Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.3.2018 o 17:48 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 16.5.2018 18:23 - 18:43 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážená pani navrhovateľka, vážená pani ministerka, ďakujem za to obsadenie. To sa už veľmi dlho nestalo, aby ministerka takto neskoro večer prišla, čo veľmi, veľmi teda oceňujem, lebo ja som ten príhovor chcel, alebo ten príspevok chcel začať tým, že stále nevieme, ako ministerstvo v podstate chce riešiť osemročné gymnáziá, a teda vašou účasťou ako keby ste nejako potvrdzovali, že toto je aj návrh, s ktorým vy súhlasíte, ktorý tu je, aspoň tak to budem teda vnímať.
Na druhej strane ale musím povedať, že tá diskusia o osemročných gymnázií, ktorá, ktorá tu bola pred niekoľkými mesiacmi, bola veľmi taká zvláštna, lebo sme stále nepochopili zo strany SNS, že čo vlastne, zo strany ministerstva, že čo vlastne chcú robiť s osemročnými gymnáziami, že aká je tá vízia, lebo určitým spôsobom sa iba držia zákona alebo tej litery zákona, ktorá bola pred niekoľkými rokmi, ktorá sa stále posúvala, kde je stanovených tých 5 %, ktoré vyšli z nejakých prieskumov a ostatných vecí. Tým nechcem teraz zaťažovať, ale že či toto má byť vlastne budúcnosť? Lebo pre nás tá budúcnosť osemročných gymnázií musí byť spojená aj s kvalitou vzdelávania základných škôl. Nemôžu byť tieto veci v podstate oddelené, pretože jedno s druhým súvisí.
Takže tá otázka možno na začiatok aj znie, že či naozaj do budúcna, či už vedenie ministerstva, alebo vy, pani navrhovateľka, si myslíte, že tie gymnáziá by mali byť riešené týmto spôsobom a mali by to byť iba nejaké percentá, nie iba, ale mali by to byť percentá, ktorými určíte, že koľko detí pôjde na osemročné gymnáziá. Neviem, čo by sa stalo, keby to nebolo 5 %, ale bolo by to 7 %, alebo bolo by to 10 %, že či tými percentami určitým spôsobom odstránime záujem rodičov o to, že pôjdu do gymnázia. Keď sa nedostanete do 5 %, tak ste v podstate skončili a nemáte možnosť, keď to posunieme na 7 %, tak tam bude viacej žiakov, tak možno uspokojíme viacej rodičov, ale nevyriešime celý problém základného školstva.
Tým, že budeme určovať nejaké percentá, tak tým neberieme záujem rodičov o to, aby svoje deti dávali na osemročné gymnáziá. Tým iba limitujeme a rozhodujeme v podstate za nich, pri nejakom inom nastavení v podstate rodič by rozhodol o tom, či jeho dieťa pôjde na osemročné gymnázium, alebo zostane na základnej škole. My nemôžme rozhodovať za niekoho, my musíme poskytovať iba informácie a na základe tých informácií by sa rodič sám mohol rozhodnúť, lebo on je ten zákonný zástupca a on nesie zodpovednosť za svoje dieťa.
A ja som aj očakával, že ešte predtým, než predložíte tento návrh zákona, že zažijeme, neviem, ako to mám pomenovať, že či reformu školstva, alebo rozvoj, národný program rozvoja školstva, tak sa to volá, kde bude vlastne pomenované, že čo sa bude diať s tým regionálnym školstvom, a tam aj uvidíme, že čo sa bude diať s osemročnými gymnáziami, lebo my to stále nevieme. Preto ja vyčítam, či už vám, vašej strane alebo celkovo ministerstvu, že nám vlastne nepovie, ako to školstvo chce vidieť a že čo do budúcna chce robiť aspoň v tom najbližšom období, a všetky tie návrhy zákona, či už o odbornom vzdelávaní, o ktorom sme diskutovali, alebo teraz o vysokých školách, alebo teraz aj osemročné gymnáziá. My nevieme, že či sa to objaví v tej vízii alebo sa to, alebo teda v tom národnom programe rozvoja, alebo či sa to tam neobjaví. To sú také zlomkové veci, ktorými sa tu zabávame po dva a pol roku a dva a pol roka naťahujeme celú verejnosť, že v školstve sa niečo bude diať. To bolo tak na úvod.
Ja neviem, že či mám aj rozprávať o tom, že ako by sme chceli to školstvo, základné školstvo zlepšiť, pretože v prvom rade by sme mali základné školy podporiť, aby sme odbúrali ten záujem žiakov. A my sme aj spracovali kompletne celý materiál s pánom Pupalom, že ako by sa mal zmeniť obsah vzdelávania základných škôl, ktorý by v podstate spôsobil to, že nebudeme vytrhávať deti, alebo rodičia nebudú vytrhávať svoje deti zo základných škôl, aby sme to prispôsobili, a nechajú ich tam, kde sme rozdelili základné školy do troch cyklov.
Ten prvý cyklus, ten prvý cyklus bol jedna až štyri ročníky, ktorý sa realizuje a je nejakým priamym nadviazaním či pokračovaním povinnej školskej, povinného predškolského vzdelávania. V tom štátnom kurikule by potom to základné vzdelanie a tento cyklus bol organizovaný výlučne v nejakých vzdelávacích oblastiach a neuplatňovali by sa v ňom v podstate predmety. Tá časová lokácia jednotlivých predmetov by bola za celé to obdobie, ale nebolo by to rozkúskované na jednotlivé predmety a v podstate tá základná vyučovacia jednotka by bol celý deň. Neboli by to nejaké hodiny, ktoré by boli určené, a toto by si v podstate nejakým spôsobom určovala vyslovene že škola. Do toho by nezasahoval a my by sme mali teda výstupy po troch rokoch, že čo chceme.
A to je to správne, kde by štát v podstate mal kontrolovať výsledky, ale nie ten spôsob a zasahovať do toho mikro niečoho a školám vyslovene dirigoval. Mne to potom tak príde, že ministerstvo vlastne diktuje všetkým školám na celom Slovensku, že čo majú učiť, ako majú učiť, koľko majú učiť a nestará sa o ten výsledok. Ono by sa to malo v podstate otočiť, a to navrhujeme aj my, že by sme sa mali v prvom rade starať o ten výsledok, ktorý by mal byť pre nás ten hodnotný, ale nie ten postup, ako sa k nemu dostaneme, lebo aj keď Slovensko je veľmi malé, tak je veľmi rôznorodé a naozaj nie všetky tie spôsoby vzdelávania fungujú tak, ako by mali, všade na celom Slovensku.
Ten druhý cyklus, ktorý by mal byť, mal by byť menej integrovaný ako v tom prvom cykle, ale stále to sú iba vzdelávacie oblasti a nie sú to žiadne predmety, ako aj sumár týždenných hodín a vzdelávacie oblasti je pre celý cyklus, ale nie pre tie ročníky a je to presne to isté. A práveže v tomto druhom cykle my navrhujeme dva kurzy, ktoré by mali byť, a to je ten basic kurz, a to je základný kurz, kde by sa deti, tie, ktoré sú možno vzdelanejšie, sa vedeli rýchlejšie posunúť cez tie dva roky v rámci toho kurzu, a tie, ktoré nedosahujú tie výsledky, ktoré by sme chceli, by sme im tým basic kurzom pomohli. Niečo podobné existuje, ja viem, že možno sa zhrozíte, že v Singapure, ale naozaj je to model na dva roky, ktorý oni využívajú, viete, nieže deti triedia, ale kde ich posúvajú ďalej a dostávajú ich ako keby na jednu úroveň, respektívne ich ťahajú ešte stále ďalej. A toto by bol taký ten spôsob zmeny a nie určovania nejakých percent, ktoré aj vy navrhujete.
V tom, v tej správe, ktorú ste, v dôvodovej správe je, že cieľom návrhu zákona je podľa predkladateľov riešenie určovanie počtu žiakov gymnázií s osemročným štúdiom na základe objektívnych merateľných kritérií, kde chcete nejakým neodôvodneným rozdielom zabezpečiť počtu žiakov v rámci regiónu na jednotlivé gymnáziá, ktoré majú možnosť prijať bez ohľadu na kvalitu a poskytovanie výchovy a vzdelávania. A v tej dôvodovej správe sa tiež uvádza, že je potrebné určovať uvedené počty teda jednotne na základe objektívnych kritérií zohľadňujúcich kvalitu školy a špecifiká školského vzdelávacieho programu gymnázia. Ja teda netuším, ako toto chcete realizovať, ale môžme si to kľudne teda rozobrať.
V prvom rade si povedzme, že ako fungujú tie osemročné gymnáziá. Ony fungujú, alebo ten systém zadávania osemročných gymnázií, že okresný úrad, ktorý je pod ministerstvom vnútra, zisťuje ten záujem. Na základe toho záujmu to posiela na ministerstvo školstva, ktoré v podstate určí ten záväzný počet. Z ministerstva školstva to ide naspäť na okresný úrad pod ministerstvom vnútra, ktorý potom medzi ostatných zriaďovateľov prerozdelí jednotlivé počty. Táto dvojkoľajnosť, ktorá začala v 2013. v rámci reformy ESO, je absolútne nezmyselná, pretože netuším, prečo by sme mali logicky financovať v prvom rade z ministerstva školstva a tak trochu nelogicky z ministerstva vnútra. My sme jedna krajina, ktorá; jediná krajina, ktorá má niečo podobné v takom obrovskom rozmachu, že 1,24 mld. je na ministerstve školstva a 1,1 mld. je na ministerstve vnútra. Ale to isté je aj ohľadom rozhodovania jednotlivých, jednotlivého prideľovania žiakov. Nerozumiem, prečo to je stále pod okresným úradom, lebo toto by vlastne, toto bude spôsobovať problém aj do budúcna, čo sme zažili aj pri minulom roku, keď sa určovali jednotlivý, jednotlivé počty žiakov. A ja už som sa vyslovil ikskrát aj v diskusii s pani ministerkou, že naozaj tú podporu, aby sa zjednotilo financovanie školstva a potom aj určovanie a rozhodovanie ohľadom všetkých ostatných vecí, my podporíme a kľudne do toho choďte, máte plné naše hlasy, ak to bude urobené tak, aby to prospelo v podstate žiakom a celému školstvu, tak budeme veľmi radi, pretože aj v súčasnosti tá legislatíva je pod ministerstvom školstva. Takže keď ministerstvo vnútra niečo chce robiť alebo zasahovať, tak stále to riešime pod školstvom.
V rámci; pre mňa tento návrh absolútne nerieši nejaký problém určovania žiakov v osemročných gymnáziách na základe tých zjednotených a objektívnych merateľných kritérií zohľadňujúcich výlučne kvalitu školy. Neviem, ako ju chcete zisťovať, lebo je to v podstate tak nezrozumiteľne a neobjektívne v podstate stanovené. A môžme si povedať; a diskriminuje to jednotlivé deti; a môžme prejsť k tým kritériám, ktoré tam hovoríte. Tu je uvedené, že predbežným záujmom zákonných zástupcov žiakov z daného populačného ročníka, a to som v podstate teraz aj vyslovoval, že ako sa to robí cez okresný úrad a podľa mňa by to bolo omnoho jednoduchšie, keď tie záväzné počty dáva ministerstvo školstva, aby to zisťovalo ministerstvo školstva, aby to presunulo kompletne do jeho kompetencie a nie do kompetencie okresného úradu.
Druhú vec máte udržateľnosť počtu žiakov v piatom ročníku až ôsmom ročníku tried. Ja netuším, čo je to udržateľnosť, že či okrem tých piatich percent my zažijeme ešte nejaké ďalšie percento, že vy sa teraz rozhodnete, že udržateľnosť v týchto ročníkoch na základnej škole je, ja neviem, 70 percent. Ako budete zisťovať tých 70 %, na ktorej škole to budete zisťovať? Čo je udržateľnosť? Že keď je gymnázium a základná škola na jednej ulici, tak budete zisťovať udržateľnosť tej základnej školy alebo bude to udržateľnosť mesta alebo štvrte alebo kraja alebo; čo je udržateľnosť? Ja si to neviem predstaviť, keď takéto kritérium v podstate zadávate, že či to je, naozaj nerozumiem, to by som chcel vysvetliť. A hlavne osemročné gymnáziá nemôžu sa zodpovedať za záujem rodičov o základnú školu, do ktorej v podstate chodia. Tá zodpovednosť v prvom rade je naozaj na rodičoch a tam by ste ju mali nechať, že rodič sa rozhodne a nie zadávať nejaké ďalšie obmedzenia, ktoré sú.
Ďalšia vec je výsledkom monitorovania hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania vykonanej Štátnou školskou inšpekciou. Pani ministerka tu nebola ešte vtedy, bol tu pán exminister Plavčan, ale, pani podpredsedníčka, vy ste zažili to vystúpenie, keď bola správa z roku ´16 /´17 pani hlavnej školskej inšpektorky, ktorá aj povedala, že nemajú dostatočné množstvo peňazí, aby robili všetky veci a všetky inšpekcie tak, ako by chceli robiť. Potom si myslím, že sa to riešilo cez pani ministerku Lubyovú, ktorá aj vyčlenila nejaké financie alebo neviem akým spôsobom. Tak si neviem predstaviť, ako toto kritérium má byť objektívne, že budete chcieť od inšpekcie, aby monitorovalo hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania. Teraz na všetkých tých gymnáziách alebo iba na nejakých vybratých?
Lebo keď som si zobral zo Štátnej školskej inšpekcie plán inšpekčnej činnosti za tento rok, tak oni v podstate na gymnázií urobili 59 kontrol, z toho 20 bolo bilingválnych, bolo 31 štátnych, 18 cirkevných a 10 súkromných. A neurobili viacej, ale osemročných gymnázií v spojitosti máme omnoho viacej. Takže vy im chcete dať viac práce alebo viacej peňazí, lebo to som sa neprečí; to som si neprečítal v dôvodovej správe, lebo v rámci Štátnej školskej inšpekcie sa hovorí, že musia zohľadňovať pri inšpekčnom výkone aj personálne podmienky, miestne a regionálne a v prvom rade finančné podmienky. Alebo to myslíte, že budeme mať nejaké obdobie, ktoré určíte, ja neviem, percentuálne alebo nejakým ďalším číslom, že budete dávať dokopy nie tohoročné výsledky tej inšpekcie, alebo to budú inšpekcie za dva roky, alebo inšpekcie za tri roky, a na základe toho sa bude rozhodovať? Čo mi príde absolútne neuveriteľné a nedomyslené, keď to má byť tretie, čo by malo byť teda tretie najdôležitejšie kritérium na to, na základe čoho budete rozdeľovať, že koľko bude ten záujem a aký bude ten záujem.
Ďalšie body sú, že výsledky celoslovenských kôl súťaží a predmetových olympiád a výsledkov medzinárodných kôl súťaží, s dôrazom na nadpriemerné výsledky. Alebo potom je tu účasť žiakov z osemročných gymnázií, účasť žiakov príslušného gymnázia s osemročným vzdelávacím programom v medzinárodných projektoch alebo v medzinárodných programoch. Opätovne budete porovnávať dve veci, ktoré sa nedajú porovnávať, lebo budete porovnávať, ja neviem, matematickú olympiádu s nejakým tancovaním alebo s niečím? Neviem, na základe čoho to chcete vyhodnotiť, lebo to sú tak softové a špecifické veci, že vy nebudete vedieť určovať, že akým spôsobom toto kritérium má byť. To jediné kritérium je naozaj v prvom rade záujem tých rodičov, to je to prvé, a druhé je skvalitnenie základného školstva ako takého, aby nevznikalo niečo podobné. Tam ten; a toto všetko, keď ešte zhrniem, aby som sa dostal aj k tomu experimentálnemu, chcete určitým spôsobom, nie určitým spôsobom, ale chcete odstrániť ešte aj správne konanie. Čo pre mňa toto odstraňovanie správneho konania je úplne neprípustné.
Netuším, doteraz mi to nikto nevysvetlil, hoci sme mali debatu aj s pánom generálnym, že prečo by sa to malo robiť, že akým spôsobom v podstate chcete to ďalej riadiť, že či to chcete centralizovať a mať tú moc zasahovať do tých jednotlivých rozhodnutí a že to by malo byť cieľom odstraňovania všetkého správneho konania, alebo; to si prídem, to mi príde, že sme zažívali možno niekedy pred iks rokmi, ale nie teraz.
To riešenie, ktoré ste aj navrhli v rámci tohto roku, kde bolo vlastne určené nadanie, kde to nadanie sa overovalo v rámci matematiky, v rámci intelektu, v rámci športu, a kľudne do toho doplňte ešte jazykové, lebo to by tam bolo potrebné a môžeme to teda experimentálne overiť, ale nie tým spôsobom, ako experimentálne chcete overovať vy tým návrhom zákona, lebo opäť hovoríte, a to prejdem teda k tomu druhému návrhu, ktorého je súčasťou, lebo boli tu rôzne šumy, že sa s tým neviem, čo udeje, tak ja som zvedavý, že čo zažijeme aj v druhom čítaní, alebo poprípade, ak nám vy viete povedať, že zmeníte túto súčasnú úpravu a zmeníte ho na odbornú úlohu, ktorú ministerstvo školstva rieši s príslušnými priamo riadenými organizáciami, už to, keď som čítal, že priamo riadenými organizáciami, ktoré absolútne nefungujú. Máme ich 17, odčerpávajú relatívne veľký balík financií a neprinášajú nič slovenskému školstvu za niekoľko rokov. Ak sa spýtate každého jedného učiteľa alebo riaditeľa, že čo sú priamo riadené organizácie, tak vám to povedia, ja vám to nebudem replikovať, lebo sú to relatívne aj neslušné slová. A obzvlášť teda podľa posledného vyjadrenia, ktoré som zachytili v médiách, dúfam, že sú správne, že vraj aj kredity teraz naďalej budú zostávať a budú ich robiť tieto organizácie a starať sa, ale už odteraz zmysluplne, hej, pre mňa, tak neviem, čo sa udeje v budúcom roku, že do decembra tohto roku to robili nie, nie zmysluplne, ale od januára budúceho roku tie organizácie budú naozaj fungovať tak, ako by mali fungovať.
Pre mňa to je opäť taká centralizácia moci, že odstraňujete všetkých tých garantov, ako ministerstvo ako také chce rozhodovať o tom, že čo je experiment, čo je experimentálne overovanie. A ak sme debatovali o odborných školách, tak práve experimentálne overovanie by malo byť v prvom rade brané v súvislosti s odbornými školami, kde ten vývoj ide naozaj veľmi rýchlo dopredu, a tak ako sme zažili zamestnávateľov, ktorí odhadli tých 12-tisíc žiakov a v konečnom dôsledku ich odhadli naozaj zle, tak vidíme, že tá doba ide veľmi rýchlo, a to experimentálne overovanie by malo byť určené na, pre stredné odborné školy.
Ale ja som si spísal aj zopár otázok, už ich nestihnem všetky, všetky prečítať, lebo v dôvodovej správe sa hovorí v tej litere zákona, že by tam mal byť vysvetlený aj nejaký súčasný stav a v porovnaní s tým navrhovaným stavom, tak ja som očakával, že tam budú, bude nejaká analýza návrhov novely tých uskutočnených experimentálnych overovaní, ich predmetu, ich iniciátorov, priebehov, výsledkov, rozhodnutí, uplatnení, tých naplnení cieľov alebo experimentálneho overovania, možno aj vynaloženie finančných prostriedkov zo štátnych, štátneho rozpočtu, z fondov Európskej únie, zo súkromných fondov, ale niečo také sme v podstate nezažili. Koľko experimentálnych overovaní bolo doposiaľ uskutočnených aj z podnetu ministerstva školstva v porovnaní s počtom experimentálnych overovaní iniciovaných zriaďovateľmi škôl a ich gestormi? Hej, lebo toto navrhovala alebo toto bolo aj v novele alebo v dôvodovej správe, ktorá bola písaná, a ja som to tam nenašiel, tie čísla a to jednotlivé porovnanie.
Podľa mňa ministerstvo má tak bohatý archív experimentálneho overovania, čo sú nové spôsoby overovania, nové spôsoby vzdelávania, že keby urobilo iba nejaký, nechcem povedať, že prieskum, ale sumár jednotlivých vecí a vyhádzali to, čo je staré, a to, čo je nové, tak reálne pustili, ale nie ako školské vzdelávacie, ale uvoľnili celý ten systém ako štátny vzdelávací, tak by to bolo naozaj veľmi prospešné, pretože tých, toho množstva nových spôsobov vzdelávania podľa mňa v rámci toho archívu alebo tých databáz je toľko, že asi by sme ani netušili.
Dve veci, ktoré sú ešte posledné, že pre mňa je, ako chce ministerstvo školstva docieliť, aby to experimentálne overovanie, ktoré bude v podstate direktívne nanútené zo strany ministerstva školstva, ako ho chce, aby fungovalo v rámci zriaďovateľov alebo v rámci tých gestorov a aby bolo ešte aj veľmi kvalitne vykonané. Toto si neviem úplne predstaviť. Ja nakoniec iba poviem, že ak prejde tento návrh v rámci experimentálneho, tak naozaj vaša strana sa stane takou tou pomyselnou brzdou vzdelávania všetkých nových metód, ktoré na Slovensku by mohli začať v najbližšom období.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11.5.2018 11:20 - 11:20 hod.

Branislav Gröhling
Pán predseda, prepáčte, môžem pozdraviť iba žiakov zo základnej školy zo Svitu, prešovského samosprávneho, lebo sú hore? Keby sme ich pozdravili, prosím vás. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2018 17:50 - 17:50 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, Peter, za ten príspevok, si zhrnul všetko. Ja by som mal jednu otázku, lebo sa stále rozprávame o tej akreditačnej komisii alebo agentúre. Ak môžete, pani ministerka, aj v záverečnom slove, lebo nevedel som to nájsť a pozerám to stále v tom návrhu zákona, poprípade kolegovia hore. Akreditačná komisia teraz bude môcť schváliť a akreditovať novú vysokú školu, bude mať tú právomoc v podstate? Lebo v súčasnosti to bolo, že návrh dal minister, v podstate mal povinnosť to predložiť do vlády, vláda potom mala povinnosť to schváliť, a teraz odbúravame všetko toto a bude to robiť reálne táto akreditačná agentúra, že bude mať takú právomoc, ktorá bude pomaly vyššia ako minister? Lebo neviem to nájsť v tom návrhu zákona, ak by sa dala tá odpoveď. Keď nie, tak potom inokedy.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2018 17:01 - 17:02 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ešte dokončím tú myšlienku ohľadom akreditačnej komisie a toho vzorca na výpočtu financovania vysokých škôl. Keďže ste spomínali aj výskumnú činnosť, že či by sa tam nemala presadiť aj podpora kvalitnej výskumnej činnosti s dôrazom na tie pracoviská s aktívnou účasťou medzinárodnej vedeckej komunity, ktorí tvoria teda ten výskum a sú citovaní v jednotlivých odborných časopisoch. A plus do toho vzorca možno umiestniť aj návratnosť investícií investovaných do jednotlivých študijných odborov. Niečo podobné už vypracovával INECO, ak si pamätám. A naozaj to bolo spracované veľmi dobre cez priemernú mzdu a v rámci toho financovania jednotlivých odborov a toho, čo jednotliví absolventi pri zamestnaní potom odvádzali na daniach, sa prepočítalo na ten daný odbor. A vyšli tam veľmi zaujímavé čísla, ako niektoré odbory sú efektívne, ako nie sú efektívne. Ale nehovorím, že na základe toho by sa malo definitívne rozhodovať, ale začleňovať to do toho. Lebo niektoré tie profesie sú aj náročné, aj drahé, ale my ich súčasne naozaj potrebujeme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2018 16:44 - 16:46 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ja nadviažem na kolegu, lebo niečo podobné som chcel rozprávať, že pre mňa pred nejakými tromi-štyrmi rokmi, alebo tromi rokmi tiež bola taká modla, že akreditačná komisia, tá keď sa zmení, tak sa vyrieši kvalita vzdelávania a kvalita vysokých škôl. A potom, keď som veľmi často diskutoval aj s exministrami, tu s kolegom Jurzycom alebo s pánom Čaplovičom, tak som prišiel na to, že tá akreditačná komisia nech sa zmení akýmkoľvek spôsobom, tak ako hovoril kolega Osuský, tak nič v konečnom dôsledku nezmení v rámci tej kvality, alebo nebude to tak výrazné, ako by sme chceli. Že či by sme nemali uvažovať o dvoch úpravách a to v prvom rade o zmene financovania vysokých škôl na základe uplatniteľnosti absolventov, že či by sme nemali aj ten systém financovania verejných škôl, aby vo väčšej miere odrážal uplatnenie absolventov, ich mieru zamestnanosti, nezamestnanosti, aby sa ten systém financovania doplnil aj o parameter priemernej mzdy absolventovi.
Ja viem, že mi budete hovoriť, že v tom vzorci už niečo podobné je, ale naozaj to je vo veľmi minimálnej časti, čo sa to tam, čo sa to zobrazuje, na niečo podobné aj upozorňovalo INECO v rámci svojej práce. Myslím si, že tieto premenné by mali omnoho výraznejšiu váhu pri financovaní, čím sa potom zvýši aj tlak na vysoké školy, aby sa sústredili aj na uplatniteľnosť absolventov a nielen rozhodovať na základe toho, ale zverejňovať tieto uplatniteľnosti.
Ja mám taký príjemný zážitok, nebudem mať čas ho prerozprávať, v Estónsku, kde majú veľmi dokonalý tento systém, oni absolútne zverejňujú všetky informácie ohľadom uplatniteľnosti jednotlivých odborov, zamestnanosti po troch, šiestich, deviatich mesiacoch, jedného roku, troch rokov, piatich rokov a tam vidíte tú trasovanosť, trasovitosť absolventov a oni toto zverejňujú. A na základe toho sa rozhoduje potom rodič, resp. ani nie už rodič v tom veku, ale študent a vyberá si tú vysokú školu. A tým ovplyvníte kvalitu, ale nie takouto zmenou akreditačnej komisie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2018 15:49 - 15:51 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Pán kolega, 2015 bol naozaj začiatok, z ktorého sme vychádzali, ale ten zákon sa tvoril dva roky predtým a bol tam naozaj obrovský objem financií, takže nevidím dôvod, prečo by sme museli čakať ďalšie tri roky na to, aby sme ho upravovali.
Ale k tomu správnemu konaniu ja chcem dať do súvisu dva paragrafy, § 52, vzťah k správnemu poriadku, kde je vyňatie konania a rozhodovania podľa zákona o spôsobnosti správneho poriadku. Podľa tej dôvodovej správy to je kompetencia samosprávnych krajov určovať počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé odbory, je vyňatá z pôsobnosti správneho poriadku z dôvodu, že teda je to prenesený výkon. Ale keď to dáte do súvislosti potom s § 29 bodom 6, kde ministerstvo školstva upraví určený počet žiakov 1. ročníka stredných škôl aj z vlastného podnetu, ak sa nedodržia tie záväzné kritériá, je reálne zasahovanie a pre mňa je to, že chcete rozhodovať, ale nechcete niesť tú zodpovednosť, lebo vy rozhodnete, ako to bude, ale ten zriaďovateľ bude niesť tú zodpovednosť.
A toto je možno otázka aj na kolegu Bašku zo župy, že či by sa mu páčilo, že ministerstvo na základe nejakých čísel, o ktorých tu stále rozprávame, zasiahne vlastne do toho plánu výkonu, môže zvýšiť alebo znížiť počet jednotlivých odborov. A tak to v podstate bude. Na základe čoho? Na základe verejného záujmu? Alebo na základe akých ustanovení? A možno, ja viem, že bolo vyslovených veľa otázok, ale ak pani ministerka by v záverečnom slove mohla povedať, aký má názor na to správne konanie a že či vôbec sa uvažuje o tom v druhom čítaní, že by sme to vedeli upraviť nejakými pozmeňujúcimi návrhmi.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2018 15:33 - 15:35 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis

60.
Trochu ma zradila technika, takže som sa nestihol prihlásiť do rozpravy, skúsim to dať cez tie dve faktické, dúfam, že kolega Baška pôjde. V rámci tohto, tejto novely by sa mali urobiť ešte dve veci, a to je revízia výšky finančných normatívov stredných odborných škôl a vypracovanie návrhu nejakej bonusovej schémy na plnenie ustanovených minimálnych výstupných tých štandardov, ktoré sú. Podľa mňa je potrebné aj upraviť tie normatívy stredných odborných škôl, aby lepšie zodpovedali reálnej finančnej náročnosti jednotlivých odborov, že aby sa neprehlboval modernizačný dlh, ktorý teraz na školách máme, a aby sa vytvorili aj podmienky na ohodnotenie pedagogických zamestnancov.
A druhá vec, ktorá je, ak teda zotrvá kontinuálne vzdelávanie, to ešte uvidíme, ako sa rozhodnete, tak aj tá ponuka relevantných programov, ktoré sú v jednotlivých inštitúciách, ktoré by ich mali poskytovať aj v odbornom vzdelávaní a príprave, prakticky v súčasnosti neexistuje a keď si pozrieme MPC a jednotlivé kontinuálne vzdelávanie, nájdeme tam podľa mňa ani nie 10 týchto modelov na vzdelávanie pre stredné odborné školy.
Ale k tomu, Martin, ešte čo si ty rozprával, je dôležité vysloviť, že táto novela nám nezachráni odborné školstvo. Ja to budem stále opakovať, je to iba čiastka celého odborného školstva a tento zákon a duálne vzdelávanie bol vytvorený iba kvôli čerpaniu eurofondov. Takže my sa neviažme na to, že keď schválime tento návrh zákona, že zrazu odborné školstvo sa nám nejako začne rozkvetať a bude úplne úžasné. My musíme podporovať aj školy samostatne, aj tie, ktoré sa nezapoja do duálneho vzdelávania, lebo aj tam sú žiaci, aj tam sú ľudia, ktorí chcú robiť jednotlivé remeslá. Takže neberme toto ako nejaké spasenie a tým bude vyriešený celý problém.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2018 11:57 - 11:59 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za pripomienky. Ja vo všeobecnosti ich iba zhrniem. Návrh zákona sa má alebo zákon sa má pripravovať tak, aby pomáhal, a nie tak, aby jednotlivé župy museli rozmýšľať, akým spôsobom budú suplovať jednotlivé veci. Takže aj ja oceňujem to odstránenie krátenia normatívu. Hovorili sme to už veľmi dlho, verím, že to pomôže veľmi veľa župám a v rámci toho, v rámci tej podpory a rozvoja.
Čo sa týka tej Treximy, ja pôjdem teda ešte do ústnej rozpravy, naozaj môžme debatovať veľmi dlho o tom, ako teda tie dáta sa získavajú, ako sa spracovávajú. A úplne súhlasím s tebou, Zuzka, s jednotlivými vecami, ktoré si ty hovorila. Ja s tou Treximou aj komunikujem, aby sme naozaj sa dostali čo najďalej, aby tie dáta boli také, že poviem, že áno, na základe tohto môžme ich zverejniť, môžme dať nejaké odporúčania, ale stále budem hovoriť, že nerozhodujme a nechajme to rozhodovanie v podstate na rodičov, že oni sú jediní tí, ktorí môžu rozhodnúť, že ako to má byť.
A čo sa týka ešte tej ústnej rozpravy, podľa mňa asi všetci by sme mali vystupovať k tomu odstráneniu správneho konania, lebo to sa tak linie jednotlivými tými vládnymi návrhmi alebo poslaneckými a podľa mňa to nie je správny smer takej tej centralizácie moci do rúk ministerstva školstva. Ono by skôr to malo decentralizovať a uvoľňovať a určovať iba nejaký veľký rámec, ale nie rozhodovať a zasahovať. Ja aj vysvetlím, že ako to bude fungovať v praxi a čo sa vlastne môže udiať aj v takej Nitre, kde potrebujeme automechanikov, ako to ministerstvo bude vedieť veľmi rýchlo ovplyvniť.
A posledná vec je, my tu diskutujeme o duálnom vzdelávaní ako jedinej záchrane odborného vzdelávania, ale podľa mňa to je iba čiastka toho odborného vzdelávania, akože nemali by sme sa veľmi tak fokusovať iba na duálne vzdelávanie, pretože ten život plynie aj okrem tohto systému a tí mladí ľudia, resp. školy si vedia nájsť aj iný spôsob.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.5.2018 11:31 - 11:51 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, my sme sa po troch rokoch dostali k návrhu novely zákona o odbornom vzdelávaní. Ja sa veľmi teším, že konečne niečo také prišlo. Môžme si povedať, že v 2015. tento zákon bol prezentovaný ako taký zlomový zákon, ktorý mal zachrániť to stredné odborné vzdelávanie. O ňom sa dlho aj diskutovalo vtedy a po troch rokoch teraz je tu novela, ale to zapojenie do odborného vzdelávania je okolo troch percent, čo je absolútne zanedbateľné a vlastne všetky veci, ktoré sa v 2015. alebo predtým komentovali v rámci toho návrhu zákona, sa teraz po troch rokoch až prinášajú.
My sme sa teraz chvíľu tu rozprávali s kolegami, že kedy vlastne prišla tá myšlienka ohľadom odborného vzdelávania. To bolo niekedy v roku 2011 až 2012 a vtedy nikto absolútne nechápal, že prečo sa ide robiť takýto zákon, pretože odborné vzdelávanie ako také fungovalo v rámci stredísk a jednotlivých škôl. Myslím si, že to bolo celkom dobre urobené, nebol dôvod, prečo sa to má meniť nejakým spôsobom, ale v 2013. sme to pochopili, pretože vtedy sa začínali podpisovať prvé zmluvy na národné projekty, hoci o tom návrhu zákona sa iba diskutovalo, ale tie zmluvy už boli reálne vypodpisované. Odvtedy sa veľmi veľa hovorilo, veľa písalo, veľa cestovalo a v prvom rade sa aj veľa míňalo. Asi si všetci spomenieme na ten národný projekt rozvoja stredného odborného vzdelávania za 44 miliónov a ten výsledok v podstate vidíme teraz, že aký je, že za tých 44 miliónov máme 3 % zapojenosti do odborného vzdelávania a stále nechápeme, na čo sme potrebovali tento zákon.
Už vtedy, my sme boli pri tom pripomienkovaní, nebol som v Národnej rade, ale cez kolegov poslancov, s ktorými sme sa poznali, ministerstvo argumentovalo, že to je zložitý proces a všetko je tak zložité a prekomplikované a nedostatočne pripravené, že inak sa na tú situáciu, ktorá vtedy bola, ani nedalo reagovať. A tá príprava bola dlhá, ale potom to zošitie toho návrhu zákona bolo veľmi, veľmi rýchle. A iba z tej minulosti taká perlička, že zamestnávatelia vtedy mali iba 10 dní na to, aby sa zapojili do odborného vzdelávania alebo teda do duálneho vzdelávania a vydokladovali všetky veci. Takže asi tak boli pripravené jednotlivé návrhy zákonov. Vo mne to trošku evokuje, že vtedy som bol na inej strane, teraz som v strane tu vnútri, ale tiež sa tak pripravujú návrhy zákonov, čo zažijeme aj pri vysokých školách.
Po tej veľkej oslave schválenia zákona o duálnom vzdelávaní prišla však tvrdá realita. Zástupcovia jednotlivých stavovských profesných organizácií sa vtedy dušovali, aký majú záujem o duálne vzdelávanie, že si budú vychovávať zamestnávateľov; svojich teda budúcich zamestnancov, lebo ich majú nedostatok. A ten výsledok bol taký, aký sme ho reálne zažili. Nikto nemal záujem, ani tí najväčší zamestnávatelia, pre ktorých sa to vlastne pripravovalo, cez pána Hrona, pána Holečku si radšej vypýtali ďalšie dotácie na ďalšie vzdelávanie svojich zamestnancov. Školy mali okamžite obavy, že prídu o značnú časť financií na žiakov v rámci toho krátenia, a potenciálni žiaci, tí absolútne nemali záujem, pretože nemali dostatočné informácie a naozaj v 15 rokoch podpisovať učebnú zmluvu a zaviazať sa zamestnávateľovi na štyri roky plus ten Zákonník práce potom na ďalšie tri roky pre 15-ročného človeka, ktorý to ani nepodpisuje a podpisuje to zaňho zákonný zástupca, je naozaj veľké viazanie pre mladého človeka a také odbúravanie možného jeho rozvoja na či už vysokú školu, alebo cestovanie a tak ďalej.
Vtedy tá veľká sedmička stavovských a profesných organizácií tvrdila, že nemá vlastne dostatočné finančné ani odborné kapacity, aby zvádzali, aby zvládli celý ten proces certifikácie, ktorá tam bola stanovená, a toho systému, čím vlastne vtedy chceli povedať, že potrebujú ďalšie finančné prostriedky. Oni totižto zabudli na to, že na Slovensku nemáme povinné členstvo v stavovských organizáciách, a tí autori sa vtedy inšpirovali hlavne z Nemecka, hlavne z Rakúska, čo sú absolútne dva diametrálne aj historicky, aj nastavením krajiny. Takže u nás tento systém, ktorý bol kopírovaný do slovenského systému, nemohol absolútne fungovať a celý projekt rozvoja stredného odborného vzdelávania za 44 miliónov bol iba na to, aby sa minuli tieto eurofondy, aby sme zistili po troch rokoch, že v podstate tento systém fungovať nebude. Možno za tie peniaze sa mohlo urobiť technické vybavenie odborných škôl, preškoliť majstrov odbornej prípravy a tak ďalej.
Mohli by sme teraz rozprávať ešte aj o ďalšom národnom projekte, ktorý sa teraz chystá ohľadom zvyšovania kvalifikácie odborného vzdelávania, tzv. tie duál pointy za niekoľko miliónov. Naposledy som čítal, že to je 6 miliónov, kde sa bude vytvárať osem centier vo všetkých krajských mestách, kde budú nejakí certifikovaní pracovníci, za ktorými budú chodiť mladí ľudia, teda žiaci, neviem, akým spôsobom a kto bude preplácať tú cestu, možno niekedy aj 100 km do toho duál pointu, kde ich budú nejakým spôsobom, čo mám povedať, že testovať, alebo im budú odporúčať, alebo ich budú sledovať, alebo sa budú s nimi hrať? A potom povedia, že tak ty budeš murár. Za dve hodiny on sa vráti naspäť do tej školy a neviem, kto s ním bude ďalej pracovať, že prečo sa to nerieši cez kariérové a výchovné poradenstvo, ktorých máme na každej základnej škole, treba im dať iba informácie.
Ale poďme k tomu návrhu zákona. Ja si myslím, že ani by k nemu neprišlo, pokiaľ by ministerstvo nestrašil rok 2020 a tá naplnenosť 12-tisíc učebných zmlúv, ktoré musia splniť, keďže v súčasnosti sme niekde iba na nejakých 4 700 alebo 5-tisíc. Čo je tiež taký paradox, že keď chcete zistiť, že koľko je mladých ľudí zapojených do odborného, teda do duálneho vzdelávania, tak dostanete tri rôzne čísla, lebo jedno číslo má ministerstvo školstva, jedno číslo má Štátny inštitút odborného vzdelávania, jedno číslo nájdete na CVTI, takže ani tieto databázy za tých 44 miliónov toho projektu eurofondov nie sú prepojené, aby ste dostali relevantné číslo. Takže my môžeme teraz, ja budem hovoriť, že 4,5-tisíc máme zapojenosť. A keďže dnes máme máj a prihlášky do ďalšieho školského roku sa museli dávať do 10. apríla a tento návrh zákona bude fungovať od, alebo má platnosť od 1. septembra tohto roku, je automatické, že školy ani zamestnávatelia na to nezareagujú, takže stratíme ďalší rok a nie je možné, aby do roku 2020 sme naplnili ten stav, pokiaľ sa neurobia iné zmeny.
A to už sme počuli, že možno do odborného, teda duálneho vzdelávania budú vstupovať aj stredné priemyselné školy alebo športové gymnáziá, ktoré budú stredné odborné školy športové alebo; ja verím, že niečo vymyslíte, aby ste tých 12-tisíc zmlúv naplnili, lebo tam ide naozaj o veľmi vysokú sumu, ktorá by sa musela vracať. Možno ste aj zvyknutí vracať cez eurofondy v rámci vysokých škôl a všetkých, vedy a výskumu, ale myslím si, že oberať mladých ľudí v rámci stredného odborného školstva je vyslovene smiešne.
Povedzme si ale, čo v tejto novele sa mení, lebo pani ministerka to prebehla tak veľmi rýchlo a tých zmien je tam naozaj veľmi veľa. Oni čerpali v prvom rade z praxe za celé tie tri roky, ešte aj pred tým, ako ten zákon sa tvoril. A my sme tento návrh zákona predkladali už dvakrát v Národnej rade, dvakrát nebol schválený, ale jednotlivé veci, ktoré sme my predkladali, sa objavujú aj vo vládnom návrhu, čo sa ja veľmi teším a tieto veci by sme mohli podporiť. Priamo v zákone o odbornom vzdelávaní je 18 zmien, v zákone o dani z príjmov sú dve zmeny, v zákone o financovaní; teda päť zmien; v zákone o financovaní dve zmeny, v školskom zákone 11 a jeden je zákon o športe a sú tam dve vyhlášky. Možno iba pre zaujímavosť by bolo, pozrite si tie vyhlášky, lebo keď som ju videl po prvýkrát ja, tak neviem, kto vypočíta na základe tej vyhlášky tým vzorcom ten počet žiakov.
Ja si myslím, že jednotliví zriaďovatelia alebo riaditelia škôl naozaj budú musieť mať nejaké školenie cez vysokú školu, matfyz alebo kohokoľvek iného, lebo to proste nepochopíte, tie faktory, ktoré sú tam určované, to nevie vyrátať absolútne nikto, iba ten človek, ktorý to tvoril.
Povedzme si, že čo sme predkladali teda my v našich návrhoch zákona a že čo sa objavuje teraz v tomto vládnom. V prvom rade je to to krátenie normatívu. V rámci toho krátenia normatívu už v 2014., keď sa pripravoval ten návrh zákona, sa o tom diskutovalo, tá myšlienka bola asi správna, že keď žiak vstúpi do duálneho vzdelávania, tak vlastne nebude určité obdobie v škole a mala by sa teda krátiť tá časť mzdového normatívu, nie celý normatív, ale časť mzdového normatívu, pretože nebude potrebné ho, učiteľa alebo majstra, ktorý by sa mu venoval. Nikto však vtedy ani nevysvetlil ten koeficient, ja som sa na to niekoľkokrát pýtal. Sú to také veľmi zaujímavé veci, že pri autoopravárovi, mechanikovi, ktorý má mzdový normatív, ja budem hovoriť z roku 2015 dáta, 2 182 eur, tak po vstupe do duálneho vzdelávania škola dostane iba 1 318 eur, takže škole reálne zoberú 846 eur. My sme chceli, aby sa školy zapájali do duálneho vzdelávania, ale pritom sme im hneď povedali, že keď sa tam zapojíte, tak my vám zoberieme na každého jedného žiaka 848 eur, len sa tam vy zapojte, veď nebudete potrebovať učiteľov, veď tých žiakov budete mať u zamestnávateľov, poprípade ten zamestnávateľ vám to preplatí, čo sa aj reálne začalo v praxi diať, že keď školy chceli zapojiť svojich žiakov do duálneho vzdelávania, tak od zamestnávateľov žiadali, aby im preplácali určité veci, aby suplovali to, čo v podstate štát už pri tom poddimenzovanom školstve bude ešte brať.
Možno taká zaujímavosť, lebo niekde som počul kolegov z vládnych strán, ako hovoria, že murári alebo inštalatéri a všetky tieto softové remeslá sú veľmi dôležité, tak v rámci toho krátenia toho normatívu pri napríklad inštalatérovi z 2 386 eur škola dostala iba 1 220 eur a reálne im zobrali 1 163 eur, tak si povedzte, ako je to zničujúce.
Ale aby som sa vrátil naspäť k tomu, že tá myšlienka bola dobrá, že keď žiak nie je v škole a je u zamestnávateľa, tak že by určitým spôsobom sa mal krátiť normatív, odhliadnuc od toho, že ten normatív je nízky, začalo sa v praxi diať to, začali sa v praxi vytvárať dve skupiny.
Jedna skupina bola duálna akadémia Volkswagen, kde ste mali 100-percentnú zapojenosť všetkých žiakov a tam ste s tým v podstate nemali problémy, pretože ste krátili normatív na kompletne celú triedu a vedeli ste takýmto spôsobom fungovať a nepotrebovali ste ďalšieho človeka, ktorý sa bude starať o tých žiakov.
Tá druhá vec sa začala diať na celom Slovensku na všetkých odborných školách, že ste nemali 100-percentnú zapojenosť do duálneho vzdelávania, takže vám vznikla trieda, ja si vymyslím, dvadsiatich žiakov, kde ste desať žiakov mali zapojených a desať žiakov ste nemali zapojených. A teraz ten riaditeľ sa musel reálne rozhodnúť, že čo sa udeje v tej praxi, že či tých desiatich má presvedčiť, že choďte, teda musel presvedčiť aj toho zamestnávateľa, aby ich vôbec zobral, aby im bol krátený normatív niekde aj o tisíc eur, alebo tých ostatných presvedčil, že viete čo, nebude to fungovať, zostaňte normálne v škole, aby si ušetril tie peniaze. A toto bol ten reálny problém, prečo sa školy nechceli zapájať a prečo začali suplovať v podstate tie financie od zamestnávateľov, aby aspoň nejaké zapojenie do duálneho vzdelávania mali.
Takže toto ja sa veľmi teším, že sa odstraňuje a že tie školy dostanú naspäť tieto financie. Myslím, že pri tej zapojenosti to bude taký plus, nemôžeme povedať, že niektoré školy, respektíve niektorí zriaďovatelia, ako Bratislavský samosprávny kraj bol reálne pripravený, aj keby neprešiel tento návrh zákona, že od septembra bude suplovať to krátenie normatívu a bude to preplácať. Takže sa teším, že sa to objavilo v tomto návrhu zákona aspoň od toho septembra.
Druhá nezmyselná vec už od 2015. bolo podpisovanie učebnej zmluvy, bola tam termínovo, neviem, že či autori to tvorili naozaj od zeleného stola, vy ste vlastne zmluvu za svojho syna alebo dcéru pri vstupe do duálneho vzdelávania museli podpísať do 31. augusta. Čo znamená, že počas prázdnin ste podpisovali učebnú zmluvu, hoci ten zamestnávateľ toho žiaka ešte nevidel, vy ste nevedeli, že či on vlastne aj nastúpi, lebo však všetci vieme, že do 15. septembra tie zmeny sú veľmi výrazné, aj ďalej, ale najvýraznejšie sú do 15. septembra, ale aj napriek tomu ste museli podpísať, respektíve zákonný zástupca. Toto bol jeden veľký nezmysel, ktorý zvyšoval aj byrokraciu, rodičia museli v auguste chodiť do školy, v podstate si museli hľadať nejaký alebo škola musela hľadať nejakého zamestnávateľa, s ktorým podpíše tiež zmluvu o duálnom vzdelávaní, veľmi prekomplikované. Takže sa teším, že sú tu iné možnosti v návrhu zákona, že sa to posúva naozaj až do toho 15. septembra, že sú tam ďalšie možnosti až do niekedy, januára, 30. januára sú možnosti podpisu, poprípade ešte na nejakú výnimku alebo niečo podobné, čo je veľmi pozitívna zmena.
Ja som veľmi prekvapený, že, a my sme o tom aj diskutovali v rámci konania, že sa nepristúpilo to, aby žiaci mohli nastupovať do duálneho vzdelávania aj v druhom ročníku, aj keby to bolo po schvaľovaní či už stavovských organizácií, možno zriaďovateľa, alebo so súhlasom ministerstva, aby sme naozaj vedeli podporiť všetkých ostatných. Lebo si predstavte, že keď do 15. septembra máte podpísať za svojho syna alebo dcéru učebnú zmluvu, že bude budúci kuchár, murár alebo kaderník a tak, neviete, že či ho to bude baviť a že či by nechcel naskočiť až v nejakom druhom ročníku, aby tá škola odviedla tú prácu a dala mu základy. Naozaj v tej praxi to funguje tak, že keď podpisujú tieto zmluvy v rámci napríklad kuchárov, tak ten zamestnávateľ ho v prvom ročníku nemôže pustiť do tej kuchyne, aby tam krájal, robil a všetko ostatné.
A ja som dával aj podnet na inšpektorát práce, aj na všetky ostatné relevantné organizácie, aby sa reálne k tomu vyjadrili, že či títo žiaci môžu byť v tom pôsobení toho zamestnávateľa, a keď som s nimi debatoval, tak oni povedali, že buď tu posedávajú, alebo sa dohovoríme so školou, že v rámci toho prvého ročníka nech sú ešte školy v rámci tých percent, ktoré sú tam stanovené, že nech nechodia sem, lebo my im vlastne nemáme čo dať. A tým reálne vzniká taká tá návykovosť a vzťah k tomu zamestnaniu a potom sa čudujeme, že mladí ľudia nechcú v tom pokračovať ďalej, keď v prvom ročníku im kladieme takéto polená. Takže to budeme asi navrhovať aj diskutovať v druhom čítaní.
Podniková škola, ktorá sa objavuje v tomto návrhu, ja sa teším, lebo myslím si, že niečo podobné bolo aj v Učiacom sa Slovensku. Je to inštitút pripravený v prvom rade pre veľké spoločnosti, ktoré si chcú pripraviť budúcich zamestnávateľov, je to taký ten satelit, ktorý sme za zamestnancov, áno, budúcich zamestnancov, možno aj zamestnávateľov, že človek nikdy nevie a je to taký ten satelit, ktorý tu bol. Ja som ho osobne zažil za socializmu v Závode 29. augusta, lebo som chodil na strednú priemyselnú školu obuvnícku a tam sme týždeň v podstate chodili do toho Závodu 29. augusta, to bol taký ten satelit danej školy, ktorý nás vychovával. Bol to síce ten socializmus a nemali sme trhové hospodárstvo a všetky ostatné veci, ale tá myšlienka je asi dobrá. Ja som tiež prekvapený, že sa tam nepri; že tam boli tie ustanovenia dvoch tried a 50-percentného zapojenia do duálneho vzdelávania, a trochu tomu nerozumiem, to možno pani ministerka či už teraz, alebo v druhom čítaní vysvetlí.
A celkom som nepochopil, že prečo sa neurobila tá úľava v rámci jednej pripomienky, ktorá tam bola zo strany zamestnávateľov, že keď vstúpia, aby dostali ten titul podnikovej školy, a keď splnia jednotlivé podmienky aj v nejakom prechodnom období jedného, dvoch, oni dávali až troch, ale možno jedného až dvoch rokov, by bolo celkom prípustné, aby sme naozaj tých mladých ľudí vedeli motivovať.
A pre mňa je veľmi vtipná jedna vec, ktorú, ja som sa v 2015., keď som to tam uvidel, veľmi na tom zabával a to bol fond rozvoja odborného vzdelávania a podľa mňa ani navrhovatelia v 2015. nevedeli, čo tento fond má reálne robiť, aké má mať poslanie, tak teraz sa ruší, pretože za 8 rokov, čo bol vytvorený, tak v podstate neboli doňho investované žiadne financie ani nič podobné, takže to sú také tie nezmyselné veci, ktoré sa dostanú aj do našej legislatívy.
Čo sa týka, čo sa týka kariérneho poradenstva, postavenie CPP-čiek, tiež si nemyslím, že je dotiahnutý ten návrh zákona, lebo to kariérové a výchovné poradenstvo je v súčasnosti potrebným elementom v prostredí slovenských škôl a týka sa to v podstate aj potrieb riešiť problémov zákonov, problémov žiakov so špeciálnou výchovno-vzdelávacími potrebami, ale ako aj kariérnym a študijným usmernením žiakov. Toto aktuálne znenie zákona však nejasne rozdeľuje kompetencie tých výchovných a kariérových poradcov a ani im neposkytuje dostatočný čas na to, aby sa venovali tejto pozícii. Podľa mňa to kariérové poradenstvo má v súčasnosti aj veľmi, veľmi slabú pozíciu na jednotlivých školách, čo v podstate vedie aj k tomu neefektívnemu systému vzdelávania či k štúdiu odborov, že absolvent naozaj v tej praxi, resp. po tom doštudovaní nevyužije to, čo študoval.
Tie nezrovnalosti medzi jednotlivými zákonmi, či už školským, 245-ky, alebo zákonom o pedagogických, 317-ky, kde rozlišujeme v podstate dve samostatné tie pozície výchovného poradcu a kariérového poradcu, by sme mali konečne zlúčiť – my sme to tiež navrhovali minulý rok – do jednej pozície a toho školského poradcu, tam by sa mali jasne definovať kompetencie aj jednotlivá jeho náplň, toho kariérového poradenstva, pretože ten školský poradca pre mňa by sa mal aspoň stať takým vedúcim zamestnancom a mal by na starosti celú tú koordináciu možno aj pedagogických asistentov v škole a v školskom zariadení, ale vzťahovali by sa na neho veľmi jasné podmienky, sprofesionalizovala by sa jeho pozícia, na ktorú musel by mať napríklad prvú atestáciu, kvalifikačné štúdium a hlavne okrem tej profesionalizácie tejto pozície a zavedením toho kvalifikačného štúdia je rozšírenie času na poradenskú prácu školského poradcu, a teda väčšie zníženie úväzku. Len by v prvom rade mal narábať s tými relevantnými informáciami, ktoré my v súčasnosti nemáme.
A ja som očakával a o tom asi budeme diskutovať, že v zákone o vysokých školách konečne príde prepojenie tých jednotlivých databáz v rámci uplatniteľnia absolventov, aby sme to vedeli potom z vysokých škôl pretavovať aj nižšie do stredných škôl, či už gymnázií alebo stredných odborných škôl. V súčasnosti sa to nedeje, spoločnosť Trexima pripravuje nejaké dáta a konečne je už nejakým spôsobom napojená na Sociálnu poisťovňu a ostatné inštitúcie, ale stále sú to iba, stále je to iba 52 % jednotlivých dát veľkých zamestnávateľov, čo absolútne nezachytí to stredné odborné školstvo a my nevieme na základe toho plánovať.
V rámci toho plánovania sa dostávam k tej zásadnej veci, o ktorej sme diskutovali, a my sme v podstate ostali aj v rozpore v rámci konania s ministerstvom, a to je odstránenie správneho poriadku pod plánovaním výkonov. Pre mňa je to absolútne niečo neprípustné, pretože ministerstvo bude môcť... a budem to musieť potom dokončiť teda v ústnej.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.3.2018 17:48 - 17:49 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Budem citovať zo starého a rovnako aj z nového programového vyhlásenia vlády: „Vzdelanosť občanov Slovenskej republiky, ktorú má zabezpečovať v prvom rade kvalitné školstvo, je základným a nevyhnutným predpokladom jej dlhodobej existencie a prosperity. Preto je rozvoj školstva jednou z najvyšších priorít vlády v nadchádzajúcom volebnom období.“ Ja súhlasím. Kam sa však reálne posunulo školstvo v prvom polčase vládnutia tejto koalície? A tá odpoveď je, že nikam.
Môžme si povedať v rýchlosti, že presnejšie, čo sa udialo za tie dva roky. SNS najskôr nevedela vybrať spomedzi 6-tisíc členov svojej strany ministra školstva a vybrala si potom neistého pána Plavčana, ktorý prvý rok tvoril reformu a dookola to všetkým pripomínal. Jeho púť skončil eurofondový škandál za 600 mil. eur. Robert Fico odkázal pánovi Dankovi, že kto je tu pánom, a odkázal aj pánovi Plavčanovi, že aby podal demisiu a následne sa kresla ministerky ujala aj pani Lubyová, ktorej ministerská stolička očividne zachutila.
Pani ministerka začala tým, že o reforme povedala, že sa vlastne nedá realizovať. Okrem toho, že sme sa od SNS dozvedeli, že na školách sa má učiť branná výchova, ruština alebo šach, čo je veľmi koncepčné. Namiesto rozumného prepracovania učebných osnov, úpravy voľby riaditeľov, optimalizácie siete škôl, sfunkčnenie jeho organizácie ministerstva sa pani nová ministerka zmohla iba na to, že zrušila inštitút vzdelávacej politiky a potom vysvetľovala, že vlastne ho neruší.
Dva roky priniesli iba chaos, priniesli nestabilitu, plytvania a komédiu a bol to absolútne stratený čas. Keďže nové programové vyhlásenie vlády je vlastne copy-paste toho starého, môžme očakávať iba ten podobný trend, ktorý bol alebo ktorý bude aj v tomto druhom polčase vládnutia tejto koalície. A naozaj nie je školstvo, nie je priorita tejto vlády.
Ďakujem.
Skryt prepis