Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, priznám sa, týmto mojím vystúpením porušujem sľub, ktorý som dala sama sebe, a to hovoriť o resocializáciI až potom, ako sa skončí poslanecký prieskum sociálneho výboru v resocializačných strediskách. Hoci s ním v týchto dňoch finišujeme, ešte stále nie je definitívne ukončený. Ak sa niekomu zdá, že naše skúmania trvajú dlho, dovolím si pripomenúť, že máme 20 akreditovaných resocializačných stredísk, ktoré majú neraz viac miest výkonu. Preto sme dokopy navštívili takmer tri desiatky zariadení naprieč celým Slovenskom. Absolvovali sme to počas prestávok rokovaní parlamentu. Momentálne ešte čakáme odpovede na otázky, ktoré vyplynuli počas niekoľkých mesiacov práce, a zaslali sme ich kompetentným inštitúciám, ministerstvu práce, ústrediu práce, vyšším územným celkom, NKÚ, Národnému inšpektorátu práce a podobne.
Preto mi je ľúto, že stále nemôžem povedať všetko, čo v tejto téme považujem za dôležité. Nechcem totiž ohroziť výsledky prieskumu, ktorý má pomôcť pri práci s ľuďmi, najmä maloletými, ktorí bojujú so závislosťami. Nakoľko však lajtmotívom dnešného odvolávania pán ministra Richtera sú práve udalosti súvisiace s resocializačným strediskom Čistý deň, musím aspoň čiastočne porušiť svoje predsavzatie a venovať resocializačným strediskám niekoľko slov.
Hneď v ich úvode chcem povedať, že budem hlasovať proti odvolaniu ministra. A to nie kvôli tomu, že by som chcela kryť údajné násilnosti, nemravnosti alebo iné obludnosti páchané na maloletých. Pravdupovediac, dosť sa ma dotklo takéto zjednodušenie, ktoré ústami niekoľkých politikov a médií hodilo do jedného špinavého koša všetkých tých, ktorí okamžite nechceli odvolávať ministra a likvidovať Čistý deň. Čo je však horšie, nedotklo sa len politikov, ktorí s niečím takým musia rátať, ale aj ľudí, ktorí reálne pomáhajú tým, ktorí sa snažia zvíťaziť nad svojimi démonmi a vrátiť sa do normálneho života. Počas návštev resocializačných stredísk mnohí z nich hovorili o tom, že sa kvôli navodenej atmosfére honu na čarodejnice cítia byť vo svojej práci ohrození, ponížení, znevážení a uvažujú, či má vôbec zmysel v nej ďalej pokračovať. Takýchto prípadov špecialistov, ktorí skutočne uvažujú o ukončení svojej doterajšej práce, sme stretli pomerne dosť na to, aby som pripomenula jeden dôležitý fakt.
Podľa Igora Škodáčka, bývalého prednostu Kliniky detskej psychiatrie, máme asi 1,4 mil. detí a dospievajúcich, no detských psychológov a psychiatrov je na celom Slovensku okolo 40. V roku 2015 sa úrady práce venovali takmer 346 tisícom detí. Z tohto počtu boli v danom roku vykonané opatrenia sociálnej kurately zhruba u 15 tisícov. Pripadá na nich 108 kurátorov a, pripomínam opäť, 40 detských psychológov a psychiatrov, ktorí sa ohrozeným deťom môžu venovať. Strata každého z nich môže byť vážnym problémom a na to by mal myslieť každý z nás.
Aby som sa však vrátila k tomu, prečo nebudem hlasovať za odvolanie ministra. V prípade Čistého dňa na to podľa doteraz dostupných informácií zatiaľ nevidím dôvod. Rozlúsknuť všetko to, čo sa tam dialo a deje, by dalo zabrať aj detektívom typu Hercule Poirot či Scherlock Holmes. Jedno vyjadrenie strieda druhé, väčšina rodičov deklaruje podporu vedeniu Čistý deň, klientky menia výpovede, ale rozhodnutia súdov, výsledky skúmania policajtov či Generálnej prokuratúry zatiaľ nepriniesli verdikty, na základe ktorých by bolo preukázané páchanie trestných činov, ktoré boli stredisku vyčítané. Myslím si, že by sme ich mali akceptovať a ctiť prezumpciu neviny.
