Videokanál poslanca

Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi aj v mene našej strany MOST - HÍD prispieť k tejto diskusii. Samozrejme, rád aj oslovím vnímavých ľudí, ktorí sledujú tento prenos. Ja svoje vystúpenie pojmem trošku ináč a pokúsim sa vysvetliť túto problematiku z iného uhla, aby tu nelietali len čísla a proste určité transakcie.
Nová vláda SMER-u zásadným spôsobom zmenila hospodársku politiku tohto štátu. Vymyslela taký špeciálny selektívny prístup ku konkrétnym podnikateľom. Ja uvediem tri príklady.
Príklad č. 1: SCP Ružomberok. Podnik, ktorý bol sprivatizovaný pofidérnym spôsobom za Mečiarovej vlády, určite pamätníci si pamätajú, ktorý bol sprivatizovaný za veľmi nízku cenu, ktorá aj tá cena bola zaplatená vtedajšími dlhopismi Fondu národného majetku. Tento podnik v súčasnosti vykazuje desiatky miliónov zisku. Avšak okrem toho dostáva aj drevo pod trhovú cenu, to znamená, štát priamo ešte aj dotuje cenu dreva.
Tak tento podnik dostal úľavu vo výške 25 mil., vyše 25 mil. eur, priamu dotáciu 25 mil. eur, 750 mil. korún podľa starej ceny. A zdôvodnenie, za to, že neprepustí zamestnancov. Takže tento vybraný podnik má tú výhodu, že dostane takúto dotáciu. Samozrejme, potom sa nikto nečuduje, že na konferencii, kde sa hovorí o daniach, tak dotyčný podnikateľ povie, že podnikateľom nejde až tak o sadzbu daní, hej, však to neni také dôležité. Samozrejme, pre takého podnikateľa môže byť aj 100-percentná sadzba daní. A, samozrejme, potom nikto sa nečuduje, že aj sponzoruje ples, kde politici SMER-u tancujú a proste jeho logo tam visí.
Tento dvojaký meter podľa mňa ani netreba vysvetľovať a každému je úplne jasné, pretože žiaden iný podnik nedostane takúto úľavu, keby povedal, že ide prepustiť zamestnancov.
Príklad č. 2: Tiež taký zvláštny prístup. Boli sme svedkami veľkej akcie, keď vláda presviedčala ľudí, aby vystúpili z druhého piliera. Ja si dovolím poukázať a prirovnať systém zdravotného zabezpečenia a systém dôchodkového poistenia. Tieto dva systémy majú veľmi podobné črty v tom slova zmysle, že existuje entita štátna, povedzme Vzájomná zdravotná poisťovňa, a dve súkromné, ktoré vlastne poskytujú tú istú službu. V systéme dôchodkového poistenia je to Sociálna poisťovňa, ktorá je de facto štátna, a niekoľko súkromných spoločností. Veľmi dobre vieme, že trhová hodnota spoločností, ktoré spravujú tieto peniaze, záleží od dvoch vecí. V prvej veci, že od výšky peňazí, ktoré spravujú, a druhá vec je od kmeňa, teda od počtu poistencov.
No a prečo to porovnávam? Pretože vláda, keď sa rozhodla, tak trikrát otvorila druhý pilier a brutálnym spôsobom, si dovolím, aj keď nemám rád veľmi emotívne slová, ale brutálnym spôsobom presvedčila ľudí a neférovými praktikami, aby vyšli, aby prestúpili z toho súkromného sporenia naspäť k Sociálnej poisťovni. Pamätám si, ako pán premiér mal takú tabuľku, tuná ukazoval, kde porovnával neporovnateľné veci, to znamená, porovnával prvý s druhým pilierom. Samozrejme, ľudia sú niektorí nie veľmi vnímaví a namiesto toho, aby si klikli dvakrát na stránku Národnej banky Slovenska, ktorá je regulátorom trhu, a tam sú skutočné údaje, či ten druhý pilier bol stratový, alebo nie, tak to neurobili.
Ale prečo to hovorím? Hovorím to preto, že v obdobnom systéme, to znamená v zdravotnom, kde je proste entita štátna a dve súkromné, tak zrazu proste nepresviedčal ľudí, aby vystúpili z toho. Pritom je to taká jednoduchá záležitosť. Pokiaľ je presvedčený, že ten systém zdravotného, verejného zdravotného poistenia tak môže bez problémov si nechať nakresliť tiež takú tabuľku nejakým šarlatánom, ktorý to vymyslel, a presviedčať a potom by sme nemuseli rozmýšľať o tom, koľko peňazí z daňových poplatníkov zaplatíme za kúpu tejto poisťovne.
Takže tento príklad jasne hovorí tiež o dvojakom metre pri spravovaní vecí verejných.
Príklad č. 3 je samotný SPP, alebo o čom tu hovoríme. Ja by som povedal takto, že snom každého podnikateľa je nemať dlžoby, záväzky, nemať stratovú devízu. Snom každého občana je nemať dlhy, nemať hypotéku. Snom každého dieťaťa je vybrať si len hrozienka z koláča. A toto je presne ten princíp transakcie. Vláda prebrala, nie kúpila, prebrala stratovú divíziu alebo stratovú časť subjektu. Výsledkom tohto prebratia je radikálne zvýšenie trhovej hodnoty a ceny investície, ktorú urobilo EPH, zo dňa na deň, pretože odteraz už bude generovať vyššie zisky a nebude musieť dotovať, krížovo dotovať straty v tej materskej spoločnosti.
Ak, ak by malo ísť o férovú transakciu, tak EPH by mal zaplatiť štátu, zaplatiť štátu, že preberá túto devízu, a to hovoríme o stovkách, miliónoch.
Takže ja na záver poviem len to, že politici nerozhodujú o vlastných peniazoch, ale o peniazoch iných. Určite, keby išlo o ich peniaze, by sa úplne ináč chovali, ako keď rozhodujú o vlastných peniazoch. Metódy, ako prihrať, teraz myslím v úvodzovkách, majetok vybraným skupinám alebo vybraným ľuďom, už dávno nie je len privatizácia. Privatizácia, to už je, sezónna privatizácia dávno skončila, hej, ale už sú úplne iné sezóny, sezóny dotácií, rôznych daňových úľav, rôznych prevzatí dlžôb a strát a rôzne súdne spory, kde proste právnici pýtajú milióny a milióny eur.
Táto metóda dvojakého metra ide proti konsolidácii, pretože jednoducho keď niekomu niekde dáme, príklad daňové úľavy, alebo to je jedno, tak niekde to musíme zobrať. Takže niekomu musíme ubrať a dlhodobo, napríklad aj tento prípad predsa nezaväzuje len túto vládu, ale aj ďalšia vláda bude potom musieť vyrovnávať straty. Jednoducho toto je záväzok do budúcna.
Takže na záver mi len dovoľte pogratulovať všetkým multimilionárom, ktorým sa utešene rozrastá majetok a zo dňa na deň proste sú dlho schopní takýmto spôsobom zvýšiť hodnotu svojej investície.
Ďakujem.

Ja skôr teda zareagujem na slová Richarda Sulíka, no nezdieľam úplne ten názor, že z každého, zdôrazňujem, z každého príjmu sa majú platiť dane a odvody, pretože jednoducho sú niektoré tradičné oblasti, ktoré sa tradične nezdaňujú alebo sa nezodvodňujú bežne vo svete. A podľa mňa táto honba, že zdaniť a zodvodniť všetko, čo sa hýbe, v úvodzovkách, vlastne tým sme vypustili džina z fľaše. A potom, kto vlastne prevzal tú moc, tak jednoducho toto, tie zdravotné odvody doviedol do ad absurdum. To znamená, možno skutočne treba, treba zvážiť to, že ak to má byť takto, tak radšej nech tie zdravotné odvody jednoducho nie sú v tých dividendách.
A možno ešte jednu vec chcem povedať, že nerobíme akékoľvek opatrenie na nejakej zelenej lúke, ale vždy proste ľudia porovnávajú to, čo bolo, a to, čo je. To znamená, to bývalé status quo s tým súčasným stavom. A jednoducho, keď to, keď to príliš výrazne zmeníte, v tomto prípade príliš zvýšenie daňového a odvodového zaťaženia pre podnikateľov, jednoducho tí ľudia sú homo ekonomikus, oni sa prispôsobia a jednoducho nakoniec to môže dopadnúť tak, a robia to, že teraz napr. nevyplácajú si dividendy. To znamená, z čoho budú sa potom tie zdravotné odvody platiť, pretože tí ľudia budú motivovaní nevyplatiť si to.
Ďakujem.

Ďakujem. No, prepáčte, nezvyknem byť veľmi expresívny, ale dovoľte mi hlavne pri týchto zdravotných odvodoch povedať, že jednoducho spôsob, ako sa zaviedli zdravotné odvody do dividend, je v podstate totálnym bordelom. Zhoršuje podnikateľské prostredie, zvyšuje administratívne zaťaženie podnikateľov a núti podnikateľov v súčasnosti si nevyplácať dividendy, pretože sa chcú vyhnúť práve plateniu zdravotných odvodov.
Musím ešte povedať, že zdravotné odvody z dividend je de facto unikátna, unikátna, unikátna vec, pretože nepoznám krajinu, ktorá by mala takýmto spôsobom zakotvené zdravotné odvody v dividendách. A už len čakám, ešte raz, teraz, nezvyknem byť expresívny, ale už čakám, keď nejakého, v úvodzovkách, experta napadne zaviesť zdravotné odvody aj z úrokov v bankách. Takže, žiaľbohu, žiaľbohu, toto je veľká oblasť, ktorú treba preorať, a určite možno treba otvoriť diskusiu, či vôbec tie zdravotné odvody majú byť v dividendách.
Ďakujem.

Ďakujem. Dovoľte mi sa vyjadriť hlavne k pojmu otvorenosť, pretože tento pojem sa veľmi často používa a v skutočnosti faktom zostáva to, že Slovenská ekonomika je otvorená, ale, žiaľbohu, pre mňa bolo veľmi veľkým prekvapením, keď počas prvej Ficovej vlády vlastne to, že Slovenská ekonomika je otvorená, sa to popieralo a, žiaľbohu, z toho dôvodu aj vtedy sa neprispôsobila k momentálnej situácii, ale teraz zase je to kyvadlový efekt. To znamená, že v argumentácii, že my slovenská ekonomika sme najväčšia otvorená, dokonca niektorí politici SMER-u hovoria, že 6. najväčšia otvorená na svete. Zase tiež netreba preháňať túto argumentáciu, pretože je to neúmerné. Ono totiž, čím menšia ekonomika, tak tým je otvorenejšia. Povedzme Vatikán, Andorra, akákoľvek menšia ekonomika jednoducho je otvorenejšia a v argumentácii, že veľké krajiny - ja neviem, Poľsko, Rusko, USA - sú menej otvorené, no logicky, pretože sú väčšie krajiny. Takže netreba, netreba toto, tento argument používať, že však my nič, my za to nemôžme, proste my sme príliš otvorená ekonomika.

Ďakujem. No, čo sa týka toho hlasovania, tak akokoľvek by ste to chápali, ale faktom zostáva to, že vládni poslanci jednomyseľne schválili tento záver, pričom všetci ostatní sme boli proti. To znamená, že my sme to chápali tak, že preto sme boli proti, pretože sme chápali to tak, že obmedzujete nejakým spôsobom náš výkon teda tej kontroly. A možno ešte zdôrazním, že ešte aj po tom hlasovaní zase prišlo, zase nové mediálne informácie, ktoré proste dovtedy neboli známe. A dokonca, ja neviem, myslím si, že pán Galko teraz oznámil, že ešte nejakí ľudia vystúpia alebo tak ďalej. Neviem o tom nič, hej. Ja len hovorím o princípe, že v každom prípade ten kontrolný výbor v rámci zákona, všetko v rámci, teda aby mal mať to právo relevantnej a primeranej kontroly.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená predsedkyňa, vážení kolegovia, no, samozrejme, táto rozprava je a ešte aj bude veľmi emotívna a úprimne ľúto mi je, že tu nesedí s nami minister obrany, ktorého sa to týka. Ja si myslím, že ten jeden deň tohto zasadnutia by nám mohol venovať, poťažne aj nejaký iný člen vlády, pretože to skutočne je vážna záležitosť. Ale dúfam teda, že členovia vlády, aspoň niektorí, má budú počúvať.
Tak ako som spomínal, určite emócie, kto viacej ukradol, kto menej ukradol, bývalé, súčasné vedenie atď., ja by som túto otázku alebo ten svoj príspevok poňal trošku, trošku iným spôsobom. Pokúsim sa byť, aj keď je to veľmi ťažko byť, vecným.
No, každý z nás je otrokom svojho momentálneho rozhľadu. To znamená, niekto má viacej informácií o tejto kauze, niekto menej informácií. Určite bývalí ministri obrany, či už Fedor, Galko, Baška a iní ministri, keďže boli nariadenými, tak majú podstatne väčší rozhľad, ako to funguje v týchto spravodajských službách. Na druhej strane si dovolím tvrdiť, že ako člen výboru, pretože som členom toho výboru, mám o niečo väčší výhľad alebo prehľad ako nečlen výboru, ale určite nie ako bývalý minister.
Takže tým som chcel povedať, že niečo viem posúdiť a niečo jednoducho neviem. Viem si urobiť nejaký názor na konkrétnych ľudí, keď porovnávam ich vyhlásenia pred výborom a to, čo povedali v médiách. A jednu vec chcem povedať, že veľká časť ľudí, ale aj politikov robí častokrát úsudok z medializovaných informácií. Avšak veľakrát tieto informácie, ja to poviem tak diplomaticky, že sú asymetrické a hlavne, čo sa týka takýchto závažných vecí, kde jednoducho vieme, že práve tieto zložky fungujú s informáciami.
Nie som ani vyšetrovateľom, ani prokurátorom, ani sudcom, takže niektoré veci jednoducho neviem posúdiť, pokiaľ nemal by som mať podrobné informácie o tej povedzme konkrétnej záležitosti a konkrétne, keby som videl a, samozrejme, my sme nič takéhoto konkrétneho nevideli, to znamená, čo sa týka cien atď. Ale čo viem posúdiť, tak to je politická zodpovednosť. A toto si dovolím tvrdiť, povedať, že politická zodpovednosť, my sme v prvom rade politici, ešte raz, nie vyšetrovatelia, ale politici a tento problém v skutočnosti je na najvyššej úrovni Vojenského spravodajstva, kde sa vyjadruje k tomuto bývalé vedenie. Ja si neviem dokonca predstaviť, že v nejakých, keď sú nejaké mocnosti veľké, kde by bol takýto problém, že bývalé vedenie by alebo niektorí členovia bývalého vedenia by informovali o takýchto závažných podozreniach a jednoducho by z toho nebol žiaden politický záver. A dokonca si trúfnem povedať, že toto, čo sa deje, tak možno sa to dostane "do učebníc" Vojenského spravodajstva, ako nakladať alebo ako vlastne funguje takéto spravodajstvo a čo sa stane, keď bude to takto medializované a prezentované. Takže ja ináč verím, že viaceré, ale tu už bolo spomínané, že viaceré zahraničné a nielen spojenecké služby podrobne sledujú túto situáciu.
Takže čo sa týka toho politického záveru. No v prípade tak závažného podozrenia by mal minister, hoci je určite výborný právnik, ale je v prvom rade politik, tak by nemal bagatelizovať vyjadrenia, ale politicky konať. To znamená, primeraným spôsobom pozastaviť výkon funkcie tých ľudí, ktorých sa proste tieto podozrenia týkajú. A ak, samozrejme, ak sa ukáže, že proste po tom vyšetrovaní je to ináč, tak predsa sú rôzne iné formy, ako ísť ďalej. No a toto bolo dokonca navrhnuté na výbore, kde sme hlasovali. To znamená, že sme navrhli, ja si nepamätám presné uznesenie toho uznesenia, ale zmysel bol v tom, že aby zatiaľ vedenie po doriešenie kauzy ako malo pozastavené po... (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) výkon funkcie. Takže toto považujem za zásadnú politickú chybu.
Druhú zásadnú politickú chybu považujem, že v žiadnom prípade pri tak závažných podozreniach, pričom sa postupne medializujú ďalšie a konkrétne podozrenia, nemôže výbor, ktorého náplňou je kontrola ešte v názve, prijať uznesenie v zmysle toho, že už ďalej sa tejto téme nebudeme venovať. Čo sme to za kontrolný výbor? Ako to, to je podľa mňa tak politická chyba, že jednoducho to vždy, akýkoľvek bude nejaký problém, tak si odhlasujeme, že sa tomu problému už nebudeme venovať? Proste to je, ako by som povedal, politická chyba najvyššieho rangu.
Takže ja, samozrejme, pokiaľ budú nejaké informácie, ja sa ďalej vyjadrím a zatiaľ ďakujem za pozornosť.

Ďakujem kolegom. Ja by som ešte k tým daniam, znižovaniu dane niečo povedal. No aby som to vysvetlil, vládna strana sa rozhodla zrušiť rovnú daň. Mala na to plné právo. Dokonca to avizovala. Ale jednoducho teraz existuje rôzny systém selektívnych daní, pričom napríklad neviem, či všetci si uvedomujeme, že lepšie zarábajúci živnostníci platia až 25-percentnú sadzbu dane, pričom veľké podniky platia napríklad 23-percentnú sadzbu dane, hej. Pritom nehovorím o odvodoch, nehovorím o zdravotných odvodoch. A preto keďže nechcú pristúpiť teda z nejakého dôvodu na zníženie daňových sadzieb subjektov, tak proste je to návrh, že pokiaľ by boli ochotní ponúknuť aj celému podnikateľskému sektoru výhodu v tom slova zmysle, že ak zamestnajú niekoho nového, tak im znížime daňovú povinnosť tak ako tým vybratým, tak jednoducho to treba brať. A ja si myslím, že v súčasnej situácii podľa mňa sa to dá krásne vysvetliť. Samozrejme, to musí byť systém, nie od buka do buka. To znamená, že systém ten podnikateľ musí nejakým spôsobom presvedčiť, že to miesto, čo vytvorí, nie je len kvôli špekulácii, ale proste nejako dlhodobo udržateľné. Ale vždy je to lepšie, ak ten podnikateľ bude môcť platiť nižšie dane ako doteraz.
A ešte mám zopár minút, hej. A nebudem ťahať ten čas. Ja si myslím, že už aj tak o chvíľu bude 19.00 hodín. Takže ďakujem za pozornosť.

Vážená predsedajúca, vážený minister, vážení kolegovia, dovoľte aj mne sa vyjadriť k tejto správe. Ja možno niečo zopakujem a niečo poviem nového.
Tak prvé, čo asi chcem zopakovať, je to, že problém nezamestnanosti, samozrejme, budeme riešiť počas celého funkčného obdobia. A keďže vo všetkých prieskumoch verejnej mienky ľudia považujú problém nezamestnanosti za problém číslo jedna, tak predpokladám, že o tomto probléme číslo jedna budeme viesť ešte ďalekosiahle debaty a, samozrejme, budeme predkladať rôzne návrhy a určite sa budeme pozerať aj na to, akým spôsobom sa to bude uberať. A som presvedčený, že to bude jedno z kritérií hodnotenia aj tejto vlády, to znamená, ako si ona poradila s týmto fenoménom nezamestnanosti.
Dovoľte mi na úvod povedať jednu takú záležitosť, pretože stále o tom hovoríme, že v súčasnosti kolegovia z vlády zdôrazňujú to, že problém nezamestnanosti je v prvom rade zapríčinený externým prostredím. A ja by som si dovolil takú kacírsku myšlienku povedať, že kým, povedzme, počas prvej Ficovej vlády trištvrte roka sa hovorilo, že nás kríza nedotkne a my si tu poradíme sami, tak teraz zase opačné kyvadlo sa hovorí, že za všetko môže externé prostredie. Ja si dovolím navrhnúť, skúsme sa dohodnúť aspoň tak, tak ako Maďari hovoria, féle féle, to znamená pol na pol, to znamená, že za polovicu toho zhoršenia môže externé prostredie, samozrejme, plus-mínus, ja to trošku akože nadnesene hovorím, a za polovicu môže nesporne vláda svojou hospodárskou politikou.
Takže ak budeme porovnávať, tak v podstate sú také dve zásadné línie porovnávania, a to, samozrejme, čo urobila minulá vláda, čo urobili Dzurindove vlády s nezamestnanosťou, čo robí s ňou táto vláda. A teraz sa k tomuto nebudem vyjadrovať, určite bude ešte strašne veľa priestoru sa vyjadriť aj k tomu.
Ja by som zdôraznil hlavne záležitosť porovnania sa v rámci krajín EÚ. Faktom, samozrejme, je, že tí zostavovatelia toho materiálu si dali dosť práce, aby zostavili ten materiál, samozrejme, s pohľadom z pohľadu ich, ale dovoľte mi, uviesť tri zásadné veci.
Ono z pohľadu Európskej únie sa to jednoducho dá porovnať, keď si pozriete Eurostat, čo je vlastne oficiálna štatistika Európskej únie. A tam chcem zdôrazniť, ono síce tu už bolo povedané, že máme štvrtú najvyššiu nezamestnanosť a horšiu ju majú len skutočne problémové krajiny. Máme prakticky dlhodobú nezamestnanosť, skoro najvyššiu v Európskej únii, na úrovni 8,5 %.
A ďalšia vec sa tu ešte nepovedala, že v kategórii do 25 rokov veku máme až 33,2 % nezamestnaných. Každý tretí človek, ktorý je mladší ako 25 rokov, je u nás nezamestnaný. A aj v tejto kategórii za nami alebo horšie sú na tom len dve krajiny z Únie, a to Grécko a Španielsko.
A ja chcem povedať jednu takú zásadnú vec, že podľa môjho názoru treba vylúčiť z týchto štatistík Grécko. Ja poviem, aj prečo je to potrebné. Grécko si v prvom rade, žiaľbohu, prejedlo budúcnosť svoju a už svojich detí a jednoducho ten priemer tej Európskej únie zhoršuje. To znamená, že ak by sme vylúčili Grécko zo štatistiky, tak rozdiel medzi priemernou mierou nezamestnanosti na Slovensku a priemernou mierou nezamestnanosti v Európskej únii by bol oveľa väčší. Neviem, či sa rozumieme, hej. Jednoducho krajina, ktorá de facto je v bankrote a de facto je len, by som povedal, nechcem teraz to nejako zle povedať, umelo udržiavaná v eurozóne a možno aj v Európskej únii, jednoducho podľa nás, podľa mňa do tejto štatistiky nepatrí.
Ďalšia závažná vec v tejto štatistike je to, že ono je štatistický priemer a vážený priemer. Nechcem teraz ctených kolegov poučovať. Ale je to veľmi, veľmi veľký rozdiel, keď, povedzme, jedna velikánska krajina má, obrazne povedané, 100 miliónov obyvateľov a má, povedzme, 5-percentnú nezamestnanosť a jedna malá krajina má 5 miliónov obyvateľov a má 10-percentnú nezamestnanosť, neznamená to, že priemer je tu 7,5, hej. Takže ono, samozrejme, s číslami sa dá hrať a tak ďalej a určite každý bude mať na svoj pohľad vec a hovorilo mnoho vtipov štatistov, kto najviac klame a kto sa vie prispôsobovať. Ale zostáva nezmeneným faktom, že čokoľvek budeme tvrdiť, tak jednoducho práve tí voliči a tí ľudia, ktorí hľadajú prácu, urobia si sami svoj obraz o tom, či táto vláda robí alebo nerobí veci v prospech zamestnanosti.
Dovoľte mi ešte jednu takú vec povedať. Pán minister tu spomenul materiál, ktorý bol prijatý na vláde, kde boli prijaté takzvané opatrenia na podporu rastu. No, bez urážky, mne sa zdá ten materiál skôr takého politického charakteru, že treba vytvoriť nejaký materiál na podporu rastu. Ale, úprimne povedané, keby sme postavili ten materiál do kontrastu s tým materiálom, čo predložil minister financií minulý týždeň, ten materiál sa volá Program stability, ktorý de facto hovorí, čo plánuje, ako plánuje táto vláda hospodáriť do konca funkčného obdobia, tak je kontradiktórny, inými slovami, v protiklade, aby som nepoužíval cudzie slová, pretože navrhnuté opatrenia, ktoré sú v tom dokumente, opatrenia na podporu rastu, majú negatívny vplyv na verejné financie. Inými slovami, budú vyžadovať dodatočné financie, ktoré jednoducho nie sú. Na druhej strane je to, čo sme spomínali, ten Program stability. Tam bol nadškrtnutý záväzok vlády šetriť a znižovať deficit každý teda o pol percenta. A len na to znižovanie bude potreba stoviek a stoviek miliónov eur.
Ja dlhšie nebudem rozvíjať tie návrhy, ja poviem už len jednou vetou o tom, ako sú problémy rastu a tak ďalej. Ja nikdy nebudem nikomu vyčítať, že máme percento rastu také alebo onaké. Jednoducho dôležité je podľa mňa úplne iné kritérium a určite pri miere nezamestnanosti je podľa mňa oveľa dôležitejšie, či budeme mať 0,6-percentný rast alebo 1,2-percentný rast alebo a tak ďalej.
A v tom materiáli, žiaľbohu, musím skonštatovať, mnoho takých tých návrhov má, nazvem to, sociálne inžinierstvo. A tým chápem to, že ak máme nejaký problém, tak vytvoríme inštitúciu na riešenie toho problému, takže len ten sumár nejaký, aké fondy treba povytvárať na to, aby potom sa neviem skade zobrali peniaze a pumpovali sa do ekonomiky, ale, budiž, samozrejme, každý môže mať nejaký názor, ale, tak ako som povedal, je to v protiklade s tým, o čom sme hovorili pred týždňom.
Ja na záver nechcem spomínať mnohé nejaké riešenia. Samozrejme, nie je to problém jednoduchý, určite súhlasím s tým, že nezamestnanosť je prierezový problém, nielen pána ministra a tak ďalej, súhlasím s tým, že zo dňa na deň sa to nedá vyriešiť, súhlasím s tým, že ekonomika je zotrvačná a tak ďalej, hej. Takže to sú určité veci, ktoré, samozrejme, akceptujem.
Dovoľte mi povedať len jednu takú myšlienku. Bolo tu spomínané to, čo som dávno aj ja spomínal, že skutočné reálne pracovné a dlhodobo udržateľné miesta môže vytvoriť len a len súkromný sektor, pretože akékoľvek dotácie na ja neviem výstavbu alebo opravu hradov, to je všetko jednorazová záležitosť a stále len budeme musieť na to potrebovať peniaze. Takže toto nepovažujem za skutočné riešenie problémov. Ale je tu ten súkromný sektor, samozrejme, malý, veľký, stredný. A ja navrhujem, urobím len jeden návrh na zamyslenie, že keď my odpúšťame dane niektorým veľkým podnikateľom za to, že sľúbia, že vytvoria nové pracovné miesta, ja s tým nemám problém, si zadefinovať, že nové pracovné miesto má pre spoločnosť určitú trhovú hodnotu, to znamená, že platíme za toto nové pracovné miesto tým, že dávame nejakú daňovú úľavu, ale základná filozofická otázka je: A prečo to má byť práve len pre niektorých, vybratých, ja neviem jednému na východe a tak ďalej? A už som veľmi rád, konečne je tu prípad z Ružomberka, to nechcem ani spomínať, ak niekto dostal daňovú úľavu na to, že neprepustí zo zamestnania, tak už nad tým sa vôbec neuvažuje. Ale prečo by nemohol existovať systém, ešte raz, keď si spoločnosť povie, že trhová cena novovytvoreného pracovného miesta je taká a taká? Prečo by takúto daňovú úľavu nemohol dostať aj živnostník, malý podnikateľ a tak ďalej? A určite som si istý, že keď teraz je cena novovytvoreného miesta niekde na úrovni 40 000 eur, čo je strašne veľa, ja som presvedčený, že za takú sumu, v úvodzovkách, samozrejme, tak si myslím, že o to, aby sa vytvorilo nové pracovné miesto, by bol veľký záujem. Takže ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážená predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi na úvod povedať, že nie som teda zdravotne veľmi v poriadku, takže možno, keď nebudem hovoriť veľmi súvisle, tak nie je to pod vplyvom žiadnej omamnej látky ani alkoholu, som ochotný aj fúkať. Ale vážne. Toto je taký dôležitý dokument, ku ktorému sa musím teda vyjadriť aj za seba, aj za stranu. Nebudem hovoriť dlho, ale len v zopár krátkych poznámkach.
Tento dokument je de facto vlastne plánom hospodárenia tejto vlády do konca funkčného obdobia, a preto si skutočne zaslúži v podstate veľkú pozornosť. Samozrejme, že či sa to vláde podarí, či nie, proste to teraz môžeme si myslieť každý svoje, či tie čísla sú reálne, či tie prognózy, ktoré sú tam, zodpovedajú realite, ale faktom zostáva to, že až ex post posúdime, že či sa tento plán vláde podaril, alebo nepodaril. A, samozrejme, pre mňa nebude dôležité percento rastu, ale skôr, keby som potom zhodnocoval, tak skôr by som sa zameral na úplne iné kritériá a to hlavne deficit, napríklad výška deficitu a napríklad miera nezamestnanosti. To podľa mňa bude oveľa dôležitejšie, dôležitejší faktor, ako a či budeme mať 2,5 % rastu alebo 1,9 a tak ďalej.
Samozrejme, môj osobný pohľad na tento dokument je to, že niektoré čísla, nebudem teraz, možno by to aj chcelo viacej času, ale skôr na finančnom výbore, pretože tam je taký odbornejší pohľad na to, ale poviem len jednu tabuľku. Na môj vkus niektoré čísla sú príliš optimistické a to je hlavne, hlavne, zrazu, počítam, že budúci rok už ten rast sa viac ako zdvojnásobí. To znamená, z 1,2 % na 2,9, 3,3 a 3,6. Takže dobre, samozrejme, taký plán vláda môže mať, ale uvidíme, aké budú reálne čísla.
Čo sa týka toho rastu verzus, verzus konsolidácia, pretože ono fakt svojím spôsobom niekedy jednoducho čím viacej konsolidujeme, alebo čím rýchlejšie konsolidujeme, tým to, samozrejme, má aj negatívny vplyv na veľkosť rastu. Takže preto hovorím, to je verzus. To znamená, že v reálnej ekonomike to tak funguje. Ale mňa tuná taká politická úvaha a to je otázka na ministra financií, tiež by som teda, po nejakej záverečnej reči by som ho poprosil, aby sa k tomu vyjadril, lebo zachytávam niekoľkokrát výzvu predsedu vlády na diskusiu, ako podporovať viac rast na úkor tempa konsolidácie. Takže to sa mi zdá, ten dokument vlastne si dáva správne tie ciele konsolidovať, ale tak, ako som povedal, ono jednoducho nemôžeme robiť aj to, aj to, vždycky proste je tam nejaká miera, takže neviem, neviem, do akej miery, do akej miery premiér bude presadzovať aj v rámci Európskej únie, aby sa, v úvodzovkách, spomalilo tempo konsolidácie a podporil hospodársky rast.
Niektoré zámery, keďže sa snažím niekedy aj vyvážene hovoriť, to znamená, aj kriticky, aj pochváliť, tak ja musím akože povedať nahlas a skutočne pochváliť to, že vláda si ako ďalší cieľ alebo jeden z cieľov predsavzala urobiť adresnosť sociálnych dávok. Ja si myslím, že toto je veľká téma a určite je to správna téma. A pred mnohými rokmi, keď sme sa pustili do takzvanej úplnej zásluhovosti, bola to slepá cesta a som rád, že sa otvorila táto cesta, to znamená, že rozmýšľanie, že komu skutočne má slúžiť sociálny systém. Sociálny systém má slúžiť v prvom rade tým, ktorí ho potrebujú. Samozrejme, uvidíme, aké tam budú detaily, pretože ono ten čert je zakopaný v tých detailoch. Ono možno ma trošku mrzí to, že keď som ja už dávno hovoril, že treba šetriť v sociálnom systéme formou adresnosti, tak to bola vlastne tá moja trade off alebo tá ponuka, že tým, ktorí majú vyššie príjmy, alebo z vyšších príjmových skupín, že im netreba zvyšovať dane a odvody, ale radšej im jednoducho nedať tie výhody zo sociálneho systému. A to sa dá rôznymi spôsobmi, či rodinnými prídavkami, alebo maximálnou výškou dôchodkovej dávky a tak ďalej, a tak ďalej. Ale škoda, že nakoniec možno dopadne, že aj sa im zvýšili tie daňové odvody, aj teda budú mať menej čerpania zo sociálneho systému. Ale ako zdôrazňujem, je to správne smerovanie a teším sa na tie diskusie, že koľko počet dávok má byť a komu má byť a tak ďalej.
Samozrejme, musím povedať aj jednu, jednu skutočne pravdu, že akékoľvek rozhodnutie bude arbitrárne. To znamená, že vždy tam budú nejaké arbitrárne rozhodnutia, že čo je tá dávka, či už má byť, progresívne ísť dole, alebo už niekomu nedať a tak ďalej. Ale je to správny smer.
Druhá vec. Daň z nehnuteľnosti. Ja pri týchto daniach len jednu takú poznámku, že je pravdou to, že je priestor v porovnaní s inými krajinami porozmýšľať, ako pretransformovať, alebo ako zmeniť, zmeniť dane z nehnuteľnosti, avšak, samozrejme, tu by, treba byť veľmi opatrný, pretože dane z nehnuteľnosti by mali vychádzať v prvom rade z trhovej hodnoty a tá trhová hodnota tých nehnuteľností je, samozrejme, úplne rozdielna. Ale uvidíme zase, aký bude, aký bude, aký bude návrh konkrétny, avšak stále som toho zástancom, že o daniach sa máme rozprávať, až keď sa vyčerpajú všetky ostatné možnosti šetrenia. Takže, a keď sa vyčerpajú, tak si myslím, že tieto majetkové dane, niežeby som ich propagoval, to v žiadnom prípade, ale keby už bol tlak na to, že len z týchto daní si treba vybrať, tak majetkové spotrebné, plus dane z príjmov. Najhoršie sú dane z príjmov, potom aj zo spotreby a ja musím vyhlásiť, že ja a my ako strana vždy sme boli a sme za to, aby sa zvyšovala daň z pridanej hodnoty, a nevidím najmenší dôvod, keď my máme 20-percentnú daň na potraviny a v Rakúsku 10 % dépéháčku na potraviny, aby my sme mali ešte vyššiu daň z pridanej hodnoty a určite, určite by sme nikdy nepodporili takúto daň.
Čo sa týka, čo sa týka konsolidácie formou zníženia príspevkov do II. piliera, v skutočnosti je pravdou to, že zrazu, zrazu proste tým, že sa započítal, započíta to do konsolidácie, tak to pomohlo a tá miera konsolidácie bola v drvivej väčšine práve, práve, by som povedal, spôsobená znížením príspevkov do druhého piliera plus, samozrejme, prechodom. Ja to osobne za konsolidáciu nepovažujem, pretože je to, a pokúsim sa toto aj vysvetliť, lebo to podľa mňa je veľmi dôležité, že v podstate, keby som tak zjednodušene povedal, tak sú také dva pohľady. To znamená filozofické, alebo ako robiť hospodársku politiku. A hovorím zjednodušene, nazvem to etatistický princíp alebo prístup a verzus konzervatívno-liberálny.
Ten etatistický prístup hovorí vlastne o tom, že súčasným problémom, že riešiť súčasné problémy sa dajú bez problému na úkor budúcnosti, povedzme zvýšenými verejnými výdavkami a tak ďalej. Hlavný predstaviteľ bol toho Keynes. A ten konzervatívno-liberálny prístup vlastne stále hovorí, že my musíme dbať aj na to, aké to dôsledky bude mať do budúcnosti. To znamená, my musíme brať ohľad aj na budúce generácie. A toto je, to v tom sa asi nezhodneme, ja stále, samozrejme, si budem myslieť, že ten konzervatívno-liberálny prístup je dôležitý a dôležitejší.
Ono ten Keynes to vyjadril v tom, v tom slova zmysle, že jeho nezaujíma budúcnosť, pretože z dlhodobého hľadiska sme všetci mŕtvi, a ešte zdôrazňujem, on nemal deti, hej. Takže jemu sa to ľahšie hovorilo. Avšak ja si myslím, že by to tak nemalo byť.
A prečo to hovorím? A je to typická otázka tiež, čo sa týka II. piliera, pretože evidentne každý - či taký, či onaký - ekonóm, musí súhlasiť, že z dlhodobého hľadiska čím väčší II. pilier, tým nižší deficit v dôchodkovom systéme z logického dôvodu, lebo tie záväzky, implicitné dlhy dôchodkového systému vlastne tým, že sa znížil odvod do II. piliera, tak vzrástli. To znamená, že štát sa zaviazal do budúcnosti vyplatiť podstatne vyššiu sumu peňazí ako teraz.
Takže ja by som v podstate, v podstate aj týmto skončil. Takže ešte, už tak len na záver poviem, samozrejme, ako Rusi hovoria: "paživjom, uvidím", tak uvidíme, ako tento plán v skutočnosti, v skutočnosti bude mať, bude v realite. A ja sa obávam, že je príliš optimistický, ale to si povieme možno tak za trištvrte roka.
Ďakujem.

Ďakujem, ja by som rád podporil kolegu Mikloška, pretože ja zdieľam jeho názor ohľadom rastu. Aj keď, samozrejme, trošku ináč by som to sformuloval, podľa mňa zbytočne aj v mainstreamovej ekonómii je veľký fetiš hospodárskeho rastu. A podľa mňa sú aj iné kritéria, ktoré sú veľakrát podstatnejšie, ako o koľko vzrástlo HDP. A to je povedzme kvalita zdravotníctva, kvalita školstva, či máme cesty bez výtlkov alebo ináč. Samozrejme, hospodársky rast, dávam za pravdu aj kolegovi Kamenickému, má súvislosť s nezamestnanosťou. Ale nie až takú priamu, ako sa tomu podsúva. Ja poviem aj príklad. Keď sme mali skoro 10-percentný rast kedysi kvôli automobilovému priemyslu, tak stále sme mali 8-percentnú mieru dlhodobo nezamestnaných.