Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, dámy a páni, pán minister, vážení hostia, všetkých pekne pozdravujem. Dovoľte mi, aby, tak ako bolo povedané, za klub SDKÚ - DS som sa vyjadril k predloženému materiálu Programu stability na roky 2013 - 2016. Na Slovensku žijeme v súčasnej dobe, kedy sa žije ľuďom stále ťažšie. Žije sa stále ťažšie zamestnancom, ale aj tým, ktorí tvoria pracovné miesta. Podľa porovnateľných rebríčkov sa podniká najhoršie za 12 rokov, ako to ukazuje index podnikateľského prostredia, ktorý má najhoršiu hodnotu v histórii tohto merania od roku 2001. Máme najvyššie priame dane pre právnické osoby z postkomunistických krajín a nie je zrejme náhodou, že máme aj, nie je náhoda, že máme aj najvyššiu nezamestnanosť z týchto krajín. Dokonca priame dane sa dostali už nad priemer všetkých krajín Európskej únie. Máme aj jedny z najvyšších cien elektrickej energie pre zamestnávateľov a dôsledkom, samozrejme, je rastúca nezamestnanosť. Vieme, že je štvrtá najvyššia z Únie po Grécku, Španielsku, Portugalsku. Za minulý rok reálne platy ľuďom klesli a čo nás tiež neteší a viem, že pán minister má s tým stále viac a viac starostí, sú to diery v štátnej kase, pretože daňové príjmy štátu sú nižšie ako pred rokom. Daňové výbery sú nižšie. Osobitne sa to týka najdôležitejšej dane, ktorá tvorí najpodstatnejšiu zložku štátneho rozpočtu, a to je daň z pridanej hodnoty. Táto efektívnosť výberu dane z pridanej hodnoty začala klesať od roku 2006, teda od prvej vlády Roberta Fica. Kým v roku 2005 sme mali ešte efektívnosť takmer 75-percentnú, presne povedané 74,8 percenta, v roku 2010 to už bolo na úrovni 56,7 percenta. Čiže výrazne nám klesol výber nepriamych daní. Trošku sa to zlepšilo za vlády Ivety Radičovej a dnešok vidíme, že nie je radostný. Klesá výber DPH nielen oproti minulému roku, ale aj oproti stavu spred dvoch rokov. Čo ma ale vôbec neteší, vláda si nekladie ambiciózne ciele. Aj keď treba povedať, že pán minister deklaruje boj proti daňovým únikom, snaží sa predkladať opatrenia v tejto snemovni, tak celkove stále daň z pridanej hodnoty sa nevyberá tak, ako by mala, a v štátnom rozpočte to podstatne chýba. Podľa môjho názoru tie ciele sú veľmi málo ambiciózne, pretože v roku 2020 podľa vládnych materiálov by sa mala efektívnosť výberu DPH zlepšiť na úroveň 72 percent, čo je nižšia efektívnosť, mimochodom, než sme mali v roku 2005. Čiže toto je jedna z podstatných oblastí, na ktorú je potrebné sa zamerať.
Vláda konsoliduje, ale treba povedať takisto, prečo sme sa dostali do súčasnej situácie. Pretože ešte v roku 2010 nám deficit medziročne stúpol z takmer dvoch percent, presne z 2,1 percenta na 8 percent. Čiže za prvej vlády Roberta Fica nám neúmerne vyskočil deficit, ktorý sa musel konsolidovať potom ďalšími vládami. Čiže dá sa povedať, že vládu Roberta Fica dobehli jej vlastné chyby. Vidíme to aj z mnohých čísiel v tomto programe stability, ako sa vláda snaží konsolidovať, ale už nevidíme, akým spôsobom chce dosiahnuť tie čísla v budúcnosti. To považujem za najzávažnejší nedostatok tohto materiálu. Ani nie čísla, ktoré vyzerajú relatívne pekne z hľadiska dodržiavania potrebných kritérií na budúce roky, ale už nevieme, akým spôsobom to vláda chce dosiahnuť. Osobne mi najviac chýba zmienka o potrebných štrukturálnych zmenách, pretože Slovensko kleslo v rebríčkoch konkurencieschopnosti za posledné roky veľmi výrazne z 37. priečky až na miesto číslo 71 podľa rebríčka Svetového ekonomického fóra a v súčasnej situácii súťaží o kapitál, pracovnú silu, by mala vláda sa snažiť urobiť všetko najlepšie, aby sa zlepšila pozícia Slovenska, aby sa získavali nové investície. Bohužiaľ, tie zmeny, ktoré boli robené za posledný rok, tak ešte zhoršili našu pozíciu v konkurencieschopnosti. Vidíme to nielen v oblasti priamych daní, odvodov, v oblasti pracovného práva. Tie zmeny, ktoré zhoršili našu situáciu, ale vidíme to aj v nečinnosti v oblastiach, ktoré si žiadajú zmenu. V oblasti ako školstvo, zdravotníctvo, súdnictvo, ktoré takisto výrazne ovplyvňujú verejné financie, výrazne ovplyvňujú pracovné prostredie a celkové podnikateľské prostredie. V materiáli sme sa dočítali, že prioritou vlády v ďalšom období by malo byť vzdelanie, zamestnanosť, zlepšenie podnikateľského prostredia. S tým sa dá len súhlasiť. Ale keď si to rozmeníme na drobné, tak vidíme, že čo sa týka oblasti vzdelávania, tak doteraz jednak sme nezaznamenali žiadne podstatné zmeny a ani z tohto materiálu nevidíme, aké zmeny čaká školstvo v budúcnosti. Čo chce urobiť vláda preto, aby sa zlepšila úroveň vzdelania a vzdelávania pre občanov na Slovensku?
V oblasti zamestnanosti je stav veľmi neutešený. Vláda uvádza dokonca stále nižšie čísla na budúci rok, ako uvádza Štatistický úrad. Priamo z toho materiálu sa dá dočítať, že na budúci rok Štatistický úrad vykazuje číslo nezamestnanosti na úrovni 14,5 percenta. Stále sa vláda drží prognózy o jedno percento nižšie, na úrovni 13,5 percenta. Tú disproporciu vidieť aj práve z tohto programu stability, je tu zjavný nesúlad. Mimochodom, chcem upozorniť, že aj v materiáloch Európskej komisie, ktorá zverejnila svoju jarnú prognózu, sa objavilo číslo už 14,5 percenta, ktoré očakáva Komisia v oblasti nezamestnanosti na Slovensku už tento rok. Vláda pritom na tento rok v rozpočte počítala s úrovňou nižšou ako 14 percent, presne 13,9 percenta. Ale už tento rok hovorí Európska komisia niečo iné a na budúci rok hovorí Štatistický úrad slovenský niečo iné, ako hovorí číslo v materiáli, o ktoré sa opiera vláda. Je to podstatný nesúlad, pretože zvýšený počet nezamestnaných bude tlačiť na ďalšie nároky na štátnu kasu, ktorá evidentne má problémy. Za problém považujem aj skutočnosť, že vláda konsoliduje predovšetkým v oblasti príjmov štátneho rozpočtu a celú tú konsolidáciu hádže na plecia občanov cez vyššie dane, odvody, poplatky. Stačí sa pozrieť na čísla z tohto materiálu, kde sa uvádza, že konsolidácia v oblasti 126 miliónov eur sa dosiahne cez sociálne a zdravotné poistenie, teda cez odvody zamestnancov, cez odvody samostatne zárobkovo činných osôb sa má dosiahnuť 69 miliónov eur, cez odvodové povinnosti na dohody ďalších 132 miliónov eur. Najpodstatnejšiu položku tvoria zmeny v druhom pilieri, dokonca až 737 miliónov eur, ktoré vláda zobrala sporiteľom, ktorí si šetria na svoje dôchodky v druhom pilieri. Ďalej osobitný odvod v bankovom sektore 85 miliónov, dočasný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach 77 miliónov, daň z príjmu dokonca 351 miliónov, aj keď tie očakávania vieme, že boli viackrát prehodnocované. Koncesionárske poplatky alebo inými slovami úhrady za služby verejnosti poskytované rozhlasom a televíziou 74 miliónov, ostatné daňové zmeny 69 miliónov a tak ďalej. Podstatná časť konsolidácie ide na ťarchu občanov cez ich zhoršenie situácie, to považujem za kľúčové. Je to zlé aj z toho dôvodu, že na jednej strane síce to vylepšuje bilanciu vlády v jednom roku, ale zhoršuje to podnikateľské prostredie a zhoršuje to konkurencieschopnosť už zo strednodobého pohľadu na Slovensku. Zhoršuje to našu pozíciu v súťaži o nové miesta, zhoršuje to pozíciu nielen tým, čo tvoria pracovné miesta, ale aj tým, čo poctivo pracujú, živia seba a svoje rodiny.
Mimochodom, zhodou okolností dnes máme Svetový deň rodiny a nedávno my sme prišli práve s návrhom určitého paktu solidarity medzi štátom a rodinou, založenom na tom princípe, že práve konsolidácia by nemala z väčšiny prebiehať práve na ťarchu občanov a nemala by prebiehať tak, ako to robí súčasná vláda, že hádže to ťažisko najmä na pracujúce rodiny. Presadzujeme princíp pracovať sa oplatí. Jednoducho, tí ľudia, tie rodiny, ktoré poctivo pracujú, nemôžu byť ukrátené na úkor tých, ktorí zo subjektívnych dôvodov nepracujú. No a do tretice, presadzujeme princíp, že výdavky štátu by nemali rásť rýchlejšie ako výdavky na podporu rodiny. Rodina by mala zostať základnou bunkou spoločnosti, ktorá je kľúčová a ktorú je potrebné chrániť. V súčasnej situácii ale pozícia rodiny vieme, že sa podstatne, podstatne sťažuje. Čo sa dá urobiť, pretože veľakrát sme konfrontovaní s názormi, že ináč to nejde a neexistujú alternatívne návrhy. Ja som presvedčený, že z každej situácie existuje riešenie, aj zo súčasnej situácie, aj na ďalšie roky a je potrebné tieto opatrenia konkretizovať, je potrebné tieto opatrenia aj realizovať.
Dovoľte mi uviesť len 10 námetov, ktoré považujem za dôležité a ktoré, podľa môjho hlbokého presvedčenia, sú užitočné pre to, aby sa táto situácia zlepšila.
Po prvé je to zníženie priamych daní a zlepšenie výberu daní, pretože, ako som už spomínal, vláda len sleduje pokles daňového výberu oproti minulému roku a najmä nerobí dostatočné opatrenia pre zlepšenie efektívnosti výberu DPH. Minimálne sa to neprejavuje pri súčasnom, súčasných číslach štátneho rozpočtu. Je potrebné okamžite zlepšiť tento trend, inými slovami, keby vláda vyberala tie dane, čo má, tak by nemusela zvyšovať dane a zavádzať ďalšie.
Po druhé, je potrebné znížiť odvody pre nízkopríjmových zamestnancov, aby sme im dali väčšiu šancu zamestnať sa, a treba aj zjednodušiť odvodový systém. Vieme, že z tej armády nezamestnaných máme najväčší problém práve s dlhodobo nezamestnanými, tými, čo sú najmenej kvalifikovaní. Je potrebné venovať sa tejto oblasti.
Zákonník práce, po tretie. Kľúčová oblasť, je potrebné spružniť pracovné právo tak, aby sa umožnili aj kratšie pracovné úväzky, ale aj zlepšiť práce nadčas pri sezónnych zákazkách a nezvyšovať cenu práce. Bohužiaľ, tá sa aj zvýšením daní a odvodov, ale aj znepružnením pracovného práva na Slovensku zvýšila.
Po štvrté. Je nutné zefektívniť systém sociálnych dávok tak, aby sa pracovať oplatilo, a je dôležité zaviesť možnosť aj kombinácie dávok a práce. Práve pre tú skupinu nízkokvalifikovaných ľudí, pretože takpovediac lacná práca na Slovensku je príliš drahá. Máme stále veľké daňové odvodové zaťaženie práve na nízkopríjmové skupiny zamestnancov.
Po piate. Zmeniť regulačnú politiku tak, aby jej výsledkom neboli najvyššie ceny elektrickej energie pre zamestnávateľov v Únii.
Po šieste. Zjednodušiť administratívu, napríklad zavedením licencií pre živnostníkov a ďalšími opatreniami, ktoré pomôžu znížiť administratívne zaťaženie.
Po siedme, je nutné zlepšiť služby štátu na úradoch práce a zlepšiť aj elektronickú komunikáciu so štátnymi orgánmi pre ušetrenie času a peňazí, pre tých, čo komunikujú, ale aj pre štátnu a verejnú správu.
Po ôsme. V oblasti súdnictva je nutné urýchliť trvanie súdnych sporov, ktoré stále zaťažuje občanov aj podnikateľov.
Po deviate. V školstve zabezpečiť informovanosť o uplatnení absolventov stredných a vysokých škôl.
A v neposlednom rade, po desiate, spolutvoriť európsku legislatívu tak, aby neznižovala konkurencieschopnosť krajín Únie a presadiť moratórium, aby sa tvorcom pracovných miest nezvyšovali náklady z dôvodu európskych nariadení a smerníc. Lebo treba povedať, že do istej miery to prostredie je tvorené aj pravidlami na spoločnom európskom trhu, teda musíme prijímať nariadenia a smernice, ktoré ovplyvňujú všetkých hráčov na spoločnom európskom trhu. Do veľkej miery teda je nutné lobovať, aj spoločne s inými krajinami vytvárať aliancie preto, aby sa nezvyšovali tieto náklady a nezhoršovala pozícia tvorcov pracovných miest na celom európskom trhu.
Toľko k návrhom, ktoré môžu byť alternatívnymi a ktoré správa neobsahuje. Ale problémom je, že správa neobsahuje žiadne konkrétne návrhy na štrukturálne zmeny, ktoré sú potrebné. Sú nevyhnutné, a preto aj z týchto uvedených dôvodov klub SDKÚ - Demokratickej strany nepodporí predkladaný program stability.
Ďakujem pekne.
