Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán minister. Podľa medializovaných informácií len do minulého roku to bolo 18,8 mil., čiže táto informácia bola nesprávna, áno? Predpokladám, že to je údaj k dnešnému dňu, len si chcem overiť presný dátum.

Ďakujem pekne, pán predseda, aj pánovi poslancovi Blahovi za faktickú. A teší ma, že sa trebárs v oblasti Národného konventu o Európskej únii zhodneme. Ja sám som v príspevku ocenil túto pokračujúcu iniciatívu, pretože to nie je nový nápad, nielen na Slovensku, ale aj vo všetkých krajinách, kde sa realizoval, tak tam pomohol. Pomohol širšiemu spoločenskému konsenzu nielen medzi politickými stranami, ale aj medzi akademikmi, medzi zamestnávateľmi, medzi sociálnymi partnermi, aby sme si lepšie veci definovali, porozumeli a navrhli riešenia v európskych oblastiach. To isté platí pre Európsku občiansku spoločnosť, to isté platí pre zapojenie občanov do rozhodovacích procesov, tu nevidím nejaké nezhody, ktoré by sme mali.
V čom ale myslím si, že je iný pohľad, to je pohľad práve na podstatnú oblasť, akou by sa mala Európska únia hýbať dopredu. A to je oblasť ekonomického vývoja, pretože Stratégia 2020 o tom hovorí. Stratégia 2020 definuje ciele zamestnanosti a definuje aj také ciele, o ktorých som hovoril v oblasti výberu daní. V Stratégii 2020 máme zlepšenie nezamestnanosti. Bohužiaľ, na Slovensku v súčasnosti zamestnanosť klesá a nezamestnanosť stúpa. V Stratégii 2020 máme zlepšenie výberu daní, dnes tie dane nám klesajú. Toto je realita, o ktorej treba hovoriť. Je samozrejmé, že toto nemôže byť úloha jedného ministra a v tomto prípade ani úloha len ministra pre zahraničné veci a európske otázky, ale keďže bez toho, aby sme si plnili domáce úlohy, sa ďalej nepohneme, je potrebné aj pri tejto príležitosti upozorniť na skutočnosť, že len podpora hospodárskeho rastu cez slobodnú konkurencieschopnosť a zodpovedné hospodárenie nás môže posunúť dopredu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, pán podpredseda vlády, milí hostia, teším sa z tejto debaty, ktorá tu prebieha od dnešného rána, pretože potrebujeme takúto širšiu debatu o postavení Slovenska v Únii, ktoré potrebujeme naďalej zlepšovať. Nedávno sme si pripomenuli 9. výročie, odkedy sme vstúpili do tohto spoločenstva a odkedy máme šancu spolurozhodovať o európskych veciach.
Čo sa týka tejto správy, dovoľte mi povedať, že tak ako aj v minulosti považujem za dôležité, že v základných európskych otázkach existuje zhoda, existuje konsenzus rozhodujúcich politických strán na Slovensku.
Takisto ma teší, a chcem oceniť aktivitu pána vicepremiéra, čo sa týka pripravovaného slovenského predsedníctva v Únii v roku 2016, keď všetky parlamentné strany z jeho iniciatívy podpísali spoločnú deklaráciu, v ktorej vyjadrujú záujem o úspešnom priebehu tohto predsedníctva.
Ďalšia aktivita, ktorú považujem za užitočnú a ktorá sa čiastočne v správe spomína, je Národný konvent o Európskej únii. Je takpovediac slovenským know-how, ktoré sme úspešne exportovali do Čiernej Hory či Moldavska a ktorý vygeneruje, som si istý, nové myšlienky, nové názory a pomôže sformulovať takisto politikom pozíciu Slovenska, ktorú potom reprezentujú na príslušných fórach.
Na druhej strane sú veci, ktoré mi v správe chýbajú.
Veľa sa už hovorilo dnes o eurofondoch. Pán poslanec Dzurinda takisto navrhol doplnenie uznesenia o tri body, z ktorých práve ten prvý bod je najdôležitejší podľa môjho názoru, aby sme hovorili na parlamentnej pôde o tom, ako použiť európske zdroje pre úžitok našich občanov, aké sú priority nášho nastavenia týchto zhruba 14 mld. eur, obrovského balíka predstavujúceho zhruba jednoročný štátny rozpočet. Počuli sme, že 75 % investícií ide z európskych zdrojov. Je kľúčové, keďže táto téma sa dotýka viacerých vlád, aby sme sa k tomu vyjadrovali, a to nielen na pôde výboru pre európske záležitosti, kde pokračuje táto debata, ale aj v pléne Národnej rady.
V správe mi takisto chýba zmienka o Stratégii 2020 a najmä náš slovenský postoj k tomu, ako chceme dosiahnuť ciele zo Stratégie 2020. Európska komisia pripravila sedem tzv. kľúčových iniciatív, podľa môjho názoru veľmi dobré dokumenty, ktoré je potrebné rozpracovať na národnú úroveň. Považujem za dôležité, aby sme sa teraz pripravili na to, ako splniť, ako realizovať, aké nástroje použiť pre to, aby sme dosiahli ciele zo Stratégie 2020 pre Slovensko. Nechceme, aby sa opakoval rok 2010. keď sme v Únii chceli byť najkonkurencieschopnejšou ekonomikou na svete, a dnes si už na to pomaly nikto ani nespomenie. Bol to krach tzv. Lisabonskej stratégie. A mali by sme sa poučiť z tohto prípadu minimálne v tom, že pre Stratégiu 2020 je potrebné aj niečo urobiť. A myslím si, že táto správa je takým dôležitým dokumentom, takže by mala obsahovať naše prístupy k splneniu cieľov Stratégie 2020.
Hneď na druhej strane tejto správy sme sa dozvedeli sedem najdôležitejších odporúčaní Európskej rady. A dovoľte mi zvýrazniť z nich najmä jedno, ktoré považujem za kľúčové. Európska komisia už minulý rok nás upozornila na zlý výber daní a odporučila zásadne zlepšiť efektívnosť výberu dane z pridanej hodnoty, najdôležitejšej dane pre štátny rozpočet. Vyhodnotenie tohto odporúčania sme sa zo správy nedozvedeli, ale vieme všetci, že z plnenia štátneho rozpočtu je zrejmé, že daň z pridanej hodnoty zaostáva za očakávaním, nielen za situáciou z minulého roka, ale tiež za situáciou spred dvoch rokov. Čiže táto úloha pretrváva. A z toho výsledku je evidentné, že vláda si nesplnila túto domácu úlohu. Je potrebné prijať zásadné a razantné opatrenia, aby sa trend v tejto dôležitej oblasti zmenil. Obávam sa, že táto téma bude ešte dlhšie dôležitou témou, pretože daň z pridanej hodnoty, mimochodom, sa týka aj spomínanej Stratégie 2020. A v posledných vládnych dokumentoch sa tu objavilo číslo 72 % efektívnosti v roku 2020, čo je, mimochodom, nižšia úroveň ako v roku 2005. To považujem za absolútne neadekvátny cieľ, za rezignáciu vlády v tejto kľúčovej oblasti.
Z rozpravy a príspevkov mnohých rečníkov takisto sme počuli, že vláda ako keby trošku strácala dych v európskych otázkach, ako keby sme boli pasívnejší než v minulom období. Dovoľte mi spomenúť zopár príkladov. Za minulej vlády pri tvorbe dokumentu Pakt euro plus Slovensko presadilo dve dôležité veci. Tá prvá zmienka bola o neharmonizácii priamych daní, ktorú podporilo potom aj Nemecko. A pridali sa k nej ďalšie krajiny. Tá druhá zmienka bola o tom, že vek odchodu do dôchodku bude naviazaný na priemerný vek dožitia v príslušnej krajine, že, jednoducho povedané, nebudeme mať penzijné systémy a rovnaký vek odchodu do dôchodku vo všetkých krajinách, pretože to je nezmyselné. Takisto sme boli aktívni v tvorbe európskeho semestra. Boli sme aktívni aj v dlhovej brzde. Keď sa prijímala na európskej úrovni, Slovensko už malo ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti ako jedna z prvých krajín v Únii. Pripomínali sme cez tzv. odôvodnené stanoviská európske nariadenia a smernice, čo, bohužiaľ, sa v súčasnosti nedeje. Takže na týchto príkladoch vidíme, že aktivita a pozícia Slovenska nie je taká, aká bola v minulosti. A myslím si, že je potrebné o tom hovoriť a je potrebné zvýšiť aktivitu, aby sme aj vyprecizovali slovenskú pozíciu.
Nemyslím si, že by sme mali nechať nepovšimnutú iniciatívu francúzskeho prezidenta Hollanda, ktorý hovoril o spoločnej vláde, spoločných dlhoch a spoločných daniach. Zachytil som v úvodnom slove pána vicepremiéra zmienku o tzv. nepremyslenej federalizácii. A priznám sa, že ma potešila táto zmienka. Ale myslím si, že je potrebné urobiť viac. Myslím si, že je potrebné vyprecizovať naše stanovisko v tom, v čom chceme, aby integrácia pokračovala, a v oblastiach, kde si chceme hájiť našu suverenitu. Osobne okrem oblastí priamych daní za takúto oblasť považujem oblasť sociálnych vecí a oblasť penzijného systému.
Na druhej strane integrácia určite bude pokračovať. A verím, že bude prospešná v oblastiach zahraničnej politiky, migrácie, dodržiavania ľudských práv a určite aj v tvorbe fiškálnej a bankovej únie, ktorá je de facto na začiatku.
Hovorilo sa tu takisto veľa o presadzovaní našich stanovísk. V tomto ohľade takisto sa prihováram za užšiu spoluprácu, a myslím si, že v tomto nie je žiadny ideologický rozpor, za spoluprácu medzi krajinami V-4, našimi najbližšími spojencami, krajinami, s ktorými máme podobnú históriu, s krajinami, s ktorými zdieľame podobné radosti a starosti. Čím užšie budeme spolupracovať s našimi susedmi, tým máme väčšiu šancu presadzovať naše názory a naše stanoviská aj na európskej pôde.
Toľko teda z mojich poznámok.
Dámy a páni, verím, že Slovensko má na to, aby bolo aktívnejšie v európskych otázkach. A je dôležite, aby sa táto aktivita pretavila v prospech zlepšenia životnej úrovne občanov, pretože Európa potrebuje lepšiu konkurencieschopnosť, potrebuje rast. To, v čom doteraz sme dosiahli úspechy, tak to bola predovšetkým oblasť dodržiavania ľudských práv, oblasť mierového spolužitia. Nie náhodou dostala Európska únia Nobelovu cenu za mier, ale na druhej strane. Európa sa stala oblasťou s takmer najmenším rastom na svete. Preto podpora rastu, podpora konkurencieschopnosti bude tou najdôležitejšou úlohou do budúcnosti. Som presvedčený, že sa to dá dosiahnuť len zodpovedným hospodárením, len štrukturálnymi reformami a len a len podporou aktivity.
A čo sa týka administratívneho usporiadania, neverím, že nám pomôže centralizácia za každú cenu, pretože tá nie je zdrojom týchto problémov, v ktorých sa Európska únia nachádza, ale len a len dodržiavanie pravidiel, na ktorých sa slobodne dohodneme. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Viacročný finančný referenčný rámec predstavuje za roky 2014 až 2020 hodnotu zhruba jedného štátneho rozpočtu. Je to obrovská suma peňazí. A je kľúčové pre Slovensko, ako budú tieto prostriedky použité. Aj v správe sme sa dozvedeli, že až 75 % investícií ide z európskych zdrojov. Preto chcem podporiť doplnenie uznesenia, ktoré navrhoval pán poslanec Dzurinda o tom, aby sme hovorili aj v pléne na tému použitia týchto prostriedkov, ktoré sú kľúčové pre Slovensko. A táto otázka presahuje rozmer jedného volebného obdobia. Preto je dôležité, aby sa o tejto téme diskutovalo.
Ďalej chcem doplniť myšlienku, ktorá odznela v prejave pána poslanca na tému straty aktivity v európskych otázkach zo strany súčasnej vlády. Ja si tiež myslím, že pokiaľ v minulosti Slovensko tvorilo európske pozície, dnes ich viac-menej preberá. A chcem to dokumentovať na pár príkladoch. Jedným z nich je napríklad Pakt euro plus, keď sme za minulej vlády presadili do tohto dokumentu napríklad zmienku o neharmonizovaní priamych daní, prípadne zmienku o tom, že výška odchodu do dôchodku sa bude týkať priemernej výšky dožitia v tej-ktorej krajine. A odmietli sme harmonizáciu v tejto oblasti. Boli sme aktívni pri tvorbe európskeho semestra, dlhovej brzde. Keď sa preberala dlhová brzda na európskej úrovni, tak Slovensko ju už malo prijatú. Takisto sme komentovali európske nariadenia a smernice, čo, bohužiaľ, nie je realitou za tejto vlády. Čiže tá zmena postoja je evidentná nielen na strane vlády, ale aj na strane parlamentu. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Mihál upozornil na jeden z najväčších problémov nezamestnanosti, problém dlhodobej nezamestnanosti nízkokvalifikovaných a uviedol veľmi trefné príklady z Nemecka. Myslím, že na Slovensku je riešenie v odpočítateľnej položke z odvodov, tak ako ju máme v daňovom systéme, tak je možné ju zaviesť aj v odvodoch, čím by sa zásadne znížila práca pre tých, ktorí zarábajú najmenej, a umožnili by sa vytvoriť pracovné príležitosti práve pre nízkokvalifikovaných zamestnancov. Ďalšou možnosťou je takzvaný medzitrh práce, teda kombinácia dávok a práce aj za nižšiu než minimálnu mzdu. Myslím, že by sme mali hľadať riešenia, ktoré zlepšia pružnosť na trhu práce, ale predovšetkým umožnia vyriešiť tento najdôležitejší problém z hľadiska nezamestnanosti a pomôžu ľuďom vytvoriť pracovné príležitosti. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.
Začnem pánom poslancom Podmanickým, veľmi jednoduchou odpoveďou. Bolo to preto, aby ste tam nekradli, pretože vás poznáme. (Potlesk.)
No prečo sa zvýšila DPH? Pretože ste nechali prázdnu štátnu kasu, pán poslanec, pretože za jeden rok deficit išiel hore z 2,1 na 8 %, pretože ste nechali rozvrátené verejné financie, pretože vždy, keď prídete k moci, tak odovzdávate štát v horšom stave, než ste ho zdedili. Toto je vaša politika.
A k cenám elektrickej energie. Ešte raz, pán poslanec, regulačná politika je v rukách nezávislého regulačného úradu. Od roku 2006 najvyššie ceny elektrickej energie pre zamestnávateľov v Únii, to je výsledok vášho nominanta a vašej regulačnej politiky.
Pán poslanec Duchoň, no, nie je to pravda, samozrejme, čo hovoríte, že všetko sa odvíja len od zahraničia a Slovensko nemôže nič robiť. Demonštroval som to už aj vo vystúpení.
A nie je to pravda, keď sa pozriete aj na údaje, ako bolo v rokoch 2004 až 2008 obdobie, na ktoré sa odvolávate, Nemecko rástlo (1,2, 0,7 % v rokoch 2004 – 2005, z roku 2003 dokonca z recesie, žiadne veľké časy). Nezamestnanosť v Nemecku bola ešte vyššia než u nás. Takže výsledkom tohto znižovania nezamestnanosti boli len a len tvrdé reformy. Bohužiaľ, výsledkom vašej politiky sú len deformy a tým pádom viac a viac nezamestnaných a pokles reálnych miest, to je výsledok vašej politiky.
A daňové úniky. Keď ste preberali vládu, roku 2005 efektívnosť výberu DPH bola 75 %, keď ste odchádzali v roku 2010 bola 57 %. To je výsledok.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, pán minister, počul som veľa názorov v tejto snemovni na túto tému a nie je to prvýkrát, čo diskutujeme o nezamestnanosti, a určite ešte veľakrát budeme o nej diskutovať, myslím, právom, pretože nezamestnanosť je najdôležitejšou témou, o ktorej by sme mali hovoriť.
Musím ale povedať, a chcem vám ukázať to aj na číslach, že nie je pravdou, že všetky vlády sa k nezamestnanosti stavali rovnako. Vieme, že pracovné miesta netvoria politici, pracovné miesta tvoria živnostníci, malí podnikatelia, zamestnávatelia a politici sú tu na to, aby vytvárali pre nich dobré podmienky, aby ich motivovali zamestnať. Politici môžu urobiť veľmi veľa, dobrou, zodpovednou hospodárskou politikou motivovať podnikateľov.
No pozrime sa na to, ako podnikatelia vnímajú túto politiku. (Ukázanie grafu.) Od roku 2001 sa meria takzvaný index podnikateľského prostredia. Začal z bázickej úrovne 100. Až do roku 2006, presne do polroka, kým sa menila vláda, kontinuálne išiel hore o 25 %. Takže podnikanie na Slovensku malo zelenú. Opačný trend je od roku 2006, podnikateľské prostredie sa začalo zhoršovať od roku 2006, momentálne je na najhoršej úrovni, dá sa povedať, o 25 % horšie ešte ako v roku 2001, podľa údajov, ktoré dávajú tí, ktorých sa to týka. Sú to tvorcovia pracovných miest, manažéri, podnikatelia. Ako sa to prejavuje v nezamestnanosti? (Odovzdanie jedného z grafov poslancovi.) Nech sa páči. Toto je trend od roku 2004. (Ukázanie ďalšieho grafu.) Ako sa zlepšovalo podnikateľské prostredie, tak išlo hore, tak išla nezamestnanosť dole. A pokračovala až do roku 2008, keď na Slovensku sme mali najnižšiu úroveň nezamestnanosti, prvýkrát v histórii pod 10 %, presne na úrovni 9,6 %. Bol to dôsledok reforiem, bol to dôsledok zlepšovania podnikateľského prostredia. A odvtedy išla nezamestnanosť hore. Nie je teda pravdou, že politici sa všetci správajú k nezamestnanosti rovnako. Vidieť to na číslach, vidieť to na tom, či sa podnikateľské prostredie zlepšuje alebo zhoršuje. Má to priamy vplyv na to, či máme alebo nemáme na Slovensku viac práce.
Súčasný neúnosný nárast nezamestnanosti najmä v posledných mesiacoch, ktorý je, mimochodom, v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka o 1 percentuálny bod vyšší, máme momentálne evidovanú mieru nezamestnanosti 14,4 %, takto rok dozadu bola 13,4 %, tak tento neúmerný nárast nezamestnanosti je, žiaľ, dôsledkom ideologických opatrení vlády jednej strany a, podľa môjho hlbokého presvedčenia, zlyhania zdravého rozumu. Zdravý rozum zlyhal vtedy, keď sa rušila rovná daň, keď sa zvyšovali dane na najvyššiu úroveň spomedzi všetkých postkomunistických krajín a aj vtedy, keď sa menil Zákonník práce. Máme najvyššiu priamu daň pre firmy z postkomunistických krajín a máme najvyššiu nezamestnanosť z postkomunistických krajín. Nie je to náhoda.
Vláda jednej strany si nedala povedať a nepočúvala ani opozičné strany, odbornú verejnosť, nezávislé inštitúcie, ale dokonca nevenovala pozornosť ani odporúčaniam Európskej komisie. Tie hovorili o potrebe znižovania daňovo-odvodového zaťaženia, vláda ho zvýšila. Tie hovorili o nezvyšovaní zdaňovania práce, aktivity, vláda ho zvýšila. Tie hovorili o pružnom pracovnom práve, vláda ho znepružnila. Aj preto aj na túto schôdzu dávame s kolegami návrh novely Zákonníka práce, aby sa dostal do pôvodnej formy pred zmenou, ktorú urobila súčasná vláda, pretože táto zmena pomáha len a len odborárskym funkcionárom a škodí ľuďom. Škodí zamestnancom, škodí zamestnávateľom, všetkým tým, ktorí pracujú, prípadne si chcú privyrobiť v sezónnych prácach, pretože obmedzuje aj prácu nadčas. Keď niekto uprednostní odborárskych funkcionárov pred zamestnancami, rozdá stimuly spriazneným firmám na úkor živnostníkov a malých podnikateľov či znemožní privyrobiť si tisíckam aktívnych ľudí, logickým dôsledkom je len a len nárast nezamestnaných, ktorí alarmujúco posunú Slovensko na najvyššie priečky krajín s počtom nezamestnaných v celej Európskej únii. Už len Grécko, dámy a páni, Španielsko a Portugalsko sú na tom horšie.
Je pozoruhodné, že keď si porovnáme krajiny Únie, ktoré do nej vstúpili spolu s nami a neskôr, tak máme spomedzi nich suverénne najvyššie priame firemné dane a suverénne najvyššiu nezamestnanosť. To sú tie postkomunistické krajiny, to si nevyžaduje žiadny ďalší komentár.
Za dnešnej vlády, to je tiež zaujímavý fakt, nezamestnanosť dosiahla najvyššiu úroveň počas nášho členstva v Únii. V mnohých krajinách je tento trend ale opačný. Nezamestnanosť klesá, ako vieme, v Nemecku, čo je náš najväčší obchodný partner. Nedá sa teda vyhovárať, že to je tak všade. Ale je to tak v mnohých ďalších krajinách. Veľká Británia, Dánsko, Írsko, Rumunsko. pobaltské krajiny sú príkladom, že sa to dá robiť aj ináč a hospodárska politika, ktorá je tam realizovaná, znižuje nezamestnanosť. Mimochodom, v Maďarsku či v Rakúsku sa nezamestnanosť tiež veľmi nehýbe. Sú to jasné dôkazy, že hospodárska politika sa dá robiť aj v prospech zamestnanosti. A v mnohých krajinách tomu tak je. Základná otázka teda je: Je možné tento trend zvrátiť? A odpoveď je: jednoznačne áno. Chyby sa dajú napraviť. Je ale potrebné okamžite konať a zmeniť hospodárske rozhodnutia z prvého roku vládnych deforiem.
Pred parlamentným jednaním ešte na mimoriadnej schôdzi sme sa stretli na veľmi dobrom stretnutí s tvorcami pracovných miest, ale aj s ekonomickými odborníkmi, s analytikmi. A z tohto stretnutia vzišli mnohé konkrétne odporúčania, ktoré mi dovoľte ešte raz zopakovať, pretože vláda sa tvári, že neexistujú, a ja by som rád zdôraznil, čo považujem za dôležité a čo považujem za potrebné v tejto chvíli, aby vláda robila. Nech je to ktorákoľvek vláda, tak momentálne na Slovensku, o tom som hlboko presvedčený, sa dajú robiť konštruktívne opatrenia a to sú tieto:
Po prvé, je potrebné znížiť priame dane a zabezpečiť lepší výber daní. Vláda momentálne len bezradne sleduje pokles efektívnosti výberu dane z pridanej hodnoty. A jednoducho povedané, keby sa lepšie vyberali dane, nemusela by ich vláda zvyšovať.
Po druhé, je potrebné znížiť odvody, najmä pri nízkopríjmových zamestnancoch, aby sme im dali väčšiu šancu zamestnať sa, a zjednodušiť odvodový systém. Je všeobecne známe a zaznelo to v mnohých príspevkoch či z vlády, či z opozície, problémom nezamestnanosti na Slovensku je najmä dlhodobá nezamestnanosť. Máme najvyšší podiel dlhodobo nezamestnaných. Práve to sú ľudia, ktorí sú najmenej kvalifikovaní. A je potrebné pre nich urobiť také opatrenia, aby sme im dali šancu.
Po tretie, je potrebné spružniť pracovné právo pre kratšie pracovné úväzky, ale aj zlepšiť možnosť práce nadčas pri sezónnych zákazkách a nezvyšovať cenu práce. Takýto návrh dávame, dámy a páni, na túto schôdzu novelou Zákonníka práce.
Po štvrté, je nutné zefektívniť systém sociálnych dávok tak, aby sa pracovať oplatilo. A považujeme za dôležité zaviesť možnosť kombinácie dávok a práce.
Ďalej, je nutné zmeniť regulačnú politiku tak, aby jej výsledkom neboli jedny z najvyšších cien elektrickej energie pre zamestnávateľov v celej Únii. Mimochodom, keď hovoríme o tejto regulácii, veľakrát sa posúva jedna, druhá vláda, máme nezávislý regulačný orgán, od roku 2006 je tam rovnaký človek, nominant strany SMER.
Po šieste, je potrebné zjednodušiť administratívu, najmä zavedením licencie pre živnostníkov. Ja som rád, že aj mnohí kolegovia to spomínali vo svojich vystúpeniach a osvojili si tento návrh, ktorý považujem za kľúčový. Iste si pamätáme, že už tento návrh sme takisto dávali vo forme novely zákona. A prídeme s ním opäť.
Ďalej, je dôležité zlepšiť služby štátu na úradoch práce a zlepšiť elektronickú komunikáciu so štátnymi orgánmi.
V neposlednom rade takisto súhlasím s tým, že je potrebné zlepšiť vymožiteľnosť práva a najmä urýchliť trvanie súdnych sporov, ktoré zaťažujú podnikateľov, resp. odrádzajú ich od investovania na Slovensku a vytvárania nových miest.
V školstve je dôležité zlepšiť informovanosť o uplatnení absolventov stredných vysokých škôl.
A v neposlednom rade je dôležité spolu tvoriť európsku legislatívu tak, aby neznižovala konkurencieschopnosť krajín Únie, a presadiť moratórium, aby sa tvorcom pracovných miest nezvyšovali náklady z dôvodu európskych nariadení a smerníc.
Veľký vplyv na podnikanie na Slovensku tak ako na celom spoločnom európskom trhu má takisto to, čo sa dohodne v Bruseli. Je potrebné aktívne vystupovať v týchto jednaniach tak, aby sa nezvyšovali náklady pre aktívnych a pracovitých.
Dámy a páni, vláda svojimi doterajšími opatreniami vyhnala tisíce pracovných miest zo Slovenska a potom chce míňať peniaze ľudí na investičné stimuly, prípadne na ďalšie opatrenia, pretože gro vládnych opatrení v boji proti nezamestnanosti tvoria najmä stimuly a najmä opatrenia, ktoré si vyžadujú vládne zdroje. Vládne zdroje, to nie je nič iné, len peniaze daňových poplatníkov, peniaze občanov, tých, čo sú aktívni, a tých, čo poctivo platia dane. Nie je predsa možné, aby sme vyhnali prácu zo Slovenska, znížili príjmy ľuďom a ešte zobrali tým, čo platia dane, a použili ich zas len na jednotlivcov. To je nezmyselné. Je potrebné robiť systémové opatrenia, zjednodušiť administratívu a najmä to gro spočíva v znižovaní daňového zaťaženia, odvodového zaťaženia, v aktivite a v spružnení pracovného trhu.
Omnoho logickejšie a správnejšie a aj lacnejšie je robiť dobrú hospodársku politiku cez opatrenia aj tie, ktoré som spomínal, aby Richterova stupnica zemetrasenia nezamestnanosti ukazovala stále nižšie čísla. Ja vám ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolegyne a kolegovia, dámy a páni, páni členovia vlády, mám päť interpelácií, takže si dovolím z nich predniesť teraz prvú.
Vážený pán predseda vlády, interpelujem vás ohľadom rozhodnutia luxemburského súdu o zablokovaní slovenských aktív vo výške 29,5 milióna eur. Keďže je to dôsledok vami presadenej legislatívy, tým to vás žiadam o vyjadrenie, akým spôsobom chcete nahradiť túto škodu občanom Slovenska a akým spôsobom chcete zabrániť podobnému vývoju v prípade vami presadzovanej myšlienky jednej zdravotnej poisťovne. Ďakujem za odpoveď.
Druhá interpelácie je tiež na predsedu vlády.
Vážený pán predseda vlády, interpelujem vás ohľadom povinnosti Slovenska vrátiť 3,3 mil. eur späť do európskeho rozpočtu. Je to piata najvyššia suma, akú musí slovenský štát za rok 2010 vrátiť. Týmto vás žiadam o odpoveď, aké budú vyvodené dôsledky a aké opatrenia ste prijali, aby sa takáto situácia neopakovala.
Tretia interpelácia, na pána ministra Kaliňáka.
Vážený pán minister vnútra, interpelujem vás ohľadom vydávania nových občianskych preukazov a ich možného prepojenia s kartičkou poistenca, prípadne jeho využívania na ďalšiu komunikáciu s údajmi v Slovenskej republike.
Tisíce slovenských občanov majú trvalé bydlisko v prihraničných dedinách našich susedov najmä v Bratislave a v Košiciach, ale pracujú na Slovensku. Pri prehlasovaní trvalého bydliska zo Slovenska do zahraničia však každému odnímu občiansky preukaz.
Po prvé, ak teda bude medzičasom občiansky preukaz nástrojom komunikácie so štátom, ako s ním budú komunikovať živnostníci a všetci, ktorí majú trvalé bydlisko v zahraničí, ale prácu na Slovensku?
Po druhé, ak bude občiansky preukaz súčasne aj kartičkou poistenca, ako sa budú v zdravotníckych zariadeniach preukazovať ľudia s trvalým pobytom v zahraničí, ale prácou na Slovensku, keď budú mať občiansky preukaz odňatý?
Po tretie, aký zmysel má vlastne odnímanie občianskych preukazov týmto našim občanom?
A, po štvrté, uvažuje sa o náhradnom doklade pre týchto ľudí?
Bez ohľadu na bydlisko by mali mať rovnaké práva ako ostatní, právo usadiť sa kdekoľvek v Európskej únii, pretože sme predsa súčasťou európskeho práva.
Štvrtá interpelácia, na pána ministra Malatinského. Vážený pán minister hospodárstva, interpelujem vás ohľadom operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Množia sa informácie, že narastajú problémy s vyhodnocovaním projektov. A podľa mojich informácií napríklad projekty na inovačné technológie z marca 2012 ešte stále čakajú na svoje spracovanie. Tieto projekty majú navyše začiatok realizácie viazaný na uzatvorenie zmluvy o Národnom finančnom rámci. Takéto pomalé spracovávanie projektov ohrozuje ich realizáciu a situácia speje až k tomu, že firmy sú už z celej situácie znechutené. K oficiálnym informáciám o stave vybavovania sa v podstate nedá dopracovať a mám indície, že samotné projekty čakajú na ministerstve na podpis aj niekoľko mesiacov.
Myslím si, že je nutné zrýchliť celý administratívny proces čerpania prostriedkov, aby sme vôbec boli schopní vyčerpať prostriedky, na ktoré máme nárok.
No a posledná, piata interpelácia, na pána ministra školstva, ktorou ho interpelujem ohľadom medializovaných informácií o projekte národnej sústavy kvalifikácií.
Projekt, na ktorý sa plánuje minúť 25 miliónov eur, nám ponúkli z českého ministerstva zadarmo, čo potvrdil aj exminister školstva Eugen Jurzyca. A potvrdil ich aj český minister Josef Dobeš. Podľa informácie odborníkov viaceré položky v projekte sú vysoko predražené. Keďže tieto kvalifikácie sú s Českou republikou veľmi blízke, stačí málo úprav, aby sa dali použiť na naše potreby.
V týchto súvislostiach sa daný výdavok javí ako vysoko neefektívny a zbytočný.
Týmto žiadam pána ministra o odpoveď. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ďakujem kolegom takisto za faktické.
Pán poslanec Simon, áno, súhlasím. Bohužiaľ, vláda ide proti tým odporúčaniam, ktoré idú aj z Európskej komisie, napríklad odporúčanie znížiť daňovo-odvodové zaťaženie. Vláda ho zvýšila. Odporúčanie bolo skôr neísť cez konsolidáciu zvýšením priamych daní, vláda ich zvýšila, odporúčanie bolo zlepšiť pružnosť na trhu práce. Vláda zhoršila pružnosť. Áno, podstata je ozaj v tom, v tom, čo ste hovorili a v tom, čo som spomínal aj v príspevku.
Pán poslanec Duchoň. Ja nespochybňujem, že sa snažíte zlepšiť výber daní, to som povedal aj v hlavnom slove, a ja si myslím dokonca, že pán minister má úprimnú snahu to riešiť. Problém ale je, že to nefunguje. Problém je, že máme nižšie daňové príjmy v štátnej kase a najmä výber DPH klesá. To je jednoducho fakt, nikoho z nás to neteší. Realita je taká, že ten pokles začal od roku 2006. Evidentne treba zefektívniť boj proti daňovým únikom, ale podľa môjho názoru je potrebné aj čo najskôr dotiahnuť do konca zjednotenie daní, odvodov, ciel. A realizovať také opatrenia, s ktorými hlboko súhlasím, napríklad daňovú lotériu, ale aj napríklad elektronickú fakturáciu. Treba nielen zvýšiť počet kontrolórov, ale treba sprehľadniť celý systém. Je množstvo opatrení, ktoré sa dajú ešte urobiť a ktoré podľa mňa treba riešiť urgentne, pretože ten výber dane z pridanej hodnoty začína byť kritický a stále je horší a horší. To považujem za jednu z potrebných priorít nielen v tomto programe stability, ale vôbec aj za potrebnú prioritu celej vlády.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, dámy a páni, pán minister, vážení hostia, všetkých pekne pozdravujem. Dovoľte mi, aby, tak ako bolo povedané, za klub SDKÚ - DS som sa vyjadril k predloženému materiálu Programu stability na roky 2013 - 2016. Na Slovensku žijeme v súčasnej dobe, kedy sa žije ľuďom stále ťažšie. Žije sa stále ťažšie zamestnancom, ale aj tým, ktorí tvoria pracovné miesta. Podľa porovnateľných rebríčkov sa podniká najhoršie za 12 rokov, ako to ukazuje index podnikateľského prostredia, ktorý má najhoršiu hodnotu v histórii tohto merania od roku 2001. Máme najvyššie priame dane pre právnické osoby z postkomunistických krajín a nie je zrejme náhodou, že máme aj, nie je náhoda, že máme aj najvyššiu nezamestnanosť z týchto krajín. Dokonca priame dane sa dostali už nad priemer všetkých krajín Európskej únie. Máme aj jedny z najvyšších cien elektrickej energie pre zamestnávateľov a dôsledkom, samozrejme, je rastúca nezamestnanosť. Vieme, že je štvrtá najvyššia z Únie po Grécku, Španielsku, Portugalsku. Za minulý rok reálne platy ľuďom klesli a čo nás tiež neteší a viem, že pán minister má s tým stále viac a viac starostí, sú to diery v štátnej kase, pretože daňové príjmy štátu sú nižšie ako pred rokom. Daňové výbery sú nižšie. Osobitne sa to týka najdôležitejšej dane, ktorá tvorí najpodstatnejšiu zložku štátneho rozpočtu, a to je daň z pridanej hodnoty. Táto efektívnosť výberu dane z pridanej hodnoty začala klesať od roku 2006, teda od prvej vlády Roberta Fica. Kým v roku 2005 sme mali ešte efektívnosť takmer 75-percentnú, presne povedané 74,8 percenta, v roku 2010 to už bolo na úrovni 56,7 percenta. Čiže výrazne nám klesol výber nepriamych daní. Trošku sa to zlepšilo za vlády Ivety Radičovej a dnešok vidíme, že nie je radostný. Klesá výber DPH nielen oproti minulému roku, ale aj oproti stavu spred dvoch rokov. Čo ma ale vôbec neteší, vláda si nekladie ambiciózne ciele. Aj keď treba povedať, že pán minister deklaruje boj proti daňovým únikom, snaží sa predkladať opatrenia v tejto snemovni, tak celkove stále daň z pridanej hodnoty sa nevyberá tak, ako by mala, a v štátnom rozpočte to podstatne chýba. Podľa môjho názoru tie ciele sú veľmi málo ambiciózne, pretože v roku 2020 podľa vládnych materiálov by sa mala efektívnosť výberu DPH zlepšiť na úroveň 72 percent, čo je nižšia efektívnosť, mimochodom, než sme mali v roku 2005. Čiže toto je jedna z podstatných oblastí, na ktorú je potrebné sa zamerať.
Vláda konsoliduje, ale treba povedať takisto, prečo sme sa dostali do súčasnej situácie. Pretože ešte v roku 2010 nám deficit medziročne stúpol z takmer dvoch percent, presne z 2,1 percenta na 8 percent. Čiže za prvej vlády Roberta Fica nám neúmerne vyskočil deficit, ktorý sa musel konsolidovať potom ďalšími vládami. Čiže dá sa povedať, že vládu Roberta Fica dobehli jej vlastné chyby. Vidíme to aj z mnohých čísiel v tomto programe stability, ako sa vláda snaží konsolidovať, ale už nevidíme, akým spôsobom chce dosiahnuť tie čísla v budúcnosti. To považujem za najzávažnejší nedostatok tohto materiálu. Ani nie čísla, ktoré vyzerajú relatívne pekne z hľadiska dodržiavania potrebných kritérií na budúce roky, ale už nevieme, akým spôsobom to vláda chce dosiahnuť. Osobne mi najviac chýba zmienka o potrebných štrukturálnych zmenách, pretože Slovensko kleslo v rebríčkoch konkurencieschopnosti za posledné roky veľmi výrazne z 37. priečky až na miesto číslo 71 podľa rebríčka Svetového ekonomického fóra a v súčasnej situácii súťaží o kapitál, pracovnú silu, by mala vláda sa snažiť urobiť všetko najlepšie, aby sa zlepšila pozícia Slovenska, aby sa získavali nové investície. Bohužiaľ, tie zmeny, ktoré boli robené za posledný rok, tak ešte zhoršili našu pozíciu v konkurencieschopnosti. Vidíme to nielen v oblasti priamych daní, odvodov, v oblasti pracovného práva. Tie zmeny, ktoré zhoršili našu situáciu, ale vidíme to aj v nečinnosti v oblastiach, ktoré si žiadajú zmenu. V oblasti ako školstvo, zdravotníctvo, súdnictvo, ktoré takisto výrazne ovplyvňujú verejné financie, výrazne ovplyvňujú pracovné prostredie a celkové podnikateľské prostredie. V materiáli sme sa dočítali, že prioritou vlády v ďalšom období by malo byť vzdelanie, zamestnanosť, zlepšenie podnikateľského prostredia. S tým sa dá len súhlasiť. Ale keď si to rozmeníme na drobné, tak vidíme, že čo sa týka oblasti vzdelávania, tak doteraz jednak sme nezaznamenali žiadne podstatné zmeny a ani z tohto materiálu nevidíme, aké zmeny čaká školstvo v budúcnosti. Čo chce urobiť vláda preto, aby sa zlepšila úroveň vzdelania a vzdelávania pre občanov na Slovensku?
V oblasti zamestnanosti je stav veľmi neutešený. Vláda uvádza dokonca stále nižšie čísla na budúci rok, ako uvádza Štatistický úrad. Priamo z toho materiálu sa dá dočítať, že na budúci rok Štatistický úrad vykazuje číslo nezamestnanosti na úrovni 14,5 percenta. Stále sa vláda drží prognózy o jedno percento nižšie, na úrovni 13,5 percenta. Tú disproporciu vidieť aj práve z tohto programu stability, je tu zjavný nesúlad. Mimochodom, chcem upozorniť, že aj v materiáloch Európskej komisie, ktorá zverejnila svoju jarnú prognózu, sa objavilo číslo už 14,5 percenta, ktoré očakáva Komisia v oblasti nezamestnanosti na Slovensku už tento rok. Vláda pritom na tento rok v rozpočte počítala s úrovňou nižšou ako 14 percent, presne 13,9 percenta. Ale už tento rok hovorí Európska komisia niečo iné a na budúci rok hovorí Štatistický úrad slovenský niečo iné, ako hovorí číslo v materiáli, o ktoré sa opiera vláda. Je to podstatný nesúlad, pretože zvýšený počet nezamestnaných bude tlačiť na ďalšie nároky na štátnu kasu, ktorá evidentne má problémy. Za problém považujem aj skutočnosť, že vláda konsoliduje predovšetkým v oblasti príjmov štátneho rozpočtu a celú tú konsolidáciu hádže na plecia občanov cez vyššie dane, odvody, poplatky. Stačí sa pozrieť na čísla z tohto materiálu, kde sa uvádza, že konsolidácia v oblasti 126 miliónov eur sa dosiahne cez sociálne a zdravotné poistenie, teda cez odvody zamestnancov, cez odvody samostatne zárobkovo činných osôb sa má dosiahnuť 69 miliónov eur, cez odvodové povinnosti na dohody ďalších 132 miliónov eur. Najpodstatnejšiu položku tvoria zmeny v druhom pilieri, dokonca až 737 miliónov eur, ktoré vláda zobrala sporiteľom, ktorí si šetria na svoje dôchodky v druhom pilieri. Ďalej osobitný odvod v bankovom sektore 85 miliónov, dočasný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach 77 miliónov, daň z príjmu dokonca 351 miliónov, aj keď tie očakávania vieme, že boli viackrát prehodnocované. Koncesionárske poplatky alebo inými slovami úhrady za služby verejnosti poskytované rozhlasom a televíziou 74 miliónov, ostatné daňové zmeny 69 miliónov a tak ďalej. Podstatná časť konsolidácie ide na ťarchu občanov cez ich zhoršenie situácie, to považujem za kľúčové. Je to zlé aj z toho dôvodu, že na jednej strane síce to vylepšuje bilanciu vlády v jednom roku, ale zhoršuje to podnikateľské prostredie a zhoršuje to konkurencieschopnosť už zo strednodobého pohľadu na Slovensku. Zhoršuje to našu pozíciu v súťaži o nové miesta, zhoršuje to pozíciu nielen tým, čo tvoria pracovné miesta, ale aj tým, čo poctivo pracujú, živia seba a svoje rodiny.
Mimochodom, zhodou okolností dnes máme Svetový deň rodiny a nedávno my sme prišli práve s návrhom určitého paktu solidarity medzi štátom a rodinou, založenom na tom princípe, že práve konsolidácia by nemala z väčšiny prebiehať práve na ťarchu občanov a nemala by prebiehať tak, ako to robí súčasná vláda, že hádže to ťažisko najmä na pracujúce rodiny. Presadzujeme princíp pracovať sa oplatí. Jednoducho, tí ľudia, tie rodiny, ktoré poctivo pracujú, nemôžu byť ukrátené na úkor tých, ktorí zo subjektívnych dôvodov nepracujú. No a do tretice, presadzujeme princíp, že výdavky štátu by nemali rásť rýchlejšie ako výdavky na podporu rodiny. Rodina by mala zostať základnou bunkou spoločnosti, ktorá je kľúčová a ktorú je potrebné chrániť. V súčasnej situácii ale pozícia rodiny vieme, že sa podstatne, podstatne sťažuje. Čo sa dá urobiť, pretože veľakrát sme konfrontovaní s názormi, že ináč to nejde a neexistujú alternatívne návrhy. Ja som presvedčený, že z každej situácie existuje riešenie, aj zo súčasnej situácie, aj na ďalšie roky a je potrebné tieto opatrenia konkretizovať, je potrebné tieto opatrenia aj realizovať.
Dovoľte mi uviesť len 10 námetov, ktoré považujem za dôležité a ktoré, podľa môjho hlbokého presvedčenia, sú užitočné pre to, aby sa táto situácia zlepšila.
Po prvé je to zníženie priamych daní a zlepšenie výberu daní, pretože, ako som už spomínal, vláda len sleduje pokles daňového výberu oproti minulému roku a najmä nerobí dostatočné opatrenia pre zlepšenie efektívnosti výberu DPH. Minimálne sa to neprejavuje pri súčasnom, súčasných číslach štátneho rozpočtu. Je potrebné okamžite zlepšiť tento trend, inými slovami, keby vláda vyberala tie dane, čo má, tak by nemusela zvyšovať dane a zavádzať ďalšie.
Po druhé, je potrebné znížiť odvody pre nízkopríjmových zamestnancov, aby sme im dali väčšiu šancu zamestnať sa, a treba aj zjednodušiť odvodový systém. Vieme, že z tej armády nezamestnaných máme najväčší problém práve s dlhodobo nezamestnanými, tými, čo sú najmenej kvalifikovaní. Je potrebné venovať sa tejto oblasti.
Zákonník práce, po tretie. Kľúčová oblasť, je potrebné spružniť pracovné právo tak, aby sa umožnili aj kratšie pracovné úväzky, ale aj zlepšiť práce nadčas pri sezónnych zákazkách a nezvyšovať cenu práce. Bohužiaľ, tá sa aj zvýšením daní a odvodov, ale aj znepružnením pracovného práva na Slovensku zvýšila.
Po štvrté. Je nutné zefektívniť systém sociálnych dávok tak, aby sa pracovať oplatilo, a je dôležité zaviesť možnosť aj kombinácie dávok a práce. Práve pre tú skupinu nízkokvalifikovaných ľudí, pretože takpovediac lacná práca na Slovensku je príliš drahá. Máme stále veľké daňové odvodové zaťaženie práve na nízkopríjmové skupiny zamestnancov.
Po piate. Zmeniť regulačnú politiku tak, aby jej výsledkom neboli najvyššie ceny elektrickej energie pre zamestnávateľov v Únii.
Po šieste. Zjednodušiť administratívu, napríklad zavedením licencií pre živnostníkov a ďalšími opatreniami, ktoré pomôžu znížiť administratívne zaťaženie.
Po siedme, je nutné zlepšiť služby štátu na úradoch práce a zlepšiť aj elektronickú komunikáciu so štátnymi orgánmi pre ušetrenie času a peňazí, pre tých, čo komunikujú, ale aj pre štátnu a verejnú správu.
Po ôsme. V oblasti súdnictva je nutné urýchliť trvanie súdnych sporov, ktoré stále zaťažuje občanov aj podnikateľov.
Po deviate. V školstve zabezpečiť informovanosť o uplatnení absolventov stredných a vysokých škôl.
A v neposlednom rade, po desiate, spolutvoriť európsku legislatívu tak, aby neznižovala konkurencieschopnosť krajín Únie a presadiť moratórium, aby sa tvorcom pracovných miest nezvyšovali náklady z dôvodu európskych nariadení a smerníc. Lebo treba povedať, že do istej miery to prostredie je tvorené aj pravidlami na spoločnom európskom trhu, teda musíme prijímať nariadenia a smernice, ktoré ovplyvňujú všetkých hráčov na spoločnom európskom trhu. Do veľkej miery teda je nutné lobovať, aj spoločne s inými krajinami vytvárať aliancie preto, aby sa nezvyšovali tieto náklady a nezhoršovala pozícia tvorcov pracovných miest na celom európskom trhu.
Toľko k návrhom, ktoré môžu byť alternatívnymi a ktoré správa neobsahuje. Ale problémom je, že správa neobsahuje žiadne konkrétne návrhy na štrukturálne zmeny, ktoré sú potrebné. Sú nevyhnutné, a preto aj z týchto uvedených dôvodov klub SDKÚ - Demokratickej strany nepodporí predkladaný program stability.
Ďakujem pekne.