Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

14.6.2018 o 14:24 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14.6.2018 14:24 - 14:24 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani ministerka, za odpoveď. Učiteľom sa naposledy teda zvyšovali platy v septembri 2017, kým ostatným zamestnancom verejnej správy sa zvyšovali aj k 1. januáru. Teda dodnes, ako som pochopil, neexistuje žiadne nariadenie vlády, ktoré by realizovalo nejaké zvyšovanie aj v roku 2018. Takže vy budete teraz čakať? Lebo neformálne sme v podstate zaznamenali tie snahy vlády a premiéra odložiť ako keby zvyšovanie platov učiteľov na január 2019. Viete potvrdiť aspoň túto informáciu, že teda v septembri 2018 nebude žiadne zvyšovanie platov, ale bude sa presúvať až k 1. januáru 2019?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.6.2018 11:53 - 11:55 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Pán kolega, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ty si sa tak niekde skryto pýtal, že prečo odborné vzdelávanie nefungovalo aj v minulosti, a odznelo to tu aj od ostatných kolegov, ale tá tvoja otázka bola naozaj na mieste. No ono tu fungovalo, malo tie prvky duálneho vzdelávania, ale stala sa jedna vec, ktorá okamžite vládu v 2013 tak pozdvihla a začali okamžite konať, a to, že Európska komisia povedala, že na odborné vzdelávanie bude dávať eurofondy. A preto v 2013 ste sa toho tak chytili. Nie preto, že by vám záležalo o budúcnosť mladých ľudí, ale preto, že ste pocítili tam financie, ktoré by mohli tiecť na Slovensko. A preto, Miro, v podstate vymysleli celé duálne vzdelávanie a začali ho vtesnať do nejakého zákona, lebo si povedali, že začneme vypodpisovať zmluvy a urobíme jeden obrovský projekt za 44 miliónov. To bol ten hlavný point.
Pretože odborné vzdelávanie tu fungovalo a mohlo sa iba rozšíriť na tých dobrých prvkoch, ktoré boli, a mohli sme fungovať ďalej. My sme ho vôbec nemuseli vtesnávať do nejakého zákona, ktorý prišiel v 2015., ale keďže sme pocítili, že tam budú financie, tak sme začali nejakým spôsobom konať a nevedeli sme to rýchlo pretaviť, hoci sme sa inšpirovali v okolitých krajinách, ako bolo, že Rakúsko, ostatné krajiny alebo Nemecko, kde sú stavovské organizácie. A keď tam sú stavovské organizácie, tak už v 2013. mali začať byť kreované aj tu, ale to vtedy nikoho nezaujímalo, lebo jediné, čo ich zaujímalo, bolo tých niekoľko desiatok miliónov, ktoré mohli prísť a ktoré sa mohli roztratiť kdekoľvek inde, len nie v budúcnosť mladých ľudí v odbornom vzdelávaní.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.6.2018 11:23 - 11:25 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja sa teda, ešte teda raz prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh od začiatku. Ešte predtým sa spýtam pána spravodajcu, že či treba čítať aj to odôvodnenie. Netreba, takže bez toho môžem, hej?
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Gröhlinga k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 949).
1. V čl. I bod 45 § 19 ods. 2 sa za slová "do prvého ročníka" vkladajú slová "alebo do druhého ročníka" a za slová "žiakom prvého ročníka" sa vkladajú slová "alebo druhého ročníka".
2. V čl. I bod 71 § 29 ods. 3 tretia veta znie: "Ministerstvo školstva do 31. januára rozhodne o úprave počtu žiakov prvého ročníka v dennej forme štúdia v členení na jednotlivé študijné odbory pre stredné školy, ktoré dopĺňajú podmienky podľa § 31 ods. 6, a toto rozhodnutie zverejní na svojom webovom sídle.".
3. V čl. I bod 72 § 29 ods. 6 prvej vete sa slová "upraví určený počet" nahrádzajú slovami "rozhodne o úprave určeného počtu" a v druhej vete sa za slovo "školstva" vkladajú slová "pred vydaním rozhodnutia podľa prvej vety".
4. V čl. I bod 84 znie:
"84. Paragraf 52 vrátane nadpisu znie:
"§ 52 Vzťah k správnemu poriadku
(1) Na konanie a rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem konania podľa § 29 ods. 5 a 6.
(2) Návrh na začatie konania podľa § 29 ods. 5 a 6 možno podať do 30 dní odo dňa zverejnenia podľa § 31 ods. 4.
3. Účastníkom konania podľa § 29 ods. 5 a 6 je aj samosprávny kraj, ak ide o návrh, ktorý nepodal samosprávny kraj ako zriaďovateľ strednej školy.".
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.6.2018 10:51 - 11:01 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegovia, kolegyne, rozprávali sme sa o odbornom vzdelávaní alebo o duálnom vzdelávaní už v prvom čítaní, tam bolo vyslovených veľmi veľa pripomienok, následne asi príde aj veľa pozmeňujúcich návrhov.
