Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

10.5.2018 o 16:44 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11.5.2018 11:20 - 11:20 hod.

Branislav Gröhling
Pán predseda, prepáčte, môžem pozdraviť iba žiakov zo základnej školy zo Svitu, prešovského samosprávneho, lebo sú hore? Keby sme ich pozdravili, prosím vás. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2018 17:50 - 17:50 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, Peter, za ten príspevok, si zhrnul všetko. Ja by som mal jednu otázku, lebo sa stále rozprávame o tej akreditačnej komisii alebo agentúre. Ak môžete, pani ministerka, aj v záverečnom slove, lebo nevedel som to nájsť a pozerám to stále v tom návrhu zákona, poprípade kolegovia hore. Akreditačná komisia teraz bude môcť schváliť a akreditovať novú vysokú školu, bude mať tú právomoc v podstate? Lebo v súčasnosti to bolo, že návrh dal minister, v podstate mal povinnosť to predložiť do vlády, vláda potom mala povinnosť to schváliť, a teraz odbúravame všetko toto a bude to robiť reálne táto akreditačná agentúra, že bude mať takú právomoc, ktorá bude pomaly vyššia ako minister? Lebo neviem to nájsť v tom návrhu zákona, ak by sa dala tá odpoveď. Keď nie, tak potom inokedy.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2018 17:01 - 17:02 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ešte dokončím tú myšlienku ohľadom akreditačnej komisie a toho vzorca na výpočtu financovania vysokých škôl. Keďže ste spomínali aj výskumnú činnosť, že či by sa tam nemala presadiť aj podpora kvalitnej výskumnej činnosti s dôrazom na tie pracoviská s aktívnou účasťou medzinárodnej vedeckej komunity, ktorí tvoria teda ten výskum a sú citovaní v jednotlivých odborných časopisoch. A plus do toho vzorca možno umiestniť aj návratnosť investícií investovaných do jednotlivých študijných odborov. Niečo podobné už vypracovával INECO, ak si pamätám. A naozaj to bolo spracované veľmi dobre cez priemernú mzdu a v rámci toho financovania jednotlivých odborov a toho, čo jednotliví absolventi pri zamestnaní potom odvádzali na daniach, sa prepočítalo na ten daný odbor. A vyšli tam veľmi zaujímavé čísla, ako niektoré odbory sú efektívne, ako nie sú efektívne. Ale nehovorím, že na základe toho by sa malo definitívne rozhodovať, ale začleňovať to do toho. Lebo niektoré tie profesie sú aj náročné, aj drahé, ale my ich súčasne naozaj potrebujeme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2018 16:44 - 16:46 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ja nadviažem na kolegu, lebo niečo podobné som chcel rozprávať, že pre mňa pred nejakými tromi-štyrmi rokmi, alebo tromi rokmi tiež bola taká modla, že akreditačná komisia, tá keď sa zmení, tak sa vyrieši kvalita vzdelávania a kvalita vysokých škôl. A potom, keď som veľmi často diskutoval aj s exministrami, tu s kolegom Jurzycom alebo s pánom Čaplovičom, tak som prišiel na to, že tá akreditačná komisia nech sa zmení akýmkoľvek spôsobom, tak ako hovoril kolega Osuský, tak nič v konečnom dôsledku nezmení v rámci tej kvality, alebo nebude to tak výrazné, ako by sme chceli. Že či by sme nemali uvažovať o dvoch úpravách a to v prvom rade o zmene financovania vysokých škôl na základe uplatniteľnosti absolventov, že či by sme nemali aj ten systém financovania verejných škôl, aby vo väčšej miere odrážal uplatnenie absolventov, ich mieru zamestnanosti, nezamestnanosti, aby sa ten systém financovania doplnil aj o parameter priemernej mzdy absolventovi.
Ja viem, že mi budete hovoriť, že v tom vzorci už niečo podobné je, ale naozaj to je vo veľmi minimálnej časti, čo sa to tam, čo sa to zobrazuje, na niečo podobné aj upozorňovalo INECO v rámci svojej práce. Myslím si, že tieto premenné by mali omnoho výraznejšiu váhu pri financovaní, čím sa potom zvýši aj tlak na vysoké školy, aby sa sústredili aj na uplatniteľnosť absolventov a nielen rozhodovať na základe toho, ale zverejňovať tieto uplatniteľnosti.
Ja mám taký príjemný zážitok, nebudem mať čas ho prerozprávať, v Estónsku, kde majú veľmi dokonalý tento systém, oni absolútne zverejňujú všetky informácie ohľadom uplatniteľnosti jednotlivých odborov, zamestnanosti po troch, šiestich, deviatich mesiacoch, jedného roku, troch rokov, piatich rokov a tam vidíte tú trasovanosť, trasovitosť absolventov a oni toto zverejňujú. A na základe toho sa rozhoduje potom rodič, resp. ani nie už rodič v tom veku, ale študent a vyberá si tú vysokú školu. A tým ovplyvníte kvalitu, ale nie takouto zmenou akreditačnej komisie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2018 15:49 - 15:51 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Pán kolega, 2015 bol naozaj začiatok, z ktorého sme vychádzali, ale ten zákon sa tvoril dva roky predtým a bol tam naozaj obrovský objem financií, takže nevidím dôvod, prečo by sme museli čakať ďalšie tri roky na to, aby sme ho upravovali.
