Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16. 5. 2013 o 18:36 hod.

MUDr.

Ivan Uhliarik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16. 5. 2013 18:36 - 18:38 hod.

Ivan Uhliarik Zobrazit prepis
Ďakujem. Čo sa týka DRG a jeho vôbec princípu, tak nikto z nás asi zdravotníkov to nespochybňuje, nakoniec tu aj zaznelo v rozprave, že začalo, táto problematika začala v roku 2006 ešte prvou Ficovou vládou. Problém je, že ten zákonný rámec sa nastolil v marci roku 2011 a pán poslanec jak Novotný, tak aj súčasní vládni poslanci vedia, že pracovné skupiny každý mesiac pravidelne sedeli, a som rád, že tu zaznelo, že to nie je politická vec, že je to vecná vec.
A vecná je aj moja ďalšia pripomienka, pretože vieme, že toto je len prvá časť problému. Pán poslanec Raši na jednej zdravotníckej konferencii ešte v marci roku 2012 mal v ruke katalóg výkonov, ktorý bol ešte hrubší ako tento materiál a ktorý hovoril o tom alebo teda pán poslanec hovoril o tom, že bude to 100 % prijaté - ešte stále to nemáme. Práve preto, že toto nie je politická vec, otvára sa mi otázka, či naozaj niekoho záujmom nie je do roku 2016, aby nemocnice mali vyššie platby, aby štátne nemocnice mali vyššie platby ako menšie nemocnice, pretože princíp DRG je ten, že za každú diagnózu je zhruba rovnaká úhrada na zdravotnú starostlivosť, či operácia je robená vo fakultnej nemocnici v Košiciach alebo v menšej nemocnici povedzme na Myjave. Takže podľa môjho názoru je to tiež len polovičné riešenie, samozrejme, je to potrebné.
Som rád, že je to dané do parlamentu, ale pýtam sa aj, kedy bude katalóg výkonov? Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16. 5. 2013 16:12 - 16:13 hod.

Ivan Uhliarik Zobrazit prepis
Veľmi krátko, ďakujem. Len taká možno odpoveď pánovi poslancovi Mikloškovi. Cena alebo stanovenie ceny je vždy veľmi ťažké a pri takýchto službách, pretože sčasti to nie je len nákup hardwerov jednotlivým lekárom, lekárňam, prípadne nemocniciam, ale hlavne služieb IT, je vždycky tá cena, sa naozaj veľmi ťažko tvorí. V každom prípade sme túto cenu, sa nám podarilo znížiť z 230 na 130 miliónov eur, čo si myslím, že je obrovská úspora. Tá cena vznikla z auditov, opakovaných auditov, o ktoré žiadalo vtedajšie ministerstvo financií nezávislých audítorov. Takže ja si myslím, že tá cena je taká, aká je, a myslím si, že aj tento, aj pani ministerka tieto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16. 5. 2013 15:58 - 16:09 hod.

Ivan Uhliarik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážený, vážená pani ministerka, pán spravodajca, nechcem, samozrejme, reagovať na faktické poznámky, len pánovi poslancovi odkazujem, že existuje mnoho tabletiek s rôznymi farbami na tieto problémy, takže potom aj lekári, tu máme urológa môžu, môžu pomôcť. (Povedané so smiechom.)
Dovoľte mi, aby som sa ale vyjadril k vládnemu návrhu zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Máme to pod tlačou 408.
Budem sa snažiť byť vecný.
Z hľadiska objemu finančných úspor, ktoré môžu zákon priniesť do zdravotníctva, podľa môjho názoru je skutočne jedným z najzásadnejších zákonov v rezorte, a preto je dobré, že mu venujeme patričnú pozornosť aspoň tí odborníci, ktorí v pléne sedia. V prípade, ak sa úspešne podarí spustiť e-health, vy lekári, prípadne manažéri nemocníc viete, že tá odhadovaná úspora je v rádoch desiatok miliónov eur. Odhaduje sa okolo 100 miliónov eur ročne. V dnešnej dobe, keď sa tu hádžu milióny a desiatky milióny eur, tak si myslím, že je to dramaticky vysoké číslo, pretože dnes pacienti častokrát podstupujú duplicitné vyšetrenia. Pacienti podstupujú v podstate aj, nechcem povedať, nebezpečné vyšetrenia, ale povedzme niekoľkokrát ožarovanie a tak ďalej a tak ďalej. Vzhľadom aj na to, že vzájomne to o nich lekári nevedia. Preto elektronická zdravotná karta bude prelomom, historickým prelomom a v tomto si dovoľujem polemizovať s mojím predrečníkom, aj keď vecne sa v zákone zhodujeme. Tento prelom skutočne, si myslím, že posunie naše zdravotníctvo dopredu, a preto vecný obsah tohoto zákona podporujem. Mrzí ma ale jedna vec, že takto dôležitý zákon prichádza neskoro. Po viac ako roku fungovania vlády, aj preto, v akej situácii sa dnes štátny rozpočet Slovenskej republiky nachádza, v akej situácii sa nachádza naša aj ekonomika, v akej situácii sa zdravotníctvo nachádza. Očakával som na úvod, že ministerstvo zdravotníctva potrebuje dlhší čas preto, aby pripravili kvalitný zákon. Pretože naozaj je to zásah do aj osobných slobôd, možno až ústavných práv občana. No ale v rámci MPK, ako ste si mohli prečítať alebo všimnúť, páni poslanci, bolo vznesených 730 pripomienok, čo je na tak dlhý čas príprav podľa môjho názoru príliš veľa. Preto o kvalite, nielen preto o kvalite zákona pochybujem, ale mrzí ma aj jedna vec. Mrzí ma, že tak zásadné informácie ako elektronizácia zdravotníctva, tak citlivá informácia o každom z nás, ktorá môže byť zneužitá, keď nie je dobre chránená. Mrzí ma to preto, pretože pán poslanec Andreánsky v utorok na výbore zdravotníckom Národnej rady predstavil ďalší pozmeňovací návrh, ktorý mal 57 bodov. Čiže na jednej strane 730 pripomienok riadnych, nebudem polemizovať o tom, či je to veľa