Videokanál poslanca

Ja by som chcel oceniť práve to vo vystúpení pána poslanca Viskupiča, že je za tento zákon a aj za tie kvóty, vidí v tom zmysel, opodstatnenosť tohto návrhu zákona v rámci unifikovanej Európy a v rámci vysielania jednotlivých rád aj na Slovensku. Vítam tento postoj. A myslím si, že keby opoziční poslanci nedávali do toho ten náboj politický, tak by tu zrejme nikto nehovoril ani o politike, ale hovorilo by sa tu iba o potrebnosti takéhoto zákona pre verejnosť a pre ľudí.

Ja by som sa ale dotkol ešte niektorých vecí, ktoré boli v tvojom vystúpení. Ten návrh postupne napasúva aj percentá do vysielania komerčných rádií, od roku 2016 to bude 20, od roku 2017 to bude 25, vo verejnoprávnom rozhlase to bude 30, potom 35 %. A nakoniec ten zákon venuje pozornosť aj dohľadu nad odvysielaním programov a ukladá povinnosť vysielateľom viesť štatistiky a povinnosť doručovať ich v stanovených termínoch Rade pre vysielanie a retransmisiu. Takže myslím si, že sú tu jasne naznačené pravidlá hry, myslím si, že ani žiadne nešťastie sa pre rádiá nechystá, pretože v prvom roku od účinnosti zákona to nebude 25, ale iba 20 %, teda každá piata skladba. A rádiá si s tým určite budú veľmi ľahko vedieť dať rady. Vadí im tam skôr možno niečo iné.

Áno, pán minister, pán poslanec Novotný záver svojho vystúpenia jasne spolitizoval a zatiahol túto tému kvót v hudbe do úplne iných problémov, ktoré nesúvisia s týmto zákonom. Ale nakoniec na to sme si už vo vystúpeniach opozičných poslancov zvykli, že v každej jednej téme hľadajú hlavne politiku a schopnosť a šancu osloviť verejnosť, aby ich malé percentá sa nejakým spôsobom zväčšovali a nachádzali možno sympatie vo verejnosti. Ja si myslím, že takýmto spôsobom asi tie sympatie vo verejnosti nenájdu.
Ešte raz treba povedať, že na Slovensku v súkromných rádiách sa vysiela veľmi málo domácej hudobnej produkcie. Zopakujem to ešte raz. Je to menej ako 10 %. Na tomto našom trhu je neskutočne veľké množstvo pôvodného materiálu a kvalitného materiálu, ktorý ešte nebol prezentovaný v takmer žiadnom súkromnom rádiu. Nevieme, z akých dôvodov je to. Súkromné rádiá odmietajú niektorú novú súčasnú hudbu od domácich interpretov a autorov. Hovoria o tom, že to neprešlo nejakým ich prieskumom počúvateľnosti, čo celkom nie je pravda, jednoducho sa držia svojich playlistov, ktoré sú im odporúčané od nejakého pozadia, na základe ktorého sa finančné prostriedky, o ktorých sme hovorili, dostávajú mimo Slovenskej republiky. Ja si myslím, že tieto kvóty môžu ozaj pomôcť tomu, aby sa skvalitnila aj domáca pôvodná tvorba, aby sa do rádií dostal kvalitný materiál a aby slovenský poslucháč, ktorý si žiada domácu pôvodnú slovenskú tvorbu, aj ju mohol dostať a mohol ju počúvať.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, kvalita rozhlasového vysielania nebude tým klesať. A nemyslím si, že problémom bude alebo mal by byť podiel slovenskej hudby na ňom. Je to záležitosť dramaturgie a príťažlivosti, počúvateľnosti rádia, ako aj prinášaných tém.

Čo sa týka toho, keď hovoríte o tom, že verejnosť nevíta tento zákon, nemáte pravdu, pretože z prieskumu jednej agentúry vyplynulo, že poslucháči neodmietajú vyšší podiel domácej hudby, práve, naopak, len necelé percento z nich by vo svojom obľúbenom rádiu napríklad nechcelo počuť nejaké slovenské skladby.

Ale teraz povedzme jednu záležitosť. V súčasnom období z domácej hudobnej produkcie sa vysiela menej ako 10 %. Ak ste hovorili o tantiémach, to znamená z hľadiska autorských práv menej ako 10 % reklamných prostriedkov, ktoré sú investované do vysielania rádií, zostáva na Slovensku, z ktorých ostatné odchádzajú mimo Slovenska. To znamená, že tento zákon svojím spôsobom prispeje alebo mohol by prispieť aj k tomu, aby nastúpil rozvoj slovenskej domácej hudby, aby sa jej mohlo viacej vysielať a aby možno aj rádiá podporovali takýto trend tým, že možno keby boli pristúpili aj na to, že nemajú tie kvóty, by ju týmto spôsobom podporovali. Slovensko nie je jediná krajina, ktorá pristupuje na takéto kvóty, sú tu južní susedia z Maďarska, severné Poľsko, ako aj Francúzsko, ale o tom možno niečo poviem v ďalšom príspevku.

Pán minister, asi je potrebné oživiť pamäť spoločnosti a vaše vystúpenie tomu pomohlo. A myslím si, že ľudia si opäť trošku prelistujú v pamäti a opäť si ozrejmia tie udalosti, ktoré sa diali okolo privatizácie Slovenských elektrární.
Áno, treba zdôrazniť pri každom odbočení od témy, že Informáciu o privatizácii Slovenských elektrární a postupe pri vypovedaní Zmluvy o prevádzke Vodného diela Gabčíkovo schválilo plénum Národnej rady na základe požiadavky bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu. To je fakt. Na túto požiadavku vláda dnes odpovedá a prostredníctvom svojho predsedu pána Fica dnes podala požadované informácie. Lenže sa zdá, že tieto informácie nevoňajú časti opozície a bude sa snažiť túto tému posunúť do inej polohy. Náznaky už tu dnes boli, budú sa otvárať zrejme iné témy, aby sa prekryl problém Slovenských elektrární a ich privatizácie.
Faktom ale je, že privatizácia bude mať zrejme trestnoprávnu dohru, lebo sa zdá, že manažéri firmy mohli pred privatizáciou v roku 2006 spraviť kroky, ktoré mali znížiť hodnotu podniku, a došlo k porušovaniu povinnosti pri správe cudzieho majetku. Zdá sa, že postupne budú na povrch vychádzať ďalšie informácie, ktoré zrejme budú čoraz viac odhaľovať privatizačné pozadie pri predaji Slovenských elektrární za vlády Mikuláša Dzurindu. Ale aj teraz sa zdá a je to jasné, že pri predaji Slovenských elektrární sa diali veci, ktoré neboli v prospech ekonomických záujmov Slovenskej republiky.

Ten proces ohľadom práve tejto problematiky aj s petíciou, ktorá vznikala, sám som bol zvedavý, akým spôsobom sa tento zámer pretaví do konečnej podoby návrhu Autorského zákona, a budem, samozrejme, ako spravodajca sledovať tento, tento proces. Myslím si, že aj v minulosti sme našli spoločnú reč, čo sa týkalo tejto problematiky, problém Pohorelá riešil sa, dosť jednotne sme vystupovali aj proti predchádzajúcemu vedeniu SOZA, nakoniec, myslím si, že sme našli v tom období a v tom čase, dá sa povedať, čo najoptimálnejšie riešenie, ktoré pomohlo ukľudniť situáciu. Áno, je to veľký problém aj z hľadiska toho, že ak sa vyberú nejaké finančné prostriedky za to, že sú diela údajne chránené, ale nemajú svojho autora, ktorý je v nejakej databáze, tak potom je veľmi zaujímavé sledovať možno ďalší pohyb, kde by sa tie finančné prostriedky mali dostať, ku komu, ak nie je tvorca alebo autor známy, je neidentifikovateľný. Myslím si, že spoločne nájdeme určite vhodné riešenie, tak aby sa urobilo zadosť tejto problematike.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, preto predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Konštatujem, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Je komplexnou úpravu autorského práva, práv súvisiacich s autorským právom.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republike v prvom čítaní.
Vážený pán podpredseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Krátko, v podstate zrejme aj ako reakcia na predchádzajúce vystúpenia, ktoré tu boli. Ja tento návrh určite nechápem ako návrh zákona, ktorý vdýchne život do činnosti kultúrno-osvetových zariadení alebo do činnosti Národného osvetového centra, že vyrieši nejakú tvorivú činnosť, že vytvorí podmienky na hodnotenie kultúrno-osvetovej činnosti. Myslím si, že je to návrh zákona, ktorý reaguje na situáciu v spoločnosti, ktorá vznikla po 90. roku v súvislosti so zrušením národných výborov, vznikom obcí so svojimi právomocami, samosprávou, ktorá má svoje povinnosti, ktoré jej zo zákona ukladá povinnosť, a to znamená, aj tento zákon jednoducho vytvára iba možnosť na to, aby vznikla nejaká inštitucionálna forma aj na tej miestnej, na tej krajskej aj na celoslovenskej úrovni, ktorá sa bude starať a pomáhať pri rozvoji kultúrno-osvetovej činnosti, kto o ňu bude stáť.
Na tej miestnej úrovni zákon vytvára možnosť, aby obce vo svojej zriaďovateľskej funkcii vytvorili takéto inštitúcie, nazvime ich mieste kultúrne zariadenia alebo ako kto nazve, tak sa budú volať a vytvára možnosť na to, aby obec sama určila obsahové zameranie týmto kultúrno-osvetovým zariadeniam aj to, aké aktivity v tejto oblasti bude na svojom území podporovať.
Ak sú tu vytvorené podmienky na to pre šport, myslím si, že môžu byť aj pre kultúru.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Konštatujem, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Bližšie je cieľ návrhu zdôvodnený v dôvodovej správe k návrhu zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Pani podpredsedníčka, neviem, do akej miery ste boli stotožnená s tým, čo ste prečítali, a rozumeli tomu, ale veľmi ma zaujalo to, že počas vášho vystúpenia boli v sále štyria opoziční poslanci. Z toho dvaja z vášho poslaneckého klubu OĽaNO. Teraz nás vyzýva pán poslanec Lipšic, aby sme pokračovali v diskusii, lenže neviem pre koho, pretože poslanci z opozície tu vôbec nie sú a asi ich táto téma vôbec nezaujíma. Takže bolo by dobré, ak by páni poslanci a pani poslankyne z opozičného táboru viacej venovali pozornosti tejto téme, ktorú sa snažia dostať medzi verejnosť a snažia sa získať na nej politické body. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem za slovo.
Pán Bugár, zaradili ste sa tiež medzi tých poslancov, ktorí zvyšujú hlas a hľadajú riešenia a rozdávajú rady, akým spôsobom treba postupovať v budúcom období. V roku 1998, kedy ste boli členom vládnej koalície, až do roku 2006 sa dostala tiež jedna firma – Podpolianske strojárne – do konkurzu a trvalo to veľmi dlho, kým sa vyplatili platy zamestnancom tejto firmy tak, aby sa uspokojili ich nároky. Obrátil sa na nás predseda odborovej organizácie z týchto strojární. Dôvodom, prečo je to, že dnes sa vyjadrujú k tejto téme ľudia, ktorí v období, keď sa dianie vo firme Podpolianske strojárne v Detve dostalo do kritickej polohy, nevenovali ani minútu času jednotlivým ľuďom, ktorí sa na nich obracali s prosbou o pomoc. Medzi tých, na ktorých sa obracali, bol pán Lipšic, medzi tých, na ktorých sa obracali, bol pán Kaník. Dnes sú to najväčší kritici. V roku 2009 to bola práve vládna koalícia, v ktorej bola aj strana SMER a vyriešila problém zamestnancov bývalých Podpolianskych strojární v Detve, 1 300 zamestnancov, 46 miliónov slovenských korún, ktorí boli v konkurze, dostali. Takže opäť prichádza SMER v tomto období s riešením, možno s čiastočným, ale s riešením, že túto situáciu vie riešiť. Vy ste od roku 1998 do roku 2006, keď ste boli vo vláde, neurobili pre týchto ľudí nič a dnes máte veľmi silné slová a rozdávate rozumy.