Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme dnes o veľa dôležitých zákonoch, ide nám to ako po masle, čo nemyslím nutne ako kompliment. Ale aj medzi týmito dôležitými zákonmi táto novela je z tých dôležitejších, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. Otvára totiž viaceré významné riziká, navrhuje zhoršiť súčasný stav spôsobom, o ktorom podľa mňa treba otvorene hovoriť. Niekedy je treba debatu viesť aj...
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme dnes o veľa dôležitých zákonoch, ide nám to ako po masle, čo nemyslím nutne ako kompliment. Ale aj medzi týmito dôležitými zákonmi táto novela je z tých dôležitejších, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. Otvára totiž viaceré významné riziká, navrhuje zhoršiť súčasný stav spôsobom, o ktorom podľa mňa treba otvorene hovoriť. Niekedy je treba debatu viesť aj komplikovane, aj komplexne, aby sa všetky nuansy vychytali, a niekedy je, naopak, potrebné pomenovať veci pomerne priamočiaro, jasne a jednoducho, aby práve nebolo možné o nich pochybovať.
Dovoľte mi dnes vystúpiť k tomu z toho druhého uhlu a venovať sa tomuto zákonu jednej veľmi konkrétnej a veľmi dôležitej veci. V tomto parlamente prebieha už päť rokov zápas o to, aby na určitých územiach tejto krajiny bolo možné demokratickým rozhodnutím zrušiť hazard. Na to, či je to správne alebo nesprávne, môžu byť úplne legitímne rôzne názory. Ja nikomu nevyčítam, ak si myslí, že to nie je správne, že je možné na území, povedzme, obce, mesta, možno aj inom, zakázať hazard. Je to vec aj ideológie, je to vec aj osobných skúseností. Ja sa priznám, že hoci v mnohých oblastiach zastávam skôr názory najmä ekonomické liberálneho charakteru, už pred piatimi rokmi som v tejto oblasti prišiel a podporil aj vtedy, čo najvýraznejšie odvtedy ten, či ho nazveme konzervatívnejší alebo reštriktívnejší prístup. A urobil som to, priznám, z toho dôvodu, že evidentné a dlhoročné náklady pre našu spoločnosť toho dovtedajšieho prístupu sú tak veľké, nielen na úrovni finančnej, ale aj na úrovni sociálnej, na úrovni osobných tragédií, že som, u mňa prevážilo nad tým všeobecným, skôr liberálnejším postojom, nazvime to naším hriechom. To hovorím preto, že, a preto som sa spýtal aj teba, pani kolegyňa, na ten názor, že ja by som ti nevyčítal, keby si tú petíciu nepodpísala a keby si jednoducho povedala, že ty si myslíš, že hazard by nemal byť zakázaný napríklad na úrovni Bratislavy, lebo je to podľa teba nesprávne. Je to úplne legitímny postoj. Ja mám dnes už iný, ale nikomu by som to nevyčítal. Čo podľa mňa nie je správne, je tváriť sa, že niečo podporujem a v skutočnosti tomu podrezávať krk. Lebo to je pokrytectvo a to správne nie je a to je to, čo robí tento vládny návrh zákona už opakovane, a tomu sa tu treba dnes venovať. Pretože tak by sme politiku robiť nemali, ani nič iné. Pokrytectvo nie je správne.
A teraz mi dovoľte vrátiť sa trošku do histórie. Ak sa nemýlim, v roku 2011, pán minister ma môže opraviť, bola prijatá novela, vtedy sa v nej angažovali najmä dvaja poslanci, pani poslankyňa Jana Žitňanská a pán poslanec Jaroslav Procházka, vtedy obidvaja ešte z Kresťanskodemokratického hnutia, ktorí presadzovali viaceré obmedzenia v oblasti hazardu, a ja som ich v tom už vtedy veľmi podporoval a dodnes ich podporujem. Hoci teda jeden ešte chvíľu je a pani poslankyňa Žitňanská už tu teda viac ako dva roky nie je. Ten ich zákon umožňoval aj obci na základe rozhodnutia zakázať hazard na svojom území. Aj tento ich návrh som podporil, pretože som si uznal, že v rámci miestnej demokracie toto je niečo, čo podľa môjho názoru by mohlo byť zverené miestnym zástupcom a samozrejme voličom, ktorí nad nimi vytvárajú kontrolu.
To, čo sa potom stalo, bolo, že pán minister Kažimír v roku 2012, ak sa nemýlim, prišiel s novelou tohto zákona, kde už bolo politicky veľmi náročné preňho a pre vládu to zrušiť, napriek obrovskému lobingu tých, čo stoja za hazardom, a ten lobing bol naozaj neskutočný. Preto pán minister Kažimír vtedy došiel s návrhom, podľa ktorého teda môže takto byť konané len vtedy, ak je to na základe petície, ak tú petíciu podporí 30 % ľudí. Tento návrh bol remeselne a politicky remeselne veľmi dobre vymyslený, lebo sa zdalo, že jeho dôsledkom môže byť to, že v malých obciach, možno ešte aj v menších mestečkách, kde je silný tlak proti tomuto javu, sa zozbiera 30 % podpisov, a hazard môže byť aj zakázaný. Zároveň to však uspokojovalo záujmy tých, ktorí naozaj na hazarde zarábajú najviac, lebo sa zdalo byť nemožné, aby vo veľkých mestách 30 % ľudí podpísalo petíciu. Ak si predstavíte, v Bratislave, ako už dnes vieme, je to viac ako 100-tisíc podpisov a v Bratislave nikdy nebolo zozbieraných, aspoň čo ja viem, 100-tisíc podpisov na žiadnu petíciu, ani keď sa podpisovali celoštátne petície za priamu voľbu prezidenta a za iné veci.
Zdalo sa byť teda ako veľmi politicky a remeselne dobre zvládnutý spôsob, ako toto ustanovenie tak nie úplne podrezať, ale tak ako keby ho vykrvácať. Nechať v ňom niečo pre tie malé obce, malé mestečká, aby to nebolo úplne nefunkčné, ale v zásade to zneškodní na veľkej časti územia tejto krajiny. Bolo to schválené. Podľa toho zákona sa začalo konať. Najprv sa zdalo, že to tak aj bude, pretože obce, kde na základe tohto bolo vyhlásené všeobecné záväzné nariadenie, zákaz hazardu, sú obce, o ktorých okrem ich obyvateľov a susedov naozaj málokto počul. Dovoľte mi len prečítať príklady. Je to obec Blesovce, Cejkov, Davidov, Divina, Huncovce, Hranovnica, Chynorany, Kotmanová, Kunerad, Kusín, Kružlov, Lemešany a mohol by som menovať ďalej. Postupne však začali pribúdať aj obce predsa len väčšie. Je to napríklad obec Zakamenné, ktorá síce je len obcou, ale keďže som tam vďaka môjmu exkolegovi Janckulíkovi bol, viem, že je to obec veľmi veľká. Je to dokonca obec, ktorá by sa mohla stať už mestom, keby veľmi, keby veľmi chcela. Stalo sa to aj v Tvrdošíne, čo už teda nie je obec, čo už je mesto. Stalo sa to v samotnom Námestove. Stalo sa to v Sabinove, stalo sa to v obciach, ktoré nie sú veľké a nie sú mestami, ale sú nám všetkým dobre známe, ako je Plavecký Mikuláš. Všetci, ktorí sa zaujímame určitým problémom, vieme, prečo je dobre zakázať v Plaveckom Mikuláši hazard. A je to asi naozaj vo verejnom záujme. Dokázala to dokonca obec Dobšiná, pardon, to je mesto, ospravedlňujem sa Dobšinanom, som sa na sekundu pomýlil, mestu Dobšiná. Podarilo sa to v Čiernom Balogu a takto by sa dalo pokračovať.
Toto všetko však pre hazardný priemysel predstavuje akceptovateľné straty. Hoci práve v tých najchudobnejších komunitách často sa zarába najlepšie. Tie mestečká a obce sú naozaj stále príliš malé. Potom sa však stalo niečo, čo šokovalo všetkých, a to bola petícia za zákaz hazardu v Bratislave. No, keď táto petícia vznikla, ja som ju podporil aj podpísal a podpísal som ju s plným vedomím toho, že podporujem zákaz hazardu na území Bratislavy aj so všetkými nevýhodami, ktoré to má. Pretože výhody to nemá len, má to určité nevýhody, ale ten balans rozhodnutia sa mi zdal v prospech tohto javu. Ale priznám sa, ja som neočakával nikdy, že by získali potrebný počet podpisov títo iniciátori, a chcem im vysloviť všetkým, bolo to viacero starostov mestských častí, veľa aktivistov, veľa obyčajných ľudí, teraz nemyslím zo strany OĽANO, aj keď určite aj odtiaľ, a ktorí vyzbierali ten požadovaný počet podpisov dokonca ešte aj s rezervou. Musím sa priznať, že ja nepoznám nikoho, kto to očakával. A ukazuje to ale hĺbku odporu obyvateľstva v hlavnom meste, ktoré je z definície liberálnejšie, a kde z definície argumenty za plošný zákaz sú dokonca slabšie, pretože predsa len na území celého mesta sa dá naozaj oprávnenejšie o tom diskutovať, a napriek tomu sa to v Bratislave našlo. To, čo nasledovalo, je dvojstranný úder. Jeden úder sa zameral na to, aby zneškodnil túto petíciu v samotnej Bratislave. Nemusím tu rozprávať históriu o záhadne stratených petičných hárkoch z magistrátu, čo sa, pokiaľ viem, tiež ešte nikdy v histórii nestalo. Zrazu, až keď niekomu išlo o príjmy z hazardu, tak dokázal dokonca aj toto. A spochybňovanie tej petície, atď., a tak ďalej. To znamená, že v Bratislave je dneska veľká snaha toto zastaviť. A zároveň to bol aj obrovský varovný signál pre priemysel hazardný, že ak je možné v Bratislave vyzbierať viac ako 100-tisíc podpisov, tak kde to možné nie je? Ak sa do toho pustia odhodlaní ľudia, je dosť možné, že sa to podarí v Košiciach, v Prešove, v Nitre, v Trnave, kdekoľvek.
A preto a len preto dnes prichádza táto novela, ktorá má za úlohu dať do toho poistku, aby keď sa náhodou, v úvodzovkách, niekto zblázni a začne tie podpisy zbierať, aby si nepomohol. Tá poistka vyzerá nasledovne: Už nebude stačiť petícia, už bude potrebné opakovane a preukázateľne dokázať narušovanie verejného poriadku, čo ako vysvetlil pán Budaj, narušovanie verejného poriadku v prípade hazardu nie je o opitých ľuďoch, ktorí vykrikujú pod balkónmi, ale o katastrofálnych dopadoch na rodiny. Tak ma zaujíma, že či si predkladateľ predstavuje, pán minister, že tie prípady samovrážd tu budeme, budú obce dokumentovať možno aj s fotkami, pán minister, alebo tie iné spoločenské efekty. A keby náhodu ešte aj to hrozilo, tak je tam povedané, že v spolupráci Policajného zboru. To znamená, stačí zabezpečiť nespoluprácu Policajného zboru na danom území alebo fingovanú spoluprácu a v podstate nie je možné literu zákona ani naplniť, keby aj sa dokonca niekto do nej pustil.
Z tohto dôvodu musím povedať, že považujem tento návrh za priamy lobistický návrh hazardného priemyslu na zneškodnenie existujúcich ustanovení, ktoré umožňujú za dnes už extrémne prísnych podmienok, ktoré boli ustanovené práve preto, aby sa nedali splniť, a ukázalo sa, že sa splniť dajú, proti zákazu hazardu na určitom území. A preto, a k tomu sa vrátim na konci, pán minister, chcem vás vyzvať aj všetkých kolegov, ak si myslíte, že by nemalo byť možné zakázať hazard, nájdite tú odvahu a zrušte to a potom si to pred občanmi vydiskutujeme. Ale tento postup, kde ste vykrvácali štyri litre krvi z možnosti o zákaze, a teraz, keď ste zistili, že ešte aj s tým litrom krvi to ľudia dokážu, tak im ešte aj ten liter idete zobrať, už len pre istotu, ale celý čas budete mávať rukami, ako vlastne vy ste na rovnakej pôde, je to nepoctivé, nie je to jednoducho poctivé. To nie je otázka názoru ani ideológie, to je otázka pokrytectva, politickej poctivosti.
A bez toho, aby som akýmkoľvek spôsobom vás chcel súdiť, pán minister, myslím si, že toto nie je niečo, čo je predmetom vašej srdcovej agendy. Rokmi sme viedli veľa diskusií a veľa sporov. Viem, že máte osobné a hlboké presvedčenie v oblasti daní, niekedy sa zhodneme, niekedy nie, ale viem, že to vychádza z vás. Máme zhodu, niekedy spory, ale viac zhodu v oblasti ochrany spotrebiteľa finančného trhu. Tiež viem, že to vychádza z vás. To znamená, že nemám tam pochybnosti, samozrejme, rešpektujúc komplexnosť a kompromisy politiky, presadzujete najmä politiku, v ktorú veríte, a to som aj vždy rešpektoval, aj na ploche tohto parlamentu. Ale nechce sa mi veriť, že v tomto konkrétnom prípade to vyjadruje plne váš názor a váš postoj. Ale to už naozaj je na iné posúdenie. Chcem vás len požiadať, aby ste buď otvorene pomenovali, že nechcete ľuďom dať možnosť hazard zakázať, alebo tú možnosť ľuďom reálne ponechali s tými ultraprísnymi podmienkami, ktoré platia už dnes.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis