Videokanál poslanca

Vážený pán kolega Mizík, ale tiež aj vaši kolegovia, mňa by zaujímalo, že ako alebo do akej miery je spravodlivé, správne, keď hovoríte, že je treba dbať na nejakú úctu k Slovensku, keď vy aj týmito vystúpeniami, ale aj inde jedným prúdom a neustále hanobíte hlavu Slovenskej republiky. To je hlava štátu, to je človek, ktorý stelesňuje tento štát, Slovenskú republiku. Je samozrejmé, že môžu k nemu byť nejaké výhrady, ale hanobiť hlavu štátu, to naznačuje, že ste vlastne obrovskí farizeji, že hovoríte jednou stranou úst jednu vec, a keď sa vám to hodí, hovoríte niečo úplne opačné.
Je to tak so všetkým, čo robíte. Ste obyčajní klamári, farizeji a nič si nezaslúžite, len to, aby ste odtiaľto vypadli.

Len veľmi krátko, pretože nechcem ukrajovať čas obednej prestávky. Dúfal som, že to stihneme doobeda. Ale pán kolega Kotleba považoval za potrebné päťkrát zopakovať tú istú myšlienku, ktorá aj tak je vadná.
Tá myšlienka je vadná preto, pretože všetka moc orgánov štátu musí pochádzať z ľudu. A rozhodne advokáti a prokurátori a exekútori nemajú žiaden mandát ľudu. Takže preto je to úplný nezmysel a bolo by to ešte horšie, ako to je, pretože ľud by nemal možnosť v podstate dosiahnuť zmenu neblahého stavu, ktorý by priniesli nejakí angažovaní, skorumpovaní ľudia v právnických povolaniach tým, že by si zvolili niekoho.
Čiže je to, je to úplný nonsens, čo navrhujete, a naozaj je to niečo, čo, bohužiaľ, vychádza z toho, že nemáte žiadne poňatia o ničom, čo je mimo Slovenska, lebo vás zaujíma len Slovensko a navyše také Slovensko, aké vy si prestavujete.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, myslím, že nás všetkých teší, že vaša strana má záujem o zlepšenie stavu fungovania prokuratúry a možnože aj zlepšenia procesu, ako sa prokurátor volí a prípadne odvoláva, avšak obávam sa, že ten spôsob, ktorý navrhujete, je nielenže nefunkčný, ale myslím si, že by viedol k ešte horšiemu stavu, aký máme dnes, čo, samozrejme, je ťažko predstaviteľné.
Ale myslím si, že ak by volili samotní prokurátori a dokonca advokáti, exekútori i notári generálneho prokurátora, tak je treba si uvedomiť, že toto sú všetko povolania, ktoré sú častokrát v antagonistickom vzťahu k prokurátorom a aj ku generálnemu prokurátorovi, ktorý si častokrát osobuje právo rozhodovať v konečnom dôsledku o všetkých veciach, ktoré prokurátori robia, a teda výsledok by mohol byť úplná anarchia.
Myslím si, že treba oceniť to, že sa snažíte zlepšiť súčasnú neblahú situáciu, avšak spôsob, akým sa o to pokúšate, je, by som povedal, celkom nevhodný.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som sa pristavil pri tom, čo si, kolega Poliačik, povedal o tom, že aké sú dôvody toho, že tu máme, to, čo nazývaš ty fašistov, ja si myslím, že sú to skôr neonacisti. Ten dôvod je nielen to, že sa o tom neučí v školách, že naše vzdelávacie systémy sú úplne nedostatočné v tejto oblasti. Dôvodom je to, že existuje tu dlhodobá štátna korupcia, ktorá priviedla tých zúfalých ľudí k tomu, že veria týmto neonacistickým kádrom. A realita je taká, že dôvod ich pokračujúcej existencie v tomto parlamente je ten, že tí hlavní štátokorupčníci už teraz vedia, že stoličky, ktoré teraz zohrievajú ich koaliční partneri, budú raz možno určené pre nich. Že budúca koalícia bude práve SMER a Kotleba, a preto stále tu ešte existujú.

