Ďakujem pekne, pani predsedajúca. A podobne, ako pred nejakou chvíľou na výbore, ja sa budem snažiť zareagovať na niektoré otázky, alebo možno aj nepochopenie kolegov poslancov, budem sa snažiť vysvetliť ešte raz tú celú schému a ten predmet, o ktorom hovoríme dnes na, v rámci rozpravy o zákone o obchodovaní s emisnými kvótami.
Od 1. 1. 2013 do roku 2020 budeme v treťom obchodovacom období, pričom v Slovenskej republike v roku 2005 až...
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. A podobne, ako pred nejakou chvíľou na výbore, ja sa budem snažiť zareagovať na niektoré otázky, alebo možno aj nepochopenie kolegov poslancov, budem sa snažiť vysvetliť ešte raz tú celú schému a ten predmet, o ktorom hovoríme dnes na, v rámci rozpravy o zákone o obchodovaní s emisnými kvótami.
Od 1. 1. 2013 do roku 2020 budeme v treťom obchodovacom období, pričom v Slovenskej republike v roku 2005 až 2009 bolo prvé obchodovacie obdobie a 2008 až 2012 druhé obchodovacie obdobie. A v tomto období, teda v tých predchádzajúcich obdobiach sa emisné kvóty prideľovali bezplatne. A Európska komisia zaviedla od 1. 1. 2013 nový systém prideľovania emisných kvót a vyčlenila tri skupiny spoločnosti, ktoré budú emisné kvóty, ktorým budú emisné kvóty prideľované buď bezplatne, alebo druhá skupina je sčasti bezplatne a časť za úplatu, a potom tretia skupina spoločností je, ktoré si musia všetky kvóty alebo emisné limity kúpiť. Napríklad do tejto skupiny patria elektrárne.
Na to, aby mohol tento systém fungovať od 1. 1. 2013, je potrebné prijať aj dnešný zákon, ktorý sme dali v skrátenom legislatívnom konaní. Ale pri všetkej úcte, páni kolegovia, ja nemám pocit, že ste to dostali na poslednú chvíľu a že je to celé šité horúcou ihlou. Veď o tomto zákone sa rokuje od augusta. Od augusta sa na odborných fórach, na rôznych konferenciách, na medzirezortnom pripomienkovom konaní, aj s Greenpeace a inými mimovládnymi organizáciami, na tieto témy bavíme a vy sa tvárite, aj pán predseda, pri všetkej úcte, aj pán kolega Mičovský, ako keby vám to teraz spadlo z neba a prvýkrát ste sa s tým stretli, dve minúty pred zasadnutím výboru a vy ste takí prekvapení. Ako? Veď sú to všetko známe veci! Všetky veci komunikujeme veľmi otvorene, veľmi transparentne a mali sme dlhé diskusie aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní za účasti všetkých dotknutých skupín na tom, aby sme vytvorili tú platformu a tú bázu takú, aby sme sa snažili vyhovieť všetkým skupinám, ktoré sú dotknuté.
Čo sa týka použitia tých peňazí, ktoré prídu pre rezort alebo pre štátny rozpočet z predaja týchto povoleniek, ako som už včera vysvetľoval, rádovo sa jedná asi o 15 mil. ton emisných kvót, ktoré budú obchodované na burze. Tá burza je v Lipsku, sa volá Európska aukčná platforma. To znamená, je to nezávislá inštitúcia na orgánoch, či ministerstvách, či Národnej banky Slovenska, či orgánoch štátnej správy v Slovenskej republike. Cena sa generuje tak, ako cena cenných papierov v New Yorku na newyorskej burze alebo cena elektrickej energie tiež v Lipsku, to znamená, na základe ponuky a dopytu. Momentálne sa tá cena pohybuje okolo 7 eur, keďže máme 15 mil. ton voľných kvót, tak vyzerá, že príjmom budúceho štátneho rozpočtu by malo byť 105 mil. eur. Treba povedať, že to, ako bude v rámci štátneho rozpočtu distribuovaných týchto 105 mil. eur, je na rozhodnutí štátu, pretože aj smernica Európskej únie, ktorá hovorí o tom, že tieto peniaze sú príjmom štátneho rozpočtu, a, žiaľ, je tam veľmi nešťastná formulácia, že by mala byť, alebo ten príjem, že by mal byť príjmom envirorezortu, tak v každej krajine si minister financií pochopiteľne v čase konsolidácie verejných financií a v čase šetrenia vyloží formulku, že "by malo byť" ako že "nemusí", a tým pádom si to vykladá každý minister financií tak, že je to príjmom štátneho rozpočtu a envirorezort musí počkať. Takže ja musím povedať, že sme mali veľmi korektnú debatu s ministrom financií posledné obdobie a dohodli sme sa na tej formulácii bodu 9, ktorú navrhoval stiahnuť, teraz neviem, či pán kolega Nagy, alebo pán kolega Huba.
Ten stav, ktorý sme dnes dosiahli, je taký, že každoročne sa minister financií s ministrom životného prostredia musí dohodnúť na tom, koľko peňazí ostane na schému alebo na ten distribučný koláč, ktorý ostane v rámci životného prostredia. A v rámci rozpravy a v rámci tejto diskusie, ktorá sa tu vedie od rána, padla aj otázka, že prečo takýto distribučný koláč a prečo sa vracajú peniaze späť do uhlíkových technológií a prečo nejde na zatepľovanie viac a možno na tie malé opatrenia týkajúce sa obnovy kotlov v domácnostiach. Aj to je tam zahrnuté. Ale v prvom rade treba povedať, že my pri vstupe do Európskej únie, pán poslanec Nagy, a to je možno aj pre vás odkaz, že tie podmienky, ku ktorým sa zaviazala Slovenská republika, že musí splniť pri vstupe, a my máme deadline rok 2015 a rok 2016, ktorý musí splniť, dohadovali vaši kolegovia v rámci opozície. A v tom čase, keď ste boli vo vláde v roku 2002, 2001, keď sa robili predvstupové dohody, tak vy ste to dohadovali, tak nemôžete čakať, že my teraz budeme sa tváriť, že to je naša káva alebo naše maslo. Takže vy ste zaviazali Slovenskú republiku, že musí vymeniť technológie a musí zabezpečiť nízkouhlíkové technológie na Slovensku. No a z toho nám vznikajú isté povinnosti a pre tie podniky a podnikateľské subjekty, ktoré sú na Slovensku, vznikajú isté povinnosti investovať peniaze do modernizácie výroby, čoho ale následkom bude to, že tie technológie v konečnom dôsledku budú vypúšťať menej skleníkových plynov, tým pádom budú chrániť životné prostredie. A preto ten návrh je taký, aby 50 % v rámci distribučného koláča išlo v prvom období hlavne do obnovy týchto technológií, aby jednak sme znížili produkciu skleníkových plynov, obnovili technologicky technológie v rámci jednotlivých podnikov a zároveň splnili predvstupové záväzky, ktoré dohodla druhá Dzurindova vláda. A potom aj vďaka pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Puciho bude môcť ministerstvo životného prostredia zmeniť distribučný koláč a preniesť viac peňazí na zatepľovanie a na opatrenia, ktoré musia byť urobené z titulu toho, že dochádza ku klimatickým zmenám. A treba povedať, že ten distribučný koláč, ktorý sme, tento, teraz istým spôsobom navrhli, je veľmi vyvážený. A vyvážený aj z toho titulu, že my musíme pri šetrení alebo pri obmedzovaní vypúšťania skleníkových plynov dodržiavať aj isté indikátory voči Európskej komisii.
A my, keď použijeme dajme tomu 50 mil. alebo 100 mil. eur len na zatepľovanie, čo navrhuje napr. Greenpeace, tak dosiahneme tie, nedosiahneme tie indikátory natoľko, aby sme splnili povinnosti voči Komisii, ako keď zainvestujeme tie peniaze napr. z polovice do technológií a z polovice do zatepľovania, pretože dosahovanie tých cieľov pri výmene technológií je oveľa lepšie a hodnotnejšie ako pri zatepľovaní. Ja vnímam celý ten sociálny aspekt, ktorý hovoríte, že vznikajú pracovné miesta a štartuje sa hospodársky rast, ale to máme pripravené po roku 2016, ak splníme predvstupové záväzky.
A myslím si, že - teraz rozmýšľam nad tým, či tam bola ešte nejaká otázka, na ktorú som zabudol odpovedať alebo zabudol vysvetliť - myslím si, že, pán Mičovský, čo navrhujete, toto pokrýva aj tento zákon. A ja nechám na poslancoch, ako sa rozhodnú, či podporia váš návrh alebo nie, ale ja mám pocit, že aj súčasná dikcia zákona, ktorá hovorí o tých sankciách, hovorí, že sú aplikovateľné všetky metódy alebo všetky postihy naraz. A treba povedať ešte, aby sme si boli v tomto jasní, správu, alebo, respektíve ten dohľad a prečo som hovoril, že zasahujete do iných zákonov, lebo Národná banka spravuje prostredie, ktoré sa týka obchodovania s cennými papiermi alebo derivátmi, v tomto prípade sa jedná o deriváty, teda obchodovanie s emisnými kvótami, a my sme len prevzali tú dikciu zákona od Národnej banky, respektíve požiadali sme ju, aby nám k tomuto vypracovala tie sankcie a tie časti, ktoré sa tohto týkajú. Takže si myslím, že momentálne zákon je alebo práva a povinnosti, respektíve sankcie za škody, ktoré by niekto mohol spôsobiť, sú dostatočne pokryté.
A ešte vám chcem povedať, že je to úplne iný prípad, ako spomínate už tretí deň, nerozumiem, prečo to dávate do súvisu, tie emisie AAU, ktoré boli predávané v roku 2008 alebo 2009, to s týmito emisiami nemá nič spoločné. Teraz sa bavíme, aj tento celý zákon je o emisiách EAU, vnútroštátnych, industriálnych emisiách. Nemá to nič spoločné. V tomto prípade nejde štát nič predávať. V rámci tohto zákona obchodujú podniky medzi sebou na burze, predávajú sa emisné kvóty pre naše podniky prostredníctvom Európskej aukčnej platformy. Takže keď niekto bude obchodovať s informáciami tajnými, ako hovoríte, zasvätená osoba, dostane sa k insiderskej informácii, použije ju, platí pre ňu presne taký istý zákon ako v rámci obchodovania s cennými papiermi a podobne. A v tomto prípade to ako ani daný obchod neovplyvní, pretože to robí súkromná firma cez burzu s inou súkromnou firmou.
Pani predsedajúca, skončil som. Ďakujem.
Skryt prepis