Ale k tomu správnemu konaniu ja chcem dať do súvisu dva paragrafy, § 52, vzťah k správnemu poriadku, kde je vyňatie konania a rozhodovania podľa zákona o spôsobnosti správneho poriadku. Podľa tej dôvodovej správy to je kompetencia samosprávnych krajov určovať počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé odbory, je vyňatá z pôsobnosti správneho poriadku z dôvodu, že teda je to prenesený výkon. Ale keď to dáte do súvislosti potom s § 29 bodom 6, kde ministerstvo školstva upraví určený počet žiakov 1. ročníka stredných škôl aj z vlastného podnetu, ak sa nedodržia tie záväzné kritériá, je reálne zasahovanie a pre mňa je to, že chcete rozhodovať, ale nechcete niesť tú zodpovednosť, lebo vy rozhodnete, ako to bude, ale ten zriaďovateľ bude niesť tú zodpovednosť.
A toto je možno otázka aj na kolegu Bašku zo župy, že či by sa mu páčilo, že ministerstvo na základe nejakých čísel, o ktorých tu stále rozprávame, zasiahne vlastne do toho plánu výkonu, môže zvýšiť alebo znížiť počet jednotlivých odborov. A tak to v podstate bude. Na základe čoho? Na základe verejného záujmu? Alebo na základe akých ustanovení? A možno, ja viem, že bolo vyslovených veľa otázok, ale ak pani ministerka by v záverečnom slove mohla povedať, aký má názor na to správne konanie a že či vôbec sa uvažuje o tom v druhom čítaní, že by sme to vedeli upraviť nejakými pozmeňujúcimi návrhmi.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2018 15:33 - 15:35 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis

60.
Trochu ma zradila technika, takže som sa nestihol prihlásiť do rozpravy, skúsim to dať cez tie dve faktické, dúfam, že kolega Baška pôjde. V rámci tohto, tejto novely by sa mali urobiť ešte dve veci, a to je revízia výšky finančných normatívov stredných odborných škôl a vypracovanie návrhu nejakej bonusovej schémy na plnenie ustanovených minimálnych výstupných tých štandardov, ktoré sú. Podľa mňa je potrebné aj upraviť tie normatívy stredných odborných škôl, aby lepšie zodpovedali reálnej finančnej náročnosti jednotlivých odborov, že aby sa neprehlboval modernizačný dlh, ktorý teraz na školách máme, a aby sa vytvorili aj podmienky na ohodnotenie pedagogických zamestnancov.
A druhá vec, ktorá je, ak teda zotrvá kontinuálne vzdelávanie, to ešte uvidíme, ako sa rozhodnete, tak aj tá ponuka relevantných programov, ktoré sú v jednotlivých inštitúciách, ktoré by ich mali poskytovať aj v odbornom vzdelávaní a príprave, prakticky v súčasnosti neexistuje a keď si pozrieme MPC a jednotlivé kontinuálne vzdelávanie, nájdeme tam podľa mňa ani nie 10 týchto modelov na vzdelávanie pre stredné odborné školy.
Ale k tomu, Martin, ešte čo si ty rozprával, je dôležité vysloviť, že táto novela nám nezachráni odborné školstvo. Ja to budem stále opakovať, je to iba čiastka celého odborného školstva a tento zákon a duálne vzdelávanie bol vytvorený iba kvôli čerpaniu eurofondov. Takže my sa neviažme na to, že keď schválime tento návrh zákona, že zrazu odborné školstvo sa nám nejako začne rozkvetať a bude úplne úžasné. My musíme podporovať aj školy samostatne, aj tie, ktoré sa nezapoja do duálneho vzdelávania, lebo aj tam sú žiaci, aj tam sú ľudia, ktorí chcú robiť jednotlivé remeslá. Takže neberme toto ako nejaké spasenie a tým bude vyriešený celý problém.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2018 11:57 - 11:59 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za pripomienky. Ja vo všeobecnosti ich iba zhrniem. Návrh zákona sa má alebo zákon sa má pripravovať tak, aby pomáhal, a nie tak, aby jednotlivé župy museli rozmýšľať, akým spôsobom budú suplovať jednotlivé veci. Takže aj ja oceňujem to odstránenie krátenia normatívu. Hovorili sme to už veľmi dlho, verím, že to pomôže veľmi veľa župám a v rámci toho, v rámci tej podpory a rozvoja.
