Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18. 9. 2013 o 9:54 hod.

Ing. PhD. MBA

Ivan Štefanec

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18. 9. 2013 9:54 - 9:56 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Áno, ďakujem, pán podpredseda, aj všetkým kolegom za faktické pripomienky. Pán poslanec Vašečka, pán poslanec Mikuš, áno, presne tak, ten škandál s SPP a tá nezodpovednosť, na ktorú doplácajú ľudia, sa prejaví len a len v náraste dlhu. Len v tom, že jednoducho to niekto musí zaplatiť. Nakoniec na to doplatia len a len občania Slovenska.
Pán poslanec Kamenický mal zaujímavé poznámky, ktorý hovoril, ktoré hovoril o externom prostredí. Pán kolega, opäť chcem pripomenúť, že máme najväčšieho obchodného partnera Nemecko, kde nezamestnanosť klesá. Čiže dá sa to urobiť aj ináč. A ja som vo svojom vystúpení hovoril o spôsoboch, čo treba robiť: znižovať priame dane, zmeniť Zákonník práce, zaviesť odpočítateľnú položku do odvodov, to sú presne veci, ktoré môžu pomôcť zlepšiť zamestnanosť. Vy robíte presný opak, ešte ju zhoršujete.
Vy hovoríte o inflácii a minulom roku. Ja vám chcem pripomenúť, že za minulý rok, za vašej vlády reálne mzdy poklesli. Na Slovensku reálne mzdy poklesli. Inými slovami, inflácia bola vyššia ako nárast nominálnych miezd. No a v neposlednom rade ten dlh, veď si ho sami spochybňujete. Vláda si naplánovala v návrhu rozpočtu, ktorý vždy ide na tri roky, ešte minulý rok úroveň, ktorú už teraz chce prekračovať. Už teraz hovorí, že aj deficit bude budúci rok vyšší, aj dlh bude vyšší, že sa prekročí ďalšia hranica dlhovej brzdy, ktorou budete ovplyvňovať všetky mestá aj obce. Aj ktoré zodpovedne hospodária, aj tie nebudú môcť zvyšovať svoje výdavky. Vašou politikou chcete zmraziť výdavky, na vašu politiku doplatia všetky mestá a obce, ale, bohužiaľ, najmä všetci občania, ktorým sa zhoršuje životná úroveň.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18. 9. 2013 9:15 - 9:45 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, máme tu prvýkrát správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorú sme počuli od pána predsedu a prvýkrát sa v nej objavili argumenty, ktoré sme často opakovali už z tohto miesta.
Opakoval sa tu argument o porušení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. V prvom roku, ako bol funkčný tento zákon, bol vládou jednej strany porušený. Bol porušený čl. 9 ods. 3, pretože daňová prognóza nebola v stanovenom termíne.
Tak isto chcem zdôrazniť, tak ako pán predseda vo svojom úvodnom vystúpení načrtol, že opatrenia, ktoré vláda poskytla parlamentu podľa tohto ústavného zákona, boli všeobecné, neboli špecifikované, a teda boli nedostatočné. Pripomínam, dámy a páni, že už trikrát sme sa snažili o zaradenie bodu o opatreniach na zníženie dlhu, aby tento bod bol osobitným bodom rozpravy na riadnej schôdzi. Trikrát nám to vládna strana odmietla. Odmietla tak isto mimoriadnu schôdzu na túto tému. Je teda dôležité, aby sme hovorili o dlhu, ale predovšetkým o opatreniach, ako tento dlh skrátiť.
Pretože, dámy a páni, aj včerajšie nočné rokovanie je presne o tom istom. Je o tom, či budeme mať na Slovensku väčší dlh, alebo nie. Áno, škandál okolo Slovenského plynárenského priemyslu nie je ničím iným, len o tom, či budú slovenskí občania viac zadlžovaní a viac doplácať na zlé rozhodnutia vlády jednej strany, alebo tomu tak nebude. Pretože to, čo sa udialo okolo SPP, je naozaj škandál, na ktorý doplatia len a len naši ľudia. Je to škandál, ktorý pomáha finančným skupinám, najmä skupine J&T, ktorá dokonca pripravila tento materiál na rokovanie vlády, a ktorý vláda škandalózne schválila. Aj keď všetci vieme, že pán minister hospodárstva dlho vyhlasoval, že toto rozhodnutie a toto riešenie nepodporuje. Dokonca ešte deň pred 4. septembrom dňa 3. septembra na hospodárskom výbore hovoril o tom, že ešte je potrebné zvážiť všetky riziká, že vlastne ešte nevieme, ako to bude. Zrazu z ničoho nič 4. septembra vláda schválila tunelovanie SPP finančnými skupinami.
Považujem to za škandál, dámy a páni. Považujem to za pomoc finančným skupinám v neprospech občanov. Finančným skupinám zvlášť veľmi známym, pretože spolupráca medzi J&T a SMER-om je dostatočne známa. Už v roku 2002 J&T Banka založila SMER do volieb. Pamätáme si, ako sme odvolávali exministra Počiatka za to, že bol prichytený na jachte spoločnosti J&T len tri dní pred tým, ako sa stanovil výmenný kurz slovenskej koruny za euro. A na tomto výmennom kurze, osobitne na úniku informácií z tohto výmenného kurzu, zarobili finančné skupiny obrovské balíky peňazí. Doteraz pán exminister tento únik nevysvetlil, doteraz to zostalo zahalené rúškom tajomstva. Ale všetci vieme, že pán exminister si užíval luxus J&T. V neposlednom rade elektronické mýto. Vyhrala ponuka, ktorá bola ďaleko najvyššia a kde bola opäť zakomponovaná spoločnosť J&T.
Škandál s SPP je teda ďalším v rade, kedy SMER a osobitne Robert Fico pomáha J&T. Pomáha tak, že nakoniec na to doplatia občania Slovenska, pretože vstupom do matky berie dlh zhruba 60 mil. eur, ktorý sa samozrejme prejaví v našej zadlženosti a berie na seba stratu zhruba 40 mil. eur ročne z predaja plynu domácnostiam. Tento predaj plynu domácnostiam naviac, všetci vieme, že je deformovaný. A mňa veľmi mrzí, že vôbec v tejto snemovni takmer 24 rokov po Novembri 89 musíme hovoriť o deformácii cien. Mal som za to, že túto debatu už máme dávno za sebou, že všetci sa zhodneme na tom, že deformované ceny škodia. Škodia tým, že sú aj sociálne neúnosné, pretože napríklad v situácii s plynom chudobní, čo kúria ináč ako plynom, doplácajú na tých, čo sú bohatí a kúria plynom a vykurujú si svoje veľké domy, bazény. Ale všetci tí, čo sú aj chudobnejší a nekúria plynom, sa im na to skladajú práve preto, že sú deformované ceny.
Z tohto hľadiska všetci vieme skutočnosť, že len na predaji plynu domácnostiam prerobil SPP za posledné tri roky 200 mil. eur. A nebude tomu ináč ani pri tomto škandále a bude sa ďalej len zhoršovať hospodárenie štátu, pretože vieme, ako osobitne SMER hospodári v štátnych podnikoch. Máme mnohé príklady. Za všetky mi dovoľte uviesť Cargo. Cargo, ktoré v roku 2006 Robert Fico odmietol z ideologických dôvodov sprivatizovať, a dnes sa o túto privatizáciu hlási. Za tento čas, dámy a páni, za sedem rokov sa vytvorila škoda 865 mil. eur. Tá škoda pozostáva z toho, že v roku 2006 odmietol príjem za privatizáciu Carga. Ďalej z toho, že naliali zo štátnych peňazí za prvej Ficovej vlády do Carga obrovské množstvo prostriedkov. A v neposlednom rade zo straty, ktorú Cargo za ten čas vyprodukovalo. Mimochodom za roky 2006 až 2012 to bolo 241 mil. eur. Tieto tri sumy - 458 mil. eur za zrušenie privatizácie, suma za štátnu výpomoc a neuhradená strata Carga za sedem rokov 241 mil. eur robí sumár 865 mil. eur. Hovorím o tom preto, dámy a páni, pretože to súvisí aj s týmto zlým ideologickým rozhodnutím pri SPP a súvisí to s našou udržateľnosťou dlhu a so zlým hospodárením súčasnej vlády.
Dovoľte mi pripomenúť tak isto prípravu rozpočtu. Pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť o tom hovoril a hovoril o tom veľmi pragmaticky, že by bolo dobré, aby tieto opatrenia boli súčasťou rozpočtu. Opatrenia, ktorými vláda chce znižovať dlh. Vieme, že ten prvý nástrel rozpočtu na budúci rok už existuje na úrovni, dlh má stúpnuť na úroveň až 56,9 percenta. Vláda ho pripravila do 15. augusta. Čo je mimochodom tiež zaujímavé, že vláda na budúci rok už spochybňuje čísla, ktoré pripravila pred rokom. Dámy a páni, počuli sme, že za minulý rok sme mali 52,1 percenta. Za prvý kvartál tohto roku ale už to je 54,9 % a vláda podľa prvého nástrelu rozpočtu na budúci rok už počíta s dlhom 56,9 percenta. Chce prelomiť už tretiu hranicu dlhovej brzdy. Prvá hranica je 50 %, druhá 53, tretia 55, štvrtá je 57. Čiže budúci rok sa máme blížiť k štvrtej.
Čo to znamená? Znamená to, že nielen vláda musí svoje opatrenia predstaviť a ale samozrejme aj realizovať opatrenia na zníženie dlhu, ale znamená to napríklad v prípade, že sa prekročí 55-percentná hranica, že sa zmrazia výdavky. A zmrazia sa výdavky nielen v štátnom rozpočte, ale aj výdavky miest a obcí. Inými slovami, teda na zlé hospodárenie vlády doplatia všetky obce a mestá, aj tie, ktoré hospodária dobre. Toto je tak isto výsledok hospodárskej politiky súčasnej vlády.
Uprostred minulého leta zvolal predseda parlamentu parlamentnú schôdzu. Pamätáme si všetci na to, bolo to 3. augusta 2012 a vtedy v skrátenom legislatívnom konaní na nej poslanci vládnej strany zobrali ľuďom pol miliardy eur ročne z tých peňazí, ktorými si sporia na svoje dôchodky. Vtedy to vysvetľovali údajne zle pripraveným rozpočtom. Je zaujímavé, že ten bol pripravený s deficitom 4,6 % a nakoniec skončil na úrovni 4,3 percenta. Pritom konsolidačné úsilie vlády podľa samotných vládnych materiálov bolo na úrovni 0,3 percenta. Z väčšej časti to bolo z peňazí ľudí z druhého piliera a z menšej časti z dodatočných odvodov firiem. Na týchto číslach z vládnych materiálov vidíme, že sa vláda sama usvedčila z klamstva o zle pripravenom rozpočte. Pretože ten skončil presne na úrovni, v akej bol pripravený, plus konsolidačné úsilie. Dnes máme najvyšší dlh v slovenskej histórii a jeho nárast na najbližšie roky už vláda sa nesnaží ani zakrývať. Naviac sa z najnovších daňových prognóz dozvedáme, že len na daniach a odvodoch bude tento rok chýbať 700 mil. eur, za dva roky 2013 - 2014 2 mld. eur a za roky 2013 až 2015 dokonca 4 mld. eur. To sú údaje z prvého nástrelu rozpočtu.
Situácia je kritická a vládni poslanci sa stále boja diskutovať na túto tému, ktorú po nezamestnanosti považujem za najdôležitejšiu. Myslím si, že je to preto, lebo by sa ľudia dozvedeli, že SMER nemá riešenia a je bezradný. Ak sa bližšie pozrieme na dôvody zadlženosti, ktorá je rekordná, tie siahajú do prvej Ficovej vlády a do jej tragického plytvania. Ešte v roku 2008 sme totiž mali dlh na úrovni 27,9 % a dnes je zhruba dvojnásobný. Len pre porovnanie s ostatnými krajinami, okolitými krajinami, a toto je naozaj zaujímavé, nárast od tohto roku je na Slovensku doteraz, myslím nárast od roku 2008 doteraz, je na Slovensku o 24,2 percenta. Kým v Česku je to o 17,0 %, v Poľsku o 8,5 a v Maďarsku o 6,2. Čiže Slovensko má najvyšší nárast z krajín V4. Ďaleko najvyšší. Treba povedať, že pre korektnosť by sme mali odrátať príspevok do stabilizačných mechanizmov vzhľadom na to, že naši susedia nie sú členmi eurozóny, a ten bol do minulého roka na úrovni 2,4 percenta. Aj tak je náš dlh ďaleko najvyšší. Pritom krátka vláda Ivety Radičovej dokázala medziročne stlačiť výdavky a znížiť deficit o takmer 3 % aj zásluhou a najmä zásluhou pána exministra Mikloša. Dnes je dlh na každého nášho občana už viac ako 7 tis. eur, na pracujúceho presiahol 17 tis. eur.
Je zrejmé, dámy a páni, že vládna politika zvyšovania daní, odvodov a zhoršovania pracovného práva už zlyhala. Vláda má problémy na príjmovej stránke rozpočtu a dokonca v poslednom odhade predpokladá tento rok vybrať menej na dani z pridanej hodnoty ako pred rokom. Efektívnosť pri tom, dane, výberu dane z pridanej hodnoty klesala predovšetkým za prvej vlády Roberta Fica. V roku 2006 táto efektívnosť bola 57 %, v roku 2010, pardon, zo 75 % v roku 2006 išla na 57 % v roku 2010. Tragická efektívnosť a najmä tragický pokles efektívnosti výberu DPH. Za vlády Ivety Radičovej sa to mierne zlepšilo. Dnes máme opäť veľký problém. Aj tieto faktory spolu s vyššou nezamestnanosťou prispievajú k neradostnej situácii vo verejných financiách. Som presvedčený, že potrebujeme len zásadné zmeny a nie kozmetické úpravy. Bohužiaľ, zásadné zmeny sa na Slovensku zastavili po roku 2006 a vidieť to na našej zlej situácii a klesajúcej konkurencieschopnosti, ktorá je mimochodom druhá najnižšia v Európskej únii, hneď po Grécku. Už len Gréci sú horší v konkurencieschopnosti ako Slovensko.
Som presvedčený, že potrebujeme zásadné zmeny najmä v hospodárskej politike znížením priamych daní a podporou malého podnikania, potrebujeme zásadné zmeny v zdravotníctve, na ktoré mimochodom upozorňovala, osobitne na riziká, zvyšujúce sa zadlženie, upozorňovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Potrebujeme v zdravotníctve adresnú zodpovednosť za rast dlhov, potrebujeme zmeny v sociálnom systéme, aby bol adresnejší, spravodlivejší a aby motivoval pracovať. A potrebujeme zmeny aj v celej verejnej správe. Máme stále veľký počet rozpočtových, príspevkových organizácií a fungujú veľmi neefektívne. Aj to je otázka stále rastúceho dlhu.
Robert Fico sa kvôli obave zo straty popularity k žiadnym podstatným štrukturálnym zmenám nikdy neodhodlal a len zobral ľuďom peniaze. To bola konsolidácia, ktorú sme doteraz zažili. Len a len na príjmovej stránke rozpočtu. Len a len z peňazí ľudí. Predovšetkým z peňazí ľudí tých, čo si šetria na dôchodok. Dnes sa teda bojí o týchto témach hovoriť, pretože pravda bolí, najmä ak ľudia klamaní boli. A z čoho som smutný, dámy a páni, nielenže včera Robert Fico zbabelo utiekol, nielenže sa bojí v médiách diskutovať s partnermi, ale bojí sa už aj svojich oponentov v parlamente, bojí sa počúvať ich názory, čo len vo faktických podmienkach. Vládna strana sa bojí diskusie o SPP, diskusií o dlhu a o tom násilí nehovoriac, čo tu bolo včera a v noci. Je to smutné a je to výsledok bezradnej ekonomickej politiky, ktorá vedie Slovensko len k väčšej nezamestnanosti a k väčšej zadlženosti.
Spomínal som konkurencieschopnosť, ktorá je na Slovensku na historicky najnižšej úrovni. Dovoľte mi ale pripomenúť, že nebolo tomu tak vždy. V roku 2006 sme boli v konkurencieschopnosti podľa Svetového ekonomického fóra na mieste č. 27. Potom sme sa každým rokom prepadali. Dnes sme na čísle 78. Ako som už povedal, už len Gréci sú horší.
Čo je toho príčinou? Keď sa pozrieme na najhoršie ukazovatele, v ktorých je Slovensko hodnotené v porovnaní s ostatnými krajinami, tak napríklad až na mieste 144 sme sa umiestnili v hodnotení uprednostňovania v rozhodovaní vlády. Teda v tom, že vláda subjektívne vyberá svojich priateľov a kamarátov, komu dá napríklad stimuly, ktorých starostov podporí a podobne. Na mieste 143 sme v efektívnosti právneho rámca pre riešenie sporov. Na mieste 142 na svete sme v efektívnosti právneho rámca pre reguláciu. Teda vymáhateľnosť práva, efektívnosť súdnictva je stále veľký problém a, bohužiaľ, sa len zhoršujeme. Náklady v rannej regulácii, miesto 139 na svete. Máme slabú dôveru voči politikom, až sto tridsiati deviati na svete. V zneužívaní verejných zdrojov sme sto tridsiati ôsmi. V plytvaní s verejnými zdrojmi sto tridsiati siedmi.
Dámy a páni, toto je presne o deficite, toto je presne o zlej hospodárskej politike a zlej rozpočtovej politike, ktorá stále plytvá verejné zdroje a ktorej výsledkom je vyšší a vyšší dlh.
Zaujímavý je pohľad takisto na zhoršenie vybraných ukazovateľov, pretože tu sa jasne prejavili výsledky škodlivej vládnej politiky, najmä zrušenia rovnej dane, zvýšenia dane z príjmu na najvyššiu úroveň medzi postkomunistickými krajinami, či zmeny Zákonníka práce. A to ešte teraz vláda chce ísť ďalej a na tejto schôdzi predložila návrh zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorý ďalej len zhorší regionálne rozdiely, zvýši nezamestnanosť a zhorší našu pozíciu.
Takže v čom sme sa zhoršili za posledný rok? V porovnaní 2013 a 2012 sme o 56 priečok klesli napríklad v ukazovateli - vplyv zdaňovania na investovanie. V nezávislosti súdnictva sme sto tridsiati tretí, klesli sme o osemnásť miest. Problém je aj takisto so zahraničnými investíciami práve kvôli tejto politike a transferom technológií, kde sme klesli o sedemnásť miest. Nestimulujú sa firemné výdavky na výskum a vývoj, pokles o deväť miest. Vplyv zdaňovania na motiváciu pracovať, to je ten vplyv Zákonníka práce, ktorý sa už prejavil, my sme sto tridsiati prví na svete. Toto sú ukazovatele. Ak niekto hovorí, že Zákonník práce nemá vplyv na našu konkurencieschopnosť, už mu ani malé deti neveria. Konkurencieschopnosť je tvorená zo 17-ch % práve legislatívou v oblasti pracovného práva. A to je Zákonník práce, to sú napríklad také veci ako kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. A keď sa pozrieme na hodnotenie, nemusí to byť len Svetové ekonomické fórum, pozrime sa na index podnikateľského prostredia, ktorý štvrťročne hodnotí, čo sa zlepšilo alebo zhoršilo na Slovensku. Vidíme, že na Slovensku sa najhoršie podniká. Kým v roku 2001 tento index vychádzal z hodnoty 100, potom sa zlepšoval až o 25 % v roku 2006, potom postupne klesal. Dnes je na úrovni zhruba 70 bodov. Inými slovami o tridsať bodov, o 30 % nižšie a horšie prostredie ako v roku 2001. Opäť predovšetkým tým, že sa neriešia potrebné veci v súdnictve, nerobí sa potrebná reforma školského systému, nerieši sa zdravotníctvo. Inými slovami nerieši sa to, čo má, ale ruší sa to, čo funguje. Ruší sa rovná daň, zhoršil sa Zákonník práce, zvýšili sa dane, odvody.
Pritom pri tej štruktúre rozpočtu, ktorá je dôležitá, sa plytvá stále veľkými prostriedkami. Ako som spomínal, máme príliš veľa rozpočtových, príspevkových organizácií, ale výdavky na vzdelanie, v tom sme na chvoste v porovnaní s krajinami Európskej únie. Aj keď si myslím, že stále našou silnou stránkou je kvalita ľudí, aj spoločná európska mena, na druhej strane najväčšími slabinami sú vymáhateľnosť práva, vládna ekonomická politika a slabá konkurencieschopnosť. Potrebujeme predovšetkým viac investovať do vzdelania, zlepšovať podnikateľské prostredie a pomáhať osobitne malým podnikom. Tie šance by som zhrnul do 10 bodov.
1. je to konsolidácia verejných financií, 2. zmena daňovej politiky, 3. zmena odvodovej politiky, 4. pracovné právo, 5. podpora vzdelávania, 6. menej administratívy, 7. regulačná politika, 8. európska legislatíva, 9. zlepšiť vymáhateľnosť práva a 10. spravodlivejší sociálny systém.
Dovoľte mi krátko ku každému tomuto bodu, aby bolo jasné, že predstavu nielen máme, ale máme aj program, ako to robiť, na rozdiel od súčasnej vlády.
Čo sa týka konsolidácie verejných financií tak, ako vieme aj z týchto materiálov, podstatná časť konsolidácie bola na príjmovej stránke najmä z druhého piliera, daní a odvodov, čo ohrozuje dlhodobú udržateľnosť. Teda potrebujeme predovšetkým zlepšiť efektívnosť výdavkov, štrukturálne zmeniť výdavky, čo sa zatiaľ neudialo, a zlepšiť efektívnosť výberu daní. Už som hovoril ako tragicky klesla.
V daňovej politike, kde máme najvyššie priame dane z postkomunistických krajín a nízku efektivitu výberu osobitne dane z pridanej hodnoty, potrebujeme znížiť priame dane, znovu zaviesť rovnú daň a zjednodušiť systém napríklad zavedením licencií pre živnostníkov. To je návrh, ktorý na tejto schôdzi dávame opakovane, aby si živnostníci nemuseli platiť dane a odvody, ale jednorazové licencie, a potom budú mať, takpovediac, pokoj po celý rok. Nemusia zvyšovať náklady na účtovníctvo, administratívu, ale môžu sa venovať svojim činnostiam. Súvisí to aj s odvodovou politikou, kde máme vysoké odvodové zaťaženie a komplikovaný odvodový systém. Potrebujeme zjednodušiť systém odvodov, zaviesť odpočítateľnú položku z odvodov a spomínané licencie.
V poslednom čase sa objavili návrhy vlády na zavedenie určitých úľav pre dlhodobo nezamestnaných. Uvidíme, v akej forme príde tento návrh do parlamentu. V tomto ohľade som rád, že vláda prebrala náš návrh, ktorý hovorí o znížení odvodov najmä pre nízkopríjmové skupiny, pretože je to kľúčové. Keď sa pozrieme na iné krajiny, napríklad v Nemecku, kde je najnižšia nezamestnanosť od zjednotenia Nemecka, vieme, že Nemecko je naším najväčším obchodným partnerom, tam až zhruba pätina ľudí robí za znížené odvody. Že táto situácia sa dá riešiť, a je to aj odvodovou politikou.
Je to aj politikou v pracovnom práce, kde máme nepružné pracovné právo, ktoré sa má ďalej zhoršovať, najmä povinným rozširovaním kolektívnych zmlúv, čo považujem za absurdný návrh. Návrh, ktorý ide proti zdravému rozumu a ktorý je aj protiústavný. Za prvej Ficovej vlády, keď SMER presadil tento návrh, tak sme dali tento návrh na Ústavný súd. Ten nerozhodol, pretože, našťastie, vláda Ivety Radičovej tento návrh zrušila, opravila túto chybu. Dnes to máme opäť. Tento návrh hovorí, že aj všetci zamestnávatelia, ktorí nie sú členmi odvetvových zväzov, musia sa prispôsobiť podmienkam, ktoré za nich dohodne niekto iný, čo sa týka trebárs pracovného času, miezd a ďalších podmienok. To je absurdné rozhodovanie, ktoré ide proti slobode podnikania a proti zdravému rozumu. Takéto niečo môže opäť len zhoršiť situáciu s vysokou nezamestnanosťou na Slovensku. Pretože, dámy a páni, vysoká nezamestnanosť takisto súvisí s úrovňou deficitu a prejavuje sa takisto v dlhu. Pretože keď budeme mať viac nezamestnaných, no tak všetci sa budeme na nich v štátnom rozpočte skladať. Potrebujeme práve robiť také opatrenia, aby sme zvýšili zamestnanosť a aby sme skôr podporili príjmovú časť rozpočtu, ktorá klesá, a kde je vláda evidentne bezradná. Výsledkom tejto politiky je len a len vyššie zadlžovanie. Dokonca vyššie, ako si vláda naplánovala pred rokom. Potrebuje teda zmeniť Zákonník práce, spružniť pracovné kontrakty a zabrániť zmienenému povinnému rozširovaniu kolektívnych zmlúv.
Čo sa týka podpory vzdelávania, kde máme v súčasnosti nízky objem prostriedkov na vzdelávanie a nízke odmeňovanie učiteľov, chceme zabezpečiť dlhodobý nárast prostriedkov na vzdelávanie, najmä rozbehnúť projekty vedecko-technických parkov, ako to vidíme v úspešných krajinách, zlepšiť informovanosť o výsledkoch škôl. Tejto otázke sa chcem osobitne venovať v debate o štátnom rozpočte, kde budem navrhovať určitú povinnú hranicu výdavkov zo štátneho rozpočtu, pod ktorú by sme nemali klesnúť v budúcnosti. Mnohé krajiny to majú tak zavedené, že existuje určitá hranica, pod ktorú nemôžu ísť s výdavkami na vzdelanie.
Dámy a páni, ak sa dohodneme, že toto je priorita, tak musíme pre ňu vyčleniť aj zdroje. Môžme do toho ísť trebárs ústavným zákonom. Tak ako bol ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, môžeme ísť s ústavným zákonom o podpore vzdelania, pretože toto by mala byť priorita do budúcnosti, ak chceme, aby sme sa ďalej nezadlžovali, ak chceme, aby naša krajina rástla.
Potrebujeme menej administratívy, pretože máme stále komplikované právne predpisy a veľké náklady, osobitne pre malých podnikateľov, teda chceme posudzovať legislatívne návrhy z hľadiska debyrokratizácie. Podporujeme rozšírenie služieb e-Governmentu, teda elektronických služieb a najmä podporu malých podnikateľov.
Pri regulačnej politike vieme, že naše ceny energií sú pre tvorcov pracovných miest najvyššie v celej Európskej únii. Máme najvyššie ceny elektrickej energie pre zamestnávateľov. Je to najmä vysokými distribučnými poplatkami. A ten podvod so Slovenským plynárenským priemyslom, ktorý sa tu udial, tomu, dámy a páni, nepomôže. Pomôže len tomu, že zas všetci občania sa budú skladať na príjem finančných skupín, pretože z tohto podvodu zarobia len finančné skupiny, ale opäť budú trpieť občania. Okrem transparentnejšej regulácie teda chceme dôslednú liberalizáciu na energetickom trhu a podporu obnoviteľných zdrojov. Mimochodom, to, čo sa udialo v SPP, ide presne proti trendu podpory obnoviteľných zdrojov.
No a už spomínané zlepšenie vymáhateľnosti práva a zlepšenie sociálneho systému sú body, o ktorých hovoríme aj pri iných príležitostiach.
Za kľúčové faktory teda považujem stabilitu verejných financií a konsolidáciu tak, aby bola dlhodobo udržateľná a nie krátkodobo, pretože hrozí, že vláda síce krátkodobo splní ciele trebárs dosiahnutia deficitu pod 3 %, ale splní to jednorazovými opatreniami, ktoré sa negatívne prejavia v krátkej dobe. Okrem stability verejných financií akútne potrebujeme podporiť podnikateľské prostredie, osobitne malé podnikanie, a potrebujeme impulzy pre rozvoj. Som presvedčený, že práve od toho, ako sa postavíme k týmto šanciam, tak bude závisieť aj ďalší vývoj nielen zadlženosti, ale bude závisieť predovšetkým životná úroveň našich občanov.
Dámy a páni, všetko so všetkým súvisí a diskusia o SPP, ktorá prebiehala celú noc, veľmi úzko súvisí s tým, o čom hovoríme dnes, či máme verejné financie udržateľné, či budeme vytvárať ďalšiu stratu, alebo či budeme hospodáriť zodpovedne. Ja som presvedčený, že v každej situácii máme na to, aby sme sa správali zodpovedne. A je načase, aby sme debatu o dlhu preniesli do týchto konkrétnych opatrení, ktorými zvrátime trend neúnosného zadlžovania a rekordného zadlžovania Slovenska.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18. 9. 2013 3:09 - 3:11 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Veľmi pekne ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky aj za vyjadrenie súhlasu a povzbudenia, pretože je to dôležité takisto v tejto chvíli.
Pán poslanec Viskupič, áno, je to naozaj trápne, že členovia vlády habkajú a dištancujú sa od materiálu, ktorý je evidentný. Veľmi trápne bolo aj vysvetľovanie pána ministra hospodárstva, ktorý sa najskôr zaplietal, že prečo je tam vlastne podpísané J&T. A všimol som si, že dnes pán premiér to ani už nespochybňoval. Už sa snažil len odpútať pozornosť. Celé jeho vystúpenie bolo trápnym pokusom o odpútanie pozornosti. Pretože sú veci, ktoré sa nedajú vysvetliť, a to je tento podvod na občanoch, pomoc finančným skupinám a schválenie materiálu, ktoré bolo pripravené finančnou skupinou.
Áno, pán poslanec Poliačik, tiež veľmi súhlasím, že keď hovoríme o dlhu, tak tu sú príčiny veľkého deficitu, zlého hospodárenia a narastajúceho dlhu, kriticky narastajúceho dlhu, ktorý je najvyšší v histórii Slovenka. Dnes máme dlh 54,9 %, už sme prekročili druhú hranicu dlhovej brzdy, je to naozaj už viac 7-tisíc na občana, dokonca viac než 17-tisíc na pracujúceho občana. To je kritické. A to je debata, ktorú potrebujeme, ďalšia debata, ktorej sa vládna strana bojí a stráni. Už trikrát odmietla zaradenie tohto bodu, odmietla mimoriadnu schôdzu, ale nevyhne sa pravde. Platí toto isté, čo sme hovorili, majú moc, ale som si istý, že pravda je na našej strane.
A, pán poslanec Mičovský, áno, to Cargo veľmi pekne tiež ste pripomenuli, pretože je to takisto o tom istom, je to o hospodárení v štátnych podnikoch, ktoré vytvárajú len stratu. Cargo nás stálo 865 mil. eur a ďalšie milióny nás bude stáť, bohužiaľ, teraz SPP.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18. 9. 2013 2:25 - 3:02 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, vážim si takisto stále váš záujem, aj keď máme o päť minút pol tretej, v túto pokročilú dobu je to ozaj hodné úcty. A verím, že aj občania budú mať možnosť sledovať, či už nielen cez online prenos, ale predovšetkým zo záznamu na obrazovkách verejnoprávnej televízie, tieto slová, pretože sú dôležité. To, čo sa deje v súčasnosti, dámy a páni, je dôležité a treba si jasne povedať, o čo tu ide. Ide tu o pomoc finančným špekulantom a túto pomoc majú zaplatiť len a len občania Slovenska. Je to obchod nevýhodný pre občanov, výhodný pre SMER, Roberta Fica a pre finančných žralokov skrytých pod hlavičku EPH, ktorého súčasťou je firma J&T.
Mimochodom, história J&T a SMER-u siaha už do roku 2002, kedy predvolebná kampaň bola financovaná touto spoločnosťou, SMER si vtedy bral úver v J&T banke. Pamätáme si takisto na škandál s J&T exministra Počiatka, ktorý tu bol, mimochodom, viacnásobne odvolávaný počas svojho neúspešného ministrovania, za škandál s odhalením výmenného kurzu pri zavádzaní spoločnej meny euro. Ak si pamätáte, tri dni pred oznámením výmenného kurzu sa tento pán, vtedy minister, objavil na jachte spoločnosti J&T. A zrazu unikli informácie, na ktorých finančné skupiny zarobili obrovské balíky peňazí. Nehorázne balíky peňazí. Aj to bolo prepojenie SMER, J&T, ak si pamätáme, už zľudovel vtedy vtip: "Aká je teplota?" "30,126". Pretože toto bola hodnota výmenného kurzu slovenskej koruny za euro.
Ďalej treba pripomenúť takisto elektronické mýto, najvyššiu ponuku, v ktorej bola namočená J&T, doteraz nikto nevysvetlil, prečo musela vyhrať najvyššia ponuka a prečo občania Slovenska museli znášať aj v tomto škandalóznom verejnom obstarávaní ďalšie náklady, len a len preto, že v tom bola spoločnosť J&T a že pri kormidle bol SMER.
Dámy a páni, dnes je opäť SMER pri kormidle a mohli by sme sa pozerať, ako vládne. Môže pohodlne vládnuť, má 83-ku, ktorá si prehlasuje, čo chce, odhlasuje si, kedy chcú rokovať, kedy nechcú rokovať, žiadny návrh z opozície neprejde, pohodlne by mohli vládnuť rok a pol. Pohodlne si zvolili svojho generálneho prokurátora. Pohodlne zabránili tomu, aby na pozícii šéfa Najvyššieho kontrolného úradu bol nominant opozície, ako je vždy v demokratických krajinách, ako to bolo vždy aj na Slovensku zvykom. Presadzujú reformu verejnej správy ESO, opäť posilnenie svojej moci, moci štátu na úkor verejnej správy, na úkor demokraticky zvolených poslancov, ďalej od občanov, ale skôr bližšie k štátu. To je momentálne centralizácia v podaní SMER-u.
Mohli by sme si myslieť, že ako im je pohodlne, ako im je dobre. Nuž ale máme všetci, dámy a páni, zvláštne pocity dnes. Pán premiér nebol v pohode. Vyšľahol tu plamenné reči, zbabelo utiekol, ani si nevypočul faktické poznámky. Strach, strach, zbabelosť a hanba, to boli atribúty, ktoré ho dnes charakterizovali.
Poviem to ešte raz, hanbím sa za takého premiéra, ktorý nie je schopný diskutovať so svojimi oponentmi v televízii, ktorý chce diskutovať sám a ktorý nie je schopný diskutovať v parlamente, a čo diskutovať, ani si vypočuť názory opozície. Ani názory poslancov, zástupcov ľudu, zástupcov občanov si nie je schopný vypočuť premiér tejto krajiny. Je to hanba, je to škandál.
Tento škandál pokračoval dnes tým, že poslanci vládnej strany nezvládli svoju úlohu a po vzore premiéra boli opäť nervózni. Akési to údajne pohodlné vládnutie nie je až také pohodlné. Videli sme tu násilie na minimálne dvoch poslancoch, cítili sme tu alkohol, cítili sme tu predovšetkým strach. Opäť strach. Tak ako z premiéra, aj z vládnych poslancov.
Nuž prečo tomu tak je? To vysvetlenie je veľmi, veľmi jednoduché. Už to tu povedal jeden náš kolega. Je to v tom, že oni majú moc, ale my máme pravdu. My máme pravdu, a preto je tam ten strach, dámy a páni. A verím, že keď budeme kľudní, keď budeme dôsledne, kľudne argumentovať, tá pravda sa ukáže a občania pochopia a dajú to najavo. Dajú to najavo tam, kde to majú dať najavo. Vo svojich voľbách. Najbližšie voľby sú už v novembri, ďalšie voľby budú budúci rok. Občania budú mať príležitosť vyjadriť svoj názor na spôsob vládnutia a spôsob zneužívania moci vlády jednej strany. Takáto je realita a toto je podstata tohto nevýhodného obchodu.
Dámy a páni, dovoľte mi z tohto miesta uviesť zopár informácií a aj zacitovať zo zopár článkov, pretože ich považujem za kľúčové v tomto škandále. Prečítam vám jeden blog, ktorý veľmi jasne a stručne odhaľuje, o čo tu ide. Ide tu o podvod, o pomoc finančným skupinám tým, že im štát pomáha tak, že vstupuje do stratovej firmy a berie na seba dlh, berie na seba 60-miliónový dlh, 60 mil. eur bude splácať štát úplne nezmyselne. Štát, to sú občania, čiže 60 mil. eur je priama škoda len z prevzatia dlhu.
Ďalšie škody vyplývajú z toho, že v matke, do ktorej štát 100-percentne vstupuje, sa vytvárajú straty z predaja plynu. Za posledné tri roky, dámy a páni, to bolo 200 mil. eur; 200 mil. eur len za tri roky. Za minulý rok 79 mil. eur, očakávaná strata tento rok 79 mil. eur. Čiže polovička je zhruba 40 mil. eur, stratu, ktorú ročne, ročne preberá matka.
Toto sú škody, ktoré platia občania Slovenska, plus na to deformácie, úplne nezmyselné. Tak ako som už spomínal vo faktickej poznámke, tí, čo sú chudobní a neplatia a nepoužívajú plyn, tak budú sa skladať bohatším, tým, čo používajú plyn. Toto je nezmysel tejto deformácie.
Ak sa niekto chváli, že reguluje ceny plynu, musím vám povedať jednu informáciu, ktorá tu doteraz nezaznela. Viete, kedy vznikol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví? Za prvej vlády Mikuláša Dzurindu. V roku 2001 v Národnej rade bol prijatý zákon 14. júna 2001, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vznikol k 1. augustu 2001. Ako čiže dávno pred tým, ako bol privatizovaný Slovenský plynárenský priemysel, mimochodom. Hovorím to zámerne preto, že, samozrejme, najlepším spôsobom, ako dosiahnuť najlepšie ceny, je voľný trh, dopyt a ponuka. Ale v odvetviach, kde to nie je možné - a energetika ešte pred pár rokmi bola takým odvetvím a ešte v niektorých odvetviach stále je, že nie je možné všetko ponechať na voľný trh, lebo jednoducho sú tam silní hráči, ktorí majú monopol, alebo takmer monopol -, tak musí vzniknúť regulačný úrad. Je to v každej civilizovanej krajine takto. A vznikol aj preto na Slovensku, aby reguloval ceny, pretože v tom čase bol monopolný dodávateľ SPP.
Tento regulačný úrad si plnil svoju úlohu do roku 2006, do nástupu vlády Roberta Fica, kedy nominoval svojho človeka na čelo ÚRSO, pána Holjenčíka, ktorý mimochodom je tam doteraz. Čiže ak nám pán premiér ukazoval dnes ten graf, tak je to jeho graf, je to jeho nominant, ktorý, mimochodom, všetci vieme, zneužíva jeho príkazy. A za jeho vlády zmenili zákon o ÚRSO preto, aby mohli politicky to ovplyvňovať. Zmenili zákon tak, že každý týždeň si mohli na každom zasadnutí vlády vymeniť nominantov v Úrade pre reguláciu sieťových odvetví. Takýto tlak na nich vyvíjali. Zrušili nezávislosť ÚRSO, urobili z toho politický orgán.
Toto je realita vnímania regulácie Roberta Fica. A, samozrejme, deformácie na trhu, ktoré vedú k tým nezmyslom sociálnej deformácie, o ktorých som už hovoril. Chudobní doplácajú bohatým, tým, ktorí používajú plyn.
Ešte jeden údaj pred tým, než vám prečítam zo spomínaného blogu, pretože sú údaje, ktoré tu ešte nezazneli v tejto bohatej diskusii, a to sú údaje o tom, ako hospodáril Slovenský plynárenský priemysel.
Aj dnes pán premiér hovoril o akejsi netransparentnej a chybnej privatizácii, nuž, dámy a páni, priznám sa, že som nebol vtedy v politike, ani v politickej strane, ktorú reprezentujem a na ktorú som právom hrdý, pretože robila jediné zmeny v prospech občana, z ktorých žije Slovensko doteraz. Ale vtedy, v tom čase, som sledoval privatizáciu ako občan. Tá privatizácia bola robená medzinárodným tendrom, tá privatizácia priniesla do štátneho rozpočtu vyššie výnosy, než dodával do štátneho rozpočtu 100-percentný štátny podnik, a poskytnem na to údaje. Presne po rokoch.
V roku ´95 mal štát z SPP 225,72 mil. eur, o rok neskôr 205,80, v roku ´97 202,48, v roku ´98 229,04, v roku 2009 275,51, v roku 2000 106,22, v roku 2001 182,83. A to nespomínam ešte škandály s Duckého zmenkami a podozrenia na zneužívanie svojich pozícií, tak ako to bývalo, bohužiaľ, zvykom v tom čase v štátnych podnikoch a ako sme si za určitých vlád na to privykli, že už to nie je celkom prekvapujúce.
V roku 2002 došlo k privatizácii, vtedy bol príjem štátu 165,38 mil. a ideme, 2003, príjem štátu teraz už len z 51-percentného podielu, nie 100-percentného, ale 51-percentného, bol 314,40 mil., čiže viac, než pred tým mal štát zo 100-percentného, mal z polovičky po privatizácii.
A v ďalších rokoch to zaujímavo pokračovalo. V roku 2004 499,41 mil., v roku 2005 494,96, v roku 2006 potom 505,38, 2007 753,68. A pekne to išlo ďalej. V roku 2008 489,40, 2009 480,47, v roku 2010 429,47, v roku 2011 260,5, v roku 2012 416,54.
Hovoril som každý údaj, aby sme to mali aj pre históriu. A teraz poviem, koľko to bolo v priemere za rok od roku 2003. Rok 2002 som naschvál vynechal, lebo vtedy bol polovicu štátny, polovicu privátny SPP, takže pre korektnosť len za roky, kedy mal štát v SPP 51-percentný podiel, ročný príjem pre štát bol 437,24 mil. Pritom za roky 1995 až 2001 ten ročný príjem bol 203,94. Čiže ešte raz. 203,94, keď mal štát 100 %, a 437,24, keď to bolo 51 %. Inými slovami, štát získal po privatizácii viac než dvojnásobok zo svojho polovičného podielu, než mal ako 100-percentný vlastník SPP. Myslím si, že viac k tomu netreba dodať.
No a teraz pôjdeme k spomínanému blogu, ktorý vysvetľuje veľmi jednoducho, o čo tu išlo, čo sa dá povedať v jednej vete ako podvod na občanoch. Ten blog napísal pán Peter Dráb, volá sa "Gorila 2 alebo Najväčšia krádež druhej Ficovej vlády".
Viete, čo je sen každého správneho finančníka, ktorý podniká so štátom?
1. Že rozdelí prirodzený štátny monopol na matku a dcéry.
2. Že následne z materskej firmy vytiahne lukratívne aktíva, ziskové výkony a prevedie ich na dcérske firmy, ktoré v ďalšom kroku ovládne.
3. Že vo vyprázdnenej matke nechá stratové výkony a dlhy a jemu zostanú očistené dcéry.
4. Že do smrti bude ryžovať na lukratívnych dcérskych firmách a užívať si luxusný život.
Dnes sa ten sen pre niektorých začal plniť a mne je z toho do plaču. Poďme teraz na chvíľu snívať spolu s česko-slovenskými finančníkmi a precítiť sny našich žralokov.
Po prvé. Sen o rozdelení prosperujúcej firmy na matku a dcérske spoločnosti. V tejto časti sú naši finančníci nevinne, pretože rozdelenie prirodzeného monopolu na matku a dcéry za nich spravila Európska únia. Je to výsledok procesu, ktorým Slovenský plynárenský priemysel ako prirodzený monopol musel prejsť. Ten proces sa volá unbundling, čiže v preklade je to oddelenie od celku.
Pre vás ako občana je dôležité si uvedomiť, že SPP, a. s., ako pomyselné zlaté vajce slovenskej ekonomiky, dnes tvorí niekoľko samostatných diamantov, predovšetkým dve dcérske spoločnosti v 100-percentnom vlastníctve SPP. Prvým diamantom a najvýnosnejším biznisom v rámci skupiny SPP je preprava, teda tranzit plynu, ktorý zabezpečuje Eustream, a. s., k dnešnému dňu ešte stále 100-percentná dcéra SPP, a. s.
V tranzite plynu je Slovensko akousi diaľnicou pre zemný plyn do Európy a zároveň najväčším prepravcom ruského plynu v rámci celej Európskej únie. Prevádzkový zisk Eustreamu v roku 2012 bol 331,4 mil. eur, čo je viac ako 10 mld. slovenských korún. V roku 2001 bol prevádzkový zisk 229,276 mil. eur, takmer 7 mld. korún.
Druhým diamantom je spoločnosť SPP Distribúcia, a. s. Jej zisk pred zdanením bol v roku 2012 139,06 mil. eur a zisk v roku 2011 dosiahol 132,79 mil. eur. Na rozdiel od tranzitnej siete SPP Distribúcia vlastní distribučnú sieť ku koncovým zákazníkom, ktorými sú firmy a domácnosti alebo, ak chcete, prvé a druhé triedy k jednotlivým zákazníkom. Kumulovaný zisk Eustream, a. s., a SPP Distribúcia za roky 2011 a 2012 bol pred zdanením v korunách 25 mld. 190 mil.
Ale späť k nášmu snu. Žralokom Peter Kellner a jeho PPF J&T a Dr. Daniel Křetínský sa na konci roka 2012 podarilo úspešne nadobudnúť 49-percentný podiel v materskej SPP, a tým pádom získali aj obchodné podiely v lukratívnych dcérskych spoločnostiach.
Sen začína takmer ideálne a však má jednu chybičku krásy. Materská SPP, ktorá je 100-percentným vlastníkom spomínaných dcér, má jeden veľký stratový biznis a tiež kopu historických dlhov. Logicky teda vznikla potreba zbaviť sa matky a ponechať si dcéry. Žraloci teda začali snívať ďalšie sny.
Po druhé. Sen o vytiahnutí lukratívnych aktív z materskej firmy a ich bezodplatnom preliati do dcérskej spoločnosti, ktorú neskôr ovládnu.
Žraloci dlho nelenili a prakticky okamžite po ovládnutí SPP, a. s., začali realizovať svoj druhý sen. Vo februári 2013 na mimoriadnom valnom zhromaždení rozhodli o prevode lukratívneho majetku v hodnote 2,439 mld. eur z materskej SPP, a. s., na dcéru Eustream, a. s. Majetok bol z matky na dcérsky Eustream prevedený bezodplatne formou nepeňažného vkladu.
Ak vnímame túto transakciu v kontexte dnešnej vlastníckej reorganizácie skupiny SPP, kedy daňovým poplatníkom zostane odľahčená matka a finančníci si za utajených podmienok ponechajú podiely vo vyšperkovanom Eustreame, môžeme s plnou vážnosťou vysloviť dôvodné podozrenie, že majetok štátu v obrovskej hodnote bol a je tunelovaný.
Mimochodom, neviem ako vám, ale mne stretnutia akcionárov SPP, to znamená štát, ktorý má 51 %, zastúpený Robertom Ficom, a finančníci, 49 %, zastúpení Patrikom Tkáčom, Ivanom Jakabovičom, pánom Kellnerom, pánom Křetínským, silno pripomínajú stretnutia postavičiek z Gorilieho bytu na Vazovovej. Akurát, že zostava finančníkov, čo by akcionárov SPP, je trocha iná a opozičný politik popíjajúci Colu už nie je neškodným opozičným politikom, ale súčasným premiérom.
Neviem, koľko majetku zostalo po tomto sne v matke, ale asi nie veľa. 2,439 mld. eur, ktoré z nej odliali, je dosť veľa peňazí, stačili by napr. na platy učiteľov na päť rokov. A keďže finančníci netrochárili, historické dlhy minimálne vo výške 118 mil. eur, ktoré sa nahromadili ešte pred delením firmy na SPP matku, SPP Distribúciu a Eustream, naložili na novú matku SPP. A dosť peňazí je aj každoročná strata zhruba vo výške 75 mil. eur, ktorú odľahčená matka vyprodukuje, pretože plyn musí predávať domácnostiam za nižšiu cenu, než za akú ho nakúpi. Ale to už je nasledujúci sen.
Po tretie. Sen o tom, že vyprázdnenú a zadlženú matku spolu s jej stratovými výkonmi výhodne prevedú na štát. Po veľkom majetkovom upratovaní v SPP, a. s., náš pán premiér včera...
Ten blog bol napísaný, aby sme boli presní, 5. septembra 2013, čiže deň po tom, ako vláda schválila škandalózny dokument.
Čiže deň po tom náš pán premiér oznámil významný triumf jeho sociálnej vlády. Občas mám pocit, že pán premiér naozaj verí tomu, že tento národ je banda hlupákov. Ako povedal, vláda konečne prestala byť rukojemníkom zahraničných vlastníkov a úspešne skrotila ceny plynu pre domácnosti, rozumej voličov. Zabudol ale dodať, za akú cenu.
Dielo údajnej majetkovej reorganizácie je dokonané. Materská SPP je vybielená a lukratívne dcéry sú v tých správnych rukách. Čo ale s firmou, ktorá má dlh 118 mil. eur a každý rok vám vygeneruje stratu minimálne vo výške, tu sa uvádza, 75 mil. eur? Ako som spomínal, za minulý rok to bolo 79.
Samozrejme, že pre každého priemerne zmýšľajúceho manažéra je nezmyslom ďalej prevádzkovať takúto spoločnosť, čo potvrdzuje aj výročná správa za rok 2012, z ktorej citujem: "SPP považuje ceny za dodávky plynu domácnostiam, ako boli stanovené regulačným úradom na rok 2012, za nezohľadňujúce situáciu na trhu. Regulátor pri ich určení vychádzal z nerealistických ekonomických predpokladov, neakceptoval nevyhnutné náklady SPP na skladovanie a pri posudzovaní nákladov na nákup komodity uplatnil neprimerané pravidlo. V dôsledku toho vykázal SPP za rok 2012 v regulovanom segmente domácností stratu 70", tu sa uvádza 6 mil. eur, "čo je pre akýkoľvek podnikateľský subjekt dlhodobo neprijateľné a neudržateľné." Toľko výročná správa SPP 2012.
Podľa štandardnej príručky tunelovania vydanej v 90. rokoch 20. storočia by sa takáto spoločnosť mala nechať čím skôr vykrvácať, teda uviesť do platobnej neschopnosti, mal by sa na ňu vyhlásiť konkurz a zostávajúce aktíva v konkurze výhodne rozpredať tak, aby veritelia, teda akcionári, dostali sumu čo najviac blížiacu sa k nule. Avšak problém novej materskej SPP je ten, že možno aj milión voličov si myslí, že to je ešte stále zlaté vajce slovenskej ekonomiky, kedy a či vôbec si tunelovanie všimnú, nie je úplne jasné, a že sú hrdí, že vlastnia 100 % tohto skvostu, ktorý im pán premiér vybavil.
Navyše táto spoločnosť dodáva týmto domácnostiam údajne lacný plyn a bol by to vcelku prúser, ak by ten plyn domácnostiam zrazu vypli, lebo spoločnosť skrachovala. Celú stratu teda bude musieť každý rok prefinancovať akcionár, ktorým je štát, ktorý financujú domácnosti. Kruh sa uzavrel.
Po štvrté. Sen o luxusnom Dolce Vita česko-slovenského žraloka. Tento už asi poznáte z iných príbehov, užite si ho. Teraz je totižto to najdôležitejšie. Keďže všetci vieme, kto sú momentálne vlastníci SPP, a. s., a vieme, o čo im ide, netreba pochybovať o tom, že budú konať veľmi rýchlo. Podľa informácií, ktoré tento týždeň odzneli na hospodárskom výbore Národnej rady, vlastnícka reorganizácia SPP sa má dokončiť do konca septembra.
Pripomínam, že ten blog bol napísaný 5. septembra, ešte raz, deň po schválení vládou, ten zmienený hospodársky výbor bol 3. septembra...
A my ju musíme zastaviť. Musíme čo najskôr dať tejto vláde jednoznačný pokyn, aby okamžite zastavila akúkoľvek vlastnícku reorganizáciu v skupine SPP, a. s., a v jeho dcérskych spoločnostiach a aby okamžite zrušila uznesenie vlády č. 524 z roku 2013 zo dňa 4. septembra 2013, ktorým bola schválená tzv. informácia o preferovanom spôsobe reorganizácie skupiny spoločností Slovenský plynárenský priemysel, a. s.
Priatelia, prvýkrát v histórii samostatného Slovenska máme my, občania tejto krajiny, hovorí pán bloger, šancu zastaviť tunelovanie diamantov slovenskej ekonomiky v štádiu, kedy to ešte je možné. Podotýkam, že aj dnes sme, dámy a páni, v tej situácii, kedy sa to ešte zastaviť dá.
Teraz práve, teraz sa pred našimi očami deje niečo, čo neuveriteľne poškodí a zadlží nielen nás, ale aj naše deti a deti našich detí. My všetci v tejto chvíli stojíme pred dvoma možnosťami:
1. buď to tunelovanie zastavíme a konečne si nenecháme skákať Gorilami po hlave,
2. alebo nad tým mávneme rukou a pár vyvolencom doprajeme obrovské bohatstvo, na ktoré sa im spoločne poskladáme.
Zatiaľ čo naše deti budú vyrastať bez rodičov, ktorí budú makať na týždňovkách za 500 eur, naši starci budú umierať v hnilých nemocniciach a naše školstvo nebude mať ani na šlabikáre, sa rozhodnete pre prvú možnosť a ako hrdý občan poviete dosť, postup je nasledovný.
Pán Dráb vyzýva na akciu Stop tunelovaniu SPP a tak ďalej atď., prečítam už len záver.
Keďže je vysoko pravdepodobné, že týmto blogom nepoteším pár vplyvných ľudí, chcem vás dopredu upozorniť, že je dosť možné, že sa v mojom počítači pri náhodnej policajnej kontrole objaví video s detskou pornografiou, prípadne neohlásená daňová kontrola zistí únik alebo krátenie nejakej dane, alebo sa zistí iná závažná skutočnosť. Vopred ďakujem za vaše pochopenie a vašu podporu.
Musím povedať, že mňa tento blog veľmi potešil, a chcem sa poďakovať pánovi Petrovi Drábovi, ktorý zhrnul podstatu, preto som si vám, dámy a páni, dovolil citovať z tohto blogu, lebo je tu podstata tohto príbehu.
Podstata tohto príbehu, ktorá vyvrcholila tým, že vláda schválila materiál, ktorý bol pripravený v počítači spoločnosti J&T, J&T Investment Advisors, presne povedané. Je to len tá čerešnička na torte, ktorá je povestná a ktorá je len vyvrcholením celej transakcie. Je to len potvrdenie toho, že vláda nekoná v záujme občanov, ale v záujme finančných skupín a necháva si nimi dokonca vypracovať materiály, ktoré sú v prospech týchto finančných skupín a v neprospech občanov Slovenska.
Je ešte lepší dôkaz na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády? Taký tu zatiaľ nebol. Je to jasný dôkaz toho, aký je konflikt záujmov a komu slúži predseda vlády.
O tom, že to je pravda a že má strach, svedčí aj jeho dnešné konanie, že si nebol schopný vypočuť ani faktické a zbabelo utiekol so strachom z tejto snemovne. A svedčí o tom aj správanie vládnych poslancov. Násilie, nervozita, strach. Musíme preto o tom hovoriť, dámy a páni, a myslím si, že dôkazy sú nad slnko jasné.
Dôkazy v tom, že vláda vymenila strategických investorov za finančných špekulantov, sú čiernobiele a vyplýva z toho ďalšie nebezpečenstvo, ktoré ešte potrebujem zdôrazniť. Je to nebezpečenstvo straty vplyvu na ďalší predaj podielu v SPP, ktorý v súčasnosti vlastnia finanční špekulanti. Vláda mala nohu medzi dverami, vláda mala nástroje, ako zabrániť predaju takýmto finančným špekulantom, teraz ich stratila. Vláda sa dobrovoľne vzdala tejto možnosti, takže ak dotiahne tento predaj do, pre ňu, úspešného konca, pre občanov neúspešného, tak stratíme možnosť ovplyvniť, akým spôsobom sa bude vyvíjať v budúcnosti vlastnícka štruktúra tohto podielu. Či to skončí ďalej na východ, alebo ešte ďalej na východ a kto bude ovládať naše strategické záujmy, toto už je, dámy a páni, o energetickej bezpečnosti Slovenska.
Pamätáme si január 2009, kedy na Slovensko neprichádzal dva týždne plyn, dva týždne slovenské firmy nevyrábali. Takáto hrozba tu môže byť, pokiaľ sa štát nebude starať o svoje strategické záujmy a nebude analyzovať bezpečnostné riziká. Pri tomto dokumente tento aspekt vôbec nebol zvažovaný a som presvedčený, že je veľkou hrozbou. Okrem toho už spomínaného argumentu, že chudobní, ktorí nemajú plyn, doplácajú na bohatých, ktorí majú plyn, je tu naozaj hrozba bezpečnostného rizika, ktoré je veľmi, veľmi vážne.
Dovoľte mi zosumarizovať hlavné dôvody, prečo táto transakcia je výhodná pre finančné skupiny a nevýhodná pre občanov:
- Predovšetkým spomínaná absencia strategického investora v tejto časti SPP, vyššie riziko korupcie, klientelizmu a zlého manažmentu.
- Ďalej reálny predpoklad rýchlo narastajúcej straty štátom vlastneného podniku nielen z dôvodu 100-percentného štátneho vlastníctva, ale aj z dôvodu avizovaného zámerného držania cien pod úrovňou nákladov, čím sa vláda netají, priam sa tým chváli.
A čo sa týka štátneho vlastníctva a hospodárenia za vlád SMER-u, dámy a páni, pamätáte si demonštratívne zrušenie pripravenej privatizácii Carga a letiska v roku 2006? A vieme, v jakej situácii sú tie firmy? Cargo nás odvtedy stálo 865 mil. eur. A môžem vám to rozmeniť aj na drobné. Cargo stálo daňových poplatníkov 865 mil. eur, a to sú škody vlastnou hlavou Roberta Fica a jeho ideologickej predpojatosti, kedy zrušil pripravenú privatizáciu. (Potlesk.) Ďakujem pekne.
26. 7. 2006 Robert Fico vylúčil privatizáciu Carga, 11. 3. 2011 potom opäť uviedol, že SMER sa bude rôznymi prostriedkami snažiť zabrániť privatizácii Carga, a 10. 7. 2013 následne odsúhlasil rozdelenie Carga a jeho následnú privatizáciu. Čiže okľukou sa dostal tam, kde bol v roku 2006 a proti čomu bojoval.
Odvtedy ale čo sa stalo? Štátna kasa prišla v roku 2006 zrušením privatizácie o 458 mil. eur, v roku 2009 Cargo bolo na kolenách a dostalo štátnu výpomoc v sume 166 mil. eur a od roku 2006 do roku 2012 stúpla neuhradená strata Carga o 241 mil. eur. Čiže dohromady touto ideologickou demagógiou a zlým rozhodnutím prvej Ficovlády prišli slovenskí daňoví poplatníci o 865 mil. eur. A dnes robí Robert Fico to, čo sám popieral. Padla tak ďalšia z jeho istôt, len, bohužiaľ, tie škody sú príliš, príliš veľké. To je hospodárenie v štátnych podnikoch, ktoré dnes vláda SMER-u opäť propaguje. Vieme, ako dopadlo, a takýto predpoklad je, že sa bude hospodáriť aj v matke SPP, ktorú bude 100-percentne vlastniť štát.
Ďalšie riziko z tohto vlastníctva vidím v tom, že sa budú selektívne vyberať firmy kamarátov a sympatizantov, možno aj sponzorov, komu dáme lacnejší plyn, komu nie. Veľmi budeme sledovať, ak sa vláde podarí presadiť tento škandalózny biznis, pretože nestráni sa, dámy a páni, ničoho, tak budeme sledovať práve zmluvy, ktoré podpíše nová matka, komu dá lacnejší plyn. Vieme, že sponzori plynu majú veľmi blízko k energetike a podnikajú v energetike.
Ďalším teda dôsledkom sú disproporcie na energetickom trhu. Umelo nízko držané ceny jednej energetickej komodity narúšajú konkurenčné prostredie a navyše vyvolávajú iracionálne stimuly s vysokými priamymi aj nepriamymi nákladmi a dôsledkami. Stačí si spomenúť, ako v minulosti umelo nízko držané ceny plynu stimulovali k nezmyselnej plynofikácii aj tam, kde to nemalo opodstatnenie a bolo ekonomicky neodôvodnené.
Ďalším dôvodom je, že z vyššie uvedených iracionálnych stimulov vyplýva následne aj vyššia závislosť na dovoze plynu, a tým aj naša vyššia závislosť na Rusku, odkiaľ berieme plyn z drvivej väčšiny, a nižšia motivácia na využívanie domácich energetických zdrojov, napríklad biomasy. Takisto veľmi dôležitý dôsledok, tento obchod ide proti filozofii obnoviteľných zdrojov. Ide proti podpore obnoviteľných zdrojov, čiže presne v protismere, čo by mali, čo by mala vláda robiť. Robiť sociálnu politiku cez deformáciu cien je ten najhorší, najdrahší a najmenej spravodlivý spôsob sociálnej politiky. Priame a nepriame dôsledky deformovaných cien pre ľudí budú v konečnom dôsledku mnohonásobne vyššie ako úspora domácností, pričom nižšie ceny plynu sa nebudú dať poskytnúť len v nízkopríjmových skupinách, ale cez umelo nižšie udržiavané ceny bude štát dotovať aj plyn aj tým, ktorí s ním budú vykurovať svoje kryté bazény a miliónové vily. O tom som už hovoril. Nehovoriac o veľkoodberateľoch plynu blízkych vládnej strane, ktorí nebudú schopní odolať pokušeniu využiť túto situáciu. Presne tak. Ďalšie riziko spočíva v dlhodobej neudržateľnosti takejto deformácie cien a v nevyhnutnom následnom enormnom raste so všetkými dôsledkami.
Dámy a páni, pred 20 rokmi som sa tešil, že máme za sebou debatu o tom, či regulovať, alebo neregulovať ceny. Mal som vždy pocit, že táto debata patrí do histórie, a desím sa stále diskusie na túto tému, ako niekto môže ešte dnes, v súčasnosti, presadzovať deformáciu cien. Je to proti zdravému rozumu, lebo sa nám to vypomstí v budúcnosti skokovitými nárastmi cien. Je to dlhodobo neudržateľné.
A napokon štát takýmito krokmi vytvára nebezpečný precedens. Ak sa dá takýmto spôsobom zabrániť vyšším cenám plynu, prečo to štát neurobí pri elektrine, vode, teple alebo aj pri základných potravinách? Takéto kroky môžu posilniť nielen dopyt zo strany voličov po takýchto riešeniach, ale aj ponuku zo strany budúcich nových populistov. Pretože toto nie je nič iné, len kšeft, podvod zakrytý populistickými frázami.
Dámy, páni, ja som si istý, že aj táto debata v Národnej rade pomôže občanom pochopiť hĺbku tohto podvodu a pomôže pochopiť, komu naozaj predseda vlády slúži.
Práve z týchto dôvodov, ktoré som uviedol, predseda vlády nemá našu dôveru, treba povedať, že ju nikdy nemal, ale som presvedčený, že ju stratil aj u všetkých občanov a nemá žiadne morálne právo byť predsedom vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18. 9. 2013 2:18 - 2:20 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Tým, že pán poslanec Frešo doplnil vládne materiály o svoj, svoje pripomienky a svoje vysvetlenie, veľmi jasne dokumentoval, pre koho je táto transakcia výhodná a pre koho nevýhodná. Všetkým je zrejmé, že táto transakcia je výhodná pre EPH, ktorého súčasťou je J&T, pre Roberta Fica a nevýhodná pre občanov Slovenska. Bohužiaľ, takáto je realita, ktorú sme, ktorej sme svedkami dnes a ktorej nahotu dnes sme obnažili.
Hlavnými dôvodmi sú aj tie dôvody, že chýba strategický investor. Strategický investor bol nahradený finančnými špekulantmi. Máme momentálne vyššie riziko korupcie, klientelizmu a zlého manažmentu. Tým, že štát vstúpil do stratovej firmy a hovorí, že tieto ceny bude ďalej deformovať, čoho sme boli svedkami dnes pri prejave predsedu vlády, no tak vzniká paradoxná situácia sociálnej deformácie, kedy sa chudobní ľudia, ktorí nekúria plynom, budú skladať tým, ktorí kúria plynom a sú bohatší. Dámy a páni, toto je sociálna deformácia v podaní údajnej sociálnej vlády. A toto je výsledok tohto vstupu, ktorý pomáha, ešte raz to poviem, len a len finančným skupinám, ale škodí občanom Slovenska.
Bohužiaľ, máme tu bezpečnostné riziko, ktoré vyplýva z toho, že štát, ako aj povedal pán poslanec Frešo, štát stratil páky na ovplyvnenie ďalšieho predaja svojho kedysi strategického majetku. Štát už nemôže ovplyvniť ďalší predaj, keď sa skupina EPH ho rozhodne ďalej predať. To považujem za veľmi nebezpečné.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17. 9. 2013 17:20 - 17:22 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.
Zbabelosť, hanba, strach, nič iné sa nedá povedať. Máme premiéra, za ktorého sa hanbím, pretože sa bojí diskutovať s oponentami v televízii... (Reakcia z pléna, smiech a potlesk v sále.) Bojí sa diskutovať s poslancami v parlamente. Okrem strachu (ruch v sále) nám predviedol len a len klamstvo. Klame, že chráni občanov, ale pritom rozkráda spoločný majetok. Chráni finančné skupiny, pomáha finančným skupinám tým, že od strategických investorov dáva zadarmo majetok finančným špekulantom.
História vzťahov SMER-u a J&T je skutočne dlhá. Siaha až do roku 2002, kedy J&T založila SMER pred voľbami v roku 2002. Pamätáme si, ako sme v tejto snemovni odvolávali vtedy ministra financií Počiatka za to, že bol na jachte J&T a podozrivo ušli informácie o výmennom kurze slovenskej koruny za euro? Pamätáme si, ako sme diskutovali o škandále s elektronickým mýtom, keďže tento predražený tender opäť vyhralo známe J&T? Opäť tu máme dnes ďalší škandálny prípad pomoci finančným skupinám a okrádania občanov.
Mňa najviac zarazilo z prejavu pána premiéra to, že vôbec nespochybnil, že materiál, ktorý schválila vláda, pripravili pracovníci J&T. On vôbec sa nesnažil spochybniť a vyvrátiť toto tvrdenie.
Za takéhoto premiéra sa skutočne hanbím a takýto premiér by mal odstúpiť sám.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12. 9. 2013 11:44 - 11:46 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ďakujem kolegom za faktické.
Pani poslankyňa Vaľová, je realitou, že vláda nevie, aký to bude mať dopad. Ja som citoval z vládnych materiálov. A môžem vám ešte raz zdôrazniť, že vláda sama priznala, že nevie, koľkých firiem, koľkých pracovníkov sa to bude týkať. To je skutočne absurdné.
Je realitou, že to bude mať dopad na malé firmy, presne tak, ako to spomínal pán poslanec Mihál, pán poslanec Novotný, pretože týmto sa zvýšia, bohužiaľ, tie regionálne rozdiely, pretože pre firmy a hlavne menšie firmy ďalej od Bratislavy sú skutočne ťažšie podmienky. Čo to nevidíte? Veď to je zrejmé zo všetkých čísiel, to je zrejmé z každej návštevy, ktorú máme so živnostníkmi a malými podnikateľmi. A vy im ešte zhoršujete tieto podmienky. To, že je tam výnimka „dvadsať ľudí“, je skutočne malou náplasťou, ale je to signálom, že si vy uvedomujete škodlivosť tohto zákona.
Pani poslankyňa Šedivcová, čo sa týka sociálnych partnerov, chcem zdôrazniť, že nezmenili svoj názor. Vy hovoríte o tom, že sa akceptovala pripomienka času, ale vy ste neakceptovali pripomienky zamestnávateľských zväzov, ktoré boli najskôr formulované v ôsmich zásadných pripomienkach, neakceptovali ste z nich ani jednu, ktorá od začiatku bola vyjadrená v zásadnej forme, všetkých osem pripomienok bolo vyjadrených v zásadnej forme.
Takže chcem ešte raz zdôrazniť, že ako pri Zákonníku práce, tak aj pri tomto zákone presadzujete niečo, na čom nie je dohoda so sociálnymi partnermi, a absurdne sa odvolávate na nejaký sociálny dialóg. Bohužiaľ, realitou je, že za súčasnej vlády to nefunguje.
A zákony, ktoré predkladáte, nuž tak, bohužiaľ, vedú len k vyššej nezamestnanosti a horšej životnej úrovni, čiže keď niekomu treba poďakovať, pani poslankyňa Tomanová, za nezamestnanosť, tak tejto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12. 9. 2013 11:28 - 11:38 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, vážení hostia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril ku zákonu o kolektívnom vyjednávaní.
Slovensko je za vlády Roberta Fica druhé najmenej konkurencieschopné medzi všetkými európskymi krajinami, dámy a páni. Tento fakt sme sa dozvedeli minulý týždeň. A je jasné, že je tomu tak predovšetkým kvôli aktivitám a zákonom, ktoré presadzuje súčasná vláda. Bohužiaľ, vôbec ma neteší, že sme mali pravdu, keď sme takto argumentovali, keď sa tu rušila rovná daň, neúmerne zvyšovali dane, odvody, zhoršoval sa Zákonník práce.
Keď sa pozrieme, z čoho sa skladá konkurencieschopnosť, vidíme, že 17 % celkovej konkurencieschopnosti tvorí pracovnoprávna legislatíva. Zhoršil sa Zákonník práce a momentálne sa ide zasahovať do kolektívnych zmlúv. Tento zákon je zlý, tento zákon je škodlivý a tento zákon nepotrebujeme. Je nezmyselné, aby sme zasahovali do slobody podnikania, do slobodnej vôle ľudí, ktorí sa rozhodnú, ako chcú realizovať svoje zámery. Tento zákon ide proti zdravému rozumu. A tento zákon je postavený na zvrátenej boľševickej ideológii, že všetko má byť riadené zhora. Tento zákon chce prikazovať zhora zamestnancom a zamestnávateľom, čo majú robiť. Je to choré, je to škodlivé.
Celkom ma zaujala argumentácia vo vládnych materiáloch, keď sa hovorí, že vlastne vláda nevie, aké to bude mať dosahy, pretože, dovolím si vám citovať, „počet dotknutých podnikateľských subjektov, na ktorých by sa rozšírila záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, nie je možné uviesť vzhľadom na to, že nie je možné predpokladať, pri koľkých kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa dôjde k rozšíreniu ich záväznosti". Vláda teda nevie, aké to bude mať dosahy, koľko firiem, firmičiek sa to bude týkať a koľko ľudí to postihne, vieme ale dnes, že nám stúpla nezamestnanosť a je jasné, že keď vláda presadí tento zákon, tak zamestnanosť sa nezlepší, práve, naopak, nezamestnanosť bude opäť stúpať. (Kýchnutie v sále.) Na zdravie, je to zrejme pravda.
Podľa evidencie na ministerstve práce dnes máme uzatvorených 22 kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre 13 odvetví. Napríklad ale v odvetví strojárstva sa zamestnáva celkovo 150 tisíc zamestnancov, z toho 30 tisíc bolo pokrytých kolektívnymi zmluvami priamo. Čiže vidíme, a myslím, že to aj kolega Mihál spomínal, že napríklad len v tomto odvetví vieme vyčísliť 120 tisíc zamestnancov, ktorí tým budú postihnutí. Ale ako sama vláda priznáva, nepozná dopady tohto zákona.
Ďalšou absurdnosťou je, že keď máme dnes 12. septembra, vláda navrhuje účinnosť zákona od 1. júla. Čiastočne pán minister k tomu hovoril v úvodnom slove, keď sa vyjadril, že sám navrhne posunúť účinnosť tohto zákona od 1. januára budúceho roka. Ale podstatu to nemení, dámy a páni. Podstata je v tom, že vláda nevie, čo predložila, keďže do Národnej rady prišiel ten zákon neskôr, ako navrhovala vláda jeho účinnosť.
Zdá sa mi, dámy a páni, že vláda má stabilne problémy s predkladaním dokumentov. Včera sme sa dozvedeli, že im dokumenty píše finančná skupina. A dnes to vyzerá tak, ako keby skopírovali odborársky dokument a zabudli takisto zmeniť dátum. Máme teda vládu, ktorá zastupuje nie záujmy občanov, ale záujmy lobistov. V tomto prípade je to evidentné.
A v tomto prípade je to ďalší zo zákonov, ktorý neprešiel sociálnym dialógom. Neprešiel dohodou sociálnych partnerov, pretože sociálni partneri, zamestnávatelia majú zásadné výhrady. A vyjadrili zásadný nesúhlas. Na tomto stanovisku sa nič nezmenilo, aj keď pán minister, ako sme ho počuli v úvodnom vystúpení, hovoril o akomsi približovaní. Nie je tomu tak. Nie je tomu tak, pretože zásadný nesúhlas sa nezmenil.
Je zaujímavá aj história vývoja tohto zákona, pretože podobný zákon, takmer identický, predložila prvá vláda Roberta Fica ešte v roku 2007. V tom čase som bol jeden z tých, ktorí sa podpísali pod návrh na predloženie tohto zákona na Ústavný súd. Ústavný súd doteraz o tom nerozhodol. Jeden z dôvodov bol preto ten, že vláda Ivety Radičovej tento nezmyselný zákon zrušila. Ale, samozrejme, sme si všimli, že podobný zákon svojho času mali aj v Českej republike, kde Ústavný súd sa vyjadril veľmi jasne o protiústavnosti takéhoto legislatívneho paškvilu. Sme tu teda opäť v situácii, keď nám rastie nezamestnanosť. Ako vieme, konkurencieschopnosť nikdy nebola taká zlá, ako je dnes, a vládu ju takýmito nezmyselnými návrhmi len a len ďalej prehlbuje.
Komu to pomôže.
No tento zákon ide naozaj proti zdravému rozumu, pretože sa má týkať aj tých ľudí, ktorí nie sú členmi odvetvových zväzov, a brutálne zasahuje do slobody podnikania. Predstavme si, že máme firmu, ktorá zamestnáva trebárs 25 ľudí na východe Slovenska, má podnikateľský zámer, ktorý chce realizovať, ale zrazu sa dozvie, že podmienky, ktoré si dohodla so svojimi zamestnancami, nemôže realizovať, pretože príde niečo zhora. To je absurdné. Prídu také podmienky, ktoré nemôže splniť a bude nútená práve ľuďom zhoršiť podmienky alebo ich prepustiť, pretože nebude môcť naplniť príkazy, ktoré prišli zhora, a podmienky, o ktorých rozhodol niekto iný. Je to úplne absurdné. Preto to najviac postihne ľudí v odľahlých regiónoch. A keby to vláda presadila, zvýši regionálne rozdiely.
Najviac to poškodí takisto malých podnikateľov, ktorí nie sú členmi odvetvových zväzov a ktorých potrebujeme najviac podporiť. Možnože trošičku si vláda toto nebezpečenstvo uvedomuje, keď hovorí o výnimke pre firmy do 20 zamestnancov. Ale to je už náznak, tento zákon že ozaj nie je dobrý a že je škodlivý. Hovoril o tom aj pán poslanec Mihál, ktorý tu navrhol hranicu 50 zamestnancov. Toto je, samozrejme, rozumnejší návrh, ale najrozumnejšie v tejto chvíli, čo sa môže udiať, je, dámy a páni, nepokračovať v tomto návrhu zákona.
Preto aj na základe uvedených argumentov takisto predkladám procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b), aby sa nepokračovalo v prerokovávaní tohto zákona, tento zákon škodí občanom Slovenska, škodí najmä tým občanom, ktorí sú aktívni a ktorí tvoria hodnoty.
Dovoľte mi ešte uviesť pár poznámok k tomu, čo hovoril na začiatok pán minister. Hovoril o akejsi férovej súťaži. Lenže realita je presne opačná. Táto legislatíva poškodí súťaž, pretože nivelizuje súťaž. Obmedzuje súťaž medzi podnikateľmi, ktorá je prirodzená a ktorá je motorom rastu.
Dokonca som presvedčený, že tento zákon ide aj proti sociálnemu dialógu, pretože znižuje hodnotu sociálneho dialógu na firemnej úrovni medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Sociálny dialóg je potrebný a je kľúčový preto, aby boli spokojní aj zamestnanci, aj zamestnávatelia. Ale keď dôjde k takejto dohode a zrazu niekto zhora prikáže, že to tak nemôže byť, tak je absurdná situácia, že vlastne zhoršuje to sociálny dialóg ľudí, ktorí sa dohodli. Vláda teda nerešpektuje sociálny dialóg a dokumentuje to nielen tou filozofiou tohto zákona, ale tým vôbec, že presadila napriek vôli sociálnych partnerov tento zákon do parlamentu.
Ak sa bude tento zákon realizovať, tak sa nemôžeme čudovať, že na Slovensku bude trend taký, na aký sme si zvykli za vlád Roberta Fica, že sa budeme ďalej zadlžovať, že budeme mať vyššiu nezamestnanosť a že bude klesať životná úroveň. Preto jediným riešením je nepokračovať v tomto zákone a zmiesť takéto nezmysly zo stola, kým je čas. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11. 9. 2013 19:01 - 19:02 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ďakujem aj pánovi ministrovi za zodpovedanie tej otázky, keďže som sa pýtal, aké zmeny nastali, prečo zmenil názor. Teraz to vysvetlil, že nastali pozitívne zmeny. Ja to beriem, len treba dodať, že pozitívne zmeny nie v prospech občanov, ale v prospech J&T. Nastali pozitívne zmeny v prospech J&T. Veď štát ide kupovať firmu, ktorá vykázala stratu za posledné tri roky v segmente predaja pre domácnosti 200 mil. eur, a pritom EPH, kde má významný podiel J&T, ide kupovať zlaté vajce, kde si posilňuje pozíciu.
Takže áno, nastali významné zmeny, ale, bohužiaľ, len v prospech J&T a vieme, že teraz aj J&T a SMER-u, ale v neprospech občanov. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11. 9. 2013 17:59 - 18:00 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda, pán poslanec Lipšic hovoril o evidentnom dôkaze konfliktu záujmov, o evidentnom dôkaze napojenia vlády SMER-u na finančné skupiny. Mňa zaujala tiež zmena názoru pána ministra hospodárstva, pretože 5. augusta som si prečítal, že názor pána ministra je taký, že by sme matku nemali kúpiť, rozumiem matku SPP, a mali by sme štruktúru nechať tak, ako je, 5. augusta 2013, o mesiac nato, presne 4. septembra 2013 pán minister predkladá na vládu návrh na delenie SPP. Chcem sa opýtať teda, pán minister, aj týmto spôsobom, čo sa zmenilo za ten mesiac, že ste tak zásadne zmenili názor, a ako to súvisí s tým, čo hovoril pán poslanec Lipšic? Ďakujem.
Skryt prepis