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, za vaše príjemné slová a podporu. Chcel by som ešte okrem toho, čo ste uviedli, chcel by som zdôrazniť ešte ten náš návrh, ktorý vám dávam na zváženie, a to je ten, ktorý hovorí o tom, že tam, kde veriteľ poskytne ďalšiu pôžičku niekomu, o kom mal možnosť sa z verejne dostupných informácií, ktoré sa teraz podľa tohto návrhu aj už nebudú spoplatňovať, že sa mal možnosť dozvedieť, že sa jedná o vysoko nebonitného dlžníka. To znamená, takého, proti ktorému už bola vedená exekúcia, že v takom prípade ten veriteľ bude sám mať povinnosť niesť náklady prípadnej exekúcie alebo súdneho konania, ktoré z tohto nového dlhu mu vzniknú. Čiže týmto spôsobom sa my snažíme zabrániť tomu, aby sa robil ten pôžičkový kolotoč, a ja to nazývam, že obchod s chudobou, že sa peniaze požičiavajú nie preto, aby boli riadne vrátené a teda ľuďom, o ktorých vieme, že majú na to, aby vrátili tie peniaze, alebo že budú mať na to, ale že sa robí biznis s tým, že aké bude príslušenstvo k tej dlžobe už vo vedomí, že ten dlžník pravdepodobne nebude riadne splácať. Takže aj toto je niečo, čo považujeme za veľmi dôležité a prosíme, aby ste nás aj v tomto podporili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne ešte raz. Súdy v súčasnosti evidujú približne 3,7 milióna nedokončených starých exekučných konaní. Exekúciou je zaťažených takmer 20 % populácie. Z veľkej časti je príčinou tejto situácie nedostatočná a navyše v prospech záujmových skupín nevynucovaná minulá legislatíva, čím sa umožňovalo zneužívanie nízkej finančnej gramotnosti niektorých skupín obyvateľstva. Dlhodobo nevymožiteľné sú aj ale pohľadávky, sú ale aj pohľadávky z daní a z odvodov, čo svedčí o ich neefektívnej správe. Za zlou situáciou dlžníkov je však predovšetkým ich vedomé, opakované nezodpovedné správanie. Nie vždy, ale často je to tak.
Podľa štatistiky Národnej banky Slovenska má rozsah nesplácania spotrebiteľských úverov za predchádzajúce štyri roky viac ako, sa tento zdvojnásobil a dlžníci riadne neuhrádzajú 8,8 % úverov. Podľa údajov z Centrálneho registra exekúcií zverejnených Slovenskou komorou exekútorov sa exekúcie v súčasnosti týkajú spolu takmer milióna fyzických osôb. Z toho voči 517 908 fyzickým osobám sa vedie jedna exekúcia, voči 152-tisíc fyzických osôb sa vedú súčasne dve exekúcie a voči 79-tisíc fyzickým osobám sa vedú súčasne tri exekúcie. Sedem a viac exekúcií sa vedie voči 107-tisíc fyzickým osobám. Práve tieto čísla sú základom pre niektoré naše návrhy.
Osobná zodpovednosť je neoddeliteľnou súčasťou osobnej slobody. To musí platiť nielen pre dlžníkov, ale aj pre veriteľov. V súlade s tým je vzniknutý problém potrebné riešiť tak, aby sme sa, na jednej strane umožnili, aby sme ľuďom umožnili sa zbaviť dlhovej pasce a ich návrat do ekonomiky, na druhej strane však musíme primerane rešpektovať práva veriteľov. Tam, kde je to efektívne, uprednostníme individuálne posúdenie každého prípadu. Nesmieme dopustiť, aby zvolené paušálne riešenie nabádalo k nezodpovednému a podvodnému správaniu pre očakávanie paušálneho odpúšťania dlhov. Plošná exekučná amnestia by bola nespravodlivá voči osobám splácajúcim svoje dlhy, ako aj voči veriteľom, vrátane štátu, ktorý ako veriteľ de facto zastupuje všetkých daňovníkov.
Exekučná amnestia v žiadnom prípade nesmie byť trvalým nástrojom na opakované oddlženie akéhokoľvek dlžníka a rozhodne by nemala byť bez rozdielu pre všetkých veriteľov starých pohľadávok. Prípadná exekučná amnestia by mala postihovať výlučne príslušenstvo exekučne vymáhaných pohľadávok a nemala by sa týkať niektorých pohľadávok, ako napr. pohľadávka zo zodpovednosti za škodu na zdraví alebo spojenú s úmyselným konaním, alebo pohľadávka dieťaťa na výživné, pracovnoprávne nároky, peňažné tresty uložené podľa Trestného zákonníka a podobne. Exekučná amnestia v akejkoľvek podobe má veľké ekonomické a sociálne úskalia, z pohľadu práva predstavuje exces zo strany štátu, ktorý zasahuje do vzťahov medzi veriteľom a dlžníkom.
Za štandardné systémové riešenie insolventnosti považujeme osobný bankrot, ktorý predstavuje individuálne posúdenie každého prípadu a vyžaduje iniciatívu na strane dlžníka.
Sme si vedomí, že toto má obrovské úskalia vzhľadom na obrovské počty ľudí, ktorých by sa to týkalo. Od zavedenia inštitútu oddlženia a osobného bankrotu sa zvyšuje počet dlžníkov, ktorí vyhlásili úpadok. Prax ukazuje, že inštitút osobného bankrotu je v zásade vhodným nástrojom. Súčasnú právnu úpravu osobného bankrotu ale bude nutné podrobiť revízii vzhľadom na celkový počet osôb, ktorých by sa tento inštitút mohol týkať budúcnosti. Túto agendu v súčasnosti vykonávajú centrá právnej pomoci, ktoré bude potrebné v tomto ohľade veľmi významne posilniť.
Súčasný systém prideľovania exekúcií jednotlivým exekútorom náhodným výberom, budeme navrhovať, aby sa týkal len verejnoprávnych inštitúcií, kde to má svoje opodstatnenie.
Exekučný poriadok už bol doplnený o nové inštitúty, ktoré mali pôsobiť ako prevencia pred nárastom nevybavenej exekúcii v budúcnosti. Podľa nášho názoru však tieto nie sú postačujúce. Aby sa predišlo opakovaniu vzniknutej situácie v budúcnosti, navrhujeme prijať legislatívne zmeny, ktoré by obsahovali nasledovné pravidlá a princípy: Tam, kde veriteľ, prvý základný princíp, ktorý navrhujeme, tam, kde veriteľ vstúpi do záväzkové vzťahu s dlžníkom, fyzickou osobou, nepodnikateľom, voči, ktorej v čase menej ako päť rokov pred vznikom takéhoto záväzku exekúcia bola zastavená pre nedostatok majetku, alebo prebehla riadne a úspešne, bude veriteľ sám v celosti znášať všetky náklady na exekúciu pohľadávok z takého vzťahu. To znamená, tu sa snažíme zabrániť reťazeniu dlhov jedného a toho istého dlžníka, keď veritelia už vo vedomí toho, že sa jedná o vysoko nebonitného dlžníka, tomuto naďalej poskytujú úvery, zjavne s nie dobrým úmyslom.
Druhý bod. Striktné zachovávanie hospodárnosti exekučného konania zo strany veriteľa voči dlžníkovi. Exekúcie, v ktorých sa uspokojujú nároky rovnakého veriteľa voči rovnakému dlžníkovi, budú spojené do jedného konania, a to vždy a striktne. Pokiaľ veriteľ voči dlžníkovi v období šesť mesiacov vymáha pohľadávky vyplývajúce z toho istého titulu samostatnými návrhmi na vykonanie exekúcie, bude mať nárok na náhradu trov exekúcie voči dlžníkovi iba v jednom konaní.
Za tretie. Navrhujeme redukciu uplatnenia inštitútu prideľovania vecí exekútorom náhodným výberom na prípady, kedy je v postavení oprávneného štátna organizácia alebo štátom väčšinovo vlastnený subjekt alebo subjekt, organizácia zriadená podľa zákona.
Za štvrté. Navrhujeme zmenu v tzv. osobnom bankrote, ktorá dlžníkom umožní tento inštitút využiť aj mimo povinného zastúpenia centrom právnej pomoci pri zachovaní povinného zastúpenia advokátom. Zároveň navrhujeme odstrániť tvrdosť zákona a chceme umožniť, aby v prípadoch hodných osobitného zreteľa na strane dlžníka centrum mohlo predĺžiť lehotu splatnosti preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu na päť rokov, prípadne tento dlh dlžníkovi odpustiť. Osobný bankrot tak bude prijateľnejším pre dlžníkov v ťažkej životnej situácii.
Na tieto opatrenia nadväzuje ďalšie opatrenie, ktorými je zavedenie princípu, že prístup do centrálneho registra exekúcií bude bezplatný, pokiaľ objem prístupov neprekročí päťdesiat ročne. Podľa súčasnej úpravy Slovenská komora exekútorov platí, Slovenskej komore exekútorov platí každý za prístup do registra exekúcií odmenu, ktorej výška sa určuje v závislosti od počtu prístupov jedného užívateľa v období kalendárneho roka, pričom dnes sa za pásmo od nula do 500 prístupov ročne platí úhrada 2 eurá za každý prístup. Toto opatrenie však už nie je predmetom tohto návrhu zákona, ale predmetom novely vyhlášky ministerstva spravodlivosti o Centrálnom registri exekúcií, návrh ktorej sa predkladá ako informatívna príloha dôvodovej správy.
Zatiaľ toľko, poprípade ak by bolo treba, tak rád vysvetlím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Cieľom predloženého návrhu je zaviesť sadu opatrení v exekučnej oblasti v prospech exekvovaných osôb bez toho, aby došlo k tzv. exekučnej amnestii. Problém dlhodobo nevymožiteľných pohľadávok voči fyzickým osobám narástol do rozmeru, ktorý má objektívne rozsiahle dopady na pracovný trh. Deformuje sociálne prostredie a zaťažuje justičný systém. Časť dlžníkov z nízkopríjmových skupín v snahe o vyhnutie sa exekúcii, zrážkam zo mzdy, vyhýba sa vstupu na legálny trh práce a pohybujú sa v čiernej ekonomike. Zamestnávatelia, naopak, začínajú pociťovať nedostatok pracovnej sily na obsadenie nižších pracovných pozícií. Toto sú všetko témy, ktoré v súvislosti s týmto návrhom chcem prijať. Viac by som povedal v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim.

Tak, pán kolega, ja by som k tomu povedal ako niekto, kto sa v svojom odbornom živote týmto zaoberá, pár slov. V poriadku, určite, že v tom návrhu sú aj dobré veci, ale chcem dať na zváženie cteným kolegom, že či náhodou takéto opatrenie neignoruje skutočnosť, že tie nešváry, ktoré sa tento návrh snaží nejak riešiť, že či už riešenie týchto nešvárov neexistuje niekde. Konkrétne napríklad v oblasti trestného práva a že či náhodou tým pádom táto úprava nie je nadbytočná a či náhodou táto úprava nie je len akceptáciou toho stavu, že vynucovanie práva u nás neexistuje. Veď poškodzovanie veriteľa, čo samozrejme sa za poškodzovanie veriteľa počíta aj to, že niekto uhrádza faktúry inak, tak ako sú v poradí ich splatnosti. Či napríklad schopnosť veriteľov vynútiť si pod reálnou sankciou na súde svoju pohľadávku. A pod reálnou sankciou myslíme napríklad to, že súd koná rýchlo a že tie náklady pre toho dlžníka v súvislosti s tou radou sú príliš veľké na to, aby sa mu vyplatilo neplatiť. Čiže či tam by sme nemali sústrediť naše úsilie miesto toho, aby sme vyrábali nové predpisy, ktoré v podstate až tak veľa riešiť nebudú.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v gestorskom výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.