Čo sa týka tej Treximy, ja pôjdem teda ešte do ústnej rozpravy, naozaj môžme debatovať veľmi dlho o tom, ako teda tie dáta sa získavajú, ako sa spracovávajú. A úplne súhlasím s tebou, Zuzka, s jednotlivými vecami, ktoré si ty hovorila. Ja s tou Treximou aj komunikujem, aby sme naozaj sa dostali čo najďalej, aby tie dáta boli také, že poviem, že áno, na základe tohto môžme ich zverejniť, môžme dať nejaké odporúčania, ale stále budem hovoriť, že nerozhodujme a nechajme to rozhodovanie v podstate na rodičov, že oni sú jediní tí, ktorí môžu rozhodnúť, že ako to má byť.
A čo sa týka ešte tej ústnej rozpravy, podľa mňa asi všetci by sme mali vystupovať k tomu odstráneniu správneho konania, lebo to sa tak linie jednotlivými tými vládnymi návrhmi alebo poslaneckými a podľa mňa to nie je správny smer takej tej centralizácie moci do rúk ministerstva školstva. Ono by skôr to malo decentralizovať a uvoľňovať a určovať iba nejaký veľký rámec, ale nie rozhodovať a zasahovať. Ja aj vysvetlím, že ako to bude fungovať v praxi a čo sa vlastne môže udiať aj v takej Nitre, kde potrebujeme automechanikov, ako to ministerstvo bude vedieť veľmi rýchlo ovplyvniť.
A posledná vec je, my tu diskutujeme o duálnom vzdelávaní ako jedinej záchrane odborného vzdelávania, ale podľa mňa to je iba čiastka toho odborného vzdelávania, akože nemali by sme sa veľmi tak fokusovať iba na duálne vzdelávanie, pretože ten život plynie aj okrem tohto systému a tí mladí ľudia, resp. školy si vedia nájsť aj iný spôsob.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.5.2018 11:31 - 11:51 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, my sme sa po troch rokoch dostali k návrhu novely zákona o odbornom vzdelávaní. Ja sa veľmi teším, že konečne niečo také prišlo. Môžme si povedať, že v 2015. tento zákon bol prezentovaný ako taký zlomový zákon, ktorý mal zachrániť to stredné odborné vzdelávanie. O ňom sa dlho aj diskutovalo vtedy a po troch rokoch teraz je tu novela, ale to zapojenie do odborného vzdelávania je okolo troch percent, čo je absolútne zanedbateľné a vlastne všetky veci, ktoré sa v 2015. alebo predtým komentovali v rámci toho návrhu zákona, sa teraz po troch rokoch až prinášajú.
My sme sa teraz chvíľu tu rozprávali s kolegami, že kedy vlastne prišla tá myšlienka ohľadom odborného vzdelávania. To bolo niekedy v roku 2011 až 2012 a vtedy nikto absolútne nechápal, že prečo sa ide robiť takýto zákon, pretože odborné vzdelávanie ako také fungovalo v rámci stredísk a jednotlivých škôl. Myslím si, že to bolo celkom dobre urobené, nebol dôvod, prečo sa to má meniť nejakým spôsobom, ale v 2013. sme to pochopili, pretože vtedy sa začínali podpisovať prvé zmluvy na národné projekty, hoci o tom návrhu zákona sa iba diskutovalo, ale tie zmluvy už boli reálne vypodpisované. Odvtedy sa veľmi veľa hovorilo, veľa písalo, veľa cestovalo a v prvom rade sa aj veľa míňalo. Asi si všetci spomenieme na ten národný projekt rozvoja stredného odborného vzdelávania za 44 miliónov a ten výsledok v podstate vidíme teraz, že aký je, že za tých 44 miliónov máme 3 % zapojenosti do odborného vzdelávania a stále nechápeme, na čo sme potrebovali tento zákon.
Už vtedy, my sme boli pri tom pripomienkovaní, nebol som v Národnej rade, ale cez kolegov poslancov, s ktorými sme sa poznali, ministerstvo argumentovalo, že to je zložitý proces a všetko je tak zložité a prekomplikované a nedostatočne pripravené, že inak sa na tú situáciu, ktorá vtedy bola, ani nedalo reagovať. A tá príprava bola dlhá, ale potom to zošitie toho návrhu zákona bolo veľmi, veľmi rýchle. A iba z tej minulosti taká perlička, že zamestnávatelia vtedy mali iba 10 dní na to, aby sa zapojili do odborného vzdelávania alebo teda do duálneho vzdelávania a vydokladovali všetky veci. Takže asi tak boli pripravené jednotlivé návrhy zákonov. Vo mne to trošku evokuje, že vtedy som bol na inej strane, teraz som v strane tu vnútri, ale tiež sa tak pripravujú návrhy zákonov, čo zažijeme aj pri vysokých školách.
Po tej veľkej oslave schválenia zákona o duálnom vzdelávaní prišla však tvrdá realita. Zástupcovia jednotlivých stavovských profesných organizácií sa vtedy dušovali, aký majú záujem o duálne vzdelávanie, že si budú vychovávať zamestnávateľov; svojich teda budúcich zamestnancov, lebo ich majú nedostatok. A ten výsledok bol taký, aký sme ho reálne zažili. Nikto nemal záujem, ani tí najväčší zamestnávatelia, pre ktorých sa to vlastne pripravovalo, cez pána Hrona, pána Holečku si radšej vypýtali ďalšie dotácie na ďalšie vzdelávanie svojich zamestnancov. Školy mali okamžite obavy, že prídu o značnú časť financií na žiakov v rámci toho krátenia, a potenciálni žiaci, tí absolútne nemali záujem, pretože nemali dostatočné informácie a naozaj v 15 rokoch podpisovať učebnú zmluvu a zaviazať sa zamestnávateľovi na štyri roky plus ten Zákonník práce potom na ďalšie tri roky pre 15-ročného človeka, ktorý to ani nepodpisuje a podpisuje to zaňho zákonný zástupca, je naozaj veľké viazanie pre mladého človeka a také odbúravanie možného jeho rozvoja na či už vysokú školu, alebo cestovanie a tak ďalej.
Vtedy tá veľká sedmička stavovských a profesných organizácií tvrdila, že nemá vlastne dostatočné finančné ani odborné kapacity, aby zvádzali, aby zvládli celý ten proces certifikácie, ktorá tam bola stanovená, a toho systému, čím vlastne vtedy chceli povedať, že potrebujú ďalšie finančné prostriedky. Oni totižto zabudli na to, že na Slovensku nemáme povinné členstvo v stavovských organizáciách, a tí autori sa vtedy inšpirovali hlavne z Nemecka, hlavne z Rakúska, čo sú absolútne dva diametrálne aj historicky, aj nastavením krajiny. Takže u nás tento systém, ktorý bol kopírovaný do slovenského systému, nemohol absolútne fungovať a celý projekt rozvoja stredného odborného vzdelávania za 44 miliónov bol iba na to, aby sa minuli tieto eurofondy, aby sme zistili po troch rokoch, že v podstate tento systém fungovať nebude. Možno za tie peniaze sa mohlo urobiť technické vybavenie odborných škôl, preškoliť majstrov odbornej prípravy a tak ďalej.
Mohli by sme teraz rozprávať ešte aj o ďalšom národnom projekte, ktorý sa teraz chystá ohľadom zvyšovania kvalifikácie odborného vzdelávania, tzv. tie duál pointy za niekoľko miliónov. Naposledy som čítal, že to je 6 miliónov, kde sa bude vytvárať osem centier vo všetkých krajských mestách, kde budú nejakí certifikovaní pracovníci, za ktorými budú chodiť mladí ľudia, teda žiaci, neviem, akým spôsobom a kto bude preplácať tú cestu, možno niekedy aj 100 km do toho duál pointu, kde ich budú nejakým spôsobom, čo mám povedať, že testovať, alebo im budú odporúčať, alebo ich budú sledovať, alebo sa budú s nimi hrať? A potom povedia, že tak ty budeš murár. Za dve hodiny on sa vráti naspäť do tej školy a neviem, kto s ním bude ďalej pracovať, že prečo sa to nerieši cez kariérové a výchovné poradenstvo, ktorých máme na každej základnej škole, treba im dať iba informácie.
Ale poďme k tomu návrhu zákona. Ja si myslím, že ani by k nemu neprišlo, pokiaľ by ministerstvo nestrašil rok 2020 a tá naplnenosť 12-tisíc učebných zmlúv, ktoré musia splniť, keďže v súčasnosti sme niekde iba na nejakých 4 700 alebo 5-tisíc. Čo je tiež taký paradox, že keď chcete zistiť, že koľko je mladých ľudí zapojených do odborného, teda do duálneho vzdelávania, tak dostanete tri rôzne čísla, lebo jedno číslo má ministerstvo školstva, jedno číslo má Štátny inštitút odborného vzdelávania, jedno číslo nájdete na CVTI, takže ani tieto databázy za tých 44 miliónov toho projektu eurofondov nie sú prepojené, aby ste dostali relevantné číslo. Takže my môžeme teraz, ja budem hovoriť, že 4,5-tisíc máme zapojenosť. A keďže dnes máme máj a prihlášky do ďalšieho školského roku sa museli dávať do 10. apríla a tento návrh zákona bude fungovať od, alebo má platnosť od 1. septembra tohto roku, je automatické, že školy ani zamestnávatelia na to nezareagujú, takže stratíme ďalší rok a nie je možné, aby do roku 2020 sme naplnili ten stav, pokiaľ sa neurobia iné zmeny.
A to už sme počuli, že možno do odborného, teda duálneho vzdelávania budú vstupovať aj stredné priemyselné školy alebo športové gymnáziá, ktoré budú stredné odborné školy športové alebo; ja verím, že niečo vymyslíte, aby ste tých 12-tisíc zmlúv naplnili, lebo tam ide naozaj o veľmi vysokú sumu, ktorá by sa musela vracať. Možno ste aj zvyknutí vracať cez eurofondy v rámci vysokých škôl a všetkých, vedy a výskumu, ale myslím si, že oberať mladých ľudí v rámci stredného odborného školstva je vyslovene smiešne.
Povedzme si ale, čo v tejto novele sa mení, lebo pani ministerka to prebehla tak veľmi rýchlo a tých zmien je tam naozaj veľmi veľa. Oni čerpali v prvom rade z praxe za celé tie tri roky, ešte aj pred tým, ako ten zákon sa tvoril. A my sme tento návrh zákona predkladali už dvakrát v Národnej rade, dvakrát nebol schválený, ale jednotlivé veci, ktoré sme my predkladali, sa objavujú aj vo vládnom návrhu, čo sa ja veľmi teším a tieto veci by sme mohli podporiť. Priamo v zákone o odbornom vzdelávaní je 18 zmien, v zákone o dani z príjmov sú dve zmeny, v zákone o financovaní; teda päť zmien; v zákone o financovaní dve zmeny, v školskom zákone 11 a jeden je zákon o športe a sú tam dve vyhlášky. Možno iba pre zaujímavosť by bolo, pozrite si tie vyhlášky, lebo keď som ju videl po prvýkrát ja, tak neviem, kto vypočíta na základe tej vyhlášky tým vzorcom ten počet žiakov.
Ja si myslím, že jednotliví zriaďovatelia alebo riaditelia škôl naozaj budú musieť mať nejaké školenie cez vysokú školu, matfyz alebo kohokoľvek iného, lebo to proste nepochopíte, tie faktory, ktoré sú tam určované, to nevie vyrátať absolútne nikto, iba ten človek, ktorý to tvoril.
Povedzme si, že čo sme predkladali teda my v našich návrhoch zákona a že čo sa objavuje teraz v tomto vládnom. V prvom rade je to to krátenie normatívu. V rámci toho krátenia normatívu už v 2014., keď sa pripravoval ten návrh zákona, sa o tom diskutovalo, tá myšlienka bola asi správna, že keď žiak vstúpi do duálneho vzdelávania, tak vlastne nebude určité obdobie v škole a mala by sa teda krátiť tá časť mzdového normatívu, nie celý normatív, ale časť mzdového normatívu, pretože nebude potrebné ho, učiteľa alebo majstra, ktorý by sa mu venoval. Nikto však vtedy ani nevysvetlil ten koeficient, ja som sa na to niekoľkokrát pýtal. Sú to také veľmi zaujímavé veci, že pri autoopravárovi, mechanikovi, ktorý má mzdový normatív, ja budem hovoriť z roku 2015 dáta, 2 182 eur, tak po vstupe do duálneho vzdelávania škola dostane iba 1 318 eur, takže škole reálne zoberú 846 eur. My sme chceli, aby sa školy zapájali do duálneho vzdelávania, ale pritom sme im hneď povedali, že keď sa tam zapojíte, tak my vám zoberieme na každého jedného žiaka 848 eur, len sa tam vy zapojte, veď nebudete potrebovať učiteľov, veď tých žiakov budete mať u zamestnávateľov, poprípade ten zamestnávateľ vám to preplatí, čo sa aj reálne začalo v praxi diať, že keď školy chceli zapojiť svojich žiakov do duálneho vzdelávania, tak od zamestnávateľov žiadali, aby im preplácali určité veci, aby suplovali to, čo v podstate štát už pri tom poddimenzovanom školstve bude ešte brať.
Možno taká zaujímavosť, lebo niekde som počul kolegov z vládnych strán, ako hovoria, že murári alebo inštalatéri a všetky tieto softové remeslá sú veľmi dôležité, tak v rámci toho krátenia toho normatívu pri napríklad inštalatérovi z 2 386 eur škola dostala iba 1 220 eur a reálne im zobrali 1 163 eur, tak si povedzte, ako je to zničujúce.
Ale aby som sa vrátil naspäť k tomu, že tá myšlienka bola dobrá, že keď žiak nie je v škole a je u zamestnávateľa, tak že by určitým spôsobom sa mal krátiť normatív, odhliadnuc od toho, že ten normatív je nízky, začalo sa v praxi diať to, začali sa v praxi vytvárať dve skupiny.
Jedna skupina bola duálna akadémia Volkswagen, kde ste mali 100-percentnú zapojenosť všetkých žiakov a tam ste s tým v podstate nemali problémy, pretože ste krátili normatív na kompletne celú triedu a vedeli ste takýmto spôsobom fungovať a nepotrebovali ste ďalšieho človeka, ktorý sa bude starať o tých žiakov.
Tá druhá vec sa začala diať na celom Slovensku na všetkých odborných školách, že ste nemali 100-percentnú zapojenosť do duálneho vzdelávania, takže vám vznikla trieda, ja si vymyslím, dvadsiatich žiakov, kde ste desať žiakov mali zapojených a desať žiakov ste nemali zapojených. A teraz ten riaditeľ sa musel reálne rozhodnúť, že čo sa udeje v tej praxi, že či tých desiatich má presvedčiť, že choďte, teda musel presvedčiť aj toho zamestnávateľa, aby ich vôbec zobral, aby im bol krátený normatív niekde aj o tisíc eur, alebo tých ostatných presvedčil, že viete čo, nebude to fungovať, zostaňte normálne v škole, aby si ušetril tie peniaze. A toto bol ten reálny problém, prečo sa školy nechceli zapájať a prečo začali suplovať v podstate tie financie od zamestnávateľov, aby aspoň nejaké zapojenie do duálneho vzdelávania mali.
Takže toto ja sa veľmi teším, že sa odstraňuje a že tie školy dostanú naspäť tieto financie. Myslím, že pri tej zapojenosti to bude taký plus, nemôžeme povedať, že niektoré školy, respektíve niektorí zriaďovatelia, ako Bratislavský samosprávny kraj bol reálne pripravený, aj keby neprešiel tento návrh zákona, že od septembra bude suplovať to krátenie normatívu a bude to preplácať. Takže sa teším, že sa to objavilo v tomto návrhu zákona aspoň od toho septembra.
Druhá nezmyselná vec už od 2015. bolo podpisovanie učebnej zmluvy, bola tam termínovo, neviem, že či autori to tvorili naozaj od zeleného stola, vy ste vlastne zmluvu za svojho syna alebo dcéru pri vstupe do duálneho vzdelávania museli podpísať do 31. augusta. Čo znamená, že počas prázdnin ste podpisovali učebnú zmluvu, hoci ten zamestnávateľ toho žiaka ešte nevidel, vy ste nevedeli, že či on vlastne aj nastúpi, lebo však všetci vieme, že do 15. septembra tie zmeny sú veľmi výrazné, aj ďalej, ale najvýraznejšie sú do 15. septembra, ale aj napriek tomu ste museli podpísať, respektíve zákonný zástupca. Toto bol jeden veľký nezmysel, ktorý zvyšoval aj byrokraciu, rodičia museli v auguste chodiť do školy, v podstate si museli hľadať nejaký alebo škola musela hľadať nejakého zamestnávateľa, s ktorým podpíše tiež zmluvu o duálnom vzdelávaní, veľmi prekomplikované. Takže sa teším, že sú tu iné možnosti v návrhu zákona, že sa to posúva naozaj až do toho 15. septembra, že sú tam ďalšie možnosti až do niekedy, januára, 30. januára sú možnosti podpisu, poprípade ešte na nejakú výnimku alebo niečo podobné, čo je veľmi pozitívna zmena.
Ja som veľmi prekvapený, že, a my sme o tom aj diskutovali v rámci konania, že sa nepristúpilo to, aby žiaci mohli nastupovať do duálneho vzdelávania aj v druhom ročníku, aj keby to bolo po schvaľovaní či už stavovských organizácií, možno zriaďovateľa, alebo so súhlasom ministerstva, aby sme naozaj vedeli podporiť všetkých ostatných. Lebo si predstavte, že keď do 15. septembra máte podpísať za svojho syna alebo dcéru učebnú zmluvu, že bude budúci kuchár, murár alebo kaderník a tak, neviete, že či ho to bude baviť a že či by nechcel naskočiť až v nejakom druhom ročníku, aby tá škola odviedla tú prácu a dala mu základy. Naozaj v tej praxi to funguje tak, že keď podpisujú tieto zmluvy v rámci napríklad kuchárov, tak ten zamestnávateľ ho v prvom ročníku nemôže pustiť do tej kuchyne, aby tam krájal, robil a všetko ostatné.
A ja som dával aj podnet na inšpektorát práce, aj na všetky ostatné relevantné organizácie, aby sa reálne k tomu vyjadrili, že či títo žiaci môžu byť v tom pôsobení toho zamestnávateľa, a keď som s nimi debatoval, tak oni povedali, že buď tu posedávajú, alebo sa dohovoríme so školou, že v rámci toho prvého ročníka nech sú ešte školy v rámci tých percent, ktoré sú tam stanovené, že nech nechodia sem, lebo my im vlastne nemáme čo dať. A tým reálne vzniká taká tá návykovosť a vzťah k tomu zamestnaniu a potom sa čudujeme, že mladí ľudia nechcú v tom pokračovať ďalej, keď v prvom ročníku im kladieme takéto polená. Takže to budeme asi navrhovať aj diskutovať v druhom čítaní.
Podniková škola, ktorá sa objavuje v tomto návrhu, ja sa teším, lebo myslím si, že niečo podobné bolo aj v Učiacom sa Slovensku. Je to inštitút pripravený v prvom rade pre veľké spoločnosti, ktoré si chcú pripraviť budúcich zamestnávateľov, je to taký ten satelit, ktorý sme za zamestnancov, áno, budúcich zamestnancov, možno aj zamestnávateľov, že človek nikdy nevie a je to taký ten satelit, ktorý tu bol. Ja som ho osobne zažil za socializmu v Závode 29. augusta, lebo som chodil na strednú priemyselnú školu obuvnícku a tam sme týždeň v podstate chodili do toho Závodu 29. augusta, to bol taký ten satelit danej školy, ktorý nás vychovával. Bol to síce ten socializmus a nemali sme trhové hospodárstvo a všetky ostatné veci, ale tá myšlienka je asi dobrá. Ja som tiež prekvapený, že sa tam nepri; že tam boli tie ustanovenia dvoch tried a 50-percentného zapojenia do duálneho vzdelávania, a trochu tomu nerozumiem, to možno pani ministerka či už teraz, alebo v druhom čítaní vysvetlí.
A celkom som nepochopil, že prečo sa neurobila tá úľava v rámci jednej pripomienky, ktorá tam bola zo strany zamestnávateľov, že keď vstúpia, aby dostali ten titul podnikovej školy, a keď splnia jednotlivé podmienky aj v nejakom prechodnom období jedného, dvoch, oni dávali až troch, ale možno jedného až dvoch rokov, by bolo celkom prípustné, aby sme naozaj tých mladých ľudí vedeli motivovať.
A pre mňa je veľmi vtipná jedna vec, ktorú, ja som sa v 2015., keď som to tam uvidel, veľmi na tom zabával a to bol fond rozvoja odborného vzdelávania a podľa mňa ani navrhovatelia v 2015. nevedeli, čo tento fond má reálne robiť, aké má mať poslanie, tak teraz sa ruší, pretože za 8 rokov, čo bol vytvorený, tak v podstate neboli doňho investované žiadne financie ani nič podobné, takže to sú také tie nezmyselné veci, ktoré sa dostanú aj do našej legislatívy.
Čo sa týka, čo sa týka kariérneho poradenstva, postavenie CPP-čiek, tiež si nemyslím, že je dotiahnutý ten návrh zákona, lebo to kariérové a výchovné poradenstvo je v súčasnosti potrebným elementom v prostredí slovenských škôl a týka sa to v podstate aj potrieb riešiť problémov zákonov, problémov žiakov so špeciálnou výchovno-vzdelávacími potrebami, ale ako aj kariérnym a študijným usmernením žiakov. Toto aktuálne znenie zákona však nejasne rozdeľuje kompetencie tých výchovných a kariérových poradcov a ani im neposkytuje dostatočný čas na to, aby sa venovali tejto pozícii. Podľa mňa to kariérové poradenstvo má v súčasnosti aj veľmi, veľmi slabú pozíciu na jednotlivých školách, čo v podstate vedie aj k tomu neefektívnemu systému vzdelávania či k štúdiu odborov, že absolvent naozaj v tej praxi, resp. po tom doštudovaní nevyužije to, čo študoval.
Tie nezrovnalosti medzi jednotlivými zákonmi, či už školským, 245-ky, alebo zákonom o pedagogických, 317-ky, kde rozlišujeme v podstate dve samostatné tie pozície výchovného poradcu a kariérového poradcu, by sme mali konečne zlúčiť – my sme to tiež navrhovali minulý rok – do jednej pozície a toho školského poradcu, tam by sa mali jasne definovať kompetencie aj jednotlivá jeho náplň, toho kariérového poradenstva, pretože ten školský poradca pre mňa by sa mal aspoň stať takým vedúcim zamestnancom a mal by na starosti celú tú koordináciu možno aj pedagogických asistentov v škole a v školskom zariadení, ale vzťahovali by sa na neho veľmi jasné podmienky, sprofesionalizovala by sa jeho pozícia, na ktorú musel by mať napríklad prvú atestáciu, kvalifikačné štúdium a hlavne okrem tej profesionalizácie tejto pozície a zavedením toho kvalifikačného štúdia je rozšírenie času na poradenskú prácu školského poradcu, a teda väčšie zníženie úväzku. Len by v prvom rade mal narábať s tými relevantnými informáciami, ktoré my v súčasnosti nemáme.
A ja som očakával a o tom asi budeme diskutovať, že v zákone o vysokých školách konečne príde prepojenie tých jednotlivých databáz v rámci uplatniteľnia absolventov, aby sme to vedeli potom z vysokých škôl pretavovať aj nižšie do stredných škôl, či už gymnázií alebo stredných odborných škôl. V súčasnosti sa to nedeje, spoločnosť Trexima pripravuje nejaké dáta a konečne je už nejakým spôsobom napojená na Sociálnu poisťovňu a ostatné inštitúcie, ale stále sú to iba, stále je to iba 52 % jednotlivých dát veľkých zamestnávateľov, čo absolútne nezachytí to stredné odborné školstvo a my nevieme na základe toho plánovať.
V rámci toho plánovania sa dostávam k tej zásadnej veci, o ktorej sme diskutovali, a my sme v podstate ostali aj v rozpore v rámci konania s ministerstvom, a to je odstránenie správneho poriadku pod plánovaním výkonov. Pre mňa je to absolútne niečo neprípustné, pretože ministerstvo bude môcť... a budem to musieť potom dokončiť teda v ústnej.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.3.2018 17:48 - 17:49 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Budem citovať zo starého a rovnako aj z nového programového vyhlásenia vlády: „Vzdelanosť občanov Slovenskej republiky, ktorú má zabezpečovať v prvom rade kvalitné školstvo, je základným a nevyhnutným predpokladom jej dlhodobej existencie a prosperity. Preto je rozvoj školstva jednou z najvyšších priorít vlády v nadchádzajúcom volebnom období.“ Ja súhlasím. Kam sa však reálne posunulo školstvo v prvom polčase vládnutia tejto koalície? A tá odpoveď je, že nikam.
Môžme si povedať v rýchlosti, že presnejšie, čo sa udialo za tie dva roky. SNS najskôr nevedela vybrať spomedzi 6-tisíc členov svojej strany ministra školstva a vybrala si potom neistého pána Plavčana, ktorý prvý rok tvoril reformu a dookola to všetkým pripomínal. Jeho púť skončil eurofondový škandál za 600 mil. eur. Robert Fico odkázal pánovi Dankovi, že kto je tu pánom, a odkázal aj pánovi Plavčanovi, že aby podal demisiu a následne sa kresla ministerky ujala aj pani Lubyová, ktorej ministerská stolička očividne zachutila.
Pani ministerka začala tým, že o reforme povedala, že sa vlastne nedá realizovať. Okrem toho, že sme sa od SNS dozvedeli, že na školách sa má učiť branná výchova, ruština alebo šach, čo je veľmi koncepčné. Namiesto rozumného prepracovania učebných osnov, úpravy voľby riaditeľov, optimalizácie siete škôl, sfunkčnenie jeho organizácie ministerstva sa pani nová ministerka zmohla iba na to, že zrušila inštitút vzdelávacej politiky a potom vysvetľovala, že vlastne ho neruší.
Dva roky priniesli iba chaos, priniesli nestabilitu, plytvania a komédiu a bol to absolútne stratený čas. Keďže nové programové vyhlásenie vlády je vlastne copy-paste toho starého, môžme očakávať iba ten podobný trend, ktorý bol alebo ktorý bude aj v tomto druhom polčase vládnutia tejto koalície. A naozaj nie je školstvo, nie je priorita tejto vlády.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.3.2018 11:18 - 11:20 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Martin, ty si vyslovil, že nová vláda pokračuje v tom, čo započala stará. Ja neviem ohľadom školstva, čo započala stará, možno iba to, že nič a táto nová vláda teda bude v tom nič nejako pokračovať. Ja som čakal, že keď tu bude nové programové vyhlásenie vlády v školstve a ministerstvo chystá reformu, tak ako nás informuje stále, ktorú nám malo prezentovať už v januári tohto roku, takže tam dá aspoň nejaké základné body a nič sme nepočuli alebo neprečítali si.
Ja musím iba povedať, že za tie dva roky, čo SNS má ministerstvo školstva, skončíte aj magisterské štúdium, pokiaľ neodovzdáte nejakú okopírovanú prácu. Ale možno ministerka to zobrala s tým, že na výbore nám kvetnato rozprávala, že čo sa vlastne bude robiť a čo sa bude chystať, bolo to asi trištvrte hodinu. Potom slávnostne povedala, že to pôjde do medzirezortného pripomienkového konania, ako keby to bol, tá záruka, že sa aj niečo uskutoční, pretože aj správa o stave školstva z 2013 pána Čaploviča bola v medzirezortnom a nakoniec sa neudialo absolútne nič.
Ale ty si povedal jednu peknú vetu, že, že ten stredný manažment nejako zlyháva a že čo robí ministerstvo. Ja som to nechcel otvárať ešte na výbore, lebo tú verbálnu bitvu, tak ako pani ministerka povedala, asi zvedieme, ale ministerstvo už urobilo teraz v máji, keď príde zákon o odbornom vzdelávaní, tak je tam taká vetička, kde ministerstvo na základe vlastného rozhodnutia bude môcť vstúpiť do rozdeľovania plánu výkonov a bude môcť aj znížiť alebo zvýšiť jednotlivé počty v daných odboroch. Takže pani ministerka zo štvrtého poschodia bude rozhodovať to, čo sa bude vyučovať v Nitre, lebo máme tam Jaguar, nemusíme tam mať školu s históriou ohľadom stavebníctva, ale my tam rozhodneme, že tam budeme mať automechanikov a ešte aj odstraňuje správne konanie, takže ešte aj škola sa nebude mať kde odvolať, resp. teda zriaďovateľ. Takže toto robí to ministerstvo pod vedením SNS, že centralizuje absolútne tú moc a oni na základe neviem akých údajov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis