Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

19.3.2014 o 14:19 hod.

Ing.

Ivan Švejna

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 26.3.2014 18:15 - 18:17 hod.

Ivan Švejna
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.3.2014 14:42 - 14:44 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ďakujem. Čo sa týka pána Kaníka, že niekto keď si vyčerpá z toho účtu prostredníctvom programového výberu, nebude mať nič. No ja ho upozorňujem, že ľudia si platia okrem tých 4 % ešte 21 % do prvého piliera a za tých 21 % mnohonásobne viacej dostanú, a nevidím najmenší dôvod, proste jednoducho aj keby si to vyčerpali, pokiaľ budú mať dostatočný vyšší, vysoký dôchodok, čo budú mať, aby si to nemohli urobiť.
Čo sa týka ústavného zákona, no tak dobre, vy ste názoru toho, že to treba schváliť, navrhnúť do ústavného zákona, že čo urobí SMER. V podstate v poriadku, však to je možno 120, 130 ľudí; ja taký názor nemám. A ja by som ešte povedal, že vôbec to nie je také podsúvanie v podstate, že nie som schopný kompromisu. No ja som posledný, ktorý by povedal, že nie som schopný kompromisu. My dokonca sme sa aj bavili z tých dvoch alebo troch stretnutí, že akým spôsobom do budúcna zvýšiť, napr. keby bol vyrovnaný rozpočet, tak by sa zvýšili tie sadzby atď., ale v tomto Kaníkovom návrhu neni nič iného len to, čo v súčasnosti platí, akurát tam vsunul slovo minimálne, nič viacej, nič menej a jednoducho tak to je a ja, samozrejme, keď bude táto diskusia, tak ja som ochotný aj diskutovať na túto tému, že ako, a keď ma presvedčíte, tak možno presvedčíte aj ostatných, že by mali hlasovať za to.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.3.2014 14:19 - 14:38 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ďakujem. Keďže bolo tu viacej poznámok na tému ústavného zákona, dovoľte teda, aby som sa ja k tomu akože vyjadril. Mňa ako mrzí osočovanie. Ale budiš, však ja viem tiež používať taký slovník, ale, samozrejme, ja nebudem takým spôsobom až používať.
Ústavný zákon je veľmi dôležitá vec. To si myslím, že každý viete, a ja to sám tiež viem na vlastnej skúsenosti, keď som predkladal ústavný zákon o nezvyšovaní daňového zaťaženia. A ústavný zákon, pokiaľ má prejsť, reálne má prejsť, tak musí byť skutočne dohodnutý naprieč politickým spektrom, nehovorím všetkými, ale naprieč politickým spektrom. Ja na rozdiel od niektorých kolegov mám skúsenosti, ako treba urobiť ústavný zákon. Teraz narážam na to, že počas minulého volebného obdobia sme z rôznych strán experti urobili zákon o tzv. dlhovej brzde. Musím povedať a aj teraz to zopakovať a poďakovať všetkým kolegom od pána Štefanca, Kollára, samozrejme, Kažimíra, Počiatka aj Matoviča, jednoducho vtedy, keď sme chceli urobiť ten ústavný zákon, sme pracovali na tom, stretávali sme sa aj neformálne, aj formálne a ten záver bol jednoznačný. Takže tým som chcel povedať, že keď skutočne niekto chce prijať niečo, tak ono to chce aj nejakú štábnu kultúru a jednoducho pri tomto štábna kultúra alebo vôbec niečo takéto nebolo.
Ja som sa osobne zúčastnil buď dvoch, alebo troch neformálnych stretnutí tu v parlamente, kde mi bolo predložených osem bodov a ja som sa jasne vyjadril, že so šiestimi bodmi súhlasím a nemám najmenší problém to podporiť. Tieto body sa týkali prvého piliera, či sa týkalo o odchod do dôchodku, valorizácie a tak ďalej, a ja som sa vyjadril aj v mojej úvodnej reči pochvalne na adresu pána ministra, že veľa vecí v prvom pilieri presadil v prospech udržateľnosti tohto piliera a nemal by som najmenší problém aj proste zakotviť toto. Mimochodom, ja si myslím, že, že niektoré veci aj boli predkladané, alebo časť tých vecí bola predkladaná minulou vládou. Dokonca aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa vyjadrila pozitívne k zmenám v tom prvom dôchodkovom pilieri. Takže ja som povedal ako svoje jasné politické stanovisko, že s tým nemám najmenší problém. Čo som, samozrejme, mal problém, a to bolo s akceptovaním zníženia príspevkov do druhého piliera a ja som sa nikdy, nikdy tým netajil. Je irónia osudu, že pred rokom, rokom sme, opozícia robila petičnú akciu na zachovanie deviatich percent, pričom plná moc tejto petičnej akcie bola vlastne daná na pána Kaníka. Keďže mňa nazval, ako? Že detské pripomienky alebo niečo takého? No to je jedno v podstate, to je jedno. Ja neviem, ja keď si myslím, že som presvedčený, že robím, robím, už tretíkrát zdôrazňujem, akciu, ktorá je na podporu toho, aby ľudia mali deväť percent v druhom pilieri, tak rok na to súhlasiť so súčasným stavom, aj keď sa to tam dá jedno slovíčko, minimálne, jednoducho je to, je to zvláštne. Ja som presvedčený, ja som presvedčený, že, že o takto, takýmto spôsobom jednoducho, to je môj názor a ja som presvedčený, že legitimizovať takýmto spôsobom, čo vlastne strana SMER urobila, hoci, ako som spomínal v tom mojom úvode, že jednoducho sľubovala pred voľbami, že nepovažujem za správne.
Na margo toho ústavného zákona, aby som povedal zase pravdu a kolega Kaník to musí teda, keď už ma tak napadol, tak aj povedať, že proste ja som mailom dostal 28. 2. mail od neho, kde proste oznámil, že finálna verzia ústavného zákona je taká a taká, pričom vôbec tam neboli body, ktoré som jasne spomenul a s ktorými súhlasím, to znamená ohľadom toho prvého piliera, okrem jedného, hej, aby som zase bol korektný. Takže to, že pán Kaník sa rozhodol a oslovil poslancov, však to je v poriadku, ale, ale to, že som sa nepripojil k tomu, jednoducho ja mám právo na svoj odborný názor. A môj odborný názor je veľakrát, nie prvýkrát, veľakrát úplne iný ako pána Kaníka.
