Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

23.11.2016 o 10:04 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.11.2016 10:53 - 10:55 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán minister. Svojím prejavom ste potvrdili, že o tých 85 % pracujúcich ľudí na Slovensku, ktorí sú zamestnancami, sa v tejto koalícii naozaj nikto nestará, že MOST a SNS sa starajú o živnostníkov a podnikateľov a SMER sa asi stará len sám o seba, ja neviem o koho. Pretože tento návrh, ktorý som predložil a na ktorý ste reagovali, a aj sám ste to uznali, práve s týmto 85 % výrazne pomohol. Ako ste sám povedali, ten návrh na zvýšenie nezdaniteľného základu dane by priniesol asi 120 eur ročne ľuďom, ktorí zarábajú od minimálnej mzdy až po dvojnásobok priemernej mzdy, teda aj nižšej strednej aj strednej vrstve a to je vrstva, ktorej vaše kroky nijako nepomáhajú, len z nej peniaze ťahajú a daňový bonus by priniesol benefit každej rodine pracujúcej s deťmi, čo je opäť skupina, ktorej sa nijako nevenujete.
Hovorili ste o tom, že nemôžem myslieť vážne krok, ktorého rozpočtový dopad je viac ako 300 mil. eur, no vy sa stále chválite, že ste vytiahli do rozpočtu za posledné roky každý rok o viac ako miliardu eur. Tak nebolo by dobré aspoň za ten jeden rok sa aspoň o tretinu z toho podeliť s 85% pracujúcich normálnych ľudí na Slovensku a znížiť im dane o relatívne symbolickú sumu? Pretože, ako som spomínal, na jedného človeka je to asi 12 až 15 eur mesačne, pre štvorčlennú rodinu by to bolo 500 eur ročne.
A na záver mi dovoľte povedať, že ak naozaj nebudú politici ako vy alebo aj normálni politici v opozícii schopní pracujúcim rodinám uľaviť aspoň týmto základným nevyhnutným spôsobom, tak sa stane to, čo v Poľsku, že dôjdu s vidlami ľudia do parlamentu zvolení a budú zvyšovať tieto veci a úplne iné sumy bez ohľadu na rozvrat rozpočtu a štátu. Takže preto vás ešte raz prosím, aby ste sa tomu venovali.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.11.2016 10:04 - 10:21 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Počkám, kým pán minister dotelefonuje. Takže... (Rečník sa odmlčal.) Ďakujem veľmi pekne.
Len k tomu rokovaciemu poriadku, že nemuseli ste ho meniť, stačí ho vynucovať. Ale niekedy je ľahšie meniť predpisy, ako, ako ho vynucovať. Dobre. Dovoľte mi vystúpiť k tejto novele zákona o dani z príjmov, a aby sme naozaj trochu na úvod odľahčili atmosféru, dovoľte mi odcitovať text tej spomínanej piesne od skupiny Beatles, ktorá sa volá Daňovák. Keďže je to k dispozícii na internete len po anglicky, budete sa musieť uspokojiť s mojím improvizovaným prekladom, takže nebude to mať asi úplne tú poetickú kvalitu, ale myslím, že ten obsah pre účely dnešného rokovania postačí. Takže nie je to dlhé, je to asi 20 riadkov, tak dovoľte mi to prečítať. Takže:
"Poviem ti, ako to bude, ty dostaneš jednu, ja devätnásť, lebo ja som daňovák. Áno, ja som daňovák. Áno, ja som daňovák. Ak ti je 5 % málo, buď vďačný, že ti nevezmem všetko, lebo ja som daňovák. Ak máš auto, zdaním ulicu, ak sa posadíš, zdaním ti stoličku, ak ti je zima, zdaním ti teplo, ak chodíš, zdaním ti nohy. Nepýtaj sa ma, na čo to chcem, lebo zaplatíš ešte viac, lebo ja som daňovák. No mám ešte jednu radu pre tých, čo sú na smrteľnom, na smrteľnom loži, nech radšej dajú daňové priznania aj mince na svojich zatvorených očiach, lebo ja som daňovák a pracujete len a len pre mňa".
Toľko skupina Beatles niekedy okolo roku ’64.
Keby to napísal dneska niekto na Slovensku, myslím, že by ľudia uverili, že je to aktuálny text, a ten dôvod je ten, že posledné roky sme svedkami neustáleho, často skrytého, ale veľmi neúnavného zvyšovania rôznych daní a poplatkov, ktoré sa nezastavuje ani v tomto a v budúcom roku. Len pred chvíľou sme tu mali zákon o správnych poplatkoch, ktorý je verejnosti predávaný ako znižovanie správnych poplatkov na autá, ktoré tento istý pán minister v roku 2012 a ’13 zaviedol, a napriek tomu ešte aj teraz, keď si prečítame ten zákon podrobne, tak vidíme, že, samozrejme, sú tam autá, ktorým sa poplatky zvyšujú, ale najmä tie poplatky sa majú teraz platiť pri každej registrácii. Takže v skutočnosti sa budú zvyšovať veľmi výraznej časti majiteľov, resp. budúcich majiteľov áut. Ak ste robotník, úradník, učiteľ, ktorý fajčí, čo, ak sa nemýlim, je dneska na Slovensku okolo 30 % dospelej populácie, budete od budúceho roku platiť výrazne vyššiu daň z tabaku, o čom možno diskutovať z hľadiska verejného zdravia, len tým istým ľuďom neprichádza žiadna kompenzácia. Ak máte poistenú svoju nehnuteľnosť alebo máte iné neživotné poistenie, zdaní sa vám aj táto poistka. Chvalabohu, vďaka zmenám, ktoré sa tu včera podarili presadiť, je to menej radikálne a povedie to, ja by som povedal, že ktoré sa podarilo presadiť, pán minister, takže úplne v pohode. Ale som rád (reakcia ministra), som rád, že vás najviac trápi, čo ja presadím, ale ja som si to neprisvojoval, nemám to za potřebí.
A už niekoľko rokov, už sa nezvyšujú pásma dani z príjmov. To znamená, čo sa deje, je, že človek, ktorý zarába, minimálna mzda sa zvyšuje, priemerná mzda sa zvyšuje, platí stále vyššie dane, pretože nezdaniteľné minimum sa nevalorizuje, tak ako by sa malo v súlade s rastom príjmov. Zvyšujú sa stropy na odvody napriek tomu, že s tým tiež neprichádza žiadna kompenzácia pre poistencov, ktorí tie zvýšené odvody majú platiť. Je skupina, ktorá sa dočká od budúceho roka čiastočnej úľavy, a to sú najmä živnostníci a niektoré iné skupiny podnikateľov. Tieto snahy ja osobne vítam. Vítam aj snahu zrušiť daňové licencie od budúceho roku, ktoré tu boli predložené, ak sa nemýlim, poslancami MOST-u a SNS, a vítam aj to, s čím prišla vláda z hľadiska znižovania sadzby dane z právnických osôb o 1 % bod. Vítam aj pomoc živnostníkom cez paušálne výdavky. Ukazuje to, že tam, kde je politická vôľa a kde je politický tlak, dá sa za súčasnej rozpočtovej situácie pomôcť, a nielenže nezvyšovať zdanenie určitých skupín, a dokonca ho začať znižovať.
Problém pre Slovensko je to však to, že v tejto vládnej koalícii nie je nikto, kto by sa zastal úplne obyčajných, bežných, pracujúcich ľudí, ktorých je asi 85 %. To znamená, sú tu dve strany, ktoré spolu veľmi aktívne bojujú za živnostníkov a podnikateľov a dokázali pre nich niečo v koalícii aj vybojovať, a to chcem aj oceniť. Len kto tu bojuje za tých 85 ostatných percent, ktorí majú budúci rok platiť buď rovnaké, alebo najmä vyššie dane a odvody, alebo nepriamo cez vyššie ceny? Ale nič sa im ani len kompenzovať nejde. Nieto ešte, že by sa využili tieto dobré časy na to, aby sa aspoň mierne znížilo veľmi vysoké daňové a odvodové zaťaženie.
Tu mi dovoľte na chvíľku odbočku, lebo treba sa venovať jednému často používanému argumentu, to je o tom, že podiel daní a odvodov na Slovensku je nízky, lebo v porovnaní s ostatnými krajinami vyspelého sveta vlastne podiel na HDP je pomerne nízky, a tým pádom vlastne na čo.., čo sa sťažujeme.
Ten argument je však vo vzťahu k zdaňovaniu ľudí nepravdivý, pretože my síce máme nižší podiel vybraných daní a odvodov daní na HDP ako väčšina vyspelých krajín, ale jednak ten súvisí s tým, že máme pomerne veľký podiel šedej ekonomiky, to znamená, máme nízke vybrané dane aj práve kvôli podvodom na DPH, ale na niektorých iných daniach, nie kvôli nízkym sadzbám. A druhý problém je aj v tom, že keďže máme kvôli štruktúre ekonomiky pomerne nízky podiel miezd na HDP, tak ľudia zo svojich miezd platia pomerne vysoké percento na daniach a odvodoch a ten spôsob, ktorým sa to meria, tzv. daňový klin, je jeden z vyšších v rámci vyspelých krajín. To znamená, my sme jedna z najchudobnejších vyspelých krajín, ale naši zamestnanci platia jednu z najvyšších daňových a odvodových zaťažení v rámci vyspelých krajín. Na to vláda neponúka v tomto zákone ani v rozpočte, ktorý bude po ňom nasledovať, žiadne riešenie ani žiadnu úľavu.
Preto si dovolím s takým návrhom úľavy prísť dnes ako s pozmeňujúcim návrhom a je to návrh, ktorý by znížil dane pre všetkých pracujúcich ľudí tak, aby z neho percentuálne najviac benefitovali nižšie príjmové vrstvy, to znamená, že v absolútnej sume, o koľko sa znížia dane, je tá suma rovnaká pre všetkých, ale, samozrejme, ušetrených 40 euro mesačne je niečo úplne iného pre človeka so 450-eurovou mzdou a iné je to pre človeka s tisíceurovou mzdou. To znamená, že ten návrh je rovný a rovnaký, ale z hľadiska praktického dopadu, samozrejme, či pomôže najviac ľuďom s podpriemernými a priemernými príjmami, najmä rodinám s deťmi.
Ten návrh má dve časti, jedna je návrh na zvýšenie nezdaniteľného minima dane. Kedysi sme mali situáciu, že ak ste zarábali minimálnu mzdu, tak ste neplatili daň z príjmu. Bola, okrem po odpočítaní určitej sumy na odvody ste vlastne mali tú sumu v čistom hneď. Dnes máme situáciu, kde ako rastie minimálna mzda, ale nezvyšuje sa nezdaniteľné minimum, tak z tej minimálnej mzdy čoraz väčšie percento odkrajujú, odkrajuje daň z príjmu, čo nie je ani sociálne na ľavej strane, ale ani múdre na pravej strane, pretože na jednej strane zdaňujeme ľudí takto s nízkymi príjmami, na druhej strane im potom buď cez odvodovú odpočítateľnú položku, alebo cez rôzne špeciálne programy sa snažíme tie peniaze aj tak nejakým spôsobom vrátiť. Oveľa systematickejšie a lepšie by bolo zvýšiť nezdaniteľné minimum, čo znamená, že všetci pracujúci budú platiť nižšie dane, a opakujem, percentuálne to najviac uľaví ľuďom s nízkymi príjmami.
Podobný krok sa týka aj daňového bonusu na dieťa, ktorý bol zavedený v roku 2004 a odvtedy nebol nejakým významnejším spôsobom valorizovaný. Podľa zákona sa zvyšuje o infláciu, ktorá je, samozrejme, v ostatných rokoch minimálna, neni valorizovaný v súlade s vývojom miezd, to znamená, vo vzťahu k reálnym príjmom ľudí je čoraz zanedbateľnejší.
Dovolím si vysloviť aj varovanie v tejto súvislosti, že, aj zo zahraničia vieme, že keď chce minister financií a vláda šetriť na bežných ľuďoch jeden, najjednoduchší spôsob, ako to robiť, je práve nezvyšovať alebo minimálne zvyšovať takéto, takéto položky. Lebo vždy z roka na rok nevznikne revolúcia, keď sa niečo vôbec nezvýši alebo sa to zvýši len o pár centov, hoci ostatné ceny, mzdy rastú oveľa výraznejšie. Jednoducho to nie je takýto bod, pri ktorom by nastala revolúcia.
Ak však vláda zanedbáva dlhodobo pracujúce rodiny, môže sa potom stať, čo sa stalo nedávno v Poľsku, kde to robili takisto vlády občianskej platformy dlhé roky, a potom sa k moci dostala strana Právo a spravodlivosť, ktorá sa k nej dostala na základe, dovolím si povedať, že populistického sľubu zvýšiť takéto platby rodinám absolútne brutálnym spôsobom bez ohľadu na možnosti štátu. A ľudia, ktorí mali pocit, že vláda pracujúce rodiny a rodiny všeobecne zanedbávajú, zvolili a dnes v Poľsku aj takýto zákon prešiel, jeho dlhodobé finančné dopady v tejto chvíli nikoho alebo teda minimálne nikoho v politike nezaujímajú.
Preto to spomínam, lebo pán minister sa chváli, a ja mu to, a ja ho to, a ja ho aj chápem, keby som bol ministrom financií, chválim sa tým tiež, že hoci oveľa pomalšie, ako vždy sľubuje, ale predsa len sa mu darí postupne finančne konsolidovať rozpočet a postupne ten rozpočet sa blíži k vyrovnanému rozpočtu, aj keď teda veľmi pomaly a neustále spomaľovaným tempom.
