Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.4.2017 o 19:00 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.4.2017 19:00 - 19:02 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Kolegyňa Zimenová, ja oceňujem čas, ktorý sa venuješ tejto téme, ako aj energiu, ktorú investuješ pre všetky tieto deti a vyriešenie tohto problému.
Ja som pozorne počúval vystúpenie a vnímam to tak, že sú to ďalšie tri nové pozície osobného asistenta, školskej sestry a pomocného vychovávateľa a títo budú zabezpečovať inú činnosť ako asistenti učiteľa, takže sa nebudú vlastne znižovať počty asistentov učiteľa, ktorí sú pridelení žiakom so zdravotným postihnutím aj v súčasnej dobe. Keďže však zo zákona ministerstvo školstva nie je povinné prideliť financie na mzdy asistenta učiteľa a nemá na nich ani vyhradený balík a vieme, aká je teraz situácia, keďže nárast integrovaných detí a žiakov je omnoho viac, a tieto žiadosti nezvláda, a resp. vyhovenie všetkým týmto žiadostiam nezvláda, v septembri školy žiadali takmer 3 900 úväzkov na asistenta, pridelených bolo iba 1 710. Takže pokiaľ sa nebudú znižovať počty asistentov učiteľov, ktoré aj tak nie sú vlastne pokryté v súčasnosti a vytvárame ďalšie tri nové pozície, tak pri tejto realizácii, ktorá je podstatná, ja to stále hovorím, že je podstatná, a to uznávam, tú vecnú stránku, bude vlastne navyšovanie výdavkov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

5.4.2017 18:37 - 18:38 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, poslanci, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, dúfam (povedané so smiechom), za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada... Pán Poliačik, idete? (Povedané so smiechom. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
166.
Poprosím vás, pán Gröhling, už to dočítajte.

Gröhling, Branislav, poslanec NR SR
167.
... po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rad navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rad Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 4.4.2017 16:23 - 16:24 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že zákon, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona rokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 30.3.2017 18:33 - 18:34 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja iba veľmi krátko.
Poviem vám to takto, pán Mizík. Ja urobím absolútne všetko pre to, aby ľudia ako vy mali čo najmenší vplyv na slovenské školstvo. To, že sedíte tu v parlamente, je omyl. (Potlesk.) To, že sedíte vo výbore pre vzdelávanie, je ten najväčší omyl. Tam je pán predseda výboru, ja neviem, či je to možné, ja sa pôjdem teraz ho spýtať, ak je len minimálna možnosť, aby som podal nejaký návrh na vylúčenie vás z výboru pre vzdelávanie, tak to urobím a budem prvý, ktorý to podpíšem. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.3.2017 18:27 - 18:28 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Pán kolega Sopko, ďakujem veľmi pekne za príspevok. Áno, mali sme dve možnosti, ktoré sme si mohli vybrať, že či upravíme to spôsobom, že riaditeľ sa bude môcť rozhodnúť či učiť, alebo neučiť na základe súhlasu zriaďovateľa, ale mohli sme to upraviť aj spôsobom, aby sme nejakým iným ekvivalentom alebo variantom variovali, čo sa týka hodín, ktoré by mohol učiť, že na veľkých školách by nemusel učiť. My sme si vybrali túto cestu, ale nikde nie je povedané, že o pár mesiacov, keď to bude možné, môžme podať, aby sa opätovne upravil aj počet odpracovaných hodín. Ja si myslím, nie odpracovaných, ale odučených.
Ja si myslím, že aj tak by sme mali prísť možno aj v priebehu týchto rokov, ak tu budeme, k tomu, aby naozaj riaditeľ bol v prvom rade manažér, mal pri sebe poradný orgán, čo sa týka pedagogickej činnosti.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.3.2017 18:14 - 18:15 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Pán kolega Žarnay, ďakujem veľmi pekne za váš príspevok. Ja som veľmi rád, že ste vyslovili, že kvalitu školy ovplyvňuje osoba riaditeľa. To je veľmi dôležité. A tak ako ste aj povedali, že riaditeľ musí riešiť množstvo problémov, zháňa financie, fungovanie školy, rekonštrukcia priestorov, rieši problémy medzi žiakmi, učiteľmi atď. My sme to aj zohľadnili v dôvodovej správe, čo ste vy aj povedali.
A mňa veľmi pozitívne zarazila jedna vec, ktorú ste vyslovili, a opakujem znova, že veľmi pozitívne, že si viete predstaviť za určitých podmienok, že riaditeľ by aj nemal pedagogické vzdelanie, lebo myslím si, že pedagogické vzdelanie nehovorí, že či človek vie šéfovať ľuďom, či je to líder, či vie riadiť a koordinovať zamestnancov, nehovorí, či rozumie ekonomickým procesom, hospodáreniu školy, riadeniu ľudských zdrojov, personálnej agende. A myslím si, že to, čo navrhujeme, by bol prvý krok k tomu, aby sme trochu uvoľnili školstvo, a potom, tak ako som povedal vo svojej úvodnej časti, či už my v nasledujúcich rokoch, alebo potom ďalší parlament, keď sa bude realizovať aj Učiace sa Slovensko, kde je o tom jedna stať, by sme mohli prísť k tomu, že riaditeľ by nemusel mať pedagogické vzdelanie, pokiaľ by sme vedeli zabezpečiť poradný orgán alebo radu, alebo zástupcu, alebo niekoho, kto by mu radil s odbornými vecami, čo sa týka praxe so žiakmi.
Ďakujem vám pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 29.3.2017 11:54 - 11:58 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, myslím si, že je to veľmi jednoduchá úprava, a asi nebudeme o tom veľmi, alebo ja nebudem o tom veľmi informovať. My sme si zadefinovali dva typy riaditeľov, a to sú riaditelia, ktorí veľmi radi učia, keď boli učitelia, učili viac hodín, no takto ostávajú v kontakte s pedagogickou praxou, so žiakmi, žijú s nimi, žijú s učiteľským zborom, učenie ich napĺňa a potencionálne majú na to aj talent a chcú ho využívať. Na druhej strane sú zase riaditelia, ktorí sú lepší ako manažéri, vedia riadiť zamestnancov, vedia motivovať k čo najlepším výkonom, zavádzať zmeny alebo zlepšenia a inovácie. To však ale neznamená, že ich nebaví učiť, ale majú možno množstvo povinností, ktorým sa musia venovať, zlepšili by sme im pracovné podmienky a s ním by fungovanie škôl, ak by učiť nemuseli. Ja môžem povedať, že asi existuje, lebo som dostal teraz dve správy v priebehu týždňa, že existujú riaditelia, ktorí sú reálne noví na tomto poste a potrebujú sa v novej práci zorientovať, a dočasne by im pomohlo, keby nemuseli vyučovať, preto takíto riaditelia by mohli mať možnosť nevyučovať, ak sa so zriaďovateľom dohodnú.
Dnes riaditeľ musí riešiť množstvo problémov, zháňať financie na fungovanie škôl, na rekonštrukciu priestorov. Riešiť problémy medzi učiteľmi, sťažnosti so žiakmi, aj keď máme stále, čo viem, že menej žiakov, snaží sa často zohnať, čo najviac žiakov, aby škola prežila. A pri všetkých týchto povinnostiach sa každým rokom nabaľuje, nabaľujú ďalšie povinnosti, ktorým by sa mohol venovať.
Možno diskutovať, myslím si, že na výbore pre vzdelávanie sa táto téma už aj otvorila, je to veľmi odvážna myšlienka, kde priznávam, že asi by politické nominácie prevážili nad ľuďmi s reálnymi schopnosťami riadiť školu, ale možno do budúcna to nechajme na či už ďalší parlament alebo ďalšie obdobie by mohol riaditeľ šéfovať a riadiť viaceré školy naraz. Dokonca by mohol byť oslobodený od výučby, aby mohol reálne riadiť tieto školy, a tak by sa veľmi zefektívnil v malých mestách a okresoch, kde je škôl pomerne veľa a vzniká medzi nimi naozaj veľmi nezdravý boj o žiaka. Potom sa školy sústredia na boj o žiaka namiesto toho, aby sa sústredili na skvalitňovanie vzdelania a žiakom odovzdávajú informácie alebo veci, ktoré naozaj nie sú dostatočné.
Ale znova som povedal, že toto je veľmi odvážna myšlienka, nechajme ju na nejaké ďalšie obdobie. Nateraz zostávame pritom, jednoducho, pri tej jednoduchej úprave, a to riaditeľ, aby si po dohode so zriaďovateľom vybral, či bude učiť alebo nebude učiť. Stále nechávame zákonom stanovené podmienky pre riaditeľa, ktoré platia aj dnes. Musí mať pozíciu, musí na túto pozíciu spĺňať kvalifikačné predpoklady na ten daný typ školy, musí vykonať prvú atestáciu, splniť dĺžku vykonávania pedagogickej praxe, aktuálne je to päť rokov a najneskôr do troch rokov ustanovenia do funkcie riaditeľa ukončiť funkčné vzdelávanie. My môžme diskutovať o tom, že či je lepší riaditeľ a učiteľ alebo riaditeľ a manažér, nemusíme sa na tom zhodnúť, v konečnom dôsledku si myslím, že stále sú najdôležitejší riaditelia, ich skúsenosti a ich pracovné podmienky, a tie by mali mať možnosť sa rozhodnúť a dohodnúť so zriaďovateľom, či bude lepšie, ak budú naďalej vyučovať, alebo, že či sa budú naplno venovať riadeniu školy.
Ja vás týmto žiadam, aby ste podporili tento návrh do druhého čítania, kde sme otvorení zadefinovať ostatné náležitosti.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

29.3.2017 11:52 - 11:52 hod.

Branislav Gröhling
Pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, iba veľmi v skratke. Táto novela má za cieľ dosiahnuť stav, aby riaditelia základných škôl, stredných škôl neboli povinní vykonávať priamo vyučovaciu činnosť v prípade, ak s tým zriaďovateľ súhlasí. Toľko iba v skratke, potom, ak môžem, hneď do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.3.2017 11:50 - 11:51 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, kolegovia.
Ku kolegyni Remišovej. Myslím si, že obidvaja sme boli svedkami toho, ako pán minister sa v marci, v treťom mesiaci dozvedel o tom, že inšpekcia nemá dostatočný rozpočet na svoje fungovanie, a toto by sme všetko vedeli zistiť v rámci tejto správy.
Ku kolegyni Zimenovej. Tá správa, ktorú by podávalo ministerstvo, má dve časti. Tú všeobecnú by sme nechali absolútne otvorenú, aby si ministerstvo tam vložilo a vyslovilo, čo ono uzná za vhodné, a definovali sme iba tú druhú, osobitnú časť. Samozrejme k tej druhej osobitnej časti sme otvorení, tak ako som povedal, na to, aby sme upravili či už formuláciu alebo sme tam dodali ostatné náležitosti a celé to je naozaj, ak sa to dostane do druhého čítania, môžeme to upraviť cestou a môže byť hodnotná správa, ktorá k 15. septembru bude vibrovať v celej spoločnosti.
A k pánovi Poliačikovi, veľmi dobre Martin pomenoval, že sa sťažujeme na nedostatok informácií, a toto je možnosť poskytnúť tieto informácie. A my už ďalej nebudeme polemizovať o tom, že či jednotlivé merania, hodnotenia alebo čokoľvek sú urobené na základe toho, že sa zle vyučuje alebo inak vyučuje a budeme mať jasnú správu, že ako to je a k tomu budeme môcť pristupovať a meniť.
A k pánom Jurzycom alebo Peťovi Štarchoňovi. Ďakujem veľmi pekne. A naozaj musíme povedať, že informácie my prioritne dostávame zo všetkých správ zo zahraničia, z OECD a toto by bola konečne jednotná komplexná správa zo strany ministerstva školstva o stave v slovenskom školstve.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 29.3.2017 11:32 - 11:41 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dovoľte mi teda ešte raz v stručnosti povedať, o čom je táto novela, ktorú predkladáme v rámci školského zákona 245. Veľmi v stručnosti. Každoročne do 15. septembra dávame ministerstvu školstva povinnosť, aby predložilo parlamentu správu o monitorovaní a hodnotení kvality vzdelávania a táto správa by mala obsahovať dve časti. V tej prvej všeobecnej časti ministerstvo môže zhrnúť akékoľvek monitorovanie, ktoré sa uskutočnilo, ich súhrnné výsledky, stav, kľúčové problémy alebo nedostatky, ktoré boli identifikované, čo sa týka úrovne vzdelávania, vedomostí a schopností žiakov.
Myslím si, že v súčasnosti, aj keď sa tvorí, ako pán minister povedal, najväčšia reforma školstva za 25 rokov, tak parlament ani verejnosť nie je informovaná o tejto reforme a my by sme potrebovali každoročne získavať informácie, ktoré nedostávame. V súčasnosti aj pán minister v reálnej situácii sa vyhýba všetkým diskusiám alebo kontaktom, kde by sme sa mohli spýtať na jednotlivé informácie, aby mohol prezentovať Učiace sa Slovensko verejnosti. Ja si myslím, že keď to má byť reforma alebo najväčšia reforma za 25 rokov, ktorú prezentovali, tak v spoločnosti by to malo reálne žiť a malo by to reálne vibrovať.
Ak sa bežných ľudí spýtate na ktorýkoľvek úkon alebo vec z minulosti, či už II. pilier, odvodový bonus, rovnú daň, tak každý vám bude vedieť vysloviť alebo si bude aspoň pamätať, že čo to je. A ak sa spýtate na Učiace sa Slovensko, najväčšiu reformu za 25 rokov, tak nikto nebude vedieť definovať žiadne opatrenie, pretože je to veľmi obšírny dokument. A možno aj keby som sa spýtal vás, kolegovia, aby ste mi povedali aspoň dve, tri, päť opatrení z tohto dokumentu, tak by ste ich nevedeli vysloviť.
Preto cieľom je, aby ministerstvo školstva raz ročne nás informovalo, aj ako táto reforma bude pokračovať alebo čo len zváži ohľadom informácií. Ja to možno pomenujem, že v súčasnosti pána ministra vnímam, ako on o sebe hovorí, že reformátor, tak ja mu budem hovoriť, že je to taký milý reformátor, lebo my nevieme, kam tú reformu chce posúvať ďalej a aké informácie nám chce poskytovať.
Takže to by mala byť tá prvá všeobecná časť, ktorej sa týka. Ja ešte musím podotknúť, že aj na výbore pre vzdelávanie, ktoré sme mali, tak odznelo veľmi veľa zaujímavých informácií, ktoré by ste mali počuť aj vy. Hlavná školská inšpektorka na poslednom zasadnutí prezentovala správu o výchove a vzdelávaní alebo správu o stave, výchove a vzdelávaní, kde jedna časť bola veľmi zaujímavá a týka sa celej spoločnosti, a to je extrémizmus. V rámci hodnotových a postojových otázok, ktorých sa ona pýtala vybratej skupiny žiakov, prišla na to, že, alebo tie odpovede boli také, že na prvom mieste, čo sa týka informácie o extrémizme, bol internet, na druhom mieste boli tlačové médiá a na treťom mieste bola škola. Čo sa týka rodiny, tak bola až na siedmom mieste, dokonca ju predbehla ešte aj ulica v stave získavania informácií.
Ja viem, že škola nemôže predbehnúť internet a digitálnu dobu a tlačoviny, ktorá je, ale aspoň zásadným spôsobom by mala ovplyvniť vnímanie a analyzovanie týchto výsledkov, ktoré mladí ľudia dostávajú z novín, teda podporovať či už kritické myslenie, logické myslenie alebo spájanie jednotlivých, jednotlivých informácií.
Ja musím povedať, že na základe aj tohto, čo zverejnila štátna školská inšpektorka, minister školstva cez priamo riadené organizácie, ako je ŠPÚ, neurobil žiadne opatrenia od minulého roku a tento dokument je vonku zverejnený asi štyri mesiace. A my sme nezažili žiaden posun alebo žiadne úkony, ktoré by nastali aj v rámci týchto informácií. A to som vyslovil iba jednu vec, ktorá by vás mohla zaujímať a ktorú by mohol v rámci tohto dokumentu, ktorý by ministerstvo muselo predkladať k 15. septembru, že by mohla obsahovať, okrem iných informácií, ktoré my neurčujeme, nechávame ministerstvu, aby si ono zvážilo, že aké informácie chce prezentovať a čo by bolo pre nich alebo pre ministerstvo a ministra najdôležitejšie.
Tá druhá časť, ktorú sme reálne zadávali, a v dôvodovej správe si ju, resp. v litere zákona si ju viete prečítať, by mala mať osobitnú časť, ktorá analyzuje, čo sa v externých hodnoteniach žiakov pýtame a ako sa tieto otázky a ich zameranie menili za uplynutých päť rokov. My chceme, aby reálne bolo pomenované, pretože zo strany verejnosti je veľký tlak, že v rámci všetkých meraní a hodnotení sa pýtame na niečo, čo vlastne sa neučí. Takže my chceme vedieť, ako za päť rokov sa tieto otázky vyvíjali.
Ja musím povedať, že asi keď sme študovali všetci, no tak sme dostali nejakú informáciu, ktorú sme si prečítali alebo našli aj v encyklopédii a tam sme mali presné vyjadrenie, že čo daná informácia znamená. V súčasnosti mladí ľudia... A to sme brali ako sväté, to sme sa naučili a to sme aj používali. V súčasnosti mladý človek dostane nejakú informáciu, ktorú, predpokladám, zadá do Googlu, tam mu nájde pätnásťtisíc ďalších odkazov a on musí vyselektovať svojím logickým a kritickým myslením, ktorá tá informácia je správna. A my chceme iba porovnanie, že či tieto otázky, ktoré hodnotia vzdelávanie na Slovensku, sú takéto, alebo sú to čisto encyklopedické, aby sme potom mohli robiť ďalšie úpravy a ďalšie rozhodnutia.
Ja musím ešte vysloviť, že v rámci tej všeobecnej časti, ktorá, ktorá je, tak v testoch PISA sme opätovne skončili pod priemerom a do testov PISA sa zapájame už od roku 2006, teda resp. 2003 v prípade matematiky a čítania. A výsledky našich žiakov od roku 2009 iba klesajú vo všetkých troch gramotnostiach. Ja teraz nerozprávam, že toto je chyba súčasného pána ministra. Je to kontinuálne zanedbávanie a možno nezáujem celej spoločnosti a nás aj ako parlamentu o oblasť školstva, ale aj na základe informácií, ktoré by sme počuli, vždy k 15. septembru by sme vedeli, čo ministerstvo plánuje urobiť s jednotlivými opatreniami.
Možno aj v súčasnosti určite vnímate čitateľskú alebo Rok čitateľskej gramotnosti, ktorá by tiež mohla byť súčasťou tejto všeobecnej časti, ale keď sa, keď cestujete po Slovensku a po školách a spýtate sa učiteľov alebo riaditeľov, že čo je vlastne obsahom čitateľskej gramotnosti, keďže nás čaká ďalšie testovanie v rámci PISA, tak vám školy nebudú vedieť nič povedať. To je zase niečo, čo by sme tu mohli si vypočuť a následne na to reagovať, možno interpelovať alebo iným spôsobom tlačiť na ministra, aby naozaj boli vytvorené v prvom rade podporné mechanizmy pre učiteľov a tieto podporné mechanizmy aby boli zavádzané aj do praxe. Ja sa teraz nebudem venovať priamo riadeným organizáciám, ktoré ministerstvo má, a asi všetci vieme, ako fungujú. Keď neviete, tak možno súčasťou tej všeobecnej časti, ktorú ministerstvo bude prezentovať, by mohla byť aj správa o priamo riadených organizáciách.
Ja si myslím, že všetky tieto veci budú alarmujúcou správou, na ktorú, na ktoré, bohužiaľ, nikto teraz nereaguje a nereaguje na ne ani minister, nereagujeme na ne ani my. My máme možno tú výhodu aj s pani spravodajkyňou, že sme členmi výboru pre vzdelávanie a že tam môžeme klásť určité otázky, ale ostane to naozaj iba v tom uzatvorenom priestore. A pokiaľ my sa k tomu verejne nejako nevyjadríme, tak či už vy ako poslanci alebo verejnosť sa nevie dostať k týmto informáciám.
Ja si myslím, že vo všeobecnosti sa my venujeme iba vybaveniu škôl, interaktívnym tabuliam a ostatným náležitostiam. To, čo je však dôležité, je vzdelanie mladého človeka a jeho uplatnenie následne v praxi. A to nehovorím o uplatnení, aby sme ho zaškatuľkovali a pripravovali ho iba na dve veci, a to úrad práce alebo zamestnať, ale aj na rozvíjanie jeho schopností, možno aj plniť si sny a zakladať živnosť, otvoriť si nový podnik a tak ďalej, fungovať. Všetky tieto informácie, ktoré by poskytlo ministerstvo v rámci tejto správy, by nám vedelo ukázať oblasť, ktorá zahŕňa aj odpovede.
Myslím si, že je načase, aby otázka kvality vzdelávania prestala byť témou, ktorej sa venuje iba možno hŕstka ľudí a nadšencov a autorov reformného materiálu Učiace sa Slovensko, ale ktorej sa budeme venovať, alebo my na zasadnutí výboru pre vzdelávanie, ale malo by to byť v prvom rade celospoločenská a samozrejme celoparlamentná téma.
Ja by som vás teda veľmi rád poprosil o podporu tohto návrhu, o posunutie do druhého čítania, kde sme otvorení akceptovať vaše pripomienky.
Ďakujem.
Skryt prepis