Dobrý deň, vážená pani predsedajúca, pán minister, ja sa veľmi ospravedlňujem, budem hovoriť za Popolušku. Za Popolušku. Všetci poznáte rozprávku o Popoluške. Chudiatko musela vymetať popol z pece, nikto ju nemal rád, macocha ju týrala, ale nakoniec niekde sa objavil princ a odniesol ju do zámku alebo do raja. Čiže určite už tušíte, že budem hovoriť o slovenskej kultúre z pohľadu rozpočtu našej malej Popolušky.
Nepochybne slovenská kultúra je z pohľadu rozpočtu iných štátov dlhodobo Popoluškou. O tom niet pochýb. Popoluškou štátneho rozpočtu a, ako som povedala, princ nikde, rozpočet, ktorý máme na stole až do roku, s výhľadom do roku 2015, ani so žiadnym princom nepočíta. Teda, aby sme si povedali to na niektorých číslach. Ministerstvo kultúry malo v roku 2011 k dispozícii 196,796 mil. eur a vo výhľadovom rozpočte do roku 2015 to bude len 182,714 mil. eur. No, skrátka Popoluška. Toto číslo v roku 2015 je podľa tohto odhadu 1,01 % štátneho rozpočtu. Princovia sa zrejme dnes už nenosia.
Pán poslanec Dzurinda a pani poslankyňa Žitňanská hovorili o tom, či tento rozpočet prináša nejaké vízie, či vidíme nejaké, nejaké plány, ktoré by sme vedeli vyčítať a povedali si, áno, máme problémy s rozpočtom, máme problémy v eurozóne, máme problémy vo svete, ale tu je nejaká nádej, tu je nejaký plán. Podľa tohto rozpočtu niet tam ničoho. Nič. Máme tam len, samozrejme, európske mesto kultúry, pretože predošlému vedeniu tohto projektu sa podarilo, nedá sa povedať iné slovo, len vydindať, to už nič inšie nepoznám, skumulovaním niektorých iných rezortov z európskych fondov niektoré peniaze, aby uskutočnili aspoň niektoré investičné projekty.
Konečne máme na stole rekonštrukciu Národnej galérie. Tá čaká už desať rokov, od prvej Ficovej vlády v roku 2006, kedy prvá Ficova vláda zastavila projekt rekonštrukcie Národnej galérie, potom tri roky prebiehalo verejné obstarávanie na rekonštrukciu Reduty, no a teraz konečne, a to bolo v časoch, kedy malo Slovensko hospodársky rast skoro 11 % a peniaze viseli na stromoch, tak teraz konečne po desiatich rokoch odkladania, konečne Národná galéria snáď sa do roka, dvoch, troch dočkáme, že prestane zatekať na obrazy našej národnej kultúry.
V mediálnych správach, v takom tom marketingu, že ako vyzerá rozpočet ministerstva kultúry, boli zmieňované aj Budmerice, ako vraj plán ministerstva kultúry, čo samozrejme sa neobjavilo v rozpočte, čo som veľmi rada, lebo to ani tam nepatrí, pretože Budmerice majú byť financované z nórskych fondov. Ako mám správy, ak mám teda dobré správy, pán minister, tak to Nóri nakoniec odsúhlasili pred pár dňami, hej. Takže by snáď mali byť Budmerice potom v dlhodobom spore s rádom pripravené na to, aby sme mali aspoň nejaký priestor reprezentačný pre naše obdobie, keď budeme... Aha, pardon, prepáčte, Rusovce (Reakcia vystupujúcej na upozornenie predkladateľa.), áno, ďakujem vám veľmi pekne. Rusovce, ktoré proste by sme mali mať k dispozícii, keď budeme predsedníckou krajinou Európskej únie. Čo bude s Budmericami, to teraz nikto nevie.
Čo teda chce vláda Slovenskej republiky urobiť na nasledujúci rok a nasledujúce tri roky so slovenskou kultúrou? Je to veľmi veselé čítanie, a ja viem, že tuto padajú samé také nepríjemné správy, pán minister je zelenejší a zelenejší aj z toho sedenia tu, ale dovoľte mi, aby som vám veľmi veselé správy prečítala. Lebo napríklad, keď si pozriete rozpočtovú kapitolu ministerstva kultúry na roky 2013 až 2015, tak sa dozviete, že Slovenská národná knižnica v Martine bude mať 65 tis. eur, v 2014 65 tis. eur a v rozpočte na rok 2015 65 tis. eur. Univerzitná knižnica 150 tis. eur, v 2014 150 tis. eur a v rozpočte 2015 150 tis. eur. Skrátka úradníci len proste odpisovali čísla, to má asi takú výpovednú hodnotu ako detská riekanka. To je veľmi milé a také, by som povedala, na smiech a nemá to žiadnu, samozrejme, žiadnu výpovednú hodnotu.
Ďalšie veselosti, dovolím si vám citovať. V oblasti informatizácie kultúry je cieľom kapitoly zabezpečiť udržateľnosť projektov s celorezortnou pôsobnosťou. Ide o štatistické zisťovanie za oblasť kultúry, poskytovanie dotácií, centrálny jednotný ekonomický systém a prevádzka rezortnej siete. V roku 2013 sú na financovanie projektu určené rozpočtované prostriedky vo výške 1,10 mil. eur, čo znamená 62,1-percentný medziročný pokles.
Ďalej, zámerom stratégie rozvoja slovenského knihovníctva je vytvorenie podmienok pre knižnice a knižničnú činnosť, aby knižničný systém Slovenskej republiky zohrával aktívnu úlohu v poskytovaní informácií a v sprostredkúvaní poznatkov. Na uvedenú stratégiu sú v roku 2013 plánované zdroje v sume 1,34 mil. eur, čo je 29,5 menej percenta oproti schválenému rozpočtu na rok 2012. Najprv to začína, že máme veľké strategické plány, a potom oznámime, že vlastne máme o 29 alebo 62 % na to menej. Takže je to také veselé čítanie aj so slzami v očiach, aspoň pre toho, pre ktorého slovenská kultúra niečo znamená.
Ďalšie čísla, ale ktoré dokazujú moje slová, že vlastne niet ani o čom diskutovať. Zdroje, rok 2011 - 197 mil. eur, 2013 - 189 mil. eur, 2015 - 183 mil. eur. Strategické zámery, 4,5 mil. v 2011, 2013 - 4,7, 2015 - 3,5. Granty, to znamená, podpora neštátnej kultúry, 2011 - 17 mil., 2013 - 22, 2015 - 21. Aktivity v prospech slovenskej kultúry v zahraničí, 2013 pokles o 40 percent. Kultúrne aktivity našich kultúrnych organizácií, pokles o 33,7 percenta. Tu niet ani o čom diskutovať.
Pozrime sa teda na to, ako sú na tom pracovníci v kultúre. Tu sa často hovorí a veľmi veľa sa hovorilo, pracovníci v kultúre sú vzdelaní ľudia, rozhľadení, ale ich platy klesli pod priemernú, teda v priemere klesli pod priemerný plat v Slovenskej republike, v slovenskom hospodárstve. Kto nám teda bude pracovať v kultúre o dva, tri roky? Neviem. Pritom rezort kultúry, a o tom sa tu málo hovorí, zamestnáva veľmi veľa ľudí. Dosť ľudí. A mohol by zamestnávať viacej a mohol by byť určitou nádržou, do ktorej by sa dali presunúť niektoré časti nezamestnaných občanov.
Tvoriví ľudia na Slovensku sú dnes často v pozícii živnostníkov alebo pracujú pre niektoré organizácie na dohodu. Čo im pripravuje tento rozpočet? O tom už hovorili mnohí moji kolegovia a ja ich nebudem opakovať. Čo títo živnostníci, to znamená, režisérky, spisovatelia, maliarky, hudobníci a tak ďalej a tak ďalej, ako to bude súvisieť s ich životnou úrovňou, týchto tvorivých ľudí, jedna časť tých mimoriadne tvorivých ľudí Slovenskej republiky. A práve preto sme pripravili aj na túto schôdzu návrh s pánom poslancom Beblavým, aby sme im aspoň trochu uľahčili, pretože títo ľudia, títo tvoriví ľudia sú zaťažení ešte ďalšou daňou, ktorú žiadni iní ľudia neplatia. A to je 2 % odvodu do fondov. Práve preto sme to pripravili, pán minister. Aj v tomto zmysle čítajte náš návrh s pánom poslancom Beblavým, že v tomto zmysle, keď títo ľudia ako živnostníci a dohodári budú, však nakoniec tu sa včera celý deň o tom rozprávalo, nemusím vám to opakovať, aspoň aby tie dve percentá sme im zobrali. Ja sama, keď som bola aktívnou umelkyňou, som tie dve percentá platila. Možno ste príliš mladý, ale to je komunistický starý vynález, ktorý týmto zabezpečoval, že tí, na ktorých komunistom najviac záležalo a ktorí robili, dnes je to marketing, to sa robí inak, ale vtedy to bola ideológia, to znamená, spisovatelia dostávali za tretinovú cenu koňak v Budmericiach. A to by sme mali zrušiť. Ja som to vždy mala v programe a uvidíme, ako sa zachovajú vaši poslanci, ale poprosila by som vás, keby ste s nimi o tom aspoň o tom hovorili. Ďakujem pekne.
Ale tento štátny rozpočet skrýva ešte pár čísiel, o ktorých tu treba hovoriť v mene Popolušky. Prvá je otázka Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. A teraz prosím všetkých tých, ktorí predsa len majú trošku záujem na tom, ako vyzerá dnešný rozpočet, prosím vás, Tlačová agentúra Slovenskej republiky dostane o 900 tis. eur viacej. Nielenže dostáva 500 tis. eur na svoju činnosť, vraj za verejné služby, a to v prostredí, ktoré je trhové. Keby sme nemali trhové prostredie v poskytovaní týchto služieb, nemohli by sme nič povedať. Nemáme pri úrade vlády, tak ako má napríklad Nemecko, agentúru, vládnu agentúru, ktorá poskytuje všetko to, k čomu sa k zmluvám, a mám ich tu tri, zaväzuje náš štát. Tu je zmluva, ktorú podpísal minister Krajcer, ktorá je teda na tých 500 tis. eur. Tu je zmluva, ktorú podpísal pán Maďarič v roku 2012, a ktorá túto sumu zvyšuje. A tu je posledná zmluva z novembra 2012, ktorá hovorí o tých 900 tis. eur navyše. No tak som si pozrela, na čo to má byť a čo predstavujú tie verejné služby. A tie verejné služby predstavuje to, že vydá informáciu, že čo povedal pán prezident. A potom vydá informáciu, že čo povedal pán premiér. A že vraj to bude archivovať. Tak toto už nie je ani veselé. Deväťstotisíc eur. Ja som sa pozrela na tie rozpočty, pán minister. Máte tu 900 tis. eur. Deväťstotisíc eur môžete niekomu prilepšiť. Ja rozumiem, ak chcete, aby TASR zatajila niektoré informácie, alebo aby vydala informácie, ktoré nie sú pravdivé, treba ju podplatiť. Ale 900 tis. eur?! Však to sú 3 mld. slovenských korún! To je neuveriteľné. Stálo za to, prečítať si ten rozpočet. Čiže aby som to zhrnula, TASR dostane za službu politickej strane SMER navyše 900 tis. eur.
RTVS, to je naša dlhodobá a obľúbená téma. Teda poslanci, 83 poslancov SMER-u zrušilo zákon o anulovaní zástrčkovej dane, lebo to už sme si tu vyjasnili, že treba, aby sme tomu hovorili tak, ako to je. Zástrčkovej dane, ktorú platia všetci tí, ktorí majú doma zástrčku, teda mali by platiť. Druhá vec, štát si naplánoval, že do RTVS pôjde navyše 28 mil. eur na zmluvu so štátom. Uvedené je to ako zmluva, ktorá zabezpečuje, že RTVS vytvorí programy pre pôvodnú tvorbu. Ale prepáčte, propagovať a robiť pre pôvodnú tvorbu je normálne v zákone o verejnoprávnych médiách. Tých 28 mil. nie je na pôvodnú tvorbu. Tých 28 mil. je na vykrytie deficitu, ktorý vzniká zle vypočítaným zákonom o zástrčkovej dani. Nič viac a nič menej. Ľudia, naši občania sa poskladajú na 72 až 75 mil. zo zástrčkovej dane pre fungovanie verejnoprávnych médií, z toho 3 mil. pôjdu na obsluhu tohto vyberania a 28 mil. k tomu musí ísť, aby verejno-právne médiá vôbec fungovali. Takže tu je ďalších 28 miliónov. A kto je zodpovedný za zle vypočítaný zákon? No, dnešný minister kultúry, samozrejme, keby už bolo o tom, že kto by mal byť zodpovedný za zle vypočítaný zákon.
Keď už hovoríme o číslach, upozorním vás, že 8 mil. eur stojí len aparát ministerstva. Keď si pomyslíte, koľko má, aké má obsadenie ministerstvo kultúry, a aké má obsadenie TASR, a predstavte si, že TASR dostáva milión štyristo tisíc eur zo štátneho rozpočtu a celé ministerstvo funguje, aparát ministerstva, za osem miliónov eur.
A posledná téma, ktorá teraz sa objavila, a môžete si ju nájsť aj na webovej stránke ministerstva, a to je, ja som to nazvala, ako som nazvala slovenskú kultúru Popoluškou, tak toto som nazvala Chamtivcami. Chamtivci medzi nami existujú. Samozrejme vždy boli. Aj v minulosti. A vždy budú. Ale zdá sa, že Chamtivci sa vracajú. Možno si pamätáte, že som dokonca protestovala pred ministerstvom kultúry, keď suma 6 mld. slovenských korún, 207, ešte viacej, 217 mil. eur, ktoré nám poskytli európski daňoví poplatníci na archivovanie a digitalizovanie našej, a ochraňovanie a reštaurovanie, našej národnej kultúry, malo padnúť do kešene jedného, jediného podnikateľa menom pán Kišš. Túto zmluvu s pánom Kiššom podpísal minister Maďarič deň po skončení vládnutia prvej vlády Roberta Fica.
Ak si pamätáte, niektorí z vás, ja som položila ministrovi, novému ministrovi, teda staronovému ministrovi kultúry Maďaričovi otázku na hodine otázok, a hoci to bola len jedna otázka, vyžrebovali ma, veľmi som sa prekvapila, a pán minister Maďarič odpovedal na túto otázku. Prišiel k tomuto pultu, a keď som sa ho pýtala, či budú platiť zmluvy s našimi národnými kultúrnymi organizáciami, ktoré boli podpísané v novembri v 2010 ministrom Krajcerom, či budú platiť, a či sa ich bude držať, vtedy pán minister prišiel sem a povedal jedno arogantné áno a odišiel. Pamätáte si na to? No tak vám chcem oznámiť, a dnes je to aj v novinách, že minister Maďarič začína spochybňovať vypovedanie zmluvy s pánom Kiššom. A bude sa znovu snažiť o outsourcing, hoci máme národné kultúrne inštitúcie. Ja to považujem za absolútnu aroganciu a veľkú stratu pre slovenskú kultúru.
Veď my dodnes nemáme na slovenskú kultúru rozpočet, ktorý by dosahoval 6 mld. korún bývalých slovenských. A tu máme peniaze. Neboli to, nie sú to peniaze od našich daňových poplatníkov, aby sme zachránili rukopisy Štúra, Kalinčiaka a ostatných ľudí, ktorí už sú pre vás niektorých len mená na skúške, pri maturite. Ale každý, kto sa pôjde pozrieť do Národnej knižnice, ako vyzerajú tieto rukopisy, každý, kto pôjde do depozitu Národnej galérie, každý, kto pôjde do depozitu Slovenského národného múzea, sa zdesí. Skúste si urobiť takýto výlet! A tu máme peniaze, peniaze, ktoré prekračujú celoročný rozpočet kultúry, a my to pcháme do kešene jedného človeka, ktorý nikdy v tejto oblasti nepracoval. Nikdy.
Ja vyzývam všetkých normálnych ľudí, ktorí ešte nestratili súdnosť a neboja sa, lebo toto je o strachu, aby sa postavili proti tomu. Ja sa proti tomu ako vtedy, tak aj teraz postavím.
Ďakujem veľmi pekne.
