Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Nedá mi stručne nezareagovať na to, čo som počula, lebo sme tu strávili pomerne dosť času a venovali tomuto návrhu veľa energie všetci. Čiže najskôr by som sa chcela poďakovať za všetky príspevky a témy, ktoré je ešte potrebné riešiť, a padol tu prísľub, že teda sa riešiť ešte budú.
Nedá mi ale nepovedať, že trošku treba rozlišovať to, čo je pragmatické, a to, čo je emočné, pretože napriek tomu, že nie som legislatívec, tak som presvedčená o tom, že do zákona sa nemôže dostať všetko a nemôžme obsiahnuť samostatne všetky skupiny, lebo akonáhle, už aj mne prišli nejaké podnety a výtky, sa zameriame na jednu skupinu, tak sa ozve hneď ďalších 20 a nemôžme vytvárať samostatné zákony pre všetky tieto skupiny. Takže ja si myslím osobne, že legislatívci majú čo robiť, aby tie návrhy a jednotlivé paragrafy a formulácie nastavili tak, aby, aby to bolo schodné, čisté, právne nenapadnuteľné, lebo viackrát tu padlo, že podáme toto na Ústavný súd, hento na Ústavný súd, ale nie je jednoduché zostaviť naozaj kvalitný zákon, ktorý by obsiahol všetkých. To sa, myslím, že dá riešiť potom rôznymi nariadeniami, usmerneniami a tak ďalej, a to sa potom viaže na jednotlivé skupiny a prípady.
Taktiež by som chcela podotknúť a možno povedať svoj uhol pohľadu na jednotlivé podnety, ktoré ku nám prichádzajú. Neviem, aké majú skúsenosti panie poslankyne, ale myslím si, že veľakrát nám prichádzajú podnety, ktoré jednak kompetenčne nespadajú pod nás, a my máme potrebu nejako obsiahnuť všetko a riešiť záležitosti, ktoré nás sa netýkajú a ani nie sú v našej právomoci, a nemôžme byť jednak ani vyšetrovateľmi, nemôžeme sa miešať do kompetencií súdov, ale veľakrát mám pocit, že sa to stáva, a dostávame sa do situácie riešenia jednotlivých prípadov, kde my tu právomoc nemáme, a mali by sme si to aj uvedomiť. Naša kompetencia spočíva v tom, že môžeme osloviť príslušné inštitúcie a orgány a žiadať ich o stanoviská a vysvetlenie, ale nerobiť v tom rozhodcov.
Pán minister spomenul aj poslanecký prieskum. Ja som v pozícii predsedníčky výboru zažila jeden poslanecký prieskum veľký, ktorý bežal na celom Slovensku v 30 resocializačných strediskách a miestach výkonu, a nedá mi nepovedať, že na tomto prieskume, hádajte, koľko sa zúčastnilo poslancov výboru nášho alebo iných. Práve tí, ktorí najviac kričali, sa tohto prieskumu nezúčastnili. Veľakrát som sa ho zúčastňovala sama alebo tam boli maximálne pani poslankyňa Gaborčáková, na niektorých pani poslankyňa Krištúfková, pani poslankyňa Kuciaňová a pani poslankyňa Vaľová bola na jednom alebo na dvoch. Ostatní nemali záujem. Takže keď sa tu rozprávame o systémových zmenách, tak by sme mali naozaj aj tak k tomu pristupovať a mali by sme mať potom záujem riešiť tie problémy tam, kde siahajú naše kompetencie.
Chcela by som sa poďakovať naozaj aj mimovládnym organizáciám, aj kolegyniam a kolegom z výboru. Chcela by som sa poďakovať aj pracovníkom ministerstva práce, ako aj pracovníkom Národnej rady, tí, ktorí nejakým spôsobom sa podieľali na príprave tohto zákona alebo iných, pretože my sme čo do rozsahu a obsiahlosti tretí najzaťaženejší výbor na pôde parlamentu, a jednoducho nie je to vždy teda jednoduché, je to zložité a chcem sa poďakovať naozaj za ústretovosť. Samozrejme, že podliehajú, výkonná moc podlieha zákonodarnej, ale je aj pravdou, že tá komunikácia nie je samozrejmosťou na iných výboroch v takomto rozsahu, ako je to u nás. Takže za toto sa chcem poďakovať a chcem sa poďakovať aj za ten dialóg, ktorý tu vzišiel a pretavil sa do tohto návrhu zákona, ktorý vás tiež prosím, aby ste podporili.
Ďakujem veľmi pekne.

No určite, Soni, sa s tebou nedá nesúhlasiť v tom, že problematika autizmu je vážnou problematikou a že za posledné obdobia počet duševných ochorení na Slovensku stúpol. Ja som si vyžiadala podklady z ministerstva práce a chcela som vedieť, ako to je hlavne s tým parkovacím preukazom v súčasnosti, ako je to zahrnuté medzi tie, to spektrum duševných ochorení.
Ak dovolíš, tak prečítam, že súčasná právna úprava zohľadňuje situácie, kedy osoba z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach môže byť osobou odkázanou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a z toho dôvodu aj držiteľom parkovacieho preukazu. Teraz novonavrhovaná právna úprava precizuje predmetné ustanovenie tým spôsobom, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím môže byť odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy. A takisto novonavrhovaná príloha sumarizujúca zdravotné postihnutia na účely parkovacieho preukazu obsahuje duševné postihnutie s ťažkou poruchou sociálnych interakcií, s často sa opakujúcimi závažnými poruchami správania a tak ďalej. Čiže toto sa tam teraz nachádza, neviem, že či ten pozmeňujúci návrh, on je špecifický a špecializuje sa práve na autistov, ale ono sa vmestí do toho spektra duševných ochorení.
A ešte by som mala jednu otázku, že či máme presné percento, koľko máme ľudí s autizmom. Ja som sa snažila to zistiť, nezistila som zatiaľ, budem žiadať aj ministerstvo zdravotníctva, lebo tie štúdie na Slovensku neexistujú podľa mojich informácií, komunikujem s Čechmi, ale určite je tomu potrebné venovať... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja verím, že mnohé z tých tém, ktoré si ešte spomenula, pani poslankyňa, budú ďalej pokračovať v diskusiách, ktoré boli prisľúbené.
Chcem ťa len poopraviť v jednej veci. Spomenula si, že sa práve touto novelou vypustil denný výkaz práce. Práve naopak, táto novela hovorí o dennom výkaze práce a ten pozmeňovák, ktorý som predkladala, to vypúšťa a vraciame sa k tomu pôvodnému mesačnému. Čiže toľko len na upresnenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, zástupcovia mimovládnych organizácií, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, dámy a páni, rada by som môj príspevok do rozpravy dnes začala slovami, ktorými som včera končila výbor pre sociálne veci: „Takto si predstavujem, že má vyzerať sociálny dialóg.“ Skonštatovala som to po odhlasovaní zmien v podobe pozmeňovacieho návrhu k novele predkladaného zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Som rada, že sa do návrhu novely, ktorá je dnes v druhom čítaní, dostal aj jeden zo zásadných bodov, ktorý som iniciovala na minulej schôdzi v prvom čítaní. Ide o výrazné kompromisné zvýšenie hodinovej sadzby za osobnú asistenciu z pôvodných štyroch centov na aktuálne jedno euro, čo predstavuje výslednú sumu 3,82 eur za hodinu osobnej asistencie.
Hovorím však iba o jednej z kľúčových úprav, ktoré sú nateraz výsledkom ťažkých, no korektných rokovaní zástupcov mimovládnych organizácií, pani komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzany Stavrovskej s niektorými poslancami sociálneho výboru, ministerstvom práce i financií. Veľká vďaka všetkým zúčastneným stranám za konštruktívny prístup a efektívne riešenia.
Čo si však pamätám nielen zo stretnutí s mimovládnymi organizáciami z výboru, ale aj s médiami, sú výkazy, evidencia vykonanej činnosti v rámci osobnej asistencie. Tému, ktorá na strane jednej vyvolala pochybovačný úsmev na tvári, na strane druhej akútnu potrebu vec riešiť. Budem o nej ešte hovoriť.
Vrátim sa však na začiatok. Do medzirezortného pripomienkového konania k novele zákona sa zapojilo 11 mimovládnych organizácií zastupujúcich ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom celkovo bolo na vláde akceptovaných a do novely zákona zapracovaných 27 pripomienok. Takto sa návrh dostal do parlamentu aj do prvého čítania. Aj po prijatí časti pripomienok mimovládnych organizácií, ktoré boli dosť zásadné, zástupcovia týchto inštitúcií naďalej volali po dialógu s cieľom nájsť vyhovujúce riešenie pre obe strany.