Môj odborný názor bol aj pred desiatimi rokmi úplne iný, ako robiť dôchodkovú reformu, bol úplne iný na to, že či treba rozdeliť dôchodcov na starodôchodcov a novodôchodcov a tak ďalej. To by som ako toľko vecí spomínal, že jednoducho vás nechcem zaťažovať. A samozrejme, aj úplne iný na to, že čo bolo v tom zákone napísané, čo pán Kaník presadil, že tá povinnosť kúpy, povinnosť kúpy dôchodkov vo výške 0,6 % je zakotvená. Vôbec to tam nemalo byť. Ale budiš. Ja len hovorím, že mám právo proste mať na to iný názor.
A poslednú vec, ale preto, že teraz sa máme venovať nie pánovi Kaníkovi, ale tejto novele, tak ako on povedal, že on podporí túto novelu, tak ja hovorím, že ja budem proti.
No a teraz poďme, poďme ešte, ešte k jednej veci, že ono, viete, keď niekto necíti niekoho ako svoje dieťa, tak nepomôže ani jeden ústavný zákon, ktorý rieši len a len jednu časť toho, tej záležitosti, to znamená výšku príspevkov. Pretože pokiaľ niekto chce zmeniť zásadným spôsobom, tak jednoducho tých možností je proste toľko veľa a napríklad aj keď táto anuitná novela prejde v takom stave, v akom prejde, a dúfam teda, že nie, ešte uvidíme do druhého čítania, tak jednoducho je to také poškodenie, že jednoducho nie je to len o tých percentách príspevkov v druhom, v druhom pilieri.
Bolo tu, bolo tu povedaných zopár záležitostí a stále, stále, stále sa, ja to budem donekonečna opakovať, ja to musím ešte raz zopakovať, lebo, tú moju hlavnú výhradu, ako úplne hlavnú výhradu, ktorá stále ešte v tej diskusii nebola podľa môjho názoru pochopená. Ja nehovorím o tom, že alternatíva kúpy dôchodku je jednorazový výber. Ja hovorím o tom, že ľudia by mali možnosť a právo na výber, či akceptujú ponuku životnej poisťovne, alebo; hovorím alebo; si budú čerpať peniaze z toho vlastného účtu. Toto je to. To znamená, že ja som proti povinnosti kúpy dôchodku, ale nie som proti tomu, aby bol programový výber.
Ja to možno ešte raz zdôrazním. To znamená, príklad: Ja mám našetrených 10-tisíc euro a teraz tento zákon hovorí o tom, že tých, za týchto 10-tisíc euro musím povinne akceptovať žiadosť životnej poisťovne, musím tých 10-tisíc euro previesť do poisťovne a ona mi za to, za tých 10-tisíc euro sľúbi približne, teraz ma neberte za slovo, 54 euro dôchodok doživotný mesačný. A alternatíva tohto je, že ja si tých 10-tisíc euro nechám a tých 54 euro; príklad, hej; budem si čerpať z toho vlastného účtu. To znamená, že ja si vyberiem možnosť, buď si kúpim tú anuitu, alebo ten dôchodok, alebo postupne si budem čerpať z tohto vlastného účtu. Toto je moja hlavná výhrada a, samozrejme, nemám nič proti jednorazovému výberu, ale teraz to nechcem proste pliesť. To znamená, že to nikdy som nepovedal, že proste že peniaze na dôchodok si máme zobrať a proste minúť akýmkoľvek, ako chceme.
To, že tento zákon nie je technická záležitosť, bolo tu niekoľkokrát povedané, ale zásadná. Toto vôbec nemá nič spoločné, to má princíp filozofický. To znamená, že musím ja kúpiť si ten doživotný dôchodok, alebo si tie peniaze budem postupne čerpať. Tu vôbec nejde štvornásobok, troj-, niekto tu, kto chce proste dotiahnuť, tak neurobme to štvornásobok, trojnásobok urobme, dvaapolnásobok a tak ďalej, ale stále je tu povinnosť uzavrieť zmluvu, ktorá, ako som vysvetlil, vôbec nemusí byť výhodná konkrétne pre toho sporiteľa, pre toho občana.
To, že je to, tento zákon je šitý na mieru, tak ja si myslím, že táto diskusia ukázala, že v podstate ide o to, aby tie životné poisťovne boli spokojné. To znamená, ich zaujímajú ľudia, ktorí majú peniaze, a irónia osudu je, že tí, ktorí majú málo peňazí v II. pilieri, tak tí si môžu vybrať, lebo o tých nie je záujem, na tých sa veľa nezarobí. Ale tých, čo majú viacej, tak jednoducho oni sú povinní si zakúpiť produkt, ktorý vlastne možno vôbec ani takým spôsobom nepotrebujú.
Argument, že neni to také podstatné; no, je to veľmi podstatné, lebo ak sa prijme takýto zákon, a ja dúfam, že ešte stále je nejaká možnosť, aspoň verím do poslednej chvíle, tak môže sa v skutočnosti stať, že ak to urobia takým spôsobom, tú povinnosť, povinnosť kúpy, že výsledok môže byť to, že mnohí ľudia nakoniec zistia, že keby zostali len v I. pilieri, tak ten, budú mať vyšší dôchodok ako z dvojpilierového systému. A toto sme chceli? Toto chceme podporiť? Proste aby na tom zarobili nejaké životné poisťovne a ten človek potom by mal ešte nižší dôchodok? Ja sa pýtam, rečnícka otázka.
Takže ja ešte poviem trošku tak akože, som rozmýšľal, že či to vôbec mám povedať, ale predsa to len poviem, ono to vyzerá akože veľmi zložitá záležitosť, ale ja si myslím, že dá sa to, dá sa to prepočítať aj s kalkulačkou. Tuná kolega Brocka, Brocka, neni tu kolega Brocka, ale urobil jeden pokus prepočtu, prepočtu, kde vlastne hovoril o tom, že keby to tak zostalo, ako je teraz v tom zákone, s čím ja nesúhlasím tiež, to znamená ten starý zákon, to, 0,6-násobok, 0,6-násobok životného minima, za to musí si človek kúpiť ten dôchodok, čo v súčasnosti, ale hovorím súčasnosť k dnešnému dňu je 120 euro, tak vlastne na takúto povinnosť by ste museli mať na účte 22-tisíc euro. A ja sa vám priznám, že ja, čo si teda ako nie som, nie som, teda nepatrím medzi nízkopríjmové skupiny, ale ja k dnešnému dňu mám na účte 7 500 euro.