alebo málo. Na druhej strane relatívne tesne pred schválením zákona na výbore bolo ešte podaných 57 pripomienok. Neboli to len legislatívno-technické pripomienky. Boli tam naozaj aj vecné pripomienky a tí, ktorý ich dávali s požehnaním ministerstva zdravotníctva, o tom vedia. Právom nás potom napadajú otázky, o ktorých hovoril pred chvíľkou pán poslanec Hlina. Či zabezpečenie týchto citlivých informácii bude dostatočné, pretože tie dáta, ktoré sa na elektronické karty dostanú, budú skutočne citlivé a môžu, keby sme išli do úplného detailu, môžu poškodiť alebo poznačiť osudy jednotlivcov a ľudí. Ďalším problémom je aj, akým spôsobom - a toto je vecný problém, nastoľujem to ako otázku iba -, akým spôsobom bude vyriešená motivácia lekárov, aby tie všetky dáta, pretože tak ako robíme skenovanie archívu elektronického, takisto tie karty, fyzické karty, ktoré vieme ako lekári, že sú dosť obsiahle, tak tieto karty bude musieť nejakým spôsobom ten lekár alebo sestra, alebo kohokoľvek si lekár najme, skenovať, prípadne nejakým spôsobom dať do elektronickej podoby. Nepredpokladám, že to bude prepisovať. Čiže motivácia lekárov zatiaľ nie je vyriešená. Verím, že to ministerstvo zdravotníctva vyrieši, pretože nepredpokladáme, že pri tej záľahe práce, ktorú lekári dneska majú, budú to robiť len pre potešenie. Čo je horšia informácia, ale je posun funkčnosti e-healthu na rok 2016. Projekt bol v roku 2012 tejto vláde odovzdaný tak, že podľa plánu mal byť spustený o dva mesiace, teda v lete 2013. Také boli pôvodné predpoklady. Žiaľ, politické výmeny v Národnom centre zdravotníckych informácií a ministerstve celý proces zabrzdili. Chcem len pripomenúť, že už bývalý minister Raši v roku 2009 hovoril o termíne plne funkčného e-healthu v roku 2013. Ja si ho dovolím krátko odcitovať. Je to správa z roku 2009 z 27. mája.
Slovensko síce s projektom informatizácie zdravotníctva začalo neskôr ako väčšina ostatných krajín, ale práve preto však v tejto oblasti očakáva aktívnejší postup. Cieľom rezortu zdravotníctva je podľa neho sprístupniť čo najskôr tie súčasti e-healthu, ktoré by priniesli benefity lekárom, ale najmä pacientom. Ide napríklad o elektronické objednávania a predpisovanie liekov, ako aj o takzvanú elektronickú zdravotnú knižku. Tieto by mali byť plne funkčné od roku 2013, povedal Richard Raši na konferencii Zdravotnícka informatika v roku 2009. Napriek tomu, že o termíne hovoril človek možno z iného politického tábora, snažil som sa práve tento termín dodržať preto, pretože si myslím aj ja osobne, že e-health je potrebný na Slovensku, a vieme, vecne vieme, že aké môže priniesť úspory. Nerozumiem teda tomu, prečo SMER zrazu posúva termín na rok 2016? Možno naozaj mi pani ministerka vysvetlí, že prečo. A keby som tento posun preložil na čísla, zdravotníctvo príde namiesto od roku 2013, do roku 2016 príde až o 300 miliónov eur, ktoré mohlo ušetriť. Viem ale možno celkom presne, že pani ministerka asi povie a zvalí všetko na svojho predchodcu, to znamená na mňa. Ale chcem, pani ministerka, vopred odkázať, že ja som sa na svojho predchodcu nevyhováral. A ešte raz hovorím. Schvaľujem aj jeho kroky, ktoré v tomto boli urobené, a vy všetci, ktorí do toho vidíte, viete, že aj firmy, ktoré boli vytendrované, ostali rovnaké. Žiadne zmeny sa tam nespravili. Dokonca aj napriek ostrej diskusii, alebo nie ostrej, naozaj intenzívnej diskusii s ministerstvom financií sa nám podarilo znížiť celkový objem, ktorý bol na toto určený, 230 miliónov na 130 miliónov eur a tieto zdroje boli zauditované. Ale napriek aj tomuto zdržaniu sme pôvodný termín hravo stíhali. Legislatívu sme mali pripravenú začiatkom roka 2012, o čom svedčia dátumy MPK, ale pre pád vlády sme to nemohli, nemohli predložiť do Národnej rady. Pretože, ako viete, vo februári bola posledná schôdza. Rozumiem, že, a nechcem premostiť, ako to pani ministerka dnes doobeda povedala, že hravo tu premosťujeme opoziční poslanci z jednej témy do druhej. Ale vy ako odborníčka v zdravotníctve a dlhoročný profesionál v zdravotníctve viete, že všetko naozaj so všetkým súvisí. A ja naozaj rozumiem, že asi právnikov teraz zaujíma na ministerstve a zamestnáva viac zákon, na základe ktorého má byť vyvlastnené zdravotné, súkromné a zdravotné poisťovne. Ale aj tak by som od vás rýchlejšie očakával prijatie zákona, ktorý má zdravotníctvu šetriť 100 miliónov ročne. Práve preto, lebo ste aj dnes doobeda hovorili, že budeme potrebovať alebo teda že nemocnice budú potrebovať mnoho desiatok miliónov práve na zvýšenú potrebu v budúcich rokoch. Ja verím, že naozaj viete, že kde tie peniaze vziať. Hovorili ste o tom aj na tlačovej konferencii pred vyše mesiacom, že lieková reforma šetrí 50 miliónov eur ročne. Čiže ja som veľmi rád, že, a som rád, že aj tu sú riaditelia nemocníc, ktorí tu sedia, že ste ráno pripomenula dve vety. Prvá veta znela, že vieme, kde peniaze zoberieme. A druhá veta znela, že peniaze fyzicky v poisťovniach sú. Takže verím tomu, že aj vaša snaha, ktorá je v tomto prípade legitímna, aj ja podporujem, ešte raz hovorím, e-health, bude tento e-health možno nejakým spôsobom, možno pozmeňovacími návrhmi, ktoré sa dajú dať, tento e-health spustiť skôr ako v roku 2016.
