so SMER-om. (Potlesk.)
Páni, páni, ak hovoríte o arogancii moci, toto je prvá arogancia moci. Ak hovoríte o rodinkárstve, ak hovoríte o personálnych nomináciách straníckych, spomeňte si opätovne na rok 2002. Platil do roku 2002 zákon o štátnej službe a bol šéfom tohto úradu pán Plai? A sa vás pýtam, prečo ste v roku 2002 zrušili zákon o štátnej službe, ktorý zakladal priestor pre odbornosť v štátnej sfére? Dôvod bol absolútne jednoduchý. Odišla z koalície strana SDĽ a potrebovali ste tam dosadiť iba svojich ľudí. Toto bol pravý dôvod, prečo ste zrušili v roku 2002 zákon o štátnej službe, a tým pádom ste sa vysporiadali alebo zaviedli ste opätovne personálne nominácie a rôzne veci, ktoré dnes možno vytvárajú podozrenia. Toto je celá pravda a to maslo na hlave je len a len vaše.
Dámy a páni, vrátim sa ešte ku kolegovi Brockovi. Pán poslanec, vaša otázka: "Kam ste to dotiahli, že tu bude len SMER, jedna strana ako v Severnej Kórei?" Pán poslanec, to nie je otázka na nás, že kam sme to my dotiahli. Otázka znie, kam ste to dotiahli vy, že je dnes vo vláde iba SMER (potlesk) ako jedna strana. Vy ste tú ponuku, vy ste tú ponuku, vy ste tú ponuku na vstup do vlády dostali. Váš jediný argument, ktorým ste sa obhajovali a ktorým ste sa obhajovali, že prečo nepôjdete do vlády so SMER-om, bol, že je to nepomer, ak má niekto 83 poslancov, a neviem, či ste mali v tom čase 15 alebo 13 poslancov, že je to nepomer, nebolo by to rovnocenné partnerstvo a vy za kratší koniec ťahať nebudete. Váš problém je v tomto, v ničom inom, vy ste sa toho báli a tú ponuku ste mali.
A ďalšia vaša poznámka, ktorá tu zaznela. S istotou je SMER nezodpovedný správca štátu. A to poviem už iba na záver. S istotou je asi nezodpovedný správca štátu, ak Eurostat hovorí, že všetky naše parametre nás stavajú do prvej päťky najlepších ekonomík v Európskej únii a v eurozóne, s istotou bude SMER nezodpovedný správca štátu, keď štátne dlhopisy predáva so zápornou úrokovou mierou, to znamená, že investori sú ochotní platiť za dlhopisy namiesto toho, aby sme my platili úroky. Toto je výsledok našej politiky a môžete používať akékoľvek komunikačné skratky, ktoré sa tu druhý deň snažíte dostať do hláv ľudí, myslím si, že vám to nepomôže. Pravdou je, pravdou sú fakty a ľudia na Slovensku sú vzdelaní, ľudia na Slovensku majú cítenie aj mimozmyslové vnímanie a vedia, kedy sa hovorí pravda a kedy sa klame.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.4.2015 9:06 - 9:07 hod.

Ľubomír Petrák
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.4.2015 21:34 - 21:36 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.
Pán kolega Zajac, no, ak hovoríte, že sme sa opili mocou, myslím, že ste ako absolútne vedľa. Jasným dôkazom toho je to, že mňa za také vystupovanie, ako vystupoval pán kolega Přidal, mimo pravidiel rokovacieho poriadku, ste niekoľkokrát v tejto sále vypli, keď ste viedli tento parlament. Nie vy, ale vládne zoskupenie, ktorého členom bolo KDH.
A teraz poďme k podstate veci, čo vám na tomto celé hlavne vadí. Vám vadí jedna jediná vec, že podľa vášho názoru existovala kasta nedotknuteľných, tak ako je v Indii, a medzi nich patrili predsedovia politických strán. Na túto kastu nedotknuteľných sa teraz siahlo a z toho ste úplne, úplne zhrození. Jediný, na ktorého sa mohlo siahať z predsedov politických strán, je predseda Fico, na ktorého ste si nalepili terč a striafate sa zo všetkých strán, čo považujete za absolútne správne. Buďte korektní a podľa toho sa chovajte.
