Ďakujem. Vážená predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi na úvod povedať, že nie som teda zdravotne veľmi v poriadku, takže možno, keď nebudem hovoriť veľmi súvisle, tak nie je to pod vplyvom žiadnej omamnej látky ani alkoholu, som ochotný aj fúkať. Ale vážne. Toto je taký dôležitý dokument, ku ktorému sa musím teda vyjadriť aj za seba, aj za stranu. Nebudem hovoriť dlho, ale len v zopár krátkych poznámkach.
Tento dokument...
Ďakujem. Vážená predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi na úvod povedať, že nie som teda zdravotne veľmi v poriadku, takže možno, keď nebudem hovoriť veľmi súvisle, tak nie je to pod vplyvom žiadnej omamnej látky ani alkoholu, som ochotný aj fúkať. Ale vážne. Toto je taký dôležitý dokument, ku ktorému sa musím teda vyjadriť aj za seba, aj za stranu. Nebudem hovoriť dlho, ale len v zopár krátkych poznámkach.
Tento dokument je de facto vlastne plánom hospodárenia tejto vlády do konca funkčného obdobia, a preto si skutočne zaslúži v podstate veľkú pozornosť. Samozrejme, že či sa to vláde podarí, či nie, proste to teraz môžeme si myslieť každý svoje, či tie čísla sú reálne, či tie prognózy, ktoré sú tam, zodpovedajú realite, ale faktom zostáva to, že až ex post posúdime, že či sa tento plán vláde podaril, alebo nepodaril. A, samozrejme, pre mňa nebude dôležité percento rastu, ale skôr, keby som potom zhodnocoval, tak skôr by som sa zameral na úplne iné kritériá a to hlavne deficit, napríklad výška deficitu a napríklad miera nezamestnanosti. To podľa mňa bude oveľa dôležitejšie, dôležitejší faktor, ako a či budeme mať 2,5 % rastu alebo 1,9 a tak ďalej.
Samozrejme, môj osobný pohľad na tento dokument je to, že niektoré čísla, nebudem teraz, možno by to aj chcelo viacej času, ale skôr na finančnom výbore, pretože tam je taký odbornejší pohľad na to, ale poviem len jednu tabuľku. Na môj vkus niektoré čísla sú príliš optimistické a to je hlavne, hlavne, zrazu, počítam, že budúci rok už ten rast sa viac ako zdvojnásobí. To znamená, z 1,2 % na 2,9, 3,3 a 3,6. Takže dobre, samozrejme, taký plán vláda môže mať, ale uvidíme, aké budú reálne čísla.
Čo sa týka toho rastu verzus, verzus konsolidácia, pretože ono fakt svojím spôsobom niekedy jednoducho čím viacej konsolidujeme, alebo čím rýchlejšie konsolidujeme, tým to, samozrejme, má aj negatívny vplyv na veľkosť rastu. Takže preto hovorím, to je verzus. To znamená, že v reálnej ekonomike to tak funguje. Ale mňa tuná taká politická úvaha a to je otázka na ministra financií, tiež by som teda, po nejakej záverečnej reči by som ho poprosil, aby sa k tomu vyjadril, lebo zachytávam niekoľkokrát výzvu predsedu vlády na diskusiu, ako podporovať viac rast na úkor tempa konsolidácie. Takže to sa mi zdá, ten dokument vlastne si dáva správne tie ciele konsolidovať, ale tak, ako som povedal, ono jednoducho nemôžeme robiť aj to, aj to, vždycky proste je tam nejaká miera, takže neviem, neviem, do akej miery, do akej miery premiér bude presadzovať aj v rámci Európskej únie, aby sa, v úvodzovkách, spomalilo tempo konsolidácie a podporil hospodársky rast.
Niektoré zámery, keďže sa snažím niekedy aj vyvážene hovoriť, to znamená, aj kriticky, aj pochváliť, tak ja musím akože povedať nahlas a skutočne pochváliť to, že vláda si ako ďalší cieľ alebo jeden z cieľov predsavzala urobiť adresnosť sociálnych dávok. Ja si myslím, že toto je veľká téma a určite je to správna téma. A pred mnohými rokmi, keď sme sa pustili do takzvanej úplnej zásluhovosti, bola to slepá cesta a som rád, že sa otvorila táto cesta, to znamená, že rozmýšľanie, že komu skutočne má slúžiť sociálny systém. Sociálny systém má slúžiť v prvom rade tým, ktorí ho potrebujú. Samozrejme, uvidíme, aké tam budú detaily, pretože ono ten čert je zakopaný v tých detailoch. Ono možno ma trošku mrzí to, že keď som ja už dávno hovoril, že treba šetriť v sociálnom systéme formou adresnosti, tak to bola vlastne tá moja trade off alebo tá ponuka, že tým, ktorí majú vyššie príjmy, alebo z vyšších príjmových skupín, že im netreba zvyšovať dane a odvody, ale radšej im jednoducho nedať tie výhody zo sociálneho systému. A to sa dá rôznymi spôsobmi, či rodinnými prídavkami, alebo maximálnou výškou dôchodkovej dávky a tak ďalej, a tak ďalej. Ale škoda, že nakoniec možno dopadne, že aj sa im zvýšili tie daňové odvody, aj teda budú mať menej čerpania zo sociálneho systému. Ale ako zdôrazňujem, je to správne smerovanie a teším sa na tie diskusie, že koľko počet dávok má byť a komu má byť a tak ďalej.
Samozrejme, musím povedať aj jednu, jednu skutočne pravdu, že akékoľvek rozhodnutie bude arbitrárne. To znamená, že vždy tam budú nejaké arbitrárne rozhodnutia, že čo je tá dávka, či už má byť, progresívne ísť dole, alebo už niekomu nedať a tak ďalej. Ale je to správny smer.
Druhá vec. Daň z nehnuteľnosti. Ja pri týchto daniach len jednu takú poznámku, že je pravdou to, že je priestor v porovnaní s inými krajinami porozmýšľať, ako pretransformovať, alebo ako zmeniť, zmeniť dane z nehnuteľnosti, avšak, samozrejme, tu by, treba byť veľmi opatrný, pretože dane z nehnuteľnosti by mali vychádzať v prvom rade z trhovej hodnoty a tá trhová hodnota tých nehnuteľností je, samozrejme, úplne rozdielna. Ale uvidíme zase, aký bude, aký bude, aký bude návrh konkrétny, avšak stále som toho zástancom, že o daniach sa máme rozprávať, až keď sa vyčerpajú všetky ostatné možnosti šetrenia. Takže, a keď sa vyčerpajú, tak si myslím, že tieto majetkové dane, niežeby som ich propagoval, to v žiadnom prípade, ale keby už bol tlak na to, že len z týchto daní si treba vybrať, tak majetkové spotrebné, plus dane z príjmov. Najhoršie sú dane z príjmov, potom aj zo spotreby a ja musím vyhlásiť, že ja a my ako strana vždy sme boli a sme za to, aby sa zvyšovala daň z pridanej hodnoty, a nevidím najmenší dôvod, keď my máme 20-percentnú daň na potraviny a v Rakúsku 10 % dépéháčku na potraviny, aby my sme mali ešte vyššiu daň z pridanej hodnoty a určite, určite by sme nikdy nepodporili takúto daň.
Čo sa týka, čo sa týka konsolidácie formou zníženia príspevkov do II. piliera, v skutočnosti je pravdou to, že zrazu, zrazu proste tým, že sa započítal, započíta to do konsolidácie, tak to pomohlo a tá miera konsolidácie bola v drvivej väčšine práve, práve, by som povedal, spôsobená znížením príspevkov do druhého piliera plus, samozrejme, prechodom. Ja to osobne za konsolidáciu nepovažujem, pretože je to, a pokúsim sa toto aj vysvetliť, lebo to podľa mňa je veľmi dôležité, že v podstate, keby som tak zjednodušene povedal, tak sú také dva pohľady. To znamená filozofické, alebo ako robiť hospodársku politiku. A hovorím zjednodušene, nazvem to etatistický princíp alebo prístup a verzus konzervatívno-liberálny.
Ten etatistický prístup hovorí vlastne o tom, že súčasným problémom, že riešiť súčasné problémy sa dajú bez problému na úkor budúcnosti, povedzme zvýšenými verejnými výdavkami a tak ďalej. Hlavný predstaviteľ bol toho Keynes. A ten konzervatívno-liberálny prístup vlastne stále hovorí, že my musíme dbať aj na to, aké to dôsledky bude mať do budúcnosti. To znamená, my musíme brať ohľad aj na budúce generácie. A toto je, to v tom sa asi nezhodneme, ja stále, samozrejme, si budem myslieť, že ten konzervatívno-liberálny prístup je dôležitý a dôležitejší.
Ono ten Keynes to vyjadril v tom, v tom slova zmysle, že jeho nezaujíma budúcnosť, pretože z dlhodobého hľadiska sme všetci mŕtvi, a ešte zdôrazňujem, on nemal deti, hej. Takže jemu sa to ľahšie hovorilo. Avšak ja si myslím, že by to tak nemalo byť.
A prečo to hovorím? A je to typická otázka tiež, čo sa týka II. piliera, pretože evidentne každý - či taký, či onaký - ekonóm, musí súhlasiť, že z dlhodobého hľadiska čím väčší II. pilier, tým nižší deficit v dôchodkovom systéme z logického dôvodu, lebo tie záväzky, implicitné dlhy dôchodkového systému vlastne tým, že sa znížil odvod do II. piliera, tak vzrástli. To znamená, že štát sa zaviazal do budúcnosti vyplatiť podstatne vyššiu sumu peňazí ako teraz.
Takže ja by som v podstate, v podstate aj týmto skončil. Takže ešte, už tak len na záver poviem, samozrejme, ako Rusi hovoria: "paživjom, uvidím", tak uvidíme, ako tento plán v skutočnosti, v skutočnosti bude mať, bude v realite. A ja sa obávam, že je príliš optimistický, ale to si povieme možno tak za trištvrte roka.
Ďakujem.
Skryt prepis