Posledným bodom, ktorý je podľa mňa tiež nelogický a ktorý súvisí s týmto časovým termínom 2016, je aj to, že zdravotné poisťovne majú povinnosť, aby už od tohoto roka prispievali sumou 5 miliónov eur ročne na tento systém, ktorý vlastne začne fungovať až od roku 2016. Dúfajme, že bude. Pretože my vieme, že roky hovoríme o e-healthe a stále sa tento dátum alebo tento termín posúva. Za ten čas mohli poisťovne využiť peniaze pre svojich poistencov na ich liečbu. Ja nehovorím, že sú to nejaké veľmi veľké peniaze pre, pri naozaj rozpočte alebo pri objeme peňazí na zdravotníctvo 15 miliónov eur nie je tak veľa. V každom prípade je to dostatočné množstvo na to, aby sme sa mohli tým zaoberať alebo minimálne nad tým rozmýšľať, že či skutočne to stojí za to, aby peniaze sa dávali, ktoré sú určené na liečbu, práve na systém, ktorý ešte nefunguje.
Verím tomu, že e-health bude fungovať skôr. Verím tomu, že pani ministerka niečo urobí s tým, aby to fungovalo skôr ako v roku 2016 a v tom prípade tento zákon podporím. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15. 5. 2013 18:45 - 18:54 hod.

Ivan Uhliarik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pani spravodajkyňa, dovoľte mi, aby som sa krátko vyjadril k tomuto zákonu, ktorý je na prvý pohľad bežnou rutinnou aplikáciou smernice Európskej únie, a to bolo vidieť aj na úvodnom slove pani ministerky, kedy vlastne sa hlavnú časť predstavovania tohto zákona venovala práve aplikácii smernice Európskej únie. Smernica je právnym nástrojom, ktorý, ktoré upravujú právo a povinnosti migrujúcich osôb zúčastňujúcich sa na poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Týka sa to všetkých nás, ktorí cestujeme do ďalekého alebo blízkeho zahraničia, čiže táto novela je naozaj, alebo teda táto smernica, aplikácia je naozaj veľmi potrebná. Podľa smernice, veľmi krátko spomeniem, majú pacienti právo na bezpečné a kvalitné ošetrenie v rámci celej Európskej únie a na zodpovedajúcu úhradu nákladov, to znamená v prípade, že od aplikácie tej smernice sa vám alebo nám niečo stane v nejakom zahraničí, tak túto úhradu nákladov máme zabezpečenú. S pacientmi, ktorí cestujú do iného členského štátu, sa bude zaobchádzať rovnako ako s občanmi krajiny, v ktorej sú ošetrovaní. Ambulantná starostlivosť sa poskytuje pacientovi - a to je dôležité - bez predchádzajúceho súhlasu danej poisťovne na Slovensku. Doteraz, keď ste chceli sa dať nejak vyšetriť, povedzme v Českej republike, museli ste požiadať našu Všeobecnú alebo akúkoľvek inú zdravotnú poisťovňu, aby vám to povolila, teraz to už nie je nutné, a preto si myslím, je to krok, dobrý krok pre pacientov. Takisto aj lekársky predpis iného členského štátu bude uznaný v štáte poistenia pacienta.
Problém je ale v ústavnej zdravotnej starostlivosti a poviem prečo. Krajiny Európskej únie majú stanovenú lehotu, dokedy musia byť pacienti na čakacích listinách. V každej krajine je to iné, na minulej schôdzi tu padol opozičný návrh, ja som bol spravodajca, poslanca Novotného, aby maximálna čakacia doba bola na Slovensku 12 mesiacov. Poslanci vládneho SMER-u tento návrh neschválili a myslím si, že to je dosť veľký problém, pretože ak by pacient čakal viac, mohol by požiadať o operáciu napr. v Českej republike a naša zdravotná poisťovňa by túto operáciu musela preplatiť. V tomto zákone, ktorý ale dnes predkladá pani ministerka, žiadna konkrétna doba nie je a je tam len vágny termín primeraná lehota. A táto primeraná lehota ale nie je definovaná, to znamená, tá čakacia doba môže byť kľudne aj tri roky alebo päť rokov, alebo desať rokov. Slovenskí pacienti tak znova budú druhoradými občanmi Európskej únie, pretože ministerstvo zdravotníctva si takto vysvetľuje implementáciu smernice.
Do tohto zákona ale sa dostal pozmeňovací návrh, čo je zvykom asi v takých závažných zákonoch, ktoré potrebujú verejnú diskusiu, že sa dostávajú pozmeňovacími návrhmi nielen v zdravotníctve, ako sme boli toho svedkami v poslednej dobe, a tento pozmeňovací návrh hovorí o posledných etapách zvyšovaní platov lekárov. Nechcem tu polemizovať o tom, či si zdravotníci, lekári zaslúžia vyššie platy, alebo nie, nesporne áno. Nielen lekári, ale aj sestry a iní zdravotníci, pracovníci. Nespochybňujem to absolútne. Problém je ale ten, že nemocnice alebo zdravotnícke zariadenia nebudú mať na tieto zvýšenia platov dostatok zdrojov od zdravotných poisťovní a budú sa rýchlejšie zadlžovať. Je tu niekoľko riaditeľov v tejto snemovni nemocníc štátnych a vedia, že aj keď sú z vládneho SMER-u, vedia, že toto je veľký problém. Problém je, že nemocnice sa aj dnes zadlžujú dosť vysokým tempom a ich dlh bol na konci roka 2012 213 mil. eur, napriek tomu, že sme ich v roku 2011 oddlžili sumou 300 mil. eur. A to, čo je dosť častým argumentom ministerstva zdravotníctva, je, že sa tempo dlhu, alebo že tempo dlhu rastie menej. No ale treba povedať korektne aj to b, prečo rastie menej. Ministerstvo hovorí o tom, že dlh v štátnych nemocniciach v roku 2012 medziročne narástol o 72 mil. eur, kým v roku 2011 to bolo až 160 mil. eur. Dnes zohľadňujeme finančnú stabilizáciu a oddlženie.
Nie je toto porovnanie korektné, pretože medziročný nárast zdrojov sa v tomto prípade nezohľadňuje. Podľa Štatistického úradu, nie sú to moje výmysly ani žiadne opozičné výpočty, bol medziročný nárast výdavkov zdravotných poisťovní v roku 2011, čiže zdravotné poisťovne dali do nemocníc v roku 2011 o 3,5 mil. eur viac a v roku 2012 to bolo až o 103,6 mil. eur viac vďaka rôznym dopadom, rôznym mechanizmom. Korektne by sme mali teraz povedať, že pri medziročnom zvýšení príjmov nemocníc v roku 2012 o 103,6 mil. eur je dlh vo výške 72 mil. eur prekvapivo vysoký. Ale ja tu teraz nechcem hovoriť, že exminister mal taký dlh a teraz ministerka mala taký dlh. My lekári a ľudia, ktorí pracujú v zdravotníctve, vedia, že ten dlh je problém. Ale problém nie je to, že v bývalej vláde bol jeden dlh a teraz je ten dlh nejaký. Toto číslo sa až nápadne zhoduje, keď si pozriete zadlženosť ročnú nemocníc v minulom období a keď si ju pozriete zadlženosť v tomto období, tak vychádza nám číslo okolo 170 mil. eur. My jednoducho vieme, že tie nemocnice dostávajú od tých 170 mil. eur zhruba peňazí menej. Ja teraz nehovorím, že je vinná ministerka zdravotníctva, že ich tam nemá. Slovensko ako také nemá tieto peniaze, alebo je veľmi ťažké ich získať. Ale keď hovoríme o tom, že nemocnice dnes potrebujú sumu zhruba okolo 170 mil. eur, aby sa dostali na, ako hovoria ekonómovia, pozitívnu nulu, a keď vieme, že ročne budú teraz navýšenia platov lekárov stáť v roku 2014 20 mil. eur, v roku 2015 36 mil. eur a v roku 2016 38 mil. eur, tak sa len pýtam, odkiaľ riaditelia nemocníc, aj za vládny SMER, zoberú peniaze. Odkiaľ zoberú peniaze na zvýšenie platov iba lekárov, teraz nehovorím o sestrách.
Prečo radšej peniaze, o ktorých sa neoficiálne hovorí, že stovky miliónov eur pôjdu na vyplatenie akcionárov zdravotných poisťovní, hovorí sa o sume okolo 500 mil. eur, ministerstvo zdravotníctva a pani ministerka radšej neinvestuje do týchto nemocníc, keď vieme, že 170 mil. zhruba je ten dlh, aby sme sa dostali na nulu. Prečo neinvestuje radšej tieto peniaze na lepšie nemocnice, na zvýšenie platov zdravotníckych pracovníkov a prečo tieto peniaze radšej chce dať akcionárom súkromných zdravotných poisťovní? Ministerstvo zdravotníctva a pani ministerka by sa mala starať získať peniaze pre nemocnice, pre lekárov, pre sestry, a nie pre akcionárov zdravotných poisťovní.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16. 4. 2013 19:52 - 20:21 hod.

Ivan Uhliarik Zobrazit prepis
Ďakujem pánovi poslancovi Brockovi.
K pánovi poslancovi Jasaňovi. Ak si dobre spomínate, pán poslanec, boli ste v minulom období takisto poslancom. Vláda Ivety Radičovej dala na oddlženie nemocníc viac ako 300 mil. eur práve preto, aby tieto nemocnice sa prestali zadlžovať, a poslanci SMER-u vtedy schválili zákon o netransformácii týchto nemocníc. Čiže to je fakt č. 1.
Čo sa týka ostatných vecí alebo toho faktu č. 2, nikdy sme, či už ja ako bývalý minister, alebo vláda Ivety Radičovej, neplánovali znárodniť súkromný majetok a neplánovali sme nanútiť dvom miliónom občanom Slovenskej republiky, aby boli nasilu poistení v jednej zdravotnej poisťovni. Toto sú fakty.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16. 4. 2013 19:43 - 19:50 hod.