Ak by sme hovorili dôvody, prečo má byť pán predseda, teda podpredseda parlamentu odvolaný, tak nech vysvetlí, prečo pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku so Skanskou vyplatil mimosúdnou dohodou 20 miliónov euro. Ak hovoríte o usporení v serióznej súťaži a že sa stavali diaľnice za primerané ceny. Opýtajte sa všetkých dodávateľov, a vy o tom všetci dobre viete, pán Zajac, vy ste bol štátnym tajomníkom na ministerstve dopravy, bol ste štátnym tajomníkom na ministerstve dopravy. Ako ste sa chovali k dodávateľom? Ako ste sa, ako ste sa chovali, ako ste sa chovali ku všetkých dodávateľom, keď ste si ich pozvali na koberec? (Reakcie z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Nevykrikujte, pán poslanec, no!

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
A jednoducho ste im povedali, buď znížite ceny, alebo ste navždy skončili. To je pravda.
Skryt prepis
 

11.3.2015 16:04 - 16:04 hod.

Ľubomír Petrák
Kolegyne, kolegovia, vecne som povedal vo vystúpení v rozprave, aby bola možnosť reagovať len na štatistické údaje. V rozprave vystúpilo desať poslancov a poslankýň a bolo podaných sedem pozmeňujúcich návrhov a jeden procedurálny návrh, o ktorom budeme hlasovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.3.2015 15:56 - 15:58 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Dve krátke reakcie. Kvalita ako kritérium alebo iné kritériá. My sme jeden a pol roka pracovali na zákone o financovaní a pôvodný zámer bol, že pôjde celá sada zákonov, vrátane zákona o financovaní spoločne. Dospeli sme k tomu, že vieme veľmi dobre vyčísliť veci, ktoré sa týkajú základných škôl, vieme veľmi dobre kvantifikovať veci, ktoré sa týkajú gymnázií, a došli sme na to, že nevieme celkom dobre posúdiť veci, ktoré sa týkajú odborných škôl, lebo to má svoje špecifiká. Dôvod: nevieme to posúdiť dovtedy, kým nebude naplnený a plne funkčný rezortný informačný systém.
Vo chvíli, ako nabehne rezortný informačný systém, nič nebráni tomu, aby sa zavádzali nové kritériá, kde viete urobiť dobré matematické modely, kde viete prerozdeľovať balík, kde si viete odkontrolovať, že či školy, ktoré dostanú viacej, sú tie, ktoré sú lepšie, kvalitnejšie, majú lepšie produkty vo forme žiakov múdrejších, uplatniteľnejších na trhu práce. Ale kým toto nemáme, nevieme to spustiť. Akékoľvek iné štatistické anonymné hlásenia, akékoľvek iné postupy nevedú celkom dobre k dobrým výsledkom. A ja súhlasím, že – to, čo hovorí pán kolega Jurzyca –  že merať, merať a merať. Áno, ale tieto výsledky týchto meraní musia byť naplnené v nejakom systéme. A vo chvíli, keď sú naplnené a dajú sa vyhodnocovať aj v kontextoch, tak vtedy tie kontexty môžete použiť. To je celý problém tohto postupu. A ja tvrdím, že ďalší krok, ktorý príde po tomto, a určite to potvrdí aj pán minister, vo chvíli, keď bude spustený rezortný informačný systém, nič nám nebráni, možno jedine, že bude koniec volebného obdobia, aby sme došli s inými návrhmi.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 11.3.2015 15:28 - 15:51 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia. Ja by som chcel v rozprave ako spravodajca zareagovať aj na príspevky, ktoré zazneli v rozprave, ale povedať aj pár vecí, ktoré tu nezazneli, zazneli na výbore, lebo v zásade si myslím, že verejnosť má právo byť informovaná aj o tom, čo sa určitým spôsobom prerokovalo na výbore a k akým záverom sa doteraz došlo, aby tam bola nejaká jasná interpretácia bez nejakých bočných úmyslov.
Ja v prvom rade chcem veľmi oceniť korektný tón a vecný tón tejto rozpravy, ktorá trvá od deviatej hodiny, od rána, čiže ako relatívne veľmi dlho a vcelku ma mrzí, že v jej závere dochádza k nejakým osobným sporom, osobným interpretáciám, lebo myslím si, že to vôbec nie je na mieste, a ten korektný tón diskusie, ktorý bol k tomuto veľmi potrebnému návrhu zákona, je potrebné udržať až do samého konca.
Pán kolega Fronc, budem reagovať odzadu, čiže pôjdem najskôr ako na tie pripomienky, ktoré, alebo budem komentovať tézy, ktoré ste povedali vy. Určovanie počtu prvých tried je veľmi sporný názor vládna strana verzus opozícia. Z dôvodu, že vidíte konflikt záujmov medzi vyšším územným celkom ako zriaďovateľom a ako tými, ktorí majú určovať počet tried. Ale ja, tak ako som tvrdil na výbore, tvrdím a bude tvrdiť vždy, jediným legitímnym orgánom, ktorý pôsobí v oblasti regiónu, je demokraticky nespochybniteľne zvolený vyšší územný celok. To znamená, že neexistuje žiaden iný reprezentatívny orgán na úrovni regiónu, ktorý by bol a mal v zásade kompetenciu sa vyjadrovať k otázkam školstva.
V čase, keď sa kreovali vyššie územné celky, regionálne školstvo bolo posunuté ako prenesený výkon štátnej správy na vyššie územné celky a je tu úplne jasná vzájomná logika od roku 2001. Čiže tu ako to tvrdenie je postavené na takých hlinených nohách. To, o čom sa môžeme ale baviť, je to, o čom sa tu diskutovalo, či dodržiava všetkých osem vyšších územných celkov pravidlá hry. A bolo jasne deklarované aj z tohto miesta, aj z rozpravy, že sú pochybnosti, či štyri vyššie územné celky dodržiavajú všetky pravidlá. A to, ak niekto nedodržiava nejaké pravidlo, neznamená, že zákon a systém je zlý, ale je potrebné vyžadovať presné dodržiavanie pravidiel, ktoré sú napísané v zákone. A myslím si, že aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Blanára dáva priestor na to, aby sa jasne dodržiavali pravidlá tým, že budú pravidlá hry schvaľované na zastupiteľstve vyššieho územného celku. To je prvá vec.
A druhá vec. Všetky zastupiteľstvá vyššieho územného celku, ako aj obecné zastupiteľstvá sú verejné a ich výsledky sú verejne prezentované a prístupné na internete a všetkých ďalších médiách. Ja osobne si neviem predstaviť vyšší stupeň transparentnosti, ako je tento, a preto považujem to, na čom je postavený tento zákon, za dobré a správne.
Normatívy, ktoré tu boli nejakým spôsobom diskutované. Musím povedať niekoľko poznámok k normatívom. Áno, v čase, keď sa zavádzali normatívy, to bol významný posun dopredu. V čase, keď sa zavádzali normatívy, bol pre porovnateľné školy s rovnakým výkonom, rovnakým typom školy medzi západným Slovenskom, východným Slovenskom, juhom a severom rozdiely 30 až 40 % pri financovaní rovnakého typu školy. Tým, že sa zaviedol normatív, sa zrovnoprávnilo financovanie týchto škôl v tom období, keď sa zaviedol.
Ale treba povedať aj "b", že kritérium normatív na žiaka, ktorý má nejaký vzorec prerozdeľovania, je dnes už prekonané a treba tam zaviesť ďalšie kritériá, o ktorých dlhšiu dobu debatujeme. Sú to kvalitatívne kritériá, zamestnanosť a môžeme, môžeme hľadať rad ďalších kritérií, o ktorých hovoríme. Je ale pravdou aj to, čo hovoria ostatní kolegovia, že vždy návrhy na zmenu normatívov prichádzajú väčšinou z opozície. Z opozície sa to veľmi ľahko dáva, lebo ako princíp je to správne. Je správnym princípom, že ďalším kritériom bude merateľná kvalita. Či už to budeme merať NÚCEM, či už to budú maturity, či už to bude nejaké iné kritérium, ale je to merateľné kritérium, ktoré je správne a transparentné, na základe ktorého sa dá posudzovať. Na tomto sa vecne zhodneme. Problém je, že ak opozičný politik nemá žiadnu zodpovednosť za financie a nemá urobené ani žiadne prepočty, preto sa mu ďaleko ľahšie predkladajú tieto návrhy, ktoré sú principiálne správne, ale nie sú pokryté financiami. A tu je podstata toho problému, prečo vždy prichádzajú tieto návrhy z opozície.
Ja poviem úplne sebakriticky aj na svoju stranu. Ja si pamätám spor s ministrom Miklošom v roku 2011, keď sme dali návrhy zákona o miestnych daniach, dani z nehnuteľnosti, a minister Mikloš povedal: ako ja vecne beriem, ten návrh je dobrý, nevylučujem, že ho zahrnieme do nejakého vládneho návrhu, keď to prepočítame, lebo my sme zodpovední za financie, ale teraz vám to nepustíme. Nikdy som sa neurazil. Nikdy som nevykrikoval. Nikdy som to nebral osobne, lebo to považujem za úplne normálne a prirodzené, lebo ak nesiem zodpovednosť za financie, tak musím mať aj právo sa vyjadriť k tomu, aké sú pravidlá hry, podľa ktorých sa rozdeľujú. A toto je tá podstata, ku ktorej by sme sa mali dopracovať, a bavme sa o kritériách, ktoré do toho majú vstupovať. Ale myslím si, že takto závažné kritériá môžu byť prijaté vždy len vládnym návrhom zákona, lebo vláda má v danom období jediná zodpovednosť za to, že spravuje verejné financie.
Ďalšie otázky, ktoré tu boli vznesené, a týkalo sa to predovšetkým vyšších územných celkov, od pána kolegu Osuského, že neplatí, že pravdu má väčšina. Ja súhlasím s tým, že neplatí, že pravdu má väčšina, ale zase musím povedať, že demokracia je založená na tom, že rozhoduje a platí to, na čom sa dohodne väčšina, a menšina tieto rozhodnutia akceptuje a podľa nich sa správa. V inom prípade sa dopracujeme len k anarchii na jednej strane, alebo sa dopracujeme k despotizmu na strane druhej, a nechceme ísť ani k jednému, ani k druhému. Takže aj keď nemusí mať pravdu väčšina, keďže je to rozhodnutie väčšiny, a sme založení na princípe demokracie, tak asi je racionálne sa správať tým, ako rozhodne väčšina. Môžeme to pripomienkovať, môžeme hľadať iné alternatívy, môžeme vyvolávať celospoločenské debaty, ale v zásade toto je jediný racionálny spôsob spravovania spoločnosti.
Ja som aj z tohto miesta povedal, keď niekto mi položil minule otázku, že prečo som zmenil názor na profesné zväzy a združenia. Ja tvrdím, že profesné zväzy a združenia nie sú najlepším riešením. Tvrdím to stále a myslím si to osobne. Ale takisto tvrdím, že ak dôjde k dohode, tak potrebujeme jednotným spôsobom spravovať krajinu, a nie vo chvíli, keď mám zmenu názoru, že ja s týmto nesúhlasím, sa budem správať ako kolegovia z koalície na tomto rozbili vládnu koalíciu v roku 2012, že sa rozpadla, boli predčasné voľby. Ja nechcem, aby Slovensko bolo modelom Talianska spred desiatich rokov, kde každý rok bola nová vláda na základe takéhoto správania. Slovensko potrebuje stabilitu a všetky makroekonomické ukazovatele, ktoré sú hodnotené aj z Európskej komisie, z Eurostatu a z ďalších vecí, ukazujú, že stabilita, ktorá je tu za posledné roky, vedie k dobrým hospodárskym výsledkom aj posunom pre Slovensko dopredu. Čiže toto je spôsob spravovania krajiny, ktorý ja považujem za správny.
Ak sa budeme baviť o normatíve na žiaka, a vy tvrdíte všetci z opozície, že normatív na žiaka musí byť rovnaký, či ide o verejnú školu, súkromnú školu alebo cirkevnú školu. V princípe, ak postavíme túto otázku a prijmeme túto tézu, tak potom povedzme, že existuje jedna kôpka peňazí, ktorá sa rozdeľuje. Tá kôpka nebude väčšia alebo výrazne väčšia, je tá istá, ktorá sa rozdeľuje, len sa môže rozdeľovať nejakým spôsobom. Zodpovednosť za to, aby bola dostatočná sieť základných škôl, v prípade obcí má obec. Aby mali deti z obce, kde chodiť do školy, má obec, lebo má školský obvod a zabezpečuje to. Aby bol dostatočný počet miest v materských školách, je zodpovedná za to obec, lebo je to originálna kompetencia obce. Za to, aby bol dostatočný miest škôl, miest na stredných školách, je to kompetencia VÚC-ky a je zodpovedná za to VÚC-ka. Toto sú pravidlá hry, ktoré sú. To znamená, ak prijmeme tézu, že niekto za to nesie zodpovednosť, tak povedzme, že na zabezpečenie dostatočných kapacít vyčleňme z tejto kôpky peňazí takúto časť, ktorá bude slúžiť na to, aby bola zabezpečená minimálna kapacita alebo minimálna sieť škôl a školských zariadení, a potom budeme rovnakým spôsobom rozdeľovať túto skupinu.
Ale nikdy doteraz nesúhlasila žiadna zo súkromných, cirkevných alebo iných škôl okrem verejných, že poďme sa baviť o tomto. Ale niekto musí zabezpečiť minimálnu sieť verejných škôl alebo školských zariadení a kapacít, v ktorých sa naše deti budú učiť a budú mať právo na prístup k vzdelaniu, ktorý majú z ústavy. Toto je podstata, o ktorej sa poďme baviť a poďme hľadať racionálne východiská, ale taká je reálna pravda.
Ak sa budeme baviť o motivačných štipendiách. A k tomu, akým spôsobom pristúpiť k vzdelávaniu. No, ja vám poviem tak, že doteraz bolo jediným kritériom pre rodičov to, aby ich dieťa dostalo doklad o vzdelaní, lebo to v zásade, ten doklad o vzdelaní im dával väčšiu možnosť uplatniteľnosti. Ja som cez prestávku komunikoval aj s pánom poslancom Jurzycom, ktorý mi ukazoval štatistiky, ktoré hovoria, že postavenie stredoškolákov, vysokoškolákov na trhu práce v príjmoch je väčšie. Áno, je väčšie. Len otázka znie, že či pracujú vo svojom odbore, či nepracujú, a chcelo by to asi hlbšie analýzy. Že najhoršie sú na tom ľudia so základným vzdelaním. Áno, je to pravda. Dajme tým ľuďom vzdelanie, lebo majú väčšiu uplatniteľnosť na trhu práce, aj keď možno nie v odbore, v ktorom študovali. Ale okrem toho, keďže platíme tieto výdavky zo svojho, zo spoločných daní, tak si myslím, že štát má právo určovať, do akých sektorov tie výdavky pôjdu a kde sú efektívne vynaložené.
Obdobne je to pri efektivite vynakladania miezd alebo financií na počet tried, ktoré sú. Keď máte zadefinovaný v zákone alebo vo vyhláške minimálny počet žiakov a maximálny počet žiakov na triedu, prirodzeným záujmom štátu, toho, ktorý rozdeľuje peniaze, je, aby v tej triede bol čo najvyšší počet žiakov, lebo tým pádom je ten systém najefektívnejší z hľadiska financovania. Prirodzeným záujmom tých, ktorí vyučujú, je, aby ten počet žiakov bol na dolnej hranici, lebo v tej chvíli sa tomu žiakovi môžu lepšie venovať. Iným spôsobom, môžem povedať, majú s tou triedou ako s celkom aj menej roboty, a môžeme povedať, že možno sa dajú pri menšom počte žiakov dosahovať aj lepšie kvalitatívne parametre, ktoré ten žiak na výstupe zo systému má. Ale toto je znovu otázka dvoch váh. A poďme sa baviť o tom, ako nastavíme vzájomné pomery, aby ten výstup bol čo najlepší a najefektívnejší. Efektívnosť - kvalita, efektívnosť - vynakladané finančné prostriedky. Nič viac, nič menej. A myslím si, že je to úplne objektívne.
Téza, ktorú tu povedal, myslím, že pán kolega Poliačik, že ten spôsob prerozdeľovania financií tým, že keď pôjdu deti na pracoviská praktického vyučovania, dôjdu školy o peniaze. Ja vám skúsim zacitovať § 53 ods. 1. (Reakcia z pléna.) Alebo Osuský. Paragraf 53 ods. 1: "Zriaďovateľ strediska praktického vyučovania zriadeného podľa predpisov účinných do 31. marca 2015 určí, či sa stredisko praktického vyučovania stane dielňou alebo pracoviskom praktického vyučovania podľa tohto zákona." Inými slovami, ak sa riaditeľ školy rozhodne, že vybavenie jeho dielní je dostatočné, že kapacity, ktoré v nich má, sú dostatočné, že kvalitatívne je schopný konkurovať na trhu práce firmám, ktoré budú zabezpečovať iné strediská praktického vyučovania, tak nemusí vôbec pristúpiť k žiadnej zmluve. Nemusí, ale berie si na seba zodpovednosť, lebo vstupuje do konkurenčného trhu. A je to jeho slobodné rozhodnutie. Vo chvíli, keď sa rozhodne, že na to nemá, že má zastaralé zariadenia a tak ďalej a tak ďalej, má právo uzatvoriť zmluvu a v tej chvíli, keď uzatvorí s niekým zmluvu, tak je úplne logické, že tie peniaze prejdú na toho, kto to fakticky vykonáva a nezostanú aj jemu, lebo on sa jednoducho vzdal svojej povinnosti, a preto, pretože bol šikovný a našiel si niekoho možno skôr ako druhá škola, tak mu budú pritekať peniaze. Možno aj toto je jeden z pohľadov, ktorý treba brať pri týchto veciach do úvahy.
A otázka, ktorá tu bola vznesená, a znovu to bolo z jedného z pozmeňujúcich poslaneckých návrhov a myslím, že to upravoval pán poslanec Blanár, to je vracanie úhrady zamestnávateľovi v prípade, že žiak sa nezamestná, kde povinnosť sa mení na možnosť žiadať tieto finančné prostriedky, poviem opätovne príklad z nášho poslaneckého prieskumu z Podbrezovej. V Podbrezovej žiaci určitých učebných odborov dostávajú v prvom ročníku notebooky, aby na týchto notebookoch sa mohli vyškoliť, a majú ich po celú dobu štúdia. Firma im dáva zadarmo notebooky. Ak má byť kritériom to, že v prvom ročníku sa prihlási 200, 300 alebo 500 detí, ktoré podpíšu zmluvu nejakým spôsobom so zamestnávateľom, zoberie si notebooky a po roku povie, no tak mňa to nebaví, ale notebook mi nejakým spôsobom zostane alebo je natoľko zdevastovaný, že sa to nedá posunúť, alebo po dvoch alebo po troch rokoch je morálne zastaralý, aby sa posunul na iného žiaka, no nevidím tam celkom cestu. Možno aj v tomto prípade je treba hľadať nejaký vyváženejší model, ale, ale proste sú, sú to reálne prípady z praxe, ktoré treba úplne jasne posudzovať.
Aby som nerozprával príliš dlho, poviem už len pár vecí, ktoré sa týkajú pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli prijaté vo výbore. Bolo tu komunikované, myslím od pána kolegu Fecka, od iných, ktorí hodnotili, že zostávajú zachované obchodné a hotelové akadémie. Áno, zostávajú, jedná sa o gro škôl, ktoré mali v názve akadémiu, nie sú uspokojené, nie je uspokojených sedem škôl, ktoré mali v názve akadémiu, to znamená technické akadémie, dopravné akadémie a pedagogicko-sociálne akadémie, myslím, pokiaľ si dobre pamätám. Čiže týchto, týchto sedem škôl mení svoj názov. A mení ho preto, lebo tam nie je tradícia, nie je tam história. Školy vznikli v roku 2009 alebo v roku 2012, to znamená, v poslednom období. A treba povedať, že z tých poznatkov, ktoré boli k dispozícii pri dôkladnom posudzovaní týchto pripomienok, skôr to vypadalo na to, že sa jedná o marketingový produkt ako o reálne iný obsah výuky, ktorý je kvalitatívne iný alebo kvalitatívne vyšší, ktorý by mal svojím spôsobom priťahovať tých žiakov.
Ja sa ospravedlňujem tým, ktorí sú alebo sa budú cítiť týmto spôsobom dotknutí. A zas je treba povedať, že tak ako každá vysoká škola, ktorá má rôznu kvalitu na Slovensku a chce sa volať univerzitou, podľa nášho názoru a názoru nás všetkých v tejto sále nemá právo sa nazývať univerzitou, tak si myslím, že aj stredné školy, ktoré nemajú v tradícii iný názov, by sa mali volať takisto, ako sa volajú iné stredné školy.
Ďalšia otázka, ktorá tu bola v pozmeňujúcom návrhu presadená, je, že je umožnené všetkým zamestnávateľom, to znamená, nielen malým zamestnávateľom, aby v prípade, že nedisponujú priestormi, ale odpovedajúcim materiálno-technickým zabezpečením, mohli zabezpečiť toto vyučovanie na pracovisku praktického vyučovania iného zamestnávateľa. To znamená, aj väčšie podniky, ktoré chcú alebo nechcú si vytvárať svoje strediská praktického vyučovania, sa môžu dohodnúť s jedným, môže päť alebo desať podnikov sa dohodnúť aj rovnakého typu, že bude školiť len u jedného zamestnávateľa. A tým pádom je celý ten systém efektívnejší.
Rovnako veľmi podobné ustanovenie je, že živnostník, ktorý spĺňa aj ďalšie predpoklady na výkon činnosti inštruktora a má so školou uzatvorenú zmluvu o poskytovaní praktického vyučovania alebo zmluvu o duálnom vzdelávaní, môže viesť praktické vyučovanie žiaka. To znamená, do tohto procesu môže skočiť aj jednoduchý živnostník, murár, tesár, akákoľvek iná profesia, ktorý chce mať v budúcnosti za svojho zamestnanca, podpíše dohodu a sám si môže školiť toho svojho budúceho zamestnanca, ak bude spĺňať všetky kritériá na to, aby to mohol urobiť. Myslím si, že je to úplne dobrý, transparentný a seriózny prístup k tejto problematike.
Ďalej sa navrhuje ako jedno z opatrení, aby ministerstvo školstva určovalo podľa počtu žiakov v poslednom ročníku základnej školy limity pre každý samosprávny kraj. V rozprave veľmi často zaznievalo, predovšetkým na výbore, že nadhodnotenie počtu miest na stredných školách o 70 %, ak budeme hovoriť o naplnenosti na hornej hranici normatívov pre jednu triedu, je príliš veľké. Aj keď je pravdou, že ak budeme sledovať iné kritérium a tým kritériom je priemerný počet žiakov v triede, tak nie je rozdiel 70 %, je možno rozdiel na úrovni 25, 30 %, ale to je znovu to, o čom som hovoril. Štát musí tlačiť na efektívny vzdelávací systém, to znamená, väčšiu naplnenosť tried. Zriaďovateľ alebo škola ako taká, pedagógovia vždy budú tlačiť na nižší počet, to znamená, preto je priemerná naplnenosť výrazne menšia, ako je maximálny počet žiakov v triedach.
Ďalšou otázkou, ktorú by som chcel tu prezentovať, je to, že je zriadený, je zriadený odvolací orgán, ktorým je ministerstvo školstva. Poviem to veľmi jednoducho ľudovo: ak nedostane zriaďovateľ školy pečiatku od profesného zväzu, že spĺňa kritériá pre zriadenie pracoviska pre vyučovanie, má právo, možnosť sa obrátiť na ministerstvo školstva, ktoré posúdi postup tohto zväzu, a toto rozhodnutie môže zrušiť. To znamená, opäť transparentný systém, pričom je zabezpečené to, že profesné zväzy, ktoré vedia, kadiaľ idú trendy, zaoberajú sa, žijú v profesii, určujú obsah a kvalitu toho pracoviska, na druhej strane ministerstvo v prípade pochybností preskúmava rozhodnutia.
Ďalej, zriaďovateľ strednej školy môže podať návrh na zvýšenie počtu tried prvého ročníka stredných škôl určeným všeobecne záväzným nariadením samosprávneho kraja. Ak sú pochybnosti o tom, aj keď transparentný, podľa transparentných kritérií vyšší územný celok rozhodol o počte prvých tried, napríklad nulovom, o ktorom tu bolo hovorené, ministerstvo školstva môže toto rozhodnutie samosprávneho kraja zrušiť a môže rozhodnúť iným spôsobom. Opäť je tu odvolací nástroj, ktorý celý tento proces zlepšuje, skvalitňuje, stransparentňuje.
V zásade si myslím, že všetky kľúčové veci, ktoré som chcel pomenovať vo svojom vystúpení, som pomenoval. Ja verím, že tento zákon o duálnom vzdelávaní, tak ako sme sa zhodli, je potrebný. Ja osobne si myslím, že dnes je kompromisom a v rámci možného kompromisu je to to najlepšie, čo sme boli schopní dosiahnuť, a preto verím, že získa aj vašu podporu, aj keď môžeme mať k nemu určité výhrady. Ale som presvedčený o tom, že lepší malý krok vpred ako dva kroky vzad.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.3.2015 14:43 - 14:45 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Blanár, chcem oceniť oba vaše pozmeňujúce návrhy, lebo myslím si, že sú prínosom pre zákon. V prvom prípade to je stransparentnenie pravidiel pre vyššie územné celky a v zásade aj veci, ktoré boli namietané teda súkromnými školami a ďalšími organizáciami. Týmto krokom sa vytvára priestor, aby pravidlá pre rozhodovanie o vzniku alebo nevzniknutí prvých tried na príslušnej škole mali úplne jasné pravidlá, ktoré budú verejne dostupné, budú schvaľované v zastupiteľstve. A je to povinnosť schvaľovať v zastupiteľstve, čo je významným posunom vpred.
Takisto posunom vpred v zákone je možnosť požadovať uhradenie nákladov zamestnávateľovi, ktoré vynaložil na vzdelanie, ale k tomu sa ja ešte dostanem vo svojom vystúpení.
Chcel by som v krátkosti zareagovať na váš možno principiálny, alebo neviem ako ho nazvať, spor s predrečníkmi, pokiaľ ide o fragmentáciu školstva. Ja chcem povedať, že zaznelo aj v predchádzajúcich vystúpeniach, vy ste na to reagovali, že zriaďovanie škôl je originálna kompetencia štátu. Áno, je originálna kompetencia štátu, ktorá je presunutá v jednom prípade na samosprávne kraje, v druhom prípade na obce a mestá ako samosprávne orgány.
Tí, ktorí to namietajú, chcel by som sa ja spýtať: ktože preniesol tieto kompetencie na obce a mestá a prečo? Preto, lebo bol nedostatok financií, bol tam veľký modernizačný dlh v prípade základných škôl a tým pádom sa štát zbavil svojej povinnosti a preniesol náklady na samosprávne orgány.
V prípade stredných škôl, keďže nefungovalo odborné školstvo a nebola ani schopnosť štátu nahradiť náklady, ktoré boli na vytvorenie dielní, a ďalšie zvýšené finančné náklady, sa vytváral predpoklad na to, aby na regionálnom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis