Videokanál poslanca

Pán kolega Fronc, ja sa vrátim k tej časti, keď ste hovorili o tom tichom spoplatnení časti denného štúdia, konkrétne ide o denné štúdium v inom jazyku. Hodnotovo by som bol v podstate aj rád keby sa SMER konečne dopracoval k tomu, že by spoplatnil denné vysokoškolské štúdium, pretože ho považujem za investíciu do kvalifikácie každého jedného človeka, ktorá mu v budúcnosti prinesie zisk, a tak ako základné a stredné vzdelanie je statkom verejným, tak vysokoškolské vzdelanie je podľa mňa statkom osobným každého jedného človeka. Ale obávam sa, že pri tom ako vidíme súčasnú vládu Roberta Fica, tak by bolo len spoplatnenie. Lebo tak ako v ostatných prípadoch sa len šklbe a len berie, tak ani tu by sme sa nedočkali ani štipendií na základe vzdelania, ani štipendií na základe sociálnej situácie, iba by sme sa dočkali toho, že by jednoducho boli šklbaní už aj študenti, a to je niečo, s čím ani ja by som súhlasiť nevedel.
Takže, áno, plíživo nám sem to spoplatnenie vysokého štúdia snáď jedného pekného dňa dôjde, ale musí prísť systémovo a musí prísť tak, aby šance ľudí na nadobudnutie vysokoškolského vzdelania boli rovnaké, to znamená dobrý systém sociálnych štipendií, dobrý systém štipendií na základe prospechu a možno aj tá predstava pána ministra, že musíme mať nejaký numerus klausus, by bola oveľa ľahšie realizovateľná, keby tu bol proste systém štipendií, ktorý by povedal, že v tomto povolaní jednoducho potrebujeme toľkoto ľudí a zaplatíme im full scholarship, ale to je ešte veľmi ďaleko.

Ďakujem, pán predseda. Nedá mi než nezačať, vážení kolegovia, vážené kolegyne, pán minister, práve pri vete, s ktorou končil kolega Fronc, a to je, ja si myslím, že ona úplne vystihuje to, akým spôsobom je napísaný tento zákon a kam vedie. Stalo sa to už prvom čítaní, že sme sa zhodli na tom, že problémy pomenúvavame rovnako, ale obávam sa, že história jednoducho nie je zvrátiteľná, pán minister. Nech sa budete akokoľvek snažiť aj vy, aj súdruh štátny tajomník, akokoľvek do toho budete tĺcť, jednoducho naspäť do normalizácie sa vrátiť nedá. Nedá sa nastaviť svet tak, ako bol nastavený v 70. rokoch minulého storočia, to nejde. Svet sa vyvinul, vzdelávanie sa vyvíja a nie je možné jednoducho zvrchu, rozhodovaním štátu vybudovať nejaký vysnívaný pomníček a vysnívaný systém len na základe toho, že kedysi možno v tých 70. rokoch minulého storočia sa to osvedčilo ako dobré. Nie je možné v histórii ísť naspäť.
Preto podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh v mene poslancov Jany Žitňanskej, pána Beblavého, pána Osuského, pána Vašečku a mňa, Martina Poliačika, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto.
"1. V Čl. I sa za 8. bod vkladá nový 9. bod, ktorý znie:
9. V § 3 sa ods. 1 dopĺňa písm. e), ktoré znie:
"e) určuje všeobecne záväzným predpisom kritériá na ohodnotenie kvality výchovno-vzdelávacieho procesu." Terajšie body, doterajšie body sa následne prečíslujú.
2. V Čl. I 9. bod sa vypúšťa.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
3. V Čl. I 13. bode v § 4 ods. 2 písm. c) znie:
"c) Určuje všeobecne záväzným nariadením po prerokovaní v Krajskej rade pre odborné vzdelávanie a prípravu (ďalej len "krajská rada") najneskôr do 30. septembra počet tried prvého ročníka stredných odborných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku, v súlade s regionálnou stratégiou výchovy a vzdelávania v stredných školách a analýzami a prognózami o vývoji trhu práce;"
(Poznámka pod čiarou 11, ktorá znie: "11) § 13 ods. 1 písm. aa) zákon č. 5 /2004 v znení neskorších predpisov.")
Pokračujem v bode 3: "a na základe ohodnotenia kvalitatívnych výsledkov školy v predchádzajúcom školskom roku v zmysle kritérií určených podľa § 3 ods. 1 písm. e).
4. V Čl. I v 14. bode v § 4 ods. 2 písm. d) znie:
"d) Navrhuje zriaďovateľom stredných odborných škôl vo svojej územnej pôsobnosti po prerokovaní v krajskej rade najneskôr do 30. septembra počet tried prvého ročníka stredných škôl pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku, v súlade s regionálnou stratégiou výchovy a vzdelávania v stredných školách a analýzami a prognózami o vývoji trhu práce;"
Poznámka pod čiarou 11) - tú už som čítal - "a na základe hodnotenia kvalitatívnych výsledkov školy v predchádzajúcom školskom roku v zmysle kritérií určených podľa § 3 ods. 1 písm. e)".
Spoločné odôvodnenie pre body 1 až 4:
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len ako "zákon o odbornom vzdelávaní") ustanovuje nový mechanizmus určovania počtu tried prvých ročníkov stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva, a to tak, že počet týchto tried pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku určí samosprávny kraj vo svojej územnej pôsobnosti. Tento je pri určovaní počtu tried prvých ročníkov stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva povinný vychádzať z regionálnej stratégie výchovy a vzdelávania v stredných školách, analýz a prognóz o vývoji trhu práce a z ohodnotenia kvalitatívnych výsledkov školy v predchádzajúcom školskom roku.
Takto navrhovaná zmena spočívajúca v udelení novej kompetencie samosprávnemu kraju, ktorá súvisí s povinnosťou určovať počet tried prvých ročníkov stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva všeobecne záväzným nariadením, je však nesystémová, presahuje predmet úpravy zákona o odbornom vzdelávaní definovaný v § 1 a javí známky nerovnakého prístupu. Nezmyselnosť ministerstvom navrhovaného opatrenia spočíva v skutočnosti, že povinnosť určovať počet tried prvých ročníkov stredných odborných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly ministerstva sa vzťahuje na stredné odborné školy tak verejné, súkromné, ako aj cirkevné. Navyše navrhované opatrenie vyznieva tak, že sa uvedené rozhodovanie má týkať všetkých škôl (aj vzhľadom na formuláciu výnimky pre osemročné gymnáziá), a to napriek skutočnosti, že predmetom úpravy novelizovaného zákona je len odborné vzdelávanie, nie všeobecno-vedomostné vzdelávanie v gymnáziách. Okrem uvedeného je vyňatie rozhodovania o osemročných gymnáziách a stredných školách, kde je zriaďovateľom krajský školský úrad dôkazom nesystémovosti navrhovaného opatrenia.
Pripravená novela zákona o odbornom vzdelávaní zároveň, ako sme vyššie naznačili, výrazne zasahuje do rozsahu predmetu úpravy zákona o odbornom vzdelávaní, ktorý je špecifikovaný v § 1 písm. a) tohto zákona. Zákon o odbornom vzdelávaní totiž upravuje podmienky na zabezpečenie odborného vzdelávania a prípravy žiakov v strednej odbornej škole, stredisku praktického vyučovania, školskom hospodárstve, stredisku odbornej praxe, zdravotníckom zariadení, pracovisku praktického vyučovania a na pracovisku inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby v súlade s potrebami trhu práce. Nie je preto dôvod v zákone o odbornom vzdelávaní upravovať kompetencie samosprávneho kraja v rozsahu, v ktorom sa mu zákonom zverí právomoc určovať počty tried prvých ročníkov všetkých stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva, s výnimkou škôl uvedených vyššie.
Okrem vyššie uvedeného, ustanovením povinnosti samosprávnemu kraju určovať všeobecne záväzným nariadením počty tried prvých ročníkov všetkých stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva (s výnimkou gymnázií s osemročným vzdelávacím programom a stredných škôl, ktorých zriaďovateľom je krajský školský úrad) sa naruší princíp rovnosti práv.
Kým samosprávny kraj ako zriaďovateľ stredných škôl je oprávnený o počte tried prvého ročníka stredných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti rozhodovať sám, štátom uznaná cirkev alebo náboženská spoločnosť, alebo iná právnická osoba, alebo fyzická osoba, ako zriaďovatelia cirkevných a súkromných stredných škôl sú v zmysle navrhovaného znenia povinní sa v otázke počtu tried prvého ročníka stredných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti podriadiť normatívnemu rozhodnutiu samosprávneho kraja.
V tejto súvislosti možno hovoriť nielen o konflikte záujmov, ktorý sa prejavuje práve v možnosti samosprávneho kraja konať, možnosti samosprávneho kraja samostatne bez akejkoľvek následnej kontroly rozhodovať o počte prvého ročníka stredných škôl vo svojej vlastnej zriaďovateľskej pôsobnosti a zároveň ovplyvňuje počty tried prvého ročníka stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, či inej právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, t.j. cirkevných a súkromných stredných školách, pričom neproporcionálne vyznieva tiež fakt, že zákonodarca explicitne určil výnimku pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom a stredné školy, ktorých zriaďovateľom je krajský školských úrad.
Za účelom odstránenia vyššie uvedených nedostatkov preto navrhujeme:
upraviť kompetencie samosprávneho kraja v súvislosti s rozhodovaním o počte tried prvých ročníkov stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva tak, že samosprávnemu kraju sa ustanoví oprávnenie:
i. určovať všeobecne záväzným nariadením po prerokovaní v krajskej rade pre odborné vzdelávanie a prípravu najneskôr do 30. septembra počet tried prvého ročníka len stredných odborných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku,
ii. navrhovať zriaďovateľom stredných odborných škôl vo svojej územnej pôsobnosti po prerokovaní v krajskej rade pre odborné vzdelávanie a prípravu najneskôr do 30. septembra počet tried prvého ročníka stredných odborných škôl pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku.
Navrhovanie, rovnako ako určovanie počtu tried prvých ročníkov bude vychádzať z regionálnej stratégie výchovy a vzdelávania v stredných školách, na ktorej participujú všetky subjekty koordinácie odborného vzdelávania a prípravy, t. j. zástupcovia štátnej správy, územnej samosprávy, zamestnávateľov, zamestnancov územnej školskej rady, ako aj zriaďovateľov súkromných a cirkevných škôl.
Významným predpokladom pre navrhovanie predmetných počtov tried sú taktiež analýzy a prognózy o vývoji trhu práce schvaľované výbormi pre otázky zamestnanosti, ktoré sú zriaďované úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, rovnako ako ohodnotenie kvality výchovnovzdelávacieho procesu jednotlivých stredných odborných škôl podľa kritérií určených ministerstvom školstva
- ustanoviť podmienky navrhovania, schvaľovania počtu tried prvého ročníka stredných odborných škôl financovaných podľa osobitného predpisu v rozsahu zákona o odbornom vzdelávaní, t.j. pre stredné odborné školy, a zároveň
- zrušiť výnimku pre stredné odborné školy, ktorých zriaďovateľom je krajský školský úrad.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predísť tomu, aby nesprávne rozhodnutie samosprávneho kraja o neotvorení prvých ročníkov v školách, ktorých nie je samosprávny kraj zriaďovateľom, nezapríčinilo zvýšenie miery nezamestnanosti v regióne, prípade nezmarilo realizáciu dlhodobých medzinárodných projektov a čerpanie eurofondov, ku ktorým sa školy zaviazali v predošlých školských rokoch.
Snahou novonavrhovanej právnej úpravy je tiež sa vyhnúť likvidácii škôl s celoslovenskou alebo medzinárodnou pôsobnosťou a znehodnoteniu investície zriaďovateľov a snahy zamestnávateľov a zamestnancov dotknutých škôl a zároveň tým obmedzeniu možnosti slobodného výberu vzdelávacej inštitúcie, ktorá je v podobe práva na vzdelanie garantovaná priamo Ústavou Slovenskej republiky.