Tým chcem povedať, že keby ste boli trošku sofistikovaní, tak by vám stačilo tých Kaníkových 0,6 euro, pretože každý človek v súčasnosti by tak či tak, pokiaľ by, pokiaľ by mal peniaze, tak by musel ísť do tých poisťovní, ale na tých 22-tisíc euro by si mohol vybrať takzvaný programový výber. Ono prečo je to tak? No tak z logického dôvodu, lebo akonáhle vy znížite príspevok z 9 na 4 %, tak už našetriť si tých 22-tisíc euro alebo ekvivalent bude mnohonásobne ťažšie ako pri tej 9-percentnej sadzbe. Takže vôbec, vôbec keby, keby nemal niekto veľmi veľké oči, že chce všetkých mať, hej, úplne by to stačilo a myslím si, že, že, ale dúfam, že zase opačne, dúfam, že to nedopadne teraz opačne takto, ako som skonštatoval, že zistíte, že vlastne aj tak tí ľudia si nenašetria veľa, takže netreba vôbec rozmýšľať o nejakom štvornásobku. Stále zdôrazňujem, teraz už je, ten príspevok sadzieb je 4 % a s nejakým štvrť percentom po, pre ďalšiu vládu od roku 2017 navyše.
Takže v podstate človek platí 14 % do I. piliera, plus rezervný fond 4,75, čo je dôchodkový fond, hej, a to nehovorím o tom, že sa prelievajú nejaké fondy. Takže vždy, pokiaľ bude takáto sadzba, to zásadné gro tak či tak bude mať človek z I. piliera alebo teda ako nárok z toho I. piliera.
Dobre, takže na záver, ja ešte tu chcem oznámiť, povedať jednu vec. Mne sa celkom páčilo teda aj pána, vystúpenie pána Mihála, neni tu, kde povedal aj zaujímavú vec, ktorú som ja teda vedel, ale som nedopovedal, že s tými životnými poisťovňami, tam je totiž úplne iná regulácia ako v DSS-kách. DSS-ky sú najprísnejšie regulované, aj čo sa týka poplatkov, však stále sa tu hádame o výške poplatkov v DSS-kách a tak ďalej. To znamená, že ony skutočne, čo sa týka tých poplatkov, a keď robili kampaň, tak aj presolili, to znamená, že dali príliš vysoké náklady na získanie klientov, ale je to, je to veľmi limitované. Ale životné poisťovne majú zase iné pravidlá hry. Takže paradoxné je, že možnože niektorým DSS-kám vôbec nebude vadiť, hovorím niektorým, že tie peniaze pôjdu do životných poisťovní, nie vybraných, pretože väčšinou tie DSS-ky sú aj tak, aj tak dcérami životných poisťovní. A logický podnikateľský zámer je, že kde z tej čiastky peňazí, v ktorom systéme, alebo v ktorej dcére zarobí viacej, tak jednoducho to tak presne presuniem, a preto ja si stále myslím, že jednoducho tú moju zásadnú výhradu, ja nie som proti poisťovniam, nikdy som nebol, proste ony si napočítajú, tak chcú zarobiť, dobre. Ale som proti tomu, aby som si povinne kupoval nejaký produkt, ktorý jednoducho nepotrebujem.
No a na záver mi dovoľte povedať, že mrzí ma, mrzí ma, že nikto nerozmýšľa, že čo je pre toho občana výhodné. Tuná sa hráme, kto akú taktiku bude proste viacej vykrikovať, kto čo presadí, aj keď dobre vie, že tak sa to aj tak nepresadí a jednoducho vôbec nikto sa nezamyslí, že ten občan, v tomto prípade občan sporiteľ, aký je vlastne jeho záujem. Proste dobre, ja ešte, ja ináč pochopím, zase poviem jednu kontroverznú vec, že ste, pochopím, nesúhlasím, ale pochopím, že ste znížili príspevky z 9 % na štyri, pretože automaticky sa zníži ten momentálny deficit, hej, tomu rozumiem. Ale tento argument, to znamená v prospech verejných financií a ja neviem, v prospech súčasných dôchodcov, ja neviem, čokoľvek, sa to dá nejako argumentovať, aj keď s tým nesúhlasím, ale tento argument uniká, lebo teraz v podstate vy robíte, že ľudia majú v jednej súkromnej spoločnosti peniaze a vy ich nútite, aby tie peniaze presunuli do inej súkromnej spoločnosti. To znamená, to nemá nič spoločné s verejnými financiami. To sa nedá vyargumentovať a už tie argumenty, to ako s tými domovmi dôchodcov, prosím vás, to akože radšej to ani nepoužívajte, lebo proste to je akože smiešne, lebo keď vy poviete, že niekto má málo peňazí, tak si ich môže zobrať, lebo je nezaujímavý pre životné poisťovne, a ostatní, o ostatných sa treba postarať. No tak ja vám teda poviem, že osobne o mňa sa teda netreba postarať, ja sa postarám sám o seba.
Tak, takže ani tento argument, že stále, ja si myslím, že nič sa nestane, nikomu sa nič nestane, keď prerobíte, stiahnete ten zákon. Ja som teda už podal procedurálny návrh, aby sa stiahol ten zákon, a jednoducho urobíte to, že aby tí ľudia si z tej DSS-ky mohli, nemali povinnosť kupovať tie, tie anuity a aby si mohli čerpať prostredníctvom programového výberu, to znamená, že nie naraz, z vlastných, teda z vlastného účtu peniaze. A pokiaľ to takto prerobíte, tak ja som ochotný proste diskutovať na túto tému, ako by to bolo čo najlepšie.
