Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som začala jedným citátom: "Problems can never be solved on the same level of thinking that identiefied." Toto povedal Albert Einstein a v mojom preklade to znamená, ktorý, samozrejme, nedá sa takto celkom presne takýto jasný názov, jasná angličtina preložiť, znamená, že problém nikdy nemôže byť vyriešený na tej istej úrovni myslenia, ako je tá, v ktorej bol identifikovaný tento problém.
Čiže ani manželstvo, ani problém justície, ani problémy s manželstvom nemôžu byť vyriešené takýmto spôsobom. Ale veď nejde o nič nové, to čo sa tu odohráva v parlamente, vôbec nič nové. Nastal čas zmeny. Celý svet sa mení. V medzinárodnej politike Putin zrušil hranice, ktoré určila druhá svetová vojna, medzinárodné zmluvy sa stali zdrapom papiera. Katolícki disidenti tlieskajú bývalým komunistom, VÚML-aci sa stávajú moralizátormi, internacionalisti sa hrajú na veľkých národovcov, insitní myslitelia sa vyjadrujú kategoricky ku všetkému, skrátka zmena, zmena, žiadne istoty. Otvára sa hlavne priestor pre humoristov.
Pre mňa nie je ale veselé, že sa strana, ktorá zmenila Slovensko, stáva spoluzodpovednou za normalizáciu justície. Ale mnohé tu bolo povedané, ja to nemienim opakovať. Ja by som sa zmienila, sama som sa zmienila v nejakej faktickej poznámke o tom, že tento proces vnímam ako test dvoch rozdielnych strán politických, ktorí sa budú asi chcieť v budúcej vláde spojiť. Asi ako podľa vzoru, ako sa to často hovorí tuto na tejto strane, podľa vzoru CDU/CSU so socialistami. Problém je v tom, že kto sú tí socialisti a kto je ten CDU/CSU. Dokonca sa mi, počúvajúc tieto debaty, vynoril jeden podstatný moment z debaty, ktorá sa tu už v parlamente voľakedy odohrala, a kedy sa v tomto pléne veľmi vášnivo diskutovalo o presadení výhrady vo svedomí. Pre mnohých dodnes tu sediacich poslancov to bola zásadná záležitosť, tak zásadná záležitosť, že položili druhú Dzurindovu vládu, teda vlastnú vládu. A výsledok, výsledok bol nástup SMER-u. Výhradu vo svedomí dodnes nemáme a nikomu to zrazu neprekáža, nemáme ju a vtedy sa tak vášnivo za to bojovalo a spojenectvo KDH a SMER-u je mi dôkazom, že k výhrade svedomia sa v najbližšom čase ani nedostaneme. Skrátka už to nie je problém, ten len poslúžil na skrátenie vlády. Takže uvidíme, k akému výsledku dospeje toto vášnivé presadzovanie novej méty o manželstve v ústave za cenu takých kompromisov, pretože všetci dobre tušíme, k čomu povedie zákon o justícii z dielne SMER-u.
Členské štáty - a dovoľte mi trošku v krátkosti zhrnúť, čo sú skutočné problémy, ktorými by sme sa mali zaoberať, keď sa teda hovorí o manželstve, o rodine a podobne - členské štáty EÚ by mali podľa agentúry Európskej únie pre základné práva ratifikovať Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, tzv. Istanbulský dohovor. Podpísalo ho 17 členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska. Ratifikovali sme ho? Nie. Násilie na ženách a násilie na deťoch v rodinách nie je zrejme taký zásadný problém. A debata uviazla aj v mnohých iných krajinách, napríklad v Poľsku, na tom, že sa do debaty zapojili cirkvi a mnohí iní ľudia a, samozrejme, strany, Rádio Maria a podobne. Ale podľa moderne zmýšľajúcich katolíckych kňazov v Poľsku, s ktorými som ja napríklad v spojení, alebo v Rakúsku, ide o len zástupný problém a vyhľadávanie významov tam, kde nie sú. Ja dôverujem týmto moderne mysliacim kňazom.
Takže Slovensko nebude debatovať o násilí v rodinách a na ženách, nemáme na to ochotu a vyzerá to, že ani čas. Nakoniec, viete, aké je najpopulárnejšie príslovie na Slovensku, ktoré pochádza tuším zo 17. storočia alebo 18. storočia? "Keď zbiješ ženu, ako by si roľu pohnojil," sa hovorí a všetci muži s výnimkou niektorých sa schuti zasmejú. Takže žijeme v 18. storočí a možno aj v ňom zostaneme.
V 65 štátnych domovoch, detských domovoch, bez otca a matky, bez ohľadu na to, či tí rodičia žijú v manželstve, alebo nie, žije dnes na Slovensku 4 773 detí. Deti majú právo na ochranu - a to pripomínam - aj po narodení, nielen pred ním. Detské domovy sú preplnené, idú na doraz a zrejme naďalej my považujeme za potrebné pokračovať v tejto politike ich zapĺňania, i keď celý ostatný svet a naši susedia idú opačným smerom, napr. v Českej republike stále klesá počet detí v domovoch. V súčasnosti je u nich len v domovoch 4 400 detí, hoci sú dvakrát tak veľkí, a napriek tomu tam stúpol počet detí adoptovaných alebo presunutých do pestúnskych rodín, teda k mame a k otcovi. V Českej republike sa dokonca hovorí o rozmachu pestúnskej starostlivosti. Ani o tomto tu teraz nebudeme debatovať, veď načo. A ja to pokladám za mimoriadne dôležité, lebo keď sa pozrieme na kriminalitu detí, ktoré držíme v detských domovoch bez matky a otca, bez rodiny, sme svedkami vysokej trestnej činnosti páchanej týmito deťmi po ich odchode z domova, pretože nemajú vytvorené podmienky. 17 % z nich má agresívne, deviantné správanie, 24 % pácha kriminálne trestné činy, 14 % sa uchyľuje k prostitúcii a 44 % má problémy s alkoholizmom, hráčstvom a drogovou závislosťou podľa posledných štatistík. Pritom v náhradných rodinách máme umiestnené len 1 500 detí. Na adopciu sme poskytli len 365 detí, z toho 30 do zahraničia a treba pripomenúť, že len do zahraničia boli adoptované deti znevýhodnené a postihnuté. Pritom preťažené sestry v detských domovoch určite robia všetko, čo môžu, a týmto deťom by bolo úplne jedno, či by náruč bola oficiálne, ich rodičov, bolo oficiálne posvätená alebo v úrade, alebo v kostole a o tom som presvedčená.
V roku 2012 bolo zaregistrovaných na Slovensku 26 006 sobášov ženy a muža, vyše 42 z nich sa teraz alebo v krátkej dobe rozvedie bez ohľadu na to, či bude presadená táto ústavná zmena, alebo nie. Priemerná dĺžka manželstva trvá 15 rokov. Málo na to, aby muž a žena dali dobrý štart do života svojim potomkom. A o deti by nám malo ísť v prvom rade. Alebo nie? Alebo o ideológiu, a nie o deti? V mimomanželských vzťahoch, v mimomanželských sa narodí ročne 35,37 % všetkých detí na Slovensku. To neznamená, že tieto deti nebudú mať otca alebo mamu, pretože veľká časť z nich sa o neuzavretí manželstva snaží prekonať fatalitu zvyšujúceho sa percenta rozvodov, alebo aj to, že pokiaľ sa nevezmú, majú viacej peňazí na sociál... ako sociálnu pomoc. Tu si treba položiť aj otázku, prečo niektorí muži nie sú ochotní vstupovať do pevných zväzkov, pretože dnes - podľa všetkých štatistík a analýz - mladí muži do veľkej miery dávajú prednosť venovať sa svojim koníčkom a atraktívnemu tráveniu voľného času. O mužoch tu zatiaľ nebola reč. A Slovensko v tomto ale nepredstavuje výnimku. Je to globálny problém, ktorý nevyriešime zmenou ústavy ani snahou zastaviť rieku. Samozrejme, pokiaľ tým nesledujeme len politické ciele. Čo sa však stane so ženou a s deťmi po rozvode? Na Slovensku stále pribúda počet neúplných rodín, v ktorých žije veľmi mnoho detí. Nevedieme štatistiky týchto detí. Štatisticky ale sú neúplné rodiny najchudobnejšie, oveľa chudobnejšie ako všetci dôchodcovia. Až 86 % týchto rodín, v ktorých žije len jeden rodič s jedným dieťaťom aspoň, majú mesiac čo mesiac nesmierne ťažkosti s platením bežných výdavkov. Tieto deti vyrastajú v podmienkach, kedy by potrebovali pomocnú ruku, aby sa necítili byť odstrčené a aby si neodniesli do života nezmazateľný pocit krivdy. Ale to nedosiahneme tým, že uzavrieme nejako ľudí v manželstvách. Zaujímavé je, že tu sa vôbec nedebatuje o tom, o čom sa debatuje napríklad v Rakúsku a v Poľsku, že či môžu pristupovať rozvedení ľudia k svätému prijímaniu. V Poľsku je to veľký problém. Zisťovala som si v osobnom, súkromnom prieskume, rozvedení ľudia pokojne chodia na Slovensku. Na Slovensku to nie je žiaden problém. Už sme predbehli aj pápeža, ktorý o tom uvažuje, že istým spôsobom zmierni sankcie voči rozvedeným ľuďom, dokonca pobozkal jedno dieťa, ktoré pochádzalo z mimomanželského vzťahu. Tieto, tieto symboly netreba podceňovať. Podľa niektorých štatistík, ak sa páru - bez ohľadu, že či sú to z mesta alebo z dediny - narodí postihnuté dieťa, 97 % mužov opúšťa takéto manželstvo do jedného roka a nechávajú napospas. A pretože nemáme dostatočný systém vybudovaný pre takéto ženy, ako to majú v iných vyspelých krajinách, opustené manželky s postihnutými deťmi sa stávajú tými najväčšími chuderami v tomto štáte. Najdeprimovanejšími a na najmenšiu penziu odkázané v našej spoločnosti. Tieto ženy už potom nemajú väčšinou žiadne iné dieťa. Môžem poskytnúť niekoľko, niekoľko absurdných prípadov, ktorých som bola svedkom. A celý svoj život, až do smrti sa samé venujú len svojmu postihnutému dieťaťu, kým ich muži rozsievajú svoje semená ďalej.
Pozrime sa ešte na postavenie žien, manželiek alebo bývalých manželiek vo vysokom veku. Už som raz z tohto miesta hovorila o probléme takzvaných sendvičových žien. A týka sa to tak tých žien, ktoré sedia po tejto strane, tak tých, ktoré sedia po tejto strane (ukázanie na pravú a ľavú stranu rokovacej sály), ktoré musia pomáhať svojim rodinám s vnúčatami a zároveň sa starať o dvoch alebo dokonca štyroch nevládnych rodičov. Musia chodiť zároveň do práce alebo sa práce vzdajú, čím riskujú oveľa menšiu penziu, keď odídu do predčasného dôchodku. Naopak, trestáme ich. Trestáme ich a našou politikou im odkazujeme, že vnukov treba dať do jaslí a rodičov do hospicov, ktoré, mimochodom, sú preplnené takisto ako tie detské domovy. A keď si ženy splnia všetky tieto úlohy, pri ktorých spoločnosť predpokladá, že ich budú vykonávať bez nároku na nielen odmenu, ale ani uznanie, bez akejkoľvek finančnej pomoci zo strany spoločnosti, odídu do dôchodku so svojím menším dôchodkom, pretože za tú istú prácu v tejto spoločnosti, na tom istom poste dostávajú o 21 % menej ako muži.
Tak to je len pripomenutie tých skutočne veľkých problémov, ktoré majú rodiny, manželstvá, ženy a deti v tejto spoločnosti. Mohli by sme ešte o... hodiny rozprávať o bývalých manželoch, ktorí sa dokonca ženili aj v kostoloch, aj všetko a ktorí sa úspešne vyhýbajú plateniu výživného, o krátení financií na centrá voľného času a pre mimovládne organizácie, ktoré sa deťom venujú. A o podobných problémoch, ktoré stoja za pozornosť, tu nebudeme predsa diskutovať hodiny. Preto vám hovorím, táto novela ústavy nič nerieši. Je len pripomenutím, že určitá časť poslancov zastáva určitú ideológiu.
Pevne dúfam, že na budúcom zasadaní parlamentu budete, vážení kolegovia, venovať veľkú energiu aj týmto problémom a dosiahnete, že sa spojíte so SMER-om a prejdú aspoň niektoré vaše pozmeňujúce návrhy. To vám prajem a budem na to skutočne čakať, ale za tento deal, za tento kšeft, ktorý nič nerieši z tých problémov, o ktorých som hovorila, hlasovať nebudem. (Potlesk.)
Skryt prepis