Ale to má celé zmysel len vtedy, ak to vyrovnávanie je v súlade s dlhodobými strategickými záujmami Slovenska a ak je udržateľné. Lebo ak budeme šetriť na položkách, ktoré sú dôležité pre našu budúcnosť, ak budeme kumulovať hnev a frustráciu a pocit zanedbanosti ľudí, ktorí tento rozpočet napĺňajú svojou prácou a živia svoje rodiny, tak sa nám veľmi ľahko môže stať, že pán minister Kažimír v roku 2020 odovzdá rozpočet aj vyrovnaný plus-mínus, ale ľudia zvolia jeho nástupcu, ktorý celú túto prácu hneď vyhodí do vzduchu. A nemyslím, že to je tá dobrá cesta.
Preto mi dovoľte predložiť tento pozmeňovací návrh, ktorý, aby som to zhrnul, zvyšuje nezdaniteľné minimum pre každého pracujúceho, čím každému pracujúcemu znižuje daň a zvyšuje daňový bonus z 19,32 eura na 32 eur, čo spolu znamená, že na každého člena rodiny by na daniach ušetrili zhruba 125 eur ročne. To nie je veľká suma, je to suma, ktorú by si tento rozpočet mohol dovoliť, ale je to suma, ktorá povedzme pri štvorčlennej rodine už znamená 40 eur mesačne, a verte mi, že pre bežnú slovenskú rodinu to je suma, ktorú by si táto rodina už nielenže všimla, ale vedela by ju aj dobre využiť. Preto si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu a na záver ho aj prečítam.
Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 258):
K čl. I sa vkladajú nové body:
1. V čl. I sa za 11. bod vkladá nový 12. bod, ktorý znie:
12. V celom texte § 11 sa slová "19,2-násobku sumy" nahrádzajú slovami ,"22,65-násobku sumy".
Doterajšie body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
2. V čl. I sa za 29. bod vkladá nový 30. bod, ktorý znie:
30. V § 33 ods. 1 sa slová "v sume 19,32 eura" nahrádzajú slovami "v sume 32 eur".
Doterajšie body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
3. V čl. I 39. bode sa za § 52zj vkladá § 52zk, ktorý znie:
"§ 52zk
Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2018
Daňový bonus podľa § 33 predstavuje od 1. januára 2018 sumu súčinu daňového bonusu v sume 32 eur a indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejneného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Na záver mi dovoľte ešte len povedať, že keď som včera prosil kolegov poslancov, aby tento návrh podporili, aby sme mali tých minimálne 15 podpisov, tak jedna kolegyňa sa ma spýtala, že akú vidím šancu, že tento návrh bude schválený. A ja som hovoril, že v tejto chvíli tú šancu vidím veľmi nízku vzhľadom na, samozrejme, to, že minister financií ho, pokiaľ teraz nebude mať pavlovsko-šavlovskú konverziu, tak ho nepodporí, pretože by bol v rozpore s jeho celou finančnou stratégiou, o ktorej som citoval ten text Beatles na začiatku. Ale hovoril som aj o tom, že takéto kroky napriek tomu majú zmysel v tom, že vedú k reakcii, ak sú úspešné. Poviem vám príklad, v lete tohto roku sa na adresu vlády ozvala veľmi oprávnená a v niečom podobná kritika toho, že podpora sociálna pre mladé rodiny, rodičovský príspevok najmä, je nielenže teda nízka a nižšia, ako by sme chceli, nižšia, ako sľuboval Robert Fico v roku 2006, keď hovoril, že mala dosahovať čistú minimálnu mzdu, to je aj dneska niekde okolo 370 eur a rodičovský príspevok je 200 eur, ale hlavne už sa niekoľko rokov prakticky nezvyšuje.
Zatiaľ čo napríklad dôchodky, čo je porovnateľné, pretože tiež je to dávka, z ktorej žije sociálne zraniteľná skupina, za ten čas síce tiež nie sú niečo, čo by sme oslavovali, ale zvýšili sa významne výraznejšie. A navyše vláda ich chce zvyšovať ešte viac. Vtedy viacerí poukazovali na to, že nejde o to, nedopriať dôchodcom, aj podporovali, myslím, tú valorizáciu, ale ide o to, proporčne k tomu potom podporovať aj mladé rodiny, lebo z ich práce sa nakoniec budú platiť naše dôchodky, keď ich budeme potrebovať, a bez detí a budúcich zamestnancov môžeme valorizovať, koľko chceme, nebude to z čoho platiť. Táto kritika nepadla vtedy na úrodnú pôdu, žiadny minister sa nechytil za nos a nepovedal, že máte pravdu, my to vyriešime, ale zrazu o dva mesiace minister Richter s božskou inšpiráciou začal hovoriť o tom, že zvýši rodičovský príspevok na budúci rok aspoň o 10 eur. Bez toho, aby som zásluhu na tom pripisoval či už komentátorom, analytikom a poslancom, ktorí viedli túto kritiku predtým, dovolím si tvrdiť, že tie dve udalosti majú niečo spoločné, a preto keď, keďže pán minister zjavne je veľmi citlivý na pripisovanie zásluh, tak môžem dopredu povedať, že ak budúci rok vláda príde s tým, že zníži dane zamestnaným ľuďom, ak to bude naozaj významné, veľmi rád si tú zásluhu nepripíšem, hlavne aby sa to stalo.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.11.2016 9:53 - 9:56 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Vážený predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, keďže naozaj predchádzajúci rečník pán kolega Galek, myslím si, že z vecného hľadiska pomenoval a vyčerpal tú tému, nemá význam po ňom opakovať to vecné stanovisko. Takže dovoľte mi skôr z toho politického hľadiska ešte raz doplniť a možno uviesť to aj do širšieho kontextu a odraziť sa od toho, čo hovoril.
My sme naozaj svedkami rozpočtovej stratégie, ktorú považujem v oblasti príjmov, verejných financií za nešťastnú a nevhodnú. Je to naozaj rozpočtová stratégia postavená na tom, že kedysi to bolo, že zdaníme všetko, čo sa hýbe, dnes je to aj zdaníme aj to, čo sa nehýbe, napr. mnohé sieťové odvetvia. Keby som bol Igor Matovič, tak prinesiem pánovi ministrovi preklad tej pesničky slávnej od Beatles o daňovákovi, ktoré, kde sa hovorí, že ak budete chodiť peši, tak zdaním vaše nohy, lebo naozaj tá, teda ten text je oveľa dlhší a veľmi vtipný, verím, že ho niektorí poznáte. Tak toto je stratégia, ktorá naozaj je pochopiteľná v časoch ťažkej rozpočtovej konsolidácie. Samozrejme, aj vtedy opozícia má strážiť, či je to naozaj nevyhnutné, či je to rozumné, a jej úlohou je vždy aj kritizovať tie kroky vlády tam, kde ich nepovažuje za rozumné. Ale v ťažkých časoch, ako bolo povedzme roky 2011, ’12, ’13 alebo ako bolo kedysi, roky 2003, ’4, keď sa vykonávala veľká rozpočtová konsolidácia, tak sa dalo chápať, že vtedy minister financií, by som povedal, pozerá, kde môže ešte zobrať nejaké to euro. Ale v dnešných časoch je to podľa môjho názoru veľmi nešťastné, osobitne, keď vidíme, že nie je toto sprevádzané žiadnymi kompenzačnými krokmi pre bežných ľudí v daňovej oblasti. K tomu sa ešte vrátime pri dani z príjmov. A keď vidíme, že na strane výdavkov to nie je sprevádzané investovaním do budúcnosti Slovenska, ktorá by nás dokázala posunúť vpred, či už je to v oblasti školstva, alebo je to aj v oblasti iných. O tom budeme hovoriť bližšie pri rozpočte. Tiež nechcem zdržovať.