Takže ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.3.2014 11:41 - 11:43 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ďakujem. No, bolo to zaujímavé a faktom zostáva to, že tá argumentácia, čo sa týka toho štvornásobku, je úplná scestná a ja si myslím, že ľudia to dokonca pochopia. A možno by som ešte k tomu povedal to, že, ale kolegyňa Vaľová to povedala, ale ja som jej to povedal aj do očí, takže, ale nemyslím teraz v zlom, ale povedala jednu myšlienku, alebo neviem, či aj kolega iný zo SMER-u povedal, že tí ľudia, ktorí nebudú mať tam dostatok peňazí v druhom pilieri, tak oni si ich budú môcť čerpať. Ale prosím vás, zamyslite sa nad tou vetou, to znamená, že tí, ktorí tam majú nejaké peniaze a finančné skupiny budú mať záujem o tieto peniaze, tak tí musia uzatvoriť zmluvu s tou životnou poisťovňou a ostatní nemusia. Prosím vás, to hovorí všetko, to hovorí za všetko. Jednoducho keby sme si naliali čistého vína, platí tá prvá veta, čo som povedal, a každému to musí byť jasné, že tu ide v prvom rade o biznis.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.3.2014 10:39 - 10:40 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ďakujem. No, pán kolega, si povedal, že nie je to až také podstatné, ten programový výber. Ja si myslím, že je podstatné, ale zásadná vec je, a to teraz poviem veľmi zásadnú vec, že ak prijmeme tento zákon tak, ako to predložilo ministerstvo práce, tak je tu reálna možnosť a bude, že z dvojpilierového systému ľudia budú mať v niektorých prípadoch nižší dôchodok, ako keby zostali v prvom pilieri. A pri všetkej proste, pri všetkej konkrétnej debate som ochotný o hocičom debatovať, ale jednoducho toto by v žiadnom prípade nemal byť záver, záver toho, na čo sme vytvárali II. pilier. Ja sa ešte k tomu, samozrejme, v diskusii, v rozprave vrátim.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 19.3.2014 9:55 - 9:57 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem kolegom za poznámky. Dovoľte mi teda vyjadriť sa aspoň k niektorým. Kolega Brocka, samozrejme, druhý pilier sa nie že kedykoľvek dá zrušiť, ale dá sa aj tak vykastrovať, že jednoducho nemá zmysel byť v tom druhom pilieri. A teraz je otázka, ale to je na diskusiu inú, že či, do akej miery niekto chce uzatvárať, v úvodzovkách, Mníchovskú dohodu v tom slova zmysle, že si myslíme, že keď teraz sa dohodneme, tak potom už ten druhý partner aj tak to nepoškodí, ale, žiaľbohu, vláda má, keďže je to najregulovanejší biznis, má toľko možností poškodiť, aj sa to stalo. Určite si pamätáte tú novelu, keď zakázali, teda výsledkom ktorej bolo vlastne, že DSS-ky museli vypredávať svoje portfóliá a tak ďalej. Takže, a to tu napr. aj táto anuitná novela. Však keby niektorí ľudia vopred vedeli, že to takto dopadne, tak vôbec by do toho možno nešli, ale to ešte k tomu budem hovoriť na záver. Ale áno, pán kolega má pravdu, že v súčasnom zákone bolo tam stanovené, jedna veta, že 0,6 % životného minima, na ktoré sa odvoláva, ale poviem otvorene, aj to bola chyba, tak ako hovorím, že celý zákon o sociálnom poistení bola chyba, a teraz to meníme aj proste - a v tom som aj pochválil pána ministra mimochodom, hej, včera, aby nebolo jasné. Takže toto vôbec nemá byť proste v tom zákone. Ľudia majú mať na výber, ako použijú tie peniaze, a teraz nehovorím o jednorazovom výbere. Hovorím ešte raz, či budem si čerpať z toho účtu, alebo akceptujem ponuku životnej poisťovne. Takže to hovorím, že aj v tom zákone bola chyba, a to som pred tými desiatimi rokmi hovoril tiež.
Kolega Hlina, ja nechcem robiť ani reklamu, ani antireklamu, ale určite aj pán... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.3.2014 9:27 - 9:47 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi pokračovať v mojom príspevku. V tej prvej časti len pár vetami zhrniem, čo som včera hovoril. V prvej časti som hovoril, že tento zákon považujem za veľmi zlý, a venoval som sa genéze, genéze a histórii druhého piliera, ako čo bolo. A teraz mi dovoľte v tejto druhej časti ísť teda aj do tej, do toho konkrétneho súčasného zákona, respektíve novelizácie tohto zákona.
Tak ako som spomínal v tej prvej časti, ako je veľmi dôležité, nemenej dôležité je nielen vedieť, ako sporiť, ale takisto dôležité je, akým spôsobom potom budem môcť čerpať tie financie z toho vlastného účtu, a toto je vlastne táto novela.
Samotný ten zákon, keď bol prvýkrát teraz predstavený novinárom, ja som, ja som tam síce nebol, ale som v novinách čítal, tak na otázku, že prečo je taký spôsob výplaty, že ľudia budú musieť a drvivá väčšina ľudí bude musieť si zakúpiť ten životný dôchodok od, teda dôchodok životných poisťovní, pán štátny tajomník, ktorý má na starosti túto oblasť, odpovedal, že to bola požiadavka životných poisťovní. Ja som trošku bol prekvapený, že proste že toto bolo prvé vyjadrenie. Ja som sa pýtal novinárky, že či to fakt povedal, hovorím, že nebol som tam, ale povedal to.
Samozrejme, potom boli úplne iné vysvetlenia, že prečo musí byť tá povinnosť a tak ďalej, ale nezabudnite, ja sa vrátim veľakrát k tomuto, nezabudnite na túto prvú vetu, že prečo tie pravidlá sú nastavené tak, ako sú. Samozrejme, hneď mi to pripomenulo niekoľko zákonov, ktoré sme už tu schvaľovali, ja len spomeniem zákon o obnoviteľných zdrojoch alebo vysvetľovanie, prečo je nutné kúpiť stratovú divíziu SPP alebo prevziať na plecia daňových poplatníkov a tak ďalej. Samozrejme, to druhé vysvetlenie už bolo také ako kvázi logické, ale, samozrejme, tiež veľmi zavádzajúce a dúfam teda, že aj pán minister - pri všetkej úcte - možno, možno nepozná, nechcem povedať, že nepozná detaily, ale nepozná, alebo verím v to, že ešte je tam priestor proste pre pána ministra zmeniť názor, preto nebudem hovoriť priamo o ňom, lebo aj keď teda má, je politický predstaviteľ, predkladá to, tak jednoducho musíte za to zobrať politickú zodpovednosť.
Druhé vysvetlenie bolo, prečo, lebo jednoducho že tí ľudia sú takí nezodpovední, rozumiete, že ja tiež, hej, som taký negramotný finančne a nezodpovedný, že vlastne ja keby som sa dostal k tým peniazom, čo som si ušetril, tak ja by som ich vlastne na druhý deň hneď prepil a prehajdákal, hej? To znamená, že im, tým ľuďom, netreba dať tie peniaze, ale oni si za tie nasporené peniaze musia kúpiť nejaký produkt od životnej poisťovne.
Ja sa to pokúsim vysvetliť, lebo ono to v tých, tie rôzne tam tie schémy a rôzne produkty a detaily proste, ako sú v tom zákone, sú veľmi zložité, ale ja sa to pokúsim ako vysvetliť ľuďom, ktorí sú teda v druhom pilieri, alebo kto sa o to zaujíma, že čo vlastne, čo vlastne obsahuje tento zákon, hej? Tak v prvom rade tento zákon núti veľkú časť ľudí uzavrieť zmluvu, ktorú môžu a ja osobne považujem za nevýhodnú. Samozrejme, ono je to trošku tak taká habaďúra, že je to tam stanovené, že od toho, keď máte dôchodok viacej ako štvornásobok životného minima, to znamená, teraz je to cirka 800 eur, tak už môžte sa k tým peniazom iným spôsobom dostať, ja len pripomínam, že priemerný dôchodok je 390 eur, to znamená, si viete predstaviť, že aké to dôchodky musia byť, to znamená, že vlastne dostať sa k peniazom navyše alebo k tým vlastným môžu len tí, ktorí skutočne sú veľmi bohatí a veľa odvádzali, je to približne jedno-dve percentá vlastne ľudí.
Ale ja to poviem tak ľudovejšie, že ono je de facto, že toto pravidlo platí, že ľudia majú na výber, len ak majú nad dva metre. Samozrejme, väčšina ľudí má menej ako dva metre, takže tí vlastne musia vlastne používať toto pravidlo, a vtipné, počúvajte ma, viete, čo je strašne vtipné na tom? Že tí ľudia, o ktorých životné poisťovne nemajú záujem, to znamená, tam nevidia toľko peňazí, tak vôbec nemusia si kupovať ten produkt. Hej, o ktorých nemám záujem, tí si môžu už proste k tým peniazom sa dostať, pretože majú akože málo. Takže je to veľmi, veľmi zaujímavé a ja by som to možno ešte prirovnal k tomu, že napríklad havarijná poistka. Máte nejakú základnú, to každý vie, a má možnosť uzavrieť havarijnú poistku a sú niektoré národy, napríklad my Slováci si väčšinou dávame tie havarijné poistky hlavne na tie nové autá, ale sú národy ako v Amerike, tie havarijné poistky vôbec nie sú populárne a tam ani polovica ľudí to nemá. Ale aj napríklad u nás každý, ktorý sa trošku akože vyzná do tej poistnej matematiky, tak veľmi dobre vie, že ak máte auto staršie ako 7 rokov, tak sa už neoplatí kupovať si havarijnú poistku, hej? Proste je to také zlaté pravidlo. Takže tým chcem povedať, že namiesto výberu ľudia majú povinnosť niečo urobiť, uzatvoriť tú zmluvu. Ja si dokonca tvrdím, že keď niekto; aha, takto, aby som povedal, ja okrem kritiky ja dám aj konštruktívny návrh, ako by to malo byť. To hovorím hneď akože po mojom vystúpení, to znamená, že poviem, ako by to malo byť.
Takže teraz si predstavte, že človek, ktorý evidentne vie, že, žiaľbohu, proste jeho zdravotný stav nie je dobrý, tak, a má na účte našetrených zopár tisíc euro, tak aj tak bude musieť kúpiť si nejaký produkt, ktorý jednoducho nemusí byť výhodný a podľa neho nie je výhodný, hej? Ja by som, ja by som možno tak išiel na nejaký konkrétny príklad. Ja teda nie som, samozrejme, som v parlamente, nie som medzi študentami, ale možno by to stálo tých, ktorých to zaujíma, alebo ktorí sú aspoň v druhom pilieri, že zobrať si kalkulačku a začať počítať, že približne teraz verzia je, že tie, tzv. poistka alebo ten doživotný dôchodok, tak že za každých 1 000 euro; hovorím približne, neberte ma za slovo; za každých 1 000 euro vám ponúkne životná poisťovňa 5,4 eura mesačne. Keby ste boli študenti, samozrejme nie ste, tak by som vám odporučil proste vypočítať si tú výhodnosť tej zmluvy, to znamená vydeliť 1 000 euro 5,4 eurami; pozor, tu ešte nehovorím o rôznych poplatkoch, čo určite by boli v prevodoch a ja neviem, čo by sa ešte vymyslelo; a vyjde vám nejaký počet mesiacov, ktoré vlastne by vám tá životná poisťovňa mala ten váš, v úvodzovkách, vklad splácať, a je to viac ako 15 rokov. Takže vy dávate tisícku a tú tisícku vám tá poisťovňa bude vracať viac ako 15 rokov. No a keby ste boli študenti, ja by som vám dal príklad, muž, ktorý priemerne dožije na Slovensku, priemerne životnosť dožitia muža je 72 rokov a odchádza do dôchodku v 62 rokoch, to znamená 10 rokov od toho, ako kúpi si tú anuitu, tak 10 rokov má životnosť a pričom tá tisícka, v priemere tá životná poisťovňa bude splácať 15 rokov. Ja, samozrejme, som si vedomý, aby som zase bol férový, že sú tzv. unisex tabuľky a podobné, hej, poisťovne a tak ďalej, takže nehovorím o tom, ja len hovorím o tom, že každý by mal mať právo neuzavierať zmluvu povinnú, pokiaľ si myslí, že jednoducho je to preňho nevýhodné. Takže nevýhodnosť je napríklad pri mužoch, nevýhodnosť je pri ľuďoch, ktorí evidentne majú pocit, že jednoducho sa nedožijú, to znamená, že sú chorí alebo proste nejako ináč hendikepovaní.
Ďalšie to vysvetlenie, vysvetlenie, že prečo je to tak, teraz to prvé vysvetlenie, že to bol záujem tých životných poisťovní, že už teraz sa nehovorí, že vlastne ten človek, keby mal prístup k tým peniazom, tak vlastne on by nič iného neurobil, len by ich rozflákal a potom, keď on akože príde do toho domova dôchodcov, do toho domova dôchodcov, tak vlastne my na neho budeme musieť doplácať.
V prvom rade chcem k tomuto argumentu povedať, že človek tak či tak má podstatný a velikánsky nárok z prvého piliera a nielen z toho dôvodu, že si šetril celý, teda šetril, ako platil do Sociálnej poisťovne, ale hlavne z toho dôvodu, že druhý pilier, žiaľbohu, už je len príveskom, alebo by som povedal, že apendixom tohto dôchodkového systému, teda že gro, velikánske gro, to najväčšie gro, samozrejme, u každého človeka je to inakšie, ale bude mať z toho prvého piliera a ten druhý pilier je skutočne už len, ani by som nepovedal, že dodatkový. On pôvodne mal mať väčší význam, aj o to sa hralo, aby to malo väčší význam.
Dobre. Ja si myslím, že ešte budem v ústnej debate hovoriť o týchto veciach a podobne a uvádzať viacej príkladov, keďže som aj absolvoval nejakú tú odbornú konferenciu, kde zástupcovia ministerstva práce vysvetľovali, prečo to tak má byť, takže, no, ako by to malo byť, hej? Sú tri kategórie, ktoré patria do výplaty dôchodkov v druhom pilieri. Jednorazový výber, programový výber a kúpa dôchodku, hej? Samozrejme, všetky tie tri alternatívy sú v tom zákone, ale problém je v tom, že sú namiešané úplne v inom poradí a úplne ináč, ako by to v skutočnosti malo byť.
Prvá vec je, vždy, vždy, aj keď sa tvoril ten systém, priznám sa, že keď, ako som spomínal ešte v tej prvej časti, keď sme hovorili ľuďom, že je to zaujímavý produkt a že majú vstúpiť do toho druhého piliera, ja sám osobne vtedy, priznám sa, vtedy som hovoril a propagoval v tom slova zmysle, že ľudia, keď si našetria alebo teda pôjdu do dôchodku, budú mať na výber - a teraz počúvajte - na výber, či si postupne z toho účtu, čo si našetrili, budú čerpať prostriedky, alebo akceptujú ponuku životnej poisťovne na doživotný dôchodok. Takže ešte raz. Človek by mal mať na výber, či chce tým spôsobom si čerpať alebo tým. Toto je podstata, ako by to v skutočnosti malo byť. Inými slovami, keď mám nejakých 1 000 euro, tak nemá ma čo vláda nútiť, alebo akýkoľvek zákon, aby som týchto 1 000 euro odovzdal životnej poisťovni za tých 5,40, 5,40 euro mesačne, ale napríklad; hovorím napríklad; aby som si mohol tých 5,40 napríklad čerpať z toho vlastného účtu. Ten rozdiel je jasný, hej? V prvom prípade, stále zdôrazňujem, to sú dve základné alternatívy. Teraz o jednorazovom výbere nehovorím. V prvom prípade z tých 1 000 euro si tých 5,40 čerpám a tie ostatné peniaze mi zostávajú v súkromnom vlastníctve, to je prvá vec, zhodnocujú sa, ten zvyšok sa zhodnocuje, hej, a, samozrejme, ešte keď sa nahnevám na tú DSS-ku, ako som sa ja nahneval na moju; no nahneval, ja som napríklad zmenil DSS, lebo sa zmenil majiteľ a ja tomu majiteľovi neverím napríklad. Tak ja som osobne zmenil DSS-ku, pretože som neveril tomu majiteľovi tej DSS-ky, ktorý kúpil, to znamená, že ja v nejakých prípadoch, ja neviem, každý, to môže byť individuálny prípad, dôvod, prečo zmení DSS-ku, to znamená, že on by mohol stále zmeniť tú DSS-ku.
Ten druhý prípad, to je tá životná anuita, dôchodok, ako anuita je taký dôchodok, je v tom, že vy, keď už odovzdáte raz tých 1 000 euro nejakej životnej poisťovni, tak v prvom rade, keď na druhý deň zomriete, tak teraz nehovorím o nejakých pozostalostných, ale o princípe, na druhý deň zomriete, tých 1 000 euro je fuč. Ak zomriete o 30 rokov, tak tá životná poisťovňa vlastne, v úvodzovkách, doplatí na to, lebo ste príliš dlho žili. To je poistný systém, hej? Pozor, ja nie som proti životným poisťovniam, aby sme si rozumeli, ja len som proti tomu, že nútiť človeka, ktorý má peniaze v druhom pilieri, kúpiť si nejaký dôchodok alebo podpísať nejakú zmluvu, ktorá nemusí byť pre neho výhodná, alebo ktorú vôbec nechcú. Takže ja nie som proti životným poisťovniam. Ja len hovorím, že potom, samozrejme, tie peniaze sa nezhodnocujú, to znamená, ale to je poistný systém, to je v poriadku, v tej životnej poisťovni, proste ona si vypočíta, tak na týchto zarobím, na týchto prerobím, toto je moja marža, a ony sú, sú de facto vždycky tie životné poisťovne ziskové na tom. Ďalšia vec je už potom, keď raz kúpite ten výrobok, ten produkt, už ho nemôžte zmeniť, životné poistenie, ako ho zmeníte, ako proste? Ani si to neviem predstaviť, keď kúpite proste za tých 1 000 euro nejaký produkt, vám podpíše ten človek, teda tá poisťovňa. To znamená, že v nejakých prípadoch jednoducho budete mať a keď si budete musieť, ale zase, to nehovorím ako negatívne. Ja len porovnávam dve veci. To znamená, že každý človek má právo sa rozhodnúť, že či chce si čerpať týmto spôsobom, alebo týmto.
Budem ešte viacej vystupovať k tomu, takže budem aj v ústnej rozprave, aj v druhom čítaní a zase nechcem vás nudiť v tom slova zmysle, že by som povedal, povedal všetko, vystrieľal patróny, a potom by som opakoval niečo, takže určite. Ináč dneska možno to aj niekto spomenie, tak bude tiež odborný seminár, myslím, že o tretej, na túto tému, takže každý, kto máte záujem, ste vítaný a určite to ešte niekto povie počas prestávky. Ja by som povedal na záver tohto môjho prvého vystúpenia: viete, pre mňa ako politika je dôležitý občan, a to nehovorím teraz akože, aby to znelo, ale v tomto prípade sú občania, občan sporiteľ. A ja si myslím, že prvou, prvou povinnosťou nás politikov je zohľadňovať záujem občana a, občana, v tomto prípade občana sporiteľa. A čo je pre sporiteľa dôležité?
Pre sporiteľa je dôležité mať čo najviac peňazí na účte, však logicky, hej? Inými slovami, čo najvyššiu príspevkovú sadzbu, ktorá sa, mimochodom, znížila, ale tak to už sme o tom hovorili, a mať hlavne na výber. Mať možnosť sa rozhodnúť, čo vlastne urobiť s tými svojimi peniazmi. Takže ja verím, že budeme ešte diskutovať ohľadom tejto témy a veľakrát, takže berte to akože tak, ako som povedal v prvej časti, že si vážim, že som mal tú česť urobiť výkop do tejto diskusie.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 18.3.2014 18:44 - 19:00 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte sa mne vyjadriť k tomuto návrhu zákona. Mám teda tú česť, že urobím ten pomyselný výkop diskusií. Možno by som ešte povedal, že, teda dúfam, že tí, ktorí sa venujú tejto oblasti a sú prítomní v sále, tak spozornejú, aby vypočuli si moje teda komentáre, resp. výhrady a, samozrejme, ten, k tomu, k tomu aj vystúpenie je určené aj ľuďom, ktorí sú v druhom pilieri, čo znamená, k dnešnému dátu je to skoro vyše 1 370 000 ľudí a v tomto druhom pilieri je približne 5,7 mld. eur.
Ja možno na začiatok poviem, teda aby som vás zaujal, jednu takú vetu, ktorú potom poviem aj nakoniec, a tá veta znie, že ja považujem tento zákon za doteraz najhorší zákon, ktorý predstavilo ministerstvo práce, a navrhnem ho stiahnuť a dopracovať. Takže ale kým prídeme k tejto mojej záverečnej vete, ktorú som teda vyslovil ako prvú, chcem povedať jednu vec, že vôbec mi nejde o to, za akúkoľvek cenu kritizovať pána ministra, dokonca si dovolím netradične ho aj pochváliť ešte predtým, ako ho budem kritizovať. Napríklad ho pochválim za niektoré zmeny v prvom pilieri. Ja si myslím, s tým som sa stotožnil a som veľmi rád, že ste presadili, alebo teda čo sa týka odchodu do dôchodku, čo sa týka valorizácie, ja dúfam, teda že aj čo najskôr sa budem baviť o základnom dôchodku alebo minimálnom dôchodku, ktorý považujem za veľmi potrebný a už dávno tu mal byť. Ale poďme teda k tomu, k tomu druhému pilieru, resp. k tomuto zákonu. Ja ho považujem za veľmi dôležitý, pretože to dôchodkové sporenie v podstate malo byť už dávno zadefinované ako každá minca, to znamená, že dve strany. To znamená, že už dávno sme mali mať polovicu pravidla, to znamená, akým spôsobom si šetríme, koľko a tak ďalej, u koho, a druhá polovica pravidla, že akým spôsobom a aké pravidlá budú k vyplácaniu peňazí. Takže tak, ako som povedal, že každá minca proste má dve strany, tak každý ten, ktorý si, ktorý sa rozhodoval alebo, alebo je v tom druhom pilieri, tak by mal mať tieto informácie. A ja osobne som veľmi sklamaný, pretože za tých dlhých jedenásť rokov a teraz to môžem povedať v podstate na každého ministra, že mal už dávno predložiť, predložiť túto novelu, tzv. anuitnú, resp. ja budem radšej stále hovoriť o spôsobe alebo pravidlách vyplácania dôchodkov, pretože to vôbec neni ťažká práca a vôbec netrebalo čakať alebo neuznávam tú výhovorku, však tá výplata tých dôchodkov z toho druhého piliera bude až o desať rokov. Proste to neakceptujem, pretože aj počas tých desiatich rokov ľudia vstupovali či už povinne, či už dobrovoľne, to je jedno, ale ten spôsob výplaty mal byť už dávno známy a zdôrazňujem, že to vôbec nebola ťažká práca, pretože jednoducho už sú systémy, ktoré majú zadefinované, akým spôsobom sa vyplácajú. Takže som rád, že nakoniec niečo je. Niečo je na stole, ale na druhej strane som s tým veľmi nespokojný.
Predtým ešte, ako sa vyjadrím k tej novele, dovoľte mi, pretože je to veľmi dôležité, povedať genézu tvorby druhého dôchodkového piliera. Je to aj pre tých, ktorí sa pred tými desiatimi rokmi o túto tému nezaujímali, a dovoľte mi aj do ďalších diskusií, pretože predpokladám, že ja vystúpim teda minimálne ešte v ústnej a ešte v prvom čítaní. Takže pokúsim sa vyvrátiť aj zopár mýtov, ktoré proste bežne, bežne sú medzi ľuďmi, aj keď teda neni tu pán Kaník, ktorý teda sa považuje za otca tejto reformy alebo tohto druhého dôchodkového piliera. Dovoľte mi zopakovať tú genézu.
Prvýkrát na Slovensku s kapitalizačným pilierom alebo so spôsobom kapitalizácie prišiel pán minister Magvaši, ktorý bol vtedy za SDĽ, a navrhol do vlády návrh dôchodkovej reformy, ktorý hovorí o kapitalizácii. Teda o tom, že časť z tých peňazí, ktoré odvádzame do Sociálnej poisťovne, sa nemajú priamo rozdeliť, ale časť z nich sa má takzvane kapitalizovať. Tento návrh, ktorý bol pod, predložený pred koncom prvej Dzurindovej vlády, hovorím, že návrh, to vôbec nebol nejaký legislatívny, však neobsahoval strašne veľa vecí a bol zlý, hej, pretože v tom jeho návrhu sa nehovorilo o tom, že tie peniaze by boli v osobnom vlastníctve, hovorilo sa o tom, že vlastne tie peniaze bude rozdeľovať alebo vyberať investície tzv. investičný výbor, to tak by som povedal, že proste ľudia, ktorí by boli definovaní politickými stranami a, samozrejme, to percento, ktoré malo by prispievať do druhého piliera, bolo, teda do kapitalizačného piliera, bolo podstatne nižšie. Musím povedať, že, a je to veľmi dôležité, aj keď sa to zdá, že aby som nešiel od Adama, ale je to veľmi dôležité kvôli pochopeniu, že či ten názor, že druhý pilier je ľavicový - pravicový alebo aký vlastne je alebo že či to je reformný - nereformný. Musím povedať to, že v tom období to odporúčala, trojpilierový systém, Svetová banka a susedné krajiny, teda konkrétne Poľsko a Maďarsko už zaviedli v tom období druhý pilier. Irónia osudu, ale v skutočnosti pravdou je, že aj v Poľsku, aj v Maďarsku, teda v susedných krajinách zaviedli, zaviedli tento druhý pilier ľavicové vlády. A zase irónia je, že tzv. pravicové vlády, hej, aj v Poľsku, aj v Maďarsku začali totálne meniť tento druhý pilier. V Maďarsku ho zlikvidovali a v Poľsku ho tak vykastrovali, že jednoducho už v podstate nemá nejaký veľký význam. Radikálne znížili odvody a teraz dokonca aj donútili tie tzv. DSS-ky odovzdať, v úvodzovkách, odovzdať štátne dlhopisy štátu, aby štát to nemusel preplácať. Takže ten, tá diskusia okolo toho druhého piliera začala prebiehať práve vtedy, keď, keď, keď prišiel teda ten návrh pána Magvašiho, a ja som sa vtedy venoval ako odborne dôchodkom, takže mal som tú česť sa rozprávať s mnohými ľuďmi, ktorí to robili, tieto reformy, bol som v mnohých krajinách, kde zavádzali druhý pilier, a na vlastné oči som si to pozrel a, samozrejme, že, že jednoducho mal som nejaký, nejaký, nejaký názor na to, ako to má fungovať, a vtedy ešte, vlastne pred, predtým, ako prišli sme k tomu druhému pilieru, tak sme robili rôzne konferencie a sme pozývali aj odborníkov na túto témy, tému, medzi ktorými bol aj teda José Piňera, ktorý vlastne bol autorom tohto druhého piliera v Čile. V podstate preto to spomínam, lebo vlastne tam je ten, bol prvýkrát, prvýkrát zavedený druhý pilier a najdlhšie zo všetkých krajín funguje s nejakými obmenami, hej, plus-mínus. S rôznymi variáciami takéto niečo funguje v približne tridsiatich krajinách sveta. A, mimochodom, len tak na obveselenie, že Piňera vlastne je bratom prezidenta Sebastiana Piňeru, ktorý, ktorý teda bol prezidentom, mimochodom, nezávislý prezident, a ktorý teraz už nekandidoval, pretože čilská ústava nedovoľuje dvakrát za sebou kandidovať niekomu, ale je veľmi populárny, populárny človek. To je ten, ktorému Klaus, akože od ktorého si požičal pero. Po, po ustanovení druhej Dzurindovej vlády som sa stal generálnym riaditeľom sekcie, ktorá mala na starosti, na starosti teda sociálny systém, de facto dôchodkovú reformu. Bol som tam necelých 5 mesiacov a za tých 5 mesiacov som teda mal na starosti a som pripravil predpoklady a legislatívny zámer na vytvorenie druhého piliera, zdôrazňujem, za 5 mesiacov, avšak potom, potom teda mal som odborné iné názory na to, ako majú fungovať dôchodky, mal som teda pocit, že tá dohoda bola na niečom inom, ale to teraz ako neriešim, pretože ja som vždycky zastával to, že prvý pilier má v prvom rade byť solidárny, s určitou mierou zásluhovosti a druhý pilier zásluhový, avšak dôchodková reforma, tzv. dôchodková reforma sa uberala iným smerom a, mimochodom, len tak už len retrospektívne poviem, že áno, mal som pravdu, že jednoducho keď som bol zásadne proti rozdeleniu dôchodcov medzi tzv. starodôchodcov a novodôchodcov, že to bol fatálny, teda osudový omyl a urobilo sa tam viacej chýb, ale jednoducho ale faktom zostáva to, že nemal som za to politickú zodpovednosť, niekto iný, takže jednoducho jediné riešenie bolo rezignovať, ale nechcem teraz veľmi podrobne akože riešiť, ja len hovorím to, že, že aj v tých odborných názoroch na to, ako mal fungovať dôchodkový systém, tam viacejkrát zásadne je iný odlišný názor ako od kolegov z opozície niektorých, hej, samozrejme.
Samá tá, samo to fungovanie toho druhého piliera už od začiatku sprevádzala také, také zvláštne informácie, kde sa tvrdilo, že ľudia si šetria na pol, že deväť, na 9 %, ono toto nikdy nebolo, hej, bolo to marketingovo povedané, pretože v skutočnosti bol vytvorený fond solidarity alebo rezervný fond, ak chcete, ktorý proste tvorí 4,75 % a ktorý ide vyslovene na dôchodky. Takže ono to nikdy nebolo, že fifty-fifty, hej. Plus, samozrejme, tak, ako mi aj potvrdil riaditeľ Sociálnej poisťovne, z nej ešte na dôchodky ich sa prelievajú peniaze aj z iných fondov, takže ten pomer ako ani nikdy v skutočnosti nebol. Dovoľte mi teda, to je len taký krátky úvod, úvod do toho, ako sa to vytváralo, s tým, že veľmi skoro na toto vytvorenie, či už, či už tie príčiny boli také či onaké, ale jednoducho strana SMER, vtedy opozičná strana SMER, veľmi kritizovala a dokonca poviem, akože otvorene za ten, za ten čas, ktorý vlastne je de facto 10 rokov, teda od fungovania toho prvého, druhého piliera alebo už to bude za chvíľu 10 rokov, tak bolo niekoľko útokov na, musím to povedať ako tvrdo, útokov, pretože ja, akože keď konštruktívne niekto kritizuje alebo má nejaký pohľad, tak s tým nemám problém, ale jednoducho veľakrát sa teda, samozrejme, sa s tým nestotožnila s druhým pilierom a odvtedy za tých desať alebo skoro desať rokov bol trikrát otvorený, to znamená, trikrát, keď strana SMER bola u moci, tak trikrát sa snažila presvedčiť ľudí, aby zmenili svoj názor. V prvej vláde Ficovej stále bola hrozba, že zníži z 9 na 6 %, ale nakoniec sa to neudialo, teraz, viete, hneď po prevzatí strana SMER znížila z 9 % príspevkovej sadzby na, na systém, keď je 4 % teraz a od roku 2017 do roku 2025 sa to dvíha na štvrť percenta, to je súčasný momentálny stav. Ja nechám to na vyhodnotenie ľudí, že čo sa týka tohto zníženia, zníženia príspevkov, pretože faktom zostáva to, že pán premiér pár dní pred voľbami sľuboval verejne, že nezníži príspevky, takisto minister financií. A na všetkých konferenciách, ktorých som sa zúčastnil, kde boli zástupcovia strany SMER, tak tvrdili, teraz hovorím o odborných, že strana SMER sa nechystá znížiť príspevky do druhého piliera. Naopak, napríklad ja som si vážil vtedy, keď povedala strana SMER, že proste zruší rovnú daň, niežeby som s tým súhlasil, ale proste podľa mňa to bolo otvorené, čestné rovno povedať, že zruší, a proste tí ľudia sa mohli, mohli rozhodnúť. Tá zvláštna diskusia alebo ja by som to ani nenazval diskusia, ale prebiehala aj v tomto období a ja, mne nedá nespomenúť niektoré veci, tak napríklad ako pán premiér Fico tuná mal takú tabuľku, kde tvrdil, že ako ľudia doplácajú na druhý pilier, kde mal napísané, ako sa prvý pilier zhodnocuje a ako sa druhý pilier znehodnocuje, mával tu s tým, ja som trošku inteligentne, proste prostredníctvom guvernéra NBS, ktorému som položil otázku, či sa dá porovnávať prvý a druhý pilier, zhodnotenie, tak guvernér, ktorý tu bol, tak povedal, že sa to nedá. To znamená, ja som chcel, aby to bolo počuť od guvernéra, od človeka, ktorý má na starosť reguláciu druhého piliera... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 4.2.2014 18:10 - 18:12 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, som vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady pána Figeľa, Hrušovského, Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 181/2005 Z. z. o hazardných hrách.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky podľa § 72 ods. 1 o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Po rozprave odporučím po prvé, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh prerokovala Národná rada v druhom čítaní a po druhé, aby v súlade s rozhodnutím Národnej rady (Pozn. red.: správne má byť - "predsedu Národnej rady".) č. 766 z 8. novembra 2013 a podľa § 71 o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali tieto výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 4.2.2014 17:39 - 17:40 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Vážení kolegovia a kolegyne, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky podľa § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými predpismi. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby, po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovala (pozn. red.: vynechaný subjekt - "Národná rada") v druhom čítaní, po druhé, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 778 z 8. novembra 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali tieto výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský do tridsaťdva dní.
Pani predsedajúca, poprosím vás, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis