Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne kolegyniam. Ja by som ale reagoval na pánov. Dovolím si pána predsedu výboru najskôr. Myslím si, že o tom sa môžeme rozprávať veľmi dlho, ale ja budem stále rozprávať o kvalite toho školstva. Rozprávali sme o tom aj na výbore, že my nemáme absolútne žiadne čísla, na základe čoho sa robia ďalšie rozhodnutia. Ďalšie rozhodnutia sa nemôžu robiť na základe ekonomických čísiel, na základe emócií, ale musia sa robiť na základe toho, aké je uplatnenie tých absolventov, aká je kvalita týchto žiakov.
A teraz prejdem k pánovi kolegovi Gálovi, úplne bez emócií, bez ničoho, veľmi konštruktívne. Vy ste hovorili, že málotriedky vykazujú vysokú kvalitu. Aj pani štátna školská, pani štátna inšpektorka, pani Kalmárová povedala, že čím menšia škola, tým sú horšie výsledky. Ja sa veľmi teším, teraz cez leto by malo byť testovanie a sme na to pripravení, že rozdelíme jednotlivé školy, ktoré sú málotriedky a ktoré sú normálne školy. A ja som veľmi zvedavý, že ako dopadnú v rámci tohto testovania. A pre mňa toto by bolo nejaké riešenie a neviem, ako to funguje, možno teraz naozaj poviem hlúposť, ale prišlo mi, že radšej sme mohli počkať a radšej sa mohol posunúť platnosť, účinnosť tohto zákona, pán minister radšej mohol dať výnimku, mohlo sa to reálne pripraviť. Lebo aj vy, pán poslanec Gál, ste povedali, že sa pripravuje nový zákon financovania. Takže my teraz niečo schválime, a v septembri, októbri alebo v novembri, keď pán minister prinesie nový zákon o financovaní to budeme opäť meniť? Veď tá novelizácia toho školského zákona, veď všetci sme tu videli, že koľko toho tam je. V tom sa už reálne nedá ani orientovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, v súvislosti s málotriedkami sa ako hlavný argument používa hlavne dostupnosť vzdelania pre všetkých. Ja chcem povedať, že určite som za to, aby málotriedky boli zachované tam, kde sú potrebné. Je nutné ich zachovať tam, kde v blízkosti nie sú žiadne iné plnoorganizované školy. Ak je obec príliš vzdialená od iných obcí, kde sú tieto plnoorganizované školy alebo v prípade ich nespája žiadna cesta, nechcem hovoriť, že autobusové spojenie, ale žiadna cesta s okolím.
Táto novela sa od septembra má dotknúť 60 škôl, ktoré ministerstvo uvádza v prílohe zákona. Ja iba pripomeniem, že je to 60 škôl, ktoré majú žiakov od päť do jedenásť. Tridsaťšesť týchto škôl je vyučovacích s jazykom slovenským, 23 s jazykom maďarským a jedna je s jazykom rusínskym, tak ako uvádza aj dôvodová správa.
Ale pozrime sa, že koľko z týchto škôl je naozaj v ťažko dostupných oblastiach, a teda ktoré sú nevyhnutné. Je pravdou, že 59 z tých 60 škôl má plnoorganizovanú základnú školu v blízkosti do 15 kilometrov. 36 z týchto 60 škôl má plnoorganizovanú základnú školu dokonca v blízkosti do 6 kilometrov. Teda z väčšej časti ide školy, ktoré sú relatívne v blízkosti iných plnoorganizovaných škôl, a dokonca z tých 59, lebo ja som si robil tabuľku, je 44 škôl v obciach, ktoré majú absolútne dokonalé autobusové spojenie, takže môžu ich využívať žiaci v druhom stupni. Navyše v súčasnom demografickom vývoji zrejme mnoho z týchto málotriedok naozaj zaniknú, a preto sa musím spýtať, či toto riešenie, toto jednorazové riešenie, zachránenie týchto škôl je naozaj koncepčné, a že či je to riešenie problematiky. Ja si myslím, že nie, lebo v prípade viacerých týchto škôl, ktoré, myslím, že v prípade iba tých 36 škôl, o ktorých rozprávam, by možno stálo za zváženie zriadiť špeciálne školské autobusy, ktoré by vozili tieto deti do väčších škôl s pedagogickým kvalifikovaným dozorom. Išlo by určite o efektívnejšie riešenie tejto situácie.