Chcem som len tým pádom povedať, že hlasovať za tento zákon je problém nielen z vecného hľadiska, nielen problém z hľadiska toho, že to zvyšuje náklady v skutočnosti nakoniec pre spotrebiteľov, ale je to aj problém a možno väčší problém pre mňa z hľadiska toho, ako celkovo symbolizuje rozpočtovú stratégiu tejto vlády.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.11.2016 9:50 - 9:52 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja som chcel oceniť prejav pána kolegu Galeka, ktorý som počúval najprv mimo tejto miestnosti a potom, priznám sa, som kvôli nemu aj vstúpil do pléna, lebo sa mi zdal mimoriadne vecný a veľmi dobre vyargumentovaný, a bol to ten typ prejavu, keď, ktorý, keby sa v tomto parlamente rozhodovalo o prijímaní na základe faktov, myslím, že by viedol minimálne k vážnym zmenám v tom, čo sa tu bude dnes schvaľovať.
Obávam sa, že ani pán kolega Galek si nemyslí, že sa to stane, lebo je zjavné, že keď už sa na úrovni vlády a koalície určité rozhodnutia urobia, najmä také, ktoré umožnia vytriasť ľuďom z vrecka ďalšie peniaze, tak už je veľmi nepravdepodobné, že sa zmenia. Aj keď, ako sme videli včera v prípade poistenia, keď vláda urobí niečo, čo naozaj veľmi viditeľne ide ublížiť ľuďom, tak potom ešte aspoň čiastkové korekcie sú možné aj v druhom čítaní, ako sme to videli včera pri poistení. Zatiaľ však, bohužiaľ, pri tomto odvode to tak nie je. Pravdepodobne z toho dôvodu, že minister financií a vláda sa spoliehajú, že ľuďom naozaj nedôjde, že toto je pre nich rovnako škodlivé, ako bolo napríklad ten mimoriadny odvod z poistného, pretože tie náklady sa budú prenášať ďalej, a najmä že ak niekto pociťuje potrebu ďalej zvyšovať všetky možné dane a odvody aj v čase najväčšej rozpočtovej hojnosti za ostatných desať rokov, tak asi riešenie nie je v tom ďalej niečo zvyšovať, ale zamyslieť sa nad tým, ako sa hospodári s peniazmi, ktoré už v rozpočte máme.
Takže chcem oceniť tento prejav a chcem povedať, že pán Galek je poslancom, myslím, osem mesiacov v tejto chvíli, ale je to jeden z tých nových poslancov, ktorý ukazuje, že sa dá do témy zakúsnuť už od začiatku.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.11.2016 14:26 - 14:28 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja chcem v prvom rade poďakovať kolegom za ich vystúpenia. My aj s pánom poslancom Galkom, aj s pánom poslancom Hrnkom, viem, že na mnohé veci máme rôzne názory aj môžme mať názorové konflikty, ale vidno aj na tomto, ale aj na iných veciach, že zase, naopak, vieme aj vecne diskutovať tam, kde je zase priestor na vecnú diskusiu. Takže ďakujem za tie obidva príspevky a verím, že v tom budúcom roku už konečne sa to vyrieši spôsobom, ktorý nebude len, by som povedal, len orchestrom populizmu.
A dovoľte mi na záver len jednu poznámku. Každý kolega, minister, poslanec musí zhodnotiť svoju vlastnú prácu. Ak má úprimne pocit, že neodvádza ľuďom tú hodnotu, za ktorú ho platia, žiadny zákon mu nebráni darovať primeranú časť, možno aj celý svoj plat na nejaké dobré účely. Ak má pocit, že je nefér voči niekomu, že on dostáva taký plat, že si ho nezaslúži, môže ho kedykoľvek darovať na akékoľvek účely, ktoré uzná za vhodné.
Len problém je v tom, že tí, čo o tom najviac hovoria, o tom, ako poslanci nepracujú a ktorí možno aj až tak nepracujú, asi to vedia najlepšie na sebe a svojich blízkych, tak tí sa toho nikdy nevzdajú. Nevzdajú sa ani jedného štátneho eura, ktoré im chodí na účet či strany, alebo osoby. Pretože ono jedna vec je hovoriť veci do YouTube videí, ktoré sa potom šíria po Facebooku, a druhá vec je naozaj ohodnotiť skutočne svoju vlastnú prácu tak, ako by si zaslúžila.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.11.2016 14:11 - 14:20 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem vám pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi tiež vystúpiť k tomuto skrátenému konaniu. Vzhľadom na vystúpenie pána Poliačika budem môcť byť stručnejší, keďže veľa z toho, čo som chcel povedať, on už povedal, a preto naňho aj nadviažem.
Na úvod mi dovoľte povedať, že tiež nie sú splnené základné, elementárne, zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie o tomto zákone. Bohužiaľ, treba povedať, že či za tejto, alebo aj za predchádzajúcej vlády Roberta Fica to nie je nejaká výnimka. Skrátené legislatívne konanie sa začalo bežne používať ako politický nástroj, až komunikačný nástroj, nie ako nástroj riešenia mimoriadnych situácií. Tento návrh do toho zapadá. A preto za skrátené konanie ja nebudem môcť zahlasovať, pokiaľ som bol so svojimi kolegyňami Zimanovou, Petrík a Macháčkovou, tak ani ony za skrátené legislatívne konanie zahlasovať nemôžu.
V tomto prípade musím povedať, že tá skrátenosť a ten samotný obsah sú veľmi úzko prepojené, ako to zaznelo koniec koncov aj u pána Matoviča a trochu u pána Poliačika, a mňa mimoriadne mrzí, že nielen to, že tento zákon v tejto podobe je tu v novembri v skrátenom konaní, keď pritom je to len kópia zákonov, ktoré boli vždy schvaľované, takže jeho príprava mohla trvať tak nanajvýš hodinu a pol niekomu. To znamená, že nie je žiaden dôvod, ak to takto chcela vláda a koalícia, aby to tu nebolo naozaj už v júli, v júni, v septembri, kedykoľvek predtým. Ale zároveň ma mrzí aj to, že nevyužila ani nová vláda ten čas na to, ani nová Národná rada, aby naozaj vyriešila tento problém nejakým systémovým spôsobom.
Platy poslancov, platy ústavných činiteľov, to je téma, na ktorej sa dajú zarobiť politické body len brutálnym populizmom. Žiadnym iným spôsobom sa na tom politické body zarobiť nadajú. Pretože akékoľvek riešenie, ktoré nie je úplne populistické, navrhnete, mnohým ľuďom sa páčiť nebude a dôvodov, ktoré popísal aj kolega Matovič, že sú presvedčení, že každé euro poslaneckého platu je vlastne zbytočné. To znamená, to je taká téma, kde sa poslanec - ústavný činiteľ musí rozhodnúť, že či ide získavať politické body a potom musí ísť len cestou brutálneho populizmu, lebo žiadna iná na to nie je, alebo hľadá skutočné riešenia, ktoré môžu byť viac či menej spoločensky akceptovateľné, ale popularitu na nich nezíska. To je základná premisa.
Osobne si myslím, že poslanecký plat môže byť úplne ukradnutý milionárom medzi nami. Milionári medzi nami, či sú prezidentmi, premiérmi alebo členmi tohto parlamentu, nežijú z poslaneckého platu, a preto ho môžu celý niekde darovať na charitu, niekto si zaňho kúpi možno šieste hodinky a narábať akýmkoľvek iným spôsobom. Pre tých poslancov, ktorí nie sú milionári, pre tých ministrov a prezidentov, ktorí nie sú milionári, je to však základný nástroj ich obživy a ovplyvňuje určite aj to, kto a za akých okolností tu môže fungovať.
Ja len pripomeniem, že prvé platenie verejnej funkcie sa vyskytlo v starovekých Aténach práve preto, aby aj ľudia, ktorí nie sú bohatí, mali prístup k verejným funkciám, mohli spolurozhodovať o osude demokracie. Pretože bohatí vždy radi do toho vojdú, pretože to, čo si tam vyriešia a presadia, im viac než kompenzuje ten stratený čas. Ale chudobný človek si práve nemohol dovoliť strácať celý deň na agore, keď sa musel starať o svoje živobytie. A práve preto sa v starých Aténach ako v prvej krajine na svete zaviedlo to, že za verejnú službu sa aj platí. Inými slovami, odmena zástupcom ľudí je krok pre bežných ľudí, nie krok pre milionárov. Tí sa na to môžu vykašlať.
Samozrejme, to nerieši otázku, aká tá odmena má byť, a to je to, o čom je aj toto skrátené legislatívne konanie. My už osem rokov zmrazujeme a verím, že sa tu zhodneme na tom, čo povedal aj kolega Poliačik, že to je absolútne nesystémové riešenie. Pretože ak je niekto presvedčený, ako naznačuje pán kolega Matovič, že tie platy sú priveľké, tak nech dá zákon, aby sa znížili. Keď si myslí, že majú byť na nule, nech ich dá na nulu, má legislatívnu iniciatívu. Keď si niekto myslí, že tie platy majú byť väčšie, tiež môže hlasovať za to. Ale zmrazovanie nemá žiadnu vecnú logiku. Malo to logiku niekoľko rokov počas krízy, keď to bol akt symbolickej empatie so zvyškom populácie, keď sme všetci trpeli veľkou hospodárskou krízou. Veľká hospodárska kríza na Slovensku minimálne podľa vývoja platov skončila niekedy okolo roku 2012 až ´13, zmrazuje sa ďalej.
Na druhej strane neustálym zmrazovaním sme sa dostali do situácie, kde ak by sa dneska platy odmrazili, tak skočia spôsobom, ktorý, by som povedal, je za hranicou ich spoločenskej akceptovateľnosti. Ja sa priznám za seba, že dnes by som nevedel vysvetliť občanom, a to nemám problém vysvetliť nepopulárne veci, prečo má čistý príjem poslanca skočiť zo dňa na deň, myslím, že o to viac ako 700 eur, pán Matovič tie grafy ukazoval. Nevedel by som to vysvetliť, že prečo. Je to cena, ktorú platíme aj za to, že sa tak dlho zmrazovalo.
V minulosti, keď sa zmrazovali platy, keď sa zmrazili v Čechách počas krízy, tak sa odmrazili po dvoch-troch rokoch, keď ten skok bol obmedzený, spoločensky prijateľný a mohlo sa ďalej systémovo pokračovať. Dneska to na Slovensku zjavne možné nie je a priznám sa, ja by som to ani nepodporoval, lebo nevedel by som to vysvetliť napriek tomu, že nemám problém aj nepopulárne veci vysvetľovať, ak som o nich presvedčený.
Preto som si dovolil aj ja podať do tohto parlamentu návrh zákona, ktorý mal tú situáciu vyriešiť tak, aby sme už zmrazovať nemuseli. Ten návrh zákona znižoval paušálne náhrady o niečo, zdaňoval paušálne náhrady, čo je niečo, čo sme už dávno mali urobiť, keďže paušálne náhrady reálne v prípade poslancov slúžia ako súčasť ich príjmu. Nemusíme ich ani dokumentovať, ani nijakým iným spôsobom nič pri nich dokladovať na rozdiel od iných vecí, napríklad kanceláriu alebo asistenta. A výsledok by bol ten, že budúci rok by sme mali v zásade tie isté platy, aj ministri, aké máme dnes v čistom, ale po ďalších rokoch by postupne ten plat rástol, tak ako budú rásť priemerné mzdy. Čo je podľa mňa to správne. Ja si myslím, že ten systém je správny. Lebo ak je plat u poslancov naviazaný na priemerný plat, tak to znamená, že ak sa darí všetkým ľuďom, darí sa aj poslancom. Naviazanie na iné veličiny, o ktorých sa hovorí, či je to minimálna mzda, či je to plat nejakých úradníkov vo verejnej správe, znamená, že poslanci budú mať eminentný záujem na tom, aby sa tejto skupine darilo viac, pretože jej platy budú určovať aj ich platy. Ak je plat naviazaný na priemer celého hospodárstva, znamená to, že poslancov plat je viazaný na osud celého hospodárstva, čo je podľa mňa správne. Otázkou je len ten koeficient.
Tým pádom ten dnešný systém je vhodný, treba však vyriešiť naozaj tú veľkú medzeru medzi tým, kam by tie platy skočili, keby sa odmrazili, a medzi tým, čo je zmysluplné a spoločensky prijateľné. Taký krok by nezískal nejakú veľkú popularitu, ja som ten svoj návrh ani preto nepodával. Podával som ho práve preto, že je potrebné niekedy urobiť aj kroky, ktoré možno nie sú populárne, ale sú správne, aby sme sa tu už týmto divadlom a cirkusom v ďalších rokoch nezaoberali.
Pretože jednu vec si dovolím veľmi jasne povedať na záver a o tomto skrátenom legislatívnom konaní, je to cirkus, ako sme aj videli, a dúfam, že nikto nespochybní to, čo sme tu videli, pred chvíľou bol cirkus, ktorý nás odvádza od skutočnej práce poslanca Národnej rady, ktorým je jednak teraz schvaľovanie zákonov v prospech ľudí tejto krajiny a ich menenie je jedna kontrolná činnosť voči vláde.
Musím povedať, že tento cirkus okolo zmrazovania platov mi pripomína iný cirkus, ktorý zaviedol Robert Fico, a to je vianočný príspevok. Ako viete, v roku 2006, keď sa stal prvýkrát premiérom Robert Fico, zaviedol vianočný príspevok k dôchodku. Môžme mať na to rôzne názory, ale schválilo sa to a je to zákon tejto krajiny. Všetci to rešpektujeme. To však Robertovi Ficovi nestačilo, pretože raz sa schválilo, populárne u dôchodcov to je a potom už nič. Takže ak si všimnete, myslím, že skoro každý rok, kedy bol Robert Fico premiérom, príde minister Richter, predtým ministerka Tomanová, do parlamentu s nejakou novelou tohto zákona, ktorá mení nejaké úplne nepodstatné parametre, a jediný zmysel tej novely v skutočnosti je, aby sa vždy znovu na jeseň objavilo v novinách, že vláda zabezpečila dôchodcom vianočný príspevok. Pretože keby tam sa nemenilo, tak, samozrejme, peniaze by na účet prišli, dôchodcom by sa reálne pomohlo, ale politické body by z toho neboli.
Takže z tohto niečo podobné je aj zmrazovanie platov. Preto si myslím, že je načase to vyriešiť systémovo. Je zjavné, že tento rok to tak nebude, keďže sme v situácii, v akej sme.
Preto za tie okolnosti mi dovoľte oznámiť, že aj ja sťahujem svoj návrh zákona, ktorý som predložil v tejto veci, pretože zjavne budeme môcť mať racionálnu diskusiu až na budúci rok o tejto téme a verím, že teda konečne na budúci rok tento typ osemročného traumatizovania občanov a cirkusu už skončí.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 27.10.2016 14:29 - 14:31 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Budem mať teda doplňujúcu otázku na vás, dovoľte mi ju uviesť. Priznám sa, ako ste aj vy spomenuli, poznáme sa dlhšie, preto sa priznám, že váš ad hominem tón v prvých minútach vašej odpovede ma dosť zarazil, lebo nie je úplne v súlade s vaším bežným štýlom, aj keď špeciálne pán Mihál je z nejakého dôvodu vaša obľúbená boxerská taška. Ja už menej. Ale dovoľte mi teda tým pádom vysvetliť, že tak ako teda je aj v otázke napísané, tak ako ja viem, že som vám ju aj osobne písal do emailu, toto sú otázky od skutočných ľudí, ktorí nás požiadali, aby sme sa vás pýtali. To znamená, že my sme z nich vyfiltrovali vulgárne a agresívne, alebo také, ktoré teda sa nehodia na pôdu Národnej rady, alebo sú úplne mimo a všetky tie, ktoré sú kvalifikované a nielen tie kvalifikované z pohľadu doktorandskej práce, ale z pohľadu otázky, ktorú môže mať občan na svojho ministra financií, tie sme aj položili. Takže to na vysvetlenie.
Priznám sa, že Alexandra Dubčeka si vážim a som nerád, keď si ho politické strany prisvojujú spôsobom, ktorý by nebol v súlade skutočnosti s jeho odkazom, ale ja osobne som ho nepoznal, ani teda s jeho sociálnodemokratickou stranou som nikdy nemal nič spoločné. Myslím, že pán Zala je ešte stále, či vlastne už nie je u vás, pardon, takže on je ten, na koho by to asi platilo.
Ale teraz k tej samotnej otázke o dani z dividend a o tých daniach, mám dve doplňujúce otázky. Prvá je, že či si naozaj nechcete uvedomiť to, čo vlastne ste sám ukázali, že daň z dividend je zaťaženie kapitálu a tým pádom z hľadiska kvality podnikateľského prostredia je to jeden z faktorov, ktorý vstupuje do uvažovania podnikateľa alebo aj majiteľa kapitálu. A samozrejme, čím lepšie má iné podnikateľské prostredie v danej krajine, tým menej ho trápi, v akej miere je zdaňovaný. Samozrejme, keby bol zdaňovaný 100-percentne alebo 80-percentne, tak ani vynikajúce podnikateľské prostredie mu to nevyváži, lebo príde o všetko. Ale pokiaľ je to prostredie vynikajúce, on v ňom môže dobre fungovať, má dobré cesty, dobré súdy, vie sa ľahko domôcť svojej faktúry, má... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.10.2016 17:02 - 17:03 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán minister, jednak som rád, že ma intuícia nesklamala, že naozaj toto nie je zákon alebo návrh, ktorý by pochádzal z vašej dielne. Dovoľte mi technickú poznámku, že pokiaľ ja som čítal tie podklady, tak ten, tú pripomienku nedával ZMOS, ale Generálna prokuratúra, ale to sa dá samozrejme ľahko overiť. Ani to nie je až takto najdôležitejšie pre túto vec. To, čo by som chcel, ak môžem, v tejto faktickej povedať a chcel by som to povedať aj vám osobne, takže počkám tú chvíľku, kým s pánom Budajom dodiskutujete... Chcel som, pán minister, tiež sa pripojiť k tomu oceneniu, lebo toto vystúpenie nielen politicky, ale aj ľudsky vnímam ako prejav zrelosti, kde nie je potrebné dokazovať, ale je potrebné mať výsledky a fungovať. Takže vážim si teda to vystúpenie a považujem ho za znak vašej politickej zrelosti.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.10.2016 16:55 - 16:57 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne pánovi Drobovi za jeho faktickú poznámku. Na úvod len poviem to, čo som už spomínal vo vystúpení, že nemám filozofický problém s niekým, kto je proti zákazu, kto je proti tomu, aby bolo možné zakázať na určitom území hazard, či je to územie mesta, obce alebo aj celého štátu. Myslím si, že je to úplne legitímna pozícia. Nie, nie som z tých, ktorí povedia, že ten, kto je za legálny hazard, je teraz z definície niekto, kto je zlý. Takže z tohto pohľadu ani teba alebo to, čo ty hovoríš mne, nijakým spôsobom nechcem tomu brať legitimitu. To, čo ja namietam a o čom bol môj do veľkej miery prejav, bolo o pokrytectve tých, ktorí sa k tomu nechcú priznať, ale de facto chcú zrušiť túto možnosť, ale nie sú ochotní to povedať rovno.
Z toho, z tých tvojich konkrétnych otázok poviem za seba, že, práve preto som zdôraznil najmä v prípade veľkých miest, že sú tam aj pre a proti, ale ak máme možnosť sa rozhodnúť len za alebo proti, tak u mňa tie sociálne náklady dneska prevyšujú, tak ako ich sledujeme pri hazarde. Takže moja odpoveď, a preto som ja tú petíciu podpísal, je, že ak ju človek podpíše, tak musí byť presvedčený o tom, že tie náklady hazardu sú dnes vyššie ako jeho výnosy pre túto spoločnosť, aj napríklad na území Bratislavy.
A pokiaľ ide o tú otázku podzemia, no, to je vždy otázka miery. Pri všetkom, aj pri drogách, aj pri akejkoľvek inej aktivite. To je zakázané, existuje čierny trh, to ale nie je dôvod na legalizáciu, inak by sme mali legalizované všetko, čo ľudia chcú alebo si chcú kúpiť, od nájomných vrážd až po drogy. Otázka je skôr, že či tá ilegalizácia neprinesie väčšie škody ako úžitok. Priznám sa, že vzhľadom na možnosť, aby tí, čo chcú, ako ty hovoríš, rekreačne sa tomu venovať, špeciálne keď sa bavíme o Bratislave, majú možnosť to vykonávať aj na blízkych iných územiach, tak toto riziko tu až tak nevidím.
A pokiaľ ide o riziko straty príjmov, to vidím, priznám sa, ako veľmi obmedzené a každé to euro získané nás stojí niekoľko eur v ľudských osudoch, takže to by ma až tak nemrzelo.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.10.2016 16:42 - 16:54 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme dnes o veľa dôležitých zákonoch, ide nám to ako po masle, čo nemyslím nutne ako kompliment. Ale aj medzi týmito dôležitými zákonmi táto novela je z tých dôležitejších, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. Otvára totiž viaceré významné riziká, navrhuje zhoršiť súčasný stav spôsobom, o ktorom podľa mňa treba otvorene hovoriť. Niekedy je treba debatu viesť aj komplikovane, aj komplexne, aby sa všetky nuansy vychytali, a niekedy je, naopak, potrebné pomenovať veci pomerne priamočiaro, jasne a jednoducho, aby práve nebolo možné o nich pochybovať.
Dovoľte mi dnes vystúpiť k tomu z toho druhého uhlu a venovať sa tomuto zákonu jednej veľmi konkrétnej a veľmi dôležitej veci. V tomto parlamente prebieha už päť rokov zápas o to, aby na určitých územiach tejto krajiny bolo možné demokratickým rozhodnutím zrušiť hazard. Na to, či je to správne alebo nesprávne, môžu byť úplne legitímne rôzne názory. Ja nikomu nevyčítam, ak si myslí, že to nie je správne, že je možné na území, povedzme, obce, mesta, možno aj inom, zakázať hazard. Je to vec aj ideológie, je to vec aj osobných skúseností. Ja sa priznám, že hoci v mnohých oblastiach zastávam skôr názory najmä ekonomické liberálneho charakteru, už pred piatimi rokmi som v tejto oblasti prišiel a podporil aj vtedy, čo najvýraznejšie odvtedy ten, či ho nazveme konzervatívnejší alebo reštriktívnejší prístup. A urobil som to, priznám, z toho dôvodu, že evidentné a dlhoročné náklady pre našu spoločnosť toho dovtedajšieho prístupu sú tak veľké, nielen na úrovni finančnej, ale aj na úrovni sociálnej, na úrovni osobných tragédií, že som, u mňa prevážilo nad tým všeobecným, skôr liberálnejším postojom, nazvime to naším hriechom. To hovorím preto, že, a preto som sa spýtal aj teba, pani kolegyňa, na ten názor, že ja by som ti nevyčítal, keby si tú petíciu nepodpísala a keby si jednoducho povedala, že ty si myslíš, že hazard by nemal byť zakázaný napríklad na úrovni Bratislavy, lebo je to podľa teba nesprávne. Je to úplne legitímny postoj. Ja mám dnes už iný, ale nikomu by som to nevyčítal. Čo podľa mňa nie je správne, je tváriť sa, že niečo podporujem a v skutočnosti tomu podrezávať krk. Lebo to je pokrytectvo a to správne nie je a to je to, čo robí tento vládny návrh zákona už opakovane, a tomu sa tu treba dnes venovať. Pretože tak by sme politiku robiť nemali, ani nič iné. Pokrytectvo nie je správne.
A teraz mi dovoľte vrátiť sa trošku do histórie. Ak sa nemýlim, v roku 2011, pán minister ma môže opraviť, bola prijatá novela, vtedy sa v nej angažovali najmä dvaja poslanci, pani poslankyňa Jana Žitňanská a pán poslanec Jaroslav Procházka, vtedy obidvaja ešte z Kresťanskodemokratického hnutia, ktorí presadzovali viaceré obmedzenia v oblasti hazardu, a ja som ich v tom už vtedy veľmi podporoval a dodnes ich podporujem. Hoci teda jeden ešte chvíľu je a pani poslankyňa Žitňanská už tu teda viac ako dva roky nie je. Ten ich zákon umožňoval aj obci na základe rozhodnutia zakázať hazard na svojom území. Aj tento ich návrh som podporil, pretože som si uznal, že v rámci miestnej demokracie toto je niečo, čo podľa môjho názoru by mohlo byť zverené miestnym zástupcom a samozrejme voličom, ktorí nad nimi vytvárajú kontrolu.
To, čo sa potom stalo, bolo, že pán minister Kažimír v roku 2012, ak sa nemýlim, prišiel s novelou tohto zákona, kde už bolo politicky veľmi náročné preňho a pre vládu to zrušiť, napriek obrovskému lobingu tých, čo stoja za hazardom, a ten lobing bol naozaj neskutočný. Preto pán minister Kažimír vtedy došiel s návrhom, podľa ktorého teda môže takto byť konané len vtedy, ak je to na základe petície, ak tú petíciu podporí 30 % ľudí. Tento návrh bol remeselne a politicky remeselne veľmi dobre vymyslený, lebo sa zdalo, že jeho dôsledkom môže byť to, že v malých obciach, možno ešte aj v menších mestečkách, kde je silný tlak proti tomuto javu, sa zozbiera 30 % podpisov, a hazard môže byť aj zakázaný. Zároveň to však uspokojovalo záujmy tých, ktorí naozaj na hazarde zarábajú najviac, lebo sa zdalo byť nemožné, aby vo veľkých mestách 30 % ľudí podpísalo petíciu. Ak si predstavíte, v Bratislave, ako už dnes vieme, je to viac ako 100-tisíc podpisov a v Bratislave nikdy nebolo zozbieraných, aspoň čo ja viem, 100-tisíc podpisov na žiadnu petíciu, ani keď sa podpisovali celoštátne petície za priamu voľbu prezidenta a za iné veci.
Zdalo sa byť teda ako veľmi politicky a remeselne dobre zvládnutý spôsob, ako toto ustanovenie tak nie úplne podrezať, ale tak ako keby ho vykrvácať. Nechať v ňom niečo pre tie malé obce, malé mestečká, aby to nebolo úplne nefunkčné, ale v zásade to zneškodní na veľkej časti územia tejto krajiny. Bolo to schválené. Podľa toho zákona sa začalo konať. Najprv sa zdalo, že to tak aj bude, pretože obce, kde na základe tohto bolo vyhlásené všeobecné záväzné nariadenie, zákaz hazardu, sú obce, o ktorých okrem ich obyvateľov a susedov naozaj málokto počul. Dovoľte mi len prečítať príklady. Je to obec Blesovce, Cejkov, Davidov, Divina, Huncovce, Hranovnica, Chynorany, Kotmanová, Kunerad, Kusín, Kružlov, Lemešany a mohol by som menovať ďalej. Postupne však začali pribúdať aj obce predsa len väčšie. Je to napríklad obec Zakamenné, ktorá síce je len obcou, ale keďže som tam vďaka môjmu exkolegovi Janckulíkovi bol, viem, že je to obec veľmi veľká. Je to dokonca obec, ktorá by sa mohla stať už mestom, keby veľmi, keby veľmi chcela. Stalo sa to aj v Tvrdošíne, čo už teda nie je obec, čo už je mesto. Stalo sa to v samotnom Námestove. Stalo sa to v Sabinove, stalo sa to v obciach, ktoré nie sú veľké a nie sú mestami, ale sú nám všetkým dobre známe, ako je Plavecký Mikuláš. Všetci, ktorí sa zaujímame určitým problémom, vieme, prečo je dobre zakázať v Plaveckom Mikuláši hazard. A je to asi naozaj vo verejnom záujme. Dokázala to dokonca obec Dobšiná, pardon, to je mesto, ospravedlňujem sa Dobšinanom, som sa na sekundu pomýlil, mestu Dobšiná. Podarilo sa to v Čiernom Balogu a takto by sa dalo pokračovať.
Toto všetko však pre hazardný priemysel predstavuje akceptovateľné straty. Hoci práve v tých najchudobnejších komunitách často sa zarába najlepšie. Tie mestečká a obce sú naozaj stále príliš malé. Potom sa však stalo niečo, čo šokovalo všetkých, a to bola petícia za zákaz hazardu v Bratislave. No, keď táto petícia vznikla, ja som ju podporil aj podpísal a podpísal som ju s plným vedomím toho, že podporujem zákaz hazardu na území Bratislavy aj so všetkými nevýhodami, ktoré to má. Pretože výhody to nemá len, má to určité nevýhody, ale ten balans rozhodnutia sa mi zdal v prospech tohto javu. Ale priznám sa, ja som neočakával nikdy, že by získali potrebný počet podpisov títo iniciátori, a chcem im vysloviť všetkým, bolo to viacero starostov mestských častí, veľa aktivistov, veľa obyčajných ľudí, teraz nemyslím zo strany OĽANO, aj keď určite aj odtiaľ, a ktorí vyzbierali ten požadovaný počet podpisov dokonca ešte aj s rezervou. Musím sa priznať, že ja nepoznám nikoho, kto to očakával. A ukazuje to ale hĺbku odporu obyvateľstva v hlavnom meste, ktoré je z definície liberálnejšie, a kde z definície argumenty za plošný zákaz sú dokonca slabšie, pretože predsa len na území celého mesta sa dá naozaj oprávnenejšie o tom diskutovať, a napriek tomu sa to v Bratislave našlo. To, čo nasledovalo, je dvojstranný úder. Jeden úder sa zameral na to, aby zneškodnil túto petíciu v samotnej Bratislave. Nemusím tu rozprávať históriu o záhadne stratených petičných hárkoch z magistrátu, čo sa, pokiaľ viem, tiež ešte nikdy v histórii nestalo. Zrazu, až keď niekomu išlo o príjmy z hazardu, tak dokázal dokonca aj toto. A spochybňovanie tej petície, atď., a tak ďalej. To znamená, že v Bratislave je dneska veľká snaha toto zastaviť. A zároveň to bol aj obrovský varovný signál pre priemysel hazardný, že ak je možné v Bratislave vyzbierať viac ako 100-tisíc podpisov, tak kde to možné nie je? Ak sa do toho pustia odhodlaní ľudia, je dosť možné, že sa to podarí v Košiciach, v Prešove, v Nitre, v Trnave, kdekoľvek.
A preto a len preto dnes prichádza táto novela, ktorá má za úlohu dať do toho poistku, aby keď sa náhodou, v úvodzovkách, niekto zblázni a začne tie podpisy zbierať, aby si nepomohol. Tá poistka vyzerá nasledovne: Už nebude stačiť petícia, už bude potrebné opakovane a preukázateľne dokázať narušovanie verejného poriadku, čo ako vysvetlil pán Budaj, narušovanie verejného poriadku v prípade hazardu nie je o opitých ľuďoch, ktorí vykrikujú pod balkónmi, ale o katastrofálnych dopadoch na rodiny. Tak ma zaujíma, že či si predkladateľ predstavuje, pán minister, že tie prípady samovrážd tu budeme, budú obce dokumentovať možno aj s fotkami, pán minister, alebo tie iné spoločenské efekty. A keby náhodu ešte aj to hrozilo, tak je tam povedané, že v spolupráci Policajného zboru. To znamená, stačí zabezpečiť nespoluprácu Policajného zboru na danom území alebo fingovanú spoluprácu a v podstate nie je možné literu zákona ani naplniť, keby aj sa dokonca niekto do nej pustil.
Z tohto dôvodu musím povedať, že považujem tento návrh za priamy lobistický návrh hazardného priemyslu na zneškodnenie existujúcich ustanovení, ktoré umožňujú za dnes už extrémne prísnych podmienok, ktoré boli ustanovené práve preto, aby sa nedali splniť, a ukázalo sa, že sa splniť dajú, proti zákazu hazardu na určitom území. A preto, a k tomu sa vrátim na konci, pán minister, chcem vás vyzvať aj všetkých kolegov, ak si myslíte, že by nemalo byť možné zakázať hazard, nájdite tú odvahu a zrušte to a potom si to pred občanmi vydiskutujeme. Ale tento postup, kde ste vykrvácali štyri litre krvi z možnosti o zákaze, a teraz, keď ste zistili, že ešte aj s tým litrom krvi to ľudia dokážu, tak im ešte aj ten liter idete zobrať, už len pre istotu, ale celý čas budete mávať rukami, ako vlastne vy ste na rovnakej pôde, je to nepoctivé, nie je to jednoducho poctivé. To nie je otázka názoru ani ideológie, to je otázka pokrytectva, politickej poctivosti.
A bez toho, aby som akýmkoľvek spôsobom vás chcel súdiť, pán minister, myslím si, že toto nie je niečo, čo je predmetom vašej srdcovej agendy. Rokmi sme viedli veľa diskusií a veľa sporov. Viem, že máte osobné a hlboké presvedčenie v oblasti daní, niekedy sa zhodneme, niekedy nie, ale viem, že to vychádza z vás. Máme zhodu, niekedy spory, ale viac zhodu v oblasti ochrany spotrebiteľa finančného trhu. Tiež viem, že to vychádza z vás. To znamená, že nemám tam pochybnosti, samozrejme, rešpektujúc komplexnosť a kompromisy politiky, presadzujete najmä politiku, v ktorú veríte, a to som aj vždy rešpektoval, aj na ploche tohto parlamentu. Ale nechce sa mi veriť, že v tomto konkrétnom prípade to vyjadruje plne váš názor a váš postoj. Ale to už naozaj je na iné posúdenie. Chcem vás len požiadať, aby ste buď otvorene pomenovali, že nechcete ľuďom dať možnosť hazard zakázať, alebo tú možnosť ľuďom reálne ponechali s tými ultraprísnymi podmienkami, ktoré platia už dnes.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis