Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ctení kolegovia, ctené kolegyne, minulú schôdzu požiadali tri pravicové a konzervatívne strany spojené v Ľudovej platforme, SDKÚ, KDH a MOST, zvolanie mimoriadnej schôdze k stavu justície na Slovensku. Tejto plne legitímnej požiadavke nebolo zo strany poslancov za SMER vyhovené, možno preto, že páni poslanci zo SMER-u majú pocit, že justícia na Slovensku funguje skvele a že nie je o čom diskutovať. Treba však zároveň povedať, že aj my ako vládna koalícia sme neodsúhlasili program minimálne jednej, možno aj viacerých mimoriadnych schôdzí počas nášho vládnutia, a navyše treba povedať, že predseda Národnej rady Pavol Paška ponúkol, že tento navrhnutý bod, bod navrhnutý na mimoriadnu schôdzu bude zaradený ako prvý na tejto schôdzi. Tá úplne pôvodná ponuka znela teda, že bude zaradený ešte pred rozpočtom. O stave slovenskej justície by sa teda bolo diskutovalo možno o osem dní neskôr. To, že slovenská justícia je v marazme 20 rokov, tak týchto osem dní by to naozaj nespasilo. Následne sa strany Ľudovej platformy rozhodli navrhnúť odvolať ministra spravodlivosti a tento návrh pôsobil prinajmenšom rozpačito. Najmä, keď jedna zo strán - kolegovia z KDH - odporúčali nehlasovať za odvolanie. Dokonca chceli o tom presvedčiť aj kolegov. Nakoniec je úplne jedno, ako by poslanci z Ľudovej platformy alebo aj celej opozície chceli alebo či by chceli, alebo nechceli odvolávať ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, lebo je vopred jasné a zrejmé, že odvolaný tak či tak nebude, nech by spravil čokoľvek alebo nespravil čokoľvek. Tak isto ale treba povedať, že takúto láskavosť kolegovi Borecovi, pánovi ministrovi poslanci zo SMER-u nespravia. Dokonca aj keby to bolo v moci opozície odvolať pána Boreca, je otázka, či práve tento minister by mal byť odvolaný. Pýtam sa, akú mieru osobnej zodpovednosti na celkovom stave justície nesie? Minister, ktorý je šesť mesiacov, možno osem mesiacov na úrade. Došlo síce v poslednom čase k viacerým prinajmenšom zvláštnym rozhodnutiam niektorých sudcov. No práve rozhodnutia sudcov sú tie, kde by minister nemal vstupovať. Môže akurát sa snažiť vyvolať disciplinárne konania. Aby som to skrátil, myslím, myslím si, že vo vláde sa nájdu zrelší ministri na odvolávanie ako minister spravodlivosti Tomáš Borec.
Takisto nemá zmysel tu v tejto diskusii sa snažiť vysvetliť tu pánovi kolegovi Madejovi, že za stav, že slovenská justícia sa nachádza na 140. mieste zo 144 nemôže naša vláda, ktorá trvala približne rok a pol. Nie, za ten stav nemôže, pán Madej. Tak dvadsať rokov sa to vyvíja. Myslím si, že oveľa väčšiu zásluhu na tomto stave máte vy, lebo ste pripustili, aby pán Harabin sa dostal tam, kde sa dostal, a k tomu hneď niečo ešte poviem. Podstatný problém je ale iný. Tomáš Borec má dobrú povesť, nemá žiadne kauzy, aspoň nie také, ktoré sú verejne známe, je vnímaný ako odborník. Tomáš Borec by sa bez problémov hodil aj do slušnej vlády. To táto vláda veru nie je. Opäť zažívame to, že rozkrádanie sa stáva každodennou súčasťou. Nebudem to tu teraz všetko spomínať. Myslím si, že je to dostatočne známe, ale tie kauzy sa kopia. Sú to sofistikovanejšie ako nejaké primitívne kradnutie. Nájdu sa aj také, že kúpia koľajnice trikrát drahšie ako normálne, ale dnes to sofistikované je v tom, že kúpi sa zdravotná poisťovňa a pod.
Zlo umožňujú slušní ľudia, ktorí mlčia. To ste vy, pán Borec! K nim patríte aj vy. Toto povedal nebohý sudca Najvyššieho súdu Juraj Majchrák, voči ktorému viedol pán Harabin disciplinárne konanie. Bohužiaľ, Juraj Majchrák spáchal medzičasom samovraždu. Toto robíte vy, pán Borec! Robíte štafáž vláde, ktorej chýba česť a morálka! A tým ju legitimizujete. Na začiatku sa ešte mohlo zdať, že budete konať nezávisle a v prospech veci. Ale najneskôr po tom, čo ste sklopili uši a navrhli vymenovať sudcov Fulcovú, Chleboviča, Sadovského do Súdnej rady, napriek tomu, že ste nechceli, nemôže byť o vašom nezávislom a samostatnom konaní reč. Takisto sudca, ktorý u vás na ministerstve robí stážistu, Juraj Sopolík, a ktorý organizoval diskriminačné žaloby a distribuoval ich medzi sudcami, a zároveň vy, pán Borec, vravíte, že je amorálne diskriminačné žaloby podávať. Toto, presne toto, pán Borec, sú tie malé nepekné kompromisy, ktoré vám pomaly a nebadane ničia vašu povesť. Presne toto. Dovolím si uviesť jeden príklad, ako by sa to asi robiť malo. Keď po voľbách prišli za naším nominantom Ľubošom Lopatkom, generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne, kádrováci zo SMER-u a chceli mu diktovať, koho má na akú pobočku dosadiť za riaditeľa, radšej odstúpil, ako si kaziť povesť, ako robiť štafáž nečestným ľuďom a ako ich legitimizovať.
No vráťme sa k justícii. Najväčší personálny problém slovenskej justície je predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin, o ktorého počínaní, pán Borec, veľmi dobre viete. Viete to preto, lebo nie že ste len momentálne minister spravodlivosti, ale ste aj bývalý šéf advokátskej komory. Pokiaľ to náhodou neviete, rád vám pár nepekných momentov v kariére tohto pána pripomeniem. Za posledných 30 rokov zmenil Štefan Harabin päťkrát medzi judikatívou a exekutívou, toľko k deľbe moci, dobre justíciou. Budem odteraz hovoriť justíciou. Päťkrát. Tam - tam, tam - tam. Toľko k deľbe moci. Najskôr bol osem rokov sudcom, následne dva roky zamestnancom ministerstva, potom deväť rokom sudcom, po nich tri roky ministrom, teraz je opäť tri roky sudcom. Konkrétne predsedom Najvyššieho súdu. Charles Montesquieu s jeho teóriou o deľbe moci by sa musel teraz obracať v hrobe. Obzvlášť posledná zmena z exekutívy do judikatívy, do justície, obzvlášť posledná zmena z exekutívy do justície v roku 2009 bola flagrantným porušením deľby moci a došlo k nej takto: V roku 2006, teda na začiatku prvej vlády Roberta Fica, sa Štefan Harabin ako nominant HZDS stal ministrom spravodlivosti a rok na to, v roku 2007, si prakticky on sám vytvoril Súdnu radu. Súdna rada je mimoriadne dôležitý orgán. To je vlastne to, ten orgán, kde sa rozhoduje o tom, kto bude sudca, čo sa s ktorým sudcom stane atď. A rozhoduje aj o tom, kto bude predsedom Najvyššieho súdu. Súdna rada je kameň úrazu. A v rukách drží justíciu ten, kto vie ovplyvniť zloženie Súdnej rady. Toto je určite známe odborníkom. Toto nie je známe 99 % verejnosti. Súdna rada je kameň úrazu, resp. kľúč k riešeniu problémov. A ten, kto do Súdnej rady dokáže nominovať ľudí alebo to dokáže významne ovplyvniť, ten človek drží v rukách justíciu. Súdna rada má osemnásť členov. Z toho deviati sú takí, ktorých volí: traja vláda, traja parlament, troch menuje prezident, to je deväť. Ďalších osem sú takí, ktorých volia sudcovia. To je sedemnásť a osemnásty je samotný predseda Najvyššieho súdu. A teraz sa skúsme vniesť, preniesť šesť rokov späť a skúsme si predstaviť, aká bola situácia v roku 2006, kedy za prvej vlády Roberta Fica na začiatku jeho vládnutia sa Štefan Harabin stal ministrom financií a rok nato sa volila Súdna rada. (Hlasy z pléna.) Spravodlivosti. Povedal som financií? Ja vám ďakujem za upozornenie, chcel som povedať spravodlivosti. Čiže voľba Súdnej rady v roku 2007 prebiehala tak, že troch členov, ktorých zvolila vláda, vedel Štefan Harabin veľmi dobre ovplyvniť. Ďalších troch členov, ktorých zvolil parlament, vedel rovnako veľmi dobre ovplyvniť, najmä keď vidíme, ako to tu funguje. Tu sa zdvíha ruka preto, lebo veľký vodca Kim Ir-sen zavelí, úplne jedno, o čo ide. No a nerobme si ilúzie, že troch členov, ktorých menoval prezident Ivan Gašparovič, že teda to boli nejakí iní. Takisto tých ôsmich členov, keďže Štefan Harabin je tridsať rokov sudcom, sa mu dokázalo niekoľkých členov presadiť tak, aby boli zvolení.
O ďalšie dva roky, čiže v roku 2007, si Súdna rada, v roku 2007 si Štefan Harabin vykreoval Súdnu radu takú, akú potreboval, a o dva roky neskôr takto vykreovaná Súdna rada Štefana Harabina zvolila za predsedu Najvyššieho súdu. Toto je mimoriadne škaredý okamih v slovenskom súdnictve, aby človek najskôr vytvoril orgán, ktorý ho neskôr zvolí za predsedu Najvyššieho súdu. No, a čuduj sa svete, prezident Ivan Gašparovič, ten, ktorý už rok nevie vymenovať dr. Čentéša za generálneho prokurátora, mimochodom riadne zvoleného Národnou radou, tak tento prezident Štefana Harabina vymenoval za predsedu Najvyššieho súdu do 24 hodín. To je rýchlosť! To sa robí vtedy, keď sa chce človek vyhnúť, námietka, preto, lebo presne vie, že to vymenovanie nebolo korektné, resp. tá voľba nebola korektná.
Po tom, ako sa Štefan Harabin stal predsedom Najvyššieho súdu, nasledovali čistky vo forme disciplinárnych konaní voči kritickým sudcom, ako napr. Paluda, Majchrák, o ňom som už dnes hovoril, Hatala, Kliment, Gavalec a ďalší. Štefan Harabin menil rozvrhy práce sudcov len v roku 2011 vyše dvadsaťkrát. To už ani nebudem spomínať, že zobral im kancelárie, dával im kutice, že niektorým dal odmeny desaťtisíce eur, niektorým dal odmeny 50 eur. Štefan Harabin zrušil špecializácie sudcov a presúval sudcov do iných kolégií. Sudkyňa Ďurišová, tridsaťpäť rokov robila obchodné právo, zrazu skončila na správnom práve. Sudca Paluda, ktorý sa špecializoval na trestné právo, zrazu bol tiež v správnom práve. Dá sa takto riadne súdiť? Keď je dlhodobo vykonávaný takýto mobing? Sudkyni Berthotyovej pridelil Štefan Harabin svojím vlastným rozhodnutím 30 vecí mimo elektronickej podateľne. Mimo elektronickej podateľne pridelil Štefan Harabin 30 prípadov sudkyni Najvyššieho súdu. Elektronickú podateľňu jednoducho obišiel, lebo pre niektorých zrejme neplatia pravidlá a zákony!
Predpokladám, pán minister Borec, že si viete predstaviť, že takto sa, v týchto podmienkach sa nedá dobre súdiť, a predpokladám, že tento stav na Najvyššom súde, ktorý je pre slovenskú justíciu príznačný, je vám známy. Napriek tomu ste súhlasili so zmenou stanoviska vlády, aby sa nevyhovelo návrhu Štefana Harabina, v ktorom žiadal Európsky súd pre ľudské práva uznať, že jeho ľudské práva boli porušené. Ono sa to zdá, že ten Európsky súd pre ľudské práva, že to je teda naozaj tá definitívne nezávislá, nezávislá inštitúcia, lenže, bohužiaľ, to nie je tak úplne. Aj tam sú ľudia zo Slovenska. Niekoľko z nich sú kamaráti Štefana Harabina, ktorí napríklad pripravujú podklady a majú možnosť tiež do určitej miery ovplyvniť nejaké rozhodnutie. No však treba si pozrieť, kto tam zastupuje Slovensko, pán Madej, na Európskom súde pre ľudské práva. Keď neviete, o čom hovorím, stačí si vyžiadať stanovisko od vašej kolegyne Marici Pirošíkovej. Ona písala obidve. Aj prvé, aj druhé na objednávku, ako trebalo. Pán poslanec Madej, prosím vás, neskáčte mi do reči!
Kauzu Tipos a odvolávanie troch sudcov zo senátu Najvyššieho súdu za to, že si dovolili Štefana Harabina kritizovať, spomínať nebudem. Predpokladám, že o kauze Tipos viete viac než ja. Pán Borec, napriek všetkému, čo som povedal, mlčíte. Viete, čo sa deje. Viete, ako to je. Sklopíte uši a mlčíte. Mlčíte a umožňujete zlo a neuvedomujete si, že si ničíte povesť slušného človeka. Keď nemáte odvahu sa dôsledne postaviť marazmu, ktorý vládne v slovenskej justícii, tak tam radšej nebuďte, lebo tento stav legitimizujete! A keď si uvedomíte, že v tejto partii nemáte čo hľadať, budete musieť nájsť aspoň odvahu na ten odchod. Lebo kolegovia zo SMER-u vám túto láskavosť nikdy nespravia. Ďakujem pekne.