Začiatkom mája som iniciovala okrúhly stôl a spolu s mimovládnymi organizáciami, pani komisárkou pre osoby so zdravotným postihnutím i s niektorými kolegami z výboru pre sociálne veci sme hovorili o kľúčových a zásadných bodoch, ktoré ešte bolo nutné do novely zapracovať tak, aby ich bolo možné realizovať v praxi už od 1. júla. Výsledkom stretnutia bolo jasné definovanie požiadaviek spolu s ich odôvodnením zo strany mimovládnych organizácií a na strane druhej - výboru pre sociálne veci - garancia, že sa dostanú v čo najbližšom čase na stôl výboru i ministerstva práce. O týždeň sme sa stretli znova už za účasti predsedu strany SMER - sociálna demokracia, poslancov klubu za SMER - sociálna demokracia zo sociálneho výboru a ministra Jána Richtera, kde boli deklarované ďalšie pozitívne zmeny nad rámec obsahu návrhu v prvom čítaní, ktoré občania s ťažkým zdravotným postihnutím považujú najmä v oblasti osobnej asistencie za nevyhnutné. Akcia bola jasná, reakcia rovnako.
Spracovali sme výsledok rozhovorov do pozmeňovacieho návrhu, ktorému sme včera na výbore pre sociálne veci dali jednohlasne naprieč politickým spektrom zelenú a obsahuje tieto úpravy:
- zvýšenie sadzby za hodinu osobnej asistencie o jedno euro z pôvodného návrhu 2,82 eur na 3,82 eur;
- zvýšenie hranice ochrany príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri príspevku na opatrovanie zo súčasného 1,7-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu na dvojnásobok;
- zvýšenie príspevku na opatrovanie v prípade opatrovania nezaopatreného dieťaťa, keď rodič v produktívnom veku opatruje svoje ťažko zdravotne postihnuté dieťa zo súčasných 49,80 eur mesačne na 100 eur mesačne;
- zrušenie krátenia peňažného príspevku na opatrovanie, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným poistením navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne;
- úplné zrušenie limitu príjmu pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu, príspevok na osobnú asistenciu sa alikvotne kráti, ak príjem ťažko zdravotne postihnutej, posudzovanej ako jednotlivca presiahol štvornásobok životného minima.
Nateraz sme do pozmeňovacieho návrhu zapracovali pripomienky zo strany mimovládnych organizácií, ktorých boľavé miesta pomenovala aplikačná prax, a boli naozaj nevyhnutné. Na spoločných stretnutiach sme potvrdili, že v zapracovaní opodstatnených zmien do legislatívy, ktoré uľahčia život ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím, ich rodinám, budeme pokračovať.
Ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý dnes predkladám, sa týka jednak výkazov práce v rámci osobnej asistencie, ako aj predĺženia obdobia z pôvodných 60 na 303 dní, počas ktorého sa osoba s ťažkým zdravotným postihnutím môže zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky bez toho, aby sa jej poskytovaný príspevok odňal a jeho výplata zastavila v prípade, ak sa takáto osoba zdržiava mimo územia Slovenskej republiky z dôvodu štúdia.
Čo sa týka výkazov, zástupcovia organizácií obhajujúcich záujmy osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sa dňa 2. mája zúčastnili na stretnutí s poslancami výboru pre sociálne veci, predložili spoločné pripomienky k návrhu novely zákona, pričom jedna z nich sa týkala navrhovanej podoby výkazu o odpracovaných hodinách osobnej asistencie s denným vykazovaním od - do, s ktorou nesúhlasili. Keďže ide o spätné vykazovanie činností, nevideli žiaden dôvod na to, aby sa výkaz menil. Užívatelia osobnej asistencie sa cítili týmto návrhom šikanovaní a ponižovaní, neprimerane zasahuje do ich súkromia a spochybňuje už to, o čom bolo jednoznačne rozhodnuté v komplexnom posudku, čo si v konaní o priznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu obhájili, rozsah potrebnej pomoci na kalendárny rok.
Rovnako odmietajú byť paušálne obviňovaní zo zneužívania peňažného príspevku na osobnú asistenciu, nakoľko, citujem: „z tohto návrhu to jednoznačne vyplýva, že sa štát domnieva, že je potrebná väčšia kontrola nad vykonaním osobnej asistencie. Ak má úrad pochybnosti o správnom využívaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu niektorého užívateľa, má dostatok zákonných možností na to, aby sociálni pracovníci osobne“ konzultovali, pardon, „kontaktovali užívateľa a osobného asistenta a riešili s nimi prípadné nezrovnalosti alebo podozrenia.“
Po vypočutí pripomienok jednak ministerstvo práce, ako aj zástupcovia mimovládnych organizácií či niektorých kolegov poslancov z výboru došlo ku nasledovnému kompromisnému riešeniu, podľa ktorého bude výkaz práce v rámci osobnej asistencie spracovaný mesačne, teda tak, ako je to doteraz. Osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a osobný asistent budú však povinní poskytnúť úradu súčinnosť pri kontrole kvality a rozsahu vykonávanej osobnej asistencie najmä:
a) poskytnúť informácie o čase a mieste vykonávania osobnej asistencie,
b) umožniť výkon kontroly kvality a rozsahu vykonávanej osobnej asistencie v prostredí, v ktorom sa osobná asistencia vykonáva.
V rámci druhej časti pozmeňujúceho, pozmeňovacieho návrhu týkajúcej sa témy poskytnutia peňažných príspevkov na kompenzáciu osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sa zdržujú v zahraničí kvôli štúdiu, navrhujem nasledovné:
Podľa súčasne platného a účinného zákona ťažko zdravotne postihnutý občan príde o príspevok, ak by sa mimo Slovenskej republiky zdržiaval viac ako 60 po sebe nasledujúcich dní. V tomto prípade zákon nezohľadňoval dôvod zdržiavania sa v zahraničí. Pre ťažko zdravotne postihnuté osoby, ktoré sa zdržiavajú v zahraničí napríklad z dôvodu Erasmus pobytu alebo štúdia na vysokej škole v zahraničí, čo i len v Českej republike, bolo toto ustanovenie diskriminačné, keďže ich nútilo vybrať si medzi štúdiom alebo pre nich životne nevyhnutým príspevkom na osobnú asistenciu.
Teraz pristúpim k prečítaniu znenia pozmeňujúceho návrhu.
1. V čl. 1 bod 33 znie:
33. § 23 sa dopĺňa odsekmi 8 až 10, ktoré znejú:
„(8) Zmluva o výkone osobnej asistencie zaniká, ak po vzniku nároku na peňažný príspevok na osobnú asistenciu nebol počas šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predložený výkaz o počte hodín vykonanej osobnej asistencie.
(9) Pri výkone osobnej asistencie podľa § 21 ods. 3 písm. a) plní povinnosti podľa odsekov 4, 6 a 7 v mene fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím osobitný príjemca.
10. Osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a osobný asistent sú povinní poskytnúť úradu súčinnosť pri kontrole kvality a rozsahu vykonávanej osobnej asistencie, najmä
a) poskytnúť informácie o čase a mieste vykonávania osobnej asistencie,
b) umožniť výkon kontroly kvality a rozsahu vykonávanej osobnej asistencie v prostredí, v ktorom sa osobná asistencia vykonáva.
2. V čl. I sa za doterajší bod 62 vkladá nový bod 63, ktorý znie:
„63. V § 42 ods. l druhá veta znie:
Peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme a jeho výplata sa zastaví od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom uplynula doba, počas ktorej sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zdržiava mimo územia Slovenskej republiky dlhšie ako
a) 60 po sebe nasledujúcich dní, alebo
b) 303 po sebe nasledujúcich dní z dôvodu, že navštevuje školu mimo územia Slovenskej republiky.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bode 94 v prílohe č. 16 sa vypúšťa tabuľka a zároveň sa vypúšťa text: „Časový rozsah vykonávania osobnej asistencie počas dňa – uvedie sa časový úsek alebo viaceré časové úseky, počas ktorých bola v rámci jedného dňa vykonávaná osobná asistencia.“
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás požiadala o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu, ktorý vzišiel zo sociálneho dialógu a ktorý nepochybne skvalitní život ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 946).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1135 z 9. mája 2018 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný vládny návrh zákona (tlač 946) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom 3 tejto spoločnej správy vyplýva 11 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 11 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 115 z 11. júna 2018. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážení hostia, dovoľte mi krátke zhrnutie, tak ako som už v úvode svojho vystúpenia spomenula, lebo tu neboli všetci hostia, tak v akom sa nachádzame momentálne stave pri tomto zákone. Do medzirezortného pripomienkového konania k novele zákona sa zapojilo 11 mimovládnych organizácií zastupujúcich ťažko zdravotne postihnutých, pričom celkovo bolo na vláde akceptovaných a do novely zákona zapracovaných 27 pripomienok. Takže nejaká robota a kus roboty sa už urobilo. V tejto podobe ho máte teraz pred sebou.
Iste, návrh zákona bol predložený do legislatívnej rady vlády s rozpormi Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím a s rozpormi s Úradom komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, ale vždy je ešte čas na diskusiu a sami ste počuli, že to pán minister aj deklaroval. Aj po prijatí časti pripomienok mimovládnych organizácií zástupcovia týchto inštitúcií naďalej volajú po dialógu s cieľom nájsť vyhovujúce riešenie pre obe strany. Rovnako podstatný je i reálny dopad na štátny rozpočet a tak, ako spomenul pán minister, tak je tu vôľa opäť na diskusiu a je to na nás, kde financie nájdeme a rozdelíme.
Každému je však jasné, že táto oblasť pomoci zdravotne znevýhodneným občanom je dlhodobo poddimenzovaná a potrebuje systematicky a dlhodobé udržateľné riešenia. Niektorí z nich, z tých riešení, v podobe minimálne tých 27 pozmeňujúcich návrhov sme už našli a boli zapracované, niektoré ešte nie. Tie vyplynuli aj z okrúhleho stola, ktorý sme mali minulý týždeň. Ja som v rámci analýzy, a spomenul to aj pán minister, že tam chýbali krajiny V4, ale boli oslovené všetky krajiny, len do uzávierky tieto krajiny neodpovedali, len tých 12, ktoré som spomínala. Dotkla som sa troch kľúčových oblastí v rámci osobnej asistencie a osobne si myslím, že aj v rámci možno pozmeňujúcich návrhov, alebo možno ešte nejakých úprav do druhého čítania by bolo možné sa na ne pozrieť. Ide o výšku príspevku na osobnú asistenciu. Jej posudzovanie či neposudzovanie, či nezávisí alebo závisí od príjmu či majetku zdravotne postihnutých. Zároveň je to aj jednou z pripomienok, ktoré vyplynuli z okrúhleho stola.
Ďalej osobná asistencia ako výkon povolania. A tretia oblasť, rodinný príslušník ako osobný asistent.
Dovoľte mi v závere otvoriť ešte priestor na diskusiu do druhého čítania, peňažný príspevok, ktorý som ja osobne povedala, že z môjho pohľadu je súčasné navýšenie hodinovej sadzby príspevku na osobnú asistenciu o 4 centy nedostačujúce, pričom ako kompromis vidím navýšenie hodinovej sadzby aspoň o 1 euro. A mám za to, že keď nie všetky, tak aspoň niektoré mimovládne organizácie s tým budú súhlasiť, ak nie väčšina.
Ďalšou oblasťou je posudzovanie príjmu pri príspevku, to bolo už spomenuté aj pri tej analýze, príspevok na opatrovanie či znižovanie administratívnej náročnosti pri styku občanov s verejnou správou.
Chcem vás požiadať, pán minister, a tak ako ste to už spomenuli, o ďalšiu diskusiu a o možnosť pri niektorých z týchto oblastí, ktoré boli spomenuté, ešte niektoré veci zapracovať, poprípade ich pretaviť do pozmeňujúcich návrhov pri druhom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Máme pred sebou návrh novely zákona, ktorý bude mať reálny dopad na niekoľko desiatok tisícov občanov Slovenskej republiky. Hovorím ako o ťažko zdravotne postihnutých ľuďoch, tak aj o tých, ktorí sa o nich starajú, pomáhajú im skvalitniť ich život do najlepšej možnej miery.
Ustanovenia zákona, ich zavedenie do praxe, sa odrazia nielen v číslach vo financiách, teda v jednotlivých formách peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ale aj v každodennom živote rodiny, v ktorej človek s takýmto znevýhodnením žije.
Som presvedčená, že adekvátna výška napríklad príspevku na osobnú asistenciu bude nielen spravodlivým ohodnotením naozaj ťažkej práce osobného asistenta, nielen fyzickej, ale do značnej miery i duševnej. Bude pre nich motiváciou túto službu robiť ako povolanie bez potreby inej práce, bez časového i finančného stresu. Čo je nad tým všetkým? Kvalitná starostlivosť o zdravie postihnutého člena rodiny zabezpečí v celej rodine harmóniu a priestor pre realizáciu. O tom, aké postavenie má u nás inštitút osobného asistenta, vieme. Mňa zaujímalo, aké je v krajinách Európskej únie. V tejto súvislosti ďakujem za spoluprácu Parlamentnému inštitútu Národnej rady Slovenskej republiky, oddelenie parlamentného výskumu a vzdelávania, ktorý k tejto téme vypracoval analýzu na základe nami vypracovaných otázok. Budem o nich ešte hovoriť.
V roku 2016 sme deklarovali oficiálny záväzok zvýšiť finančný príspevok na opatrovanie aj v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Vo vyhlásení novej vlády to nie je inak. Do medzirezortného pripomienkového konania k novele zákona sa zapojilo jedenásť mimovládnych organizácií zastupujúcich ťažko zdravotne postihnutých, pričom celkovo bolo na vláde akceptovaných a do novely zákona zapracovaných 27 pripomienok. V tejto podobe ho máte pred sebou. Návrh zákona bol predložený do legislatívnej rady vlády s rozpormi Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím a s rozpormi s Úradom komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím.
Aj po prijatí časti pripomienok mimovládnych organizácií zástupcovia týchto inštitúcií naďalej volajú po dialógu s cieľom nájsť vyhovujúce riešenie pre obe strany. Rovnako podstatný je i reálny dopad na štátny rozpočet. Toto je pre nás, ako a kde financie nájdeme, rozdelíme. Každému je však jasné, že táto oblasť, oblasť pomoci zdravotne znevýhodneným občanom je dlhodobo poddimenzovaná a potrebuje systematické a dlhodobo udržateľné riešenia.
Pred pár dňami sme sa s kolegami z výboru pre sociálne veci stretli za jedným stolom so zástupcami mimovládnych organizácií. Vypočuli sme si niekoľko konštruktívnych návrhov, ktoré sformulovali do niekoľkých zásadných kľúčových oblastí. Toto stretnutie vyvolali oni sami. Mali túto potrebu a ja som ich nemohla odmietnuť. Dôraz bol kladený primárne na odmeňovanie osobných asistentov, stanovenie výšky ich príjmu a jeho výpočet. Aj dnes si našli cestu pred parlament, aby sa uchádzali o podporu poslancov v ich snahe dosiahnuť zmeny v novele s pozitívnym dopadom na ich život. V spoločnom dialógu na pôde výboru budeme pokračovať. Pozdravujem ich.
Vrátim sa do Európy k analýze, ktorú som si dala vypracovať a do ktorej sa zapojilo dvanásť krajín: Rakúsko, Holandsko, Litva, Estónsko, Lotyšsko, Dánsko, Fínsko, Švédsko, Slovinsko, Portugalsko, Grécko, aj Veľká Británia. Je to približne polovica z oslovených štátov Európskej únie. Spomedzi rôznych oblastí som sa zamerala hlavne na inštitút osobnej asistencie a hľadala prieniky so slovenskou legislatívou. Cieľom bolo zistiť, v ktorých krajinách je tento inštitút osobnej asistencie zavedený a aké sú jeho podmienky. Získali sme odpovede na otázky, či je výkon osobnej asistencie povolaním, tiež či je možné, aby osobnú asistenciu vykonával rodinný príslušník telesne postihnutej osoby, alebo či má výška príjmu alebo majetku telesne postihnutej osoby vplyv na výšku príspevkov poskytnutých týmto osobám.
Analýza odpovedá na to, ako je riešená problematika starostlivosti a príspevkov pre telesne postihnutých v krajinách, kde nie je inštitút osobnej asistencie zavedený. To sa týka Grécka a Litvy. V ostatných spomínaných krajinách inštitút osobnej asistencie existuje a má tieto základné atribúty:
1. Výška príspevku na osobnú asistenciu sa neposudzuje, nezávisí od príjmu či majetku zdravotne postihnutého vo všetkých uvedených krajinách, kde inštitút osobnej asistencie existuje. Výška príjmu majetku môže ovplyvniť výšku príspevku na osobnú asistenciu v Holandsku. Pokiaľ ide o Veľkú Britániu, tak môžeme konštatovať, že ide o špecifický prípad, keďže osoby, ktoré potrebujú starostlivosť a podporné plány, musia prejsť testom prostriedkov, čiže istým, finančného hodnotenia. V Estónsku je služba osobnej asistencie jednou zo sociálnych služieb, ktorý organizuje alebo poskytuje miestna samospráva. Preto má každá miestna samospráva vlastné podmienky, ktoré môžu byť veľmi odlišné vrátane výšky platu osobného asistenta. V niektorých miestnych samosprávach služba môže byť úplne bezplatná pre užívateľov služieb, ale súčasne niektoré miestne samosprávy vytvorili vlastný príspevok používateľa služby na službu osobného asistenta.
2. Osobnú asistenciu ako výkon povolania umožňujú všetky uvádzané štáty okrem Dánska, pričom v Estónsku je to v kompetencii miestnej samosprávy, keďže každá samospráva má vlastné podmienky, ktoré môžu byť veľmi odlišné. Napríklad v susednom Rakúsku majú osobní asistenti štatút zamestnancov asistenčného centra alebo priamo ŤZP osôb na základe zákona o sociálnom zabezpečení. Nepotrebujú špecifické tréningy, pretože aktivity sú orientované na špeciálne potreby ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí môžu samostatne rozhodovať o požiadavkách. Osobná pomoc je pre osoby so zdravotným postihnutím zadarmo a nijako nezávisí od príjmu alebo majetku osoby so zdravotným postihnutím. Asistent dostáva plat dohodnutý na základe kolektívnej zmluvy, ktorý platí federálny štát. Spolkové ministerstvo práce, sociálnych vecí, zdravia a ochrany spotrebiteľa ponúka celý rad ďalších opatrení na začlenenie a integráciu ŤZP osôb do pracovného života, napríklad:
- dotácie na mzdy na kompenzáciu zníženej produktivity zamestnancov so zdravotným postihnutím,
- dotácie pre ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí založili vlastný podnik,
- pomoc pri mobilite pri ceste na pracovisko pre ľudí, ktorí nemôžu používať bežné dopravné prostriedky, náklady na znovuzískanie vodičského preukazu alebo nákup auta a mnohé ďalšie.
3. Rodinný príslušník ako osobný asistent. Táto možnosť je podľa analýzy v Dánsku, Holandsku, Slovinsku, Švédsku a vo Veľkej Británii. Naopak v Estónsku, Fínsku, Portugalsku a Rakúsku to nie je možné. Krajiny toto obmedzenie odôvodňujú napríklad tým, že cieľom služby je zvýšiť nezávislosť osoby v núdzi a znížiť zaťaženie rodiny, umožniť účasť rodinných príslušníkov na trhu práce. Pokiaľ ide o Grécko a Litvu, krajiny, kde nie je inštitút osobnej asistencie zavedený, tak riešia problematiku starostlivosti a príspevkov pre telesne postihnutých nasledovne: v Grécku napríklad existuje program Pomoc pre domácnosti, ktorého cieľom je poskytovať primárnu sociálnu starostlivosť ŤZP občanom prioritne tým, ktorí žijú sami a majú nízke príjmy. V Litve v súčasnosti neexistuje žiadna právna úprava týkajúca sa organizácie a poskytovania služieb osobných asistentov. V roku 2013 začalo ministerstvo sociálneho zabezpečenia a práce implementovať program rozvoja integrovanej pomoci, ktorý sa realizuje pomocou zdrojov európskych štrukturálnych fondov.
Toľko nateraz z uvedenej analýzy, z ktorej som vybrala ako príklad práve inštitút osobnej asistencie, ktorý je predmetom nosných debát aj u nás. Je v nej mnoho zaujímavých foriem inštitútu osobnej asistencie, ktoré môžu byť aj pre našu prácu podnetnými, inšpiratívnymi.
Vrátim sa v krátkosti ešte k nedávnemu stretnutiu s mimovládnymi organizáciami, ktoré zastupujú osoby a rodiny detí so zdravotným znevýhodnením a s úradom komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Ako problém mimovládne organizácie primárne vnímajú fakt, že každý návrh, ktorý predložili v rámci medzirezortného pripomienkového konania a zvyšoval nárok na štátny rozpočet, bol zamietnutý s tým, že to ministerstvo financií neschváli. Vo väčšine vidia zapracované zmeny ako nedostačujúce. Na stretnutí sme sa zamerali najmä na témy súvisiace s peňažným príspevkom na osobnú asistenciu a s ním spojené posudzovanie príjmu. Tak isto sme hovorili o určení výšky peňažného príspevku za opatrovanie. Budem konkrétna, no stručná.
Peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ktorý v súčasnosti predstavuje sumu 2,78 eur na hodinu, novela navrhuje zvýšiť o 4 centy bez valorizácie do budúcnosti. Mimovládne organizácie žiadajú o skokové navýšenie hodinovej sadzby osobnej asistencie na sumu 140 % hodinovej minimálnej mzdy a jej pravidelnú valorizáciu. Zo stanoviska ministerstva práce vyplýva, že na účely výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu navrhuje stanoviť sadzbu na jednu hodinu osobnej asistencie pevnou sumou a rovnako ako v prípade peňažného príspevku na opatrovanie navýšiť ju prostredníctvom nariadenia vlády, o čom v konečnom dôsledku hovoril už aj pán minister.
Z môjho pohľadu je súčasné navýšenie hodinovej sadzby príspevku na osobnú asistenciu o 4 centy nedostačujúce, pričom ako kompromis vidím navýšenie hodinovej sadzby aspoň o jedno euro. Mám za to, že toto riešenie by našlo podporu, ak nie u všetkých, tak u väčšiny mimovládnych organizácií.
Posudzovanie príjmu príspevku na osobnú asistenciu a pri peňažnom príspevku na zvýšené výdavky z pohľadu mimovládnych organizácií nemotivuje človeka s ťažkým zdravotným postihnutím pracovať. Ako uviedli zástupcovia inštitúcií, opatrovateľský príspevok nedostanete, ak presiahnu vaše posudzované príjmy - každý poberateľ je povinný každý rok príjmy dokladovať úradu práce, Ústrediu práce sociálnych vecí a rodiny - trojnásobok životného minima. Naďalej platí, že výška opatrovateľského príspevku sa znižuje o sumu, o ktorú príjem opatrovaného - napríklad starobný dôchodok - presahuje 339 eur, čiže 1,7-násobok životného minima. Násobky životného minima sú rátané ako v roku 2008.
Tejto problematiky sa návrh zákona nedotýka. Myslím, že takéto obmedzenie nie je nevyhnutné. Je do veľkej miery limitujúce až diskriminačné. Ťažko zdravotne postihnutí si hľadajú nižšie platenú prácu, aby im nebol krátený príspevok alebo si nezakladajú rodinu, aby sa im nekrátil príspevok pre príjem napríklad manžela ako spoločne posudzovanej osoby.
Príspevok na opatrovanie. Mimovládne organizácie žiadajú aj zvýšenie príspevku na opatrovanie s ohľadom na rodinných opatrovateľov, ktorí sa dožadujú zvýšenia tohto príspevku na úroveň minimálnej mzdy. Nevidia dôvod na to, aby sa tento príspevok zvýšil len na cca 320 eur, keď už v súčasnosti je finančný príspevok na klientov v stupni 6, ktorí sú umiestnení v pobytových zariadeniach, vo výške päťsto, pardon, 456,75 eur mesačne a od budúceho roka to bude vo výške cca 500 eur.
Z pohľadu ministerstva práce v oblasti opatrovateľského príspevku prichádza novela zákona so zásadnou zmenou. Výška príspevku nebude závislá na vývoji životného minima, ale navrhuje sa všetky základné výšky peňažných príspevkov na opatrovanie stanoviť pevnou sumou, zároveň zvýšiť ich maximálne výšky a umožniť meniť ich výšky každoročne prostredníctvom nariadenia vlády.
Poslednou kľúčovou oblasťou, ktorú sme rozoberali na okrúhlom stole, bolo znižovanie administratívnej náročnosti pri styku občanov s verejnou správou. Mimovládne organizácie nesúhlasia s navrhovanou formou výkazu o odpracovaných hodinách osobnej asistencie. Okrem iného sa obnovuje uvádzanie informácie o čase, v akom bola asistencia vykonaná. Argumentujú tým, že vláda uvádza ako svoj cieľ znižovanie administratívnej náročnosti, ale v prípade osôb s ťažko zdravotne postihnutými ministerstvo navrhuje pravý opak. Vzájomne sme si vymenili cenné informácie a v úsilí nájsť korektný kompromis budeme v rámci okrúhlych stolov či rozhovorov na výbore, ale i na pôde ministerstva pokračovať.
Dovoľte mi v závere podotknúť, že naším cieľom je predovšetkým vytvoriť čo najlepšie podmienky pre poskytovanie osobnej asistencie v domácom prostredí prijímateľa tejto služby. Dôvody sú jasné. Domáce prostredie má na zdravotne postihnutých ten najlepší vplyv. Starostlivosť zo strany príbuzných je pre nich najviac akceptovaná, pretože najmä pri ťažkých stavoch zasahuje do ich intimity, príbuzní majú väčšinou prirodzený záujem opatrovať čo najkvalitnejšie a vysoko nad rámec formálnej povinnosti. Napokon je to aj pre štát lacnejšie, ako umiestňovanie týchto zdravotne znevýhodnených občanov do zariadení sociálnej starostlivosti.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 946. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 997 z 24. apríla 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálnej veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcela vrátiť k pani poslankyni Krištúfkovej a nebudem sa vyjadrovať k súkromným ani politickým sporom, ktoré sa tu s pani poslankyňou alebo jej stranou spájajú. Ja by som sa chcela vyjadriť ku jej práci, pretože pôsobí na výbore, kde som predsedníčkou a ja ju poznám ako jednu z najaktívnejších poslankýň. A okrem toho, že je aktívna, tak je veľmi ochotná, spoľahlivá a zodpovedná. Takto ju poznám ja. A ja by som bola veľmi rada a myslím si, že toto by sme mali hodnotiť u ľudí, aj u iných poslancov, hlavne ich skutky. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Zvolávam výbor pre sociálne veci ihneď. Ďakujem.