Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som zase urobil ten pomyselný výkop k debate na tému štátny rozpočet. Už v podstate po niekoľko ostatných rokov mám tú česť, niežeby som sa snažil, ale jednoducho to tak vyšlo, lebo v podstate už sú len tri kluby z pôvodných.
Takže ja si myslím, že tento, samozrejme, tento rozpočet má zvláštnu príchuť, ale nielen tým, že len 12 poslancov bolo prihlásených písomne do takej významnej debaty, ako je štátny rozpočet, pretože každý vieme, že je to zákon roka a jednoducho podľa toho hospodári celá verejná správa. Ale budiž, je to tak, ako to je. Dôležité je povedať zopár zásadných vecí, že tento rozpočet má, samozrejme, zvláštnu objektívnu príchuť, pretože už vlastne je rozpočet pre ďalšiu vládu, ale to hovorím objektívne a, samozrejme, tie marcové voľby, 5. marca, skutočne zmenia situáciu, aj čo sa týka rozpočtu. No logicky, že zmenia situáciu, pokiaľ bude iná vláda alebo zostavená z iných strán, tak každá strana má svoje priority a bude určite sa snažiť zakomponovať tieto priority do rozpočtu, takže z tohto logického dôvodu, ale na druhej strane aj vláda SMER-u, neviem si predstaviť, že keď prijmete avizovaný tretí balíček, ktorý teda začiatkom decembra prijmete po schválení rozpočtu, jednoducho že nebude nič stáť. Tak to by bol skutočne geniálny balíček, ktorý by proste bol v úvodzovkách zadarmo a, samozrejme, sú tu ešte jedny veľmi objektívne veci, ktoré sú, ktoré sú, možno vyplynulo zo situácie, jednoducho kde sa zmenia niektoré, niektoré údaje, pretože vieme, že aj tento rozpočet, ktorý síce pre budúcu vládu, ale tiež má viacej rizík, o ktorých budem teda ďalej hovoriť.
Možno len spomeniem aj ten termín volieb, aj keď to nesúvisí s rozpočtom, ale jednoducho tie ďalšie riadne voľby v podstate už nebudú v marci, ale vo februári, teda keby boli, a neviem, či je to najvhodnejší termín, aj čo sa týka rozpočtu, nielen teraz hovorím o politike, ale aj o plánovaní rozpočtu, priorít a podobne.
No, treba jednu vec povedať, že ja, samozrejme, chápem, že minister musí hovoriť, že pohár je poloplný, a mojou povinnosťou je poukazovať aj tú druhú stránku veci, to znamená, že je poloprázdny, a v niečom sa zhodneme, v niečom sa nezhodneme, ale pokúsim sa, vždy sa snažím proste byť trošku nad vecou, hlavne v takýchto odborných záležitostiach, ako je rozpočet. No chcem povedať, že najväčšia debata pri tomto rozpočte by mala byť nie ani o tých nejakých prioritách SMER-u, jednoducho pretože som povedal, že v podstate si myslím, že ten rozpočet sa tak či tak zmení, ale či skutočne napríklad ten deficit plánovaný jednoducho nie je, nie je to číslo veľmi optimistické, a ja tvrdím, že je, ale irónia je to, že to netvrdím len ja. Tvrdia to aj renomované inštitúcie, asi viete, že proste aj Európska komisia v najlepšej prognóze tvrdí, že deficit v roku 2016 bude na úrovni 2,4 %, určite to vie aj pán minister, vie, a, samozrejme, zdôrazňujem aj, každý rozpočet je plán, akože to sa aj ukáže potom ex post, aký bol. To znamená, že, že ani Európska komisia neverí, aj keď povie, že to pod 3 %, ale neverí v to konsolidačné úsilie, ako si, ako sa, ako je napísané tam v rozpočte.
Druhá inštitúcia, rozpočtová rada, ktorá poukazuje na riziká v rozpočte a ktorá hovorí o tom, že pokiaľ sa tie riziká naplnia, tak ten deficit môže byť v tom ďalšom roku, 2016, až 2,7 %. Samozrejme, pravdepodobne sa ministrovi financií tiež to ťažko počúvalo, ale jednoducho je to tak a dokonca rozpočtová rada sa prikláňa, teda, samozrejme, musí byť diplomatická, však to je v poriadku a ja si myslím, že, naopak, ja som veľmi rád, že to je, že máme tu rozpočtovú radu, a som rád, že aj, teda že ako funguje. No a tiež vyjadrujem rozpočtovej rade, že sa skôr teda prikláňa k tej prognóze horšej, to znamená, čo hovorí Európska komisia, to znamená, tiež diplomaticky, ale pravdou je to, že spochybňuje ten, ten, ten plánovaný deficit. Takže, takže je to tak, no.
Takže možno povedať jedným slovom, že ten plánovaný deficit na úrovni 1,94 % treba považovať za nedôveryhodný. Ďalší argument, si myslím, že aj keď sa, samozrejme, že my sa hlásime, všetci ekonómovia, to je jedno, či zľava, či sprava, že jednoducho treba smerovať k tej pomyselnej nule, pretože len vtedy môžeme povedať, že sme dosiahli nejakého cieľu, a určite každý z nás sa, každý z nás sa prikloní k tej konsolidácii, to znamená, znižovaniu deficitu. Otázka je, samozrejme, náš názor, môj názor, že treba rýchlejšie postupovať k tej nule, vláda si myslí, že netreba tak rýchlo postupovať k tej nule, a to konsolidačné úsilie, úsilie jednoducho nemusí byť také rýchle. Ale zase pravdou je to, keď si zoberieme čisto technokraticky, keby som ukázal teraz tabuľku, že je porovnanie ex post deficitov, čo dosiahla táto vláda, tak treba povedať, že kým sme v roku 2010 mali deficit hrozivý, mínus 7,7 %, ktoré, ktoré proste treba rýchlo konsolidovať, tak za rok 2011, to znamená o rok, už bol deficit na úrovni 4,94 %. To znamená, že keď vláda de facto v začiatku ’12. roku preberala vládu, deficit bol 4,94 % a v súčasnosti, to znamená po štyroch rokoch vlády, je deficit na úrovni 2,74 alebo 2,78 a, samozrejme, ešte nikto nevie, aký bude skutočný deficit, čo je logické. A tá výška deficitu bude vlastne verifikovaná až niekedy na jeseň v roku 2016.
Ale proste toto je odhad, kde sa proste pohybujeme, no ale čo to znamená. Znamená to, keď si jednoducho vydelíte a pozriete tie čísla, tak jednoducho vidíte, a keď sa, ako sa konsolidovalo za jeden rok od roku 2010 do 2011, to bolo 2,76 za jeden rok. 2,76. A za štyri roky vlády, štyri roky vlády SMER-u to bolo 2,16, čo znamená, plus-mínus niečo 0,5 % ročne. Je toto skutočné konsolidačné úsilie, ktorým sa treba chváliť? Ja nepopieram to, že sme sa dostali pod 3 %, ale bolo cieľom, aby sme sa dostali pod 3 %, a už potom len proste sa hrali o nejakého pol percenta. Ja si stále myslím, že ten cieľ má byť jednoducho vyrovnaný rozpočet, treba ísť k tomu rýchlejším tempom a, samozrejme, aj znižovať zadlženosť tak, aby sme sa dostali spod tých sankčných pásiem, čo je 50 %.
Ďalšia poznámka je, že je pravdou, že je posledných týchto štyri, štyri roky SMER-u, aj keď to neni zásluha SMER-u, ale to neni ani výčitka, ani, ani pochvala, že bol relatívne vysoký rast HDP. Každý vie, že ja nie som veľký zástanca, ako chápem, že ten rast je dôležitý, ale pre mňa veľmi ako ekonóma nie je taký dôležitý, ako sú iné veci ako zadlženosť, priemerná mzda, nezamestnanosť a tak ďalej, a je to z viacerých dôvodov a jeden z tých dôvodov je, že jednoducho ten rast nezáleží veľmi od hospodárenia vlády, ale skôr od vonkajších, od vonkajších vplyvov. A, samozrejme, si myslím, že určite je dôležitejšia kvalita zdravotníctva, kvalita školstva ako nejaké, o koľko vzrástlo HDP.
Dobre, ale to je, to som tak trošku odbočil, ale pravdou je to, že proste ten rast bol, a pravdou je aj to, že väčší výber, kvôli lepšiemu rastu treba bolo použiť vo väčšej miere na znižovanie deficitu. Jednoducho stále keď porovnáme aj nominálne, to znamená, aký je deficit v súčasnosti plánovaný a aký bol pred štyrmi rokmi, to je skutočne, jednoducho malo sa použiť viacej peňazí nie na výdavky, lebo v drvivej väčšine sa tie peniaze, čo sa viacej vybrali, použili na výdavky. Teraz nielen balíčky, ale, samozrejme, aj balíčky. No, tak to je k tomu deficitu a predpokladám, že aj k rozpočtovej rade budú aj ďalší rečníci hovoriť.
Poďme teraz k tomu samotnému rozpočtu, aj keď sme si povedali, že je to vlastne nejaký, nejaký plán pre budúcu vládu. Čo ma zarazilo v tejto, v tomto rozpočte okrem iných vecí, tak ja si myslím, že to boli, najviac ma zarazila, ten pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne bude dávať ľuďom peniaze, tým ľuďom, ktorí sú odberatelia plynu. Nehnevajte sa, vážení kolegovia, ale toto považujem za volebnú korupciu. Toto považujem vyslovene za volebnú korupciu, keď formou štátnej pomoci, štátnej pomoci budete v hotovosti dávať ľuďom, tým, ktorí odoberajú plyn. Viete, ono je to jednoduché rozdávať z cudzích peňazí a takto namiesto volebného guláša jednoducho posielať v hotovosti cestou k urne volebné peniaze. Ako ja si myslím, že to, to už je za rámec všetkých možných politických takých fínt a politického marketingu, pretože toto skutočne považujem za neadekvátne a jednoducho zlé. Samozrejme, ešte je to aj na úkor deficitu, keď máme deficit, tak jednoducho, jednoducho my nemáme právo čo teda rozdávať. A ešte takýmto spôsobom! Keby ste zvýšili dôchodky dôchodcom, to by mi nevadilo, hej, ale takýmto spôsobom to považujem skutočne za volebnú korupciu. A teraz si poviem, že o čo ide. 48 mil. euro, 48 mil. euro, chcete v hotovosti poslať cca 1,3 mil. alebo niečo viacej domácnostiam, kde v priemere podľa mojich prepočtov, aj keď ja som nevidel, nevidel ešte tú štruktúru toho, len mi je to jasné, že to majú dostať ľudia pred voľbami, a nie po voľbách, hej, a v priemere to vychádza niekde okolo 35 euro na domácnosť.
Páni zo SMER-u, ja si myslím, že robte volebnú kampaň, ale za svoje. Proste to, to jednoducho, to bolo prekročenie všetkých možných vecí. A akékoľvek vysvetlenie vymyslíte, že to sú nejaké dividendy alebo ja neviem čo, jednoducho to nemôže byť pravda, pretože sú to ľudia, ktorí nie sú klientmi SPP všetci, to je prvá vec. Druhá vec, je to štátna pomoc. Tretia vec, jednoducho to sú klienti, a nie akcionári, dividendy môžete rozdeľovať akcionárom. A, mimochodom, SPP je štátny podnik, kde sme akcionármi všetci, my daňoví poplatníci aj tí, ktorí, ktorí, ja neviem, kúria drevom alebo elektrinou, a nielen plynom.
Takže ja neviem, možno tí ľudia to ocenia, ale keď budú preberať tie peniaze, aby si uvedomovali, že tie peniaze nie sú od SMER-u, ale jednoducho tie peniaze si pekne zaplatili s daňami a odvodmi, ktoré sa zvýšili za tejto vlády a, samozrejme, potom ono sa to tak nevidí, keď sa zvyšujú vymeriavacie základy alebo dane, ale potom to sa vidí, tých 35 euro takzvaných. A to som strašne zvedavý, koľko mne pošlete euro, pretože ja tiež kúrim plynom, a hneď hovorím rovno, že túto štátnu pomoc, zdôrazním štátna pomoc, ešte je to napísané, tak ja túto štátnu pomoc niekomu inému pošlem a proste nepreberiem, pretože jednoducho takúto štátnu pomoc nepotrebujem ani ako poslanec, ani ako občan, ani... a si to nebudem vážiť.
Takže ďalšiu vec k tomu rozpočtu. Vzhľadom na to, na to, že rozpočet je de facto pre budúcu vládu, čo sme si povedali, však na tom sa zhodneme, ktorá ho z môjho hľadiska pravdepodobne neakceptuje, sme si povedali prečo. Tak v podstate treba sa venovať skôr nie rozpočtu, ale odpočtu vlády. A to, myslím, aj že minister naznačil, že teda hovoril o tom, ako sa, ako vláde darilo, takže mojou povinnosťou opozičnou, samozrejme, je aj pozrieť sa na tento odpočet aj, aj inými, inými očami, resp. poukázať na iné fakty.
No, prvá vec k tomu odpočtu bola spomínaná nezamestnanosť alebo viaceré veci, samozrejme. Takže nezamestnanosť, no, najnovšie údaje, ktoré si môžeme kliknúť na Eurostate, hovoria o tom, že Slovensko z 28 krajín EÚ je na 22. mieste. Je to dobré miesto alebo zlé miesto? No ja si myslím, že je to stále zlé miesto. A jednoducho, pokiaľ sa neposunieme, tak jednoducho ja nepovažujem žiaden úspech, ktorý sa proste by..., nejako marketingovo presadzuje, že ako sa darí vláde znižovať nezamestnanosť. Treba si uvedomiť, že vláda minula stovky, stovky miliónov eur formou daňových úľav pre všelijakých veľkopodnikateľov, formou dotácií, formou odpočítateľnej položky, formou znižovania odvodov a tak ďalej. A stále máme, tak ja by som, keďže som korektný, citujem, tak podľa najnovšieho údaju Eurostatu 11 % nezamestnanosť, pričom eurozóna má 10,8 % a EÚ v celku má 9,3 %. O tom ešte, že aké výsledky má eurozóna ako celok a európske krajiny, budem ďalej hovoriť, ale všimnite si, že aj v tomto údaji krajiny, ktoré sú mimo eurozóny, majú lepší, lepšiu zamestnanosť.
Ja by som ešte pre ozrejmenie povedal, že je veľmi seriózne aj porovnávať sa s krajinami V4 alebo okolitými krajinami, a moje najobľúbenejšie porovnanie je teda alebo myslím, že viac-menej najobjektívnejšie z môjho hľadiska je porovnávať sa nie s Gréckom alebo s Portugalskom, ale s krajinami, ktoré sú susedia, s ktorými máme najväčšie obchodné vzťahy a s ktorými viac-menej máme plus-mínus aj obdobné dejiny, hej, či už tým, že sme boli v socialistickom systéme spolu a jednoducho sme plus-mínus začali v tom istom čase budovať, no budovať, zavádzať trhovú ekonomiku, lebo budovať, to je také ešte dávnejšie slovo.
Takže Česi majú 4,8 %, mimochodom, Česká republika je v tomto kritériu druhá najlepšia v Európskej únii. Druhá najlepšia. Naši bývalí bratia sú druhí najlepší hneď po Nemecku. Maďarsko má 6,5 %, Poľsko 7,1 a ja sa ešte pamätám, Poľsko kedysi malo vyššiu nezamestnanosť ako Slovensko. Takže tak ako som povedal, podľa mňa tá nezamestnanosť, a, samozrejme, keď sa znižuje v celej Európskej únii nezamestnanosť, no tak sa znižuje aj u nás, to znamená, že my sa skutočne máme porovnávať s inými krajinami, a pokiaľ my sme stále na tom 22. mieste alebo - odzadu, keď chcete, tak to môžem počítať - v siedmom najhoršom, tak jednoducho to neni žiaden úspech. Úspech je proste, keď som vyššie v tej tabuľke, a nie, keď som na tom istom mieste už dlhšie, dlhšie obdobie.
Ďalšie porovnanie, no a, samozrejme, akože keď začneme hovoriť o dlhodobej nezamestnanosti, ktorú nehovorím, že sa dá zo dňa na deň vyriešiť, to som nepovedal, ale to je úplne katastrofa, to je totálna katastrofa, dlhodobá nezamestnanosť, nehovorím ešte nezamestnanosť mladých a podobne. A myslím, viac-menej s tým budeme súhlasiť, akurát môžeme debatovať na tému, že či vláda urobila dostatok vecí na to, aby znížila, skutočne znížila radikálne zamestnanosť, alebo nie. Takže to je k nezamestnanosti.
Ďalšia taká, taká veľmi populárna vec, ktorú stále hovorí strana SMER, že vyberá DPH lepšie. Samozrejme, že v každej rastúcej ekonomike, tuná keď niečo rastie, tak sa vyberie viacej daní, a je to alfa omega, ale skutočne musím porovnávať nielen to, že sa vyberie viacej daní, inými slovami, ďalšia vláda vyberie viacej daní ako táto, to sa nebojte, to akákoľvek by prišla, hej, ale musíme pozerať tiež na veľmi dôležitý údaj, o ktorom sa málo hovorí, ale ekonómovia ho veľmi dobre poznajú a to je efektivita výberu DPH.
To znamená, že efektivita výberu DPH je to, že čo by reálne, alebo vlastne skúma to, čo skutočne vyberie na DPH, s tým, čo by podľa sadzieb mala vybrať, hej. Hovorím to, samozrejme, zjednodušene. No a čo sa deje? Napríklad počas prvej Ficovej vlády, v tom roku 2008 efektivita výberu dane bola 15,5 %, potom radikálne klesla, áno, to je treba priznať, radikálne klesla a začala stúpať a dosiahla v súčasnosti 14, ak sa nemýlim, 14,5 % alebo okolo 14,5 % (reakcia z pléna), 14,5, dobre, tak ďakujem, takže 14,5 %. Takže vidíte, aká je irónia, že tento údaj za prvej Ficovej vlády bol v skutočnosti lepší, a vtedy sa tá Ficova vláda nechválila, ako je teraz.
A ešte zdôrazním, ešte som si všimol, že v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom, ktorý bol 14,8, to znamená že sa dokonca znížila za ten kvartál alebo polrok o 0,3 %. Takže povedzme si, hráme tu lotérie ostošesť, hej, vymýšľame rôzne výkazy, kupujeme drahé, drahé a drahé IT technológie a výber, efektívny výber jednoducho je ďaleko za tou úrovňou, nehovorím, že veľmi ďaleko, ale ďaleko za tou úrovňou, čo vlastne bolo ešte v roku 2008. A jednu vec, že keď sa porovnáme v rebríčku tohto konkrétneho údaja v celej Európskej únii, tak sme na chvoste, sme na chvoste efektivity výberu DPH v Európskej únii. Je to úspech? Samozrejme, marketingovo je to dobre povedané, že proste, že sa lepšie, viacej vyberá, ale jednoducho ja to vôbec nepovažujem za dobrý úspech. Dobrý úspech by bol, že keby ste za tie štyri roky aspoň prekročili tú hranicu, čo bolo teda na začiatku prvej Ficovej vlády. Takže ďalšia poznámka, to znamená, že zdôrazňujem, že sme v tom rebríčku jedni z posledných v Európskej únii.
Čerpanie eurofondov, to snáď ani, to je každému jasné, že sme na chvoste v Európskej únii, budú, štátny rozpočet bude musieť zaplatiť budúci 235 mil. v hotovosti za to, čo vlastne tie fondy prepadli. Inými slovami, za tie neúspešné projekty jednoducho my daňoví poplatníci budeme musieť zaplatiť a, samozrejme, ten účet za nečerpanie eurofondov ešte nie je kompletný, ale zase sme na chvoste krajín v Európskej únii v čerpaní eurofondov, a jednoducho, aj keď ja nie som veľký fanúšik eurofondov, ale pravdou je to, že jednoducho keď sa nevyčerpajú, jednoducho my stále v budúcnosti budeme prispievať a to nám nikto nebude zohľadňovať, že toľko sme nevyčerpali, hoci sme mohli, v tom, ako v budúcnosti budeme platiť do, do Európskej únie, do spoločného rozpočtu. Takže skutočne je to veľmi zlé kritérium v odpočte súčasnej vlády. (Ruch v sále.) Ja sa ospravedlňujem, bude hlasovanie či môžem pokračovať? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Bude hlasovanie, takže o 11.00 hod. vás poprosím, pán poslanec, prerušiť.

Švejna, Ivan, poslanec NR SR
Dobre, dobre. Takže ja, ja len skončím túto myšlienku, dobre, a potom, potom poprosím o prerušenie a budem pokračovať ďalej po 11.00 hod.
Takže to sú tie eurofondy, ktoré skutočne je velikánsky problém, a niekto musí za to niesť zodpovednosť. A ďalšia vec, ja by som skutočne chcel, aby aj vláda jednoducho zverejnila všetky tie projekty, že ktoré budeme musieť zaplatiť, a kde bola proste chybovosť, aby aj ľudia vedeli, že v ktorých konkrétnych projektoch sme museli potom z vlastných peňazí zaplatiť. Proste nech zverejní celý zoznam tých projektov, aby daňoví poplatníci vedeli.
Ďalšia vec je, že, a končím kvôli hlasovaniu a budem pokračovať, že sa hovorí tuná o podnikateľskom prostredí, a posledná myšlienka je, samozrejme, to podnikateľské prostredie sa nejakým spôsobom dá merať a sú rôzne tabuľky a plus-mínus sa nedá povedať, že sa zlepšilo podnikateľské prostredie, a, naopak, v tabuľkách sa dá povedať, že, resp. klesajúca, resp. starnúca konkurencieschopnosť.
Takže zatiaľ ďakujem za pozornosť a po hlasovaní si dovolím pokračovať.