Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

30.6.2015 o 17:35 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 30.6.2015 17:35 - 17:37 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis

118.
Ja ešte vystupujem, pán predseda, v rozprave v treťom čítaní. Takže, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja predložil v treťom čítaní pozmeňujúci návrh.
Podľa § 85 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem legislatívno-technickú opravu mojich pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli schválené v druhom čítaní.
V prvom pozmeňujúcom návrhu v čl. II v bode 2 v § 3 ods. 2 sa slová "odseku 7 písm. a) až c) a e) a odseku 8 písm. c)" nahrádzajú slovami "odseku 7 písm. a) až c) a e) alebo odsek 8 písm. c)".
V druhom pozmeňujúcom návrhu v čl. II v § 3 ods. 15 sa slová "odseku 7 písm. a) až c) a e) a odsek 8 písm. c)" nahrádzajú slovami "odseku 7 písm. a) až c) a e) alebo odseku 8 písm. c)".

Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.6.2015 16:35 - 16:36 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, už pri tomto zákone poslednýkrát. Kolegyne, kolegovia, len štatistika. V rozprave vystúpilo desať poslancov. Pán poslanec Fronc vystúpil dvakrát, ja som vystúpil trikrát, využijúc svoje práva spravodajcu, za čo sa ospravedlňujem, ale považoval som to za potrebné. Bolo podaných osem pozmeňujúcich návrhov, ktoré budeme zvažovať. Pán minister naznačil, asi akým spôsobom, a vyslovil súhlas s niektorými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú v rámci zákona a nejdú nad jeho rámec. V prípade, že idú nad jeho rámec, bol potrebný súhlas predkladateľa návrhu zákona, a tým je pán minister. Čiže všetky veci prebehli v súlade s rokovacím poriadkom. Vzhľadom na to, že možno je potrebné o niektorých veciach hovoriť dlhšie vzhľadom na to, že opozícia požiadala, aby sa mohla bližšie zoznámiť s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré zazneli v tomto, vrátane odbornej verejnosti, dávam ako spravodajca návrh, aby sa o tomto návrhu zákona hlasovalo až 25. 6., vo štvrtok o týždeň, aby sme mali dostatok času, aby sme sa oboznámili so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.6.2015 16:20 - 16:26 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, aby to bolo v súlade s rokovacím poriadkom, a keďže bola požiadavka opozície, myslím, pána poslanca Fronca, aby som rozdelil hlasovanie o mojom pozmeňujúcom návrhu, tak robím to korektne v súlade s rokovacím poriadkom a navrhujem, aby sa hlasovalo o bodoch 1, 3 z prvého pozmeňujúceho návrhu spoločne, o bode č. 2 osobitne, tým pádom aby bol vytvorený priestor aj pre opozíciu, aby mohla svojím hlasovaním dať súhlas alebo nesúhlas k jednotlivým bodom.
Prihlásil som sa do tohto vystúpenia, využijúc ustanovenia, ktoré oprávňujú spravodajcu vystúpiť, preto, aby som mohol, pán poslanec Mičovský, na vás reagovať v trošku dlhšej dobe, ako sú dve minúty, a povedať, že to, čo som povedal, som myslel skutočne vážne.
Som starostom obce dlhšie obdobie a bol som aj zriaďovateľom základnej školy. V našej základnej škole, tak ako aj v mojom súkromnom živote som názoru, že to najcennejšie, čo môžeme svojim deťom dať, či už vlastným, alebo v spoločnosti, je vzdelanie, lebo len to posúva celú spoločnosť dopredu. Na základe tohto môjho hlbokého presvedčenia som konal aj v škole tak, že som požiadal pani učiteľku, aby sa deťom, ktoré nemajú dostatočné vedomosti, venovala po vyučovaní nie tým spôsobom, že ich nechá po škole, ale keď vidí, že zaostávajú v určitej látke, aby im ju dovysvetľovala, a poviem to úplne jasne, v niektorých prípadoch boli deti aj zo sociálne slabšieho prostredia, a ak im rodičia pomáhali písať domácu úlohu, tak väčšinou tá úloha bola zle a skôr dezorientovali tie deti, ako by im pomáhali. Napriek ich hlbokému presvedčeniu, že svojim deťom pomáhajú. Aká bola reakcia týchto rodičov? Časť rodičov a takmer polovica žiakov školy prešla do inej školy v susednej dedine s odôvodnením, že ich deti sú dostatočne múdre, oni nemôžu nosiť zo základnej školy trojky a nepotrebujú zostávať po škole a na základnej škole v susednej dedine oni sú dobré, lebo dostávajú len jednotky alebo dvojky. Toto je moja hlboká skúsenosť, ktorú som zažil na vlastnej koži vo svojej vlastnej škole, kde som bol zriaďovateľom, a preto som si dovolil povedať to, čo som povedal. Lebo aj takáto je skutočnosť. Ja nehovorím, že všetci rodičia, je časť rodičov, a dovolím si povedať, že vcelku významná časť rodičov, pre ktorých sú v školách dôležité známky, a nie vedomosti. A preto som povedal to, čo som povedal.
Druhú poznámku, ktorú si dovolím povedať, je otázka, vy ste to pomenovali ako nedemokracia v cirkevných a súkromných školách. Ja osobne sa nedomnievam, že v cirkevných a súkromných školách vládne nedemokracia. Princíp, že rada školy navrhuje, navrhuje dvakrát, a zriaďovateľ sa potom nakoniec rozhodne, že nejakým spôsobom si vyberie iného riaditeľa školy, je to, čo povedal pán poslanec Blanár, rovnováha vo vzťahu zriaďovateľ a rada školy. Rada školy má pod určitým drobnohľadom pôsobenie riaditeľa školy, vie sa rozhodovať o týchto veciach, ale zriaďovateľ je ten, ako to som už povedal, schvaľuje správy o výchove vzdelávaní, schvaľuje správy o hospodárení, vyberá riaditeľa, všetky ostatné veci, ku všetkým ostatným veciam sa vyjadruje, má právo sa vyjadrovať aj podľa súčasne platného zákona.
A to, čo vytvárame týmto, je demokratický priestor pre dohodu. Vy nás nemôžte ovplyvniť alebo obviniť z toho, že zavádzame nedemokraciu, ako ste povedali, na úroveň, znižujeme úroveň demokracie na úroveň cirkevných a súkromných škôl. My vytvárame demokratický priestor pre dohodu. Prvýkrát rada školy, ktorá je de facto totožná s výberovou komisiou, navrhne. Môže starosta, primátor zastaviť toto rozhodnutie s odôvodnením. Sme ochotní prijať fakt, že starosta alebo primátor môže konať ako jedna osoba individuálne a subjektívne. To sme ochotní pripustiť, že v niektorých prípadoch to takto skutočne môže konať. Následne je opätovne priestor pre dohodu. Ak si rada školy stojí za svojím rozhodnutím a je pripravená bojovať a presvedčiť zastupiteľstvo, tri pätiny zastupiteľstva, je to demokratický priestor pre dohodu, ale ak nie je schopná presvedčiť tri pätiny legitímne demokraticky zvolených predstaviteľov obecného zastupiteľstva, tak potom je potrebné sa asi logicky sa zamyslieť nad tým, či je chyba na strane rady školy, alebo je chyba na strane volených predstaviteľov občanov.
A tu si ja dovolím tvrdiť, že sa prikláňam na stranu, že v tom prípade možno bude chyba na strane rady školy, a v tom prípade dávame priestor, aby obecné zastupiteľstvo si vybralo riaditeľa, ktorého považuje za vhodného. To je všetko. Toto je podľa môjho hlbokého presvedčenia najdemokratickejší spôsob, aký je, aj keď možno, to poviem, vedel by som si predstaviť, že z hľadiska optiky vnímania verejnej mienky by sme to mohli formulovať inak. Možno sme to postavili veľmi tvrdo, ale vzhľadom na to, že sme si vedomí, že toto bude zvyšovať vášne, ja navrhnem vo svojom záverečnom slove ako spravodajca postup hlasovania, ktorý vytvorí dostatočný priestor pre verejné diskutovanie všetkých týchto problémov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.6.2015 15:50 - 15:51 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, nikto nechce stavať proti sebe samosprávu obce, mesta a samosprávu školy. Asi sa zhodneme na tom, že v demokratickom, na demokratickom princípe sa funguje tak, že musí dôjsť k dohode väčšiny. V tomto prípade zostáva právo navrhovať alebo vyberať kandidáta na riaditeľa samospráve školy. Ak starosta, ktorý môže mať subjektívny názor, rozhodne, že to nie je dobrý návrh, znovu to ide do toho istého orgánu, znovu do samosprávy školy, ktorá povie, že sme, trváme si na svojom názore, a preto je tam poistka, že už presvedčiť tri pätiny poslancov zastupiteľstva je ďaleko ťažšie, ako ovplyvniť jeden subjektívny názor starostu, ktorý sa môže zaseknúť. Čiže my nestaviame proti sebe ani samosprávu školy, ani samosprávu, ale tvrdíme jednu jedinú vec, že obe strany musia mať záujem predložiť relevantného kandidáta, ktorý nachádza, na ktorom nachádza zhodu väčšina.
Čiže toto je ten princíp demokracie, ktorý tam podľa nášho názoru je veľmi silne zastúpený a nie je v rozpore s ničím.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.6.2015 15:37 - 15:38 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, myslím, že sme si zodpovedali tieto otázky navzájom. Ja chcem povedať iba možno dve-tri poznámky.
Prvá. Je to doteraz v platnom zákone, používa sa to na základných školách a treba povedať, že v prípade, že deti prídu zo znevýhodneného prostredia alebo bez toho, aby absolvovali predškolskú výchovu, sú v ďaleko horšom postavení, ako keď budete zaraďovať deti do materských škôl. Ak to v tomto stave neprináša aplikačné problémy, dá sa domnievať alebo môžeme sa domnievať, že rovnako alebo s menšími problémami sa to bude aplikovať pri materských školách. Takže z tohto pohľadu, ja rozumiem tomu, čo hovoríte. Každé ustanovenie, ktoré je v zákone, ktoré neni úplne striktne napísané bez akejkoľvek možnej interpretácie, teda úplne jednoznačne je to najlepšie.
Ale toto ustanovenie, ktoré sa používa pri základných školách, neprináša problémy v aplikačnej praxi. Je pravdou, že v niektorých prípadoch by mohlo dôjsť k zneužitiu, ale v prípade, že by k takému niečomu začalo dochádzať, stále zákonodarca má možnosť toto, toto zmeniť.
A myslím si, že všetky ostatné veci si vieme vydiskutovať úplne v pochode na výbore.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.6.2015 15:29 - 15:34 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis

34.
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Bol som druhýkrát vyzvaný, aby sme reagovali na pripomienky, ktoré vzniesla pani poslankyňa Horváthová. Takže pokúsim sa v krátkom vystúpení na ne reagovať. Pani kolegyňa, tretí bod spoločnej správy, to je ten pozmeňovák, ktorý bol predložený na výbore, ktorý sa týka § 28 ods. 13, je v zásade riešenie otázok, keď si zoberiete súčasné znenie § 28 ods. 13, tak nás kritizovala Európska únia za to, že tým, že sa vyčleňujú deti z tried, tak sa vyčleňujú do osobitných škôl, do špecializovaných škôl, to znamená, že vytvárame umelú segregáciu. Tým, že sa vytvára toto ustanovenie, tak zabraňujeme tomu, lebo sa vytvárajú predpoklady pre vyučovanie na tej istej škole, čiže nie segregované niekde inde, ale v špecializovaných triedach. Ak by ste sa pozreli na ustanovenie 28 ods. 13 a súvisiaci § 29, rovnaké ustanovenie je v § 29, ktoré sa týka základných škôl, čiže toto, čo je v tomto pozmeňujúcom návrhu urobené, je iba to, že sa preklápa to, čo je platné pre základné školy, sa preklápa na materské školy. Toto je tá logika celého toho, ktorá je tu.
Ďalšia vec, ktorá tu bola z vašej strany nejakým spôsobom namietaná, je otázka dvanásteho bodu, ktorý je uvedený v spoločnej správe a týka sa § 107, predovšetkým ods. 4, kde je zaradený bod d), ktorý hovorí o výchove a vzdelávaní v špecializovaných triedach. Tu treba povedať dve alebo tri veci. Prvá vec. Toto znenie bolo v doteraz platnej vyhláške. Urobilo sa iba to, že sa z vyhlášky prenáša do zákona, to znamená do právneho predpisu vyššej právnej sily.
Druhá vec. Špecializované triedy nie sú špeciálne triedy. Špecializované triedy sú tie triedy, v ktorých výchovno-vzdelávací proces absolvujú deti, ktoré majú napríklad zlomenú nohu alebo dočasne sú nejakým spôsobom hendikepované, na rozdiel od špeciálnych tried, kde, v ktorých prebieha výchovno-vzdelávací proces postihnutých detí, čiže aby som to povedal takouto zrozumiteľnou rečou. Čiže tu je tá vnútorná logika, ktorá je v tomto, a nie je to vôbec vo vzájomnom rozpore, lebo je to v zásade potreba len vyloženia si pojmov a vyloženia si súvislostí.
Ak dovolíte, kolegyne, kolegovia, ja si dovolím predložiť ešte jeden pozmeňujúci návrh vzhľadom na to, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý som predkladal pred chvíľou a ktorý sa týkal voľby riaditeľov škôl, nepostihoval všetky oblasti, to znamená, nedal sa dobre aplikovať na školy, kde je zriaďovateľom štát. Takže pre školy, kde je zriaďovateľom štát, bude tento pozmeňujúci návrh, ktorý si dovoľujem predniesť.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1498).
K čl. II za bod 2 sa vkladá nový bod 3, ktorý znie:
1. § 3 sa dopĺňa ods. 15, ktorý znie:
(2) – tu mám nejakú chybu, ktorú opravíme v treťom čítaní v rámci gramatických opráv –
"(2) zriaďovateľ podľa § 19 ods. 2 písm. c) vymenúva riaditeľa na päťročné funkčné obdobie na návrh rady školy. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa na základe výsledkov výberového konania podľa § 4 okrem kandidáta, ktorý bol odvolaný podľa ods. 7 písm. a) až c) a e) a ods. 8 písm. c). Zriaďovateľ do 30 dní odo dňa predloženia návrhu rady školy vymenuje riaditeľa alebo písomne odôvodní svoj nesúhlas s navrhnutým kandidátom rade školy. Zriaďovateľ vyhlási druhé výberové konanie podľa § 4 do 15 dní odo dňa doručenia nesúhlasu rade školy. Zriaďovateľ do 30 dní odo dňa predloženia návrhu rady školy na základe druhého výberového konania vymenuje riaditeľa alebo vyhlási výberové konanie na obsadenie miesta riaditeľa postupom podľa osobitného predpisu. 3a)"
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie:
Týmto návrhom sa upravuje spôsob vymenovania riaditeľa v prípade škôl a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom je okresný úrad v sídle kraja v nadväznosti na zmeny v spôsobe vymenovania riaditeľa.
Čiže toto je krátky text pozmeňujúceho návrhu, aby v zásade všetky menovania voľby riaditeľov na všetkých úrovniach a pre všetky typy škôl bez ohľadu na zriaďovateľa, súkromné, cirkevné, verejné, ktorých zriaďovateľom je samospráva, ale aj tie, ktorých zriaďovateľom je štát, mali rovnaký postup pri voľbe riaditeľa.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.6.2015 14:49 - 14:51 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis

16.
Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pekne aj za faktické poznámky. Voči väčšine z nich sa musíme ako úplne jednoznačne ohradiť.
Pozmeňovák typický pre SMER na poslednú chvíľu. Ja som si pozeral aj štatistiky, ktoré sú zverejnené na internete, s akým predstihom sa podávajú pozmeňováky, ako som ich podával ja za posledných tri a pol roka, a dovolím si tvrdiť, že som z hľadiska doby pred schvaľovaním medzi štandardnými alebo tými lepšími, ktorí vytvárajú ďalšie predpoklady.
Ak obviňujete mňa, že som neskoro podal pozmeňovák, tak sa pozrite z pozmeňovákov, ktoré tu boli podané dva, pán poslanec Érsek, jeden pán poslanec Vörös, pán poslanec Fronc a tak ďalej. Všetci vystupujúci, ktorí boli, mi odovzdali pozmeňujúci návrh ako spravodajcovi, následne som ho odovzdal, vystupovali o 9.00 hod. alebo o 10.00 hod. dopoludnia, pozmeňujúce návrhy vzhľadom na to, aby nemuseli pracovníčky behať štyrikrát, boli rozdávané cez obedňajšiu prestávku. A z tohto pohľadu to poviem úplne jednoznačne, dve hodiny po vašom vystúpení boli rozdané pozmeňujúce návrhy do lavíc poslancov. Mňa idete obviňovať za to, že som vám to dal teraz, že vystupujem v zásade s dostatočným predstihom, že sme ponúkli možnosť prerokovať tento pozmeňujúci návrh? Ja ako, ja si osobne myslím, že je to absolútne, absolútne štandardná vec, ktorá sa tu udieva v parlamente, a nie je to nič nad rámec, nad rámec toho.
Pokiaľ sa vyjadrím k pánovi poslancovi Mičovskému, že rušíme posledný ostrov demokracie. Pán poslanec, je to, je to pohľad váš, pohľad na vec, ktorý vám neberiem. Ja tvrdím, že z hľadiska demokratickej legitimity má ďaleko väčšiu legitimitu obecné zastupiteľstvo, ktoré bolo zvolené 50-60-70-80 % oprávnených voličov v danom meste, ako rada školy, ktorá bola zvolená pár desiatkami rodičov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.6.2015 14:15 - 14:39 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ctené kolegyne, kolegovia, keďže chceme efektívne využívať čas, dovoľte, aby som vystúpil v rozprave aj ja ako spravodajca a v zásade aby som povedal možno to, čo tu už bolo niekoľkokrát spomínané, a je to v zásade očakávané, aby som sa vyjadril aj k voľbe riaditeľov škôl.
Ak dovolíte, tak ja budem postupovať tým spôsobom, že najskôr prečítam pozmeňujúci návrh, ktorý podpísalo celkovo 20 poslancov, v mene všetkých 20 poslancov a potom k tomu dám nejaké aj krátke osobné zhodnotenie toho procesu, ako sa to celé vyvíjalo, prečo sme dospeli k tomuto návrhu.
Takže v zmysle zákona čítam pozmeňujúci návrh poslancov národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1498).
K čl. I
1. Za bod 20 sa vkladá nový bod 21, ktorý znie:
"21. V § 63 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
(4) Termíny podľa odseku 2 sa nevzťahujú na uchádzača, ktorým je mladistvý odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody.
Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 5 - 8. Ostatné body sa primerane prečíslujú."
Odôvodnenie:
Navrhované doplnenie výnimky z lehôt ustanovených v § 63 ods. 2 je potrebné v dôsledku špecifického postavenia mladistvého odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý je uchádzačom o výchovu a vzdelávanie podľa školského zákona. Tretí oddiel školského zákona, uvedený termín podania prihlášky na štúdium na strednej škole nie je možné v podmienkach vzdelávania odsúdených umiestnených v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody. Mnohí odsúdení nastupujú do výkonu trestu odňatia slobody až po tomto termíne z dôvodu umiestnenia vo výkone väzby, ďalšieho trestného stíhania a s tým spojených procesných úkonov alebo sa z dôvodu absolvovania súdom nariadenej liečby v ústave na výkon trestu odňatia slobody v tomto termíne nenachádzajú. Navrhovaným doplnením ustanovenia § 63 školského zákona sa umožní odsúdeným podať si prihlášku na štúdium na strednej škole aj po lehote uvedenej v § 63 ods. 2 školského zákona.
Myslím, že je vcelku jednoduché ustanovenie, ktoré nadväzuje na ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený vo výbore, a precizuje tento pozmeňujúci návrh, ktorý umožňuje sa vzdelávanie sa odsúdených, a vieme, že v zásade medzi odsúdenými sa nachádza relatívne vysoký počet osôb, ktoré nemajú ukončené buď základné vzdelanie, alebo nemajú ukončené stredoškolské vzdelanie. Ak prejavia záujem o vzdelávanie, je aj v záujme spoločnosti, aby im toto vzdelávanie a prevýchovu umožnila.
Pokračujem v texte pozmeňujúceho návrhu:
"K čl. II
2. bod pozmeňujúceho návrhu, bod 1 znie:
1. V § 3 odsek 2 znie:
(2) Zriaďovateľ vymenúva riaditeľa na päťročné funkčné obdobie na návrh rady školy. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa na základe výsledkov výberového konania podľa § 4 okrem kandidáta, ktorý bol odvolaný podľa odseku 7 písm. a) až c) a e) a odseku 8 písm. c). Zriaďovateľ do 30 dní odo dňa predloženia návrhu rady školy vymenuje riaditeľa alebo písomne odôvodní svoj nesúhlas s navrhnutým kandidátom rade školy. Zriaďovateľ vyhlási druhé výberové konanie podľa § 4 do 15 dní odo dňa doručenia nesúhlasu rade školy. Zriaďovateľ do 30 dní odo dňa predloženia návrhu rady školy na základe druhého výberového konania vymenuje riaditeľa alebo predloží návrh na vyslovenie nesúhlasu s navrhnutým kandidátom na najbližšie zasadnutie príslušného zastupiteľstva.
Na schválenie návrhu na vyslovenie nesúhlasu s navrhnutým kandidátom sa vyžaduje súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov príslušného zastupiteľstva. Ak príslušné zastupiteľstvo neschválilo návrh na vyslovenie nesúhlasu s navrhnutým kandidátom, zriaďovateľ do 15 dní odo dňa prijatia uznesenia príslušného zastupiteľstva vymenuje riaditeľa na základe návrhu rady školy. Ak príslušné zastupiteľstvo schválilo návrh na vyslovenie nesúhlasu s navrhnutým kandidátom, zriaďovateľ do 15 dní odo dňa prijatia uznesenia príslušného zastupiteľstva vyhlási výberové konanie na obsadenie miesta riaditeľa postupom podľa osobitného predpisu. 3a)
Poznámka pod čiarou k odkazu 3a znie:
"3a) § 5 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie:
Týmto návrhom sa výrazným spôsobom zrovnoprávňuje postavenie zriaďovateľa verejných škôl v porovnaní s ostatnými zriaďovateľmi. Zriaďovateľ bude mať možnosť vysloviť nesúhlas aj s druhým kandidátom navrhnutým radou školy, avšak tento nesúhlas sa musí potvrdiť v zastupiteľstve trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. V prípade prijatie uznesenia za nesúhlas s navrhnutým kandidátom sa zrovnoprávňuje spôsob výberu riaditeľa v porovnaní so súkromnými a cirkevnými školami, keďže v prípade nesúhlasu s kandidátom navrhnutým na základe druhého výberového konania sa uskutoční výberové konanie podľa zákona o výkone prác vo verejnom záujme, a teda nepredkladá kandidáta rada školy. Toto odôvodnenie potom vo svojom ďalšom vystúpení ešte viac rozvediem.
3. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
Čl. IV
Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 315/2012 Z. z. a zákona č. 292/2014 Z. z. sa mení takto:
V § 28b sa slová "30. septembra" nahrádzajú slovami "31. decembra".
Účelom navrhovaných zmien je umožnenie uskutočňovania skúšok na overovanie odbornej spôsobilosti organizácii zriadenej Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR na zabezpečovanie alebo plnenie úloh v oblasti celoživotného vzdelávania v rámci pilotného overovania nového systému uznávania výsledkov ďalšieho vzdelávania a praxe do doby ukončenia experimentu.
Čiže to je jeden pragmatický návrh, ktorý umožňuje riešiť aktuálne problémy. To, čo určite... Toľko znenie pozmeňujúceho návrhu aj s odôvodneniami, a ak dovolíte, ja sa vrátim trošku podrobnejšie k zdôvodneniu voľby riaditeľa.
Už v prvom čítaní sme významným spôsobom diskutovali o tom, čo je demokratické, čo nie je demokratické, či má byť rozhodujúca samospráva školy v zásade zastúpená radou školy, či tento orgán, rada školy má dostatočné kompetencie, dostatočnú odbornú spôsobilosť, či veci, ktoré vyplývajú zo zákona, z vyhlášky, sú v nejakom vyváženom alebo nevyváženom pomere a či právo zriaďovateľa zasahovať do procesu voľby a menovania riaditeľa školy sú oprávnenými alebo neoprávnenými.
Samozrejme, doteraz sa názory na tento proces významným spôsobom líšia a veľmi často zaznieva z úst opozície, že je to spolitizovanie školstva. Ja opätovne odmietam a zásadne odmietam takéto označovanie tohto návrhu. Opätovne zopakujem, zriaďovateľ v prípade cirkevných a súkromných škôl má aj doteraz v platnom návrhu zákona alebo v doteraz platnom texte zákona možnosť v prípade, že po druhom návrhu rady školy nesúhlasí s navrhnutým kandidátom na riaditeľa školy navrhnúť alebo vymenovať si svojho riaditeľa školy. Dobre, môžeme diskutovať o tom, či v prípade cirkevných škôl je tým rozhodnutím zriaďovateľa etické kritériá, náboženské kritériá a niektoré ďalšie kritériá, čo zásadným spôsobom nemá, nemá vplyv a nemôže byť inak vnímané ani v prípade verejného zriaďovateľa. V prípade súkromných škôl je tento krok a tento postup, ktorý je dnes v platnom texte zákona označovaný, že súkromný zriaďovateľ musí mať právo menovať riaditeľa, nakoľko riaditeľ disponuje so súkromnými prostriedkami zriaďovateľa. Opätovne môžeme hovoriť o tom, áno alebo nie, ale ja sa pýtam a verejná škola, riaditeľ verejnej školy disponuje akými prostriedkami. Disponuje verejnými prostriedkami. Väčšinou ide o prenesenie výkonu štátnej správy okrem materských škôl, tie prostriedky sú posielané zriaďovateľovi, ktorý odúčtováva na príslušné ministerstvo. Ten, kto odúčtováva tieto prostriedky a kto schvaľuje hospodárenie, a keď si pozriete jednak znenie zákona, jednak vyhlášky, správu o hospodárení školy schvaľuje obecné zastupiteľstvo. To znamená, obecné zastupiteľstvo je zo zákona spôsobilé rozhodovať o tom, či škola hospodári alebo nehospodári dobre, ale už sa nemôže vyjadriť k tomu, že ten, kto podľa jej názoru, teda alebo názoru obecného zastupiteľstva nehospodári dobre, tak už v zásade nemôže sa v ďalšom kole výberového konania podieľať na tom, či má právo alebo nemá právo byť riaditeľom školy.
Čiže ja dávam len také porovnanie, súkromné hospodárenie so súkromnými prostriedkami, verejné hospodárenie s prostriedkami nás všetkých. Hovorme o demokratickej legitimite. Bolo tu spomínané, že smeráci si idú sprivatizovať školstvo, lebo majú väčšinu, väčšinu primátorov a starostov a väčšinu poslancov v obecných zastupiteľstiev. Je jednoznačne preukázané z údajov Štatistického úradu, najväčšiu časť primátorov a starostov a poslancov obecných zastupiteľstiev tvoria nezávislí kandidáti. Podčiarkujem, tvoria nezávislí kandidáti. To znamená, ak títo kandidáti sú lokálnymi osobnosťami, ak títo kandidáti dostali dôveru vo voľbách, a treba povedať, ak budeme hovoriť o legitimite týchto ľudí, ktorí boli zvolení, účasť v komunálnych voľbách patrí medzi najvyššie na Slovensku a pohybuje sa nad 50 %, že môžeme hovoriť, že majú absolútnu demokratickú legitimitu a majú právo sa vyjadrovať k hospodáreniu so spoločnými prostriedkami a riadiť ich. Vrátim sa k pomeru, akým spôsobom je menovaná alebo volená rada školy. Rada školy sa, pre zjednodušenie budem hovoriť prípad základnej školy a väčšej základnej školy, kde rada školy pozostáva z troch zástupcov zamestnancov, zo štyroch zástupcov rodičov a zo štyroch zástupcov zriaďovateľa.
Zástupcovia zriaďovateľa sú volení obecným zastupiteľstvom. To znamená, ten zriaďovateľ má právo alebo to obecné zastupiteľstvo má logicky právo nominovať zástupcov do rady školy, ale už podľa iných interpretácií, to isté obecné zastupiteľstvo je natoľko nespôsobilé, že sa nemôže objektívne vyjadriť k voľbe riaditeľa školy. Sprostredkovane cez svojich zástupcov áno, ale priamo už nie. Ako mne to osobne nedáva žiadnu logiku. Pri tomto, pri tomto porovnávaní demokratickej legitimity som uviedol a uvádzam ešte niekoľko ďalších faktov.
Zástupcovia rodičov bývajú väčšinou tí, ktorí najčastejšie spolupracujú so školou, sú aktívni, v mnohých prípadoch sú to ľudia, ktorí priamo alebo nepriamo aj sponzorujú chod školy aj finančnými prostriedkami, alebo svojou aktivitou. Títo ľudia sa najčastejšie stretávajú v nie priamo s učiteľmi, nie priamo sa zapájajú do výchovno-vzdelávacieho procesu, ale najčastejšie sa stretávajú s vedením školy a tým chcem povedať, že v prípade, že ide o voľbu rady školy, tak je veľká pravdepodobnosť, že existujúce vedenie školy navrhuje aj zástupcov rodičov, ktorí sa potom následne volia.
Pri voľbe zamestnancov môžeme hovoriť o rade prípadov, kde aj z úst odborárov, aj z úst zamestnancov zaznievajú dve slová mobbing, bossing, iným spôsobom šikanovanie zamestnancov niektorými riaditeľmi. Ak je riaditeľ dostatočný despota, ospravedlňujem sa za tento výraz, dokáže si zmanipulovať aj nominovanie zamestnancov do rady školy. Ak sa pozriete na to, ak sa pozriete, ak sa pozriete na tento model, tak zistíte, že štyria rodičia, kde má vplyv riaditeľ školy alebo existujúce vedenie školy pred voľbou riaditeľa školy a traja zamestnanci z 11 členov tvoria nadpolovičnú väčšinu, tým pádom zriaďovateľ de facto aj de iure nemá absolútne žiaden vplyv na výber riaditeľa školy. Je pravdou, že vo výberovej komisii sa ešte nachádzajú ďalší dvaja členovia, jeden je z obvodného školského úradu a druhý je tam za inšpekciu školstva. Ale aj pri týchto počtoch zriaďovateľ nemá v zásade reálny dosah na voľbu riaditeľa školy, lebo tvorí, tvorí výraznú menšinu. A toto sa mi zdá ako v nepomere. Ak budeme hovoriť o demokratickej legitimite, obecné zastupiteľstvo, ktoré je zvolené viac ako polovicou obyvateľov mesta alebo obce, obecné zastupiteľstvo, ktoré je z väčšej časti tvorené lokálnymi osobnosťami, ktoré sú nespochybniteľné a ktoré sú volené preto, že majú etické, morálne vybavenie, odborné, odborné vybavenie, osobnostné vybavenie, tieto vraj nemajú demokratickú legitimitu na to, aby mohli rozhodovať o riaditeľovi školy, ale rada školy, ktorá je zvolená, nehovorím, že nedemokraticky, ale hovorím, za ďaleko menšej demokratickej legitimity, zrazu je ten orgán, ktorý má právo rozhodovať o všetkom.
Ja som už v prvom čítaní povedal, ak si pozriete vyhlášku, o čom rozhoduje rada školy, to, o čom rozhoduje, rozhoduje, je právo voľby riaditeľa. Ku všetkým ďalším bodom, ktoré sú tam uvedené, sa vyjadruje a všetky ďalšie veci ako správa o výchove a vzdelávaní, správa o financovaní škôl, o hospodárení, všetky tieto správy, ktoré sú rozhodujúce, schvaľuje obecné zastupiteľstvo a rada školy sa k nim iba vyjadruje. Potom aká je tu, aká je tu rovnováha týchto dvoch situácií, ak ich chceme nejakým spôsobom jednoznačne vyvážiť? Ja osobne sa nedomnievam, že v tomto prípade dochádza k niečomu inému ako k zrovnoprávneniu postavenia verejných škôl voči súkromným a cirkevným. Ja sa nedomnievam, že dochádza k niečomu inému ako k zrovnoprávneniu postavenia zriaďovateľa, ktorý je zodpovedný za chod školy, za financovanie školy, za úroveň odborného vzdelávania, a je to zrovnoprávnenie voči rodičom, ktorým v zásade tiež záleží na týchto veciach, ale môžme diskutovať, či im záleží iba na týchto veciach.
Ak by som chcel pritiahnuť svoju argumentáciu možno trošku za vlasy, tak poviem, že v mnohých prípadoch alebo v očiach mnohých rodičov je dobrý riaditeľ ten, ktorý zabezpečuje, aby na škole deti dostávali jednotky bez toho, aby sa vyžadovali vedomosti. Z pohľadu mnohých učiteľov je dobrý riaditeľ ten, ktorý nemá vysoké odborné nároky na svojich zamestnancov a ktorý prerozdeľuje maximum finančných prostriedkov na odmeny a mzdy, a nie do kapitálových výdavkov na chod školy a na zabezpečovanie iných vecí. Čiže nemá snahu zvyšovať extrémne odbornú úroveň vzdelávania, ale má snahu uspokojovať potreby učiteľov a zamestnancov. Toto sú argumenty, ktoré sú reálne a ktoré sa nedajú nijakým spôsobom spochybňovať. Ja nehovorím, že sa podľa tohto modelu chovajú všetci riaditelia, drvivá väčšina riaditeľov, drvivá väčšina riaditeľov sa snaží o vyvážený pomer a ja im ďakujem za prácu, ktorú vykonávajú, lebo učiteľské povolanie nie je zamestnaním, ale je povolaním a na to musí byť aj osobnostná výbava človeka, aby bol schopný túto prácu vykonávať. Ale dávam, dávam, na misku váh úvahy jednej skupiny ľudí, ktorí argumentujú jednými vecami, a druhej skupiny ľudí, ktorí hovoria, že niečo nie je v poriadku.
S istotou je celá táto problematika možno na omnoho dlhšiu a omnoho vážnejšiu debatu, ale myslím si, že sme venovali maximálny možný priestor na to, aby sme hľadali nejaký konsenzus. Hľadali sme v procese prípravy tohto pozmeňujúceho návrhu konsenzus so všetkými zúčastnenými, samozrejme, že ten konsenzus vcelku asi nie je celkom dobre možné dosiahnuť.
Uvažovalo sa o iných modeloch, napr. modeli takom, že by sa voľba riaditeľa školy v prípade, že ju odmietne zriaďovateľ, lebo to v zásade nebolo spochybňované, že by zriaďovateľ mal právo odmietnuť túto voľbu, že by sa vrátila späť do rady školy, kde by rada školy väčšinou tak, aby tam boli aj hlasy zriaďovateľa, mohla prelomiť veto starostu alebo primátora. Ale potom sa tu vyskytovali otázky, že máme, a to si znovu musíme povedať ako úplne otvorene a naliať si čistého vína, máme u zriaďovateľov v niektorých mestách a obciach starostov, ktorí nezabezpečujú predpoklady dobrého riadenia škôl, máme na niektorých samosprávnych krajoch predstaviteľov, ktorí nezabezpečujú predpoklady pre dobré personálne riadenie stredných škôl. Treba si to povedať úplne na rovinu. Ako určitá rovnováha je v samosprávnom systéme vymyslené dve komory, dva orgány, ktoré sú samosprávnymi orgánmi, lebo zo zákona o obecnom zriadení je samosprávnym orgánom starosta alebo primátor a samosprávnym orgánom je obecné zastupiteľstvo. Ak to preženiem, tak ak je primátor slabý, tak to obecné zastupiteľstvo môže cez svoje rozhodnutia schváliť alebo neschváliť určité veci a v zásade to vytvára rovnováhu. Rovnako je to aj v opačnom prípade, v prípade, že je obecné zastupiteľstvo poskladané nie celkom ideálne a okrem verejného záujmu obhajujú aj iný ako verejný záujem, tak starosta má právo nepodpísať uznesenie obecného zastupiteľstva. Samozrejme, že vždy sa dá prelomiť veto, ale je to, je to model, ktorý je odskúšaný od roku 1990, je to model, ktorý je funkčný a ktorý doteraz vždy bol schopný vyriešiť všetky vnútorné problémy v samospráve.
Preto sa domnievam, že rovnako vyvážený model, ktorý ponúkame v podobe voľby riaditeľa, bude tým modelom, ktorý zabezpečí voľbu zodpovedných osôb na miesta riaditeľov tak, ako je postavený model, že v prípade druhej, druhého návrhu toho istého kandidáta rozhoduje obecné zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou, a povedzme si, kedy rozhoduje obecné zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinu, napr. v prípade zrušenia školy. To znamená, ak by si to zastupiteľstvo nevedelo inak pomôcť, že tam bude riaditeľ, ktorý je nepohodlný, tak vždy má nástroj, že tou istou trojpätinovou väčšinou hlasov poslancov obecného zastupiteľstva zruší danú školu alebo rozhoduje o predaji majetku obce hodných osobitného zreteľa, to sú tie, kedy sa v zásade dáva priamym predajom, a nie, nie výberovým konaním.
To znamená, že to sú tie najzávažnejšie prípady, na ktoré pamätal zákonodarca pri zákone o obecnom zriadení. Celú voľbu riaditeľa, aby to nemohli byť zneužité, aby to nemohlo byť spolitizované, aby tam nebola jednoduchá nadpolovičná väčšina, sme posunuli do trojpätinovej väčšiny zas..., teda poslancov obecných zastupiteľstiev, to znamená, z nášho pohľadu sme to dali do modelu, ktorý vytvára predpoklady na to, aby ten model nebol zneužiteľný. A myslím si, že tento krok je posunom, posunom vpred.
Ctené kolegyne, kolegovia, určite vyvolá tento návrh rad debát, som pripravený, že bude, budú možno sa ozývať hlasy, ktoré budú významne, významne protestné. Ja si dovolím povedať, že ja osobne som presvedčený, že model, ktorý sme navrhli, je model, ktorý je dobrý, model, ktorý je životaschopný, a model, ktorý pomôže slovenskému školstvu do budúcnosti vysporiadať sa s nie veľa problémovými vecami, ale napriek tomu problémovými vecami v niektorých mestách, obciach alebo v niektorých župách.
Ďakujem za vašu pozornosť a prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.6.2015 10:16 - 10:19 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 13. mája 2015 č. 1725 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) (tlač 1498), v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K vládnemu návrhu zákona (tlač 1498) zaujali výbory nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor v uznesení č. 611 z 9. júna 2015 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 189 z 11. júna 2015. Oba výbory zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy.
Z uznesení výborov uvedených v III. časti spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých je celkovo 21 a sú uvedené v IV. časti spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať o návrhoch uvedených pod bodom 1 až 21 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade vládny návrh zákona (tlač 1498) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport zo 16. júna 2015 pod č. 192. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru, a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2015 18:06 - 18:07 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega Mamojka, chcem povedať, že práve ste vo svojom vystúpení jasne preukázali, že kvalita vystúpenia nezávisí od jeho dĺžky, ale závisí od toho, čo poviete. A to dávam do pozornosti niektorým diskutujúcim v tejto sále.
Ja by som chcel zareagovať na veci, na ktoré ste upozorňovali aj vy, a to je otázka legitímnej možnosti odstúpenia od zmluvy. A tu sa vrátim k tej politickej zodpovednosti a pýtam sa, ak právo predpokladá úplne legitímne možnosti odstúpenia od zmluvy, prečo sa jeden zo zmluvných partnerov vzdáva tohto práva. A politicky odpovedám na túto otázku. Podpíšem zmluvu o náhrade škody v prípade odstúpenia od zmluvy, politicky hovorím, pretože predpokladám, že k takémuto kroku môže dôjsť, predpokladám, že sú tam nejaké zádrhely, a na základe tohto sa tohto práva vzdávam. A toto, o tomto hovorím, že je politická zodpovednosť predchádzajúcej vládnej garnitúry Mikuláša Dzurindu.
Ďakujem.
Skryt prepis