Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

10.5.2018 o 15:33 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2018 15:33 - 15:35 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis

60.
Trochu ma zradila technika, takže som sa nestihol prihlásiť do rozpravy, skúsim to dať cez tie dve faktické, dúfam, že kolega Baška pôjde. V rámci tohto, tejto novely by sa mali urobiť ešte dve veci, a to je revízia výšky finančných normatívov stredných odborných škôl a vypracovanie návrhu nejakej bonusovej schémy na plnenie ustanovených minimálnych výstupných tých štandardov, ktoré sú. Podľa mňa je potrebné aj upraviť tie normatívy stredných odborných škôl, aby lepšie zodpovedali reálnej finančnej náročnosti jednotlivých odborov, že aby sa neprehlboval modernizačný dlh, ktorý teraz na školách máme, a aby sa vytvorili aj podmienky na ohodnotenie pedagogických zamestnancov.
A druhá vec, ktorá je, ak teda zotrvá kontinuálne vzdelávanie, to ešte uvidíme, ako sa rozhodnete, tak aj tá ponuka relevantných programov, ktoré sú v jednotlivých inštitúciách, ktoré by ich mali poskytovať aj v odbornom vzdelávaní a príprave, prakticky v súčasnosti neexistuje a keď si pozrieme MPC a jednotlivé kontinuálne vzdelávanie, nájdeme tam podľa mňa ani nie 10 týchto modelov na vzdelávanie pre stredné odborné školy.
Ale k tomu, Martin, ešte čo si ty rozprával, je dôležité vysloviť, že táto novela nám nezachráni odborné školstvo. Ja to budem stále opakovať, je to iba čiastka celého odborného školstva a tento zákon a duálne vzdelávanie bol vytvorený iba kvôli čerpaniu eurofondov. Takže my sa neviažme na to, že keď schválime tento návrh zákona, že zrazu odborné školstvo sa nám nejako začne rozkvetať a bude úplne úžasné. My musíme podporovať aj školy samostatne, aj tie, ktoré sa nezapoja do duálneho vzdelávania, lebo aj tam sú žiaci, aj tam sú ľudia, ktorí chcú robiť jednotlivé remeslá. Takže neberme toto ako nejaké spasenie a tým bude vyriešený celý problém.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2018 11:57 - 11:59 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za pripomienky. Ja vo všeobecnosti ich iba zhrniem. Návrh zákona sa má alebo zákon sa má pripravovať tak, aby pomáhal, a nie tak, aby jednotlivé župy museli rozmýšľať, akým spôsobom budú suplovať jednotlivé veci. Takže aj ja oceňujem to odstránenie krátenia normatívu. Hovorili sme to už veľmi dlho, verím, že to pomôže veľmi veľa župám a v rámci toho, v rámci tej podpory a rozvoja.
Čo sa týka tej Treximy, ja pôjdem teda ešte do ústnej rozpravy, naozaj môžme debatovať veľmi dlho o tom, ako teda tie dáta sa získavajú, ako sa spracovávajú. A úplne súhlasím s tebou, Zuzka, s jednotlivými vecami, ktoré si ty hovorila. Ja s tou Treximou aj komunikujem, aby sme naozaj sa dostali čo najďalej, aby tie dáta boli také, že poviem, že áno, na základe tohto môžme ich zverejniť, môžme dať nejaké odporúčania, ale stále budem hovoriť, že nerozhodujme a nechajme to rozhodovanie v podstate na rodičov, že oni sú jediní tí, ktorí môžu rozhodnúť, že ako to má byť.
A čo sa týka ešte tej ústnej rozpravy, podľa mňa asi všetci by sme mali vystupovať k tomu odstráneniu správneho konania, lebo to sa tak linie jednotlivými tými vládnymi návrhmi alebo poslaneckými a podľa mňa to nie je správny smer takej tej centralizácie moci do rúk ministerstva školstva. Ono by skôr to malo decentralizovať a uvoľňovať a určovať iba nejaký veľký rámec, ale nie rozhodovať a zasahovať. Ja aj vysvetlím, že ako to bude fungovať v praxi a čo sa vlastne môže udiať aj v takej Nitre, kde potrebujeme automechanikov, ako to ministerstvo bude vedieť veľmi rýchlo ovplyvniť.
A posledná vec je, my tu diskutujeme o duálnom vzdelávaní ako jedinej záchrane odborného vzdelávania, ale podľa mňa to je iba čiastka toho odborného vzdelávania, akože nemali by sme sa veľmi tak fokusovať iba na duálne vzdelávanie, pretože ten život plynie aj okrem tohto systému a tí mladí ľudia, resp. školy si vedia nájsť aj iný spôsob.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.5.2018 11:31 - 11:51 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, my sme sa po troch rokoch dostali k návrhu novely zákona o odbornom vzdelávaní. Ja sa veľmi teším, že konečne niečo také prišlo. Môžme si povedať, že v 2015. tento zákon bol prezentovaný ako taký zlomový zákon, ktorý mal zachrániť to stredné odborné vzdelávanie. O ňom sa dlho aj diskutovalo vtedy a po troch rokoch teraz je tu novela, ale to zapojenie do odborného vzdelávania je okolo troch percent, čo je absolútne zanedbateľné a vlastne všetky veci, ktoré sa v 2015. alebo predtým komentovali v rámci toho návrhu zákona, sa teraz po troch rokoch až prinášajú.
My sme sa teraz chvíľu tu rozprávali s kolegami, že kedy vlastne prišla tá myšlienka ohľadom odborného vzdelávania. To bolo niekedy v roku 2011 až 2012 a vtedy nikto absolútne nechápal, že prečo sa ide robiť takýto zákon, pretože odborné vzdelávanie ako také fungovalo v rámci stredísk a jednotlivých škôl. Myslím si, že to bolo celkom dobre urobené, nebol dôvod, prečo sa to má meniť nejakým spôsobom, ale v 2013. sme to pochopili, pretože vtedy sa začínali podpisovať prvé zmluvy na národné projekty, hoci o tom návrhu zákona sa iba diskutovalo, ale tie zmluvy už boli reálne vypodpisované. Odvtedy sa veľmi veľa hovorilo, veľa písalo, veľa cestovalo a v prvom rade sa aj veľa míňalo. Asi si všetci spomenieme na ten národný projekt rozvoja stredného odborného vzdelávania za 44 miliónov a ten výsledok v podstate vidíme teraz, že aký je, že za tých 44 miliónov máme 3 % zapojenosti do odborného vzdelávania a stále nechápeme, na čo sme potrebovali tento zákon.
Už vtedy, my sme boli pri tom pripomienkovaní, nebol som v Národnej rade, ale cez kolegov poslancov, s ktorými sme sa poznali, ministerstvo argumentovalo, že to je zložitý proces a všetko je tak zložité a prekomplikované a nedostatočne pripravené, že inak sa na tú situáciu, ktorá vtedy bola, ani nedalo reagovať. A tá príprava bola dlhá, ale potom to zošitie toho návrhu zákona bolo veľmi, veľmi rýchle. A iba z tej minulosti taká perlička, že zamestnávatelia vtedy mali iba 10 dní na to, aby sa zapojili do odborného vzdelávania alebo teda do duálneho vzdelávania a vydokladovali všetky veci. Takže asi tak boli pripravené jednotlivé návrhy zákonov. Vo mne to trošku evokuje, že vtedy som bol na inej strane, teraz som v strane tu vnútri, ale tiež sa tak pripravujú návrhy zákonov, čo zažijeme aj pri vysokých školách.
Po tej veľkej oslave schválenia zákona o duálnom vzdelávaní prišla však tvrdá realita. Zástupcovia jednotlivých stavovských profesných organizácií sa vtedy dušovali, aký majú záujem o duálne vzdelávanie, že si budú vychovávať zamestnávateľov; svojich teda budúcich zamestnancov, lebo ich majú nedostatok. A ten výsledok bol taký, aký sme ho reálne zažili. Nikto nemal záujem, ani tí najväčší zamestnávatelia, pre ktorých sa to vlastne pripravovalo, cez pána Hrona, pána Holečku si radšej vypýtali ďalšie dotácie na ďalšie vzdelávanie svojich zamestnancov. Školy mali okamžite obavy, že prídu o značnú časť financií na žiakov v rámci toho krátenia, a potenciálni žiaci, tí absolútne nemali záujem, pretože nemali dostatočné informácie a naozaj v 15 rokoch podpisovať učebnú zmluvu a zaviazať sa zamestnávateľovi na štyri roky plus ten Zákonník práce potom na ďalšie tri roky pre 15-ročného človeka, ktorý to ani nepodpisuje a podpisuje to zaňho zákonný zástupca, je naozaj veľké viazanie pre mladého človeka a také odbúravanie možného jeho rozvoja na či už vysokú školu, alebo cestovanie a tak ďalej.
Vtedy tá veľká sedmička stavovských a profesných organizácií tvrdila, že nemá vlastne dostatočné finančné ani odborné kapacity, aby zvádzali, aby zvládli celý ten proces certifikácie, ktorá tam bola stanovená, a toho systému, čím vlastne vtedy chceli povedať, že potrebujú ďalšie finančné prostriedky. Oni totižto zabudli na to, že na Slovensku nemáme povinné členstvo v stavovských organizáciách, a tí autori sa vtedy inšpirovali hlavne z Nemecka, hlavne z Rakúska, čo sú absolútne dva diametrálne aj historicky, aj nastavením krajiny. Takže u nás tento systém, ktorý bol kopírovaný do slovenského systému, nemohol absolútne fungovať a celý projekt rozvoja stredného odborného vzdelávania za 44 miliónov bol iba na to, aby sa minuli tieto eurofondy, aby sme zistili po troch rokoch, že v podstate tento systém fungovať nebude. Možno za tie peniaze sa mohlo urobiť technické vybavenie odborných škôl, preškoliť majstrov odbornej prípravy a tak ďalej.
Mohli by sme teraz rozprávať ešte aj o ďalšom národnom projekte, ktorý sa teraz chystá ohľadom zvyšovania kvalifikácie odborného vzdelávania, tzv. tie duál pointy za niekoľko miliónov. Naposledy som čítal, že to je 6 miliónov, kde sa bude vytvárať osem centier vo všetkých krajských mestách, kde budú nejakí certifikovaní pracovníci, za ktorými budú chodiť mladí ľudia, teda žiaci, neviem, akým spôsobom a kto bude preplácať tú cestu, možno niekedy aj 100 km do toho duál pointu, kde ich budú nejakým spôsobom, čo mám povedať, že testovať, alebo im budú odporúčať, alebo ich budú sledovať, alebo sa budú s nimi hrať? A potom povedia, že tak ty budeš murár. Za dve hodiny on sa vráti naspäť do tej školy a neviem, kto s ním bude ďalej pracovať, že prečo sa to nerieši cez kariérové a výchovné poradenstvo, ktorých máme na každej základnej škole, treba im dať iba informácie.
Ale poďme k tomu návrhu zákona. Ja si myslím, že ani by k nemu neprišlo, pokiaľ by ministerstvo nestrašil rok 2020 a tá naplnenosť 12-tisíc učebných zmlúv, ktoré musia splniť, keďže v súčasnosti sme niekde iba na nejakých 4 700 alebo 5-tisíc. Čo je tiež taký paradox, že keď chcete zistiť, že koľko je mladých ľudí zapojených do odborného, teda do duálneho vzdelávania, tak dostanete tri rôzne čísla, lebo jedno číslo má ministerstvo školstva, jedno číslo má Štátny inštitút odborného vzdelávania, jedno číslo nájdete na CVTI, takže ani tieto databázy za tých 44 miliónov toho projektu eurofondov nie sú prepojené, aby ste dostali relevantné číslo. Takže my môžeme teraz, ja budem hovoriť, že 4,5-tisíc máme zapojenosť. A keďže dnes máme máj a prihlášky do ďalšieho školského roku sa museli dávať do 10. apríla a tento návrh zákona bude fungovať od, alebo má platnosť od 1. septembra tohto roku, je automatické, že školy ani zamestnávatelia na to nezareagujú, takže stratíme ďalší rok a nie je možné, aby do roku 2020 sme naplnili ten stav, pokiaľ sa neurobia iné zmeny.
A to už sme počuli, že možno do odborného, teda duálneho vzdelávania budú vstupovať aj stredné priemyselné školy alebo športové gymnáziá, ktoré budú stredné odborné školy športové alebo; ja verím, že niečo vymyslíte, aby ste tých 12-tisíc zmlúv naplnili, lebo tam ide naozaj o veľmi vysokú sumu, ktorá by sa musela vracať. Možno ste aj zvyknutí vracať cez eurofondy v rámci vysokých škôl a všetkých, vedy a výskumu, ale myslím si, že oberať mladých ľudí v rámci stredného odborného školstva je vyslovene smiešne.
Povedzme si ale, čo v tejto novele sa mení, lebo pani ministerka to prebehla tak veľmi rýchlo a tých zmien je tam naozaj veľmi veľa. Oni čerpali v prvom rade z praxe za celé tie tri roky, ešte aj pred tým, ako ten zákon sa tvoril. A my sme tento návrh zákona predkladali už dvakrát v Národnej rade, dvakrát nebol schválený, ale jednotlivé veci, ktoré sme my predkladali, sa objavujú aj vo vládnom návrhu, čo sa ja veľmi teším a tieto veci by sme mohli podporiť. Priamo v zákone o odbornom vzdelávaní je 18 zmien, v zákone o dani z príjmov sú dve zmeny, v zákone o financovaní; teda päť zmien; v zákone o financovaní dve zmeny, v školskom zákone 11 a jeden je zákon o športe a sú tam dve vyhlášky. Možno iba pre zaujímavosť by bolo, pozrite si tie vyhlášky, lebo keď som ju videl po prvýkrát ja, tak neviem, kto vypočíta na základe tej vyhlášky tým vzorcom ten počet žiakov.
Ja si myslím, že jednotliví zriaďovatelia alebo riaditelia škôl naozaj budú musieť mať nejaké školenie cez vysokú školu, matfyz alebo kohokoľvek iného, lebo to proste nepochopíte, tie faktory, ktoré sú tam určované, to nevie vyrátať absolútne nikto, iba ten človek, ktorý to tvoril.
Povedzme si, že čo sme predkladali teda my v našich návrhoch zákona a že čo sa objavuje teraz v tomto vládnom. V prvom rade je to to krátenie normatívu. V rámci toho krátenia normatívu už v 2014., keď sa pripravoval ten návrh zákona, sa o tom diskutovalo, tá myšlienka bola asi správna, že keď žiak vstúpi do duálneho vzdelávania, tak vlastne nebude určité obdobie v škole a mala by sa teda krátiť tá časť mzdového normatívu, nie celý normatív, ale časť mzdového normatívu, pretože nebude potrebné ho, učiteľa alebo majstra, ktorý by sa mu venoval. Nikto však vtedy ani nevysvetlil ten koeficient, ja som sa na to niekoľkokrát pýtal. Sú to také veľmi zaujímavé veci, že pri autoopravárovi, mechanikovi, ktorý má mzdový normatív, ja budem hovoriť z roku 2015 dáta, 2 182 eur, tak po vstupe do duálneho vzdelávania škola dostane iba 1 318 eur, takže škole reálne zoberú 846 eur. My sme chceli, aby sa školy zapájali do duálneho vzdelávania, ale pritom sme im hneď povedali, že keď sa tam zapojíte, tak my vám zoberieme na každého jedného žiaka 848 eur, len sa tam vy zapojte, veď nebudete potrebovať učiteľov, veď tých žiakov budete mať u zamestnávateľov, poprípade ten zamestnávateľ vám to preplatí, čo sa aj reálne začalo v praxi diať, že keď školy chceli zapojiť svojich žiakov do duálneho vzdelávania, tak od zamestnávateľov žiadali, aby im preplácali určité veci, aby suplovali to, čo v podstate štát už pri tom poddimenzovanom školstve bude ešte brať.
Možno taká zaujímavosť, lebo niekde som počul kolegov z vládnych strán, ako hovoria, že murári alebo inštalatéri a všetky tieto softové remeslá sú veľmi dôležité, tak v rámci toho krátenia toho normatívu pri napríklad inštalatérovi z 2 386 eur škola dostala iba 1 220 eur a reálne im zobrali 1 163 eur, tak si povedzte, ako je to zničujúce.
Ale aby som sa vrátil naspäť k tomu, že tá myšlienka bola dobrá, že keď žiak nie je v škole a je u zamestnávateľa, tak že by určitým spôsobom sa mal krátiť normatív, odhliadnuc od toho, že ten normatív je nízky, začalo sa v praxi diať to, začali sa v praxi vytvárať dve skupiny.
Jedna skupina bola duálna akadémia Volkswagen, kde ste mali 100-percentnú zapojenosť všetkých žiakov a tam ste s tým v podstate nemali problémy, pretože ste krátili normatív na kompletne celú triedu a vedeli ste takýmto spôsobom fungovať a nepotrebovali ste ďalšieho človeka, ktorý sa bude starať o tých žiakov.
Tá druhá vec sa začala diať na celom Slovensku na všetkých odborných školách, že ste nemali 100-percentnú zapojenosť do duálneho vzdelávania, takže vám vznikla trieda, ja si vymyslím, dvadsiatich žiakov, kde ste desať žiakov mali zapojených a desať žiakov ste nemali zapojených. A teraz ten riaditeľ sa musel reálne rozhodnúť, že čo sa udeje v tej praxi, že či tých desiatich má presvedčiť, že choďte, teda musel presvedčiť aj toho zamestnávateľa, aby ich vôbec zobral, aby im bol krátený normatív niekde aj o tisíc eur, alebo tých ostatných presvedčil, že viete čo, nebude to fungovať, zostaňte normálne v škole, aby si ušetril tie peniaze. A toto bol ten reálny problém, prečo sa školy nechceli zapájať a prečo začali suplovať v podstate tie financie od zamestnávateľov, aby aspoň nejaké zapojenie do duálneho vzdelávania mali.
Takže toto ja sa veľmi teším, že sa odstraňuje a že tie školy dostanú naspäť tieto financie. Myslím, že pri tej zapojenosti to bude taký plus, nemôžeme povedať, že niektoré školy, respektíve niektorí zriaďovatelia, ako Bratislavský samosprávny kraj bol reálne pripravený, aj keby neprešiel tento návrh zákona, že od septembra bude suplovať to krátenie normatívu a bude to preplácať. Takže sa teším, že sa to objavilo v tomto návrhu zákona aspoň od toho septembra.
Druhá nezmyselná vec už od 2015. bolo podpisovanie učebnej zmluvy, bola tam termínovo, neviem, že či autori to tvorili naozaj od zeleného stola, vy ste vlastne zmluvu za svojho syna alebo dcéru pri vstupe do duálneho vzdelávania museli podpísať do 31. augusta. Čo znamená, že počas prázdnin ste podpisovali učebnú zmluvu, hoci ten zamestnávateľ toho žiaka ešte nevidel, vy ste nevedeli, že či on vlastne aj nastúpi, lebo však všetci vieme, že do 15. septembra tie zmeny sú veľmi výrazné, aj ďalej, ale najvýraznejšie sú do 15. septembra, ale aj napriek tomu ste museli podpísať, respektíve zákonný zástupca. Toto bol jeden veľký nezmysel, ktorý zvyšoval aj byrokraciu, rodičia museli v auguste chodiť do školy, v podstate si museli hľadať nejaký alebo škola musela hľadať nejakého zamestnávateľa, s ktorým podpíše tiež zmluvu o duálnom vzdelávaní, veľmi prekomplikované. Takže sa teším, že sú tu iné možnosti v návrhu zákona, že sa to posúva naozaj až do toho 15. septembra, že sú tam ďalšie možnosti až do niekedy, januára, 30. januára sú možnosti podpisu, poprípade ešte na nejakú výnimku alebo niečo podobné, čo je veľmi pozitívna zmena.
Ja som veľmi prekvapený, že, a my sme o tom aj diskutovali v rámci konania, že sa nepristúpilo to, aby žiaci mohli nastupovať do duálneho vzdelávania aj v druhom ročníku, aj keby to bolo po schvaľovaní či už stavovských organizácií, možno zriaďovateľa, alebo so súhlasom ministerstva, aby sme naozaj vedeli podporiť všetkých ostatných. Lebo si predstavte, že keď do 15. septembra máte podpísať za svojho syna alebo dcéru učebnú zmluvu, že bude budúci kuchár, murár alebo kaderník a tak, neviete, že či ho to bude baviť a že či by nechcel naskočiť až v nejakom druhom ročníku, aby tá škola odviedla tú prácu a dala mu základy. Naozaj v tej praxi to funguje tak, že keď podpisujú tieto zmluvy v rámci napríklad kuchárov, tak ten zamestnávateľ ho v prvom ročníku nemôže pustiť do tej kuchyne, aby tam krájal, robil a všetko ostatné.
A ja som dával aj podnet na inšpektorát práce, aj na všetky ostatné relevantné organizácie, aby sa reálne k tomu vyjadrili, že či títo žiaci môžu byť v tom pôsobení toho zamestnávateľa, a keď som s nimi debatoval, tak oni povedali, že buď tu posedávajú, alebo sa dohovoríme so školou, že v rámci toho prvého ročníka nech sú ešte školy v rámci tých percent, ktoré sú tam stanovené, že nech nechodia sem, lebo my im vlastne nemáme čo dať. A tým reálne vzniká taká tá návykovosť a vzťah k tomu zamestnaniu a potom sa čudujeme, že mladí ľudia nechcú v tom pokračovať ďalej, keď v prvom ročníku im kladieme takéto polená. Takže to budeme asi navrhovať aj diskutovať v druhom čítaní.
Podniková škola, ktorá sa objavuje v tomto návrhu, ja sa teším, lebo myslím si, že niečo podobné bolo aj v Učiacom sa Slovensku. Je to inštitút pripravený v prvom rade pre veľké spoločnosti, ktoré si chcú pripraviť budúcich zamestnávateľov, je to taký ten satelit, ktorý sme za zamestnancov, áno, budúcich zamestnancov, možno aj zamestnávateľov, že človek nikdy nevie a je to taký ten satelit, ktorý tu bol. Ja som ho osobne zažil za socializmu v Závode 29. augusta, lebo som chodil na strednú priemyselnú školu obuvnícku a tam sme týždeň v podstate chodili do toho Závodu 29. augusta, to bol taký ten satelit danej školy, ktorý nás vychovával. Bol to síce ten socializmus a nemali sme trhové hospodárstvo a všetky ostatné veci, ale tá myšlienka je asi dobrá. Ja som tiež prekvapený, že sa tam nepri; že tam boli tie ustanovenia dvoch tried a 50-percentného zapojenia do duálneho vzdelávania, a trochu tomu nerozumiem, to možno pani ministerka či už teraz, alebo v druhom čítaní vysvetlí.
A celkom som nepochopil, že prečo sa neurobila tá úľava v rámci jednej pripomienky, ktorá tam bola zo strany zamestnávateľov, že keď vstúpia, aby dostali ten titul podnikovej školy, a keď splnia jednotlivé podmienky aj v nejakom prechodnom období jedného, dvoch, oni dávali až troch, ale možno jedného až dvoch rokov, by bolo celkom prípustné, aby sme naozaj tých mladých ľudí vedeli motivovať.
A pre mňa je veľmi vtipná jedna vec, ktorú, ja som sa v 2015., keď som to tam uvidel, veľmi na tom zabával a to bol fond rozvoja odborného vzdelávania a podľa mňa ani navrhovatelia v 2015. nevedeli, čo tento fond má reálne robiť, aké má mať poslanie, tak teraz sa ruší, pretože za 8 rokov, čo bol vytvorený, tak v podstate neboli doňho investované žiadne financie ani nič podobné, takže to sú také tie nezmyselné veci, ktoré sa dostanú aj do našej legislatívy.
Čo sa týka, čo sa týka kariérneho poradenstva, postavenie CPP-čiek, tiež si nemyslím, že je dotiahnutý ten návrh zákona, lebo to kariérové a výchovné poradenstvo je v súčasnosti potrebným elementom v prostredí slovenských škôl a týka sa to v podstate aj potrieb riešiť problémov zákonov, problémov žiakov so špeciálnou výchovno-vzdelávacími potrebami, ale ako aj kariérnym a študijným usmernením žiakov. Toto aktuálne znenie zákona však nejasne rozdeľuje kompetencie tých výchovných a kariérových poradcov a ani im neposkytuje dostatočný čas na to, aby sa venovali tejto pozícii. Podľa mňa to kariérové poradenstvo má v súčasnosti aj veľmi, veľmi slabú pozíciu na jednotlivých školách, čo v podstate vedie aj k tomu neefektívnemu systému vzdelávania či k štúdiu odborov, že absolvent naozaj v tej praxi, resp. po tom doštudovaní nevyužije to, čo študoval.
Tie nezrovnalosti medzi jednotlivými zákonmi, či už školským, 245-ky, alebo zákonom o pedagogických, 317-ky, kde rozlišujeme v podstate dve samostatné tie pozície výchovného poradcu a kariérového poradcu, by sme mali konečne zlúčiť – my sme to tiež navrhovali minulý rok – do jednej pozície a toho školského poradcu, tam by sa mali jasne definovať kompetencie aj jednotlivá jeho náplň, toho kariérového poradenstva, pretože ten školský poradca pre mňa by sa mal aspoň stať takým vedúcim zamestnancom a mal by na starosti celú tú koordináciu možno aj pedagogických asistentov v škole a v školskom zariadení, ale vzťahovali by sa na neho veľmi jasné podmienky, sprofesionalizovala by sa jeho pozícia, na ktorú musel by mať napríklad prvú atestáciu, kvalifikačné štúdium a hlavne okrem tej profesionalizácie tejto pozície a zavedením toho kvalifikačného štúdia je rozšírenie času na poradenskú prácu školského poradcu, a teda väčšie zníženie úväzku. Len by v prvom rade mal narábať s tými relevantnými informáciami, ktoré my v súčasnosti nemáme.
A ja som očakával a o tom asi budeme diskutovať, že v zákone o vysokých školách konečne príde prepojenie tých jednotlivých databáz v rámci uplatniteľnia absolventov, aby sme to vedeli potom z vysokých škôl pretavovať aj nižšie do stredných škôl, či už gymnázií alebo stredných odborných škôl. V súčasnosti sa to nedeje, spoločnosť Trexima pripravuje nejaké dáta a konečne je už nejakým spôsobom napojená na Sociálnu poisťovňu a ostatné inštitúcie, ale stále sú to iba, stále je to iba 52 % jednotlivých dát veľkých zamestnávateľov, čo absolútne nezachytí to stredné odborné školstvo a my nevieme na základe toho plánovať.
V rámci toho plánovania sa dostávam k tej zásadnej veci, o ktorej sme diskutovali, a my sme v podstate ostali aj v rozpore v rámci konania s ministerstvom, a to je odstránenie správneho poriadku pod plánovaním výkonov. Pre mňa je to absolútne niečo neprípustné, pretože ministerstvo bude môcť... a budem to musieť potom dokončiť teda v ústnej.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.3.2018 17:48 - 17:49 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Budem citovať zo starého a rovnako aj z nového programového vyhlásenia vlády: „Vzdelanosť občanov Slovenskej republiky, ktorú má zabezpečovať v prvom rade kvalitné školstvo, je základným a nevyhnutným predpokladom jej dlhodobej existencie a prosperity. Preto je rozvoj školstva jednou z najvyšších priorít vlády v nadchádzajúcom volebnom období.“ Ja súhlasím. Kam sa však reálne posunulo školstvo v prvom polčase vládnutia tejto koalície? A tá odpoveď je, že nikam.
Môžme si povedať v rýchlosti, že presnejšie, čo sa udialo za tie dva roky. SNS najskôr nevedela vybrať spomedzi 6-tisíc členov svojej strany ministra školstva a vybrala si potom neistého pána Plavčana, ktorý prvý rok tvoril reformu a dookola to všetkým pripomínal. Jeho púť skončil eurofondový škandál za 600 mil. eur. Robert Fico odkázal pánovi Dankovi, že kto je tu pánom, a odkázal aj pánovi Plavčanovi, že aby podal demisiu a následne sa kresla ministerky ujala aj pani Lubyová, ktorej ministerská stolička očividne zachutila.
Pani ministerka začala tým, že o reforme povedala, že sa vlastne nedá realizovať. Okrem toho, že sme sa od SNS dozvedeli, že na školách sa má učiť branná výchova, ruština alebo šach, čo je veľmi koncepčné. Namiesto rozumného prepracovania učebných osnov, úpravy voľby riaditeľov, optimalizácie siete škôl, sfunkčnenie jeho organizácie ministerstva sa pani nová ministerka zmohla iba na to, že zrušila inštitút vzdelávacej politiky a potom vysvetľovala, že vlastne ho neruší.
Dva roky priniesli iba chaos, priniesli nestabilitu, plytvania a komédiu a bol to absolútne stratený čas. Keďže nové programové vyhlásenie vlády je vlastne copy-paste toho starého, môžme očakávať iba ten podobný trend, ktorý bol alebo ktorý bude aj v tomto druhom polčase vládnutia tejto koalície. A naozaj nie je školstvo, nie je priorita tejto vlády.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.3.2018 11:18 - 11:20 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Martin, ty si vyslovil, že nová vláda pokračuje v tom, čo započala stará. Ja neviem ohľadom školstva, čo započala stará, možno iba to, že nič a táto nová vláda teda bude v tom nič nejako pokračovať. Ja som čakal, že keď tu bude nové programové vyhlásenie vlády v školstve a ministerstvo chystá reformu, tak ako nás informuje stále, ktorú nám malo prezentovať už v januári tohto roku, takže tam dá aspoň nejaké základné body a nič sme nepočuli alebo neprečítali si.
Ja musím iba povedať, že za tie dva roky, čo SNS má ministerstvo školstva, skončíte aj magisterské štúdium, pokiaľ neodovzdáte nejakú okopírovanú prácu. Ale možno ministerka to zobrala s tým, že na výbore nám kvetnato rozprávala, že čo sa vlastne bude robiť a čo sa bude chystať, bolo to asi trištvrte hodinu. Potom slávnostne povedala, že to pôjde do medzirezortného pripomienkového konania, ako keby to bol, tá záruka, že sa aj niečo uskutoční, pretože aj správa o stave školstva z 2013 pána Čaploviča bola v medzirezortnom a nakoniec sa neudialo absolútne nič.
Ale ty si povedal jednu peknú vetu, že, že ten stredný manažment nejako zlyháva a že čo robí ministerstvo. Ja som to nechcel otvárať ešte na výbore, lebo tú verbálnu bitvu, tak ako pani ministerka povedala, asi zvedieme, ale ministerstvo už urobilo teraz v máji, keď príde zákon o odbornom vzdelávaní, tak je tam taká vetička, kde ministerstvo na základe vlastného rozhodnutia bude môcť vstúpiť do rozdeľovania plánu výkonov a bude môcť aj znížiť alebo zvýšiť jednotlivé počty v daných odboroch. Takže pani ministerka zo štvrtého poschodia bude rozhodovať to, čo sa bude vyučovať v Nitre, lebo máme tam Jaguar, nemusíme tam mať školu s históriou ohľadom stavebníctva, ale my tam rozhodneme, že tam budeme mať automechanikov a ešte aj odstraňuje správne konanie, takže ešte aj škola sa nebude mať kde odvolať, resp. teda zriaďovateľ. Takže toto robí to ministerstvo pod vedením SNS, že centralizuje absolútne tú moc a oni na základe neviem akých údajov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2018 10:40 - 10:42 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Martin, ty si to vyslovene, ja to poviem úplne tak otvorene, v 2015. bolo treba minúť 44 mil. eur z eurofondov. a preto sa vymyslel zákon o odbornom vzdelávaní. Bodka. Kde na 2 500 žiakov, každý jeden žiak stal 17-tisíc eur a doteraz absolútne nevieme, na čo tých 17-tisíc euro na toho žiaka bolo použité, keď máme takéto zapojenie. Nemáme absolútne žiadne informácie, pretože žiadna inštitúcia nevie povedať, koľko tých žiakov bolo zapojených, aké sú výsledky, aká je spokojnosť. Z týchto prostriedkov bola urobená aj pasportizácia ako materiálno-technické vybavenie. My doteraz sme nikto nevideli túto pasportizáciu a nevieme, aké sú jej výsledky. My nevieme, aké boli poskytované programy, lebo keď si zoberiete ešte staré kontinuálne vzdelávanie, tak ste tam našli nejaké dva druhy vzdelávania pre odborné predmety. Takže opäť sa pýtam, na čo bolo použitých tých ďalších, na čo bolo použitých tých 44 mil.? A v súčasnosti ešte prebieha aj ďalší národný projekt, kde bude sa vytvárať 8 duál pointov v jednotlivých krajských mestách, ktoré budú stáť ďalších 6 mil., kde v každom krajskom meste bude nejaký stánok, kde budú môcť žiaci z celého toho kraja chodiť do tohto stánku a tam neviem čo sa budú pýtať, bude tam asi nejaký dotazník, lebo to sa najlepšie pripraví, a stojí to najviac peňazí s tým, že chceš byť murár, baví ťa varenie alebo čokoľvek a na základe toho poviete, že no tak ty budeš hutník, ty budeš elektroinštalatér a takýmto spôsobom fungujeme.
Ja by som sa potom chcel spýtať, že ako tam tí žiaci budú chodiť, kto bude preplácať tú cestu, kto bude platiť všetky ostatné náklady, kto bude pospisovať zodpovednosť pri tom cestovaní, že či nie je jednoduchšie, aby sa naozaj tá informatizácia, informatickosť ohľadom odborného vzdelávania riešilo cez výchovných a kariérnych poradcov, ktorých máme na každej základnej škole.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2018 10:24 - 10:33 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Dámy a páni, ešte raz si zhrňme teda revolučný návrh zákona z 2015., minulej aj súčasnej vláde, ktorá mala reálne pomôcť študentom, aby tá prax bola prenesená aj do škôl. Z dostupných informácií, keďže nikde sa nevedie žiadna efektivita ani žiadne meranie, ani žiadne vyhodnocovanie jednotých, jednotlivých projektov, vieme iba čiastkové informácie, či už z CVTI alebo zo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania alebo z ministerstva a následne aj z VÚC-iek, resp. z koordinátorov, ktorí by mali zdieľať tieto informácie. Vieme, že v prvom roku bolo zapojených iba 450 žiakov, v druhom roku 1 122 žiakov, v treťom roku 1 370 žiakov, ale keď si pozriete zase informácie týchto organizácií, tak sa dostanete úplne k iným číslam. Takže ja budem hovoriť o čísle 2 500 žiakov, hoci naozaj nevieme, aké číslo je to správne, pretože nefunguje ani RIS-ka ani jednotlivé zbery informácií.
V Národnom projekte rozvoja stredného odborného vzdelávania z 2015. bolo vyčerpaných 44 mil. z eurofondov, ktoré boli minuté aj na duálne vzdelávanie, propagáciu a zapojenie týchto žiakov. A keď to prepočítam na tých 2 500 žiakov, tak naozaj jeden žiak nás stál 17-tisíc euro pri tomto súčasnom nastavení zákona, čo je absolútne nonsens, a pritom by stačilo iba niekoľko úprav, legislatívnych úprav, aby sme umožnili vstup aj malých a stredných podnikateľov do duálneho vzdelávania.
Najskôr si dáme také v rýchlosti pozitíva duálneho vzdelávania, asi sa otvárajú dvere podnikov, ktoré môžu zaistiť učebnou zmluvou alebo zmluvou o duálnom vzdelávaní spoluprácu medzi firmou a strednou odbornou školou. Samozrejme, že je to prínosom aj pre školy, pretože niektoré majú nedostatok žiakov, a tým, že sa zapoja do duálneho vzdelávania, tak môže ten príliv žiakov byť omnoho viacej, a to je výhoda pre školu. A sú tam potom jednotlivé daňové nástroje, ktoré odsúhlasilo ministerstvo financií, ktoré môžu pomáhať či už podnikateľom, alebo..., a napomáhať školám.
Pre hlavné negatíva, ktoré sú v súčasnom znení zákona, je, že žiak vstupuje do systému odborného vzdelávania za reálne určitých podmienok, ktoré sú absolútne odlišné od toho, ako sa vzdeláva vlastne vo firmách. Duálne je stále dostatočne atraktívny, pretože táto forma nereflektuje v podstate obavy žiakov a rodičov z takej tej veľmi skorej špecializácie, aby sa nevytvorila nejaká iná ponuka, kde by žiaci mohli prechádzať z jednotlivých odborov.
Tá posledná, najspornejšia vec, ktorá je, je uzatváranie učebných zmlúv na začiatku štúdia, ktorá je výhodná iba pre určitých žiakov alebo určité odbory, kde sa prakticky vyučovanie dá poskytovať od začiatku. V súčasnosti to funguje tak, že rodič ako zákonný zástupca musí podpísať zmluvu za svoju dcéru alebo syna do 31. augusta, takže do 31. augusta ho zapája vlastne do duálneho vzdelávania so zamestnávateľom. Zamestnávateľ absolútne netuší, kto príde, že či ten žiak chce alebo nechce, rodičia musia počas prázdnin reálne prísť do školy a podpisovať zmluvu a podpisujú tú zmluvu na celé obdobie štúdia. A následne ten zamestnávateľ si dáva aj podmienku, aby odpracoval ďalšie tri roky po dokončení štúdia. Takže keď mladý človek v 15 rokoch sa zaväzuje v podstate na nejakých sedem až osem rokov, že nemôžeš nikam. Čo keby sa rozhodol, že chce ísť na vysokú školu alebo že chce odcestovať do zahraničia a tam si splniť nejaký svoj sen alebo ísť pracovať, tak nemôže, pretože mu ten zákon nedovolí.
V súčasnosti tým, že sa zapája od prvého ročníka, tak v podstate ani neriešime problematiku zabezpečenia povinnej školskej dochádzky v škole, nerozumiem, prečo sa stále ministerstvo bráni, aby sa do duálneho vzdelávania mohli zapojiť žiaci aj od prvého ročníka, kedy vlastne získava nejaké základné iba po prvom roku aj v iných ročníkoch, kedy získavajú nejaké základné možnosti. Neviem si predstaviť ako ten zamestnávateľ, ja som dával aj podnet na či už školskú inšpekciu alebo bezpečnosť práce, ako môže mladý človek v 15 rokoch v prvom ročníku reálne prísť do nejakej kuchyne alebo za murára, a tam byť na pracovisku alebo tam začať rezať nejaké mäso, zemiaky a podobne, že ktorý zamestnávateľ niečo také dovolí, a preto tí zamestnávatelia sa nechcú reálne púšťať do toho duálneho vzdelávania, pretože nemajú tam možnosť nechať toho žiaka, aby v prvom ročníku načerpal tie vedomosti, aby si zvykol na ten odbor, aby si ho obľúbil, aby dostal tie reálne základy v tej škole a potom mohol pokračovať v praktickej výučbe ďalej.
Našou novelou, ktorú teraz predkladáme, sa vylepšuje spolupráca škôl a zamestnávateľov, čo je teda prioritne tým cieľom. Tá aplikačná prax už v 2015., keď sa prinášal tento návrh zákona, sa na to poukazovalo, že bude to primárny dôvod nízkeho záujmu zo strany stredných odborných škôl o systém duálneho vzdelávania, a to, že v súčasnosti škola, ktorá sa zapojí do duálneho vzdelávania, má krátený normatív. V praxi to funguje tak, že keď škola sa rozhodne, resp. žiak sa rozhodne, že chce vstúpiť do odborného vzdelávania, škola získa menej financií na mzdový normatív, ako by normálne, iba pre zaujímavosť, ja nemôžem teda tu ukazovať, ale existuje taká tabuľka, čo mi doteraz nikto nevysvetlil, že na základe čoho sa vlastne urobili tieto koeficienty krátenia mzdového normatívu, ale keď máte stavebnú školu, ktorá je napríklad v Nitre jedna z tých najlepších, kde majú murárov, a zapoja sa žiaci do murárov, do odboru murár, tak v normálnom systéme bude mať normatív 2 182 eur, ale keď sa zapojí do odborného vzdelávania, tak škola dostane iba 1 318 eur. Toto je nepochopiteľné niečo, lebo na jednej strane chceme, aby školy sa zapájali do odborného vzdelávania, na druhej strane reálne im ešte na tabuľke povieme, že vy keď sa zapojíte, tak dostanete skoro o 50 % menej financií, len sa, prosím vás, zapojte a tie peniaze si vypýtajte niekde inde, my vám ich či už z ministerstva, alebo zo štátu nedáme, vy si ich vypýtajte u podnikateľov u toho súkromníka, ktorý nám zoberie žiakov a ktorý si i bude vychovávať toho žiaka, potom ešte zafixuje na ďalších 7 až 8 rokov, nech sa nemôže nikde pohnúť. Chcem sa opýtať, že pre koho je tento systém a tento návrh zákona výhodný. Jednoznačne nie pre žiakov a mladých ľudí, ktorí by chceli sa venovať jednotlivým profesiám.
Ďalšia vec, ktorú riešime touto novelou, je najmä to, že na strane zamestnávateľov tých malých a stredných podnikateľov je ako prekážka vyššej miery ochoty sa zapojiť do duálneho vzdelávania. Tá administratívna záťaž, ktorá je spojená s overovaním spôsobilosti zamestnávateľa na praktické vyučovanie. Keby ste išli do tohto procesu, tak dostanete 11 formulárov, ktoré musíte vydokladovať a vypodpisovať, aby ste sa reálne, aby ste si reálne mohli dať žiadosť o odborné vzdelávanie, a na základe toho potom bude prebiehať celý ten proces certifikácie, kedy vám niekto povie, že môžete si zobrať tohto žiaka, môžete doňho investovať, môžete mu dať tie vedomosti, takže opätovne to nie je výhodné pre malých a stredných podnikateľov, čo sa absolútne nerieši, a to je aj problém celej tej zapojenosti odborného vzdelávania.
Ďalšia vec je, ktorú som už spomínal, a to, že odstraňujeme vstup iba od prvého ročníka, resp. ho posúvame, aby učebné zmluvy, aj to je taký nezmysel, že keď mladému človeku 15-ročnému poviete, že tu máš, alebo rodič ako zákonný zástupca, že podpíš učebnú zmluvu, tak sa zľaknú a neviem, kto vymyslel tento názov. Ale posúvajme podpis tejto učebnej zmluvy do 15. septembra, aby naozaj mladí ľudia sa mohli začleniť do toho kolektívu aspoň za tie dva týždne, pokedy bude EDU zber, aby reálne mohli okúsiť, či chcú to povolanie, a následne by mohli vstúpiť do duálneho vzdelávania, alebo dávame možnosť, aby vstupoval do duálneho vzdelávania aj v druhom alebo v treťom ročníku, aby získali už tie základné vedomosti a zručnosti a naozaj mohli stavať na niečom.
Účelom nášho návrhu sa mení a dopĺňa teda zákon o odbornom vzdelávaní, aby sme reflektovali na jednotlivé faktory, ktoré spôsobujú nízku účasť stredných škôl a zamestnávateľov v systéme duálneho vzdelávania, a sú to tie tri najzákladnejšie veci, ktoré som tu zhrnul ohľadom krátenia normatívov, ohľadom zapojenia malých a stredných podnikateľov a odstránenie byrokratizácie, a tretia vec je, aby mladí ľudia mohli vstupovať do odborného vzdelávania v druhom, v treťom, v prvom, v druhom aj v treťom roku.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2018 10:21 - 10:22 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Opäť po roku prinášame novelu zákona o odbornom vzdelávaní, zákona č. 61/2015 Z. z., pretože v 2015. to mal byť prelomový návrh zákona, ktorý reálne refrešne odborné vzdelávanie a zachráni celý spôsob vzdelávania v odbornom vzdelávaní alebo v odborných školách. Poľa dostupných informácií po troch rokoch fungovania tohto návrhu zákona je zapojených iba 1 370 žiakov a po troch rokoch je to okolo 2,5-tisíc žiakov, ale pri tej informačnej nerovnosti, ktorú v školstve máme, tak v podstate nikto nevie ani, koľko žiakov je vlastne zapojených do duálneho vzdelávania. Hoci v Národnom projekte rozvoja stredného odborného vzdelávania v 2015. bolo minutých 44 mil., čo keď prerátate na počet žiakov, ktorí sú teraz zapojení, je to okolo 17-tisíc euro na jedného žiaka, ktoré boli minuté naozaj z eurofondov. Môžme sa potom pýtať, kde tieto peniaze chcú, sú.
A k tej mojej skúsenosti, školy hlavne kritizujú krátenie normatívu a nedostatočnú flexibilitu, ale o tom by som porozprával priamo pri jednotlivých bodoch, ktoré navrhujeme v tejto novele zákona, a týmto sa hlásim do rozpravy ako prvý.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2018 10:16 - 10:18 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Pani podpredsedníčka, ja som veľmi rád, že si to priniesla, taký ten pohľad matky a zodpovedného človeka voči svojmu dieťaťu. Ja si myslím, že naozaj tú diskusiu by sme stále mali ťahať ku kvalite základných škôl. My sme aj prezentovali pred pár týždňami reformu základného vzdelávania, čo sa týka toho obsahu a štruktúry obsahu. A ja by som ti ako matke reálne ponúkol základnú školu, ktorá ten obsah by mala rozdelený do troch cyklov. V tom prvom cykle by sa neučili, ktorý by bol 1. až 3. ročník, by sa neučili predmety, ale oblasti a bol by to taký ucelený a zmysluplné témy, veľmi voľné, dynamické a nie podľa vyučovacích hodín, kde by sa uvádzalo vlastne do gramotnosti. Ten druhý cyklus by bol 4. a 5. ročník, kde by sa začalo vyučovať už jazyk a komunikácia, samozrejme, materinský alebo cudzí, kultúrna gramotnosť a tá časová dotácia by bola na tých školách a školy by si... (V pozadí zaznel ťahavý zvuk, asi zvonenie mobilného telefónu.) Anička, teraz vybuchneme tu všetci kvôli tomu, že sa rozprávame o osemročných gymnáziách. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nemusíte sa báť. My sme tvrdší.

Gröhling, Bratislav, poslanec NR SR
A tá časová dotácia by bola na jednotlivých školách, základných školách. A v tom 4. a 5. ročníku, kedy sa aj žiaci delia a odchádzajú možno na osemročné gymnáziá, by sme zavádzali taký že subject basic bending, čo sú hodiny, ktoré bežne fungujú v ostatných štátoch, ktoré by sa rozdeľovali na základné a štandardné a tam by si si už vyberala jednotlivé predmety. A v tom treťom cykle by už boli voliteľné predmety, aby si si v 7., 8. a 9. ročníku normálne mohla vybrať tú špecifikáciu pre svojho žiaka. Dokonca sme mysleli na to, ako by boli vyriešené málotriedky, lebo jednotlivé školy by mohli mať iba prvý cyklus alebo druhý a tretí cyklus. A toto je riešenie, ktoré by sme mali ponúkať, ako zvýšiť kvalitu a štruktúru obsahu základných škôl.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2018 10:00 - 10:02 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ďakujem kolegyni Remišovej, že vyslovila aj Fínsko a že tú diskusiu stále ťaháme ku kvalite základných škôl, pretože to by malo byť v súčasnosti aj najdôležitejšie. Je faktom, že tie osemročné gymnáziá nám naozaj odoberajú základným školám najlepších žiakov a s týmto stavom nie sú spokojní, stačí si urobiť ten prieskum, pán kolega Čaplovič to aj spomínal, že združenie základných škôl ako definuje, a potom tento odliv nám v podstate ovplyvňuje celé základné školstvo, nie iba jednotlivé triedy alebo školy. Toto nám dokazujú aj jednotlivé výskumy, ktoré sa dajú nájsť, či už Hanushek, Wossmann, čo definovali aj v učiacom Slovensku alebo citovali v učiacom Slovensku, aj štúdia od Daniela Horna, 2013, alebo Poliaci, Macieja Jakubowského, dokonca v Poľsku v 2019. budú rušiť ako keby obdobu osemročných gymnázií, aby začleňovali týchto žiakov.
Ale znova budem hovoriť, že tlačme tú diskusiu ku kvalite základných škôl a pýtajme sa, že či si základné školy budú môcť vytvárať predmety nad rámec štátneho vzdelávacieho programu, že či si budú môcť zavádzať väčšie množstvo voliteľných predmetov, alebo im to stále budeme odoberať cez nejaký dejepis alebo možné predmety, ktoré ešte prídu, ako branná výchova a tak ďalej. Že či budú môcť, ja neviem, 30 – 40 % jednotlivých predmetov si dotvárať sami, aby naozaj uspokojovali tie potreby žiakov, ktoré tam budú. Či budú mať učebnice, alebo voľný trh učebníc, toto sú otázky, ktoré by sme mali najbližšie riešiť. A ja takto budem tlačiť na pani ministerku, aby prišla naozaj s konkrétnymi opatreniami, nie s niečím všeobecným, čo potom skončí, čo vysloví a potom skončí v nerealizovateľnom móde.
Ďakujem.
Skryt prepis