Mne nedá, aby som nezareagoval na to, čo tu bolo teraz vyslovené pred chvíľou zo strany aj pána kolegu Blanára, že je veľmi rád, že prišla táto novela, že sa bude odborné vzdelávanie takto meniť, že sa vypočula ako keby verejnosť a školy, aké mali poznatky. Ale už v 2015. všetky školy rozprávali, že krátenie normatívu bude absolútne nefunkčný krok a že školy sa do toho nezapoja a už vtedy zamestnávatelia hovorili, že ak majú vydokladovať všetky tie doklady, ktoré boli už vtedy v roku 2015., keď sa prijímal tento návrh zákona, vstúpiť do duálneho vzdelávania, že to tak nebude fungovať, a vy aj napriek tomu ste to schválili, napriek tomu, že boli tieto pripomienky. Napriek tomu, že od 2013. sa podpisovali už zmluvy na národný projekt rozvoja stredného odborného vzdelávania za 44 miliónov a doteraz my nevieme, ako tých 44 miliónov bolo vyhodnotených a kde máme nejaké výsledky toho, že koľko tých žiakov teda bolo zapojených a prečo bolo, iba tie 3 percentá, o ktorých stále rozprávame, prečo to nefungovalo. Proste tých 44 miliónov sa reálne roztratilo krížom-krážom a nikto nevie, aký to malo doteraz efekt, lebo my v rámci školstva tú informačnú nerovnosť, ktorú tam máme a neposkytujeme informácie mladým ľuďom, ale prioritne iba rozhodujeme a posledné dva roky alebo toto obdobie sa rozhoduje úplne centralizovane a úplne presne tak, ako to chce ministerstvo, tak to bude. A ešte ku všetkému budeme odstraňovať aj všetky správne konania alebo nejakú voľnosť a nebudeme mladých ľudí informovať absolútne o ničom, lebo ministerstvo vie najlepšie ako to má byť a nikto iný.
Čo sa týka tejto novely, ja som veľmi rád, že sa tam objavilo to odstránenie krátenia normatívu už po tých rokoch, koľko to rozprávame, pretože aj my za stranu SaS sme predkladali tento návrh zákon, aj dvakrát, vy ste ho dvakrát nepodporili. Teraz to prinášate vy, takže to teraz je asi správne po niekoľkých mesiacoch a po niekoľkých rokoch, kedy vám už všetci povedali, že naozaj to krátenie normatívu na školy je niečo nezmyselné.
Čo sa týka byrokracie, tak tá bola enormná, preto sa naozaj zamestnávatelia do toho nezapájali. Ja len dúfam, že teraz to uvoľnenie bude trošku výhodnejšie a budeme rozprávať o možno väčšom zapojení zamestnávateľov. Ja som veľmi prekvapený, že na začiatku, keď sa rozprávalo o tejto novele, pani ministerka, vy ste vraveli o tom, aká bude motivačná pre zamestnávateľov a vždy ste spomínali, že tam budú dve časti. Jedna je tie priame platby, ktoré tam aj zostali, hoci s tým sú aj tak problémy v rámci tej štátnej pomoci, ale stále ste rozprávali, že bude aj navýšená odpočítateľná položka pre zamestnávateľov z tých 1600 a 3200 na dvojnásobok. Zrazu už to v tom návrhu zákona nie je a kolegyňa Pčolinská to dala aj do svojho pozmeňujúceho návrhu. Tak neviem, čo sa udialo. Buď to máte premyslené a naozaj počúvate tých zamestnávateľov aj školy, alebo nie, alebo si to rozhodujete podľa seba, lebo potom nezavádzajte a nerobte takú tú bublinu, že idete pomáhať zamestnávateľom, a po tom, keď to príde do Národnej rady, tak to nie je tak a ešte aj s tou štátnou pomocou budete mať reálny problém a tom sme sa rozprávali aj na výbore.
Čo sa týka podnikovej školy, je to absolútne niečo iné, než bolo zverejnené v Učiacom sa Slovensku, kde pán Vantuch spracoval kompletné celé znenie podnikovej školy. Pán Vantuch bol oslovený vaším predchodcom pánom Plavčanom, aby vypracoval, pretože je to jeden z tých najlepších odborníkov, čo sa týka odborného vzdelávania, duálneho vzdelávania, a vy ste v rámci tej podnikovej školy opäť urobili nejaký mišmaš a ešte tam budete viazať aj deti tým spôsobom, že keď má fungovať podniková škola, tak musia mať viac ako 50 percent podpísaných učebných zmlúv a tým nasledovne aj viazanosť po doštudovaní v tejto podnikovej škole, čím reálne ovplyvňujete mladých ľudí, pretože ak po odbornej škole sa chcú rozhodnúť a chcú ísť na vysokú školu, tak túto šancu vy im nedávate a ony sa musia dohodnúť so zamestnávateľom. A všetci vieme, ako to v realite dopadne. A myslím si, že tomu sa bude venovať aj kolegyňa Remišová ďalej.
A jedna vec, ktorá, o ktorej sme rozprávali aj v diskusii, o ktorej sme rozprávali aj na výbore. My stále hovoríme o odbornom vzdelávaní iba o 3 % mladých ľudí, ktorí sú teraz zapojení v duálnom vzdelávaní, ale my nehovoríme o tých ostatných 97 % mladých ľudí, ktorí sú v odbornom vzdelávaní. Vôbec sa o nich nestaráte, absolútne neprinášate s touto novelou niečo, čo by pomohlo všetkým ostatným odborným školám, aby naozaj sa mohli rozvíjať. Stále máme 17 normatívov, resp. na odborné školy ide menej, ale stále ich tam máme toľko, že nikto sa v tom nevyzná, ako sa to počíta, ako to funguje. Ja nechápem, prečo máme takéto rozdiely. Stále nepodporujete odborné školy, aby tam išlo možno omnoho viacej financií, aby mohli zafinancovať svoje centrá, aby mohli zafinancovať svoje učebne tým spôsobom, že sa nemusia zapojiť do duálneho vzdelávania, ale vedeli by fungovať na tej škole. Proste vás nezaujímajú odborné školy, vás zaujímajú iba tie 3 % žiakov, ktoré sa zapoja do duálneho vzdelávania, a zaujíma vás to iba preto, lebo určite príde o chvíľku nejaký nový národný program na rozvoj, tak ako je to v súčasnosti v rámci tých slávnych duálpointov, s ktorými aj tak máte problémy, pretože už tam bola vznesená námietka, už sa to muselo celé riešiť. A uvidíme ako v konečnom dôsledku to dopadne.
Dve veci, ktoré mne vadia na tomto návrhu, na tejto novele. A ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh ja som prednášal už aj na výbore, tam nebol schválený, takže ho prednesiem opätovne. Týka sa zapojenia mladých ľudí do duálneho vzdelávania v druhom ročníku, pretože v súčasnosti v návrhu zákona máte, že to nebude tak nezmyselne, ako to bolo do 31. 8., ale posúvate to na 15. september, 31. október alebo v nevyhnutných okolnostiach. Keď budete potrebovať naplniť nejaké počty, tak budete to uvoľňovať na základe vášho rozhodnutia. Ja som vám vtedy argumentoval, že to bude robiť naozaj veľké problémy a mali by sme určiť, že to bude k jednotlivým dátumom a aj k druhému ročníku, teda k nasledujúcemu septembru. My sme sa tam rozprávali, že to bude robiť reálne problémy. Vy ste to nie správne pochopili ako som to ja myslel, keď naozaj žiaci vstúpia do duálneho vzdelávania 31. januára, teda v polovičke roka, tak to môže priniesť v prvom rade problémy v rámci učenia, osnov a tak ďalej, takže by bolo omnoho výhodnejšie, keby v rámci tých 15 rokov aj v rámci bezpečnosti práce a všetkého ostatného naozaj v prvom ročníku boli na škole, preberali tú teoretickú prax a potom až od druhého ročníka sa zapojili do duálneho vzdelávania.
A druhá časť pozmeňujúceho návrhu, je to klasické, o čom diskutujeme, či už s vami alebo s vedením, a to je správne konanie, ktoré odstraňujete. Nebudem rozprávať o tom VZN-ku. Tam asi nájdeme spoločnú reč, že to bude na rozhodnutí krajskej rady a rozhodnutí župana, ale naozaj mi príde veľmi neštandardné, keď na základe § 29, tuším, ods. 6 je, vy môžete zasahovať do plánovania, plánu výkonov a môžete ho aj znížiť, aj zvýšiť. Lebo prioritne pre mňa to je, že v Nitre máte jednu veľkú automobilku a v rámci tej automobilky vy sa rozhodnete, že tam potrebujete o 50 automechanikov viacej a aj napriek tomu, že vám Nitrianska župa a odbor školstva bude argumentovať, že to tak nie je, tak vy sa tak rozhodnete a chcete tých mladých ľudí reálne natlačiť do tohto odboru a chcete tých mladých ľudí dostať tam, lebo si myslíte, že keď im nedáte inú možnosť, tak oni pôjdu študovať za automechanika, čo je úplná hlúposť, lebo v rámci migrácie a ostatných vecí tí mladí ľudia vám pôjdu niekde inde.
Ja asi skončím, lebo mám ešte celý pozmeňujúci. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
To je v poriadku, však máte ešte minútu dvadsaťšesť. Nech sa páči.

Gröhling, Branislav, poslanec NR SR
Neviem, že či mám začať teda čítať celý ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, lebo on je dlhý.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Musíte, pokiaľ neprečítate, podľa rokovacieho poriadku je neplatný.

Gröhling, Branislav, poslanec NR SR
No tak chcel som prerušiť, že pôjdeme hlasovať a potom to dokončím. Ešte si dovolím požiadať pána spravodajcu, keby sme hlasovali o bode 1 samostatne a o ostatných bodoch samostatne, aby naozaj tam bola vôľa, aj keď ste vy prejavili, že by ste zvažovali to otvorenie pre druhý ročník, tak aby bola vôľa, aby ste podporili tento bod.
Takže pozmeňujúci, doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Gröhlinga k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 949.
Po prvé. V čl. I bod 45 § 19 ods. 2 sa za slová "do prvého ročníka" vkladajú slová "alebo do druhého ročníka" a za slová "žiakom prvého ročníka" sa vkladajú slová "alebo druhého ročníka".
Odôvodnenie k bodu 1: Navrhuje sa uvoľnenie nezmyselnej právnej regulácie obdobia, kedy môže zamestnávateľ a zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak uzatvoriť učebnú zmluvu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.5.2018 13:30 - 13:32 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Slovo efektívne si používal, pán kolega, veľmi často a je to slovo, ktoré sa objavuje v našom materiáli systémových zmien v školstve, kde v prvom rade hovoríme o väčšej slobode a zodpovednosti pre školy, hovoríme o kvalitnejšom systéme vzdelávania a hlavne o efektívne fungujúcom rezorte. A toto by naozaj spôsobilo a prispelo k tomu efektívnemu fungujúcemu rezortu, ktorý by okrem toho, že bude aj rozpočtovať a určovať, tak bude potom aj vplývať na školy.
Hlavnou výtkou alebo hlavným ospravedlnením z ministerstva vnútra ohľadom reformy ESO je, keď sme sa pýtali pani ministerky Sakovej, ja budem teraz citovať ohľadom reformy ESO, že ako bola úspešná, tak povedala, že: "Vieme deklarovať, že namiesto sľúbených 700 mil. eur sme ušetrili ďaleko viac, približne ide to do výšky sumy až 1 mld. eur, zároveň aj počty pracovníkov sme ušetrili." Následne na to NKÚ vydalo správu, kde hovorí: "Deklarovaná úspora vo výške 1 mld. nebola preukázaná, a to z dôvodu, že ministerstvo vnútra doposiaľ nevykonalo žiadnu analýzu skutočného dosahu implementácie programu ESO."
Nevidím absolútne žiaden dôvod a ospravedlnenie na to, aby nemohlo byť zjednotené financovanie školstva.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.5.2018 13:15 - 13:18 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, kolegyne a kolegovia, predkladáme novelu zákona 596/2003 Z. z., je o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorá má riešiť ten systémový problém komplikovaného prerozdelenia financovania v školstve na dva zdroje, jeden zdroj z ministerstva školstva a jeden zdroj z ministerstva vnútra. Neprehľadnosť tohto modelu v podstate vyvoláva potrebu potencionálneho zjednotenia financovania školstva, kde rozpočet verejnej správy na roky 2017 - 2019 ukazuje, že v 2017 dosiahli výdavky na vzdelávanie na ministerstve školstva 1,24 mld. eur a výdavky na vzdelávanie z ministerstva vnútra 1,1 mld. eur.
V rámci reformy, resp. projektu ESO (Efektívna, spoľahlivá, otvorená štátna správa) ministerstva vnútra došlo okrem iného aj k zmene spôsobu financovania regionálneho školstva. Prostriedky do roku 2013 boli pre školy a školské zariadenia poskytované ich zriaďovateľmi výlučne z kapitoly ministerstva školstva prostredníctvom krajského školského úradu podľa sídla, samozrejme, zriaďovateľa. Výnimky tam predstavovali školy a školské zariadenia, ktorých zriaďovateľmi boli samosprávne kraje. Tým boli finančné prostriedky posielané priamo ministerstvom školstva.
Projektom ESO od 2013 sa zrušil tento model financovania a aj metodiky určitým spôsobom a začalo sa uskutočňovať prostredníctvom jednej kapitoly ministerstva školstva, ako aj prostredníctvom druhej kapitoly ministerstva vnútra a tento spôsob financovania slovenského školstva platí doteraz. Môžme povedať, že logicky sa teda financuje z ministerstva školstva, nelogicky je to z ministerstva vnútra.
Po piatich rokoch od zavedenia projektu ESO môžme reálne skonštatovať v oblasti školstva, že tento systém ukazuje, že tok, finančný tok prostriedkov plynúci predovšetkým z ministerstva vnútra je veľmi náročné sledovať a tento spôsob sa javí ako absolútne nesystematický a neprehľadný, v dôsledku čoho vzniká naozaj priestor na absolútne neefektívne míňanie financií v prvom rade v oblasti školstva.
Naším cieľom je, samozrejme, otvoriť túto diskusiu, aby zjednotenie financovania bolo prioritou, samozrejme, aj metodika riadenia školstva, lebo sme to zažívali v ostatnom období pri rozdeľovaní alebo pri určovaní plánu výkonov pre 8. ročné gymnáziá, kde dve ministerstvá v rámci metodiky svojich kompetencií si posúvali jednotlivé rozhodnutia a stále sa naťahovalo, kde v prvom rade ten dopad bol na mladých ľudí a žiakov v jednotlivých školách.
Takže cieľom je zjednotiť financovanie školstva a my sa môžme potom ďalej rozprávať o tom, že či by to mal byť naozaj ten model s krajskými školskými úradmi, tak ako ich poznáme spred roku 2013, alebo pôjdeme ešte ďalej a toto financovanie by mohlo prejsť kľudne na vyššie územné celky, alebo poďme tým spôsobom, ak budeme mať funkčný systém, že by sme platby a jednotlivé veci a finančné záležitosti mohli posielať priamo na školy, na vybratú skupinu škôl a metodicky budeme posúvať jednotlivé školy v rámci ich kompetencií, aby rozhodovali o tom, čo budú učiť.
Ďakujem veľmi pekne za podporu zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2018 10:09 - 10:10 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Pani navrhovateľka, v tejto časti vášho návrhu sa podľa mňa strana SNS stane absolútnou brzdou rozvoja slovenského školstva a nových metód vzdelávania. Vy nieže chcete posúvať dopredu školstvo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Musíte vystúpiť, reagovať na pána, vystúpenie pána poslanca.

Gröhling, Branislav, poslanec NR SR
Budem na pána poslanca reagovať, lebo pán poslanec to hovoril, že vy vôbec neanalyzujete všetky tie inovatívne a nové spôsoby experimentálneho overovania. A týmto návrhom, ako povedal aj pán poslanec, reálne nebudete posúvať slovenské školstvo dopredu. On vám jasne položil niekoľko otázok, na ktoré nemáte odpovede, a tým pádom, nieže budete konzervovať ten stav, ale reálne ho budete vracať ešte niekde dozadu. Veď máte súbor všetkých experimentálnych overovaní. Urobte iba tie najlepšie, ktoré sú v súčasnom stave, to vyhodnotenie, a na základe toho vyhodnotenia môžme pustiť tieto nové spôsoby vzdelávania nie do školských vzdelávacích programov, ale do štátneho vzdelávacieho programu, aby školy mohli využívať to, čo iní reálne overili. Naozaj učitelia aj riaditelia sú dospelí ľudia a ich nepotrebujete vodiť za ručičky a prikazovať im z Bratislavy zo zeleného stola, že takto budete učiť, toľkoto budete učiť a takýmto spôsobom budete učiť. Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2018 9:38 - 9:39 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Pán kolega Fecko, ďakujem veľmi pekne, lebo ja som si myslel, že okresné úrady a celá zmena v 2013., ESO dopadlo naozaj iba na školstvo a vidím, že to dopadlo aj na iné sektory, pretože v rámci toho školstva sa nám ten rozpočet reálne delí cez 1 mld. na vnútro a 1 mld. na školstvo. A ja už dlhodobo rozprávam, že by sa to malo zjednotiť v rámci školstva. Ja som teda veľmi rád, že vy asi tieto isté problémy sú, alebo ja som veľmi rád, že tieto isté problémy máte aj vy. Nie som veľmi rád, ale som veľmi rád, že sa zjednotíme v tom, že tá zmena naozaj nebola taká, aká mala byť, lebo ESO by malo byť efektívne a spoľahlivá a otvorená štátna správa. A myslím si, že je efektívna a spoľahlivá iba pre niekoho iného, ale určite nie pre občanov. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2018 18:47 - 18:48 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Pán predseda, ja vám to veľmi rád vysvetlím, ale my sme tu z opozície asi jediní, ktorí odpovedajú na vaše otázky, lebo my keď kladieme otázky, tak vy neodpovedáte a iba zavádzate, tak ako aj navrhovateľka. Niečo podobné zažívame neustále zo strany ministerstva, že keď sa pýtame, že kedy už bude konečne nejaká reforma alebo teda národný program rozvoja, tak budeme iba mesiace počúvať nejaké ďalšie a ďalšie termíny. Takže ja vám veľmi rád teraz odpoviem, ale budem potom nasledovne žiadať na všetkých výboroch a ostatných veciach, aby ste aj vy mi jasne odpovedali na moje otázky.
Takže v rámci osemročných gymnázií, ja to teraz tu aj hľadám, ale neviem to v rýchlosti nájsť, v rámci toho textu je jasne napísané, ktorý sme zverejnili niekoľkokrát, je jasne napísané, že po skvalitnení základného školstva nevidíme zmysel osemročných gymnázií. To neznamená, že ten zmysel nevidíme budúci rok, pretože si uvedomujeme, akým spôsobom fungujú základné školy a že treba vyriešiť množstvo ich problémov, ktoré ony majú, aby skvalitnili to vzdelávanie, aby sme rodičom vydokladovali, že základné školy sú naozaj kvalitné, a tie elitné, ktoré budú, budú na základe tých kritérií, ktoré som vám spomínal, a to je to nadanie cez matematiku, intelekt, šport a jazyk.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.5.2018 18:23 - 18:43 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážená pani navrhovateľka, vážená pani ministerka, ďakujem za to obsadenie. To sa už veľmi dlho nestalo, aby ministerka takto neskoro večer prišla, čo veľmi, veľmi teda oceňujem, lebo ja som ten príhovor chcel, alebo ten príspevok chcel začať tým, že stále nevieme, ako ministerstvo v podstate chce riešiť osemročné gymnáziá, a teda vašou účasťou ako keby ste nejako potvrdzovali, že toto je aj návrh, s ktorým vy súhlasíte, ktorý tu je, aspoň tak to budem teda vnímať.
Na druhej strane ale musím povedať, že tá diskusia o osemročných gymnázií, ktorá, ktorá tu bola pred niekoľkými mesiacmi, bola veľmi taká zvláštna, lebo sme stále nepochopili zo strany SNS, že čo vlastne, zo strany ministerstva, že čo vlastne chcú robiť s osemročnými gymnáziami, že aká je tá vízia, lebo určitým spôsobom sa iba držia zákona alebo tej litery zákona, ktorá bola pred niekoľkými rokmi, ktorá sa stále posúvala, kde je stanovených tých 5 %, ktoré vyšli z nejakých prieskumov a ostatných vecí. Tým nechcem teraz zaťažovať, ale že či toto má byť vlastne budúcnosť? Lebo pre nás tá budúcnosť osemročných gymnázií musí byť spojená aj s kvalitou vzdelávania základných škôl. Nemôžu byť tieto veci v podstate oddelené, pretože jedno s druhým súvisí.
Takže tá otázka možno na začiatok aj znie, že či naozaj do budúcna, či už vedenie ministerstva, alebo vy, pani navrhovateľka, si myslíte, že tie gymnáziá by mali byť riešené týmto spôsobom a mali by to byť iba nejaké percentá, nie iba, ale mali by to byť percentá, ktorými určíte, že koľko detí pôjde na osemročné gymnáziá. Neviem, čo by sa stalo, keby to nebolo 5 %, ale bolo by to 7 %, alebo bolo by to 10 %, že či tými percentami určitým spôsobom odstránime záujem rodičov o to, že pôjdu do gymnázia. Keď sa nedostanete do 5 %, tak ste v podstate skončili a nemáte možnosť, keď to posunieme na 7 %, tak tam bude viacej žiakov, tak možno uspokojíme viacej rodičov, ale nevyriešime celý problém základného školstva.
Tým, že budeme určovať nejaké percentá, tak tým neberieme záujem rodičov o to, aby svoje deti dávali na osemročné gymnáziá. Tým iba limitujeme a rozhodujeme v podstate za nich, pri nejakom inom nastavení v podstate rodič by rozhodol o tom, či jeho dieťa pôjde na osemročné gymnázium, alebo zostane na základnej škole. My nemôžme rozhodovať za niekoho, my musíme poskytovať iba informácie a na základe tých informácií by sa rodič sám mohol rozhodnúť, lebo on je ten zákonný zástupca a on nesie zodpovednosť za svoje dieťa.
A ja som aj očakával, že ešte predtým, než predložíte tento návrh zákona, že zažijeme, neviem, ako to mám pomenovať, že či reformu školstva, alebo rozvoj, národný program rozvoja školstva, tak sa to volá, kde bude vlastne pomenované, že čo sa bude diať s tým regionálnym školstvom, a tam aj uvidíme, že čo sa bude diať s osemročnými gymnáziami, lebo my to stále nevieme. Preto ja vyčítam, či už vám, vašej strane alebo celkovo ministerstvu, že nám vlastne nepovie, ako to školstvo chce vidieť a že čo do budúcna chce robiť aspoň v tom najbližšom období, a všetky tie návrhy zákona, či už o odbornom vzdelávaní, o ktorom sme diskutovali, alebo teraz o vysokých školách, alebo teraz aj osemročné gymnáziá. My nevieme, že či sa to objaví v tej vízii alebo sa to, alebo teda v tom národnom programe rozvoja, alebo či sa to tam neobjaví. To sú také zlomkové veci, ktorými sa tu zabávame po dva a pol roku a dva a pol roka naťahujeme celú verejnosť, že v školstve sa niečo bude diať. To bolo tak na úvod.
Ja neviem, že či mám aj rozprávať o tom, že ako by sme chceli to školstvo, základné školstvo zlepšiť, pretože v prvom rade by sme mali základné školy podporiť, aby sme odbúrali ten záujem žiakov. A my sme aj spracovali kompletne celý materiál s pánom Pupalom, že ako by sa mal zmeniť obsah vzdelávania základných škôl, ktorý by v podstate spôsobil to, že nebudeme vytrhávať deti, alebo rodičia nebudú vytrhávať svoje deti zo základných škôl, aby sme to prispôsobili, a nechajú ich tam, kde sme rozdelili základné školy do troch cyklov.
Ten prvý cyklus, ten prvý cyklus bol jedna až štyri ročníky, ktorý sa realizuje a je nejakým priamym nadviazaním či pokračovaním povinnej školskej, povinného predškolského vzdelávania. V tom štátnom kurikule by potom to základné vzdelanie a tento cyklus bol organizovaný výlučne v nejakých vzdelávacích oblastiach a neuplatňovali by sa v ňom v podstate predmety. Tá časová lokácia jednotlivých predmetov by bola za celé to obdobie, ale nebolo by to rozkúskované na jednotlivé predmety a v podstate tá základná vyučovacia jednotka by bol celý deň. Neboli by to nejaké hodiny, ktoré by boli určené, a toto by si v podstate nejakým spôsobom určovala vyslovene že škola. Do toho by nezasahoval a my by sme mali teda výstupy po troch rokoch, že čo chceme.
A to je to správne, kde by štát v podstate mal kontrolovať výsledky, ale nie ten spôsob a zasahovať do toho mikro niečoho a školám vyslovene dirigoval. Mne to potom tak príde, že ministerstvo vlastne diktuje všetkým školám na celom Slovensku, že čo majú učiť, ako majú učiť, koľko majú učiť a nestará sa o ten výsledok. Ono by sa to malo v podstate otočiť, a to navrhujeme aj my, že by sme sa mali v prvom rade starať o ten výsledok, ktorý by mal byť pre nás ten hodnotný, ale nie ten postup, ako sa k nemu dostaneme, lebo aj keď Slovensko je veľmi malé, tak je veľmi rôznorodé a naozaj nie všetky tie spôsoby vzdelávania fungujú tak, ako by mali, všade na celom Slovensku.
Ten druhý cyklus, ktorý by mal byť, mal by byť menej integrovaný ako v tom prvom cykle, ale stále to sú iba vzdelávacie oblasti a nie sú to žiadne predmety, ako aj sumár týždenných hodín a vzdelávacie oblasti je pre celý cyklus, ale nie pre tie ročníky a je to presne to isté. A práveže v tomto druhom cykle my navrhujeme dva kurzy, ktoré by mali byť, a to je ten basic kurz, a to je základný kurz, kde by sa deti, tie, ktoré sú možno vzdelanejšie, sa vedeli rýchlejšie posunúť cez tie dva roky v rámci toho kurzu, a tie, ktoré nedosahujú tie výsledky, ktoré by sme chceli, by sme im tým basic kurzom pomohli. Niečo podobné existuje, ja viem, že možno sa zhrozíte, že v Singapure, ale naozaj je to model na dva roky, ktorý oni využívajú, viete, nieže deti triedia, ale kde ich posúvajú ďalej a dostávajú ich ako keby na jednu úroveň, respektívne ich ťahajú ešte stále ďalej. A toto by bol taký ten spôsob zmeny a nie určovania nejakých percent, ktoré aj vy navrhujete.
V tom, v tej správe, ktorú ste, v dôvodovej správe je, že cieľom návrhu zákona je podľa predkladateľov riešenie určovanie počtu žiakov gymnázií s osemročným štúdiom na základe objektívnych merateľných kritérií, kde chcete nejakým neodôvodneným rozdielom zabezpečiť počtu žiakov v rámci regiónu na jednotlivé gymnáziá, ktoré majú možnosť prijať bez ohľadu na kvalitu a poskytovanie výchovy a vzdelávania. A v tej dôvodovej správe sa tiež uvádza, že je potrebné určovať uvedené počty teda jednotne na základe objektívnych kritérií zohľadňujúcich kvalitu školy a špecifiká školského vzdelávacieho programu gymnázia. Ja teda netuším, ako toto chcete realizovať, ale môžme si to kľudne teda rozobrať.
V prvom rade si povedzme, že ako fungujú tie osemročné gymnáziá. Ony fungujú, alebo ten systém zadávania osemročných gymnázií, že okresný úrad, ktorý je pod ministerstvom vnútra, zisťuje ten záujem. Na základe toho záujmu to posiela na ministerstvo školstva, ktoré v podstate určí ten záväzný počet. Z ministerstva školstva to ide naspäť na okresný úrad pod ministerstvom vnútra, ktorý potom medzi ostatných zriaďovateľov prerozdelí jednotlivé počty. Táto dvojkoľajnosť, ktorá začala v 2013. v rámci reformy ESO, je absolútne nezmyselná, pretože netuším, prečo by sme mali logicky financovať v prvom rade z ministerstva školstva a tak trochu nelogicky z ministerstva vnútra. My sme jedna krajina, ktorá; jediná krajina, ktorá má niečo podobné v takom obrovskom rozmachu, že 1,24 mld. je na ministerstve školstva a 1,1 mld. je na ministerstve vnútra. Ale to isté je aj ohľadom rozhodovania jednotlivých, jednotlivého prideľovania žiakov. Nerozumiem, prečo to je stále pod okresným úradom, lebo toto by vlastne, toto bude spôsobovať problém aj do budúcna, čo sme zažili aj pri minulom roku, keď sa určovali jednotlivý, jednotlivé počty žiakov. A ja už som sa vyslovil ikskrát aj v diskusii s pani ministerkou, že naozaj tú podporu, aby sa zjednotilo financovanie školstva a potom aj určovanie a rozhodovanie ohľadom všetkých ostatných vecí, my podporíme a kľudne do toho choďte, máte plné naše hlasy, ak to bude urobené tak, aby to prospelo v podstate žiakom a celému školstvu, tak budeme veľmi radi, pretože aj v súčasnosti tá legislatíva je pod ministerstvom školstva. Takže keď ministerstvo vnútra niečo chce robiť alebo zasahovať, tak stále to riešime pod školstvom.
V rámci; pre mňa tento návrh absolútne nerieši nejaký problém určovania žiakov v osemročných gymnáziách na základe tých zjednotených a objektívnych merateľných kritérií zohľadňujúcich výlučne kvalitu školy. Neviem, ako ju chcete zisťovať, lebo je to v podstate tak nezrozumiteľne a neobjektívne v podstate stanovené. A môžme si povedať; a diskriminuje to jednotlivé deti; a môžme prejsť k tým kritériám, ktoré tam hovoríte. Tu je uvedené, že predbežným záujmom zákonných zástupcov žiakov z daného populačného ročníka, a to som v podstate teraz aj vyslovoval, že ako sa to robí cez okresný úrad a podľa mňa by to bolo omnoho jednoduchšie, keď tie záväzné počty dáva ministerstvo školstva, aby to zisťovalo ministerstvo školstva, aby to presunulo kompletne do jeho kompetencie a nie do kompetencie okresného úradu.
Druhú vec máte udržateľnosť počtu žiakov v piatom ročníku až ôsmom ročníku tried. Ja netuším, čo je to udržateľnosť, že či okrem tých piatich percent my zažijeme ešte nejaké ďalšie percento, že vy sa teraz rozhodnete, že udržateľnosť v týchto ročníkoch na základnej škole je, ja neviem, 70 percent. Ako budete zisťovať tých 70 %, na ktorej škole to budete zisťovať? Čo je udržateľnosť? Že keď je gymnázium a základná škola na jednej ulici, tak budete zisťovať udržateľnosť tej základnej školy alebo bude to udržateľnosť mesta alebo štvrte alebo kraja alebo; čo je udržateľnosť? Ja si to neviem predstaviť, keď takéto kritérium v podstate zadávate, že či to je, naozaj nerozumiem, to by som chcel vysvetliť. A hlavne osemročné gymnáziá nemôžu sa zodpovedať za záujem rodičov o základnú školu, do ktorej v podstate chodia. Tá zodpovednosť v prvom rade je naozaj na rodičoch a tam by ste ju mali nechať, že rodič sa rozhodne a nie zadávať nejaké ďalšie obmedzenia, ktoré sú.
Ďalšia vec je výsledkom monitorovania hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania vykonanej Štátnou školskou inšpekciou. Pani ministerka tu nebola ešte vtedy, bol tu pán exminister Plavčan, ale, pani podpredsedníčka, vy ste zažili to vystúpenie, keď bola správa z roku ´16 /´17 pani hlavnej školskej inšpektorky, ktorá aj povedala, že nemajú dostatočné množstvo peňazí, aby robili všetky veci a všetky inšpekcie tak, ako by chceli robiť. Potom si myslím, že sa to riešilo cez pani ministerku Lubyovú, ktorá aj vyčlenila nejaké financie alebo neviem akým spôsobom. Tak si neviem predstaviť, ako toto kritérium má byť objektívne, že budete chcieť od inšpekcie, aby monitorovalo hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania. Teraz na všetkých tých gymnáziách alebo iba na nejakých vybratých?
Lebo keď som si zobral zo Štátnej školskej inšpekcie plán inšpekčnej činnosti za tento rok, tak oni v podstate na gymnázií urobili 59 kontrol, z toho 20 bolo bilingválnych, bolo 31 štátnych, 18 cirkevných a 10 súkromných. A neurobili viacej, ale osemročných gymnázií v spojitosti máme omnoho viacej. Takže vy im chcete dať viac práce alebo viacej peňazí, lebo to som sa neprečí; to som si neprečítal v dôvodovej správe, lebo v rámci Štátnej školskej inšpekcie sa hovorí, že musia zohľadňovať pri inšpekčnom výkone aj personálne podmienky, miestne a regionálne a v prvom rade finančné podmienky. Alebo to myslíte, že budeme mať nejaké obdobie, ktoré určíte, ja neviem, percentuálne alebo nejakým ďalším číslom, že budete dávať dokopy nie tohoročné výsledky tej inšpekcie, alebo to budú inšpekcie za dva roky, alebo inšpekcie za tri roky, a na základe toho sa bude rozhodovať? Čo mi príde absolútne neuveriteľné a nedomyslené, keď to má byť tretie, čo by malo byť teda tretie najdôležitejšie kritérium na to, na základe čoho budete rozdeľovať, že koľko bude ten záujem a aký bude ten záujem.
Ďalšie body sú, že výsledky celoslovenských kôl súťaží a predmetových olympiád a výsledkov medzinárodných kôl súťaží, s dôrazom na nadpriemerné výsledky. Alebo potom je tu účasť žiakov z osemročných gymnázií, účasť žiakov príslušného gymnázia s osemročným vzdelávacím programom v medzinárodných projektoch alebo v medzinárodných programoch. Opätovne budete porovnávať dve veci, ktoré sa nedajú porovnávať, lebo budete porovnávať, ja neviem, matematickú olympiádu s nejakým tancovaním alebo s niečím? Neviem, na základe čoho to chcete vyhodnotiť, lebo to sú tak softové a špecifické veci, že vy nebudete vedieť určovať, že akým spôsobom toto kritérium má byť. To jediné kritérium je naozaj v prvom rade záujem tých rodičov, to je to prvé, a druhé je skvalitnenie základného školstva ako takého, aby nevznikalo niečo podobné. Tam ten; a toto všetko, keď ešte zhrniem, aby som sa dostal aj k tomu experimentálnemu, chcete určitým spôsobom, nie určitým spôsobom, ale chcete odstrániť ešte aj správne konanie. Čo pre mňa toto odstraňovanie správneho konania je úplne neprípustné.
Netuším, doteraz mi to nikto nevysvetlil, hoci sme mali debatu aj s pánom generálnym, že prečo by sa to malo robiť, že akým spôsobom v podstate chcete to ďalej riadiť, že či to chcete centralizovať a mať tú moc zasahovať do tých jednotlivých rozhodnutí a že to by malo byť cieľom odstraňovania všetkého správneho konania, alebo; to si prídem, to mi príde, že sme zažívali možno niekedy pred iks rokmi, ale nie teraz.
To riešenie, ktoré ste aj navrhli v rámci tohto roku, kde bolo vlastne určené nadanie, kde to nadanie sa overovalo v rámci matematiky, v rámci intelektu, v rámci športu, a kľudne do toho doplňte ešte jazykové, lebo to by tam bolo potrebné a môžeme to teda experimentálne overiť, ale nie tým spôsobom, ako experimentálne chcete overovať vy tým návrhom zákona, lebo opäť hovoríte, a to prejdem teda k tomu druhému návrhu, ktorého je súčasťou, lebo boli tu rôzne šumy, že sa s tým neviem, čo udeje, tak ja som zvedavý, že čo zažijeme aj v druhom čítaní, alebo poprípade, ak nám vy viete povedať, že zmeníte túto súčasnú úpravu a zmeníte ho na odbornú úlohu, ktorú ministerstvo školstva rieši s príslušnými priamo riadenými organizáciami, už to, keď som čítal, že priamo riadenými organizáciami, ktoré absolútne nefungujú. Máme ich 17, odčerpávajú relatívne veľký balík financií a neprinášajú nič slovenskému školstvu za niekoľko rokov. Ak sa spýtate každého jedného učiteľa alebo riaditeľa, že čo sú priamo riadené organizácie, tak vám to povedia, ja vám to nebudem replikovať, lebo sú to relatívne aj neslušné slová. A obzvlášť teda podľa posledného vyjadrenia, ktoré som zachytili v médiách, dúfam, že sú správne, že vraj aj kredity teraz naďalej budú zostávať a budú ich robiť tieto organizácie a starať sa, ale už odteraz zmysluplne, hej, pre mňa, tak neviem, čo sa udeje v budúcom roku, že do decembra tohto roku to robili nie, nie zmysluplne, ale od januára budúceho roku tie organizácie budú naozaj fungovať tak, ako by mali fungovať.
Pre mňa to je opäť taká centralizácia moci, že odstraňujete všetkých tých garantov, ako ministerstvo ako také chce rozhodovať o tom, že čo je experiment, čo je experimentálne overovanie. A ak sme debatovali o odborných školách, tak práve experimentálne overovanie by malo byť v prvom rade brané v súvislosti s odbornými školami, kde ten vývoj ide naozaj veľmi rýchlo dopredu, a tak ako sme zažili zamestnávateľov, ktorí odhadli tých 12-tisíc žiakov a v konečnom dôsledku ich odhadli naozaj zle, tak vidíme, že tá doba ide veľmi rýchlo, a to experimentálne overovanie by malo byť určené na, pre stredné odborné školy.
Ale ja som si spísal aj zopár otázok, už ich nestihnem všetky, všetky prečítať, lebo v dôvodovej správe sa hovorí v tej litere zákona, že by tam mal byť vysvetlený aj nejaký súčasný stav a v porovnaní s tým navrhovaným stavom, tak ja som očakával, že tam budú, bude nejaká analýza návrhov novely tých uskutočnených experimentálnych overovaní, ich predmetu, ich iniciátorov, priebehov, výsledkov, rozhodnutí, uplatnení, tých naplnení cieľov alebo experimentálneho overovania, možno aj vynaloženie finančných prostriedkov zo štátnych, štátneho rozpočtu, z fondov Európskej únie, zo súkromných fondov, ale niečo také sme v podstate nezažili. Koľko experimentálnych overovaní bolo doposiaľ uskutočnených aj z podnetu ministerstva školstva v porovnaní s počtom experimentálnych overovaní iniciovaných zriaďovateľmi škôl a ich gestormi? Hej, lebo toto navrhovala alebo toto bolo aj v novele alebo v dôvodovej správe, ktorá bola písaná, a ja som to tam nenašiel, tie čísla a to jednotlivé porovnanie.
Podľa mňa ministerstvo má tak bohatý archív experimentálneho overovania, čo sú nové spôsoby overovania, nové spôsoby vzdelávania, že keby urobilo iba nejaký, nechcem povedať, že prieskum, ale sumár jednotlivých vecí a vyhádzali to, čo je staré, a to, čo je nové, tak reálne pustili, ale nie ako školské vzdelávacie, ale uvoľnili celý ten systém ako štátny vzdelávací, tak by to bolo naozaj veľmi prospešné, pretože tých, toho množstva nových spôsobov vzdelávania podľa mňa v rámci toho archívu alebo tých databáz je toľko, že asi by sme ani netušili.
Dve veci, ktoré sú ešte posledné, že pre mňa je, ako chce ministerstvo školstva docieliť, aby to experimentálne overovanie, ktoré bude v podstate direktívne nanútené zo strany ministerstva školstva, ako ho chce, aby fungovalo v rámci zriaďovateľov alebo v rámci tých gestorov a aby bolo ešte aj veľmi kvalitne vykonané. Toto si neviem úplne predstaviť. Ja nakoniec iba poviem, že ak prejde tento návrh v rámci experimentálneho, tak naozaj vaša strana sa stane takou tou pomyselnou brzdou vzdelávania všetkých nových metód, ktoré na Slovensku by mohli začať v najbližšom období.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis