Ctené kolegyne, kolegovia, keďže chceme efektívne využívať čas, dovoľte, aby som vystúpil v rozprave aj ja ako spravodajca a v zásade aby som povedal možno to, čo tu už bolo niekoľkokrát spomínané, a je to v zásade očakávané, aby som sa vyjadril aj k voľbe riaditeľov škôl.
Ak dovolíte, tak ja budem postupovať tým spôsobom, že najskôr prečítam pozmeňujúci návrh, ktorý podpísalo celkovo 20 poslancov, v mene všetkých 20 poslancov a potom k tomu dám nejaké aj krátke osobné zhodnotenie toho procesu, ako sa to celé vyvíjalo, prečo sme dospeli k tomuto návrhu.
Takže v zmysle zákona čítam pozmeňujúci návrh poslancov národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1498).
K čl. I
1. Za bod 20 sa vkladá nový bod 21, ktorý znie:
"21. V § 63 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
(4) Termíny podľa odseku 2 sa nevzťahujú na uchádzača, ktorým je mladistvý odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody.
Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 5 - 8. Ostatné body sa primerane prečíslujú."
Odôvodnenie:
Navrhované doplnenie výnimky z lehôt ustanovených v § 63 ods. 2 je potrebné v dôsledku špecifického postavenia mladistvého odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý je uchádzačom o výchovu a vzdelávanie podľa školského zákona. Tretí oddiel školského zákona, uvedený termín podania prihlášky na štúdium na strednej škole nie je možné v podmienkach vzdelávania odsúdených umiestnených v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody. Mnohí odsúdení nastupujú do výkonu trestu odňatia slobody až po tomto termíne z dôvodu umiestnenia vo výkone väzby, ďalšieho trestného stíhania a s tým spojených procesných úkonov alebo sa z dôvodu absolvovania súdom nariadenej liečby v ústave na výkon trestu odňatia slobody v tomto termíne nenachádzajú. Navrhovaným doplnením ustanovenia § 63 školského zákona sa umožní odsúdeným podať si prihlášku na štúdium na strednej škole aj po lehote uvedenej v § 63 ods. 2 školského zákona.
Myslím, že je vcelku jednoduché ustanovenie, ktoré nadväzuje na ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený vo výbore, a precizuje tento pozmeňujúci návrh, ktorý umožňuje sa vzdelávanie sa odsúdených, a vieme, že v zásade medzi odsúdenými sa nachádza relatívne vysoký počet osôb, ktoré nemajú ukončené buď základné vzdelanie, alebo nemajú ukončené stredoškolské vzdelanie. Ak prejavia záujem o vzdelávanie, je aj v záujme spoločnosti, aby im toto vzdelávanie a prevýchovu umožnila.
Pokračujem v texte pozmeňujúceho návrhu:
"K čl. II
2. bod pozmeňujúceho návrhu, bod 1 znie:
1. V § 3 odsek 2 znie:
(2) Zriaďovateľ vymenúva riaditeľa na päťročné funkčné obdobie na návrh rady školy. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa na základe výsledkov výberového konania podľa § 4 okrem kandidáta, ktorý bol odvolaný podľa odseku 7 písm. a) až c) a e) a odseku 8 písm. c). Zriaďovateľ do 30 dní odo dňa predloženia návrhu rady školy vymenuje riaditeľa alebo písomne odôvodní svoj nesúhlas s navrhnutým kandidátom rade školy. Zriaďovateľ vyhlási druhé výberové konanie podľa § 4 do 15 dní odo dňa doručenia nesúhlasu rade školy. Zriaďovateľ do 30 dní odo dňa predloženia návrhu rady školy na základe druhého výberového konania vymenuje riaditeľa alebo predloží návrh na vyslovenie nesúhlasu s navrhnutým kandidátom na najbližšie zasadnutie príslušného zastupiteľstva.
Na schválenie návrhu na vyslovenie nesúhlasu s navrhnutým kandidátom sa vyžaduje súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov príslušného zastupiteľstva. Ak príslušné zastupiteľstvo neschválilo návrh na vyslovenie nesúhlasu s navrhnutým kandidátom, zriaďovateľ do 15 dní odo dňa prijatia uznesenia príslušného zastupiteľstva vymenuje riaditeľa na základe návrhu rady školy. Ak príslušné zastupiteľstvo schválilo návrh na vyslovenie nesúhlasu s navrhnutým kandidátom, zriaďovateľ do 15 dní odo dňa prijatia uznesenia príslušného zastupiteľstva vyhlási výberové konanie na obsadenie miesta riaditeľa postupom podľa osobitného predpisu. 3a)
Poznámka pod čiarou k odkazu 3a znie:
"3a) § 5 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie:
Týmto návrhom sa výrazným spôsobom zrovnoprávňuje postavenie zriaďovateľa verejných škôl v porovnaní s ostatnými zriaďovateľmi. Zriaďovateľ bude mať možnosť vysloviť nesúhlas aj s druhým kandidátom navrhnutým radou školy, avšak tento nesúhlas sa musí potvrdiť v zastupiteľstve trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. V prípade prijatie uznesenia za nesúhlas s navrhnutým kandidátom sa zrovnoprávňuje spôsob výberu riaditeľa v porovnaní so súkromnými a cirkevnými školami, keďže v prípade nesúhlasu s kandidátom navrhnutým na základe druhého výberového konania sa uskutoční výberové konanie podľa zákona o výkone prác vo verejnom záujme, a teda nepredkladá kandidáta rada školy. Toto odôvodnenie potom vo svojom ďalšom vystúpení ešte viac rozvediem.
3. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
Čl. IV
Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 315/2012 Z. z. a zákona č. 292/2014 Z. z. sa mení takto:
V § 28b sa slová "30. septembra" nahrádzajú slovami "31. decembra".
Účelom navrhovaných zmien je umožnenie uskutočňovania skúšok na overovanie odbornej spôsobilosti organizácii zriadenej Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR na zabezpečovanie alebo plnenie úloh v oblasti celoživotného vzdelávania v rámci pilotného overovania nového systému uznávania výsledkov ďalšieho vzdelávania a praxe do doby ukončenia experimentu.
Čiže to je jeden pragmatický návrh, ktorý umožňuje riešiť aktuálne problémy. To, čo určite... Toľko znenie pozmeňujúceho návrhu aj s odôvodneniami, a ak dovolíte, ja sa vrátim trošku podrobnejšie k zdôvodneniu voľby riaditeľa.
Už v prvom čítaní sme významným spôsobom diskutovali o tom, čo je demokratické, čo nie je demokratické, či má byť rozhodujúca samospráva školy v zásade zastúpená radou školy, či tento orgán, rada školy má dostatočné kompetencie, dostatočnú odbornú spôsobilosť, či veci, ktoré vyplývajú zo zákona, z vyhlášky, sú v nejakom vyváženom alebo nevyváženom pomere a či právo zriaďovateľa zasahovať do procesu voľby a menovania riaditeľa školy sú oprávnenými alebo neoprávnenými.
Samozrejme, doteraz sa názory na tento proces významným spôsobom líšia a veľmi často zaznieva z úst opozície, že je to spolitizovanie školstva. Ja opätovne odmietam a zásadne odmietam takéto označovanie tohto návrhu. Opätovne zopakujem, zriaďovateľ v prípade cirkevných a súkromných škôl má aj doteraz v platnom návrhu zákona alebo v doteraz platnom texte zákona možnosť v prípade, že po druhom návrhu rady školy nesúhlasí s navrhnutým kandidátom na riaditeľa školy navrhnúť alebo vymenovať si svojho riaditeľa školy. Dobre, môžeme diskutovať o tom, či v prípade cirkevných škôl je tým rozhodnutím zriaďovateľa etické kritériá, náboženské kritériá a niektoré ďalšie kritériá, čo zásadným spôsobom nemá, nemá vplyv a nemôže byť inak vnímané ani v prípade verejného zriaďovateľa. V prípade súkromných škôl je tento krok a tento postup, ktorý je dnes v platnom texte zákona označovaný, že súkromný zriaďovateľ musí mať právo menovať riaditeľa, nakoľko riaditeľ disponuje so súkromnými prostriedkami zriaďovateľa. Opätovne môžeme hovoriť o tom, áno alebo nie, ale ja sa pýtam a verejná škola, riaditeľ verejnej školy disponuje akými prostriedkami. Disponuje verejnými prostriedkami. Väčšinou ide o prenesenie výkonu štátnej správy okrem materských škôl, tie prostriedky sú posielané zriaďovateľovi, ktorý odúčtováva na príslušné ministerstvo. Ten, kto odúčtováva tieto prostriedky a kto schvaľuje hospodárenie, a keď si pozriete jednak znenie zákona, jednak vyhlášky, správu o hospodárení školy schvaľuje obecné zastupiteľstvo. To znamená, obecné zastupiteľstvo je zo zákona spôsobilé rozhodovať o tom, či škola hospodári alebo nehospodári dobre, ale už sa nemôže vyjadriť k tomu, že ten, kto podľa jej názoru, teda alebo názoru obecného zastupiteľstva nehospodári dobre, tak už v zásade nemôže sa v ďalšom kole výberového konania podieľať na tom, či má právo alebo nemá právo byť riaditeľom školy.
Čiže ja dávam len také porovnanie, súkromné hospodárenie so súkromnými prostriedkami, verejné hospodárenie s prostriedkami nás všetkých. Hovorme o demokratickej legitimite. Bolo tu spomínané, že smeráci si idú sprivatizovať školstvo, lebo majú väčšinu, väčšinu primátorov a starostov a väčšinu poslancov v obecných zastupiteľstiev. Je jednoznačne preukázané z údajov Štatistického úradu, najväčšiu časť primátorov a starostov a poslancov obecných zastupiteľstiev tvoria nezávislí kandidáti. Podčiarkujem, tvoria nezávislí kandidáti. To znamená, ak títo kandidáti sú lokálnymi osobnosťami, ak títo kandidáti dostali dôveru vo voľbách, a treba povedať, ak budeme hovoriť o legitimite týchto ľudí, ktorí boli zvolení, účasť v komunálnych voľbách patrí medzi najvyššie na Slovensku a pohybuje sa nad 50 %, že môžeme hovoriť, že majú absolútnu demokratickú legitimitu a majú právo sa vyjadrovať k hospodáreniu so spoločnými prostriedkami a riadiť ich. Vrátim sa k pomeru, akým spôsobom je menovaná alebo volená rada školy. Rada školy sa, pre zjednodušenie budem hovoriť prípad základnej školy a väčšej základnej školy, kde rada školy pozostáva z troch zástupcov zamestnancov, zo štyroch zástupcov rodičov a zo štyroch zástupcov zriaďovateľa.
Zástupcovia zriaďovateľa sú volení obecným zastupiteľstvom. To znamená, ten zriaďovateľ má právo alebo to obecné zastupiteľstvo má logicky právo nominovať zástupcov do rady školy, ale už podľa iných interpretácií, to isté obecné zastupiteľstvo je natoľko nespôsobilé, že sa nemôže objektívne vyjadriť k voľbe riaditeľa školy. Sprostredkovane cez svojich zástupcov áno, ale priamo už nie. Ako mne to osobne nedáva žiadnu logiku. Pri tomto, pri tomto porovnávaní demokratickej legitimity som uviedol a uvádzam ešte niekoľko ďalších faktov.
Zástupcovia rodičov bývajú väčšinou tí, ktorí najčastejšie spolupracujú so školou, sú aktívni, v mnohých prípadoch sú to ľudia, ktorí priamo alebo nepriamo aj sponzorujú chod školy aj finančnými prostriedkami, alebo svojou aktivitou. Títo ľudia sa najčastejšie stretávajú v nie priamo s učiteľmi, nie priamo sa zapájajú do výchovno-vzdelávacieho procesu, ale najčastejšie sa stretávajú s vedením školy a tým chcem povedať, že v prípade, že ide o voľbu rady školy, tak je veľká pravdepodobnosť, že existujúce vedenie školy navrhuje aj zástupcov rodičov, ktorí sa potom následne volia.
Pri voľbe zamestnancov môžeme hovoriť o rade prípadov, kde aj z úst odborárov, aj z úst zamestnancov zaznievajú dve slová mobbing, bossing, iným spôsobom šikanovanie zamestnancov niektorými riaditeľmi. Ak je riaditeľ dostatočný despota, ospravedlňujem sa za tento výraz, dokáže si zmanipulovať aj nominovanie zamestnancov do rady školy. Ak sa pozriete na to, ak sa pozriete, ak sa pozriete na tento model, tak zistíte, že štyria rodičia, kde má vplyv riaditeľ školy alebo existujúce vedenie školy pred voľbou riaditeľa školy a traja zamestnanci z 11 členov tvoria nadpolovičnú väčšinu, tým pádom zriaďovateľ de facto aj de iure nemá absolútne žiaden vplyv na výber riaditeľa školy. Je pravdou, že vo výberovej komisii sa ešte nachádzajú ďalší dvaja členovia, jeden je z obvodného školského úradu a druhý je tam za inšpekciu školstva. Ale aj pri týchto počtoch zriaďovateľ nemá v zásade reálny dosah na voľbu riaditeľa školy, lebo tvorí, tvorí výraznú menšinu. A toto sa mi zdá ako v nepomere. Ak budeme hovoriť o demokratickej legitimite, obecné zastupiteľstvo, ktoré je zvolené viac ako polovicou obyvateľov mesta alebo obce, obecné zastupiteľstvo, ktoré je z väčšej časti tvorené lokálnymi osobnosťami, ktoré sú nespochybniteľné a ktoré sú volené preto, že majú etické, morálne vybavenie, odborné, odborné vybavenie, osobnostné vybavenie, tieto vraj nemajú demokratickú legitimitu na to, aby mohli rozhodovať o riaditeľovi školy, ale rada školy, ktorá je zvolená, nehovorím, že nedemokraticky, ale hovorím, za ďaleko menšej demokratickej legitimity, zrazu je ten orgán, ktorý má právo rozhodovať o všetkom.
Ja som už v prvom čítaní povedal, ak si pozriete vyhlášku, o čom rozhoduje rada školy, to, o čom rozhoduje, rozhoduje, je právo voľby riaditeľa. Ku všetkým ďalším bodom, ktoré sú tam uvedené, sa vyjadruje a všetky ďalšie veci ako správa o výchove a vzdelávaní, správa o financovaní škôl, o hospodárení, všetky tieto správy, ktoré sú rozhodujúce, schvaľuje obecné zastupiteľstvo a rada školy sa k nim iba vyjadruje. Potom aká je tu, aká je tu rovnováha týchto dvoch situácií, ak ich chceme nejakým spôsobom jednoznačne vyvážiť? Ja osobne sa nedomnievam, že v tomto prípade dochádza k niečomu inému ako k zrovnoprávneniu postavenia verejných škôl voči súkromným a cirkevným. Ja sa nedomnievam, že dochádza k niečomu inému ako k zrovnoprávneniu postavenia zriaďovateľa, ktorý je zodpovedný za chod školy, za financovanie školy, za úroveň odborného vzdelávania, a je to zrovnoprávnenie voči rodičom, ktorým v zásade tiež záleží na týchto veciach, ale môžme diskutovať, či im záleží iba na týchto veciach.
Ak by som chcel pritiahnuť svoju argumentáciu možno trošku za vlasy, tak poviem, že v mnohých prípadoch alebo v očiach mnohých rodičov je dobrý riaditeľ ten, ktorý zabezpečuje, aby na škole deti dostávali jednotky bez toho, aby sa vyžadovali vedomosti. Z pohľadu mnohých učiteľov je dobrý riaditeľ ten, ktorý nemá vysoké odborné nároky na svojich zamestnancov a ktorý prerozdeľuje maximum finančných prostriedkov na odmeny a mzdy, a nie do kapitálových výdavkov na chod školy a na zabezpečovanie iných vecí. Čiže nemá snahu zvyšovať extrémne odbornú úroveň vzdelávania, ale má snahu uspokojovať potreby učiteľov a zamestnancov. Toto sú argumenty, ktoré sú reálne a ktoré sa nedajú nijakým spôsobom spochybňovať. Ja nehovorím, že sa podľa tohto modelu chovajú všetci riaditelia, drvivá väčšina riaditeľov, drvivá väčšina riaditeľov sa snaží o vyvážený pomer a ja im ďakujem za prácu, ktorú vykonávajú, lebo učiteľské povolanie nie je zamestnaním, ale je povolaním a na to musí byť aj osobnostná výbava človeka, aby bol schopný túto prácu vykonávať. Ale dávam, dávam, na misku váh úvahy jednej skupiny ľudí, ktorí argumentujú jednými vecami, a druhej skupiny ľudí, ktorí hovoria, že niečo nie je v poriadku.
S istotou je celá táto problematika možno na omnoho dlhšiu a omnoho vážnejšiu debatu, ale myslím si, že sme venovali maximálny možný priestor na to, aby sme hľadali nejaký konsenzus. Hľadali sme v procese prípravy tohto pozmeňujúceho návrhu konsenzus so všetkými zúčastnenými, samozrejme, že ten konsenzus vcelku asi nie je celkom dobre možné dosiahnuť.
Uvažovalo sa o iných modeloch, napr. modeli takom, že by sa voľba riaditeľa školy v prípade, že ju odmietne zriaďovateľ, lebo to v zásade nebolo spochybňované, že by zriaďovateľ mal právo odmietnuť túto voľbu, že by sa vrátila späť do rady školy, kde by rada školy väčšinou tak, aby tam boli aj hlasy zriaďovateľa, mohla prelomiť veto starostu alebo primátora. Ale potom sa tu vyskytovali otázky, že máme, a to si znovu musíme povedať ako úplne otvorene a naliať si čistého vína, máme u zriaďovateľov v niektorých mestách a obciach starostov, ktorí nezabezpečujú predpoklady dobrého riadenia škôl, máme na niektorých samosprávnych krajoch predstaviteľov, ktorí nezabezpečujú predpoklady pre dobré personálne riadenie stredných škôl. Treba si to povedať úplne na rovinu. Ako určitá rovnováha je v samosprávnom systéme vymyslené dve komory, dva orgány, ktoré sú samosprávnymi orgánmi, lebo zo zákona o obecnom zriadení je samosprávnym orgánom starosta alebo primátor a samosprávnym orgánom je obecné zastupiteľstvo. Ak to preženiem, tak ak je primátor slabý, tak to obecné zastupiteľstvo môže cez svoje rozhodnutia schváliť alebo neschváliť určité veci a v zásade to vytvára rovnováhu. Rovnako je to aj v opačnom prípade, v prípade, že je obecné zastupiteľstvo poskladané nie celkom ideálne a okrem verejného záujmu obhajujú aj iný ako verejný záujem, tak starosta má právo nepodpísať uznesenie obecného zastupiteľstva. Samozrejme, že vždy sa dá prelomiť veto, ale je to, je to model, ktorý je odskúšaný od roku 1990, je to model, ktorý je funkčný a ktorý doteraz vždy bol schopný vyriešiť všetky vnútorné problémy v samospráve.
Preto sa domnievam, že rovnako vyvážený model, ktorý ponúkame v podobe voľby riaditeľa, bude tým modelom, ktorý zabezpečí voľbu zodpovedných osôb na miesta riaditeľov tak, ako je postavený model, že v prípade druhej, druhého návrhu toho istého kandidáta rozhoduje obecné zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou, a povedzme si, kedy rozhoduje obecné zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinu, napr. v prípade zrušenia školy. To znamená, ak by si to zastupiteľstvo nevedelo inak pomôcť, že tam bude riaditeľ, ktorý je nepohodlný, tak vždy má nástroj, že tou istou trojpätinovou väčšinou hlasov poslancov obecného zastupiteľstva zruší danú školu alebo rozhoduje o predaji majetku obce hodných osobitného zreteľa, to sú tie, kedy sa v zásade dáva priamym predajom, a nie, nie výberovým konaním.
To znamená, že to sú tie najzávažnejšie prípady, na ktoré pamätal zákonodarca pri zákone o obecnom zriadení. Celú voľbu riaditeľa, aby to nemohli byť zneužité, aby to nemohlo byť spolitizované, aby tam nebola jednoduchá nadpolovičná väčšina, sme posunuli do trojpätinovej väčšiny zas..., teda poslancov obecných zastupiteľstiev, to znamená, z nášho pohľadu sme to dali do modelu, ktorý vytvára predpoklady na to, aby ten model nebol zneužiteľný. A myslím si, že tento krok je posunom, posunom vpred.
Ctené kolegyne, kolegovia, určite vyvolá tento návrh rad debát, som pripravený, že bude, budú možno sa ozývať hlasy, ktoré budú významne, významne protestné. Ja si dovolím povedať, že ja osobne som presvedčený, že model, ktorý sme navrhli, je model, ktorý je dobrý, model, ktorý je životaschopný, a model, ktorý pomôže slovenskému školstvu do budúcnosti vysporiadať sa s nie veľa problémovými vecami, ale napriek tomu problémovými vecami v niektorých mestách, obciach alebo v niektorých župách.
Ďakujem za vašu pozornosť a prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
