Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Tak ako už povedal pán minister, na výbore pre kultúru a médiá sme zohľadnili pripomienky, ktoré vznikli pri prvom čítaní a sú súčasťou spoločnej správy, zohľadnili sme to, že v rámci navrhovanej úpravy sa v prospech členov rady, ktorí sú vymenovávaní a odvolávaní na návrh ministra kultúry mení podiel v prospech tých, ktorí sú navrhovaní, navrhovaní z oblasti inštitúcií, ktoré pôsobia v kultúre, v pomere 5 ku 4. Dnes, tak ako povedal pán minister, opäť prichádzam s návrhom, ktorý zohľadňuje pripomienky zo širokej kultúrnej verejnosti, ako aj pripomienky, ktoré vznikli na rokovaní výboru pre kultúru a médiá, s tým, že ide o vypustenie obmedzenia navrhovateľov na členov rady fondu a odborných komisií fondu.
Podľa pôvodného návrhu boli oprávnenými navrhovateľmi výlučne združenia pôsobiace v oblasti kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu, ktoré zastupujú najmenej sto členov. Teraz navrhujeme, aby toto obmedzenie bolo vylúčené a takto budú mať zástupovia tých..., zástupcovia týchto oblastí možnosť sa zúčastniť na tom, aby kreovali orgány, orgány fondu. Toľko v krátkosti.
Takže môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o Fonde na podporu umenia, o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z., ktorú máme k dispozícii ako tlač 1033. Pozmeňujúci návrh znie: V čl. I. v § 5 ods. 1 a § 17 ods. 2 sa vypúšťajú slová "zastupujú najmenej sto osôb a".
Odôvodnenie: Navrhuje sa zjednodušiť kritériá pre profesijné združenia, ktoré sú oprávnené navrhovať ministrovi kultúry členov rady tak, že sa vypúšťa podmienka, v zmysle ktorej profesijné združenia musí zastupovať najmenej sto osôb. Návrhy na členov rady tak budú môcť predkladať všetky profesijné združenia aktívne činné v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu, ktoré sú registrované alebo evidované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky.
Toľko môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Ďakujem za pozornosť a prosím o jeho podporu.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ako poverený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorského výboru podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovanému vládnemu návrhu zákona o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácii v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z., ktorú máme k dispozícií pod tlačou 1033, v druhom čítaní.
Národná rada uznesením č. 1214 z 24. júna 2014 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh v stanovenom termíne.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol vládny návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporučil schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 454 z 2. septembra 2014 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 160 z 3. septembra 2014. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný vládny návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou bodu IV spoločnej správy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených, vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v časti 4 tejto spoločnej správy odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 16 s návrhom schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá č. 166 z 9. septembra 2014. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za pozornosť. Prosím, pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Pán poslanec, je to neskutočné, čo všetko ty vieš posplietať, dať dokopy, vyvodiť z toho nejaké závery, úsudok a dezinformovať verejnosť len preto, aby si nejakým spôsobom u svojich občanov získaval sympatie. No, vážení občania, dávajte si pozor na to, čo hovorí pán poslanec Hlina, pretože raz hovorí tak, že treba meniť banský zákon a čím najskôr vzhľadom na to, aby netrpela verejnosť v dotknutých územiach. A potom dnes, čuduj sa svete, hovorí, že prečo sa nespájajú niektoré veci. My sme úprimne išli, pán poslanec, do toho, aby sme pomohli ľuďom na Podpoľaní a v Kremnici, s úprimnou snahou sme veci posudzovali. A vieš, kto spôsobil škody tomuto štátu z hľadiska toho, aby mohol mať pokuty? Druhá Dzurindova vláda a ešte aj s ministrom Ruskom, keď sa teraz štát obáva o to, že či náhodou 3,2 mld. korún (pozn. red.: správne má byť eur) v súvislosti s retroaktívnymi účinkami rozhodnutia ministerstva vo vtedajšom období môže Slovensko prísť o takúto vysokú sumu. My, keď sme chceli nejakým spôsobom rozumne rozhodnúť, tak sme museli citlivo pristupovať k zmene tohto zákona. Takže váž, prosím ťa, slová a nesplietaj.

V krátkosti. Samozrejme, že sme boli v kontakte a aj sme v kontakte. A sme veľmi radi, keď niektorí ľudia sú aj v súčasnom období aktívni. A v rámci tých procesov aj postupujeme a snažíme sa mať otvorené uši. Bohužiaľ, v súčasnom období viacej hovoria zástupcovia samospráv ako tí, ktorí vytĺkajú z toho nejaký politický kapitál. Ale samozrejme, že všetkým je potrebné poďakovať za tú iniciatívu, ktorá v súčasnom období možno nájde to zavŕšenie.
Osobne si myslíme, že tento návrh zákona nie je v konečnej podobe. Myslíme si, že majú čo do toho povedať ešte aj ďalší odborníci, ktorí sa tejto problematike venujú, a myslíme si, že budeme hľadať ešte takú štylizáciu jednotlivých paragrafov v rámci zákona, aby sme to, čo hovoríme, že treba osobitne pristúpiť ku Kremnici, k Detve, aby sme to dokázali. Nie je to jednoduché. Je to citlivá téma, ale dúfam, že sa to aj s vašou pomocou nám všetkým podarí.
Všetky tie hlasy, ktoré idú popri a ktoré znevažujú aj tú situáciu, do ktorej sme sa v súčasnom období dostali, myslím si, že sú zavádzajúce. A tam sa vytĺka nejaký politický kapitál. Nie tu. Toto je možno niekoľkoročné snaženie, ako som už predtým povedal v úvodnom slove, my sme pri riešení tejto problematiky boli aj v roku 2010. Už vtedy sme snažili riešiť problém kyanidového lúhovania. Dostal sa vtedy ten problém aj do banského zákona. Takže vidíme, že tá situácia sa nejakým spôsobom posúva ďalej. A opäť na ňu reagujeme a reagujeme na ňu v banskom zákone, pretože to je príslušný zákon, ktorý to má riešiť, a nezneužívali sme novelu geologického zákona na to, pretože sme ani nevedeli v tom období riešiť, aby sme pristúpili k riešeniu tohto problému a tejto problematike pri prerokovávaní toho geologického zákona.
Takže ešte raz vás prosím o podporu a verím, že v druhom čítaní zákon nájde takú podobu, ktorá uspokojí vyriešenie alebo riešenie tejto problematiky v regiónoch, ktorých sa dotýka.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Hlina, keby si poznal celkový proces a problematiku, tak by si takýmto spôsobom nerozprával. Bagatelizuješ. Nehovoríš pravdu a zbytočne hovoríš o nejakom vylúhovaní nejakého čaju, bohužiaľ. Tomu tak nie je. Keby si poznal situáciu procesov v jednotlivých oblastiach, to znamená Kremnice, Detvy, aj Hodruše – Hámrov, tak by si vedel, že my sme nemohli vôbec v tom období tak narýchlo vstúpiť do geologického zákona, pretože by sme nevedeli tento zákon alebo tú problematiku vyriešiť. Ku každému jednému prípadu musíme pristupovať osobitne, pretože každý jeden prípad je v inom štádiu riešenia. Takže nebagatelizuj a oboznám sa s problematikou.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, prerokovávanie návrhu geologického zákona, ktoré sa konalo na minulej schôdzi, otvorilo opäť aj problematiku spracovania nerastov kyanidovým lúhovaním. Opäť preto, lebo technológiu spracovania nerastov kyanidovým lúhovaním sme riešili už aj pred voľbami v roku 2010 zmenou banského zákona 3. 3. 2010. Predmetná problematika je legislatívne riešená v banskom zákone v kompetencii Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Pri rokovaní o geologickom zákone sme prisľúbili, že k tejto problematike sa vrátime a samostatne otvoríme banský zákon. Aj z toho dôvodu, aby sme nekonali unáhlene a zvážili navrhované riešenia tak, aby problematike pri, aby sme problematike pri riešení v reálnom živote pomohli.
Dnes predkladaný poslanecký návrh na zmenu banského zákona je iniciatívou členov poslaneckého klubu strany SMER – sociálna demokracia, naplnením sľubu a reakciou na iniciatívy samospráv dotknutých ťažbou nerastov, kde sa uvažuje so spracovaním týchto nerastov metódou kyanidového lúhovania, ako aj reakciou na občianske iniciatívy, ktoré vznikli na Podpoľaní a v Kremnici. Tie sú predovšetkým proti spracovaniu rúd s použitím technológie kyanidového lúhovania a sú za zapojenie verejnosti do rozhodovacích procesov dotýkajúcich sa závažných dopadov na životné prostredie. Podľa nášho názoru tento nami predkladaný návrh tieto požiadavky napĺňa.
Myslíme si, že spracovanie, úprava alebo zušľachťovanie nerastov technológiou kyanidového lúhovania, ako aj umiestňovanie skládok, úložísk alebo odkalísk z odpadov zo spracovania, úpravy alebo zušľachťovania nerastov technológiou kyanidového lúhovania predstavuje činnosť s výrazným zásahom do práva na priaznivé životné prostredie a potenciálne ho môže ohroziť a poškodiť a tiež predstavuje potenciálny zásah do zdravia populácie.
Predložený návrh zákona preto v súlade s pozitívnym záväzkom štátu na úseku sociálnych práv a práva na priaznivé životné prostredie zavádza zákonný zákaz spracovania, zušľachťovania nerastov technológiou kyanidového lúhovania, ako aj umiestňovania skládok, úložísk alebo odkalísk z odpadov zo spracovania, úpravy alebo zušľachťovania nerastov technológiou kyanidového lúhovania.
Vyhradené nerasty ako súčasť nerastného bohatstva sú podľa Ústavy Slovenskej republiky vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika preto môže rozhodnúť o tom, ako s týmto svojím vlastníctvom naloží vrátane rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky ako najvyššieho zastupiteľského orgánu Slovenskej republiky vyjadrenom vo forme zákona, že spracovanie, úprava, alebo zušľachťovanie nerastov v technológii kyanidového lúhovania, ako aj umiestňovania skládok, úložísk alebo odkalísk odpadov zo spracovania, úpravy alebo zušľachťovania nerastov technológiou kyanidového lúhovania bude zakázané.
Národná rada Slovenskej republiky môže tiež zákonom rozhodnúť o tom, že umožní, aby tento zákaz za určitých okolností neplatil. Navrhuje sa, aby tou okolnosťou bolo súhlasné miestne referendum obyvateľom všetkých dotknutých obcí.
Predložený návrh zákona vychádza tiež z princípu rešpektovania a podporovania komunálnej demokracie, reprezentovanej miestnym referendom, ktoré predstavuje priame rozhodovanie obyvateľov obce s najvyššou legitimitou. Kladný výsledok miestneho referenda v každej dotknutej obci predstavuje jediný zákonný prostriedok ako prekonať tento zákaz. V záujme toho, aby bolo garantované právo obyvateľov v ich obci rozhodnúť o vyslovení súhlasu so spracovaním nerastov technológiou kyanidového lúhovania sa tiež navrhuje úprava tohto referenda ako obligatórneho.
Návrh zákona vychádza preto z konštrukcie, že žiadateľ o vydanie povolenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na použitie technológie kyanidového lúhovania pred podaním žiadosti na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podá každej dotknutej obci návrh na uskutočnenie miestneho referenda o vyslovenie súhlasu na spracovanie, úpravu alebo zušľachťovanie nerastov technológiou kyanidového lúhovania ,ako aj umiestňovania skládok, ložísk, alebo odkalísk odpadov zo spracovania touto technológiou. Za dotknutú sa považuje každá obec v katastrálnom území, v ktorej sa navrhuje na spracovanie, úpravu alebo umiestnenie skládky alebo úložiska zo spracovania touto technológiou. Obecné zastupiteľstvo na základe návrhu žiadateľa o vydanie povolenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na použitie technológie kyanidového lúhovania vyhlási miestne referendum o vyslovení súhlasu so spracovaním nerastov technikou kyanidového lúhovania a toto sa uskutoční v lehotách stanovených v súlade s § 11a zákona Slovenskej národnej rady z roku, č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Ak obyvatelia obce v platnom miestnom referende nevyslovia súhlas s navrhovanou technológiou alebo ak miestne referendum nebude platné, teda ak nebude jeho výsledok mať platné pozitívne rozhodnutie, žiadateľ nebude môcť podať návrh o vydanie povolenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na použitie technológie kyanidového lúhovania. Ak by to tak urobil, ministerstvo konanie o jeho žiadosti preruší a vyzve ho na doplnenie tejto chýbajúcej náležitosti, inak konanie zastaví. Ak bude mať žiadateľ platný výsledok miestneho referenda z každej dotknutej obce v konaní, ministerstvo životného prostredia bude pokračovať v konaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov.
Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorým je Slovenská republika viazaná.
Obraciam sa na vás za skupinu predkladateľov s požiadavkou na podporu tohto návrhu a zákona a o jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, tzv. autorský zákon, v znení neskorších predpisov, tlač 1041 v prvom čítaní. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona.
Konštatujem, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 4. septembra 2014 a gestorský výbor do 8. septembra 2014.
Pán predseda, ďakujem. Skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434 Zbierky zákonov o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z., ktorý máme pod tlačou 1033, v prvom čítaní. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona a konštatujem, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 4. septembra 2014 a gestorský výbor do 8. septembra 2014.
Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Som si vedomý tých istých komplikácií, ktoré vznikli v období prípravy tohto úseku, ako aj občianskych aktivít, ktoré smerujú proti výstavbe trasy C3 alebo C5. Ale mám pocit, že by bolo potrebné zdynamizovať proces prípravy R2, aby sa to nenatiahlo na dlhší časový horizont, pretože hrozí v istom období aj kolaps dopravy v meste Zvolen na úseku lučeneckej cesty, aj keď bola v tomto úseku pripravená križovatka smerom Šahy – Krupina. Myslím si, že to prepojenie aj na súčasnú výstavbu trasy medzi Pstrušou a Kriváňom je opodstatnené a prispeje to potom aj k zdynamizovaniu premávky na cestách od Bratislavy až smerom na Košice. Ďakujem.

Podobne súhlasím s vystúpením pána poslanca. Myslím si, že tento návrh zákona je nešťastným a znižuje postavenie štátneho jazyka v spoločnosti. Štátny jazyk má svoj význam, plní svoju funkciu dorozumievaciu, aj porozumievaciu, a svojím spôsobom plní aj zjednocovaciu úlohu v spoločnosti. Takže vôbec si nemyslím, že tento návrh je správny, ale vieme, skadiaľ vietor fúka, a vieme, kto robí asistenta pánovi poslancovi Osuskému. Ďakujem.