Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto je už trochu iná debata tu v parlamente. Odvolávanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska nie je tvorba nového zákona ani riešenie ťaživej situácie nezamestnanosti na Slovensku, ani rozprava o tom, že ako budú rozdelené peniaze v sociálnych službách. Toto je krok, ktorý je ireverzibilný, to znamená, že sa nebude dať vrátiť späť. Chcem poďakovať vám všetkým - a bolo nás skoro všetkých 150, ktorí hlasovali za to - že mohla vystúpiť pani generálna riaditeľka Rozhlasu a televízie Slovenska. Chcem poďakovať plénu, pretože siedmi poslanci SMER-u vo výbore 12. júla hlasovali proti tomu, aby pani generálna riaditeľka a predseda Rady RTVS vôbec mohli vystúpiť. Takže ja sa vám chcem naozaj z úprimného srdca poďakovať, že ste zmenili ich názor a parlament sa znovu predsa len stal miestom, kde sa vypočujú názory a kde sa debatuje, kde aspoň, aspoň sa snažíme o zdanie, že nie je aj tak všetko dohodnuté v straníckych centrálach. A že teda to, že tu sedíme ako poslanci, má aj nejaký zmysel a váhu, že nie sme len hlasovacia mašinéria, ktorú riadia, nehnevajte sa, ale ľudia, ktorí sú podriadení parlamentu.
Dnes tu ideme hovoriť aj o imidži. O tom, ako budeme vyzerať, či dávame signál, že sa niektoré zmeny v dôležitých pre informovanie verejnosti napríklad v médiách alebo v iných inštitúciách budú riešiť tak, ako sme toho boli svedkami v deväťdesiatych rokoch, ako to hovoril pán Mečiar: "Máme väčšinu, zvyknite si." A to upozorním, že je slovo, ktoré sa volá po slovensky krásne - svojvôľa. Upozorňujem, že každý prejav svojvôle je v podmienkach materiálneho právneho štátu z ústavného hľadiska považovaný za neakceptovateľný a dlhodobo neudržateľný. Už sme to zažili, prežili sme to všetci, ktorí máme trošku dlhšiu politickú kariéru alebo nejakú inú, ktorá sleduje politiku, všetci vieme, koľkých takýchto káuz sme sa dožili.
Mňa veľmi znepokojilo správanie sa výboru pre kultúru a médiá. Nemôžeme sa rozhodnúť využiť väčšinu v parlamente a zabudnúť, že v našom právnom poriadku musia byť takéto veci, napríklad ako odvolávanie tak dôležitej osoby, aspoň poriadne zdôvodnené. Uznesenie výboru musí byť v právnom štáte poriadne zdôvodnené. A uznesenie výboru z 12. júna sa zakladalo na e-maili občana Petra Lysého, ktorý ani nežije v Slovenskej republike, občana Slovenskej republiky. Práve preto sa vo vašom zdôvodnení už toto meno ani neobjavuje, v tom ďalšom, čo ste dostali.
Ja dúfam, že pokiaľ sa vráti na Slovensko zo zahraničia, že bude protestovať, pretože keď sa už neobjaví v tom druhom uznesení, tak prichádza o veľkú popularitu. Poslúžil. Poslúžil. Lysý by mal byť asi ďalším precedensom v politickej kultúre Slovenska. Som rada, že sme si mohli vypočuť na výbore, druhom výbore, ktorý musel byť zvolaný, pretože prvé uznesenie po mediálnom tlaku a tlaku verejnosti muselo byť, vlastne nie zrušené, ale akosi nebudeme o ňom hovoriť, sme si vypočuli aj predstaviteľov Slovenskej televízie. Jeden pán, ktorý zastupoval Konto nádeje, a jedna pani, ktorá zastupovala jednu zo 7 odborárskych organizácií Slovenskej televízie. Veľmi ma prekvapilo, že vôbec nehovorili k téme. Oni hovorili o tom, že sa im nepáči program, ako by to malo byť, že oni by to robili inak. Chápem, ale kladiem si otázku: Zavolal niekto týchto ľudí, aby takýmto spôsobom vystupovali na výbore? O čo v tomto prípade išlo? Táto situácia môže znamenať teda dve veci. Na základe nejakého e-mailu, ktorý sa bude komukoľvek hodiť, bude možné odvolávať dôležitých ľudí, ktorí konsolidujú pred krachom stojacu organizáciu, na ktorú doplácajú všetci občania Slovenskej republiky. A potom vystupovania pred výborom ľudí z televízie, ktorí nám rozprávajú, ako by oni robili program.
Ani v súkromných televíziách nemôžu zamestnanci ovplyvňovať program, na to sú iní ľudia. Pokiaľ teda Slovenská republika zostane právnym štátom, mali by sme si uvedomiť, že sme vo väčšom ohrození, než si myslíme, máme, hlavne, keď pozorujeme správanie sa nášho prezidenta. Prezidenta Gašparoviča, ktorý vyše roka nevymenoval právoplatne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora, teda zvoleného prokurátora na svoje stanovisko. To je, samozrejme, omnoho väčšie ohrozenie právneho štátu, teda našej Slovenskej republiky ako nezákonné a protiústavné odvolávanie generálnej riaditeľky RTVS. O tom rozhodne súd. O tom rozhodne súd a vezmete za to zodpovednosť? Keď súd rozhodne a oslobodí ju a zaplatíte vy tie peniaze? Za celý proces a za peniaze, ktoré môže vysúdiť? Pretože ako som povedala, je to nezvratný proces a k tomu budem musieť, ona sa už nemôže vrátiť, to znamená, že k tomu bude musieť súd prihliadať.
Ďalej ma znepokojilo na výbore, že tu prítomný pán poslanec Číž už hovoril o tom, ako keby plénum neexistovalo. Ako keby nemalo vôbec zmysel hlasovať. Vyslovil sa, že sa už môžeme podieľať na voľbe nového generálneho riaditeľa, takže plénum, neplénum, je rozhodnuté. A to bez ohľadu na konzekvencie, na ktoré máme povinnosť vás upozorniť. Veľmi nerada by som konštatovala, že by to mohlo ukazovať na situáciu, v akej sa parlament ocitá. To znamená, že nezáleží na tom, čo tu budeme hovoriť a ako budeme argumentovať. Bude záležať na rozhodnutí mimo tohto parlamentu.
Chcela by som upozorniť, že už americký prezident Madison, a to už je pekných pár desiatok rokov, pochopil, že pre demokratický režim nie je len dôležitá väčšina, ale zákonnosť, ústavnosť a že zákon a ústava musí byť nad väčšinou. To je ten základný princíp moderného právneho štátu. Keď som rozmýšľala o tom, ako človek, ktorý sleduje veľmi detailne politiku ministerstva kultúry a projekty, ktoré sú s tým spojené, financiami, uvedomila som si, že možno, že tu ide práve o to mediálne centrum a vyhlásenie takej súťaže, ktoré, citujem, povedala pani generálna riaditeľka, by mohlo vyjsť podstatne lacnejšie, teraz ju citujem: "Možno prekáža tým projektom, ktoré sme zastavili po voľbách v roku 2010." Tu sediaci pán minister Maďarič podpísal buď deň pred voľbami, alebo deň po voľbách 2010 zmluvu na výstavbu mediálneho centra na chrbte Slovenského národného divadla, toho nového - a ja som tu, z tejto pozície upozorňovala vtedy parlament, že projekt predpokladal, že nové mediálne centrum bude postavené za 4,5 mld. Sk a do roku 2037 mali daňoví poplatníci sa na to skladať až do výšky 14 mld. Sk. Vieme, kto za tým stál. Vieme, že išlo o pozemky a lukratívne postavenie budov v Mlynskej doline. To všetko vieme. Považovala som za veľmi dobré, že sa nám podarilo tento projekt zastaviť, ale, samozrejme, to nevyriešilo situáciu, že ako televízia, tak rozhlas sú pre megalomanské projekty zo 70. rokov umiestnené v príliš veľkých budovách, ktoré nepotrebujeme pre moderné verejnoprávne médiá.
Prekáža pani riaditeľka? Ja chápem, že tie pozemky v Mlynskej doline sú veľkým pokušením a ťažko sa mu odoláva, to treba povedať a to tiež chápem. Pri tejto príležitosti by som vás tu chcela upozorniť na ďalší enormný balík - 217 mil. eur, ktoré sme dostali ako európsku finančnú pomoc na digitalizáciu nášho národného dedičstva a nečudujte sa, že som skeptická, pretože jedným z prvých krokov nového, staronového pána ministra bolo, že jasne dal najavo, aby sa porúčal šéf národnej knižnice, pán Katuščák. Chápem, že národná knižnica nie je predmetom takého veľkého zainteresovania mnohých poslancov ako verejnoprávna televízia. Tomu rozumiem. Kto z nás chodí pravidelne a koho z nás národná knižnica prezentuje?
Takže pokúsim sa dať na najbližšej hodine otázok otázku pánu ministrovi Maďarovičovi, či dodrží zmluvy, ktoré boli podpísané v súlade s národnými záujmami, alebo znovu podpíše dva, či tri týždne pred voľbami, zmluvu so súkromnými subjektami, ktoré chceli vyviezť naše písomnosti, krehké písomnosti z 18. a 19. storočia do Lipska. Uvidíme.
Ja rozumiem tomu, že pani generálna riaditeľka sa bude musieť brániť. Nie preto, aby zostala na stoličke, ale asi sa jej nebude chcieť po tej enormnej práci, ktorú urobila, odísť s nálepkou, že prekročila zákon. To je veľmi veľké obvinenie. Ja chápem, že to dostal pán predseda výboru ako úlohu, ale čudujem sa, že ju spĺňa tak amatérsky. Mám teda pre vás radu. Nepomáhajme si očierňovaním ľudí, to sa vždy vráti, ktorých môže súd po rokoch oslobodiť. A keď nie na slovenskej úrovni, nezabúdajte, že už sme podriadení aj jurisdikcii Európskeho súdu. Povedzte otvorene. Máte väčšinu, my vám nemôžeme v tom brániť. Povedzte to otvorene, potrebujeme to zmeniť, potrebujeme odvolať generálnu riaditeľku, potrebujeme zmeniť radu, potrebujeme tam dodať svojich ľudí, aby som citovala pána Číža na výbore: "Potrebujeme, aby Slovenská televízia bola objektívnejšia a reálnejšia, aby reálnejšie a objektívnejšie informovala o politickom procese na Slovensku." Zapísala som si to, aby som si to zapamätala. Ja vás rozumiem, ale vás upozorňujem, že ste tam dali v predošlej vláde Roberta Fica pána Hrehu a potom pána Nižňanského, ktorí doviedli Slovenskú televíziu na absolútny pokraj krachu. Tak, prosím vás pekne, keď už nechcete, aby bolo Slovensko právnym štátom, keď riskujete súdy, aspoň vyberte niekoho, kto nedovedie televíziu do absolútneho krachu. Dnes ako keby ste nechceli prebrať zodpovednosť za ten stav, ktorý trval v Slovenskej televízii od roku 2006 do 2008, ale za tento stav, ponesiete celú zodpovednosť. Chápem, že sa ponáhľate, ale prišlo mi na rozum, že to je možno len taká skúška, ako budú na tento krok reagovať médiá a informovaná verejnosť, komu bude prekážať protizákonnosť, komu amaterizmus, taká skúška, čo ešte bude možné urobiť. Ale som presvedčená, že dôsledky sa vrátia a skoro dvadsaťročná existencia Slovenskej republiky a slovenského parlamentu je toho dôkazom. Slovenské príslovie hovorí, práca kvapná, málo platná. A ja k tomu dodávam: Chápem, že je účelová. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
