Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.9.2016 o 9:55 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2016 9:55 - 9:57 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi. Pán Číž, asi vám ušlo jedno vyjadrenie v tom zápale, ako ste rečnili. Prosím vás, čo je to za nezmysel a zastávať myslenie, že nemôžu neučitelia učiť. Prečo by nemohli a prečo chcete chlievikovať ľudí, že čo vyštuduješ, tak to budeš robiť? Po prípade im ešte aj určiť v nejakom 14., 15. veku, že pôjdeš študovať toto a celý život to rob a nič iné. Ja iba pripomeniem Teach for Slovakia sú tiež neučitelia a riešia toľko problémov v školstve a myslím si, že aj ministerstvo je im veľmi vďačné za to, že existuje táto spoločnosť, ako Teach for Slovakia.
Ja som mal nachystané nejaké veci až do druhého čítania, pretože ste povedali, že to je neodborné celé. Ja iba za ten čas, ktorý mám, využijem zopár vecí. V bode 11 ste hovorili o obmedzení času a že tieto vystúpenia sú absolútne bežnou súčasťou rokovacieho poriadku v západnej Európe. Neuvádzate ale, že tieto rokovacie poriadky v týchto štátoch sú často prijaté vo forme ústavného zákona a teda implicitne s podporou celého spektra politických strán, je to jedna vec. V bode 12 ste hovorili, alebo ja vám hovorím, že rokovania Národnej rady sa podľa čl. 83 ods. 3 ústavy sú verejné a iba v opodstatnených a zákonom presne definovaných v prípadoch môžu byť neverejné. Vy ste argumentovali aj tým nejakým analogickým zákazom vyhotovenia záznamov zo súdnych pojednávaní, ale to je nesprávne a vy to viete, nakoľko súdneho pojednávanie takýto zákaz chránia záujmy sporu ako súkromných osôb. Ale na rokovaní Národnej rady majú záujem všetci občania Slovenskej republiky.
Potom ste spomínali ohľadom pána predsedu Národnej rady, že nemôže byť udelená právomoc prerušiť schôdzu Národnej rady. Prosím vás, ale uveďme, že táto kompetencia odovzdáva celú Národnú radu do rúk jedného človeka podľa 43. § ods. 2 písm. k) dáva predsedovi teda paušálnu právomoc prerušiť túto schôdzu bez určenia dôvodov, že to mu teda dáva možnosť predsedovi Národnej rady, parlamentu takýto, ako takýto...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 8.9.2016 15:08 - 15:09 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Pán minister, ďakujem veľmi pekne. Vyslovme, prosím vás, že u nepedagogických pracovníkov hovoríme o kuchárke, školníkovi, vedúcej školskej jedálne, mzdovom účtovníkovi, hospodárovi. Vy sám určite viete, že keď je človek hladný, tak tá kuchárka nás zachráni. Učitelia určite vedia, že keď chcú dostať tú mzdu, tak musí ten mzdový účtovník všetky veci urobiť. Títo ľudia pracujú pri duševnej práci v šestke a sedmičke platobnej triede a pre fyzické práce v jednotke, dvojke a trojke, ktorá nie je ani minimálna mzda, ona sa potom dorovnáva. Takže začínajú pri 405 eurách, alebo poprípade ďalšom navýšení.
Môžete mi teraz, prosím vás, teda verejne dať nejaký záväzok, že pri najbližšom zvyšovaní platov budete bojovať aj za týchto ľudí, ktorí tvoria školstvo? Ale úplne mi stačí odpoveď iba áno alebo nie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.9.2016 10:05 - 10:07 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Pán Vašečka, ja ďakujem veľmi pekne, že ste otvorili aj bod 8, ktorý hovorí o obrazovej forme, čím umožňuje fungovanie alebo preukázanie jednotlivých vecí obrazovou formou. Pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, chvíľu keby ste ma teraz počúvali ohľadom racionalizácie siete škôl.
Pri 31-percentnom poklese počtu žiakov celkový počet žiakov klesol od roku 2000 o 16 % a počet tried o 18 %. Z hľadiska nákladov je počet učiteľov, ktorý sa znížil o 23 %. Na úrovni štátneho zriaďovateľa pri 34-percentnom poklese počtu žiakov sa znížil počet štátnych škôl o 22 %. Pokles počtu žiakov sa čiastočne prispôsobil aj počet tried od mínus 22 % a počet učiteľov o mínus 27 %. Počet cirkevných škôl sa medzi rokmi 2000 a 2014 zvýšil o 30 % a počet súkromných škôl o 139 %.
Mohli by ste mi teraz, prosím vás, zopakovať, čo som povedal, pokiaľ vám to neukážem na grafe? (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 7.9.2016 11:10 - 11:11 hod.

Branislav Gröhling
Pán predsedajúci, po dohode všetkých zúčastnených by som navrhol, aby bod 60, návrh poslancov pána Osuského, Dostála, Gröhlinga o štátnej správe, školstve, o školskej samospráve bol presunutý ako bod 52 za 51. bod poslankyne Veroniky Remišovej, ktorý je tiež o štátnej správe, o školstve, o školskej samospráve, a keďže sa pojednáva o rovnakom legislatívnom zámere, navrhoval by som aj spojiť po odsúhlasení všetkých navrhovateľov rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2016 10:02 - 10:04 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Martin, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok. Plne súhlasím so všetkým, čo si vyslovil. Ale ja to znova musím povedať proste, my máme objektívne dôkazy, že naše vzdelávanie, bohužiaľ, je nekvalitné, v testoch PISA reálne klesáme. Objektívnejší dôkaz, že kvalita vzdelávania klesá, si už ani nevieme predstaviť. Všetky ostatné krajiny nás reálne predbiehajú. Môžme hovoriť o tom emotívne, ja sa možno aj teším, že sme trochu aj emotívni, lebo je to také znamenie, že nám na tom reálne záleží, ale to nie je nič proti učiteľom a proti tomu, že by niekto im nechcel pridať. Myslím si, že všetci chceme, podľa mňa toto hlasovanie bude, všetci prítomní, ktorí sú, všetci budú hlasovať za to, aby sa im zvýšila mzda. Neverím, že by niekto hlasoval proti. Ale stále podľa mňa je to aj o tom odmeňovaní učiteľov za tú kvalitu. Za to posúvanie, čo je ďalej a to je to, o čom som aj ja rozprával, o čom rozprával aj Martin.
A ešte ak mám čas, ja by som dovysvetľoval to meranie, o ktorom som hovoril, alebo to meranie tej kvality, že ten podiel zamestnaných absolventov po roku a po piatich rokoch, ktoré sa robí aj v okolitých štátoch, je k pomeru danej škole. Takže nehovoríme o všetkých žiakoch a o pomere zamestnanosti všetkého, my hovoríme o jednotlivých školách na základe, alebo teda oblastiach, na základe čoho vieme reálne vyhodnotiť, ktorá škola kvalitne vzdeláva mladých ľudí.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2016 9:47 - 9:49 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za všetky pripomienky.
Pán Žarnay, ja musím reagovať proste na vás, lebo mi to príde, že ako keby ste ma nepočúvali reálne, čo som rozprával. Ja výrazne protestujem proti tomu, čo ste povedali, že by som neobhajoval učiteľov naprieč všetkými tarifami, naprieč všetkou vekovou kategóriou. Výrazne protestujem proti tomu, pán Žarnay, hej. Ja som rozprával, že som za to, aby učiteľom boli zvýšené platy. Že tých 6 % nie je dostačujúcich, ale prepáčte, pracujem s mladými ľuďmi, takže budem obhajovať mladých ľudí a začínajúcich učiteľov. To je moje právo, nato som to povedal. Ale to nehovorí nič o tom, že by som neobhajoval aj iných učiteľov celoplošne. Keď si pozriete všetky blogy, včera vo vašom vystúpení ste citovali veľmi veľa mojich myšlienok z jedného blogu, tak v ďalších blogoch rozprávam o tom, že učitelia, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, by sa mohlo zvažovať o výsluhových dôchodkoch, by sa mohlo zvažovať o jednorazových odmenách a podobných iných veciach. Takže znova výrazne protestujem proti tomu, aby ste hovorili, že ja nebojujem za učiteľov celoplošne.
A ešte mám chvíľu času, takže by som povedal k tomu testovaniu. Možno ten rozdiel medzi nami je v tom vnímaní testovania. Vy pozeráte sa na testovanie ako na jeden test, jeden deň za štyri roky. Ja sa pozerám na testovanie tak, ako som si aj naštudoval v okolitých štátoch. Zverejňuje sa miera nezamestnanosti v prvom roku a v piatom roku jednotlivých škôl. Zverejňujú sa jednotlivé stáže na tých školách. Zverejňuje sa podiel zamestnaných absolventov po prvom roku k pomeru všetkým žiakom, ktorí študujú na škole, aby sa vedelo, koľko tých mladých ľudí je zamestnaných. V Bulharsku sa zverejňuje zamestnanosť, mzda absolventov a ďalších šesť ukazovateľov. Vo Veľkej Británii je to dvadsaťročná prax zverejňovania všetkých vecí, ktoré sa; už iba dve minúty; všetky veci, ktoré sa zverej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.6.2016 9:26 - 9:37 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán predseda výboru, kolegyne, kolegovia, ja iba zopár myšlienok, budem sa snažiť, aby to bolo nejako súvislé. Asi by som mohol hovoriť, téma platov učiteľov je tak známa a rezonujúca spoločnosťou, že mohli by sme hovoriť naprieč o všetkých memorandách, ktoré boli podpísané pred voľbami, mohli by sme hovoriť o Iniciatíve slovenských učiteľov, o zvýšení, jednorazovom príspevku o zvýšení platov, ktoré požaduje odborový zväz. Ja nechcem o tomto rozprávať, poviem to iba veľmi stručne, že áno, to 6-percentné zvýšenie nie je podľa predstáv učiteľov, nie je ani podľa predstáv Slovenskej komory učiteľov. Nebude to tých 140 euro, na druhej strane zas uznajme, že je tu určitý posun a je tu nejaký krok dopredu.
Ja by som sa možno pozastavil iba nad tým, že čo sú to tie nevyhnutné systémové zmeny, lebo to som sa nikde nedozvedel, aj keď som sa niekoľkokrát pýtal, hlavne že čo sa udeje v tom roku 2018, keď tieto nevyhnutné zmeny v 2017. sa nestanú. Hej, ale o tomto by sme zas mohli dlhšie rozprávať.
Ja sa chcem zamerať iba na dve veci, ktoré, bohužiaľ, tiež nie sú populárne, aj keď som ich niekde zverejňoval, tak tie reakcie boli možno aj trošku negatívne, a to je v prvom rade kvalita vzdelávania, o ktorej ja budem stále rozprávať, a platy začínajúcich učiteľov. To sú možno aj dve témy, ktoré pán kolega Petrák hovoril.
Čo sa týka tej kvality vzdelávania. Zvýšenie platov znamená teda, že postupovanie k tomu, aby sa učitelia konečne cítili ohodnotení, ale okrem tých platov v súvislosti s naším školstvom sa dlhodobo skloňuje kvalita nášho školstva a výsledky žiakov v jednotlivých meraniach. Pre mňa je to aj taká tá nadstavba a to je tá miera uplatniteľnosti absolventov už po škole, lebo my stále sledujeme to, čo sa deje počas školy, ale absolútne nesledujeme to, čo je v okolitých štátoch úplne bežné, čo sa deje so žiakom alebo so študentom, keď vyjde zo vzdelávacieho procesu. Ja sa pýtam, že ako teda toto zvyšovanie platov ovplyvní výsledky nášho školstva, ako sa ovplyvnia aj vedomosti našich žiakov. Môžme povedať, že docenený učiteľ sa bude cítiť vážený a bude motivovaný alebo keď tých 6 % nespĺňa úplne predstavu Slovenskej komory učiteľov, tak bude menej demotivovaný alebo podá o čosi lepší výkon, alebo či sa dá ísť aj o krok ďalej. Kvalita školstva a výsledky žiakov sú samostatné otázky, mohli by sme sa o tom rozprávať, ale k tejto problematike môžeme naozaj pristupovať cez platy. Stojí teda za zváženie, že či učiteľom okrem tých spomínaných 6 %, ktoré plánujete, čo, samozrejme, by mohlo byť aj viacej, ale hovorme teda okrem tých 6 %, nevieme pridať pohyblivú zložku, o ktorej ste tu rozprávali aj vy, za reálnu kvalitu a za odmeňovanie žiakov a výsledky týchto žiakov. Slúžilo by to ako nejaká motivácia dosahovať lepšie výsledky a bol by to aj jeden z faktorov, ktorý by viedol k pozdvihnutiu kvality toho vzdelávacieho procesu.
V počiatku by školy v podstate mohli využívať aj jednotlivé databázy, o ktorých my sme rozprávali aj na výbore, z Eduzberu a zo všetkých ostatných, z RIS-ky, o ktorej ja veľmi tak často rozprávam, a monitorovať tieto výsledky žiakov. Tieto informácie by sa v prvých rokoch mali zverejňovať prioritne v prospech škôl, aby školy sa navzájom mohli porovnávať, určite ich nezverejňovať von verejnosti, lebo by to urobilo viacej zla ako úžitku, a školy by sa vedeli navzájom porovnať, že kde sa hýbu, akú majú kvalitu žiakov, a na základe toho by mohli urobiť určité opatrenia. Postupne touto formou by sa dala určite zlepšiť aj kvalita výučby na Slovensku, čo veľmi často teda je terčom kritiky. Logickým následným krokom by mohlo byť aj po čase sprístupňovať potom tieto výsledky, ja neviem, po nejakom období, po troch, piatich rokoch, aj na verejnosť, aby rodičia si mohli na základe toho rozhodnúť, že kde chcú svojho žiaka, svoje dieťa, syna či dcéru, dať, na ktorú školu, a to by naozaj podľa mňa uľahčilo aj racionalizáciu, ktorá sa zdá momentálne ako nevyhnutná, lebo ja stále sa pýtam, že kto rozhodne o tom, že ktorá škola sa zruší alebo ktorá škola sa zlúči. Budete rozhodovať o tom vy, pán minister, alebo budú o tom zriaďovatelia rozhodnúť, nikdy to nebude seriózne, o tom by mali prioritne rozhodnúť rodičia, kam dajú svoje deti a ktorú školu ako naplnia.
Takže podľa mňa zvýšenie platov preto nemusí byť iba samoúčelné a stojí za zváženie, že či by nemal mať aj ten ďalší cieľ, a to zvyšovanie kvality výučby, presnejšie, môže byť často veľmi podmienené lepšími výsledkami vzdelávacieho procesu. Vy ste medzi riadkami aj naznačovali, že možno pri komunikácii s pánom ministrom financií, že od vás požaduje určitú kvalitu, tak reálne navrhnite, že toto by malo byť to zvyšovanie, ktoré je naplánované, a to ďalšie zvyšovanie by bolo naozaj za dosiahnutie určitých výsledkov. A to je k tej kvalite vzdelávania.
Ten druhý bod sú platy začínajúcich učiteľov. Ja viem, že naprieč všetci asi obhajujeme platy celkovo, ja som si vybral túto časť, takže nie som, že by som bol proti celkovému zvyšovaniu platu učiteľov, ale prioritne chcem rozprávať o začínajúcich učiteľoch mladých. Ja som v jednom blogu asi pred dvoma týždňami nasimuloval 24-ročného človeka, že čo všetko musí urobiť, keď ukončí štúdium pedagogiky. Keď si predstavíme toho 24-ročného človeka, ktorý ukončil štúdium pedagogiky, v súčasnosti začína s platom 613 euro, po 6-percentnom zvýšení, aby sme boli seriózni, to bude 650 euro. Ten priemerný nástupný plat absolventa vysokej školy podľa niektorých zdrojov, lebo sa, tie čísla nie sú jednotné, sa bude hýbať, ja som to spriemeroval na 837 euro, je to najstaršia inak informácia, ktorú som dostal.
Pozrime sa teda, že čo učiteľ musí spraviť, aby sa dostal k tomuto priemernému platu. Prvý rok musí absolvovať adaptačné vzdelávanie, za ktoré dostane príplatok 6 % k tomu svojmu tarifnému platu, v tomto prípade za nových podmienok bude zarábať 690 euro, stále hovorím o financiách v hrubom, čo je okolo 550 euro v čistom. Prvý rok poberá teda takýto plat, po úspešnom skončení adaptačného vzdelávania postúpi na začiatku druhého roka do vyššej platovej triedy a jeho plat bude po novom 710 euro v hrubom plus príplatok, samozrejme, 7 euro za prax, netreba na to zabúdať. Následne potom bude musieť absolvovať vzdelávanie 60 kreditov, ktoré mu zaplatí škola alebo on, všetci asi v praxi vieme, ako to funguje, bude si to musieť zaplatiť z vlastného vrecka. Potom tých 60 kreditov alebo namiesto tých 60 kreditov získa 30 kreditov za vzdelávanie a následne absolvuje predatestačné vzdelávanie, aby si mohol, samozrejme, spraviť prvú atestáciu. Ak sa mu toto všetko podarí pri svojich povinnostiach, čase a peniazoch, to zase nemusíme rozprávať, ako to funguje, môže začať písať atestačnú prácu, prihlási sa na skúšku, úspešne ju zloží, obháji pred komisiou a môže postúpiť do ďalšej platovej triedy, a to je do jedenástky. Získané kredity následne potom vymení za atestáciu a v 11. triede bude mať po novom plat v hrubom 795 euro. Stále nedosahuje priemerný plat absolventov vysokých škôl. Buďme seriózni a prerátajme teda k tomu príplatok za roky praxe alebo povedzme, že príplatok za triednictvo, ďalšie kredity, ktoré by mohol nadobudnúť, a môže sa dostať na spomínanú sumu priemerného nástupného platu absolventov.
Ja všetko, čo som teraz vymenoval, by bolo za úplne najpriaznivejších, najideálnejších možných podmienok a za maximálne nasadenie a vyťaženie učiteľa mimo svojho pracovného času a trvalo by to, ja hovorím, že štyri roky, a všetci, samozrejme, vieme, že v praxi to absolútne netrvá štyri roky, ale hýbeme sa niekde okolo šiestich, siedmich, ôsmich, možno až desiatich rokov. Toľko času reálne potrebuje vysokoškolsky vzdelaný učiteľ, aby začal zarábať to, čo ostatní absolventi vysokých škôl zarobia pri nástupe do práce. Učiteľ teda musí urobiť prácu navyše, mimo úväzku, vo voľnom čase, možno aj na úkor vlastných financií, aby za niekoľko rokov, ja hovorím, že za desať rokov, sa vypracoval na taký plat, s ktorým ostatní začínajú v súkromnom sektore.
Ja sa teda ale vrátim naspäť k tým mladým učiteľom, ja sa pýtam, že akú motiváciu má dnes mladý človek zvoliť si povolanie učiteľa, aké podmienky mu nastavujeme a čo všetko k tomu vedie. Nevedú ho takéto podmienky skôr k tomu, aby práca učiteľa preňho bola naozaj tým plánom B, C alebo D? A potom môžeme rozprávať o tom, a nechce sa mi filozofovať, že aké má postavenie učiteľ v spoločnosti a či takýto plat je reálne hodný za zodpovednosť za nasledovné generácie. Ja si myslím, že nie.
Ale znova, aby som iba nekritizoval, opakujem, že je pozitívne, že do určitej miery zvýšenie platov príde. Na druhej strane hovorím, že máme hospodársky rast a našli sa financie na toto opatrenie, to je plus, ale nemyslím si, že to určite stačí, pretože v súčasnosti ten nástupný plat učiteľa nie je konkurenčný a nie je zaujímavý pre absolventov zo súkromného sektoru.
Môžem tu rozprávať to, čo aj pán kolega hovoril o príkladoch z Fínska, Estónska, Nórska, Dánska, nebudem to hovoriť, nebudem zaťažovať jednými číslami, ja iba tam podotknem, že podľa údajov OECD slovenský učiteľ na druhom stupni základnej školy zarába iba 57 % priemerného platu s rovnakým vzdelaním. Ja by som ale ukončil tým, že otázka platov učiteľov je v podstate aspoň pre mňa o jednoduchej trhovej ekonomike. Ak ponúkneme atraktívne platobné a pracovné podmienky, dostaneme do školstva takých ľudí, ktorých tam potrebujeme, a oceňujeme tých, ktorí sú tam v školstve a tých ctižiadostivých a pracovitých ľudí schopných motivovať žiakov a viesť ich ďalej. Zároveň tak motivujeme aj tých, ktorí v tom školstve, ako som spomínal, dlhé roky už robia, a navyše budeme, čo pre mňa bude stále priorita, navyše budeme viesť školy k lepším výsledkom a tým sa celé školstvo bude posúvať ďalej.
Ja iba poslednú vec, ktorú som ešte, a to je myšlienka, ktorá stále mi ide v hlave. Pán minister, vy musíte zvážiť, že ako chcete, aby sme vás vnímali. Či vás chceme a učitelia či vás chcú vnímať ako 18. ministra školstva, alebo či chcete, aby sme vás vnímali ako ministra školstva pána Plavčana. A to je veľmi dôležité a to je veľký rozdiel.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2016 9:20 - 9:21 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Pán predseda, vieš, že s množstvom otázok my nesúhlasíme, ale vyslovil si veľmi veľa vecí, ktorým som sa ja potešil, a to je hlavne to value for money, ktoré my sme ako strana SaS mali v programe a stále o tom rozprávame, že tá hodnota za peniaze. Ja som veľmi rád, tak ako aj kolega Blanár včera rozprával o platoch. Asi nikto tu nie je, že by sme nechceli pridať učiteľom. Skôr debatujeme iba o tej výške, ktorá je, a ja plne súhlasím, ja budem o tom aj rozprávať, že určite pridajme učiteľom aj viac, ale pridajme určitý balík, ktorý bude reálny za tú kvalitu, aby školstvo ako také sa začalo posúvať. To je jedna vec.
A druhá vec, ktorá ma veľmi zaujala a myslím si, že by sme ju mali riešiť, je problém osemročných gymnázií, ktoré naozaj robia – či už v Bratislave, alebo celoplošne na celom Slovensku – nie zrovna dobrú prácu pre základné školy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.6.2016 17:33 - 17:34 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne kolegyniam. Ja by som ale reagoval na pánov. Dovolím si pána predsedu výboru najskôr. Myslím si, že o tom sa môžeme rozprávať veľmi dlho, ale ja budem stále rozprávať o kvalite toho školstva. Rozprávali sme o tom aj na výbore, že my nemáme absolútne žiadne čísla, na základe čoho sa robia ďalšie rozhodnutia. Ďalšie rozhodnutia sa nemôžu robiť na základe ekonomických čísiel, na základe emócií, ale musia sa robiť na základe toho, aké je uplatnenie tých absolventov, aká je kvalita týchto žiakov.
A teraz prejdem k pánovi kolegovi Gálovi, úplne bez emócií, bez ničoho, veľmi konštruktívne. Vy ste hovorili, že málotriedky vykazujú vysokú kvalitu. Aj pani štátna školská, pani štátna inšpektorka, pani Kalmárová povedala, že čím menšia škola, tým sú horšie výsledky. Ja sa veľmi teším, teraz cez leto by malo byť testovanie a sme na to pripravení, že rozdelíme jednotlivé školy, ktoré sú málotriedky a ktoré sú normálne školy. A ja som veľmi zvedavý, že ako dopadnú v rámci tohto testovania. A pre mňa toto by bolo nejaké riešenie a neviem, ako to funguje, možno teraz naozaj poviem hlúposť, ale prišlo mi, že radšej sme mohli počkať a radšej sa mohol posunúť platnosť, účinnosť tohto zákona, pán minister radšej mohol dať výnimku, mohlo sa to reálne pripraviť. Lebo aj vy, pán poslanec Gál, ste povedali, že sa pripravuje nový zákon financovania. Takže my teraz niečo schválime, a v septembri, októbri alebo v novembri, keď pán minister prinesie nový zákon o financovaní to budeme opäť meniť? Veď tá novelizácia toho školského zákona, veď všetci sme tu videli, že koľko toho tam je. V tom sa už reálne nedá ani orientovať.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.6.2016 17:17 - 17:26 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, v súvislosti s málotriedkami sa ako hlavný argument používa hlavne dostupnosť vzdelania pre všetkých. Ja chcem povedať, že určite som za to, aby málotriedky boli zachované tam, kde sú potrebné. Je nutné ich zachovať tam, kde v blízkosti nie sú žiadne iné plnoorganizované školy. Ak je obec príliš vzdialená od iných obcí, kde sú tieto plnoorganizované školy alebo v prípade ich nespája žiadna cesta, nechcem hovoriť, že autobusové spojenie, ale žiadna cesta s okolím.
Táto novela sa od septembra má dotknúť 60 škôl, ktoré ministerstvo uvádza v prílohe zákona. Ja iba pripomeniem, že je to 60 škôl, ktoré majú žiakov od päť do jedenásť. Tridsaťšesť týchto škôl je vyučovacích s jazykom slovenským, 23 s jazykom maďarským a jedna je s jazykom rusínskym, tak ako uvádza aj dôvodová správa.
Ale pozrime sa, že koľko z týchto škôl je naozaj v ťažko dostupných oblastiach, a teda ktoré sú nevyhnutné. Je pravdou, že 59 z tých 60 škôl má plnoorganizovanú základnú školu v blízkosti do 15 kilometrov. 36 z týchto 60 škôl má plnoorganizovanú základnú školu dokonca v blízkosti do 6 kilometrov. Teda z väčšej časti ide školy, ktoré sú relatívne v blízkosti iných plnoorganizovaných škôl, a dokonca z tých 59, lebo ja som si robil tabuľku, je 44 škôl v obciach, ktoré majú absolútne dokonalé autobusové spojenie, takže môžu ich využívať žiaci v druhom stupni. Navyše v súčasnom demografickom vývoji zrejme mnoho z týchto málotriedok naozaj zaniknú, a preto sa musím spýtať, či toto riešenie, toto jednorazové riešenie, zachránenie týchto škôl je naozaj koncepčné, a že či je to riešenie problematiky. Ja si myslím, že nie, lebo v prípade viacerých týchto škôl, ktoré, myslím, že v prípade iba tých 36 škôl, o ktorých rozprávam, by možno stálo za zváženie zriadiť špeciálne školské autobusy, ktoré by vozili tieto deti do väčších škôl s pedagogickým kvalifikovaným dozorom. Išlo by určite o efektívnejšie riešenie tejto situácie.
V konečnom dôsledku si povedzme, že je užitočné, ak žiaci vyrastú a budú dochádzať na druhý stupeň do najbližšej plnoorganizovanej základnej školy, ja len pripomeniem ešte zopár ľudí, že aj splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny pán Bukovský za stranu MOST - HÍD povedal, že musíme nájsť koncepčnejšie riešenie, ako sám povedal, že toto riešenie by mali byť školské autobusy s kvalifikovaným a pedagogickým dozorom.
Teraz mi napadla jedna myšlienka, ktorú som aj hovoril vo faktickej, že príde mi veľmi vtipné, že zákon pred tromi rokmi aj množstvo poslancov, ktorí tu sedia, schválili a teraz bude hlasovať za to, aby sa tento zákon zmenil. Na jednej strane sa to podporuje, na druhej strane sa to nepodporuje. Pre mňa aj ministerstvo trošku, nechcem povedať, že zavádza, ale na jednej strane hovorí o racionalizácii, o zlučovaní a zrušení základných a stredných škôl, ja viem, že budete hovoriť teraz, že až od druhého stupňa, ale najskôr to bolo hovorené všeobecne, ktoré majú teda žiakov a nevystačili im tieto bežné normatívy, a na druhej strane chcete robiť racionalizáciu.
Ja využijem, pán poslanec Gál, keď ste tu, nechcem hovoriť nič, čo sa týka programového vyhlásenia vlády, ani tam komentovať veci, ale ja som to tak pochopil z toho, čo vy ste rozprávali, že všetky tie ostatné, a nehovorím o tom obsahu, hej, že všetky tie veci, ktoré ste dávali, ste tak potlačili, a že ste zvýraznili tie málotriedky. Ale pre mňa to tu nie je koncepčné riešenie, vyriešiť málotriedky tým spôsobom, že novelou zachrániť 60 málotriedok v tomto roku, keď na budúci rok ich môže byť 90 a nevyriešite financovanie ani nič ostatné, hej.
Ja si myslím, že vzniká dosť nespravodlivá situácia, pretože takto na jednej strane nútime mať viacej žiakov vo veľkých školách a malým školám v podstate dovolíme mať žiakov iba menej. Nie je to férové voči zriaďovateľom, nie je to férové voči riaditeľom bežných základných škôl. Preto si povedzme, že oni musia naháňať čo najviac žiakov, aby im vystačil normatív, aby mohli zaplatiť zamestnancov, aby im školu nezavreli. Oni musia plniť nejaké minimálne počty tých žiakov v triedach. Učitelia, riaditelia z týchto bežných základných škôl musia žiadať o finančnú pomoc rodičov, iných, aby im prispeli. Všetci vieme tie príhody s plastovými oknami, IT technikov, počítačových miestností a tak ďalej. Tieto školy stále potrebujú viacej žiakov, aby im financie z normatívov vystačili, a na druhej strane málotriedky, ktoré dostávajú na žiaka omnoho viacej peňazí, majú zvýšený normatív, mnohé sú dofinancovávané cez dohadovacie konanie a k tomu ani ešte nemusia pri tých 36 plniť ten minimálny počet žiakov. Mne to príde veľmi neférová situácia oproti ostatným školám. A toto naozaj nie je, ako to bolo spomínané, o nejakých ekonomických aspektoch, lebo ja si myslím, že to by malo byť asi aj ten vedľajší efekt. Ja keď som vnímal vždy parlament, tak som ho vnímal tak, že sa zaoberal tým, že či voliť riaditeľa školy, či zrušiť alebo nezrušiť deviaty ročník, či taká maturita alebo onaká maturita je dôležitá.
Ale ja si myslím, že sa nezameriavame na najdôležitejšiu vec, ktorá je, a to je na kvalite vzdelávania, ktorú poskytujeme týmto mladým ľuďom. My by sme mali rozprávať o kvalite vzdelávania, mali by sme rozprávať o výsledkoch našich žiakov. Ja neviem, že či je tu ešte, teraz ma napadlo, pani poslankyňa Cséfalvayová v istej tlačovej správe minulý týždeň povedala, že málotriedky tvoria, ja to prečítam, aby to bolo doslovne: "sociálny a kultúrny život obce, a preto by nemali byť zrušené".
Ja si myslím, že asi všetci s tým súhlasíme, že naozaj škola je určitým spôsobom súčasťou kultúrneho a spoločenského života v tej obci alebo meste. Ja sa ale musím spýtať, že načo nám slúžia školy. Že či školy nám slúžia na to, aby poskytovali nejaký kultúrny program tej obci, alebo, a mali by byť nejakými kultúrnymi stánkami, alebo že či školy sú vzdelávacie inštitúcie a v prvom rade majú vzdelávať? Lebo to je pre mňa priorita. Myslím si, že koncepčnejšie bolo by zamerať sa na výsledky týchto škôl, prosím vás. Nesledujme teda počet, množstvo žiakov, lokalitu, či tvoria kultúru obce, alebo netvoria kultúru obce, ale namiesto toho, prosím vás, sledujme konečne v školstve kvalitu výučby, výsledky žiakov a ich pripravenosť reálne na druhý stupeň, ktorá je. A na základe týchto informácií by sme mali postupovať.
Keď sa dozvieme, a ja som už povedal aj na našom výbore, že keď sa dozvieme, že tieto školy majú najlepšie výsledky alebo lepšie výsledky ako iné základné školy, úplne ich podporujme, zachovajme ich, ale nevytvárajme teraz takú nespravodlivú situáciu, v ktorej štandardné základné a stredné školy musia bojovať o žiakov a musia spĺňať minimálne počty, zatiaľ čo v tomto roku, teda v nasledujúcom školskom 60 málotriedok bude ospravedlnených a ďalší školský rok ich môže byť 90. Na to, čo chceme vo vzdelávaní dosiahnuť, sa môžeme pozrieť naozaj dvomi pohľadmi, a buď je to ekonomický aspekt, teda buď chceme v tom vzdelávaní mať nejaký systém, teda systém, efektivitu, alebo nie. Že buď chceme efektívne vynaložiť tie financie za tie kvalitné výsledky, ktoré sú, alebo nie. My môžeme povedať, že buď chceme, buď chceme kvalitu alebo chceme iba kvantitu a chceme množstvo mať málotriedok. Ja si myslím, že tieto dve veci by sa ale mohli dať aj skĺbiť. Hej? A my momentálne sa veľmi, veľmi nesprávne zameriavame na kvantitu a povedzme si pravdu, že o tej kvalite absolútne nič nevieme. Keby v tej dôvodovej správe bolo, že málotriedky sú kvalitnejšie na základe testovania, na základe porovnávania, na základe výsledkov v druhom stupni, ja nepoviem ani pol slova. Ale my absolútne teraz nevieme, na základe čoho fungujeme, a myslím si, že všetky vyjadrenia sú prioritne emotívne a nie sú podložené číslami. Takže by sme sa mali sústrediť na to, či škola pripravuje žiaka na život, mali by sme sa sústrediť na to a zaujímať sa, že čo urobiť už na prvom stupni, ako zmeniť výučbu, ako pripraviť žiakov na ďalšie vzdelávanie, aby neskôr v pätnástom roku naši žiaci aj v tých medzinárodných hodnoteniach neklesali, ale aby, naopak, aj stúpali a aby sa tieto výsledky stále zvyšovali. Ja si myslím, že toto by malo zaujímať prioritne parlament a ministerstvo.
Mimochodom, mám tu ešte tak rýchlo poznačené, čo som si pozeral, že aj OECD nás upozornilo, že máme priveľa malých škôl na Slovensku. Hej? Pri tej otázke málotriedok teda môžeme hovoriť o tom, že mnohé z uvedených málotriedok, ktoré má zákon chrániť, sú naozaj v dostupnosti iných škôl, a teda nie sú nevyhnutné. Môžeme argumentovať aj tým, že množstvo z nich naozaj nedokáže fungovať z navýšených normatívov a snaha zachovať ich trošku odporuje tej snahe o racionalizáciu.
Ja si myslím, že naozaj by sme sa na túto problematiku mali aj na problematiku iného školstva, myslím teraz regionálneho, či už základného, alebo stredné školy, pozerať cez kvalitu toho vzdelávania a mali by sme sa pozerať na výsledky týchto škôl, až na základe toho prinášať nejaké riešenia.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis