Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja chcem tiež poďakovať, rovnako ako pán minister, za vecný tón diskusie. A ak prvé čítanie má byť diskusia o filozofii zákona, o jeho cieľoch, o jeho zámere, o jeho opodstatnení, tak mám dokonca pocit, že väčšinová vôľa, alebo prevažne väčšinová vôľa tohto parlamentu je, aby sme išli do tejto témy, aby sme túto tému otvorili. A aj keď boli pripomienky, väčšinou boli pripomienky technického rázu, ktoré sú odstrániteľné práve v druhom čítaní. Takže ja očakávam širokú podporu tohto zákona, lebo tak som to vnímal v tej diskusii.
Ja len niekoľko drobných poznámok k vystúpeniu niektorých pánov poslancov, keďže faktická poznámka je príliš krátka na to, aby sa dalo zareagovať na niektoré z nich.
Pán poslanec Novotný hovoril o zákone, že je to dobré, ale je to málo. Ja si, pán poslanec, neodpustím, aj keď chcem zostať korektný, za posledných 15 rokov ste mali vy 10 rokov na to, aby ste s touto témou prišli, takýto zákon prijali. Takže myslím si, že to, že takýto zásadný zákon prichádza, nie je málo. Je to veľa, pán poslanec, je to veľa. A ja sa veľmi teším, že po tom, čo sme robili opatrenia na strane ľudí, ktorí pracujú, prichádzame aj s opatreniami, a očakávajú to ľudia, ktorí pracujú, na strane tých ľudí, ktorí nepracujú a poberajú dávky. Takže ja si myslím, že to je veľa, je to veľký prelomový okamih a to treba, naopak, oceniť. Aj keď súhlasím, že každá takáto zmena prináša aj množstvo technických problémov, ktoré viacerí páni poslanci, napríklad pán poslanec Mihál aj komentoval. Takže myslím si, že to treba oceniť.
Taký zásadný argument, ktorý ste používali, pán poslanec, ale aj ďalší poslanci, bol ten, že musíme urobiť systémovú zmenu, ktorá zavedie väčší rozdiel medzi celkovou sumou dávok a príjmom z práce, ak sa niekto, kto doteraz poberal dávky, zamestná. Práve tento zákon, a málo sa o tom hovorilo, prináša dosť podstatné zmeny.
Ja vám poviem jeden modelový príklad. Ak doteraz rodina s dvoma dospelými a s dvoma deťmi nepracovala a povedzme poberali dávky, ako na školskú dochádzku, príspevok na bývanie a niektoré ďalšie, mali celkový príjem 461 euro v rámci pomoci v hmotnej núdzi, tak ak by sme nezmenili zákon a jeden z nich by sa zamestnal aspoň za minimálnu mzdu, tak by mali príjem celkový 517 euro. To je, ak sa nemýlim, približne rozdiel 50 euro. Tento zákon prináša takejto rodine až 576 euro, čiže ďalších približne 60 euro k dispozícii. Čiže rozdiel tej situácie, keď nikto nepracoval a poberali dávky oproti tomu, keď sa jeden z tejto rodiny zamestnal a poberal minimálnu mzdu, je 110 euro. Tie príklady mám ďalšie. A práve ten moment zamestnania sa aj za minimálnu mzdu výrazne zvýši rodinný rozpočet takejto rodiny. Takže v tomto je filozofia zákona veľmi dobrá. A myslím si, že ak budeme rozprávať o technických detailoch, v poriadku, ale práve tento zákon zvýhodňuje ľudí, ktorí pracujú. A to je podstatné.
Čiže to bol jeden taký moment, ktorý som chcel zdôrazniť. Druhý moment, ktorý tu zaznieval, to bola tá otázka, že či dokážu samosprávy poskytnúť dostatok pracovných príležitostí pre tých 180-tis. ľudí. Pán poslanec, ja tiež pracujem v samospráve a som presvedčený, že áno, tých pracovných príležitostí je milión. Či sú to už práce na úprave verejných priestranstiev, na čistenie obcí, na kosení, na údržbe areálov, na natieraní, na opravách, či sú to práce na oprave lesných a poľných ciest, či sú to práce na protipovodňových opatreniach, na čistenie odrážok, na hradení bystrín, na budovaní zasakovacích pásov. Ale povedzme, ak by sa zaviedli aj možnosti krajskej samosprávy, tak nám tu pribudne obrovské množstvo ďalších prác, kde vieme takýchto ľudí umiestniť. Napríklad práca v nemocniciach, v domovoch sociálnych služieb a iných sociálnych zariadeniach, na správach ciest, krajských, atď., atď.
Čiže ja sa nebojím toho, že by starostovia a obce a samospráva nevedeli vymyslieť dostatok zmysluplných prác. Ja vidím jediný problém, ktorý som aj pomenoval, aby existovala nejaká obligatórnosť, aby sa naozaj nestalo, že niektoré obce, jedna zavedie, druhá nezavedie, ale to, verím, že v druhom čítaní tento problém odstránime tak, aby sme rešpektovali všetky ústavné a iné práva samosprávy.
Takže myslím si, že to druhé čítanie pomôže odstrániť niektoré technické problémy, ktoré samozrejme takýto prelomový zákon prináša, ale v zásade môžem konštatovať, že sa veľmi teším, že s takýmto zákonom prichádza ministerstvo, prichádza aj v spolupráci so splnomocnencom vlády, a verím, že taká konštruktívna atmosféra bude pokračovať aj v druhom čítaní a spoločne prijmeme zákon, ktorý bude pozitívny a spravodlivý.

Pani poslankyňa, ja oceňujem váš konštruktívny príspevok a pri takomto prelomovom zákone aký, o akom teraz Národná rada rokuje, je celkom pochopiteľné, že budú aj diskusie o mnohých technických detailoch, ktoré súvisia s jeho aplikáciou a s jeho vykonaním, čo, opakujem, pri tak zásadnej zmene, aká sa zavádza po mnohých rokoch v Slovenskej republike, môže prinášať určité problémy. A ja som ich už tiež, alebo nejaké obavy, ktoré som ja tiež už aj povedal. Ale na to je druhé čítanie. V prvom čítaní sa bavíme o celkovej filozofii tohto zákona, či áno, či ideme o takomto zákone, o takomto smere rozprávať ďalej. A to si myslím, že ste aj svojím vystúpením podporili. Takže ja vám chcem za to poďakovať. A o tých technických detailoch samozrejme sa budeme baviť v tých ďalších rokovaniach.
Ja len jednu vec chcem upresniť, ktorú ste spomenuli, že tí ľudia, tí poberatelia dávky v hmotnej núdzi budú rukojemníkmi starostov. No nie je to celkom tak, pretože starosta nebude vydávať nejaké potvrdenie, že nemá prácu. Ak starosta alebo ak obec bude chcieť prijať takýchto ľudí do, na tie menšie obecné služby napríklad, tak uzavrie dohodu s úradom práce, to nebude fungovať individuálne, že príde nejaký človek a ja mu dám potvrdenie. Je to tak napísané, je to, že na základe zmluvy, je to v tom texte, v tom normatívnom texte zákona, je to takto uvedené. Takže nebude tu vôbec tak fungovať, že by starostovia nejako mohli, že by tam bola aj nejaká možnosť to zneužívať.
Na druhej strane myslím si, že cesta je zaviesť obligatórnosť, že budú tie obce povinné vytvárať tie pracovné miesta. Ale nielen obce, ja by som to rozšíril, ako som už hovoril, aj na ďalšie subjekty, samosprávne kraje, možno štátna správa, niektoré inštitúcie. Ale o tom môžeme diskutovať.