Navrhovaným znením sa zároveň povinnosť ministerstvu školstva určiť všeobecne záväzným predpisom kritériá na hodnotenie kvality výchovnovzdelávacieho procesu jednotlivých stredných odborných škôl, ktoré musia vychádzať z objektívnych celoštátnych meraní (externá maturita a monitor 9). Navrhovaná zmena prispeje k zvýšeniu kvality vzdelávania na stredných odborných školách. U škôl, ktoré dosahujú vynikajúce výsledky v celoštátnych objektívnych meraniach, t.j. externá maturita a monitor 9, totiž nevznikne potreba riešenia prvých tried ročníkov, čo bude motivovať školy, aby dosahovali vo výchovno-vzdelávacom procese veľmi dobré výsledky. Súčasné kritériá na hodnotenie kvality procesu musia byť objektívne a celoštátne porovnateľné. Preto návrh zákona upravuje, že budú vydané ministerstvom školstva len na základe celoštátnych meraní a všeobecne záväzným predpisom. (Krátka pauza.)
V zásade týmto pozmeňovacím návrhom vraciame mnohé veci späť do podoby, v akej funguje dnes, a nabádam ešte raz k tomu, pán minister, keď už sa dokážeme zhodnúť na problémoch, ktoré v oblasti stredného vzdelávania na Slovensku sú, nechajme zatiaľ veci tak, aby sme dokázali prísť s nástrojmi, ktoré v prvom rade na poli stredoškolského vzdelávania rozoznajú kvalitu, a až keď budeme mať tieto nástroje zadefinované a nastavené merania, jednak externé evalvácie škôl, ako aj interné evalvácie škôl, a na základe toho budeme vedieť posúdiť, ktorá škola naozaj za to stojí a ktorá za to nestojí. Až potom sa púšťajme do takých hlbokých systémových sekov, aké vy ste priniesli v tomto zákone.
Ja vám musím povedať, že už som sa z fázy hnevu pomaly dostal do fázy prijatia a smútku v podstate, pretože tie nástroje, ktoré prinášate v tomto zákone nasledujúce desiatky rokov budú ovplyvňovať spôsob, akým sa formuje stredné odborné a iné stredné vzdelávanie na Slovensku. Otvárate cestu pre školy, ktoré viac než kvalitu budú mať politické zázemie v danom samosprávnom kraji, nijakým spôsobom nevnášate meranie kvality do toho, akým spôsobom budú otvárané tieto prvé ročníky. A keď aj príde, keď aj prejde ten pozmeňovák pani Obrimčákovej, bude to určite zlepšenie toho stavu, ale ešte je to veľmi ďaleko od toho, aby sa to dalo nazvať objektívnym meraním a nastavením kritérií.
Mrzí ma to, že nasledujúce generácie aj mojich, aj iných detí v tomto štáte budú mať oklieštený výber škôl, že sloboda vo vzdelávaní ustupuje zbytočne silnému, zbytočnej silnej dikcii štátu tam, kde by na základe kvality mali rozhodovať samotné deti, študenti a ich rodičia. Mrzí ma to, pretože vy už vtedy ministrom nebudete, pán kolega, ale následky týchto vašich krokov budú musieť ďalší ministri a ďalší poslanci v tomto pléne ďalšie desiatky rokov korigovať, naprávať a vracať slovenské školstvo na cestu skôr civilizovanej Európe než naspäť do čias totality a diktatúry.
Ďakujem.

No, Ľubo, ono to vyzeralo dramaticky, ale v zásade si hovoril tie isté veci, ktoré sme my tvrdili posledné dva roky pri pomenovávaní problémov a takisto sme pomenovávali nástroje, ktorými tie problémy treba riešiť. Keď hovoríš o tom, že treba si upratať v myšlienkach, ja ešte raz zopakujem to, čo som už povedal v prvom čítaní. Keď hovoríme o subsidiarite a o tom, že sa má rozhodovať dole, tak nech rozhodujú zákonní zástupcovia detí. Nech... (Ruch v sále.) Samozrejme, že hej. Subsidiarita je o tom, že ideš čo najbližšie, ideš čo najbližšie k tomu, koho sa ten výkon aktivity týka a ak máš byť poctivý, tak neostaneš na úrovni samosprávy, ale normálne klasicky, tak ako sa to robí aj v Škandinávii poukážkovým spôsobom. Poukážka na každé dieža jeho aktivity do rúk dieťaťa alebo študenta, alebo zákonného zástupcu. A nech to dá tomu centru voľného času alebo tomu krúžku, alebo tomu športovému klubu, ktorý si on sám vyberie. To by bola poctivá subsidiarita a nie zaseknúť sa na úrovni samosprávy, lebo to je nepoctivé.
A čo sa týka riešenia podvodov a tunelovania, ešte raz, nič by sa nestalo, keby sa počkalo pol roka alebo trištvrte roka, dotiahol sa systém centrálneho registra žiakov a tam by ti veľmi rýchlo vyskočili tie čísla, že kde je reálny problém a kde niekto nie je v poriadku. Ja viem, že tie čísla už teraz poznáme na základe nápočtov, ale keď by to bola online registrácia a živé sledovanie toho, čo sa v ktorom centre voľného času deje, tak potom by si veľmi rýchlo vedel presne konkrétnym ľuďom klepať po prstoch a nie robiť zlý nesystémový zákrok, ktorý je plošný a vylievať dieťa aj s vodou z vaničky von.

Ďakujem, pani predsedajúca. No, Martin, ono je problém v tom, že ono už sa to raz podarilo, že presne toto, čo máme teraz na stole, bolo zavedené a potom zvrátené naspäť. Ale ver mi, že to vyžadovalo tak enormné úsilie a ešte stále to bolo na hrane zákona, pretože podľa slovenskej legislatívy akékoľvek zmeny pravidiel, ktoré sa týkajú prerozdeľovania daní samosprávam musia byť najprv odsúhlasené združeniami zastupujúcimi obce a mestá. Bez ohľadu na to, že tá dikcia zákona už je zastaralá a ZMOS ju v podstate zneužíva napríklad a Únia miest sa nepočúva tak, ako by sa mala, je neskutočne ťažké pri akejkoľvek, pri akomkoľvek návrate naspäť k pôvodnému stavu to spraviť v rámci slovenskej legislatívy, pretože v momente ZMOS dá nohu do dverí, a jednoducho nie je možné s tým stavom niečo robiť.
Takže ak raz prejde tento zákon a obávam sa, že prejde, tak ver mi, že by bolo nadľudským úsilím opäť vrátiť to do pôvodného stavu. Ďakujem.

Tak postupne. Ľubo Petrák, aj keď sú iba tri, platí, čo povedal kolega Osuský, a na tých 30 percent si nereagoval, lebo presne tak to je, 30 percent z toho, čo ide teraz na jedno dieťa, aj keď to dieťa pôjde do iného centra voľného času, tak pôjde s ním len 30 percent. S tým súvisí aj to, čo hovorila pani Rošková. Ono vôbec sa nemusí práveže nič zmeniť. Pri všetkých súčasných nastaveniach, ktoré sú, tak vďaka zmene daní pre dohodárov, pri zmene odvodov pre dohodárov a tejto zmene, ktorá príde s týmto zákonom, sa objektívne pre súčasne existujúce centrá voľného času zmenia podmienky financovania. Budú mať jednoducho menej peňazí. To nemôžeme povedať, že uvidíme, čo sa stane. To je, ako keby ste povedali, no, tak dobre, poďme týmto všetkým atlétom dať teraz každému 20 kg betónu na nohy a uvidíme ďalší rok, ako budú behať. No, ručím vám za to, že väčšina z nich si doláme kosti za ten rok. Nemôžete proste prehliadať, že keď nastavujete nový systém, tak on má v sebe zakomponované také nástroje, ktoré znemožňujú tomu bežcovi, aby bežal a tomu centru voľného času kvôli nedostatku peňazí aby jednoducho fungovalo. To sa nedá povedať, že pozrime sa, ako funguje, ako to bude fungovať, keď vidíme, že tie nástroje jednoducho sú nastavené od začiatku zle.
A, pán Bagačka, vy mne idete vyčítať, že ledabolo narábam s číslami a s pojmami, a vy poviete, že sme za našej vlády neurobili nič? Ktorá vláda, prosím vás, pán Bagačka, dvihla učiteľom platy v priemere o 5,7 percenta? Kto to bol? Vláda Roberta Fica, alebo vláda Ivety Radičovej? A to je v priemere, kde niektoré skupiny pedagogických pracovníkov boli významne posilnené, hlavne mladí učitelia a učitelia, ktorí už majú niečo odučené. Takže štrajkovali proti vám, pán kolega, a proti tomu, čo pán Čaplovič teraz vyvádza na ministerstve. Nie proti tomu, čo tu robila vláda Ivety Radičovej. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, hostia, na začiatok by som pánu ministrovi rád poblahoželal k narodeninám včerajším. Dalo by sa pochopiť, pán minister, že keby ste si povedali, že už toho je na vás veľa a treba sa viacej venovať vnúčatám, že sa na to vykašlete, ale každopádne je to pekný vek a všetko najlepšie prajem.
Teraz k predmetnej veci. Už tu veľa vecí odznelo. Nerád by som ich opakoval, ale jedna vec sa ešte nespomenula. Ono vždy s tým súvisí, keď sa tento zákon mení, nariadenie vlády 668. Nariadenie vlády 668, ktoré na základe každej zmeny tohto zákona potom mení spôsob prerozdeľovania výnosov z daní na školské zariadenia, určuje koeficienty na každé jedno dieťa, ktoré navštevuje, či už materskú školu, alebo iné školské zariadenie, jazykovú školu a takisto centrá voľného času. Keď bol tento zákon zmenený naposledy, respektíve keď bol do roku 2010 zmenený predchádzajúcou vládou Roberta Fica, tak následne bolo aj zmenené práve toto nariadenie 668, kde kvôli tomu, že sa prestali financovať konkrétne deti v centrách voľného času a roztopí sa to vlastne na všetky existujúce deti v tých obciach, koeficient na centrá voľného času išiel z 3,2 na nejakých jedná celá niečo, ak si dobre pamätám. A predpokladám, že to isté nás čaká aj teraz, lebo inak by tie peniaze jednoducho nevyšli. Tie počty nám veľmi jasne hovoria, že zhruba každé tretie dieťa sa zúčastňuje aktivít, ktoré sú platené. A kým doteraz peniaze išli krát 3,2 na konkrétne dieťa, ktoré je zapísané v krúžku, tak teraz to pôjde roztopené na tretiny na každé jedno dieťa a tam práve príde ten problém, o ktorom sme toľko rozprávali, pán minister, čo sa týka tej medziobecnej spolupráce. Lebo keď my prídeme do situácie, že z nejakej obce, kde nám žije, dajme tomu, 1 000 detí, nám 40 z nich chodí do centra voľného času do okresného mesta, ktoré je najbližšie a kde chodia aj do školy, tak doteraz ten koeficient na každé jedno takéto dieťa, ktoré bolo zapísané v tom centre voľného času bol 3,2, to znamená, že dostalo nejaký obnos peňazí. Keď nám tých istých 40 detí bude chodiť vo vašom systéme, tak kvôli tomu, že ten koeficient, predpokladám, že poklesne, lebo inak by vám na to nevyšli peniaze, tak zrazu nám na to isté dieťa do toho istého centra voľného času, aj keby ten starosta dal všetky peniaze, ktoré mu na to dieťa prídu, tak by išla iba tretina. A dve tretiny z tých peňazí mu ostanú tak či tak v rozpočte obce a nepôjdu na aktivitu tohto dieťaťa. To je prvá vec.
Druhá vec. Napriek tomu, že som to opakoval niekoľkokrát, že som vyzýval aj pána ministra, aj iných zástupcov strany SMER, stále sme sa nedozvedeli, čo sa stane s peniazmi, ktoré prídu na činnosť detí do obce, ktorá je v nútenej správe. Nikto mi nedal odpoveď na túto otázku. A obcí v nútenej správe na Slovensku nie je tak málo. Čo sa stane s takými peniazmi, keď obec nemôže urobiť so všetkými príjmami, ktoré prichádzajú do rozpočtu, nič iné než splácať svoje vlastné dlhy. Akým spôsobom takáto obec môže peniaze, ktoré jej prídu na financovanie činnosti detí v centrách voľného času, tieto peniaze poukázať, keď jednoducho má zákonom zakázané narábať so svojím vlastným rozpočtom voľne, a tým pádom každé jedno euro, ktoré príde do jej rozpočtu, musí venovať na splácanie svojich dlhov. Ak sa mýlim, tak ma, prosím, opravte, ale opakujem to už štvrtý týždeň, ešte stále neprišiel zo strany SMER-u ani jeden hlások, ktorý by túto teóriu vyvrátil. Obávam sa, že spolu so zdanením dohodárov a s odvodovaním dohodárov, ktoré boli súčasťou predchádzajúceho konsolidačného balíčka strany SMER a ktoré dvíhajú odvodové zaťaženie zamestnávateľov, teda to znamená centier voľného času, pre ktoré mnohí učitelia a iní pedagogickí a nepedagogickí pracovníci pracujú hlavne na dohody, dvíhajú až o 30 percent. To je prvá rana istoty, ktoré centrá voľného času dostanú. Druhá je presne to, čo máme na stole teraz. A na základe týchto dvoch vecí si myslím, že len ignorant môže povedať, že nejdeme spraviť vec, ktorá je likvidačná pre mnohé centrá voľného času. My im jednoducho tak znepríjemňujeme administratívu a tak zvyšujeme náklady na prácu aj pedagogických aj nepedagogických zamestnancov, že len jednoduchým prepočtom bez akejkoľvek zmeny nastavenia prídeme na to, že mnohé centrá voľného času nebudú schopné ufinancovať svoje aktivity.
Mrzí ma, pán minister, že napriek deklarovanej otvorenosti a ochote zákon zmeniť, žiadne z doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, ktoré sme podali s kolegami na školskom výbore, vám nestáli ani za to, aby ste sa k nim vyjadrili. Jednoducho, prišlo od opozície, nepodporíme, nezahlasujeme, basta, zvyknite si. To, že praktiky, ktoré zavediete do systému, budú nenapraviteľne likvidačné pre mnohých ľudí, ktorí v tom systéme musia pracovať, vás zjavne až tak netrápi. Ale tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, myslím, by mali tak či tak odznieť, preto v mene poslancov Národnej rady Jany Žitňanskej, Miroslava Beblavého, Petra Osuského, Martina Poliačika a Richarda Vašečku podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I prvý bod sa vypúšťa. Odôvodnenie: Navrhovaná zmena reflektuje na úpravu v súvislosti so zmenami koncepcie určovania počtu tried prvých ročníkov stredných odborných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva navrhnutej v pozmeňovacom a doplňujúcom návrhu predloženom k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Bod 2. V čl. I v jedenástom bode v § 7a ods. 1 sa za písmeno i) vkladá nové písmeno j), ktoré znie: "j) detí v centrách voľného času od piatich rokov veku najdlhšie do dovŕšenia 25. roku veku podľa stavu k 15. septembru začínajúceho školského roka". Doterajšie písmená j) a k) sa označujú ako písmená k) a l).
3. V čl. I v jedenástom bode v § 7a ods. 5 znie:
"(5) Ak žiak základnej umeleckej školy, poslucháč jazykovej školy, dieťa materskej školy, dieťa školského klubu detí, dieťa centra voľného času, dieťa školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie alebo plnoletá osoba navštevuje viac škôl alebo školských zariadení rovnakého druhu, zákonný zástupca dieťaťa, žiaka alebo poslucháča, zástupca zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, predbežné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody, alebo plnoletá osoba poskytne písomné čestné vyhlásenie jednej príslušnej škole a jednému školskému zariadeniu rovnakého druhu na započítanie dieťaťa, žiaka alebo poslucháča do zberu údajov podľa ods. 1 písm. a) až d), h) a j) a ods. 2 (ďalej len "čestné vyhlásenie pre zber údajov"). Čestné vyhlásenie pre zber údajov predloží riaditeľ príslušnej školy alebo školského zariadenia zriaďovateľovi. Čestné vyhlásenie pre zber údajov obsahuje:
a) identifikačné údaje o dieťati, žiakovi alebo poslucháčovi; meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, adresu pobytu a druh pobytu,
b) identifikačné údaje o zákonnom zástupcovi, ak nejde o plnoletú osobu, o zástupcovi zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, predbežné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody, ak poskytol súhlas na započítanie do zberu údajov, meno a priezvisko, adresu pobytu a druh pobytu a kontaktný údaj,
c) údaje o škole alebo o školskom zariadení, ktoré dieťa, žiak alebo poslucháč bude navštevovať; názov školy alebo školského zariadenia a
d) vyhlásenie, že súhlas na započítanie do zberu údajov poskytli lej jednej škole alebo jednému školskému zariadeniu rovnakého druhu."
4. V čl. I v jedenástom bode v § 7a sa vypúšťa odsek 9.
5. V čl. I v štrnástom bode § 9d znie:
"§ 9d
(1) Na účely rozdeľovania výnosu dane obciam v roku 2013 použije ministerstvo okrem údajov, ktoré poskytli zriaďovatelia škôl a školských zariadení a obce, podľa doterajších predpisov aj údaje poskytnuté na účely tvorby koncepčných materiálov a analytických materiálov ministerstva o:
po a) žiakoch základnej umeleckej školy v individuálnej forme vzdelávania a v skupinovej forme vzdelávania od troch rokov veku najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku podľa stavu k 15. septembru začínajúceho školského roka, v cirkevných a v súkromných školách o žiakoch do 15 rokov veku,
po b) deťoch materskej školy podľa stavu k 15. septembru začínajúceho školského roka,
po c) poslucháčoch jazykovej školy do veku plnenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku podľa stavu k 15. septembru začínajúceho školského roka; v cirkevných školách a v súkromných školách o poslucháčoch do 15 rokov veku,
d) deťoch v centrách voľného času od piatich rokov veku najdlhšie do dovŕšenia 25. roku veku podľa stavu k 15. septembru začínajúceho školského roka."
Spoločné odôvodnenie pre body 2 až 5: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon 597 a zákon 596 v ustanovení § 7a upravuje zber údajov potrebných na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam. Na základe týchto údajov sa následne rozdeľuje výnos dane z príjmov fyzických osôb podľa § 2 zákona č. 564/2004 Z. z. a nariadenie vlády č. 668/2004 Z. z..
V prípade centier voľného času sa v zmysle vládneho návrhu navrhuje prideľovať finančné prostriedky obciam na záujmové vzdelávanie v týchto školských zariadeniach podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce vo veku od 5 do 14 rokov k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa zisťovanie uskutočňuje. Podľa odôvodnení poskytnutých v dôvodovej správe k vládnemu návrhu, cieľom tejto zmeny je stabilizovať množinu detí, ktoré sa do počtu detí v centre voľného času budú započítavať, a odstrániť tak súčasný stav viacnásobného započítavania jedného dieťaťa do zberu údajov potrebných na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam.
Dôsledkom úpravy navrhnutej vo vládnom návrhu, to jest nezapočítaním detí, ktoré fyzicky navštevujú centrum voľného času na území obce, v ktorej nemajú trvalý pobyt, sa zníži počet detí, ktoré môže zriaďovateľ vykázať na účely zberu údajov potrebných na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov obciam. Reálne sa tým zníži výška výnosu dane z príjmov poukazovaného obciam pre centrá voľného času. Následkom toho by mohol byť nedostatok finančných prostriedkov pre centrum voľného času v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, v ktorej deti navštevujúce centrum voľného času nemajú trvalý pobyt.
Navrhuje sa preto na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov obciam zbierať údaje o počte detí od piatich rokov, najdlhšie do dovŕšenia 25. roku veku, ktoré fyzicky navštevujú centrum voľného času na území obce bez toho, aby museli splniť podmienku trvalého pobytu na území obce, v ktorej sídli príslušné centrum voľného času. Bez evidencie osôb zapojených do záujmového vzdelávania v konkrétnych centrách voľného času totiž nie je možné adresné financovanie skutočne realizovanej záujmovej a rekreačnej činnosti, ani kontrola skutočne vynaložených finančných prostriedkov.
Na zamedzenie viacnásobného vykazovania toho istého žiaka, poslucháča alebo dieťaťa sa navrhuje, aby dieťa, žiaka alebo poslucháča mohol uviesť do zberu údajov len jeden zriaďovateľ základnej umeleckej školy, jazykovej školy, materskej školy alebo školského zariadenia v jednej základnej umeleckej škole, v jednej jazykovej škole, v jednej materskej škole alebo v jednom školskom zariadení.
Navrhovanou právnou úpravou sa tak docieli transparentnosť a adresnosť financovania záujmového vzdelávania v centrách voľného času a zároveň sa predíde viacnásobnému prispievaniu na záujmové vzdelávanie v centrách voľného času na jedno a to isté dieťa a s tým spojeným špekuláciám v súvislosti s fiktívnym zapisovaním detí do rôznych centier voľného času.
Bod 6. V čl. II štrnástom bode v § 6 ods. 12 písmeno d) znie:
"d) poskytne finančné prostriedky najmenej vo výške 90 percent z príspevku z výnosu dane z príjmov podľa osobitného predpisu na záujmové vzdelávanie detí do 15 rokov veku v centrách voľného času; podmienka poskytnutia finančných prostriedkov podľa prvej vety je splnená len v prípade, ak centrum voľného času zabezpečuje činnosti podľa osobitného predpisu pravidelne a v rozsahu najmenej 33 hodín ročne."
Poznámka pod čiarou k odkazom 30g a 30i znejú:
"30g) § 7a zákona č. 597/2003 Z. z. v znení zákona číslo, z roku 2012, to sa doplní a
§ 2 zákona č. 564/2004 Z. z. v znení zákona č. 548/2011 Z. z.
§ 2 ods. 1 písm. c) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov.
30i) § 116 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení zákona č. 390/2011 Z. z.".
Bod 7. V čl. II devätnástom bode v § 9 ods. 12 písm. d) znie:
"d) poskytne, d) poskytne finančné prostriedky najmenej vo výške 90 percent z príspevku z výnosov dane z príjmov podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiarou 30a), na záujmové vzdelávanie detí nad 15 rokov veku v centrách voľného času; podmienka poskytnutia finančných prostriedkov podľa prvej vety je splnená len v prípade, ak centrum voľného času zabezpečuje činnosti podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiarou 30i), pravidelne a v rozsahu najmenej 33 hodín ročne."
Spoločné odôvodnenie pre body 6 a 7: Vládny návrh upravuje, aby si každá obec a vyšší územný celok financovala náklady na záujmové vzdelávanie detí s trvalým pobytom na území obce v centrách voľného času bez rozdielu veku, vo vlastných centrách voľného času, v neštátnych centrách voľného času na deti do 15 rokov veku. Tento návrh, teda vládny, vychádza zo zberu údajov na účel ich rozdeľovania a poukazovanie výnosu dane obciam navrhnutom v § 7a zákona č. 597/2003 Z. z..
Vzhľadom na zmeny navrhnuté v tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu v bodoch 2 až 5 v súvislosti so zberom údajov na účel ich rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam a vyšším územným celkom podľa zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje upraviť tiež kompetencie obce a samosprávneho kraja spojené s poskytovaním finančných prostriedkov na záujmové vzdelávanie v centrách voľného času. Navrhuje sa, aby obec a samosprávny kraj poskytovali finančné prostriedky na záujmové vzdelávanie detí v centrách voľného času bez nutnosti splnenia podmienky trvalého pobytu na území obce, v ktorej sídli príslušné centrum voľného času, v minimálne stanovenej výške, pričom podmienkou na poskytnutie týchto finančných prostriedkov bude zabezpečenie pravidelnej činnosti podľa § 116 zákona č. 245/2008 Z. z. a o výchove a vzdelávaní, to jest školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to pravidelne a v rozsahu najmenej 33 hodín ročne, čo predstavuje najmenej jednu hodinu počas týždňa v školskom roku.
Osem. Čl. III. znie: "Čl. III. Účinnosť. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2013." Odôvodnenie: zákon sa schvaľuje po 1. septembri 2012 a spätne ovplyvní už prebiehajúci školský rok 2012/2013 so začiatkom 1. septembra 2012. Zmeny, ktoré sa v ňom navrhujú, spôsobia, že niektoré školské zariadenia nebudú financované z rozpočtu samospráv až do apríla 2013, čo je takmer koniec školského roka. Zmeny nie sú uvedené v pedagogicko-organizačných pokynoch pre rok 2012 až 2013, ktoré vydalo ministerstvo školstva pred začiatkom školského roka 2012/2013. Pri schválení zákona po 1. septembri 2012, ktorý zásadne mení pravidlá fungovania už v predchádzajúcom školskom roku, nie je možné plánovať školský rok, úväzky pedagógov, financovanie prevádzky škôl a školských zariadení. Účinnosť zákona je preto potrebné upraviť tak, aby sa zmeny týkali až školského roku 2013/2014 a aby sa zmeny mohli premietnuť do vyhlášok, nariadení a metodických pokynov, ktoré sú pre školy a školské zariadenia záväzné.