V konečnom dôsledku si povedzme, že je užitočné, ak žiaci vyrastú a budú dochádzať na druhý stupeň do najbližšej plnoorganizovanej základnej školy, ja len pripomeniem ešte zopár ľudí, že aj splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny pán Bukovský za stranu MOST - HÍD povedal, že musíme nájsť koncepčnejšie riešenie, ako sám povedal, že toto riešenie by mali byť školské autobusy s kvalifikovaným a pedagogickým dozorom.
Teraz mi napadla jedna myšlienka, ktorú som aj hovoril vo faktickej, že príde mi veľmi vtipné, že zákon pred tromi rokmi aj množstvo poslancov, ktorí tu sedia, schválili a teraz bude hlasovať za to, aby sa tento zákon zmenil. Na jednej strane sa to podporuje, na druhej strane sa to nepodporuje. Pre mňa aj ministerstvo trošku, nechcem povedať, že zavádza, ale na jednej strane hovorí o racionalizácii, o zlučovaní a zrušení základných a stredných škôl, ja viem, že budete hovoriť teraz, že až od druhého stupňa, ale najskôr to bolo hovorené všeobecne, ktoré majú teda žiakov a nevystačili im tieto bežné normatívy, a na druhej strane chcete robiť racionalizáciu.
Ja využijem, pán poslanec Gál, keď ste tu, nechcem hovoriť nič, čo sa týka programového vyhlásenia vlády, ani tam komentovať veci, ale ja som to tak pochopil z toho, čo vy ste rozprávali, že všetky tie ostatné, a nehovorím o tom obsahu, hej, že všetky tie veci, ktoré ste dávali, ste tak potlačili, a že ste zvýraznili tie málotriedky. Ale pre mňa to tu nie je koncepčné riešenie, vyriešiť málotriedky tým spôsobom, že novelou zachrániť 60 málotriedok v tomto roku, keď na budúci rok ich môže byť 90 a nevyriešite financovanie ani nič ostatné, hej.
Ja si myslím, že vzniká dosť nespravodlivá situácia, pretože takto na jednej strane nútime mať viacej žiakov vo veľkých školách a malým školám v podstate dovolíme mať žiakov iba menej. Nie je to férové voči zriaďovateľom, nie je to férové voči riaditeľom bežných základných škôl. Preto si povedzme, že oni musia naháňať čo najviac žiakov, aby im vystačil normatív, aby mohli zaplatiť zamestnancov, aby im školu nezavreli. Oni musia plniť nejaké minimálne počty tých žiakov v triedach. Učitelia, riaditelia z týchto bežných základných škôl musia žiadať o finančnú pomoc rodičov, iných, aby im prispeli. Všetci vieme tie príhody s plastovými oknami, IT technikov, počítačových miestností a tak ďalej. Tieto školy stále potrebujú viacej žiakov, aby im financie z normatívov vystačili, a na druhej strane málotriedky, ktoré dostávajú na žiaka omnoho viacej peňazí, majú zvýšený normatív, mnohé sú dofinancovávané cez dohadovacie konanie a k tomu ani ešte nemusia pri tých 36 plniť ten minimálny počet žiakov. Mne to príde veľmi neférová situácia oproti ostatným školám. A toto naozaj nie je, ako to bolo spomínané, o nejakých ekonomických aspektoch, lebo ja si myslím, že to by malo byť asi aj ten vedľajší efekt. Ja keď som vnímal vždy parlament, tak som ho vnímal tak, že sa zaoberal tým, že či voliť riaditeľa školy, či zrušiť alebo nezrušiť deviaty ročník, či taká maturita alebo onaká maturita je dôležitá.
Ale ja si myslím, že sa nezameriavame na najdôležitejšiu vec, ktorá je, a to je na kvalite vzdelávania, ktorú poskytujeme týmto mladým ľuďom. My by sme mali rozprávať o kvalite vzdelávania, mali by sme rozprávať o výsledkoch našich žiakov. Ja neviem, že či je tu ešte, teraz ma napadlo, pani poslankyňa Cséfalvayová v istej tlačovej správe minulý týždeň povedala, že málotriedky tvoria, ja to prečítam, aby to bolo doslovne: "sociálny a kultúrny život obce, a preto by nemali byť zrušené".
Ja si myslím, že asi všetci s tým súhlasíme, že naozaj škola je určitým spôsobom súčasťou kultúrneho a spoločenského života v tej obci alebo meste. Ja sa ale musím spýtať, že načo nám slúžia školy. Že či školy nám slúžia na to, aby poskytovali nejaký kultúrny program tej obci, alebo, a mali by byť nejakými kultúrnymi stánkami, alebo že či školy sú vzdelávacie inštitúcie a v prvom rade majú vzdelávať? Lebo to je pre mňa priorita. Myslím si, že koncepčnejšie bolo by zamerať sa na výsledky týchto škôl, prosím vás. Nesledujme teda počet, množstvo žiakov, lokalitu, či tvoria kultúru obce, alebo netvoria kultúru obce, ale namiesto toho, prosím vás, sledujme konečne v školstve kvalitu výučby, výsledky žiakov a ich pripravenosť reálne na druhý stupeň, ktorá je. A na základe týchto informácií by sme mali postupovať.
Keď sa dozvieme, a ja som už povedal aj na našom výbore, že keď sa dozvieme, že tieto školy majú najlepšie výsledky alebo lepšie výsledky ako iné základné školy, úplne ich podporujme, zachovajme ich, ale nevytvárajme teraz takú nespravodlivú situáciu, v ktorej štandardné základné a stredné školy musia bojovať o žiakov a musia spĺňať minimálne počty, zatiaľ čo v tomto roku, teda v nasledujúcom školskom 60 málotriedok bude ospravedlnených a ďalší školský rok ich môže byť 90. Na to, čo chceme vo vzdelávaní dosiahnuť, sa môžeme pozrieť naozaj dvomi pohľadmi, a buď je to ekonomický aspekt, teda buď chceme v tom vzdelávaní mať nejaký systém, teda systém, efektivitu, alebo nie. Že buď chceme efektívne vynaložiť tie financie za tie kvalitné výsledky, ktoré sú, alebo nie. My môžeme povedať, že buď chceme, buď chceme kvalitu alebo chceme iba kvantitu a chceme množstvo mať málotriedok. Ja si myslím, že tieto dve veci by sa ale mohli dať aj skĺbiť. Hej? A my momentálne sa veľmi, veľmi nesprávne zameriavame na kvantitu a povedzme si pravdu, že o tej kvalite absolútne nič nevieme. Keby v tej dôvodovej správe bolo, že málotriedky sú kvalitnejšie na základe testovania, na základe porovnávania, na základe výsledkov v druhom stupni, ja nepoviem ani pol slova. Ale my absolútne teraz nevieme, na základe čoho fungujeme, a myslím si, že všetky vyjadrenia sú prioritne emotívne a nie sú podložené číslami. Takže by sme sa mali sústrediť na to, či škola pripravuje žiaka na život, mali by sme sa sústrediť na to a zaujímať sa, že čo urobiť už na prvom stupni, ako zmeniť výučbu, ako pripraviť žiakov na ďalšie vzdelávanie, aby neskôr v pätnástom roku naši žiaci aj v tých medzinárodných hodnoteniach neklesali, ale aby, naopak, aj stúpali a aby sa tieto výsledky stále zvyšovali. Ja si myslím, že toto by malo zaujímať prioritne parlament a ministerstvo.
Mimochodom, mám tu ešte tak rýchlo poznačené, čo som si pozeral, že aj OECD nás upozornilo, že máme priveľa malých škôl na Slovensku. Hej? Pri tej otázke málotriedok teda môžeme hovoriť o tom, že mnohé z uvedených málotriedok, ktoré má zákon chrániť, sú naozaj v dostupnosti iných škôl, a teda nie sú nevyhnutné. Môžeme argumentovať aj tým, že množstvo z nich naozaj nedokáže fungovať z navýšených normatívov a snaha zachovať ich trošku odporuje tej snahe o racionalizáciu.
Ja si myslím, že naozaj by sme sa na túto problematiku mali aj na problematiku iného školstva, myslím teraz regionálneho, či už základného, alebo stredné školy, pozerať cez kvalitu toho vzdelávania a mali by sme sa pozerať na výsledky týchto škôl, až na základe toho prinášať nejaké riešenia.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za príspevok. Ja chcem a ja to budem stále opakovať, že málotriedky by určite mali byť zachované tam, kde sú potrebné, je ich nutné zachovať, kde v blízkosti nie je žiadna plne organizovaná škola alebo nám to nedovolí cestovanie, alebo priestor.
Ale vy ste spomínali alebo ty si spomínal obec Vyšný Kubín, tak v rámci toho Vyšného Kubína oni budú mať 11 žiakov, tak najbližšia obec, resp. najbližšia plne organizovaná škola je v Dolnom Kubíne a sú to štyri kilometre a cesta trvá iba osem minút. Myslím si, že v tomto prípade naozaj by bolo výhodnejšie pre tých jedenásť žiakov na tie štyri kilometre zabezpečiť dopravu autobusovú s pedagogickým dozorom kvalifikovaným a bolo by to omnoho rýchlejšie a perspektívnejšie pre tých rodičov aj pre tie deti, aby boli začlenené do tej plne organizovanej školy.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán Dostál, ja by som sa..., vy ste právnik, možno vy by ste mali povedať v rámci k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu, lebo to som pred tým nestihol povedať.
Prosím vás, poučte ma, lebo my budeme meniť § 29 vlastne a budeme tam dávať tú vetu o tých minimálnych počtoch, ktoré rušíme, a tam je napísané, že zriaďovateľ základnej školy môže určiť v osobitných prípadoch aj nižší počet žiakov v triede, ako je počet žiakov uvedený v ods. 8 až 15, a je tam uvedená vzdialenosť, je tam uvedený jazyky menšín, sociálne slabších, ale bod d), ktorý ma zaujal, sú prípady hodné osobitného zreteľa.
Nechápem, prečo teda ideme do zrýchleného konania a prečo vôbec robíme zmenu tohto zákonu, pretože každý, kto chce mať tú málotriedku, tak na základe tohto bodu d), ktoré sú prípady hodné osobitného zreteľa, tú málotriedku môže nechať a nemusí tam byť určený ten minimálny počet žiakov.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Beblavý, ďakujem za vaše vystúpenie. Ja k tomu iba dodám, že z tých šesťdesiatich škôl, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe, až tridsaťšesť škôl má dostupnú plnoorganizovanú školu do šiestich kilometrov, takže tento problém by sa dal riešiť aj iným spôsobom.
Ja ešte musím vysloviť aj to, že som, je to tak vtipné podľa mňa, že pred tromi rokmi aj niektorí poslanci, ktorí tu sedia, hlasovali za ten zákon. A teraz o tri roky budú hlasovať zasa za niečo iné, čím absolútne potláčajú tú myšlienku pred tými tromi rokmi, a pre mňa je to celkom vtipné.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič, na som veľmi rád, že ste spomínali Estónsko. Lebo odkedy sa Estónsko stalo samostatnou krajinou, jeho ekonomika vzrástla 10-násobne so zameraním hlavne najmä na IT sektor. Estónsko si ale dalo za cieľ do roku 2015 vytvoriť informačnú spoločnosť a súčasťou tohto plánu bolo aj školstvo. A teraz meraním PISA spomedzi krajín Európskej únie sú Estónci druhí v matematike a v prírodných vedách a v čítaní sú štvrtí. Takže krajina prispôsobila tie osnovy novej ekonomike a viedla učiteľov k inovatívnym metódam učenia a zaviedla absolútne rýchly internet a počítate do všetkých škôl, aby všetci žiaci dostali rovnakú možnosť stať sa digitálnymi občanmi a mohli využívať systém, ktorý ste aj vy pomenovali.
V školách teda funguje elektronický e-systém, ktorý využívajú žiaci a učitelia, rodičia na sledovanie jednotlivého pokroku svojich žiakov. Malo to niekoľko pilierov. V prvom rade to boli nové národné osnovy, ktoré sa zameriavali na tradičné predmety a aj na iné kompetencie, a hlavne na kritické, logické myslenie a riešenie týchto problém. Tieto osnovy určili iba rámec a cieľ výučby, no školám prenechali absolútnu autonómiu a cieľ, ako to dosiahnuť. A školy majú v podstate tú výhodu, že môžu samy navrhovať a zavádzať plány na zlepšenie systému a prispôsobovať ho požiadavkám v svojej oblasti alebo aj finančnými podmienkami.
Pre mňa dôležité bolo pozdvihnutie statusu odborného vzdelávania a prípravy. Pri tej informačnej ekonomike Estónci nezabudli ani na remeslá a odborné vzdelávanie a v krajinách vytvorili viaceré, hlavne funkčné vybavené centrá odbornej prípravy, kde momentálne študuje viac ako 30 % stredoškolákov na odborných školách. U nás v duálnom vzdelávaní je to iba 0,3 %.
Ja by som veľmi rád zažil takéto prepojenie IT sektoru v oblasti školstva aj u nás na Slovensku.

Pán Petrák, ja som si uvedomil, že ja vás veľmi rád počúvam, pretože vy veľmi dobre položíte otázku, vy veľmi dobre aj odpovedáte a ja súhlasím s väčšinou tých odpovedí. Len mi tam chýbajú tie činy, ktoré doteraz. Ale aby som v rýchlosti iba prebehol.
Súhlasím s vami, že určite nerobme žiadne analýzy, lebo ich už máme toľko a stáli toľko peňazí, že až-až. Možno iba jednu tú analýzu z roku 2010 by sme mohli použiť, a to je tá optimalizácia priamo riadených organizácií, ktorá nám naozaj veľmi chýba. Som rád, že ste vyslovili, že ten kreditový systém nie je dobrý, lebo on naozaj nie je dobrý a tie kredity prinášali iba platy učiteľom alebo navýšenie platov učiteľov, ale neprinášali absolútne žiadne vedomosti.
Čo sa týka toho normatívu, ja opäť súhlasím, že normatív na žiaka, na triedu, plus nejaká pridaná hodnota, že vy ste to aj testovali alebo skúšali ste to, nebol 100-percentný. On nikdy nebude 100-percentný a vždy bude niekto, kto bude postihnutý, ale poďme do toho, pretože tento systém, ktorý teraz máme, tak je absolútne, nechcem povedať absolútne, je zlý a každý iný bude omnoho lepší.
A k tomu duálnemu vzdelávaniu. Ja nie som proti tomu, aby malé a stredné podniky vstúpili do duálneho vzdelávania, ale nefunguje to ani s veľkými podnikmi. My sme sem preniesli nejaký systém, ktorý v Nemecku funguje historicky, 20, 30, 40 rokov a má absolútne iné kamene a základy. Tam sú stavovské organizácie, kde je povinné členstvo, ktoré sú platené. Ja súhlasím s vami, že potom tieto organizácie, ja ich nazývam, tých sedem, ktoré certifikujú, ja ich nazývam, že sedem zhavranelých bratov, lebo oni naozaj iba načahujú ruku a chcú peniaze. Ale toto všetko sme my vedeli ešte predtým, než tento systém sa začal realizovať. Prečo sme teda ho sem preniesli a prečo sme ho začali robiť? Lebo ten systém duálneho vzdelávania na tých stredných školách reálne fungoval, nejako, ale fungoval. Možno stačilo iba dovybavovať jednotlivé centrá odborného vzdelávania a nejakým spôsobom ho upraviť a nemuselo sa to robiť takýmto spôsobom – zákonom.
Ďakujem.

Martin, ďakujem ti veľmi pekne. Som veľmi rád, že som ťa stretol, že môžem s tebou spolupracovať, a som rád, že si vyslovil aj to, že treba sledovať aj to šťastie a spokojnosť mladých ľudí, aj učiteľov v tom školstve. Určite k tomu ale pridajme to, o čom stále debatujeme, že treba sledovať aj uplatnenie absolventov po ukončení toho štúdia. A určite sledujme, aj ako sa budú využívať celkove tie investície, ktoré sa plánujú dať do toho školstva. My potrebujeme reálne čísla, s ktorými môžeme robiť, a tie nám RIS-ka ako rezortný informačný systém nedáva. Ja som veľmi rád, že si spomenul aj racionalizáciu a optimalizáciu siete škôl. Aj v tejto sále sú zriaďovatelia škôl. No ja sa ich teda pýtam, že či sú pripravení podporiť aj pána ministra a podporiť celé to zlučovanie a zrušenie škôl.
Ale treba aj vysloviť, pán minister, že či vy ste pripravený, že keď bude tá racionalizácia siete škôl, že či sa budú racionalizovať aj priamo riadené organizácie ministerstva školstva.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, ja len veľmi v rýchlosti by som rád vyjadril k programovému vyhláseniu vlády v oblasti školstva.
A nedá mi nespomenúť takú príhodu spred dvoch dní, kedy sa bývalý exminister školstva, nehovorím teraz o našom exministrovi, vyjadril, že toto programové vyhlásenie vlády je na hranici realizovateľnosti, a ja sním úplne súhlasím a dokonca si myslím, že už je za tou hranicou tejto realizovateľnosti. Celý tento dokument používa slová ako "upravíme, vykonáme, podporíme", ale nehovorí, že ako tieto zmeny sa uskutočnia. Pre mňa tento dokument teda reaguje iba na problémy, ktoré tu máme, a snaží sa ich naprávať a tento program pre školstvo je iba opravovaním toho, čo tu reálne nefunguje, a to, čo bolo spôsobené za ostatné štyri roky.
Ja iba zopár konkrétnych príkladov. Veľmi sa stále rozpráva o investícii 2 mld. a ja budem citovať, je napísané, že "za cieľ máme dobehnúť priemer Európskej únie". My opäť iba reagujeme na ten nedostatok, ale nesnažíme sa ísť ďalej. Ja by som bol veľmi rád, keby sme už konečne nedobiehali iba ten priemer, ja by som bol veľmi rád, keby sme sa nesnažili iba niekoho dobehnúť, ja by som odporúčal pánovi ministrovi, že poďme niekde na štadión, pozvime tam niekoľko tisíc mladých ľudí, on nech sa tam reálne postaví a nech povie, že konečne budeme v Európskej únii priemerní. A uvidíme, čo tí mladí ľudia povedia, ako sa budú cítiť a ako uvidia tú skvelú svoju budúcnosť. Okrem iného s kolegyňou Remišovou alebo s kolegom Poliačikom sme sa stále pýtali, že koľko z tých 2 mld. sú reálne eurofondy a koľko sú verejné financie. Doteraz sme sa nedostali k tomu, k tej odpovedi.
O platoch učiteľov asi netreba rozprávať, bolo to vyjadrenie včera. Ten protest bol veľmi výrazný a cez 7-tisíc ľudí, ktorí prišli, a oni vlastne tou nespokojnosťou povedali, že čo si myslia o tom statuse v tom programovom vyhlásení vlády, kde sa pojednáva o platoch.
Mojou srdcovou záležitosťou je duálne vzdelávanie, ktorému sa venujem už cez 11 rokov. Ja by som len chcel povedať, že na stredných odborných školách v súčasnosti študuje 140-tisíc mladých ľudí, ktorí majú byť súčasťou nefunkčného duálneho systému vzdelávania. A programové vyhlásenie vlády sa týmto zaoberá iba niekoľkými odstavcami. Ja chcem teda znova zopakovať, že tých 140-tisíc mladých ľudí a ich budúcnosť v tom nefunkčnom systéme duálneho vzdelávania je zhrnuté do niekoľkých odstavcov.
Ja som nemal dostatočné množstvo času, aby som overil celé plénum naše. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, 13 z vás majú vyštudovanú strednú odbornú školu a pozrite, kam ste to dotiahli. Poďte mi, prosím vás, pomôcť, aby sme aj tým 150 tisícom mladých ľudí dopriali tú skvelú budúcnosť, ten profesný rast a tú kariéru, ktorú sme urobili aj my. Ja iba zopár informácií, aby ste vedeli, do duálneho systému vzdelávania sa zapojilo iba necelých 90 škôl a iba necelých 440 žiakov, čo je v podstate iba 0,3 % celkového objemu. Mňa veľmi zaujalo v tých veciach iba dve veci, ktoré sú tam, a to je, že duálny systém alebo zmena duálneho systému sa udeje vtedy, keď zapojíme malých a stredných podnikateľov alebo malé a stredné podniky.
Prosím vás, do duálneho systému vzdelávania sa nechcú zapojiť ani veľké podniky, pre ktorých je to jednoduchšie, a my teraz tam chceme zapájať malých a stredných podnikateľov, pre ktorých je to absolútne nerealizovateľné. Ja by som skôr tam chcel vidieť nejakú povinnosť podnikov, kde je kontrola štátu, ktorí sa budú musieť zapojiť do systému vzdelávania. Ja by som tam rád videl povinnosť podnikov, kde, ktoré dostávajú nejaké daňové stimuly alebo úľavy, aby oni mali povinnosť sa zapájať do systému duálneho vzdelávania.
Veľmi zaujímavá bola vec, ktorá sa spomína v programovom vyhlásení, a to potreba vzdelávania učiteľov a majstrov na stredných a odborných školách a umožňuje sa podnikom, aby ich mohli vzdelávať, učiteľov a majstrov. Pre mňa to znova znamená iba jednu vec a to, že štát presúva túto zodpovednosť na súkromný sektor a že štát okrem toho, že zlyháva vo všetkých tých vrstvách toho vzdelávania, tak zlyháva aj v tom najdôležitejšom a to je vzdelávanie učiteľov a majstrov odborného vzdelávania.
Ja som sľúbil, že budem veľmi krátky, a preto budem krátky a, dámy a páni, pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás, buďme trošku ambicióznejší a tvrdší v našich cieľoch pre to školstvo a hlavne stále nedobiehajme ten priemer, ale poďme konečne už byť nadpriemer.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ja iba zopakujem a doplním pána podpredsedu. Sklamanie v školstve spôsobili strany MOST a SIEŤ, ktoré verejne podpísali deklaráciu iniciatívy "A DOSŤ!" o navýšení platu učiteľov na 80 % priemeru vysokoškolsky vzdelaného človeka.
Keď verejne ste toto podpísali a potom ste to vymenili za nejaké iné priority, tak ako môže byť to PVV dôveryhodné? Možnože tak ako verejne ste to podpísali, tak by ste verejne mohli vyhlásiť, že za čo ste to vymenili, alebo či to bolo naozaj iba zavádzanie.