Ivan Uhliarik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani podpredsedníčky parlamentu, diskutujeme dnes od rána o nezamestnanosti na Slovensku, ktorá dosahuje rekordné čísla, vieme nielen my, ktorí prácu máme, ale hlavne tí, ktorí prácu nemajú, že je to nielen najväčší problém spoločnosti, ale hlavne tých ľudí, ktorí prácu nemajú a chceli by mať. Myslím si osobne, a myslia si to aj niektorí moji kolegovia, že Národná rada by sa práve v tejto krízovej dobe mala nezamestnanosťou zaoberať pravidelne a častejšie. Minister práce by mal pravidelne podávať parlamentu správu o tom, ako bojuje s nezamestnanosťou, bez toho, aby sme mu mali posielať výzvu alebo museli posielať výzvu a zvolávať mimoriadne rokovania Národnej rady. Podľa môjho názoru je to jeho povinnosť.
Nie som prvý, kto spomína štátnu podporu zahraničným firmám na Slovensku, a znova sa k tomu vrátim. 20 mil. eur pre Continental na 600 pracovných miest je výsmechom všetkých slušných podnikateľov na Slovensku, ktorí boli postihnutí opatreniami tejto vlády na zvýšenie odvodov a daní. Dotácia 33-tisíc eur na jedno pracovné miesto je ukážka toho, ako nehospodárne funguje jednofarebná vláda, ktorá nepotrebuje robiť žiadne kompromisy.
Z nemocníc, už som sa dnes o tom vo faktickej poznámke zmienil, nám odchádzajú stovky lekárov, sestier a pomocného ošetrovateľského personálu pracovať do zahraničia. Na zvýšenie platov sestier pritom potreboval štát v minulom roku 68 mil. eur, čo je v prepočte na 40-tisíc sestier 1 700 eur na jedno pracovné miesto ročne.
Nechcem, samozrejme, kritizovať vznik nových 600 pracovných miest v oblasti Považskej Bystrice alebo konkrétne Púchova a takisto nikoho neteší nárast nezamestnanosti, ale pokúšajme sa to riešiť systémovo, alebo myslím si, že vláda by sa mala pokúšať to riešiť systémovo a nie spôsobom, vytiahnutím konkrétnych podnikateľov, ktorých podporí. A keby sa týkalo o nové pracovné miesta, dalo by sa to ešte nejakým spôsobom pochopiť, a nové investície, ktoré, samozrejme, budú prinášať napojením subdodávateľských firiem ďalšie. Nerozumiem ale podpore stávajúcich pracovných miest, ktoré, napríklad vieme, že vláda podporila v minulom roku firmu Samsung.
Vrátim sa k zdravotníctvu, pretože myslím si, že v zdravotníctve je tých problémov veľmi veľa. Ešte raz to zopakujem. Vláda dáva na podporu jedného pracovného miesta 33-tisíc eur súkromnej firme, ale nechce dať 1 700 eur na jedno pracovné miesto pre 40-tisíc sestier. Nehovoriac o tom, že vďaka nastaveniu cien na druhú najnižšiu cenu v Európskej únii sme v minulom roku, čo pani ministerka Zvolenská potvrdila pred Veľkou nocou, ušetrili asi 50 mil. eur a aj to od roku 2013 poslanci SMER-u tento rok zrušili, pretože sa rozhodli podporovať bohaté farmaceutické firmy. Viete, mnohí z vás ste lekári, mnohých z vás tu vidím, že tu sedíte, aj tí, ktorí ste vo vedení nemocníc, slovenských štátnych nemocníc. Viete sami, že v nemocniciach je práce veľa. Chýbajú nám skutočne mnohí lekári, sestry a pomocný personál a myslím si, a verím, že si to aj vy v duchu myslíte, že vláda by mala podporovať zamestnávateľov aj v tomto odbore, nie iba zahraničných investorov, ale aj ľudí, ktorí môžu dať prácu na Slovensku firmám, ktoré môžu zamestnávať slovenských ľudí. Milióny eur si nezaslúžia iba nadnárodné koncerny, ale podľa môjho názoru aj slovenské nemocnice. Tie potrebujú nielen kvalifikovaný personál, ale vieme, že to zadlžovanie ide skutočne stále viac a viac do rekordných výšin a potrebujú práve aj rozsiahle rekonštrukcie.
V čase, keď som bol ministrom, sme pripravovali materiál, akým spôsobom by sa dali komplexne zrekonštruovať štátne nemocnice. Len zateplením všetkých nemocníc na Slovensku by sme mohli dať prácu stovkám menších slovenských firiem či živnostníkom. Úspora na kúrení, samozrejme, by nemocniciam ďalšie stovky tisíc eur ušetrila a tie sa mohli využiť na kvalitnejšie prístroje či platy pre zdravotný personál.
Často som dnes počul od poslancov SMER-u, aby sme dali riešenie, aby sme len tak, poviem to slušne, neklábosili o nezamestnanosti a ja práve takéto riešenie chcem poslancom SMER-u a vláde dať, kde nájsť peniaze na rekonštrukciu napríklad nemocníc a na prácu pre stovky alebo desiatky firiem na Slovensku, stovky živnostníkov a prácu pre ľudí. Presne tam, kde vláda hľadá peniaze na vyplatenie vlastníkov súkromných zdravotných poisťovní. Hovoríme tu o minimálne 500 mil. eur, za ktoré by sa dali rekonštruovať všetky štátne nemocnice minimálne v krajských mestách. Ak vie nájsť táto vláda peniaze pre finančné skupiny, určite ich vie nájsť aj pre lekárov, sestry, firmy či živnostníkov.
Chcem preto vyzvať vládu, aby ukončila projekt návratu ku komunizmu a znárodnenia súkromného majetku a aby využila tie stovky miliónov eur na rekonštrukciu nemocníc. Dá tak prácu nie 600 iba pracovným miestam, alebo ľuďom, ale tisíckam ľudí a ešte jej zostanú peniaze aj na zvýšenie platov sestier.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16. 4. 2013 12:56 - 13:18 hod.

Ivan Uhliarik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vo svojom príspevku si spomenul, že vláda tu vytvára podnikateľské prostredie, ktoré neuprednostňuje vyvolených alebo mala by teda vytvárať podnikateľské prostredie, ktoré neuprednostňuje vyvolených, ale praje všetkým, ktorí pracujú. A spomenul si takú podporu, ktorú vlastne vláda pred dvoma týždňami schválila firme Continental na podporu 600 pracovných miest. Myslím si, že je to naozaj výsmech pre všetkých slovenských podnikateľov, ktorých táto vláda likviduje zvyšovaním daní. Na prepočet je to, zaznelo to aj v médiách, na jedno pracovné miesto 33-tisíc eur ročne.
Táto dotácia je ukážkou naozaj toho, že jednofarebná vláda nepotrebuje robiť žiadne kompromisy. Z nemocníc nám odchádzajú stovky lekárov, sestier pracovať do zahraničia. Vieme, že v roku 2012 bolo na zvýšenie platov sestier potrebných 68 mil. eur. To znamená 1 700 eur na jedno pracovné miesto. Počujeme dobre, 1 700 eur. Pretože na Slovensku pracuje 40-tisíc sestier. V nemocniciach je práce veľa aj pre pomocný zdravotný personál, chýbajú nám stovky takýchto ľudí a vláda by mala okamžite podporiť nielen nadnárodné koncerny, ale aj zamestnávateľov a slovenské nemocnice a ľudí, ktorí pracujú v týchto oboroch.
A na tvojom mieste, pán podpredseda parlamentu, by som odporučil pani poslankyni Vaľovej alebo pripomenul jej tri platy: plat poslankyne za Národnú radu, poslankyne za VÚC a primátorku za mesto.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13. 3. 2013 11:00 - 11:02 hod.

Ivan Uhliarik Zobrazit prepis
Ďakujem. Poďme od snežienok naozaj k týmto vážnym veciam, k fajčeniu.
Chcem oceniť sprísňovanie tohto zákona z dielne ministerstva zdravotníctva a verím, že aj pozmeňovací návrh poslanca Mikuša a Novotného podporia poslanci za stranu SMER, pretože ide ešte ďalej a sprísňuje alebo dáva zákaz fajčenia v bytových domoch, kde takisto, podobne ako aj v obchodných domoch, sa vyskytujú malé deti, vyskytujú sa tam nefajčiari a ktorí sa tým pádom nemôžu brániť.
K Štefanovi Kuffovi. Štefan, životné prostredie, keď si povedal, že nie je ovplyvnené, nie je len les a lúka, ale aj práve mikroklíma a mikroprostredie obchodných domov, kde tieto deti sa často vyskytujú a kde sa vyskytujú nefajčiari a pasívne musia prijímať vlastne tento cigaretový dym. Preto som takisto tvrdým zástancom, aby sa toto veľmi sprísnilo.
Včera sme na výbore pre zdravotníctvo preberali európsku smernicu, ktorú bude musieť v budúcnosti pravdepodobne aj Slovensko aplikovať a prijať, a táto smernica ide ešte ďalej. Možno viete, že krabičky, ktoré obsahujú dnes niektoré obrázky, budú obsahovať iba nápisy. A je to preto, pretože bolo skutočne dokázané, že čím menej atraktívny obal, tým menej nových, väčšinou z radov mladých ľudí, nových užívateľov tabaku. To znamená, verím, že aj tento krok Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky bol prvý, alebo teda jeden z prvých a bude takisto v budúcnosti na základe tejto európskej smernice prísnejší.
A už len posledná otázka. Na rozdiel od teba, Štefan, si myslím, že pani ministerka dnes vyzerá veľmi dobre. (Potlesk a smiech v sále.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13. 2. 2013 16:00 - 16:02 hod.

Ivan Uhliarik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za vaše reakcie.
Pani poslankyňa, pani doktorka, práve sa môže ten systém zrútiť vtedy, keď sa nič nebude robiť. Pretože myslím, že za rok by mala Slovenská republika prijať transpozíciu európskej smernice, ktorá hovorí, že v prípade, že pacient nedostane starostlivosť vo svojej materskej krajine do určitého času, práve tam je 12 mesiacov, môže požiadať akúkoľvek členskú krajinu, aby ten výkon alebo ten zákrok bol urobený povedzme v Čechách alebo v Rakúsku, alebo v Maďarsku, a materská zdravotná poisťovňa ho musí preplatiť. Musí preplatiť. To je práve ten problém, že v okolitých krajinách sú oveľa drahšie výkony a môže toto ohroziť finančne stabilitu našich zdravotných poisťovní. To je prvá vec.
A druhá vec je tá, že mnohokrát v jednej nemocnici sú čakacie doby povedzme dlhšie, je tam možno 200, 300 pacientov, ale v druhej nemocnici, keď napríklad zoberieme Košice, Prešov, relatívne dve blízke mestá, a pre vás ako pacienta, ktorý býva niekde na pomedzí, je relatívne jedno, či sa kvalitne vaša diagnóza vyrieši v jednej nemocnici alebo v druhej. Vy potrebujete mať radšej vyriešenú diagnózu, ako čakať 3-4 roky. A práve toto by mala robiť poisťovňa, aby vám povedala v rámci týchto 12 mesiacov, milá pani pacientka, nie je voľné v Košiciach v rámci týchto 12 mesiacov, napríklad, ale je voľné v Prešove alebo ja neviem v Poprade a vy si vyberte, aká nemocnica by to mohla urobiť.
Čiže toto je zmysel tohto zákona alebo toto je zmysel práve poriadku v čakacích listinách.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 13. 2. 2013 15:45 - 15:58 hod.

Ivan Uhliarik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, dnes sme rokovali o závažných problémoch, ktoré trápia občanov Slovenskej republiky, ktoré trápia firmy. Počuli sme tu rôzne návrhy na zlepšenie verejného obstarávania, akým spôsobom zlepšiť podnikateľské prostredie či akým spôsobom ušetriť peniaze na to, aby sa znížila nezamestnanosť a aby hospodársky rast na Slovensku bol vyšší, ako sú predpovede.
Tento návrh zákona, ktorý predložil môj kolega poslanec Novotný, hovorí o niečom inom. Hovorí o bežných problémoch ľudí z mäsa a kostí, ľudí v konečnom dôsledku takých, ako sedia v tejto sále, ľudí, ktorí bez ohľadu na to, či sú príslušníci vládnej väčšiny, alebo príslušníci opozície, alebo sympatizanti opozície, sa môžu dožiť vo svojom živote niekedy nepríjemných diagnóz a tieto nepríjemné diagnózy by v ideálnom svete mali byť vyriešené do relatívne dostatočne, do dostatočne dlhej doby tak, aby títo ľudia netrpeli.
Bohužiaľ, na Slovensku tomu tak nie je a na Slovensku, tak ako sme tu dnes počuli, čakacie doby na rôzne výkony sú niekedy 3-4 alebo aj viac rokov.
Pre možno nelekárov alebo nezdravotníkov v tejto sále poviem a skúsim predstaviť niektoré diagnózy, ktoré čakacie doby obsahujú, a sú to tzv. diagnózy, ktoré možno neohrozujú priamo život, napríklad výmena kolenného kĺbu alebo výmena bedrového kĺbu, ktoré vás, samozrejme, môžu invalidizovať, ktoré môžu bolestivo predĺžiť nejaké utrpenie jednotlivých nositeľov tejto diagnózy alebo tejto choroby, ale v konečnom dôsledku vás neohrozujú na živote.
Problémom je, že na Slovensku sa čaká aj na diagnózy alebo na výkony, ktoré vás alebo tých nositeľov ohroziť na živote môžu. A pre nich sú skutočne otázkou života a smrti. Sú to niektoré kardiologické operácie, niektoré náhrady, či už bypassy, alebo stenty, skrátka, niektoré operácie, ktoré môžu ohroziť na živote pacientov, vašich blízkych, prípadne v budúcnosti vás.
Čakacie lehoty na rôzne výkony sú jedným z hlavných parametrov, na základe čoho aj pacienti sami vnímajú spokojnosť so zdravotníckymi službami. Pacient si ťažko uvedomí, že do žily mu tečie tisíceurová infúzia, ale veľmi, veľmi si uvedomuje to, že nie je vyriešená jeho, nie je vyriešený jeho bolestivý stav. A práve o tom hovorí aj neriešenie týchto problémov na Slovensku.
Spokojnosť pacientov nielen na Slovensku je výrazne determinovaná práve čakacími dobami. Kapacita poskytovateľov všade na svete, či už v Európe, alebo v Spojených štátoch, a možnosti úhrady zdrojov na plánovanú zdravotnú starostlivosť je v jednotlivých krajinách viac či menej obmedzená a, samozrejme, podľa toho jednotlivé poisťovne určia v jednotlivých krajinách zoznam poistencov čakajúcich na zdravotnícky výkon.
Samozrejme, musíme povedať korektne aj to B, že nielen na Slovensku sa čaká, čaká sa aj vo vyspelých krajinách západnej Európy, ale problém je, že v týchto vyspelých krajinách západnej Európy majú čakacie listiny jednoznačné a jasné pravidlá, ktoré na Slovenku chýbajú.
Navyše na Slovensku je situácia neuspokojivá aj tým, že čakacie doby sa neustále predlžujú a spokojnosť pacientov sa tým pádom nelepší. Čo je ale závažnejšie, nelepší sa ani zdravotný stav a niektoré diagnózy, ako som povedal, kardiologické napríklad, obsahujú život zachraňujúce výkony a práve toto je problém pre týchto pacientov, pretože pre nich to znamená otázku života a smrti.
Čakacie listiny, len pre vašu informáciu, sú ukotvené v zákone 581/2004, pričom ich bližšiu podobu ustanovuje vyhláška ministerstva zdravotníctva č. 412/2009, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zozname poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti, a jej novela vyhláška 151/2011, ktorou bol rozšírený počet diagnóz, na ktoré môžu byť čakacie listiny vedené.
Problémom je, že na Slovensku sú nemocnice, kde sa čaká viac ako 3-4 roky a manažovanie pacienta poisťovňami, predovšetkým poisťovňami, je minimálne.
V súčasnosti, pre vašu informáciu, lekári zaradia pacienta na čakaciu listinu vtedy, ak to jeho zdravotný stav, samozrejme, dovolí a odklad mu neohrozí zdravie a život. Zdravotné poisťovne sú po tej novele v roku 2000, po vyhláške 2011 povinné viesť čakacie zoznamy na šesť skupín diagnóz a výkonov: po prvé operáciu bedrových kĺbov, srdca, umelej šošovky, rázštepu pery a podnebia, ďalej mamografického vyšetrenia a liečbu rádioaktívnym jódom.
V júli 2011 som ako minister zdravotníctva predložil zákon, ktorý zaviazal poisťovne tým, že ak majú čo i len jedného pacienta na čakacej listine na niektorú z týchto diagnóz, nemôžu si v danom roku vyplatiť zisk. Tento zákon vstúpil do platnosti 1. 8. 2011 a dal základ tomu, aby sa začal zmierňovať dopad čakacích dôb na pacientov. V septembri 2011 boli navyše spustené dva rozvojové projekty, tzv. TEP a KARDIO, ktoré mali za následok zásadné zvýšenie počtu operovaných pacientov a zníženie čakacích dôb.
Pri operáciách bedrového a kolenného kĺbu sa podrobilo zákroku mesačne vo vybraných zariadeniach o 30 % viacej pacientov, bolo to 283 operácií mesačne, a pri operáciách srdca bol nárast 50-percentný, predstavovalo to 113 operácií mesačne, čo často znamenalo pre týchto pacientov skutočne otázku prežitia.
Dnes ale situácia sa zhoršila a nie je dobrá. Na operáciu čakalo ku koncu roka 2012 vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni viac pacientov ako v septembri 2012. A to aj napriek verejnému prísľubu, preto hovorím v septembri 2012, pretože jej súčasný šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne vyslovil v septembri, že nemocniciam poskytne financie na to, aby jej poistenci čakať nemuseli.
Budem citovať, aby som bol korektný: "Všeobecná zdravotná poisťovňa dáva týmto verejný prísľub zdravotníckym zariadeniam, že im nad rámec zmluvne dohodnutého finančného objemu uhradí všetky operačné zákroky poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorí sú aktuálne zaradení na čakacích listinách. Všeobecná zdravotná poisťovňa poskytovateľom zdravotnej starostlivosti garantuje, že im uhradí náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške potrebnej na to, aby na čakacej listine do konca roka nezostal ani jeden jej poistenec, ktorý je ku dňu dania verejného prísľubu zaradený na čakacej listine."
Počujete dobre, ani jeden jej poistenec. V decembri sa tento počet poistencov zvýšil. Prečo september roku 2012? Ako viete, na Slovensku v septembri sa pacienti, alebo do konca septembra sa pacienti môžu prepoistiť medzi jednotlivými poisťovňami. Ani toto, ani tento verejný prísľub nepomohol Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá zaznamenala úbytok poistencov.
Problém je ten, že riaditeľ štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne reagoval týmto vyhlásením na článok v médiách, že má Všeobecná zdravotná poisťovňa najdlhšie čakacie listiny. To znamená ale, aj napriek tomu prísľubu poistenci všeobecnej čakali dlhšie a bolo ich viac.
Problém je ale aj to, že pacienti dnes nečakajú niekoľko rokov na oficiálnych zoznamoch, problém je aj to, že pacienti čakajú na zoznamoch, ktoré si vedú jednotlivé nemocnice a ktoré nie sú verejné, ktoré nie sú verejne publikované. A toto, si myslím, že je veľký problém. Vnáša to moment korupcie medzi týchto pacientov, prípadne medzi tento systém vedenia čakacích listín. A tento návrh, ktorý pán poslanec Novotný dal, myslím, že zásadným spôsobom môže práve stransparentniť zoznam, vedenie a zoznam poistencov, ktorí sú na čakacích listinách.
Stovky pacientov sa už dnes objednávajú na operácie na roky 2015, ale aj - počujete dobre, dnes máme 13. február 2013 - pacienti sa už objednávajú na roky 2017. Ministerstvo zdravotníctva aj po výzvach zatiaľ nemá plán, ako bude riešiť čakacie listiny a čakacie zoznamy, ak sa zlúčia tri poisťovne do jednej.
Preto tento návrh, ktorý ste dnes počuli a ktorý je predložený, keď si ho prečítate, jednoduchým spôsobom definuje maximálnu čakaciu dobu, ktorá by mala byť maximálne dvanásť mesiacov, a definuje transparentné a flexibilné informovanie jednotlivých pacientov a poistencov o ich poradí v zozname, o termíne plánovanej hospitalizácie, prípadne o možnostiach čerpania starostlivosti u iných poistencov.
To, čo je výhoda tohoto návrhu, je, že je to zrozumiteľné pre laikov, nielen pre zdravotníkov. Je to zrozumiteľné pre akýchkoľvek pacientov, ktorí naozaj majú aj základné vzdelanie, pretože vedia, že nebudú čakať dlhšie ako jeden rok. Vedia, že môžu si verejne pozrieť svoje číslo, v prípade, že by sa to schválilo, na čakacej listine, ktorá by bola verejne na internete dostupná, a takýmto spôsobom môžu sledovať aj predpokladaný čas v rámci týchto 12 mesiacov, kedy asi na operáciu pôjdu. A, samozrejme, keďže sú to plánované operácie, môžu si takto prispôsobiť aj svoj život, prípadne iný program.
Podporujem preto tento návrh zákona, ktorý môže zásadným spôsobom zlepšiť zdravotnú starostlivosť a spokojnosť pacientov s našimi zdravotnými službami. Verím, že rovnako podporíte tento návrh aj vy, pretože - ako som na začiatku spomenul - čakacie doby sa môžu týkať každého z nás, bez ohľadu na to, či sme z opozície, alebo z vládnej strany.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis