Videokanál poslanca

6.
Pán predseda, ďakujem pekne. Dámy a páni, je pred voľbami a zdravotníci, v tomto prípade ostatní zdravotnícki pracovníci a sestry, sú príliš veľká cieľová skupina na to, aby vládna moc, tak ako tomu doteraz, naďalej ignorovala ich požiadavky. To, že sestry opakovane deklarujú, že trojročné vyjednávania nie sú úspešné, ich požiadavky nie sú akceptované a ich hlas nevypočutý. Keď sestrám v októbri 2013, ak si spomíname, keď stanovali pred Úradom vlády, došla trpezlivosť, vtedajšia ministerka zdravotníctva pani Zvolenská nebola schopná okrem čaju a polievky zabezpečiť nič, pretože sa takisto nechala počuť, môžete si to pozrieť aj v jej vyjadreniach, že do 15. 10. 2013 potrebuje čas, aby sa oboznámila s rozpočtom, štátnym rozpočtom, alebo teda s číslami štátneho rozpočtu, a potom príde so zákonom. Ja som rád, že je rok 2015 a konečne niečo z ministerstva zdravotníctva vyšlo. Žiaľ, sestry to tak pozitívne nevidia.
My politici radi hovoríme o tom, že sesterská práca je nezastupiteľná a nezastupiteľná je aj jej úloha v starostlivosti o pacienta. Raz ročne ich pár z nich oceníme titulom "sestra roka", ale stovky až tisíce z nich dennodenne nastupujú každý deň a každú noc do služby, mnohí z vás, ktorí tu sedíte, ste lekári, mnohí z vás pracujú so sestrami a viete, že naozaj tá práca nie je ľahká. A nastupujú do služieb za prácu, za plácu, pardon, za mzdy, ktoré nie sú na rok 2015, podľa mnohých z nás, ktorí tu sedíme, či koaličných, alebo opozičných, adekvátne.
Poviem pár čísel. Podľa OECD len v troch krajinách Európskej únie majú sestry nižšiu mzdu, ako je priemerná mzda v tej-ktorej krajine. A Slovensko je v tomto rebríčku, rebríčku predposledná s koeficientom momentálne 0,84. Čo pri priemernej mzde 882 eur predstavuje asi 740 eur.
Pán minister argumentuje faktom, sa nechal počuť tento týždeň v médiách, či v dnešnej dobe na Slovensku nie je dobré zvýšenie približne 200 eur k platu, podľa mňa hrajúc na city obyvateľov, že čo vlastne tieto sestry chcú, keď nie sú spokojné s tým, čo navrhne vládna moc.
Chápem, že sestry tento postup trochu uráža, a aj napriek predloženému zákonu o platoch sestier zbierajú podpisy na vyjadrenie občianskeho nesúhlasu k tomuto postupu. Uznávam, že každého vrátane nás by potešilo 200 eur k výplate, podobne ako živnostníci vzali radšej pri pohľadávkach Váhostavu 50 %, pretože vedeli, že lepší je vrabec v hrsti, ako čakať možno niekoľko rokov na percent sto. Takéto licitovanie ale nemôže byť akceptované ako systémové riešenie platov najväčšej skupiny zamestnancov v zdravotníctve. Sestry, ale v tomto prípade, myslím, aj pôrodné asistentky a, samozrejme, všetkých stredných zdravotníckych pracovníkov, si jednoducho zaslúžia platy adekvátne ich náročnej práce, vzdelaniu a zodpovednosti.
Často a v posledných dňoch z ministerstva financií prichádzajú čísla, pozitívne čísla, ktoré hovoria o tom, ako dobre na tom je Slovenská republika, ako dobre makroekonomicky si tento štát vedie. Porovnáme sa s okolitými krajinami a počúvame, že aj odvody zo zdravotníctva neklesajú, ba naopak, vďaka ekonomicky aktívnym poistencom. Som rád ako občan tejto krajiny, že sa to takto deje, na druhej strane chápem sestry, že by tento pozitívny makroekonomický rast videli rady aj na ich výplatných páskach. A chceli by pocítiť nie systémom, keď dávajú, ber, toľko, koľko sme povedali my, ale chcú mať konečne adekvátny mechanizmus založený v zákone, ktorý by bol naviazaný na rast hospodárstva, podobne ako napríklad, a tým tiež argumentujú, valorizácia pri zamestnancoch verejnej správy. A aspoň sa priblížiť, keď nie možno Nemecku, kde ten koeficient oproti priemernej mzde je 1,55, alebo v Českej republike, kde je to 1,04, tomu zodpovedá len pre vašu informáciu plat sestry zhruba 940 eur, alebo Írsko, kde je koeficient 1,11, čo je porovnateľná päťmiliónová krajina, asi 980 eur.
Sestry sa právom pýtajú aj iné ministerstva. Podľa akých kritérií boli nastavené tieto koeficienty, ktoré máte v laviciach, v zákone 0,81, 0,85 a 0,90 pri sestrách, samozrejme, pri iných profesiách to je ľahko iné. Bolo to podľa vzdelania? Bolo to podľa náročnosti práce? Ani jedno, ani druhé totiž nezodpovedá navrhovaným koeficientom, pretože medzi sestrami je množstvo vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov, ktorí sú aj sestry, pôrodné asistentky, záchranári, laboranti, a títo nie sú zďaleka na rovnakej úrovni. Preto žiadajú navýšiť koeficienty za odpracované roky tak, ako je to už v spomínanom zákone 533 o verejnej službe. Argumentom je to, že pracujú vo verejnom záujme, v sektore, ktoré je takisto platené z verejných zdrojov. Navyše je nespravodlivé, aby mal zdravotnícky pracovník rovnakú mzdu po troch rokoch, aj po 23 rokoch napríklad práce. Je to demotivujúce a pri takomto nastavení naozaj veľmi ťažko udržíme kvalitných ľudí v systéme zdravotníctva.
Štatistiky nám potvrdzujú tieto slová. Poviem pár čísiel, ktoré naozaj sú dosť alarmujúce. V roku 2009 vstúpilo do zdravotníckeho systému, čiže nie tak dávno, na Slovensku 1 369 nových sestier. Tento rok, alebo teda do 30. júna 2015 to bolo iba 342 sestier. Keďže to bolo do pol roka, do 30. júna, a môžme to nejak transponovať na celý rok a len matematicky to navýšime raz toľko, vychádza to, toto číslo okolo 680 a tu vidíme, že oproti, za uplynulých pár rokov je to viac ako 50-percentný pokles nových sestier, ktoré do systému vstupujú.
Sám učím na, prednášam na dvoch vysokých školách, sestry, manažment zdravotníctva a musím vám povedať, že viac ako polovica sestier odchádza do Českej republiky alebo do iných krajín, väčšinou do Rakúska, a takisto viac ako polovica, aspoň z môjho ročníka, je to možno také empirické, ale viac ako polovica chce z tej druhej polovice za prácou vycestovať.
Vieme, že priemerný vek sestier stúpa a mladé perspektívne sestry naozaj odchádzajú. Na Slovensku pripadá iné číslo, na tisíc obyvateľov 5,4 sestry, v Európskej únii je to číslo asi 8 sestier. Vieme, tí, čo robia v nemocniciach alebo čo, ktorí sú lekári, že u nás jedna sestra pripadá na oddelenie na pacientov, zhruba 15 až 30 pacientov na jednu sestru, čo hraničí s rizikom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Vieme pritom, že práca sestry pokrýva v niektorých odboroch až 80 % poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Hovoril som o ohodnotení v iných krajinách Európskej únie. Samozrejme, vieme, že situácia je tam iná, nechcem porovnávať nás ani len s Českou republikou, aj keď sú asi najbližšie, ale sestry vo svojom návrhu nechcú vyšší koeficient, ako je priemerná mzda. Vo svojom návrhu chcú oveľa menej. Pri medializovaných kauzách, korupčných kauzách tejto vlády v zdravotníctve, kedy museli odstúpiť kľúčoví predstavitelia vo vedení zdravotníctva a vo svetle faktov o niekoľkonásobnom navyšovaní platieb Všeobecnej zdravotnej poisťovne spriazneným firmám, na základe ktorého musel odísť nedávno pán generálny riaditeľ, sestry napriek tomu ostávajú vo svojich požiadavkách pri zemi a žiadajú iba miernu diferenciáciu pri ohodnotení. Čiže namiesto koeficientu 0,81 sestry žiadajú zhruba 0,87-násobok, čo predstavuje zvýšenie asi o 50 eur, namiesto 0,85 pri sestrách s atestáciou žiadajú 0,9-násobok. Pri treťom stupni sa zhodujú s návrhom ministerstva.
Navrhovaná výška základnej zložky mzdy je podľa ich názoru nedostatočná, pretože neplní ani jedinú zo základných úloh mzdy, ktorou by mala byť regulačná úloha, čiže ktorá vyjadruje hodnotu práce, ktorú ten zamestnanec urobil, potom kompenzačná úloha, čiže vyjadruje alebo kompenzuje ten čas strávený v práci, sociálna úloha, pretože, samozrejme, zabezpečuje nejaký sociálny status zamestnancovi a už vôbec nie motivačná úloha tej mzdy, ktorú sestry dostávajú.
Chcem vám priblížiť, ako sú dnes ohodnotené sestry, aby ste videli v porovnaní, ako je to s novým zákonom a ako budú ohodnotené podľa tohoto nového zákona. V súčasnosti je základná zložka mzdy sestry a pôrodnej asistentky odvodzovaná z ustanovenia § 120 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. V závislosti od náročnosti práce môže byť minimálny mzdový nárok sestry násobený koeficientom od 1,6 cez 1,8 až po 2,0. Ak zohľadníme výšku minimálnej mzdy od budúceho roku, a vieme, že táto minimálna mzda sa má zvýšiť na 400 eur, možno jednoducho zistiť, že navrhované výšky platov sestier môžu byť v prípadoch sestier, ktoré vykonávajú náročnejšie úlohy s potrebnou mierou samostatnosti a zodpovednosti, môžu byť nižšie ako vo výške minimálnej mzdy podľa Zákonníka práce, podľa tohoto nového zákona. Ak by sme pri tom porovnávali výšku minimálnej mzdy sestry alebo pôrodnej asistentky v čase od 1. 1. 2016, teda s ohľadom na plánované zvýšenie minimálnej mzdy na 400 eur, čiže 400 eur krát 1,6 je 640 eur.
S touto navrhovanou právnou úpravou, ktorú dal pán minister do pléna Národnej rady, čiže 0,81, koeficient, krát 858 eur, budúci rok očakávame túto priemernú hodnotu mzdy, dôjdeme k číslu 686 eur. Čiže mimo môžeme zistiť, že tento model je výhodnejší iba pre sestry, ktoré sú relatívne krátko v zamestnaní, alebo, nechcem povedať, menej skúsené, ale napríklad bez atestácie, skrátka, sestry v tej hladine č. 1. Ale pre sestry, ktoré sú v hladine č. 2 a 3, už to výhodnejšie nie je.
Aj keď ministerstvo zdravotníctva používa pojem základná zložka mzdy, jedná sa o obsahovo totožný pojem s pojmom minimálna zložka mzdy.
Okrem toho sestry poukazujú tiež na doterajšiu prax zamestnávateľov priznať sestrám len zákonné minimum, to znamená mzdy bez akejkoľvek variabilnej, ale aj motivačnej zložky mzdy, napríklad osobného príplatku. Jednoducho, aj keby chceli, nemajú vzhľadom na situáciu v zdravotníctve a vysoké zadlžovanie, nemajú z čoho. Tento nie je vyplácaný často ani u štátnych poskytovateľov, nehovorím všetkých, ale často aj u štátnych. Toto jednoducho znamená potrebu upraviť mzdy sestier zákonom v minimálnej výške prevyšujúcej aktuálnu minimálnu mzdu, pretože môže sa stať, a obávajú sa možno niekedy právom, že zo strany zamestnávateľov vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov budú mať menej peňazí ako podľa súčasného stavu, podľa súčasného platného zákona.
Ďalšia požiadavka sestier je podľa môjho názoru rovnako logická, pretože sa snažia oddiferencovať sestry s praxou od tých, alebo s atestáciou, od tých, ktoré prax nemajú. Argument pána ministra o tom, že sestra na materskej dovolenke nepracuje, je podľa mňa irelevantný, pretože po skončení materskej dovolenky musí sestra plniť rovnaké povinnosti ako iné sestry a navyše v zákone o verejnej službe napríklad táto diskriminačná podmienka nie je. Sestry preto požadujú, aby sa každé tri roky praxe navýšil tento koeficient o 0,03, čo predstavuje zase podľa mňa sumu, ktorá je veľmi reálna a naozaj pri zemi, sumu 8 eur za rok. Absencia takých kritérií pre určenie výšky mzdy, akými sú dosiahnutá prax, náročnosť pracovných úloh, miera zodpovednosti, len prehlbuje nerovnosti v odmeňovaní zdravotníckych pracovníkov vo všeobecnosti.
Je predsa naozaj pochopiteľné a bežnému človeku úplne zrejmé, že sestra s desaťročnou, napríklad s desaťročnou praxou poskytuje zdravotnú starostlivosť rýchlejšie, často lacnejšie a účinnejšie a je nejakým mentorom práve tej mladej sestry, ktorá práve prišla zo školy a nemá tú potrebnú prax.
Zdravotnícky pracovník s praxou by mal preto s ohľadom na uvedené skutočnosti byť odmenený lepšie ako ten bez praxe. Schválili sme zákon o platoch lekárov, kde táto podmienka alebo tento fakt odrazený je.
Správnosť tohto tvrdenia potvrdzuje nielen plat, nielen zákon o platoch lekárov, ale aj doterajšia tradícia v odmeňovaní, v platoch zdravotníkov. Napríklad o tom hovoril aj zákon č. 143/1992 alebo č. 313/2001, alebo, ako som povedal, zákon o verejnej službe 553. Rovnako je možné sa inšpirovať aj českou právnou úpravou 564 zákona zbierky, ktorý túto prax tiež do platových tabuliek, ak chcete, vnáša a zachováva.
Sestry sú preto toho názoru, že pri určení výšky platu by mala byť zohľadnená aj dĺžka praxe. Sestry a pôrodné asistentky majú, podobne ako ostatní zdravotnícki pracovníci, povinnosť sústavne sa počas výkonu povolania vzdelávať, musia zbierať tzv. kredity, ktoré musia posielať na komoru a tak ďalej, čiže je to povinnosť zo zákona, pričom aj touto formou by malo byť plnenie tejto zákonnej povinnosti ohodnotené. Vzhľadom na to, že starostlivosť o člena rodiny je činnosťou obdobnou ako poskytovanie zdravotnej starostlivosti a zdravotné sestry a pôrodné asistentky sú, samozrejme, prevažne, rovnako prevažne ženy, posúdením doby materskej alebo rodičovskej dovolenky sa kompenzuje istá rodová nerovnosť spôsobená spoločenským poslaním ženy ako matky. Myslím si, že túto kompenzáciu si staršie sestry za svoju prácu naozaj zaslúžia.
Pán minister síce tvrdí, že platy dolu nepôjdu, ale naozaj to nemôže garantovať, pretože keď riaditeľ nejakej nemocnice povie, že nemá peniaze a ide podľa litery zákona, a podľa litery zákona vidíte, že môžte dať 0,81 krát priemerná mzda, tak sestra často, teraz nehovorím o Bratislave, kde majú možnosť naozaj pendlovať a kde tie pracovné príležitosti sú častejšie, hovorím napríklad v Skalici, kde pracujem alebo kde som pracoval, kde som bol riaditeľom, a viem, že tie sestry nemajú možnosť z hľadiska vzdialenosti sa len tak ľahko zamestnať ako napríklad v Bratislave. Čiže budú musieť akceptovať aj túto nižšiu mzdu, keď chcú zamestnať sa. Ja hovorím nie o mladých sestrách, nehovorím o sestrách, ktoré nemajú rodiny a ktoré sú flexibilné. Hovorím o sestrách, ktoré majú 50 rokov, ktoré fakt už ťažšie môžu pracovať povedzme v Čechách alebo niekde inde.
Ale aj pri tomto nastavení koeficientov, ako navrhuje pán minister, je oprávnené sa pýtať na zdroje. V navrhovanom štátnom rozpočte 2016 totiž je koeficient za poistencov štátu 4,3 %, čo je menej ako tento rok. Je tam síce rezerva 50 mil. eur, ktorá pôjde na platy sestier, ale podľa inštitútu finančnej politiky môže dosiahnuť ku koncu roku dlh zdravotníckych zariadení sumu až pol miliardy eur, čo podľa mňa už hraničí s bezpečnosťou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Jednoducho je to preto, lebo nemocnice už dodávatelia nebudú mať z čoho úverovať a nebudú mať z čoho platiť tú prevádzku. Aj keby chceli, aj oni musia platiť faktúry a vzniká druhotná platobná neschopnosť a môže sa stať, že jednoducho nedodajú tie lieky alebo povedzme energie.
Očakávam protiargumentáciu poslancov SMER-u alebo pána ministra, že pri zákone o platoch sestier v roku 2011 tiež neboli zabezpečené zdroje. Opak je ale pravdou. Som rád, že už mám na to aj dôkazy. Rovnako na rok 2012 bola pripravená rezerva 50 mil. V roku 2012 boli zvýšené príjmy od ekonomicky aktívnych poistencov, ktoré takisto bolo publikované ministerstvom financií v roku 2013, a pani exministerka Zvolenská prezentovala v júli na svojej tlačovke, v júli 2012, že lieková reforma, ktorú pripravila predchádzajúca vláda, ušetrila 50 mil. eur.
Pýtam sa pána ministra aj na ďalší dôležitý fakt. Opakovane zdôrazňoval vo svojich vyhláseniach, že platy má možnosť zvýšiť iba v štátnych nemocniciach. A zasahovanie do iných, v tomto prípade neštátnych, nehovorím len v súkromných, ale aj iných neštátnych, VÚC-karských, mestských a tak ďalej, by nebolo v súlade so zákonom, či až protiústavné. Hovorca, citujem hovorcu pána Bublu ministerstva zdravotníctva: "Od začiatku tvrdíme, že úpravu odmeňovania vieme garantovať len pre štátne nemocnice. Veríme však, že predkladaná zmena v odmeňovaní bude inšpiráciou pre súkromných poskytovateľov." Neviem, čo sa stalo. Pravdepodobne opäť to, čo sa stáva častejšie v poslednej dobe, že premiér tejto krajiny zasiahne a potom všetko ide, pretože máme pred sebou zákon, kde upravujú sa, kde sa budú upravovať platy aj u neštátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
A chcem sa naozaj spýtať vecne. Čo sa naozaj zmenilo? Je toto protiústavné alebo nie je protiústavné? Pretože ministerstvo tvrdilo doteraz, že to v súlade so zákonom nemusí byť. Vie ministerstvo garantovať tieto tabuľky aj v neštátnych zdravotníckych zariadeniach alebo nie? Ak to nie je protiústavné, fajn, prečo to potom neplatí aj pre ambulantné zariadenia alebo domovy sociálnych služieb, kde robia rovnako sestry z verejných zdrojov a ktoré sú podobne neštátne ako niektoré ústavné zariadenia? Alebo sa môže stať opäť to, že táto Národná rada pravdepodobne schváli tento zákon a po voľbách nejaký poradca nového premiéra pre zdravotníctvo, ako v roku 2012 pán Dragula, dá tento zákon na Ústavný súd, ktorý rozhodne o protiústavnosti, a tento zákon sa znova zablokuje.
Myslím si, že tak - a s tým skončím - ako komunikovali sestry, že ministerstvo zdravotníctva nereflektovalo ich požiadavky napriek trom rokom snahy o konsenzus, je aj tento zákon neúplný, nerieši podstatu ohodnotenia práce všetkých sestier a sestry sú s ním právom nespokojné. Ostáva mi len ako lekárovi dúfať, že ak sestry pristúpia k výpovediam, nedôjde k ohrozeniu zdravotnej starostlivosti na Slovensku.
Vzhľadom na to, že ide o prvé čítanie, a vzhľadom na to, že ide o prvý krok v platoch, alebo teda po ohlásení protiústavnosti riešiť platy sestier, budeme, ja osobne budem za tento zákon, ale chceme, aby v druhom čítaní boli viac vypočuté možno aj už konkrétne detaily, návrhy sestier a verím, že tieto návrhy do druhého čítania sa dostanú.
Ďakujem pekne.

41.
Ďakujem. Ten môj návrh zákona sme diskutovali na výbore pre zdravotníctvo a vzišiel práve z tejto diskusie, ktorá hovorí o tom, že lekári a zdravotnícki pracovníci, ktorí sa zúčastňujú vzdelávacích programov alebo vzdelávacích nejakých akcií v rámci Slovenskej republiky, tak lekári, ktorí sedia tuto v sále, vedia, že povinne musia sa na jednej strane vzdelávať a na druhej strane podľa zákona z dielne ministerstva zdravotníctva, ktorý je dnes platný, musia odvádzať alebo zdaňovať tzv. nepeňažné plnenia a tieto nepeňažné plnenia sú na relatívne nízkej úrovni. To znamená, to, čo sme aj minulý týždeň rozprávali na tejto schôdzi, o čom sme sa rozprávali na tejto schôdzi, že keď ide lekár na nejaký kongres a na tomto kongrese dostane rozlievanú kávu, prípadne nejakú minerálku, on musí z tohto zaplatiť daň. Je pravdou, že minulý týždeň poslanec SMER-u pán Kamenický dal pozmeňovací návrh, ktorý sme schválili takisto aj z veľkej časti opozície a ktorý je myslím, že správny, ktorý hovorí o tom, že v prípade, že tá výška bude vo výške podľa zákona o cestovných náhradách, neviem presne, koľko je to eur, ale hovorí o tom, že v prípade, že to bude do určitej malej výšky, tak lekári si to nemusia nejakým spôsobom dávať do zdaňovacieho alebo teda do dane z príjmu.
Je to pravda, je to dobrý návrh, na druhej strane stále ešte v tom pôvodnom zákone ostáva niekoľko negatív. Prvé negatívum je to, že lekári musia hlásiť každý mesiac a každý mesiac musia urobiť toto, toto prihlasovanie najneskôr do 15. dňa každého mesiaca za akcie, z ktorých by sa zúčastnili predchádzajúci kalendárny mesiac. A súčasne sú povinní každý mesiac predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane. Mnohokrát sa stáva v prípade povedzme lekárov na oddelení, že idú na seminár, ktorý je povinný, ktorý im z hľadiska vzdelávania ukladá, ukladá povinnosť sa vzdelávať a napríklad dostanú päť kreditov, tak na tomto seminári vypijú jednu minerálku alebo si dajú kávu, povedzme majú nepeňažné plnenie o niečo vyššie, ako je teraz novela zákona o zamestnaneckých náhradách, napríklad za 4 eurá a musia každý mesiac toto zahlásiť na daňový úrad. Myslím si, že je to niečo, čo je jednak obťažujúce, jednak naozaj zvyšuje administratívnu náročnosť, a na druhej strane to, čo je veľký problém je to, že títo, táto hodnota je veľmi, veľmi nízka, a myslím si, že toto je niečo, čo sa môže zmeniť.
Ja navrhujem, aby sa ten mesačný interval zmenil na štvrťročný interval, aby skrátka každý kalendárny štvrťrok sa predĺžil tento interval, ktorý je teraz príliš krátky. Zároveň zvyšujem aj úhrnnú sumu nepeňažného plnenia za príslušný kalendárny štvrťrok z 10 na 25 eur. Myslím si naozaj, že mesačne 3,30 je suma, ktorá je relatívne nízka a to moje zvýšenie na 25 eur je zvýšenie, ktoré je primerané a ktoré pokrýva možno tie naozaj malé občerstvenia a nikomu ani nejakým spôsobom nemôže, nie je podozrivé z toho, že by dochádzalo k nejakému uplácaniu lekárov, pretože nejde len o lekárov, ale ide o všetkých zdravotníckych pracovníkov, aj tých, ktorí nepredpisujú lieky.
Takže podľa môjho názoru tento návrh zákona zlepšuje aj ten stav, ktorý sme minulý týždeň odsúhlasili, odhlasovali, ale ešte znižuje administratívnu záťaž a zmierňuje dopad na povinné vzdelávanie zdravotníkov v Slovenskej republike.
Ďakujem pekne za podporu.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. V kontexte toho, čo sme tu aj vlastne schválili minulý týždeň, myslím, že to bol, a takého všeobecného celospoločenského boja proti fajčeniu alebo teda zneužívaniu fajčenia deťmi a mladistvými je aj tento môj návrh novely zákona o reklame.
Hovorí o tom, že, platný zákon hovorí o tom, že tabakové spoločnosti majú povinnosť informovať spotrebiteľov o množstve tabaku, dechtu, nikotínu v jednotlivých krabičkách alebo teda v jednotlivých baleniach cigariet a majú to nejakým spôsobom viditeľne komunikovať. Deje sa ale to, verím tomu, že ste svedkami dennodenne, deje sa práve opak, že tabakové spoločnosti túto informáciu zneužívajú na reklamu. Vidíme to v potravinách. Vidíme to na benzínových pumpách, vidíme v stánkoch, že miesto toho, aby bola čisto informácia o obsahu škodlivých látok v cigaretách, tak tieto informácie sú obohatené reklamou, keď si kúpite cigarety, tak vyhráte neviem čo, nejakú cestu a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže nejakým podvedomým spôsobom a podlinkovo navádzajú hlavne tých novofajčiarov, deti a mladistvých na to, aby si tú či onú značku kúpili. Na jednej strane sme schválili minulý týždeň zákon o tom, aby tie krabičky, ktoré už fyzicky ten spotrebiteľ si kúpi, boli čo najškaredšie alebo inými slovami, aby poukazovali na negatívne následky fajčenia samé osebe. Na druhej strane nemáme ošetrenú tú reklamnú časť, pretože vieme, že reklama na tabakové výrobky je zakázaná. Na druhej strane nemáme ošetrené to, že v potravinách, prípadne, teda v obchodoch s potravinami, v prípade tam, kde sa cigarety predávajú, tá skrytá reklama, ktorá nie je ošetrená v zákone, tak tá skrytá reklama je tam stále prítomná,.
Preto môj návrh zákona navrhuje zo zákona o reklame vypustiť písm. d) § 6 ods. 3 platného zákona 147/2001 Z. z., ktoré stanovuje, že informácia o konkrétnom tabakovom výrobku určená pre spotrebiteľa umiestnená v predajni tabakových výrobkov, a ktorá musí obsahovať upozornenie o škodlivosti fajčenia, musí byť umiestnená tak, aby oslovovala najmä návštevníkov predajne, sa nepovažuje za reklamu tabakových výrobkov. Ale ako som povedal, v praxi sa stáva, že práve túto informáciu, ktorá musí byť umiestnená, zneužívajú tabakoví výrobcovia práve na reklamu a na rôzne obrázky, súťaže, ankety, ktoré upútavajú pozornosť na tieto tabakové výrobky. A potom, samozrejme, to má za následok jednak zvolenie určitého druhu cigariet, prípadne zvýšenie spotreby a tým povzbudzuje deti a mladistvých, aby začali fajčiť.
Myslím si, že o škodlivosti fajčenia nemá zmysel hovoriť. Hovorím ešte raz, okrem toho, že na Slovensku na fajčenie umiera ročne, umierajú ročne tisíce ľudí, myslím si, že táto úspora, ktorá by mohla zabrániť práve tomu, čo sme svedkami denne, že stále mladšie a mladšie deti začínajú fajčiť, tak takisto by tento návrh novely zákona mohol ako kebyže znížiť atraktivitu práve zvolenia si určitého druhu cigariet, prípadne cigariet ako takých. Verím, že v kontexte minulého zákona, ktorý sme schváli v šírke, v celej šírke politického spektra a ktorým sa sprísňujú obrázky na krabičkách cigariet, tak verím, že aj toto je naozaj zákon alebo návrh zákona, ktorý môže pomôcť k zníženiu. A verím, že ho podporíte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Zrejme prvýkrát zabudol pán bývalý generálny riaditeľ Forai, že tento byt má, pretože prvýkrát ho neuviedol v priznaní, majetkovom priznaní verejných funkcionárov, bez ohľadu na to, či to bolo za 700-tisíc alebo za menšiu sumu. Asi má tých bytov viacej, pretože stáva sa, že zabudnete v takýchto veciach dať do majetkového priznania takúto asi maličkosť.
V každom prípade sa chcem opýtať, či naozaj aj v súvislosti s tými predchádzajúcimi otázkami, ale teraz naozaj vážne, či uvažujete o tom a chcete naozaj prešetriť túto kauzu, ktorá je kauzou podľa môjho názoru, a budete uvažovať aj o tom, okrem úradu pre dohľad, že dáte podanie, keď už nie na Generálnu prokuratúru, aspoň na Najvyšší kontrolný úrad.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Cieľom vyššie uvedeného návrhu je znížiť dopad finančnej záťaže, ktorá je spojená s výškou zdravotnej starostlivosti, ktorá má, samozrejme, negatívny dopad na ľudí, ktorí tieto peniaze platia, zvlášť na dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých. V kontexte tohto dnes sme vlastne schválili rozšírenie doplatkov na lieky, ktoré sa vracali práve dôchodcom a zdravotne ťažko postihnutým, a vláda alebo respektíve vládni poslanci a Richard Raši navrhovali rozšíriť vlastne skupinu týchto ľudí o deti a takisto o niektorých iných dôchodcov.
Presne v tomto duchu navrhujem, aby nielen doplatky za lieky, ale aj poplatky, ktoré dôchodcovia a zdravotne ťažko postihnutí platia, pretože sú, samozrejme, najčastejšie chorí a najčastejšie chodia k tým lekárom, tak aby tie poplatky im zdravotná poisťovňa vracala. Do 1. apríla sa to vracať nedalo, pretože nebolo tieto poplatky kontrolované, nebol o nich nijakým spôsobom vedený zápis. Vieme, že od 1. apríla majú lekári povinnosť vydávať bločky alebo teda majú registračné pokladnice, to znamená, je už vedený nejakým spôsobom zápis o tom alebo záznam o tom, že pacient daný poplatok zaplatil. Samozrejme, že poplatky za úkony, ktoré súvisia s vyšetrením, ktoré lekárom plne hradia poisťovne, nie sú dovolené. Nie je stanovená ani presná výška, ani limity poplatkov, čo som navrhoval na minulej schôdzi, aby bol aspoň, aspoň stanovený horný strop, pretože v niektorých regiónoch Slovenska jednoducho tie poplatky môžu byť vyššie.
Každý vyšší územný celok bude výšku schvaľovať na základe návrhu lekárov. A myslím si, že dôchodcovia a osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sú naozaj, ako som povedal, najviac zraniteľní a potrebujú túto zdravotnú starostlivosť oveľa častejšie. Myslím si, že tento zákon pomôže zvýšiť finančnú ochranu práve týchto pacientov ZŤP a dôchodcov, a myslím si, že títo ľudia si to zaslúžia, pretože naozaj sú vo vyššom veku, prípadne nie vlastnou vinou, keďže sú ZŤP, sú viac ohrození a sú viac ohrození aj týmito finančnými dopadmi.
Ďakujem pekne.

Pán minister, obviňujete nás tu, že vytrhávame veci z kontextu. Ja budem používať buď vaše slová, alebo budem citovať z vašej správy, ktorú tak veľmi obhajujete.
Povedali ste, že za vašej vlády sa znížilo zadlženie o 81 mil. eur, a budem citovať, čo ste teraz pred chvíľkou povedali: "Keby sme išli takýmto spôsobom, tak by sme boli bez dlhov."
Pán minister, vážení páni poslanci, to sa nedá. Lebo ako som ja povedal v tom mojom úvodnom slove alebo na začiatku tejto schôdze, znížili ste administratívne zákonom počet poistencov štátu, nižšie ste dali tým pádom peňazí za poistencov štátu a ekonomicky aktívni poistenci zaplatili. A toto sú údaje z Úradu pre dohľad z roku 2013, čiže pod vaším velením poisťovne zaplatili nemocniciam o 81 mil. eur viac. To znamená, ešte raz, poisťovne zaplatili viac o 81, úplne sa to zhoduje, a vy ste znížili zadlženie o 81. Taký manažér skutočne je úplne perfektný a taký by som chcel byť.
A tá vaša správa, ktorú hovoríte a ktorú ste vy dali do Národnej rady, hovorí, budem zase citovať, o pacientovi a o tom, čo chcete urobiť. Víziou vašej reformy, citujem vašu správu, pán minister, víziou vašej reformy je to, že presunú pacientov z nemocníc do ambulancií a od lekárov domov, a teraz dobre počúvajte, "lebo vďaka prevencii, osvete a činnosti verejného zdravotníctva bude nutnosť návštev lekára v rámci možností minimalizovaná". Čiže držím palce. Ja sa teším na to. Pripomína mi to také päťročnice zo XVI. zjazdu Komunistickej strany Československa a verím, že tieto naozaj konkrétne veci a odborné veci si budeme preberať na výbore.
Ďakujem.

Pán predseda, myslel som si, že budeš lepší, pán predseda výboru. Strana SMER skutočne v tejto chvíli opäť používa taktiku, ako sme to videli pri Váhostave, že lož prekrýva lžou.
Pán predseda výboru, môžeš kľudne na mňa dať trestné oznámenie a hovorím tu v plnom vedomí, klameš, klameš v tom, že som bol majiteľom nejakej schránkovej firmy. Nebol som majiteľom žiadnej schránkovej firmy, v ktorej som podľa teba previedol na svoju manželku a ktorej obrat sa zvýšil o 27-krát. Kľudne podaj na mňa trestné oznámenie, aspoň sa to vysvetlí. Klameš.
Podobne ako sme dnes v tlačovej konferencii počuli pána ministra, ktorý klamal, že som bol niekedy na Cypre. V živote som nebol na Cypre, ani na dovolenke, ani z nejakého iného dôvodu. Opäť iba klamstvo.
K vašej slávnej správe, ktorú stále takýmto spôsobom prezentuješ, no, neviem, koľkí z vás ste si túto správu prečítali, ja sa obávam, že ani minister zdravotníctva si túto správu neprečítal, alebo ty, pán predseda zdravotníckeho výboru, pretože napríklad táto správa na ôsmich stranách popisuje indikačné obmedzenia 57 liekov, ktoré ministerstvo schválilo. Táto správa, ktorej cieľom by mali byť prezentované opatrenia na zníženie zadlžovania, tieto opatrenia naozaj popisuje vo veľmi, veľmi stručnej forme, budeme o tom veľmi radi podrobne hovoriť na zdravotníckom výbore.
Táto správa takisto hovorí o tom, že na jednej strane ministerstvo zdravotníctva bude zastavovať zadlžovanie, ale ako dneska sme počuli, ministerstvo financií hovorí, že to zadlžovanie sa bude zvyšovať. Čomu teda máme veriť?

66.
Ďakujem pánovi poslancovi, že poukázal práve na tie konkrétne veci a také tie demagogické poznámky, ktoré hovoria kolegovia, budem, samozrejme, reagovať na poslanca Novotného. Hovoríme tu o tom, že aby sme boli, aby sme zobrali fakty. Pán minister vo svojej rozprave, a chcem tým potvrdiť slová poslanca Novotného, naozaj čítal z vyjadrenia riaditeľa Medical Group, a budem citovať, napísal som si to, pán minister: "Domnievame sa, že z našej strany nedošlo pri tvorbe cien k neštandardnému navýšeniu ceny."
Viete, bez ohľadu na to, čo sa urobilo alebo čo na seba hádžeme, keď toto povie minister, povedal to aj poslanec Novotný, že číta a parafrázuje riaditeľa Medical Group alebo tej, že sa domnieva, že z našej strany nedošlo pri tvorbe ceny, a dnes sme tu videli poslanca Novotného, ako porovnal naozaj piešťanské cétečko za 1,6 mil. eur, v Znojme to isté cétečko za 670-, zhruba, -tisíc eur a v Havlíčkovom Brode za 530-tisíc eur, tak niekde je, niekde je jednoducho naozaj chyba.
Veď sa môžme politicky tu hrať a ukazovať pred nejakými médiami, ale poďme na fakty. A keď toto sú fakty, tak poďme sa pozrieť, kde je chyba. Lebo potom mi to pripomína, naozaj, že čím niekto robí drahšie nákupy, tým lepšie, hej, či je to pri diaľniciach, pri liekoch, pri čomkoľvek.
Ja si myslím, že to, čo funguje pri liekoch, a tam sa referencovanie liekov robí od roku 2008, skutočne to, čo aj povedal poslanec Novotný, je možné robiť aj pri prístrojoch alebo pri nákupe iných služieb. Minimálne v týchto štyroch krajinách V4. Máme veľmi dobre prepojené systémy pri liekoch.. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za podnety.
Pán predseda výboru zdravotníckeho Raši, do tejto funkcie ma zvolili občania a žiadny poslanec, ani ty, ani z opozície, alebo koalície, tak ako nebudeme odvolávať poslanca teba, tak myslím si, že toto je niečo, čo občania zdôvodnia vo voľbách.
Chcem povedať s ohľadom časového faktoru. Sedem z deviatich rokov, milá strana SMER, ste vo vláde a v tomto prípade, keďže sa bavíme o zdravotníctve, tak ste v zdravotníctve. Ja, samozrejme, politicky nemám nič proti tomu, že si tu prehadzujeme z jednej strany barikády na druhú stranu barikády niečo, čo sa nepodarilo, alebo niečo, čo v podstate ten druhý neurobil. Na druhej strane si myslím, že, opäť keď použijeme fakty, sedem z deviatich rokov ste vo vláde vy.
A, pán Blaha, ja som to už dneska povedal pánovi Martvoňovi, môžem to kľudne zopakovať. Exministerka Zvolenská ako podpredsedkyňa predstavenstva Dôvery prišla z Penty a podpísala im 450 mil. eur ako prevod peňazí pri spájaní poisťovní Apollo a Dôvera, nezdanených, podotýkam, na Cyprus. Exminister alebo, pardon, pán minister, terajší, Čislák pôsobil ako vysoký manažér Svetu zdravia, čo je firma Penty.
Poslanci SMER-u z Prešovského a Košického kraja prenajali Pente osem nemocníc na, myslím, že na tridsať rokov. A Tibor Mikuš, ktorý bol podporovaný stranou SMER, inicioval predaj nemocníc Dunajskej Stredy a Galanty, čiže predaj skupine Svet zdravia, ktorú vlastní Penta.
Čiže poďme sa kľudne baviť o faktoch, ale keď sa bavíme o faktoch, tak naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

3.
Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi vyjadriť sa k téme zdravotníctva, aktuálnej, možno nie je to aktuálne ako tento týždeň k prebiehajúcej téme Váhostav, za každých okolností určite veľmi aktuálnej pre pacientov, ktorí sú v týchto chvíľach v nemocniciach alebo potrebujú inú zdravotnú starostlivosť.
Stále po kauze piešťanského cétečka rezonuje zdravotníctvo nielen v politike, ale aj medzi zdravotníkmi a vlastne aj dôsledok toho, že odvolávame súčasného ministra už druhýkrát, lebo prvýkrát sme odvolávali ministerku Zvolenskú za kauzu vrtuľníkového tendra, je to aj dôkaz toho, že zdravotníctvo v SMER-e je veľkým problémom, jedným naozaj z popredných problémov.
Dôvodová správa, ktorú máte ku odvolávaniu ministra Čisláka, podrobne popisuje vyjadrenia, ktoré minister v nedávnej minulosti povedal, alebo sľuby, ktoré v minulosti dal. Takýto záväzok o nominovaní členov, nezávislých členov správnych rád neziskových spoločností a následne úplne opačná reakcia v podobe menovania staronových členov sú vážne politické chyby, o ktorých hovorili minulý týždeň v rozprave predkladatelia alebo možno ešte aj dnes budú hovoriť tí, ktorí sa do rozpravy prihlásia. Takže ja sa k tomuto podrobnejšie vyjadrovať nebudem.
V prvom rade som lekár a myslím si, že ministrovou nečinnosťou po jeho nástupe môže dôjsť k oveľa vážnejším chybám, ako iba k chybám politickým, a to k chybám, ktoré môžu viesť k ohrozeniu zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Preto som v mene opozičných poslancov požiadal na ostatnom výbore, zdravotníckom výbore ministra, bolo to 17. marca, aby minister Čislák predložil správu o stave zdravotníctva a aby odprezentoval také opatrenia, ktoré pomôžu znížiť zadlženie nemocníc na Slovensku, ktoré môže vážne ohroziť chod slovenských nemocníc.
Ku koncu minulého roku totiž dosiahlo zadlženie štátnych nemocníc sumu až 436 mil. eur. To netvrdím ja, ale tvrdí nedávno publikovaná správa Európskej komisie, ktorá rovnako konštatuje, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií závisí od toho, ako efektívne bude s financiami nakladané. Inými slovami, za každé euro, ktoré sa do zdravotníctva investuje, sa využíva v zdravotníctve menej ako 50 centov. Písala táto správa, alebo teda uvádza táto správa aj to, že celková účinnosť slovenského zdravotníctva je relatívne nízka v porovnaní s krajinami Únie.
Účinnosť, samozrejme, zdravotníctva je niečo iné ako účinnosť stroja, ale v tomto prípade sa popisuje, že keby tie isté peniaze boli dané do priemeru krajiny s priemerným zdravotníctvom v Európskej únii, tak by slovenskí pacienti mohli žiť o pol roka dlhšie. To je zásadná informácia, ktorá sa vlastne týka nás všetkých a ktorá sa týka ľudí tejto krajiny.
Aj napriek zníženiu straty štátnych nemocníc za posledné 4 roky, čo je treba objektívne povedať, o 81 mil. eur sa ale za posledné 2 roky zvýšil dlh o 151 mil. eur, čo je tiež treba jedným dychom povedať. Príčinou je podľa Európskej komisie aj oneskorenie zavádzania elektronizácie zdravotníctva a platby za diagnózu DRG. Rovnako komisia poukazuje na neefektívne tendre, ktoré ovplyvňujú to, ako efektívne sú peniaze v zdravotníctve vynakladané.
Pán minister Čislák v decembri v médiách sľúbil vyššiu transparentnosť a porovnávanie cien v obstarávaní, povedal to v médiách, povedal, že pripravuje od nového roku mechanizmus, ktorým nemocnice budú porovnávať jednotlivé ceny a jednotlivé nákupy. Konkrétne kroky však do dnešného dňa nepredstavil a aj preto som žiadal správu na výbore, ktorá by sa primárne zaoberala týmito konkrétnymi opatreniami na znižovanie zadlžovania a zvyšovanie efektívnosti a transparentnosti v obstarávaní.
Je pravdou, že pán minister je vo funkcii relatívne krátko, ale už jeho predchodkyňa Zvolenská v júli 2011, pardon, 2012 oznámila, a budem citovať, "že v krátkom čase predstaví opatrenia k zníženiu zadlženia a k zvýšeniu transparentnosti vo verejnom obstarávaní". Vzhľadom na to, že nepredpokladám, že súčasný minister nekomunikoval o tomto so svojou nadriadenou a o týchto zásadných strategických veciach, musel vedieť, a sám to potvrdil aj v médiách pred Vianocami, že sa chystá, že chystá od nového roku toto porovnávanie cien, že systém porovnávania cien je v podstate hotový. Keď to chcela Zvolenská a hovorila o tom, že to má pripravené, tak predpokladám, že aj minister Čislák o tomto by mal vedieť.
Opak je ale pravdou, pretože doteraz žiadne kroky na porovnávanie cien neboli predstavené. Ministrova hovorkyňa oznámila, že správu, ktorú sme požadovali 17. marca, má minister 30 dní a naozaj minulý piatok dňa 17. 4., čiže mesiac, sa táto správa objavila na výbore.
Ak minister ale neklamal v tom, že bude systém porovnávania cien predstavený do nového roka, myslím si, že do dnešného dňa mohol tento systém predstaviť, možnože to urobí na tejto schôdzi, ale ani správa, ktorú sme dostali, o týchto veciach nehovorí. Budem veľmi konkrétny, lebo mám rád fakty, a táto správa sa dotýka, sa dotýka tejto oblasti v jednom bode 1.3. v stabilizácii systému zdravotníckej starostlivosti. Ja budem hovoriť len nápisy.
V 1.3.1. je program ozdravovania nemocníc a päťročných plánov, 1.3.2. je oddlženie a 1.3.3. je kapitálová investícia. Čiže to, o čom hovoril minister v médiách na konci minulého roku, stále ešte nevieme, akým spôsobom to chce. Ono to, že je to potrebné, a to, že je dôležité, aby sme to, aby to jednoducho verejnosť videla, je naozaj potrebné, správa Európskej komisie hovorí o tom istom, že naozaj Slovensko, alebo teda zdravotníctvo na Slovensku by malo mať mechanizmus, ktorým zvýši transparentnosť verejných financií. Čakáme stále na ten mechanizmus, verím tomu, že minister ho predstaví možno na tejto schôdzi.
Správu som ale inicioval aj kvôli iným vyjadreniam ministra, ktoré sa nezhodujú so skutočnosťou. Minister opakovane upokojoval verejnosť, že zadlžovanie nemocníc sa zastaví v roku 2015. Tie vyjadrenia si môžete pozrieť v médiách alebo sú na záznamoch. Je mi preto záhadou, kto posiela čísla z ministerstva zdravotníctva na ministerstvo financií, alebo či minister Čislák tieto čísla vôbec videl, pretože keď na jednej strane tvrdí, že v roku 2015 sa zastaví zadlžovanie, ja ako lekár mu držím palce a som tomu naozaj rád a bodaj by to tak bolo, na druhej strane som si prečítal materiál, ktorý je teraz v pripomienkovom konaní, a materiál, ktorý predstavilo ministerstvo financií. A ministerstvo financií hovorí o tom, že zadlžovanie v 2015. sa nielenže zastaví, ale bude v roku ´16 a ´17 zásadne pokračovať a bude sa výrazne zvyšovať. Preto budem radiť radšej pacientom, aby neboli chorí, pretože takýmto tempom, ktoré uvádza ministerstvo financií, naozaj môže byť problém v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v našich nemocniciach.
Ja teraz, viete, neviem, čomu mám veriť, lebo fakt na jednej strane, a to sa chcem opýtať aj vás, milí páni poslanci zo SMER-u, lebo máme veriť číslam, ktoré hovorí vaše, alebo teda vládne ministerstvo financií, alebo máme veriť vyjadreniam ministerstva zdravotníctva o tom, že je to všetko v poriadku a v roku 2015 sa zadlženie zastaví? Verím tomu, že bude mať v tomto prípade pravdu ministerstvo zdravotníctva, aj keď fakty hovoria inak.
Poviem prečo. Sú tu mnohí riaditelia nemocníc, prečo hovorím, a nechcem, aby to znelo ako poplašná správa, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravotnej starostlivosti. Tie všetky firmy, ktoré dodávajú lieky, zdravotnícky materiál, prístroje za akékoľvek ceny, hej, teraz nebavíme sa o tom, že či sú vytendrované správne, alebo nie, ale, skrátka, dodávajú lieky napríklad, tak tieto firmy často dostávajú zaplatené od nemocníc v splatnosti 200-300 dní, skrátka, preto, pretože nemocnice peniaze jednoducho nemajú a musia, ja neviem, najprv zaplatiť za energie, mzdy a tak ďalej atď. Aj keby tieto firmy, ktoré dodávajú lieky, chceli pomôcť slovenskému zdravotníctvu, v takomto tempe zadlžovania jednoducho ony samy sa môžu dostať do druhotnej platobnej neschopnosti, podobne ako sme to videli vo Váhostave, že tí živnostníci, ktorí nedostali zaplatené, jednoducho skrachovali alebo by mohli skrachovať. O tom ja hovorím, že potom už naozaj sa môže stať, že tieto firmy jednoducho povedia, my už nemáme za čo tie lieky od výrobcov nakupovať a nemôžme vám ich predať, pretože nám to výrobca, samozrejme, nedá a výrobca sa so slovenskými problémami tohoto rázu, nejaký svetový výrobca, nebude zaoberať.
Zdá sa ale, že samotný Národný program reforiem, ktorý máte na webe, ktorý, ešte raz hovorím, publikovalo ministerstvo financií, resp. Inštitút pre finančnú politiku, hovorí o tom, že vláda bude pokračovať v programe ozdravovania zdravotníckych zariadení, čo je zatiaľ v poriadku, a cieľom bude dosiahnuť vyrovnané hospodárenie bez potreby dodatočnej finančnej pomoci, to znamená, že oddlženia.
Mne to tak pripadá, že niekto písal text a niekomu dali napísať čísla, pretože poviem vám tie čísla. Predpoklad zadlženosti v 2015 je 495 mil., ak si pamätáte, čo som na začiatku povedal, v ´14. to bolo 432 mil., čiže v ´15. je 495, to znamená, je to nárast o 15 %. Keď je tu pán riaditeľ Sociálnej poisťovne, tak len buďte pripravený, že tie peniaze budú narastať. V roku 2016 je to 566, ďalší 14-percentný nárast, a v roku 2017 až 636 mil. eur, čiže ďalší 12-percentný nárast. Opäť sa pozerám na fakty, na fakty, ktoré predložila táto vláda, resp. jej inštitúcia, a neviem, čomu mám veriť. Čiže rád si vypočujem stanovisko ministerstva zdravotníctva, či tie čísla, ktoré predložilo ministerstvo financií, máme brať ako fakty a báť sa, alebo máme ich brať ako čísla, ktoré sú možno vycucané z prsta.
Ministerstvo zdravotníctva ešte za exministerky Zvolenskej rado zverejňovalo údaj, že spomalilo tempo zadlžovania nemocníc, fakty ale hovoria zase opak. Ministerka Zvolenská nezastavila zadlžovanie, musím to povedať tak, ako je. Poviem vám čísla, ktoré opäť publikoval Inštitút finančnej politiky. Strata za rok 2014, nemocníc, bola 75 mil. a v 2013 bolo 67. Štatisticky to nie je tak strašný veľký rozdiel, ale jednoducho nie je to menej ako v roku 2013. Čiže to len na margo obhajovania krokov bývalej ministerky Zvolenskej.
Častým argumentom SMER-u a všeliekom na zníženie zadlžovania, čo sme boli svedkami v 2012, 2013 aj v tejto snemovni, bol zisk zdravotných poisťovní, alebo inými slovami, že zavedenie zákazu zisku vyrieši všetky problémy zadlžovania. Za exministerky Zvolenskej, vieme, ako dopadol projekt jednej zdravotnej poisťovne, keďže nevyšiel, zadlžovanie pokračuje a voľby sa blížia, hľadá sa vinník. Nedávno premiér Robert Fico skúšal nájsť vinníka opäť inde, len nie vo vlastných radoch. Ponuka Kresťanskodemokratickému hnutiu v podobe prelomenia ústavného rozhodnutia by bola iba naozaj zbavením sa zodpovednosti, pretože na jednej strane je fakt a pravda, že prijatím ústavného zákona, to znamená spojením sa s akoukoľvek v súčasnosti opozičnou stranou, by premiér obišiel nesúhlas Ústavného súdu, ale riziká arbitráže, teda aj sankcií pre štát, by sme sa nezbavili.
Ja len pripomeniem zase fakty, že účet za poslednú arbitráž, ktorou zdravotná poisťovňa Union zažalovala štát, už presiahol 50 mil. eur., bolo to 29,5 mil. pre Achmeu a minimálne 26,8 mil. za právne služby od júna 2013. Teraz nepočítam náklady na zamestnancov, právnikov štátu a ďalších v súvisiacich sporoch, ktoré sú v tomto vedené. Skúšať to čiste vecne nie je opäť dobrý nápad, alebo keď, keď máme byť svedkami tohto, fajn, ale prečo tu ešte jedna zdravotná poisťovňa, alebo teda tento projekt nie je? Nemyslím si, že v tomto by mala byť vinná opozícia, pretože od začiatku sme hovorili, a zase vecne, že toto problémy zadlžovania nevyriešia.
Prečo si myslíme to aj, že to nevyrieši? Pretože zákaz zisku sme tu už mali. My sme mali, aj keď bol protiústavný, ten zákaz zisku trval dva roky. Zmenilo sa niečo pre pacienta, zlepšila sa zdravotná starostlivosť? Myslím si, že nie.
Poviem aj, prečo to nie je úplne dobré riešenie, aj keď si myslím, že je to riešenie, ktoré funguje aj v niektorých vyspelých európskych krajinách. Je na rozhodnutí vládnej moci, ako sa rozhodne. Ale zas použijem fakty. Zisk zdravotných poisťovní bol v minulom roku, poviem presne, 68,7 mil. v týchto troch: Všeobecná zdravotná poisťovňa, Dôvera aj Union. Čiže zapamätajte si 68,7 mil., čo predstavuje asi 1,76 % príjmov zdravotných poisťovní. To znamená zisk nie 10, 20, 30, ale 1,76 % príjmov.
Ja nehovorím, že to je málo. Vôbec nehovorím, že tieto peniaze by sa mali stratiť niekde na nejakých cyperských schránkach, a som tvrdo proti. Ale myslím si, že hovoriť o tom, že takáto suma je zodpovedná za zadlžovanie v hodnote 500 mil. eur, keď vieme počítať, to sú relatívne jednoduché počty, tak je to niečo okolo 13-14 %, tak vieme, že toto tým hlavným problémom, alebo vidíme, že toto ten hlavný problém nie je.
Ja sám som za obmedzovanie zisku, pretože v auguste roku 2011 som ako minister predložil do tejto Národnej rady zákon, ktorý zásadne obmedzuje zisk zdravotných poisťovní, napríklad aj tým, že zdravotným poisťovniam nakazuje alebo prikazuje vytvoriť si rezervný fond. Akonáhle má poisťovňa čo i len jedného pacienta na čakacej listine, musí si ho započítať do minulého roku a nemôže ho presunúť do nasledujúceho roku. Bolo to zásadné a v podstate to pomohlo ozdraviť aj financie týchto zdravotných poisťovní.
Poďme touto cestou, ďalej obmedzujme zisk zdravotných poisťovní. A musím povedať naozaj jedným dychom, čo som povedal aj nedávno v médiách, že keby SMER skutočne myslel vážne to, že chce, aby bol ten zisk sumárne menší, tak mohol použiť akýkoľvek iný nástroj. Napríklad nástroj ten, ktorý použil v roku 2012 u bánk, a je to nástroj, ktorý, nehovorím, že je úplne štandardný alebo ktorý musí byť paušálny, ale funguje a existuje. Je to zisk, je to, pardon, nástroj z mimoriadneho zdanenia. A keď my vieme, že v minulom roku bol ten zisk 68 mil. eur, čiže zhruba 67,8, a keby napríklad to mimoriadne zdanenie bolo 50 %, ministerstvo zdravotníctva, alebo resp. štát, to je jedno, ministerstvo zdravotníctva by dostalo asi 38 mil. eur.; 38 mil. eur, to mimoriadne zdanenie by stačilo, milí páni riaditelia nemocníc, by stačilo na tretiu vlnu zvýšenia platov lekárov, ktorá by mala byť v najbližšom období posledná. Čiže existujú mechanizmy, ale buďte v tomto poctiví a skúsme hľadať tie mechanizmy, ktoré naozaj prinesú peniaze, reálne peniaze do zdravotníctva.
Ďalším negatívnym trendom je, a nebudem zachádzať do nejakých výrazných podrobností demografie a zdravotného stavu obyvateľstva, správa o stave zdravotníctva zachádza do tých podrobností až príliš, môžte si ju prečítať. Ale negatívnym trendom je to, že veľká finančná záťaž sa presúva na ekonomicky aktívnych poistencov.
Len pre vašu informáciu poviem, že poistencov štátu, to znamená žien na materskej, detí, nezamestnaných, je väčšina na Slovensku, je takmer 3,5 mil. ľudí. Keď to takto naozaj pôjde ďalej, ekonomicky aktívni poistenci alebo ekonomicky aktívne osoby nebudú stačiť doplácať zdravotnými odvodami na zdravotnú starostlivosť, ktorú potrebujú všetci ľudia tohoto štátu.
Chcem povedať jednu vec, že v roku 2013 my, ktorí sme odvádzali, alebo teda ekonomicky aktívne osoby zaplatili do zdravotného poistenia o 140 mil. eur viac. Zamestnávatelia boli 90, zamestnanci 40 a SZČO 12 mil. eur. Naproti tomu ale štát zaplatil za poistencov štátu o 81 mil. eur menej, to znamená za poistencov, ešte raz, nezamestnaných, detí, dôchodcov a napríklad žien na materskej, zaplatil menej. A viete prečo menej? Pretože v zákone ste odsúhlasili nie úplne dobrú vec, že sa administratívne zníži počet tých poistencov štátu o 81-tisíc, čiže iba účtovnou položkou alebo papierovo sa znížil počet poistencov štátu, a tým pádom štát mohol zaplatiť menej. Nemyslím si, že je to správne, pretože tí dôchodci tam stále boli, oni nezmizli, takisto deti, takisto zdravotne postihnutí a vlastne títo ľudia potrebujú oveľa viac zdravotnej starostlivosti, ale štát, samozrejme, využil tento nástroj, aby zaplatil menej.
To, čo chcem povedať, a myslím si, že mi potvrdia tu prítomní poslanci, ktorí sú riaditelia nemocníc, alebo ktorí boli, že do nemocníc išlo podľa Úradu pre dohľad o 81 mil. eur viac. A to, o čom stále hovorím, je, že na jednej strane do nemocníc ide viacej peňazí alebo išlo signifikantne viacej peňazí, na druhej strane sa nemocnice oveľa viacej zadlžujú.
Ministerstvo rado argumentuje, že stratu sa podarilo medziročne znížiť o 54 mil. eur. Zabudlo ale taktne pripomenúť, že platby od poisťovní vzrástli o 53 mil. eur, a keďže mzdové náklady narástli o 8,7, to medziročné zníženie straty naozaj nebolo, neznie tak priveľmi optimisticky.
Ďalším argumentom, ktorý počúvame, prečo sa nemocnice zadlžujú, sú mzdové nároky a ich zákonná povinnosť naplnenia. Len pripomeniem jeseň roku 2011, že v čase štrajkovej pohotovosti bolo zo strany ministerstva zdravotníctva ponúknuté zvýšenie platov o 300 eur paušálne. Nehovorím, že je to systémové riešenie, v každom prípade to bolo riešenie, ktoré použila rovnako aj Česká republika, ak si spomínate, bolo to v Českej republike paušálne 5-tisíc korún, ale vzhľadom na to, že slovenské platy boli predsa len na nižšej úrovni, ministerstvo ponúklo vtedy 300 eur, čo je zhruba niečo nad 9-tisíc korún. Ale následným naozaj vydieraním zo strany LOZ-u a ich platovými požiadavkami,bola nútená vláda ustúpiť a v záujme zachovania zdravotnej starostlivosti tieto zvýšené mzdové požiadavky akceptovať.
Na druhej strane, politicky teraz, ak sme na jednej boli svedkami, za tejto vlády svedkami investičnej pomoci pre firmy, ktoré majú niekedy 500, niekedy 1 000 zamestnancov, a táto investičná pomoc na udržanie pracovných miest bola rádovo v desiatkach miliónov eur a na druhej strane aj správa, ktorú predložil minister, hovorí, že lekári, sestry odchádzajú na Západ, alebo do Českej republiky, alebo, skrátka, odchádzajú odtiaľto, čiže nie že udržiavajú sa pracovné miesta, naopak, tie pracovné miesta v zdravotníctve ako keby sú, sú znižované, alebo teda odchádzajú tí kvalifikovaní zamestnanci, tak si myslím, že vláda tento stav jednoznačne podceňuje, a myslím si, že tie peniaze, ktoré, ktoré má a ktoré použila napríklad na firmy, či už Samsung, alebo Duslo Šaľa, alebo iné firmy, by mohla použiť na tie tisíce zamestnancov a, poviem, desaťtisíce, keď zarátam aj sestry v zdravotníctve, ktoré si ich naozaj zaslúžia.
Pri pohľade ale na zadlžovanie jednotlivých nemocníc, prejdem zase k faktom, musím objektívne konštatovať, že vo Fakultnej nemocnici Nitra sa podarilo výrazne zlepšiť, skrátka, hospodársky výsledok až na plus 3 mil. eur. Ďalej mierne zlepšenie a pozitívne hospodárenie vykázala Detská fakultná nemocnica v Bystrici a Detská fakultná nemocnica v Košiciach. Bolo to 118, v jednom prípade 1 000 a v druhom prípade 200-tisíc eur. Nie je to veľa, ale je to, je to v každom prípade pozitívny znak.
Na druhej strane o neschopnosti manažovania veľkých nemocníc typu Univerzitná nemocnica Bratislava svedčí naozaj ich rastúce zadlžovanie, ktorej príčinou sú aj vysoké personálne náklady. Možno, možno budete reagovať vo faktickej, že Uhliarik za to môže, že platy musia byť vyššie a tak ďalej, ale poviem vám jednu vec, ktorá, ktorá, neviem, že či viete alebo či ste sa o nej dopočuli, ale my vieme na jednej strane, že Univerzitná nemocnica Bratislava, zadlžovanie extrémne rastie. Ale vedeli ste o tom, že v roku 2013 táto nemocnica prijala 300 nových lekárov a jej mzdové náklady narástli o 5 mil. eur? A pritom na jedného lekára pripadol nižší počet hospitalizácií ako v predchádzajúcom roku. To znamená, efektívnosť, keby ste mali firmu, tak predsa neprijmete viac zamestnancov, aby ste vyprodukovali menej. Presne toto sa stalo. Nemocnicu Bratislava, lebo je to UNB, Univerzitnú nemocnicu to stálo 5 mil. eur. A jeden(jedno) napríklad z doporučení Najvyššieho kontrolného úradu v sekcii zdravotníctvo je, aby ministerstvo zdravotníctva úväzky fixovalo, lekárov a zdravotníkov, na úrovni 1,2. Vieme všetci, že dosť často alebo relatívne často sa stáva, že úväzky v zdravotníckych zariadeniach sú niekedy až 2,0. Čo je dosť nepochopiteľné, aj keď vieme, že tie úväzky sú väčšinou tvorené prednášaním na fakultách.
Ešte raz si spomeňte na to, že v roku 2013 Univerzitná nemocnica Bratislava naozaj zvýšila počet lekárov, ale absolútne neefektívne. Nechcem povedať, že zbytočne, to by som si netrúfol povedať, ale neefektívne. Čiže myslím si, že zadlžovanie je aj vo veľkej miere výsledkom zlého hospodárenia a zlého manažovania.
Zadlžovanie nemocníc a ich následné oddlženie, vieme, že prebehlo tu od Zajaca alebo od roku 2004 v niekoľkých vlnách, a nechcem sa k tomu nejak bližšie zaoberať, že za akých okolností to išlo a že prečo vlastne bolo toľko a prečo nie viacej a tak ďalej, prečo nie VÚC-karské nemocnice a prečo len štátne a tak ďalej.
Zadlžené nemocnice ale platia, a to som hovoril aj v prípade tých liekov, za dodávku služieb a materiálu podstatne viacej. Viete to zase vy, riaditelia, že keď svojim dodávateľom musíte nejakým spôsobom uhradiť kvázi tú rizikovú prirážku, čiže prémiu za riziko, že on tie peniaze tam bude mať možno rok, možno viacej ako tristo dní. Nemám už teraz taký prehľad, ale viem, že tie splatnosti boli, boli veľmi, veľmi dlhé.
Oddlženie ale na druhej strane, ktoré nie je sprevádzané systémovými krokmi, ktoré smerujú k odstráneniu príčin a jednak signálu, že ďalšie oddlžovanie už nebude možné, nič nerieši. Myslím si, že, naopak, si nemocnice na oddlžovanie zvykajú a začnú ho považovať za štandardný nástroj. Peniaze potom poskytnuté touto formou im berie motiváciu a potom nemôžu byť, samozrejme, tieto peniaze využité k zvýšeniu efektívnosti, ale hlavne túto efektívnosť brzdia. Myslím si, že k zvýšeniu efektívnosti môže viesť len účelne investovaný objem peňazí, ktoré do zdravotníctva prídu štandardným a transparentným spôsobom. A transparentné pravidlá, samozrejme, musia platiť aj pre investície z európskych fondov.
Opäť vyzývam pána ministra, alebo pripomínam mu možno trošku odľahčene, aby nám prezentoval tieto kroky, ktoré plánoval prezentovať od januára alebo od začiatku roku 2015.
Nechcem len kritizovať, rád by som povedal veľmi krátko aj riešenia. Pretože minister Čislák v úvodnej reči hovoril o tom, ako opozícia len kritizuje a nepredkladá riešenia. Poviem riešenia nie opozičné, ale také, ktoré fungujú v zdravotníctve vo vyspelých európskych krajinách. Čiže nevymyslel som to ani ja a nevymyslela to ani nejaká opozičná strana, ale mnohí z vás možno nie verejne, ale priznáte, že, a viete, že tieto riešenia sú naozaj cestou, jednou z ciest, ktorou by sme mali ísť.
Určite jedným z nástrojov je platba za diagnózu, kde Slovenská republika, to len pre poslancov, ktorí nie sú tak doma v problematike zdravotníctva, len pre vašu informáciu, Slovensko je jediná krajina v Európskej únii, boli sme s Lotyšskom dve a teraz už len jediná krajina, ktorá nemá DRG ešte zavedené. Spustenie je naplánované na 1. 1. 2016. Zase, pán minister, bodaj by. Ale musím vám povedať, že zatiaľ, keď vidíme do toho procesu, naozaj je zatiaľ rizikom slabá legislatívna podpora zo strany ministerstva zdravotníctva. Poviem prečo. Nechcem zachádzať do nejakých veľkých podrobností, ale mnohé parametre zavádzania DRG nie sú stále známe. Napríklad to, či bude základná sadzba stanovovaná ministerstvom zdravotníctva, alebo dohodou nemocnice s poisťovňou. Vysvetlím. Či operácia žlčníka povie že ministerstvo, že bude stáť povedzme 600 eur, alebo výsledkom toho, že koľko to bude stáť, bude na jednaní nemocníc, a urobený nejaký priemer, a poisťovní. Je to otázka, stále to nie je známe. Minister, verím, že potvrdí, že to stále známe nie je. Čas beží, dnes je apríl, v podstate za chvíľu máme májovú schôdzu a do spustenia DRG nie je tak veľa času, do spustenia 1. 1. 2016.
V konečnom dôsledku v tomto nejasnom prostredí nemocnice jednoducho a poisťovne vyčkávajú a dostatočne sa na túto zmenu nepripravujú. Pretože toto je naozaj zmena, ktorá môže byť veľmi aj bolestivá u niektorých nemocníc, a nepripravujú sa preto, lebo nemajú dostatok jednoducho informácií zo strany ministerstva. A to v konečnom dôsledku môže ohroziť samotné zavedenie. Pretože aj napriek rozloženiu prípravy na viacero rokov, o tom jednoducho niet pochýb, nikto nebude pred plánovaným termínom naozaj pripravený. Čo opäť nepomôže zníženiu zadlženia, pretože toto je jeden z problémov, prečo sa zadlžujú aj nemocnice, lebo nefunguje systém platby za diagnózu.
Prednedávnom tu v parlamente rezonovala výstavba novej univerzitnej nemocnice, kde ministerstvo deklarovalo, že na výstavbu a prevádzku nebudú potrebné žiadne dodatočné verejné zdroje. Keď prehliadneme nejasnú platbu za dostupnosť, ktorej výška a existencia je zahmlená, a hovorí sa až o sume 175 mil. eur, že by mal štát zaplatiť, ministerstvo to zatiaľ odmieta, že určite nič nezaplatíme naviac. V každom prípade v tej štúdii to tam je, že možno. A vyjadrenie ministerstva bolo, že budeme sa snažiť, aby táto platba bola na nule alebo na minime. V každom prípade uvidíme, ale v prípade, že nebudú potrebné naozaj žiadne verejné zdroje na prevádzkovanie novej univerzitnej nemocnice tu v areáli vojenskej, potom vychádza, že súkromná nemocnica alebo táto súkromná investícia sa zaplatí z ušetrených zdrojov. To znamená, zatvoríme staré nemocnice Kramáre, Mickiewizcovu a povedzme niektoré iné prevádzky alebo iné oddelenia v iných nemocniciach, prepustíme lekárov, sestry, alebo zvýšime efektivitu v novej nemocnici. Samozrejme, toto sa stať môže. Ale problém je v tom, a to je dôležité si uvedomiť, že v tomto prípade môžeme ministerstvu zatiaľ iba veriť, že zvýši efektivitu.
Ako môžeme deklarovať to, že ministerstvo nebude potrebovať žiadne dodatočné zdroje, ako môžeme deklarovať to, že potrebujeme alebo že bude mať nová nemocnica vyššiu efektivitu okrem toho, že bude mať lepšie rozvody vody a, ja neviem, elektriky a lepšie okná oproti starším, keď vôbec nemeriame do dnešného dňa a nezverejňujeme kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti v nemocniciach? Keď nemeriame, samozrejme, môžeme iba veriť. Je to takisto aj v zdravotníctve a také isté aj v iných oblastiach. Keď nemeriame, ťažko môžeme uskutočňovať kvalifikované rozhodnutia aj my ako politici, ktoré by boli v prospech verejnosti. A verejnosť nemôže kontrolovať tieto rozhodnutia, lebo nebola dostatočne informovaná.
Preto aj je dôležité merať kvalitu a efektívnosť zdravotnej starostlivosti a toto je ďalší nástroj, ktorý nevymyslel som ani ja, ani KDH, ani opozícia, ale ktorý bežne funguje v európskych krajinách a ktoré by malo ministerstvo zdravotníctva vytvoriť a použiť na zvýšenie efektivity peňazí, ktoré do zdravotníctva idú. A tým, samozrejme, na zníženie zadlžovania alebo lepšieho využitia potenciálu nemocníc.
Minister možno bude argumentovať, že sú predsa v platnosti tzv. indikátory kvality. Povie vám, budem citovať z jedného indikátora kvality, ktorý je, existujú, naozaj, ale informácia, že "takmer 98 % poskytovateľov dosiahlo tzv. štandardnú úroveň". Asi cítite, že keď si prečítate túto informáciu, či ste zdravotníci, alebo nezdravotníci, že takmer 98 poskytovateľov dosiahlo štandardnú úroveň kvality, nie je absolútne vypovedateľná hodnota. A pre pacienta už vôbec je takmer nepoužiteľná.
Myslím si, že viaceré vykazované dáta, o ktoré sa snažia niektoré možno súkromné inštitúcie alebo agentúry, alebo možno médiá, či už o dekubitoch, alebo nozokomiálnych infekciách, čiže infekciách, ktoré v nemocnici pacient dostane, sú naozaj na míle vzdialené od reality, a myslím si, že v nemocniciach tá realita je úplne iná.
Ministerstvo zdravotníctva má inštitúcie na to, aj zdroje na to, aby mohlo vytvoriť jeden komplexný portál na hodnotenie kvality z poskytovateľov. Môže začať so svojimi nemocnicami, v ktorých by využíval dáta zo všetkých zdravotných poisťovní. Potom by sa pacienti mohli na jednom mieste pozrieť, ako jednotlivé nemocnice plnia jednotlivé parametre kvality, prípadne ich porovnať a podľa toho sa napríklad rozhodnúť o tom, kde sa pôjde operovať daný pacient alebo kde by som povedzme mohol ako pacient toho lekára navštíviť. Samozrejme, v živote to neexistuje takto ideálne, ale v každom prípade je to lepšie ako, ako nič. Podobne platí aj pre čakacie lehoty.
Ešte chvíľku. Za tejto vlády sme slávnostne dokončili zoznam zdravotníckych výkonov a predseda zdravotníckeho výboru, ktorý hovorí teraz, že stačí, tu prezentoval verejne a bol to asi najširší materiál, ktorý sme tu dostali ako poslanci, ak si pamätáte, bol to zoznam zdravotníckych výkonov naozaj veľmi hrubý, ktorý sa tvoril roky, vznikol, alebo teda začal sa tvoriť za exministra Rašiho, a myslím si, že, myslím si, že je dobrý, lebo sa tvoril naozaj poctivo s odbornými spoločnosťami.
Všetkým nám poslancom ale je jasné, že zoznam vytvoriť alebo vytvoriť zoznam je na jednej strane len to A, ale kľúčové aj pre zníženie zadlžovania je, aby ministerstvo stanovilo tie výkony a štandardné postupy diagnostiky a liečby vrátane výkonov ambulantnej starostlivosti, ktoré bude poisťovňa povinná poskytovateľovi zaplatiť. Toto zatiaľ neexistuje, ministerstvo zatiaľ nemá tento zoznam, ktorý by poisťovňu, jednoducho poisťovňu zaväzoval, že musíš to zaplatiť, a myslím si, že takisto má na to nielen právo, ale má plnú povinnosť to urobiť. To znamená, nestačí urobiť len A, je treba urobiť aj B.
A s tým súvisí, samozrejme, aj praktická definícia nároku poistenca. To je asi najcitlivejšia vec politicky, ktorá, si myslím, že aj napriek tomu, že strana SMER má 83 poslancov, nebola využitá vašou stranou, nebola využitá týmto parlamentom, alebo teda touto snemovňou, a myslím si, že už do konca roka alebo do volieb je tak málo času, že nárok poistenca, ktorý je kľúčový pre ďalší rozvoj slovenského zdravotníctva, nielen slovenského, ostáva pre budúcu vládu. Nielen nárok, ale aj zabezpečenie jeho vymožiteľnosti, ktorá obsahuje jasné a zrozumiteľné vymedzenie rozsahu zdravotných služieb, ako aj zabezpečenie reálnej dostupnosti dokedy. Dokedy ja ako pacient mám právo dostať povedzme diagnostický výkon. Dokedy ja ako pacient mám právo stanovené v zákone, aby som bolo odoperovaný. Alebo aby som dostal zdravotnú starostlivosť. Vieme, že to neexistuje, vieme, že to zatiaľ nefunguje, ale myslím si, že toto je niečo, čo je úplne kľúčové, a myslím si, že bez tohoto nedokážeme zásadne zadlžovanie znížiť.
Potrebujeme reálne nástroje vedúce k vymožiteľnosti nároku, ako som povedal, pre občana, stanovenie lehôt, dokedy musia zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Kľúčovým nástrojom je aj to, keď sa to nepodarí v Slovenskej republike, že táto možnosť by mohla byť v zahraničí využitá alebo mohla by byť využitá u nezmluvného poskytovateľa a tento výkon je potrebná poisťovňa uhradiť.
Dnešné nejasné a vágne definovanie nároku poistenca vytvára veľký priestor na korupciu. A chcem povedať možno takou parafrázou, že podľa ústavy máme nárok na všetko, ale vy, ktorí v zdravotníctve pracujete a ktorí viete, že tie zdroje sú obmedzené a obmedzenejšie budú, pretože tá demografia je taká, aká je, bude v budúcnosti, a hovorí to aj ministerstvo financií, o tých číslach, ktoré som na začiatku hovoril, a o zadlžovaní, že táto situácia sa bude len zhoršovať.
Myslím si, že ďalším riešením na zníženie tempa zadlžovania je prísnejšia kontrola efektívneho hospodárenia nemocníc, a vieme, že to riešenie, ktoré sme ponúkali my v podobe akciových spoločností, štátnych akciových spoločností, ktoré sú, mimochodom, v zisku, alebo teda nie sú v strate, a ktoré dlhodobo sa umiestňujú na popredných priečkach spokojnosti s pacientami, politicky aj vplyvom tlaku Lekárskeho odborového zväzu neprešlo. Taký je fakt a v pravdepodobne bude dlho trvať, kým sa nájde nejaká nová forma. Ale som v tomto prípade optimista a začínam trochu asi veriť viac tým číslam z ministerstva financií a menej vyjadreniam ministra Čisláka, pretože v Národnom programe reforiem je, budem citovať veľmi krátko, "že ministerstvo zdravotníctva by malo zabezpečiť povinný audit nezávislým audítorom, zavedenie transparentných cenových stropov na nákup významných položiek". Pán minister, toto vám píše ministerstvo financií. Čiže zavedenia transparentných stropov, budeme čakať, kedy ich zavediete, "napríklad prístrojov, energií, liekov, upratovania, prania a stravovania", toto citujem z materiálu ministerstva financií, "budú zavedené kontrolingové nástroje a zmeny vo finančnom riadení, systematizácii a optimalizácii počtu pracovných miest, ktoré prispejú k zefektívneniu lôžkového fondu s cieľom zreálnenia pomeru akútnych a chronických lôžok". Toto vyjadrenie nám dáva opatrný optimizmus na to, že aspoň tlak ministerstva financií bude dostatočný, aby minister konečne prezentoval konkrétne kroky. A možno po zavedení týchto opatrení sa podobné situácie, ako nastali pri zamestnaní 300 lekárov v roku 2013 univerzitnou nemocnicou a následne znížením efektivity tým, že znížil sa počet hospitalizácií na jedného, čiže výkon išiel dolu, sa už nebudú opakovať.
Situácia je vážna, páni poslanci, a faktom je, že jedno opatrenie, a to vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne, sa nedarí zrealizovať ani vám, a nehovorím to so škodoradosťou, ale hovorím to s tým, že treba niečo nájsť, treba nejakým spôsobom nájsť tie nástroje, ktoré fungujú v iných európskych krajinách. Keď ste si vybrali jednu zdravotnú poisťovňu, tak, nech sa páči, predstavte ju, zatiaľ sme ju nevideli.
Potrebujeme, myslím si, že širšiu aj diskusiu o zásadných riešeniach a v tomto si myslím, že v mnohých veciach vecných máme na výbore pre zdravotníctvo, aj napriek tomu, že ho tvoria opozícia a koalícia, zhodu. Na jednej strane vidíme fakt, a poviem to teraz, tieto čísla sú veľmi, veľmi vážne, pretože v roku 2005, dobre si zapamätajme, že poisťovne mali na jedného poistenca 450 eur, pred desiatimi rokmi mali 450 eur na jeho zdravotnú starostlivosť, ročne hovorím, a v roku 2013, čiže za osem rokov, ich mali 755. Čiže celkovo za desať rokov bol nárast z 2,4 mld. v zdravotníctve na takmer 4 mld. v roku 2013.
Poviete si, ako je možné, že pri takomto náraste, naozaj zásadnom náraste, sa znova nemocnice zadlžujú? Poviete si, alebo politicky si možno poviete, že za to je zodpovedný zisk. Ale my už vieme, že nie je to len zisk, lebo ten zisk tvorí len tak 1,7 %. Čiže keď chcem veriť faktu, a sme vysokoškolsky vzdelaní ľudia, jednoducho nemôžme sa s tým zmieriť.
Poviem vám, čo to je. Na jednej strane sme mali zvýšené príjmy do zdravotníctva, ale na druhej strane rast výdavkov na jedného pacienta alebo poistenca, jak chcete, bol v roku 2005 466 a v roku 2013 774. Čiže celkovo výdavky na to, čo poisťovne alebo naše zdravotníctvo zaplatilo za reálnych pacientov, narástli viac, ako boli príjmy.
Prečo je to tak? My vieme, že žijeme dlhšie, čo je fajn, my vieme, že máme lepšiu kvalitu života, čo si myslím, že je tiež fajn, máme modernejšie lieky, dnes sa už mnoho operácií nerieši klasickou cestou, ale laparoskopicky a tak ďalej atď., neleží sa povedzme s alergiou v nemocnici týždeň, ale vyriešite si ju tabletkami a tak ďalej atď. Toto všetko stojí peniaze, nehovorím, že je to všetko postavené len na peniazoch. Ale netreba zatvárať oči pred faktom, že tieto zdroje sú potrebné a budú potrebné ešte viac. Ešte viac preto, lebo populácia Slovenska starne, a ľudia, ktorí budú prispievať na zdravotnú starostlivosť, je to podobné ako v sociálnom systéme, budú prispievať stále menej, alebo resp. bude menej ľudí, ktorí tu budú prispievať, a bude viacej ľudí, ktorí budú potrebovať zdravotnú starostlivosť.
Preto zvýšenie efektivity a efektívnosti, o ktorej hovorí aj Európska komisia vo svojej nedávnej správe z jari 2015, čiže hodnoty za peniaze, tie peniaze, ktoré tam prídu, sa musia lepšie využiť, je v dnešnej situácii naozaj kľúčová. Poviem aj prečo. Neefektívne systémy v systéme zdravotníctva sú absolútne neetické. Peniaze, ktoré sú zbytočne minuté, chýbajú inde a znamenajú horšiu dostupnosť, v zdravotníctve, žiaľ, znamenajú často až stratu zdravia alebo stratu života.
Budem končiť a poviem len jeden taký postreh. Počul som od kolegov SMER-u, priateľov, že odvolávanie na základe nejakej pseudokauzy alebo vyjadrení ministra, ktoré boli vytrhnuté z kontextu, je len politikárčenie alebo nejaké získavanie politických bodov v predvolebnom roku. Ja nebudem polemizovať o tom, prečo, aké sú hlavné dôvody možno v dôvodovej správe. Ako poslanci, vy koalícia alebo opozícia, máte právo hovoriť, odvolávať ministra za akékoľvek dôvody.
Myslím si ale, a vecne, že za to, že minister nepredložil konkrétne opatrenia na znižovanie nákladov na verejné obstarávanie ani v tejto správe, ktorú máme, nepredstavenie aspoň snahy o zásadné riešenie zdravotníctva, o zásadné reformy a neriešenie zadlžovania alebo slabej kontroly financovania štátnych nemocníc, ktoré môže mať za následok až ohrozenie zdravotnej starostlivosti, si minister Čislák právom odvolanie zaslúži.
Ďakujem pekne.