Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

30.11.2016 o 18:37 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 30.11.2016 18:37 - 18:44 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, pani predkladateľka, dovoľte mi, aby som sa vyjadril, tým, že roky spolupracujem so strednými odbornými školami, tak ja poviem, že čo nastane, a som veľmi zvedavý potom na tú odpoveď, že či naozaj ministerstvo školstva vyčlení toľko peňazí, keď toto príde reálne do praxe.
Predpokladám, že keď veľmi veľa riaditeľov si prečítali tento návrh, tak boli veľmi potešení, pretože ten problém, ktorý v strednom odbornom školstve je, tak je proste daný. Je pravda, že tento návrh školám dočasne veľmi pomôže. Budú môcť otvoriť triedy, nebudú sa musieť biť o jednotlivých žiakov, budú môcť vytvoriť a pospájať jednotlivé odbory. Moja otázka stále bude, ako to budeme financovať a že či ministerstvo školstva je na to pripravené.
Na druhej strane si ale myslím, že v horizonte dvoch až štyroch alebo šiestich rokov stredné odborné školstvo na základe tohto návrhu sa veľmi rozdrobí na jednotlivé školy. A táto zmena v konečnom dôsledku ublíži absolútne všetkým, resp. všetkým stredným odborným školám. Momentálne už trh je tak presýtený, máme tak veľa škôl, že riaditelia stredných odborných škôl hovoria, že neďaleko od nich vznikajú ďalšie a ďalšie školy, hoci ony majú určitú históriu a určitú kvalitu, tak možno niektoré školy ich prebíjajú, pretože sa vytvárajú v danom meste. A tých prípadov v rámci Slovenska je veľmi veľa, že sú dve školy, kde sú tie isté odbory a tieto školy medzi sebou absolútne bojujú.
Z praxe sa začína diať, že ten trh, a nemusíte mi vyčítať, že to je zlá myšlienka, že nie je liberálna alebo niečo podobné, sa začal určitým spôsobom čistiť na základe kvality. Žiaci si vyberali jednotlivé školy, ktorá škola bola silnejšia, tak tam išli a posúvali si žiakov. Dialo sa to v Topoľčanoch, dialo sa to v Snine, v Komárne, v Žiline, že aj riaditelia si sami posúvali jednotlivých žiakov, lebo vedeli, že oni by nedokázali otvoriť ten odbor, tak posunuli tých troch žiakov k tým piatim do najbližšieho mesta alebo dediny a mohli otvoriť odbor, resp. celú triedu nasledovne.
Ďalší dôvod, ktorý budem rozporovať, je, že ide absolútne proti myšlienke pána ministra, proti racionalizácii alebo nie racionalizácii, ale proti špecializácii odborných škôl. On sám vyslovoval, že školy by mali byť špecializované, aby sa dokázalo zabezpečiť kvalita a odbornosť, aby boli natoľko vybavené, aby boli plní pedagogických pracovníkov, respektívne odborných pracovníkov, ktorí budú zabezpečovať kvalitu, ktorá je potrebná. Keď si predstavíme školu, ktorá vyučuje hlavne remeslá napríklad z oblasti stavebníctva, tak riaditeľ, ktorý horko-ťažko vytvoril celú triedu, respektívne tú skupinu z dvadsiatich, to je reálny príklad z Nitry, tak sa môže teraz stať, že z Topoľčian mu zobere päť žiakov, z iného mesta mu zobere ďalších žiakov a on nebude mať dostatočné množstvo a tá kvalita danej škole pôjde. Znova budem stále sa pýtať, že či je ministerstvo školstva pripravené otvárať takéto obrovské školy, kde budú všetky odbory a či ich dokáže zabezpečiť, že či budú sa následne potom zverejňovať nejaké výsledky, že či daný žiak má kvalitné vzdelanie, či má uplatniteľnosť na trhu a či sme na to pripravení. Pretože táto zmena podľa mňa nastane k tomu.
Mňa veľmi z praxe napadnú myšlienky, že či daná škola bude mať potrebné vybavenie pre triedy, pre majstrov, pre učiteľov pre niekoľko odborov, ktoré bude otvárať, respektívne spájať do danej triedy. Že či naozaj nie je lepšie vytvoriť silnejšie vyšpecifikované školy, respektívne odbory, ktoré sú.
Druhú vec, ktorú som už spomenul pred tým, ide to aj proti myšlienke racionalizácie siete škôl, lebo to absolútne rozbije. Ja viem alebo musím spomenúť, že tá myšlienka racionalizácie bola ikskrát vyslovená aj z úst pána ministra a potom v rámci málotriedok, hoci sme vydokladovali, že určité málotriedky, rozdiel bol iba nejakých šesť kilometrov a že dve školy naozaj boli veľmi blízko seba. Sú tam ďalšie financie, ktoré musia ísť cez dohadovacie konanie a tak ďalej. A napriek tomu ste schválili tento návrh. Takže či toto nie je vlastne to isté, že na jednej strane rozprávate o racionalizácii, aby navon išiel signál verejnosti, že naozaj sa niečo deje, a popri tom sa bude rozdrobovať celé odborné vzdelávanie?
Ja si myslím, že týmto návrhom budú trpieť hlavne školy, ktoré ako-tak prežívajú a ktoré pripravujú iné školy o žiakov. Trpia tým verejné financie, ktoré prúdia do viacerých škôl namiesto toho, aby išli do jednej, aby sa vytvárali silné vyšpecifikované a kvalitné školy. A v konečnom dôsledku mi príde, že trpia aj žiaci, ktorí potencionálne nemusia dostať také dobré vzdelanie, ako by mohla poskytnúť tá daná či už špecializovaná, alebo kvalitná škola.
Ja sa skôr spýtam, že z praxe je možno ani nie problém to číslo, pretože sa dá naplniť ten odbor a tá škola vie fungovať, ale že či ste sa skôr nechceli pohrať so slovami "príbuzné odbory" alebo "nedostatkový odbor". Lebo to je ten problém. A ja som aj interpeloval pána ministra, že toto je problém naprieč celým Slovenskom, že máte odbory, môžme sa pozastaviť ešte pri slove "príbuzný", že čo je to vlastne príbuzný? Nikde to nie je zadefinované, že čo je vlastne príbuzný odbor. Je nejaké zvykové právo, že sa riadime podľa číselníka, ktorý tam je a ktorý spájame? Ale naozaj mi povedzte, že s čím spojíte geológov, keď hovoríte, že iba znížite, respektívne vypustíte tú číslicu, ale ostane tam to slovo "príbuzný". S čím spojíte krajčírov napríklad, ktorí tiež nemajú príbuzný odbor? Tieto veci sa naprieč celým Slovenskom robia na výnimku. Takže to vám nevadí, že bude na výnimku, ale tieto veci budete odstraňovať.
Preto mi príde, že cieľom tejto novely, aj keď je pomoc školám, ktoré zápasia s nedostatkom žiakov, čo ste aj hovorili. Viem si predstaviť, že bol asi vytvorený s dobrým úmyslom, aby jednotlivé školy mohli otvoriť dané odbory. Tak ja som presvedčený, že z dlhodobého hľadiska táto zmena narobí omnoho viacej škôd pre stredné odborné školstvo. A opätovne tá moja otázka: Keď vznikne škola, ktorá bude tak široká v rámci odborov, je ministerstvo školstva pripravené zafinancovať, respektívne viete, že daná škola je pripravená zúročiť všetky financie, dať kvalitné vzdelanie a potom aj vydokladovať, že tí dvaja cukrári alebo tí dvaja murári budú mať naozaj uplatnenie v praxi?
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2016 11:52 - 11:54 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ondrej, ďakujem veľmi pekne. Ty si položil jednu otázku, že jeden zriaďovateľ rozhoduje potom o druhom zriaďovateľovi a doteraz som na to nedostal odpoveď, takže to bola asi háklivá otázka.
A k tomu určovaniu prvých tried ročníkov. Prečo by trh nemohol byť jeden z nástrojov, ktorý bude určovať, koľko prvých tried sa otvorí? Prečo by na základe merateľnosti výsledkov absolventov z jednotlivých škôl by rodičia, trh nemohli povedať, kam svoje deti do ktorej triedy, resp. odboru a školy dajú? To je jediné, jediné, čo nemôžme argumentovať, že by tam boli iné záujmy, čo sa týka rodičov, pretože oni majú jediný záujem, dobrý záujem pre svoje dieťa. Takže toto je jediná vec.
Ja musím, aj pán kolega Petrák to spomínal, čo sa týka merateľnosti, že by to bola jediná alebo jedna z tých dobrých myšlienok, ako regulovať ten trh. Nechápem, prečo včera ste teda nepodporil návrh, ktorý sme podali v rámci merateľnosti aj s pánom Jurzycom.
A nemôžem si odpustiť, pán Baška, keď sa zlúčila, viem, že by som nemal na vás reagovať, ale prepáčte, keď zlúčila alebo zrušili ste školu a vznikla o pol roka súkromná škola, prosím vás, kto potvrdil tú súkromnú školu?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 22.9.2016 11:04 - 11:04 hod.

Branislav Gröhling
Pán predsedajúci, iba aby bolo všetko v poriadku. Pán kolega Blanár dal procedurálny návrh, a keďže je spojená rozprava, neviem, ku ktorému zákonu. Aby som či ja ako spravodajca, alebo? (Reakcia poslanca.) Ku obom, hej? Len pre ujasnenie, takže ku obom, okej. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2016 9:30 - 9:31 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Pán Žarnay, ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa vyjadril iba k jednej časti, o ktorej ste hovorili, a to, že župy rozhodujú o otvorení nových ročníkov. Ono je to trošku taká schizofrénia v nás. Pretože raz tá decentralizácia bola a na jednej strane, keď nám to vyhovuje, tak chceme, aby rozhodovalo o tom ministerstvo, keď nám to nevyhovuje, tak chceme, aby župy, alebo zas opačne. Možno si budeme musieť všetci naozaj rozhodnúť, že čo chceme a ako sa máme pozerať na ten problém. A potom buď tie jednotlivé kompetencie presuňme a nech o tom rozhoduje ministerstvo alebo niekto iný, alebo akceptujme, že sa udiala nejaká decentralizácia a musíme akceptovať aj rozhodnutia žúp.
Na druhej strane musím vysloviť, že, áno, aj ja si myslím, že by o tom nemal rozhodovať nejaký úrad, ministerstvo, župan, nie župan, pardon, alebo župný úrad a podobné iné organizácie, ale mali by o tom rozhodnúť rodičia na základe toho, kam deti dajú na základe jednotlivých výsledkov škôl, ktoré by sa mali zverejňovať. A tie výsledky by sa mali zverejňovať smerom k verejnosti, aby sa vedeli rozhodnúť. A znova nehovorím o výsledkoch typu Monitor 5, Monitor 9, maturita, ale nejaké koncepčné veci, na základe ktorých sme podávali aj návrh, ktorý včera bol prezentovaný.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.9.2016 14:36 - 14:38 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Tento návrh má byť iba jeden z mnohých hodnotiacich prvkov pri kvalite škôl. Nemá to byť jeden jediný, ale iba jeden z tých mnohých. A musíme sa začať posúvať niekde ďalej a prestať rozprávať stále veľmi pekné a filozofické veci, že chceme šťastné deti, spokojných učiteľov, pekné školy, ale musíme už dostať aj nejaké tvrdé dáta, ktoré môžme reálne používať. Lebo na základe týchto dát školy vedia zvýšiť úroveň svojej výučby, vedia zmeniť ponuku odborov, vedia sa snažiť ponúkať také vzdelanie, s ktorým sa žiaci reálne uplatnia, budú mať hlavne oň záujem a vďaka tomu vedia aj nastaviť vyučovací proces a prispôsobiť výučbu a tú ponuku.
A, samozrejme, to, čo stále som opakoval, že rodičia, žiaci sa vedia rozhodnúť, ktorá tá škola je najperspektívnejšia v rámci ich budúcnosti. A ja si myslím, že je to správne, pretože aj v, neviem, k čomu to mám prirovnať, k reštauráciám, keď do nej chodíte, tak bude plná, budú spokojní všetci a tak ďalej a tú reštauráciu niekde posúva a všetky ostatné školy alebo reštaurácie iné sa môžu posúvať s nimi a tým sa bude zvyšovať celkovo kvalita výučby alebo celkovo stav školstva na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.9.2016 14:23 - 14:30 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som pár slovami vysvetlil tento návrh.
Ohľadom tohto návrhu sa začalo rozprávať, že je to vlastne zákon o zverejňovaní výsledku škôl, a hneď som dostal niekoľko mailov a správ, že chceme merať školy, pre každého to okamžite bola maturita alebo testovanie päť, monitor teda päť alebo monitor deväť, že či chceme otestovať mladých ľudí za jeden deň a na základe toho rozhodovať. Pre ďalších to bolo vlastne hodnotenie zo strany INEKO, že budú sa vytvárať nejaké ďalšie rebríčky, na základe ktorých budeme posudzovať jednotlivé školy.
Ja viem, že školám sa nepáči žiadna predstava sledovania výsledkov alebo meranie výsledkov, pretože očakávajú, že to bude kritizovanie alebo trestanie. My však musíme urobiť absolútne všetko preto, aby školy pochopili a zmenili tento názor, pretože by to mal byť nástroj nielen trestania škôl, ale nástroj na skvalitnenie školstva a nástroj na to, či ten smer, ktorý sme si určili, akým sa aktuálne školstvo vedie, že či je správny alebo nie je správny.
Mnohí z vás ale možno budú argumentovať, že takéto sledovanie už teraz sa robí, že toto meranie už teraz prebieha cez jednotlivých zriaďovateľov, županov, s ktorými sme debatovali a už mi poslali aj niektoré informácie. Všetko je to nie na povinnej báze. Niektorí môžu argumentovať, že takéto sledovanie je už lepšieškoly sk a podobne a tam by sme ďalej mohli polemizovať o tej metodike zbierania týchto údajov.
My nechceme zaviesť nič nové, iba bežnú vec, ktorá je bežná v okolitých štátoch, v okolitých 20 štátoch. Ja iba veľmi krátko zbehnem, že v Maďarsku sa sleduje kariéra absolventov jeden rok, tri roky, päť rokov po ukončení štúdia cez prieskumy, ktoré zahrňujú až 95 % populácie, študentskej populácie, a návratnosť jednotlivých dotazníkov je až 20-tisíc respondentov.
Nórsky štatistický úrad vedie databázu všetkých absolventov vysokých škôl a obsahuje informácie o ich dosiahnutom vzdelaní, o všetkých doterajších zamestnaniach, vykonávajúcich profesiách, plate absolventov, ktoré odpovedajú v dotazníkoch.
Vo Švajčiarsku napríklad od roku 2010 štatistický úrad využíva všetky administratívne dáta o absolventoch, to sú informácie o ich zamestnaní, plate a podobne, a už od minulého roku 2015 štatistický úrad prepája tieto databázy. A to je presne to, čo navrhujeme s kolegami, cez číslo sociálneho poistenia na účely štatistického využívania smerovanie o uplatnení absolventov.
Pre mňa je fascinujúce, že napríklad v Litve sa rozvíja podobný systém, ktorý merá všetky tieto údaje cez prepojené organizácie po troch mesiacoch ukončenia štúdia, aby sa vedelo hneď, či mladí ľudia nastupujú na úrad práce, alebo pokračujú v tom, čo vyštudovali. Ďalej je to o tri roky a o päť rokov, aby sme priebežne sledovali, že kam sa hýbu z danej školy, aká je ich uplatniteľnosť, aké sú štatistické priemery ich platov.
V Estónsku napríklad majú vytvorené databázy, ktoré poskytujú informácie o úspešnosti aj stredných škôl, ale aj vysokých škôl. Pre mňa bola jedna taká zaujímavosť, že vysoké školy vo viac ako dvadsiatich európskych krajinách musia tieto údaje uplatniteľnosti absolventov predkladať už pri akreditácii jednotlivých predmetov, kde dokonca na základe toho, ako dokážu uplatniť svojho absolventa, dostávajú aj financie navyše v rámci ich normatívov, ako ich poznáme.
Mnohí sa pýtali, že načo je dobré merať uplatniteľnosť absolventov. Ja sa budem opakovať. Veľmi často sa hovorí, že hodnota za peniaze. Čo je v školstve hodnota za peniaze, nikto to nevyslovil. To nie sú žiadne nové budovy, hej, alebo nové okná alebo telocvične a podobné iné veci. Hodnota za peniaze v školstve je naozaj kvalita a pokiaľ my nebudeme vedieť odmerať kvalitu, tak sa nebudeme vedieť pohnúť ďalej.
S tým je spojená, samozrejme, že aj racionalizácia siete škôl, o ktorých ministerstvo stále tak rozpráva. My sme minulý týždeň už mali o tom také jemne búrlivejšie diskusie. Ministerstvo školstva bude odporúčať alebo nejakým iným spôsobom, neviem, ako chce dosiahnuť racionalizáciu siete škôl, bude znášať výdobytky racionalizácie, myslím výdobytky finančné, ale ten politický dopad bude vlastne na zriaďovateľoch a na županoch, ktorí sú bližšie k voličovi, ktorí sú bližšie k rodičom a deťom. Podľa mňa by bolo správne, aby na základe týchto výsledkov a tohto prepojenia bola zverejnená kvalita školy v rámci uplatniteľnosti absolventov. A to by bola vlastne tá spontánna racionalizácia, pretože rodič by na základe toho rozhodol, kam svoje dieťa chce dať, na ktorú školu, lebo bude vedieť, že či po tej škole má uplatnenie, bude vedieť predpokladaný príjem a ostatné informácie.
Mnohí sa aj pýtajú, že pre koho táto informácia je. Tá informácia je v prvom rade pre rodičov a žiakov pri výbere školy. My neodporúčame alebo nehovoríme týmto návrhom, že kedy sa majú zverejňovať tieto informácie smerom k rodičom, hovoríme o tom, aby ministerstvo školstva si rozhodlo o tom, ako bude narábať s týmito údajmi. A bolo by správne, aby po určitom období sledovania, ja si myslím, že tých 3 až 5 rokov je celkom dostačujúci čas, aby sa zverejňovali tieto výsledky naozaj aj do verejnosti a rodičia aby sa na základe toho mohli rozhodnúť, pretože ukazujú, že či tá škola pre dieťa je dobrá, ukazujú, že či absolventi v obore po vyštudovaní sa vedia uplatniť a ostatné náležitosti.
Druhá vec, pre koho tento návrh je dobrý, a to sú samotné školy, pretože veľmi podporuje konkurenciuschopnosť medzi školami a nebude to porovnávanie iba na základe súťaží alebo niečoho podobného. Budú naozaj tvrdé dáta, ktoré my momentálne ani nemáme, pretože tá povinnosť zverejňovať všetky tieto informácie nie je.
Dnes je aj štrajk učiteľov a ak hovoríme o potrebe zvýšiť platy učiteľov a potrebe vyšších investícií do školstva, prosím vás, nezabúdajme stále na úroveň vzdelávania a kvalitu školstva. Jedným zo spôsobov, ako sledovať kvalitu školstva, je aj sledovanie uplatniteľnosti absolventov na trhu, a to by malo byť to, čím sa školstvo bude riadiť. Nie emotívnymi rozhodnutiami či už ministra, alebo zriaďovateľov, alebo nejakých štátnych úradníkov, ale mali by to byť rozhodnutia rodičov, ktorí spravia tú správnu racionalizáciu a ten správny výber pre svoje deti, čo sa týka škôl.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.9.2016 14:20 - 14:21 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som uviedol ten návrh poslancov Národnej rady pána Eugena Jurzycu, Miroslava Beblavého, Martina Poliačika a Branislava Gröhlinga na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú zákony (tlač 206).
Týmto návrhom sme chceli zabezpečiť pravidelné toky informácií len na základe požiadaviek ministerstva školstva v rámci Sociálnej poisťovne a úradu práce. Ja by som iba veľmi takto v krátkosti a potom by som sa prihlásil hneď do rozpravy a vysvetlil by som to obšírnejšie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2016 18:42 - 18:43 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Pán Blanár, nepracoval som na ministerstve, chvalabohu. Dúfam, že raz budem a potom to školstvo posunieme niekde ďalej.
Čo sa týka toho zverejňovania, ja som aj komunikoval s pani Mažgútovou, s ktorou sa mi komunikuje veľmi dobre, aj so všetkými ostatnými župami, aby mi tiež poskytli tie informácie, ale vy nemáte informácie o štatistických priemeroch platov absolventov, ktorí sa uplatnia. Podľa mňa to je tiež dôležitá vec, ale môžem sa mýliť. Myslím si, že to je čisto iba, čo sa týka počtov. A tá paralela s vládou, parlamentom, súdom a školstvom bola nadnesená. Ja som to povedal, že to je evolučné. Ja som hneď k tomu dal príklad, že tá apolitickosť školstva je definovaná v ústavnom zákone a v ústave v Nemecku a Rakúsku, takže to berte ako niečo, čo by, naozaj je veľmi evolučné.
Veronika, ja ďakujem veľmi pekne za ten príklad a stále ho opakujme, že aj keď nám rozprávajú, že za ix rokov, že sú nejaké nezrovnalosti, čo sa týka výberov, a že za tento rok je to iba jeden, tak keď to bude pretrvávať ďalšie obdobie, tak určite sa to vyrovná.
Vladovi ja veľmi ďakujem, že urobil ďalšiu paralelu, ktorá je taká reálna z toho života.
Pán predseda výboru, pôjdeme na kávu a vydebatujeme si to ďalej, tak ako debatujeme všetky ostatné veci. Ja som veľmi rád, že som v školskom výbore, a som veľmi rád, že si tam aj ty, lebo sa mi veľmi dobre s tebou rozpráva, aj keď naozaj nemáme spoločné názory na niektoré veci, tak si vieme vyargumentovať, ale napriek tomu vieme spolu ďalej slušne komunikovať.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.9.2016 18:26 - 18:35 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán predseda výboru už tu nie je, ale budem reagovať naňho a pôjdem postupne bod od bodu, ako rozprával on.
Celá táto otázka má pre mňa dve hladiny alebo dva pohľady. Jeden z toho je právny, ale nemôžme ani v navrhovanej úprave, či už jednej, alebo druhej, ani súčasnému stavu nič po právnej stránke vyčítať, takže je to absolútne indiferentné.
Pre mňa je to však otázka spoločensky politická a z toho spoločensky politického hľadiska je pre mňa tá apolitickosť školstva absolútne kľúčová. Keď v súčasnej právnej úprave funguje to, že zriaďovateľ má ako keby konečné slovo, slovo veta a môže si tam doplniť svojho riaditeľa, veľmi to vo mne evokuje, že potom môže prenášať svoj vplyv, či už priamo, alebo nepriamo, ja budem hovoriť, pán Blanár, prepáčte, o vás, že, a teraz netvrdím, že zdvihnete telefón a zavoláte do školy, že keď budú najbližšie voľby, že musia všetci voliť, ale keď budú župné voľby a riaditeľ, ktorého si tam dosadíte vy, bude sa môcť rozhodnúť, že či urobí diskusiu s vami alebo diskusiu s Alianciou Fair-play, asi všetci vieme, ktorej diskusii dá prednosť. A to je tá apolitickosť, ktorú chceme presadiť v rámci týchto návrhov.
Pán Petrák hovoril o financovaní a hovoril, že zriaďovateľ školy financuje alebo dofinancováva ško..., dofinancováva školu, a preto by mal mať slovo pri výbere riaditeľa. Školy sa veľmi tešili, keď bola celá decentralizácia v 2002. a získavali majetky a všetko ostatné, a ja úplne chápem tejto argumentácii, že budovy sú, aké sú, musia sa opravovať, sú tam havarijné stavy, dofinancovávanie nepedagogických pracovníkov. Ale ja poviem jednu paralelu a možno sa budete jemne usmievať.
Ale aj justícia je financovaná z kapitoly ministerstva spravodlivosti a ministerka spravodlivosti nebude menovať sudcov a ich odsúhlasovať alebo nebude vetovať ich názory alebo ich rozhodnutia. A tiež sú financovaní z ich kapitoly. Takže tvrdiť, že keď niečo financujeme, takže môžeme o tom rozhodovať, pre mňa nie je správne. Možno sa vám to zdá, že to je veľmi, veľmi, nepoviem, že revolučné, ale veľmi evolučné, ale vo všetkých, vo všetkých, ale čo som si narýchlo pozrel, v dvoch okolitých štátoch, v Nemecku je nezávislosť a apolitickosť školského systému reálne v ústave v čl. 5gd, v Rakúsku, tu za rohom, to nie je v ústave, ale je to prijaté zákonom, ktorý musí mať ústavnú väčšinu. Tam je to základný zákon štátu. Takže prečo by sme nemohli tvrdiť, že okrem vlády, parlamentu, súdu hovorme o apolitickosti aj školstva ako takého. A to, že školstvo nie je ako apolitické dané v ústave, podľa mňa to nie je náhoda, páni, ktorí tvorili ústavu, to dali cielene, lebo vedeli, že vedia cez školstvo ovplyvňovať veľmi veľa ľudí.
A mne pritom napadne, že keď nehovoríme o revolúcii, ale o evolúcii, dnes už ministerstvo školstva zverejnilo, že tak problematická kniha Sekerou a nožom, že bude vyčlenená z povinného čítania. My stále chceme mať progresívne školstvo, my stále chceme mať novátorské školstvo, a pritom na jednej knihe, kde tá hlavná úloha je potom na učiteľovi, vysvetliť, že či je správne alebo nesprávne, úplne zlyháme a cukneme. Ja vždy hovorím, že keď sa spýtame na Slovensku, že či chceme mať životnú úroveň ako v Rakúsku, tak každý povie, že áno. Že keď chceme mať dôchodky ako v Rakúsku, tak každý povie, že áno. Ale potom keď chceme urobiť nejaký posun aj v tom školstve, tak okamžite každý sa cukne a chceme, aby všetko zostalo tak, ako má byť.
Hovorili ste o argumente, že kedy zriaďovateľ v súčasnom stave zasiahol do výberu, čo sa týka riaditeľa. Ale porovnávate zase dve veci, ktoré sa nedajú porovnávať, lebo porovnávate súčasnú úpravu, ktorá je v jednom, v jednom roku, a tam porovnávate úpravu, ktorá je veľmi veľa, teda dlhé roky. A ja sa potom pýtam, že či boli naozaj tie problémy až také výrazné, že či tie rady školy vyberali až takých zlých riaditeľov alebo kandidátov. A mne teraz napadla taká paralela, keď sme boli malí, šiesti kamaráti, hrali sme jednu hru s piatimi stoličkami, určite ju všetci poznáte, že sa pustila hudba a my sme chodili do toho kola, vypla sa hudba a išli sme si sadnúť a ten, čo si nesadol, lebo nemal tú stoličku, tak musel vypadnúť. Mali sme tam kamaráta, ktorý bol vždy zúfalý a hrozne kričal, dupal nohami a všetko ostatné, a mne príde, že hráte presne túto istú hru, len opačne, že vy tie stoličky tam pridávate, lebo chcete rozširovať ten svoj vplyv, a stále ďalšiu a ďalšiu stoličku niekde, len aby ste tam mali tých ľudí, ktorých tam chcete mať. Veľmi to na mňa takto pôsobí.
Argument, ktorý ste povedali, že kto má najväčší záujem na vzdelaní detí, to berem, že trochu vám asi ušlo, lebo najväčší záujem na vzdelaní detí majú jednoznačne rodičia, a to je taký ten nefalšovaný záujem, kde naozaj nemôžme nič povedať. Takže keď rodičia sú v rade školy, tak je to správne, pretože im ide o to, aby mali to vzdelanie, aby deti mali to vzdelanie, a nejde tam o známky, ale k tomu ešte poviem niečo.
Ja zhodou okolností som čítal aj správu Parlamentného inštitútu, o ktorom ste hovorili aj vy, a máte úplnú pravdu. Máte pravdu, že Estónsko, Fínsko, Švédsko a Veľká Británia, že riaditeľa školy volí zriaďovateľ, teda mesto a obec. Je to tak. Ale presne, ako pán Osuský povedal, v týchto krajinách, prosím vás, aký je klientelizmus a korupcia? A ja k tomu pridávam, poďme hovoriť, teda v Estónsku aká je kvalita vzdelávania. Estónsko má najväčšiu digitalizáciu v školskej správe. Aké majú výsledky v PISE? Poďme rozprávať teda o Fínsku, aké tam majú vzdelanie a aké dosahujú výsledky. Takže zasa porovnávame veci, ktoré nie sú až tak porovnateľné.
Na mňa to veľmi pôsobí, že stále chceme o niečom rozhodovať, stále má prísť niekto, ktorý povie také to posledné slovo.
Aj včera, alebo predvčerom ministerstvo školstva rozprávalo o racionalizácii na druhom stupni alebo na racionalizácii stredných škôl. Ja si neviem predstaviť, ako to chcú dosiahnuť. Oni rozprávali, že budú o tom rozhodovať, alebo že to budú odporúčať, ale pre mňa je, že ministerstvo školstva týmto bude iba zbierať, iba plody, a toho šetrenia, ale ten politický dopad bude na zriaďovateľov. Bude na pánovi Blanárovi, Baškovi, pánovi z Banskej Bystrice a pre mňa je to také, ktorí sú omnoho bližšie k konečnému človeku, tomu rodičovi, takže si neviem predstaviť, akým spôsobom tú racionalizáciu chcú spraviť.
A čo tým chcem povedať, je, že my stále rozprávame alebo v iných subjektoch a oblastiach sa hovorí o hodnote za peniaze. Ja som nikdy nepočul, že by sa rozprávalo o hodnote za peniaze v školstve. A mnoho ľudí nevie povedať, čo je hodnota za peniaze v školstve. To čo je? Že budeme mať opravené školy alebo že budeme mať plot alebo že budeme mať novú telocvičňu, to je tá hodnota v školstve? Hodnota v školstve je kvalita. A my o tej kvalite absolútne nerozprávame. A keď chceme rozprávať o kvalite, a to mi musíš dať za pravdu, my ani nevieme o nej rozprávať, lebo nemáme absolútne žiadne čísla. Ja som žiadal o ix čísel, aby sme sa vedeli niekde posunúť, a my tie čísla nevieme. Nevieme, aká je kvalita jednotlivých škôl. A ja keď rozprávam o kvalite, lebo sa mi často stáva, že kolegovia sa na mňa tak zle pozerajú, že prosím ťa, ty chceš iba merať a chceš tu urobiť nejaké, či už maturity, alebo monitor 5 - 9 a podobne, nehovoríme absolútne o takomto meraní. Hovoríme o meraní uplatniteľnosti absolventov po ukončení školy. My absolútne nevieme, čo tí ľudia robia. A toto je bežné v dvadsiatich štátoch okolo nás. Reálne meranie po troch mesiacoch, šiestich mesiacoch. Po troch mesiacoch preto, lebo chcú vedieť, že čo sa deje priamo s tým absolventom, keď skončí školu. Po roku, po troch rokoch a po piatich rokoch. Preto aj s pánom Jurzycom navrhujeme, dávame návrh, aby vznikla prepojená databáza Sociálnej..., na požiadavkách ministerstva školstva so Sociálnom poisťovňou, úradom práce, aby sme mali reálne čísla, čo robia ľudia po škole, aby tam boli štatistické priemery za jednotlivé odbory a školy, aby sme vedeli. A toto je tá racionalizácia spontánna.
A ja sa k tomu dostanem, že kto teraz ide rozhodnúť o racionalizácii? Ministerstvo, štátny úradník, pán Blanár? O tom majú rozhodnúť rodičia, tam, kde dajú svojich žiakov, lebo tie školy, ktoré budú mať zverejnené svoje výsledky, tie školy, ktoré ukážu, že sú naozaj kvalitné, že vedia uplatniť svojich absolventov, ktorí robia v tom, čo vyštudovali, tak to bude tá kvalitná škola a to bude tá racionalizácia, tá spontánna racionalizácia presne tých, ktorí majú o tom rozhodnúť.
A keď niečo takéto budeme mať na Slovensku a budeme mať kvalitné školstvo, potom nech zriaďovateľ si kľudne vyberie riaditeľa, akého chce.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2016 17:29 - 17:29 hod.

Branislav Gröhling
Ďakujem. Ja by som potom išiel do rozpravy a odpovedal by som so všetkými vecami.
Skryt prepis