Pán spravodajca, nech sa páči.
Takže aj v prípade, že by ten systém, ktorý navrhujete, mal prejsť, ak by už len prešiel tento jeden pozmeňovák, tak po a), posunieme účinnosť tak, aby sa vedeli na to centrá voľného času a samosprávy pripraviť a po b), bude vytvorený priestor na to, že keď už ideme tak výrazne komplikovať situáciu a niektoré centrá voľného času naozaj budú musieť vyjednávať s desiatkami obcí o tom, akým spôsobom peniaze od nich na činnosť detí dostanú, tak aby to malo aspoň svoj metodický rámec a aby bol priestor na to, aby to mohlo byť usmernené konkrétnymi krokmi a nariadeniami ministerstva školstva.
Ďakujem veľmi pekne.

Alojz, ja vždy ocením, keď niekto príde s autentickou skúsenosťou, preto aj pri tvojom príhovore sa budem venovať hlavne tej Číne. Lebo tým, že si mal možnosť pobudnúť na druhej strane tohto vzťahu, tak možno máš v niečom skúsenosti, ktoré nám chýbajú. Ale opýtal by som sa, že kde by si teda nakreslil tú čiaru? Ako máme reagovať v prípade, keď už dnes pomaly každý mesiac sa nám upáli nejaký tibetský mních kvôli situácii v okupovanom Tibete čínskou armádou? Aká by mala byť odpoveď Slovenska na takúto situáciu? Ako by sa mali vyvíjať, ako už povedal kolega Osuský, naše obchodné vzťahy s Taiwanom na to, aby sme nenahnevali čínskych hodnostárov, či už priamo v Číne alebo na zastupiteľských úradoch? A rovnako aj pri iných krajinách. Ako by mala byť kreslená, teda podľa teba, tá čiara, aby zároveň sme boli vnímaní ako tí dôležití, na ktorých sa ten kapitán príde pozrieť, ale zároveň ako predstavitelia silnej ľudskoprávnej tradície, ktorú v Európe nesieme so sebou a ktorú Európa v podstate aj spolu so Spojenými štátmi americkými budovala, ako by sme sa mali postaviť pri zbytku sveta k tomu, že niekde sú flagrantne ľudské práva porušované, že veci, ktoré my považujeme za neprípustné, sa tam dejú na každodennom poriadku, a veci, ktoré máme ako svoju predstavu o tom, ako by mal nejaký ideálny stav vyzerať, sa nedejú. Kde končí ten ekonomický záujem? Kde ešte máme byť tí relevantní a kde by sme mali ustúpiť? Keby si mohol odpovedať.

Pán kolega Fronc, v jednej veci s vami úplne súhlasím, a to, že nám dramaticky narastá demokratický deficit v Európskej únii, respektíve deficit demokraticky zvolených ľudí, ktorí majú ovplyvňovať dianie týkajúce sa všetkých občanov Európskej únie. Keď sme dnes v situácii, keď nemecká kancelárka, alebo francúzsky premiér, respektíve francúzsky prezident, rozhodujú o veciach, ktoré sa týkajú nášho každodenného bytia, a zo schôdzky ich dvoch častokrát vychádzajú oveľa dôležitejšie rozhodnutia ako zo schôdzky akéhokoľvek iného orgánu Európskej únie, tak potom sa treba podľa mňa legitímne pýtať, akým spôsobom sa dostali do tejto pozície. Nikto zo slovenských občanov nevolil ani nemeckú kancelárku, nevolil ani francúzskeho prezidenta. A v situácii, keď o mnohých veciach rozhodujú úradníci, ktorí sú síce dosadení volenými zástupcami ľudí z jednotlivých členských krajín, ale ich kompetencie narástli do tak obludných rozmerov, že už nemajú pomaly žiadnu kontrolu, tak potom, keď sa máme naozaj svedomito baviť o ďalšej integrácii Európy, tak by sme sa mali baviť v prvom rade o tom, ako demokraticky a priamo voliť ľudí, ktorí rozhodujú v Európskej únii, respektíve o dianí v Európskej únii, pretože ak by sme si zobrali za vzor Spojené štáty americké a mali budovať nejaké Spojené štáty európske, tak by sme sa mali pozrieť na to, akým spôsobom získavajú legitimitu práve ľudia, ktorí v Spojených štátoch amerických o veciach rozhodujú, a pozrieť sa na to, akú legitimitu majú nikým nevolení. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja ďakujem kolegom za väčšinou podporné stanoviská. A k tomu ešte, čo sa ma počas príhovoru pýtal pán minister, hneď v § 2 ods. 1 máme hovorené o technológii, ktorá je umiestnená v dopravnej infraštruktúre alebo vo vozidle. Potom neskôr v zákone sa hovorí o tom, že sa tu hovorí o technológiách, ktoré môžu byť umiestnené vo vozidle.
Takže, áno, preto som ja hovoril o možnosti, preto som ja hovoril o možnosti a videli sme na mýtnom systéme, ktorý už máme na Slovensku, že je to možnosť, ktorá sa využíva, takže človek by logicky predpokladal, že keď už máme niečo zavedené pre kamióny, tak minimálne môžme očakávať návrh alebo pokus podobný systém zavádzať aj pre osobné autá.
Takže nie je to niečo, čo by s týmto zákonom nesúviselo, nevravím, že je to tam napísané, vytesané v kameni, ale presne tá vágna, ten vágny jazyk, ktorý častokrát vidíme v nariadeniach Európskej komisie, častokrát vedie k tomu, že sa schváli tak široký text, že v podstate sa v budúcnosti dá v realizácii podeň schovať takmer čokoľvek.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nechcem hovoriť o dochádzke, lebo si myslím, že zvlášť pri tejto téme by sme sa mali venovať niečomu úplne inému. Ja veľmi dobre viem, koľko z mojich kolegov sa témou preberania smerníc Európskej únie zaoberá od roku 2009, kedy som začal pracovať na programe SaS, veľmi dobre viem, akým spôsobom a do akej hĺbky sme vyhodnocovali systém, akým sa preberajú smernice Európskej únie, a preto veľmi dobre viem, že aj táto téma, odkedy vôbec prišla na stôl, v klube SaS rezonuje a je potrebné sa k nej vyjadriť.
Alojz, keby si mal naozaj potrebu, môžeš si vypýtať prepisy z ústavnoprávneho výboru, kde som o tom rozprával, aby si vedel, že nehovorím do vetra, a nie si jediný človek, ktorý je veľmi znepokojený tým, akým spôsobom a prečo vôbec tieto dopravné inteligentné systémy by mali byť na Slovensku zavádzané.
Myslím si, že v prvom čítaní je priestor pozrieť sa na to, či naozaj sme absolútnymi otrokmi akejkoľvek smernice, ktorá je prijatá na úrovni Európskej únie a Európskej komisie. V prvom čítaní som to nestihol, tak to dám v druhom, no. Jasné, inak by to nebolo na výboroch.
Európska únia a Európska komisia nám sem predkladá obrovské množstvo rôznych regulácií a niektoré z nich smerujú možno k zlepšeniu života občanov v Európskej únii, niektoré ich viacej obmedzujú, možno niektoré majú vyrovnávať podmienky medzi jednotlivými krajinami. Ale práve ten, ktorý máme teraz na stole, je jeden z tých, ktorý z veľkej časti funkcie, ktoré navrhuje, aby sme spravili ako centralizované a dané štátom, už dnes plnia rádiá, rôzne iné systémy. Vy máte dojem, že keď chcete, tak sa neviete dozvedieť o tom, že niekde sa stala dopravná nehoda? Lebo ja si kvôli tomu zapnem rádio.
Veľa funkcií, ktoré má plniť tento integrovaný systém, dnes už dokáže splniť súkromná sféra. Mnohé povinnosti, ktoré sa zavádzajú týmto systémom, idú nad rámec toho, čo sme schopní akceptovať ako zásah do svojej vlastnej, do svojho vlastného súkromia. Vo volebnom programe SaS už v roku 2010 bolo napísané, že budeme zásadne proti tomu, aby spôsob vyberania mýta, ktorý je zavedený pre nákladné autá, bol zavádzaný aj pre autá osobné, a to z veľmi jednoduchého dôvodu: nie je žiaduce, aby niekto, kto spravuje databázu takýchto dát, v každej chvíli vedel, kde sa nachádzame. Niekto to môže nazvať paranojou, niekto to môže nazvať prehnanou úzkostlivosťou a niekto môže povedať, veď kto nemá čo skrývať, tak ten môže byť spokojný. No ja, mne sa to nepáči.
Dnes už vďaka technológiám, ktoré sú v telefónoch, je možné síce človeka sledovať, ale tam je aspoň to založené na tom, že tú lokalizáciu si človek v tom telefóne zapne, vypne, a keď už je naozaj taký chúlostivý, tak ten telefón proste nezoberie so sebou. Bo keď ho nechám doma, tak ma lokalizovať nemôžu. Ale... (Reakcia z pléna.) No tak, asi vieš.
Ale akonáhle budeme platiť mýto zavedením čipov do našich automobilov, tak každý jeden najazdený kilometer, každý jeden meter, na ktorom sa budeme vyskytovať, už bude zaznamenaný v nejakej databáze, aj sú mnohí ľudia, ktorí takéto niečo môžu považovať za významný zásah do svojho súkromia.
A teraz k rovine otroctva voči smerniciam. Ja nie som právnik a nemám takú hlbokú znalosť o procedúrach prijímania alebo neprijímania smerníc Európskej komisie, ale viem, že ten systém nie je plne automatický, že krajina, ak má názor, že takáto smernica príliš zasahuje do vecí, o ktorých má rozhodovať sama, sa môže proti implementácii smernice odvolať. A bolo niekoľko, nie desiatky, ale niekoľko prípadov, kedy krajiny neimplementovali smernice Európskej komisie, pretože Komisia spätne uznala, že išla nad rámec svojich kompetencií. A ja si myslím, že táto smernica a táto implementácia je presne príklad toho, kedy by sa Slovenská republika mala ozvať, a to z dvoch dôvodov.
Prvý je ten, o ktorom som hovoril na začiatku, to znamená, príliš veľký zásah do súkromia ľudí, ktorý by mali byť monitorovaní na každom svojom kroku, a obzvlášť, keď sa pozriem na to, že ten mýtny systém, ktorý máme pre nákladné auta, ešte stále je pre nás drahší, ako keď sme mali diaľničné známky, to je... (Reakcia navrhovateľa.) Možnosť. (Reakcia navrhovateľa.) To je... (Reakcia predsedajúceho.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Chcem povedať, pán poslanec, aby ste pokračovali v rozprave.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Dobre. Takže obava ľudí o to, že by tu mohol byť zavedený tento systém, ktorý sa ukázal ako mimoriadne neefektívny už pri nákladných autách. Ale druhá vec, ak subjekty súkromné dokážu mnohé z tých funkcií plniť, to znamená napríklad informovať o tom, kde je zápcha, kde je nehoda, aká, aká je situácia na cestách, či je naozaj nutné v situácii, keď musíme šetriť každé euro, zavádzať takýto integrovaný systém a spájať ho s inými systémami v Európe, a tým pádom míňať peniaze na niečo, čo určite nie je našou prioritou a čo nám bolo nadiktované zvonku.
Takže ak neexistuje nič také v tejto implementácii, tak máte priestor to vyvrátiť, určite sa k tomu vyjadríte, pán minister, ale ja sa pýtam hlavne na tie druhé dve veci. Prvá, či Slovenská republika by nemala namietať, že implementácia tejto smernice ide nad kompetencie Európskej komisie v tom, čo zavádza, to je prvá. A druhá vec, či naozaj máme peniaze na riešenie vecí, ktoré pre nás nie sú v danej chvíli prioritou, o ktorých aj vláda sa vyjadrila, že bude veľmi ťažké ich zafinancovať, a či by sme nemali využiť všetky možné prostriedky nato, aby sme buď implementáciu takejto smernice okresali, alebo ju oddialili.
Ďakujem.