Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi pokračovať v mojom príspevku. V tej prvej časti len pár vetami zhrniem, čo som včera hovoril. V prvej časti som hovoril, že tento zákon považujem za veľmi zlý, a venoval som sa genéze, genéze a histórii druhého piliera, ako čo bolo. A teraz mi dovoľte v tejto druhej časti ísť teda aj do tej, do toho konkrétneho súčasného zákona, respektíve novelizácie tohto zákona.
Tak ako som spomínal v tej prvej časti, ako je veľmi dôležité, nemenej dôležité je nielen vedieť, ako sporiť, ale takisto dôležité je, akým spôsobom potom budem môcť čerpať tie financie z toho vlastného účtu, a toto je vlastne táto novela.
Samotný ten zákon, keď bol prvýkrát teraz predstavený novinárom, ja som, ja som tam síce nebol, ale som v novinách čítal, tak na otázku, že prečo je taký spôsob výplaty, že ľudia budú musieť a drvivá väčšina ľudí bude musieť si zakúpiť ten životný dôchodok od, teda dôchodok životných poisťovní, pán štátny tajomník, ktorý má na starosti túto oblasť, odpovedal, že to bola požiadavka životných poisťovní. Ja som trošku bol prekvapený, že proste že toto bolo prvé vyjadrenie. Ja som sa pýtal novinárky, že či to fakt povedal, hovorím, že nebol som tam, ale povedal to.
Samozrejme, potom boli úplne iné vysvetlenia, že prečo musí byť tá povinnosť a tak ďalej, ale nezabudnite, ja sa vrátim veľakrát k tomuto, nezabudnite na túto prvú vetu, že prečo tie pravidlá sú nastavené tak, ako sú. Samozrejme, hneď mi to pripomenulo niekoľko zákonov, ktoré sme už tu schvaľovali, ja len spomeniem zákon o obnoviteľných zdrojoch alebo vysvetľovanie, prečo je nutné kúpiť stratovú divíziu SPP alebo prevziať na plecia daňových poplatníkov a tak ďalej. Samozrejme, to druhé vysvetlenie už bolo také ako kvázi logické, ale, samozrejme, tiež veľmi zavádzajúce a dúfam teda, že aj pán minister - pri všetkej úcte - možno, možno nepozná, nechcem povedať, že nepozná detaily, ale nepozná, alebo verím v to, že ešte je tam priestor proste pre pána ministra zmeniť názor, preto nebudem hovoriť priamo o ňom, lebo aj keď teda má, je politický predstaviteľ, predkladá to, tak jednoducho musíte za to zobrať politickú zodpovednosť.
Druhé vysvetlenie bolo, prečo, lebo jednoducho že tí ľudia sú takí nezodpovední, rozumiete, že ja tiež, hej, som taký negramotný finančne a nezodpovedný, že vlastne ja keby som sa dostal k tým peniazom, čo som si ušetril, tak ja by som ich vlastne na druhý deň hneď prepil a prehajdákal, hej? To znamená, že im, tým ľuďom, netreba dať tie peniaze, ale oni si za tie nasporené peniaze musia kúpiť nejaký produkt od životnej poisťovne.
Ja sa to pokúsim vysvetliť, lebo ono to v tých, tie rôzne tam tie schémy a rôzne produkty a detaily proste, ako sú v tom zákone, sú veľmi zložité, ale ja sa to pokúsim ako vysvetliť ľuďom, ktorí sú teda v druhom pilieri, alebo kto sa o to zaujíma, že čo vlastne, čo vlastne obsahuje tento zákon, hej? Tak v prvom rade tento zákon núti veľkú časť ľudí uzavrieť zmluvu, ktorú môžu a ja osobne považujem za nevýhodnú. Samozrejme, ono je to trošku tak taká habaďúra, že je to tam stanovené, že od toho, keď máte dôchodok viacej ako štvornásobok životného minima, to znamená, teraz je to cirka 800 eur, tak už môžte sa k tým peniazom iným spôsobom dostať, ja len pripomínam, že priemerný dôchodok je 390 eur, to znamená, si viete predstaviť, že aké to dôchodky musia byť, to znamená, že vlastne dostať sa k peniazom navyše alebo k tým vlastným môžu len tí, ktorí skutočne sú veľmi bohatí a veľa odvádzali, je to približne jedno-dve percentá vlastne ľudí.
Ale ja to poviem tak ľudovejšie, že ono je de facto, že toto pravidlo platí, že ľudia majú na výber, len ak majú nad dva metre. Samozrejme, väčšina ľudí má menej ako dva metre, takže tí vlastne musia vlastne používať toto pravidlo, a vtipné, počúvajte ma, viete, čo je strašne vtipné na tom? Že tí ľudia, o ktorých životné poisťovne nemajú záujem, to znamená, tam nevidia toľko peňazí, tak vôbec nemusia si kupovať ten produkt. Hej, o ktorých nemám záujem, tí si môžu už proste k tým peniazom sa dostať, pretože majú akože málo. Takže je to veľmi, veľmi zaujímavé a ja by som to možno ešte prirovnal k tomu, že napríklad havarijná poistka. Máte nejakú základnú, to každý vie, a má možnosť uzavrieť havarijnú poistku a sú niektoré národy, napríklad my Slováci si väčšinou dávame tie havarijné poistky hlavne na tie nové autá, ale sú národy ako v Amerike, tie havarijné poistky vôbec nie sú populárne a tam ani polovica ľudí to nemá. Ale aj napríklad u nás každý, ktorý sa trošku akože vyzná do tej poistnej matematiky, tak veľmi dobre vie, že ak máte auto staršie ako 7 rokov, tak sa už neoplatí kupovať si havarijnú poistku, hej? Proste je to také zlaté pravidlo. Takže tým chcem povedať, že namiesto výberu ľudia majú povinnosť niečo urobiť, uzatvoriť tú zmluvu. Ja si dokonca tvrdím, že keď niekto; aha, takto, aby som povedal, ja okrem kritiky ja dám aj konštruktívny návrh, ako by to malo byť. To hovorím hneď akože po mojom vystúpení, to znamená, že poviem, ako by to malo byť.
Takže teraz si predstavte, že človek, ktorý evidentne vie, že, žiaľbohu, proste jeho zdravotný stav nie je dobrý, tak, a má na účte našetrených zopár tisíc euro, tak aj tak bude musieť kúpiť si nejaký produkt, ktorý jednoducho nemusí byť výhodný a podľa neho nie je výhodný, hej? Ja by som, ja by som možno tak išiel na nejaký konkrétny príklad. Ja teda nie som, samozrejme, som v parlamente, nie som medzi študentami, ale možno by to stálo tých, ktorých to zaujíma, alebo ktorí sú aspoň v druhom pilieri, že zobrať si kalkulačku a začať počítať, že približne teraz verzia je, že tie, tzv. poistka alebo ten doživotný dôchodok, tak že za každých 1 000 euro; hovorím približne, neberte ma za slovo; za každých 1 000 euro vám ponúkne životná poisťovňa 5,4 eura mesačne. Keby ste boli študenti, samozrejme nie ste, tak by som vám odporučil proste vypočítať si tú výhodnosť tej zmluvy, to znamená vydeliť 1 000 euro 5,4 eurami; pozor, tu ešte nehovorím o rôznych poplatkoch, čo určite by boli v prevodoch a ja neviem, čo by sa ešte vymyslelo; a vyjde vám nejaký počet mesiacov, ktoré vlastne by vám tá životná poisťovňa mala ten váš, v úvodzovkách, vklad splácať, a je to viac ako 15 rokov. Takže vy dávate tisícku a tú tisícku vám tá poisťovňa bude vracať viac ako 15 rokov. No a keby ste boli študenti, ja by som vám dal príklad, muž, ktorý priemerne dožije na Slovensku, priemerne životnosť dožitia muža je 72 rokov a odchádza do dôchodku v 62 rokoch, to znamená 10 rokov od toho, ako kúpi si tú anuitu, tak 10 rokov má životnosť a pričom tá tisícka, v priemere tá životná poisťovňa bude splácať 15 rokov. Ja, samozrejme, som si vedomý, aby som zase bol férový, že sú tzv. unisex tabuľky a podobné, hej, poisťovne a tak ďalej, takže nehovorím o tom, ja len hovorím o tom, že každý by mal mať právo neuzavierať zmluvu povinnú, pokiaľ si myslí, že jednoducho je to preňho nevýhodné. Takže nevýhodnosť je napríklad pri mužoch, nevýhodnosť je pri ľuďoch, ktorí evidentne majú pocit, že jednoducho sa nedožijú, to znamená, že sú chorí alebo proste nejako ináč hendikepovaní.
Ďalšie to vysvetlenie, vysvetlenie, že prečo je to tak, teraz to prvé vysvetlenie, že to bol záujem tých životných poisťovní, že už teraz sa nehovorí, že vlastne ten človek, keby mal prístup k tým peniazom, tak vlastne on by nič iného neurobil, len by ich rozflákal a potom, keď on akože príde do toho domova dôchodcov, do toho domova dôchodcov, tak vlastne my na neho budeme musieť doplácať.
V prvom rade chcem k tomuto argumentu povedať, že človek tak či tak má podstatný a velikánsky nárok z prvého piliera a nielen z toho dôvodu, že si šetril celý, teda šetril, ako platil do Sociálnej poisťovne, ale hlavne z toho dôvodu, že druhý pilier, žiaľbohu, už je len príveskom, alebo by som povedal, že apendixom tohto dôchodkového systému, teda že gro, velikánske gro, to najväčšie gro, samozrejme, u každého človeka je to inakšie, ale bude mať z toho prvého piliera a ten druhý pilier je skutočne už len, ani by som nepovedal, že dodatkový. On pôvodne mal mať väčší význam, aj o to sa hralo, aby to malo väčší význam.
Dobre. Ja si myslím, že ešte budem v ústnej debate hovoriť o týchto veciach a podobne a uvádzať viacej príkladov, keďže som aj absolvoval nejakú tú odbornú konferenciu, kde zástupcovia ministerstva práce vysvetľovali, prečo to tak má byť, takže, no, ako by to malo byť, hej? Sú tri kategórie, ktoré patria do výplaty dôchodkov v druhom pilieri. Jednorazový výber, programový výber a kúpa dôchodku, hej? Samozrejme, všetky tie tri alternatívy sú v tom zákone, ale problém je v tom, že sú namiešané úplne v inom poradí a úplne ináč, ako by to v skutočnosti malo byť.
Prvá vec je, vždy, vždy, aj keď sa tvoril ten systém, priznám sa, že keď, ako som spomínal ešte v tej prvej časti, keď sme hovorili ľuďom, že je to zaujímavý produkt a že majú vstúpiť do toho druhého piliera, ja sám osobne vtedy, priznám sa, vtedy som hovoril a propagoval v tom slova zmysle, že ľudia, keď si našetria alebo teda pôjdu do dôchodku, budú mať na výber - a teraz počúvajte - na výber, či si postupne z toho účtu, čo si našetrili, budú čerpať prostriedky, alebo akceptujú ponuku životnej poisťovne na doživotný dôchodok. Takže ešte raz. Človek by mal mať na výber, či chce tým spôsobom si čerpať alebo tým. Toto je podstata, ako by to v skutočnosti malo byť. Inými slovami, keď mám nejakých 1 000 euro, tak nemá ma čo vláda nútiť, alebo akýkoľvek zákon, aby som týchto 1 000 euro odovzdal životnej poisťovni za tých 5,40, 5,40 euro mesačne, ale napríklad; hovorím napríklad; aby som si mohol tých 5,40 napríklad čerpať z toho vlastného účtu. Ten rozdiel je jasný, hej? V prvom prípade, stále zdôrazňujem, to sú dve základné alternatívy. Teraz o jednorazovom výbere nehovorím. V prvom prípade z tých 1 000 euro si tých 5,40 čerpám a tie ostatné peniaze mi zostávajú v súkromnom vlastníctve, to je prvá vec, zhodnocujú sa, ten zvyšok sa zhodnocuje, hej, a, samozrejme, ešte keď sa nahnevám na tú DSS-ku, ako som sa ja nahneval na moju; no nahneval, ja som napríklad zmenil DSS, lebo sa zmenil majiteľ a ja tomu majiteľovi neverím napríklad. Tak ja som osobne zmenil DSS-ku, pretože som neveril tomu majiteľovi tej DSS-ky, ktorý kúpil, to znamená, že ja v nejakých prípadoch, ja neviem, každý, to môže byť individuálny prípad, dôvod, prečo zmení DSS-ku, to znamená, že on by mohol stále zmeniť tú DSS-ku.
Ten druhý prípad, to je tá životná anuita, dôchodok, ako anuita je taký dôchodok, je v tom, že vy, keď už odovzdáte raz tých 1 000 euro nejakej životnej poisťovni, tak v prvom rade, keď na druhý deň zomriete, tak teraz nehovorím o nejakých pozostalostných, ale o princípe, na druhý deň zomriete, tých 1 000 euro je fuč. Ak zomriete o 30 rokov, tak tá životná poisťovňa vlastne, v úvodzovkách, doplatí na to, lebo ste príliš dlho žili. To je poistný systém, hej? Pozor, ja nie som proti životným poisťovniam, aby sme si rozumeli, ja len som proti tomu, že nútiť človeka, ktorý má peniaze v druhom pilieri, kúpiť si nejaký dôchodok alebo podpísať nejakú zmluvu, ktorá nemusí byť pre neho výhodná, alebo ktorú vôbec nechcú. Takže ja nie som proti životným poisťovniam. Ja len hovorím, že potom, samozrejme, tie peniaze sa nezhodnocujú, to znamená, ale to je poistný systém, to je v poriadku, v tej životnej poisťovni, proste ona si vypočíta, tak na týchto zarobím, na týchto prerobím, toto je moja marža, a ony sú, sú de facto vždycky tie životné poisťovne ziskové na tom. Ďalšia vec je už potom, keď raz kúpite ten výrobok, ten produkt, už ho nemôžte zmeniť, životné poistenie, ako ho zmeníte, ako proste? Ani si to neviem predstaviť, keď kúpite proste za tých 1 000 euro nejaký produkt, vám podpíše ten človek, teda tá poisťovňa. To znamená, že v nejakých prípadoch jednoducho budete mať a keď si budete musieť, ale zase, to nehovorím ako negatívne. Ja len porovnávam dve veci. To znamená, že každý človek má právo sa rozhodnúť, že či chce si čerpať týmto spôsobom, alebo týmto.
Budem ešte viacej vystupovať k tomu, takže budem aj v ústnej rozprave, aj v druhom čítaní a zase nechcem vás nudiť v tom slova zmysle, že by som povedal, povedal všetko, vystrieľal patróny, a potom by som opakoval niečo, takže určite. Ináč dneska možno to aj niekto spomenie, tak bude tiež odborný seminár, myslím, že o tretej, na túto tému, takže každý, kto máte záujem, ste vítaný a určite to ešte niekto povie počas prestávky. Ja by som povedal na záver tohto môjho prvého vystúpenia: viete, pre mňa ako politika je dôležitý občan, a to nehovorím teraz akože, aby to znelo, ale v tomto prípade sú občania, občan sporiteľ. A ja si myslím, že prvou, prvou povinnosťou nás politikov je zohľadňovať záujem občana a, občana, v tomto prípade občana sporiteľa. A čo je pre sporiteľa dôležité?
Pre sporiteľa je dôležité mať čo najviac peňazí na účte, však logicky, hej? Inými slovami, čo najvyššiu príspevkovú sadzbu, ktorá sa, mimochodom, znížila, ale tak to už sme o tom hovorili, a mať hlavne na výber. Mať možnosť sa rozhodnúť, čo vlastne urobiť s tými svojimi peniazmi. Takže ja verím, že budeme ešte diskutovať ohľadom tejto témy a veľakrát, takže berte to akože tak, ako som povedal v prvej časti, že si vážim, že som mal tú česť urobiť výkop do tejto diskusie.
Ďakujem za pozornosť.