Túto vládnu koalíciu som podporila aj kvôli tomu, že chce realizovať rozsiahle zmeny v zákone o sociálnych službách a pri výkone sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately. Mnohé z nich sa chystali ešte pred medializáciou kauzy Čistého dňa. Sama onedlho po ukončení po prieskumu predložím niekoľko návrhov na zlepšenie sociálnoprávnej ochrany detí. Napríklad v prípade umiestnenia detí do resocializačných stredísk na základe výkonu rozhodnutia súdov potrebujeme odstrániť priestor na možnú korupciu. Takisto aj na zneužívanie strachu a nevedomosti rodičov, ktorí si nevedia poradiť so svojimi deťmi a sú náchylní k radikálnym riešeniam, ktoré môžu napáchať vážne školy, nehovoriac o efektívnom prepojení sociálnych a zdravotných služieb, ktoré je v prípade resocializačných stredísk nevyhnutné.
Netajila som sa tým, že mne ako človeku z terénu, ktorý sa roky venuje sociálnej práci a vyučuje ju aj na univerzite, veľmi vadili medializované informácie o Čistom dni. Uznávam, že je právom opozície kritizovať a poukazovať na problémy. Podľa môjho presvedčenia mladým ľuďom, ktorých sa týkali, len ublížili. Pripúšťam však, že možno aj kvôli tomu sa otvorila debata na túto tému a na povrch vyplávalo viacero nových problémov. Tie môžu byť riešené aj v rámci chystaných zmien v sociálnoprávnej ochrane a v sociálnej kuratele. Preto nechajme ministra a jeho podriadených pracovať a všetky informácie, ktoré sa nám podarilo v posledných mesiacoch v súvislosti s resocializačnými strediskami získať, overujme, preverujme a spracúvajme do návrhov zmien v chystaných zákonoch. Myslím si, že hlavne kvôli tomu tu sme.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pripomínam zasadnutie výboru pre sociálne veci dnes o 13.00 hodine. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi pred vás predstúpiť s pozmeňujúcim návrhom k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďakujem veľmi pekne za podporu, pán Mihál odišiel.
Návrh, ktorý predkladám, zatraktívňuje dobrovoľné príspevky sporiteľov do II. piliera, ktorým následne pomôžu zvýšiť príjmy a životnú úroveň počas dôchodkového veku. Odstraňuje sa nedostatok súčasného znenia zákona, ktorý 10 rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku začína postupne presúvať celé úspory do súčasnosti nízko výnosných dlhopisových fondov bez ohľadu na to, či boli tvorené z povinných alebo z dobrovoľných príspevkov. Tento pozmeňujúci návrh umožní sporiteľom slobodne sa rozhodnúť, v ktorých fondoch budú sporiť svoje dobrovoľné príspevky, a tým im môže umožniť ich lepšie zhodnotenie. Návrh bude navyše motivovať ľudí odkladať si peniaze na dôchodok navyše, pretože II. pilier ponúka v súčasnosti zaujímavé zhodnotenie úspor pri relatívne nízkych poplatkoch.
Týmto pozmeňujúcim návrhom nadväzujem aj na volebný program SIET-e, ktorým sme chceli priniesť viac slobody sporiteľom, ktorí zhodnocujú svoje úspory v II. pilieri. Pevne verím, že po tomto čiastkovom naplnení sľubov našim voličom budúci rok pôjdeme ešte ďalej. Dúfam, že schválime aj zlepšenie v rámci výplatnej fázy tak, ako sme sa na tom dohodli na ministerstve práce.
Teraz dovoľte, aby som prečítala znenie.
V čl. I sa za 12. bod vkladá nový 13. bod a 14. bod, ktoré znejú nasledovne.
"13. V § 92 ods. 1 písm. a) až j) sa za slovo "majetku" pripájajú tieto slová: "zodpovedajúcej aktuálnej hodnote dôchodkových jednotiek pripísaných z povinných príspevkov".
14. V § 92 ods. 3 sa slová "čistej hodnoty svojho majetku" nahrádzajú slovami "sumy uvedenej v certifikáte" a slová "všetok majetok sporiteľa" sa nahrádzajú slovami "majetok sporiteľa zodpovedajúci sume uvedenej v certifikáte"."
V súvislosti s vložením nových bodov sa vykoná prečíslovanie nasledujúceho novelizačného bodu.
Odôvodnenie: Podľa aktuálneho znenia zákona sa po dosiahnutí 52 rokov veku čistá hodnota majetku sporiteľa s jeho zvyšujúcim vekom postupne presúva do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu. Do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu sa tak presúva aj majetok tvorený z dobrovoľných príspevkov. Cieľom pozmeňujúceho návrhu je, aby tomuto režimu nepodliehali dobrovoľné príspevky, ktoré si platí sporiteľ sám a nad rámec zákonom ustanovených povinných príspevkov. Sporiteľ tak bude môcť počas sporiacej fázy naďalej určovať, v ktorom dôchodkovom fonde sa mu budú jeho prostriedky zhodnocovať bez obmedzení.
V závere by som sa chcela ešte poďakovať za spoluprácu a pripomienky pri tejto problematike Mirovi Beblavému, s ktorým sme spolupracovali v rámci pracovnej skupiny ešte v rámci SIET-e, Jozefovi Burianovi, Ivanovi Švejnovi, Jozefovi Mihálovi, pánovi ministrovi, ako aj niektorým zamestnancom ministerstva a aj koaličným a opozičným poslancom, ktorí tento môj návrh podpísali.
Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi pred vás predstúpiť s pozmeňujúcim návrhom k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh, ktorý predkladám spolu so svojimi kolegyňami poslankyňami pani Janou Vaľovou a Magdalénou Kuciaňovou, má ambíciu pomôcť starším ľuďom, ktorí sú bez práce, a ostáva im niekoľko rokov na dosiahnutie veku, v ktorom majú nárok na dôchodok. Súčasná právna úprava ich totiž nespravodlivo núti vybrať si nevýhodné riešenie penzie, ktoré predurčí ich znížený dôchodkový príjem až do smrti. Je to kvôli tomu, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje občanom povinnosť, že predtým než im úrad práce sociálnych vecí a rodiny prizná pomoc v hmotnej núdzi, musia využiť všetky dostupné možnosti na zabezpečenie si príjmu na pokrytie svojich životných nákladov. Takýto príjem sa potom zohľadňuje pri výpočte výšky pomoci v hmotnej núdzi, dávkach v hmotnej núdzi, príplatky k nim, príspevok na bývanie a tak ďalej. V princípe je tento prístup v poriadku, aby štát z peňazí daňových poplatníkov neplatil dávky ľuďom, ktorí reálne majú možnosť príjmu z iného zdroja, okrem platu napr. dôchodky alebo dividendy, prípadne tantiémy a podobne.
Problém je v tom, že takýmto príjmom by mohol byť aj predčasný dôchodok, a tak úrady práce sociálnych vecí a rodiny, zdôrazňujem, že v súlade s dnešným znením zákona, považujú za takýto príjem predčasný dôchodok a odmietajú schváliť dávku v hmotnej núdzi nezamestnaným občanom, ktorí majú dva roky do penzie, a teda zákon o sociálnom poistení im umožňuje požiadať o predčasný dôchodok. Predčasný dôchodok je však výrazne nevýhodný, pretože za každý mesiac predčasného odchodu do penzie občan stratí 0,5 % z vypočítanej penzie, kedy odišiel, až po dovŕšení dôchodkového veku. Za dva roky to tak predstavuje, teda strata až 12 % a takto znížený dôchodok dostáva penzista až do smrti. Navrhovaná zmena teda zabezpečí, že ak jediným možným príjmom človeka odkázaného na pomoc v hmotnej núdzi bude predčasný dôchodok, túto možnosť nebude viac úrad brať do úvahy a takíto ľudia budú mať nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nebudú nútení ísť na predčasný dôchodok. Bude to spravodlivé riešenie, ktoré nebude nútiť ľudí vybrať si riešenie penzie, ktoré zníži ich dôchodok až do smrti. Teraz mi dovoľte prečítať môj pozmeňujúci návrh.
V čl. 2 sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
V § 6 písm. c) sa slová "poistenia dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia" nahrádza slovami "poistenia okrem predčasného starobného dôchodku, dôchodky starobného dôchodkového sporenia okrem predčasného starobného dôchodku".
Navrhovaná úprava nadobúda účinnosť 1. mája 2017, v súvislosti s predložením nového bodu sa nasledujúce body prečíslujú.
Ešte na záver dovoľte krátke zdôvodnenie. V § 6 písm. c) sa navrhuje za nárok nepovažovať uplatnenie nároku na predčasný starobný dôchodok z tzv. I. a II. piliera. Dôvodom je, aby pre možné poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi v danom čase nebol žiadateľ nútený znižovať svoj nárok na starobný dôchodok v budúcnosti.
Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu nášho návrhu.

Pripomínam členom výboru pre sociálne veci, že sa stretneme o 12. hod. v miestnosti 245. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vítam iniciatívu primátora Košíc Richarda Rašiho a košickej samosprávy dosiahnuť zmeny vo fungovaní Košíc, ktoré majú priniesť úspory v nákladoch na chod samosprávy. Určite sa zhodneme, že počet mestských častí 22 je príliš veľa a tak veľa ich nemajú ani podstatne väčšie mestá, ako sú Košice. Usporiadanie mesta však prešlo svojím vývojom a nie je jednoduché ho šmahom ruky zmeniť. Preto k chystaným zmenám musíme pristupovať citlivo a poctivo ho komunikovať s obyvateľmi Košíc.
Za jednu z najdôležitejších zmien zákona považujem to, že sa občanom dotknutej mestskej časti v podstate odoprie petíciou alebo akoukoľvek inou možnosťou rozhodovať o tom, že či sa mestská časť, v ktorej žijú, zachová v pôvodnom stave alebo sa zruší, zlúči alebo rozdelí. Podľa súčasného zákona o meste Košice je v ustanovení § 8a stanovené, že v prípade petície obyvateľov je mestské zastupiteľstvo povinné vyhlásiť referendum o odmietnutí VZN mesta a v prípade, že petícia obyvateľov absentuje, mestské zastupiteľstvo tu ma stále právo takéto referendum vyhlásiť, §8a ods. 1 a 2. Novelou zákona sa obe možnosti rušia, teda obyvatelia nebudú vôbec môcť do uvedenej problematiky zasahovať, a teda sa im zrušuje aj petičné právo v danej oblasti.
Rada starostov, ktorá má v podstate predovšetkým reprezentovať záujmy svojich obyvateľov mestských častí, je síce oprávnená pripomienkovať, resp. zamietnuť rozhodnutie mestského zastupiteľstva, ale zároveň mestské zastupiteľstvo môže prelomiť odmietnutie Rady starostov kvalifikovanou väčšinou, a teda presadiť v konečnom dôsledku svoj záujem.
Novelizácia sa presadzuje z dôvodu ušetrenia na prevádzku 22 mestských častí, platy starostov, kontrolórov, prevádzka úradov, zamestnancov a podobne. Je ale otázne, či zmenou dôjde okamžite k úspore nákladov v samospráve. Mám za to, že v prípade, aj keby sa jednotlivé mestské časti zlúčili a agenda mestských častí je obdobná, tak rozsah agendy sa zvýši a teda minimálne po zavedení zmien nie je isté, že sa ušetrí na zamestnancoch na úradoch, keďže ich pracovnú silu bude potrebovať aj zlúčený mestský úrad.
V tejto súvislosti si dovolím pripomenúť, že platy starostov mestských častí upravuje zákon č. 253/1994 o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, kde sa starostovia na účely výpočtu platu rozdeľujú do platových tried, je ich deväť, a tie sa určujú prostredníctvom počtu obyvateľov, ustanovenie § 3 ods. 1 a § 4. To jest v prípade zlúčenia mestských častí sa zvýši počet obyvateľov na jedného starostu mestskej časti a teda ten v súlade so zákonom bude mať nárok na vyšší plat. Uvedené má za dôsledok, že zníženie počtu starostov neznamená zároveň nižšie platy a teda úsporu mesta. Verím, že na tento fakt sa bude myslieť a vysporiadame sa s ním pri ďalšej diskusii.
Nemám informácie o tom, ako sa magistrát chystá zvládnuť pripravované zmeny. Aj preto sa na záver vraciam k tomu, čo som spomínala v úvode. Chýba mi zatiaľ hlbšia diskusia na túto tému, najmä vzhľadom na to, že zákon zavádza veľmi vážnu zmenu, odopiera obyvateľom mestských častí referendom zvrátiť zlúčenie ich mestskej časti. Preto ak sa im odoprie toto právo, mali by v dostatočnom časovom predstihu vedieť, čo týmito zmenami získajú a ako sa ich budú dotýkať v bežnom živote. Ak toto vedenie mesta zanedbá, môže čeliť podobným problémom ako v prípade zmien v parkovaní. Bolo by mi veľmi ľúto, keby sa, kvôli tomu skĺzla debata o zmenách, ktoré sú pre mesto skutočne dôležité, na nepodstatné témy, ktoré budú polarizovať obyvateľov Košíc.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani poslankyňa, súhlasím s mnohým, čo ste povedali, jednak čo sa týka výberových konaní, konfliktu záujmov alebo hodnotenia zamestnancov. Musím povedať, že trošku ma mrzí alebo zamrzela tá vaša poznámka o tom, že ten náš návrh je podobný. Ono je to trošku aj logické, pretože tie témy, ktoré sme vybrali, a to je konflikt záujmov a výberové konania, sú tak pertraktované v rôznych oblastiach, že sú v centre záujmu. My sme taktiež komunikovali dlhšie s Úradom vlády, ale mňa teší jedno, že v niektorých týchto bodoch sa zhodneme.
Mňa osobne k tomu viedla osobná skúsenosť, keď som pôsobila ako generálna riaditeľka pod ministerstvom práce, a musím povedať, že naozaj pokiaľ ide o výberové konania, tak sme sa ich snažili nastaviť tak, jednak samozrejme to ukladá Európska komisia a dozerá na to, hlavne pri výberových konaniach, pokiaľ ide o projekty, že išli až nad rámec. Do tých výberových konaní my sme neboli povinní prizývať príslušné vecné sekcie, či už ide o sekciu sociálnej a rodinnej politiky alebo sekciu práce, či sekciu ESF, napriek tomu sme to robili a prizývali sme často aj zástupcov mimovládneho sektora. Čiže snažili sme sa nastaviť tie výberové konania tak, aby boli čo najtransparentnejšie. A práve to bol ten záujem, aby sa to dostalo aj do štátnej služby alebo do tohto zákona. Taktiež myslím si, že sme nastavovali tie výberové konania tak, že boli dosť podobné assessment centrám, ktoré sú jedny z najprísnejších a najuznávanejších celkovo aj v iných sférach.
Pokiaľ ide o konflikt záujmov, tak taktiež je, samozrejme, v predmete Európskej komisie, a sú sledované veľmi prísne pri projektoch. Hlavne vstupuje do toho potom množstvo kontrolných orgánov a napríklad aj OLAF. Takže to bolo hlavne tým naším záujmom, aby sa to dostalo do tohto zákona. Ale musím povedať, že ja som... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán podpredseda, iba jednu vetu, ja ako spravodajkyňa navrhujem, aby sa o tomto návrhu hlasovalo 29. novembra 2016. Ďakujem.

Pripomínam, že výbor pre sociálne veci sa uskutoční dnes o dvanástej hodine v miestnosti číslo 30. Ďakujem.

Odznelo tu viacero vecí, ktoré sa týkajú sociálnej politiky štátu. Jednou z jej dôležitých častí, rodinnej politiky a konkrétne troch organizačných právnych foriem sociálneho zabezpečenia, to je poistný systém, podpora, teda štátna sociálna podpora, sociálna pomoc. To, čo je dôležité a čo sa objavuje síce len v rámcovom dokumente, ktorým je programové vyhlásenie vlády, je aj dôraz na rodinu. Určite jedným z dôležitých problémov je existujúca celá plejáda sociálnych dávok, čo tu bolo už aj spomenuté, či už je to príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok príspevku pri narodení dieťaťa a tak ďalej, takže určite budeme aj na Výbore Národnej rady pre sociálne veci venovať zvýšenú pozornosť taktiež rodine. Takže je to súčasťou programového vyhlásenia vlády a budeme dbať aj na túto oblasť.
Ďakujem.