Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 597 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, predkladáme na toto rokovanie a pojednáva hlavne o jednej veci, a to o rozšírení trhu s učebnicami. Slovenská republika je ako jedna z mála krajín, nemá absolútne otvorený trh s učebnicami ani rozšírený trh s učebnicami. Vo výchovno-vzdelávacom procese je možné používať len učebnice so schvaľovacou doložkou, ktorá je zároveň financovaná štátom, ale učebnice s odporúčacou doložkou, ktoré štát nemá povinnosť financovať, ale má len možnosť ich financovať, a pokiaľ majú školy o takéto učebnice záujem, musia si ich vo väčšine prípadov zakúpiť z vlastných finančných prostriedkov.
Takéto obmedzenie má priamy vplyv na udržanie konkurenčného prostredia pri tvorbe vydávania učebníc a v konečnom dôsledku spôsobuje utlmenie všetkých progresívnych a nových vzdelávacích metód a to sa náležite potom aj odráža v kvalite vzdelania žiakov.
Nosnou myšlienkou návrhu, ktorý prinášame, a primárnym cieľom celej zmeny a koncepcie vo vydávaní, obstarávaní a používaní učebníc v školách je úplne v určitom časovom horizonte otvoriť trh s učebnicami. Prvým krokom k dosiahnutiu tohto cieľu však je predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa aj ostatný návrh, dopĺňa návrh zákona 597 o financovaní základných škôl. Návrh zákona ruší delenie učebníc na učebnice so schvaľovacou doložkou a odporúčacou doložkou a školám sa poskytuje možnosť, aby sa samy rozhodli, ktoré učebnice budú vo výchovno-vzdelávacom procese využívať. Školy si tak budú môcť vybrať zo všetkých kníh, ktorým bola ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu, prípadne aj ministerstvu zdravotníctva udelená aj odporúčacia doložka.
Predkladaný návrh zákona má zároveň za cieľ zabezpečiť, aby školy pri svojom výbere učebníc neboli ovplyvňované zdrojom ich financovania, nakoľko sa finančné prostriedky určené na zakúpenie učebníc stanú súčasťou normatívneho príspevku na žiaka. V rámci trojročného obdobia, ktoré navrhujeme, súčasne navrhujeme aj zvýšiť objem finančných prostriedkov, ktoré sa budú môcť použiť na zakúpenie týchto nových učebníc, a zároveň sa im umožní vyberať si zo širokej ponuky učebníc. Počas tohto prechodného obdobia bude potrebné, samozrejme, sledovať správanie škôl pri obstarávaní nových učebníc a vyhodnocovať, do akej miery aktívne využívajú túto možnosť.
Ďakujem vám veľmi pekne zatiaľ.

Kolega Sopko, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok. Ja by som tiež upozornil na genézu jednej časti z tohto návrhu, čo sa týka žiackych školských rád, ktoré sme preberali aj minulý mesiac, resp. pán poslanec Žarnay, ktorý predkladal návrh zákona, ktorý konzultoval aj s Alianciou stredoškolákov, s pánom Gigacom, s ktorým sme sa všetci stretávali. Potom naozaj sa aj z vašej strany nepodporil tento návrh, hoci ho teraz predkladáte súčasne v jedným. Ja si myslím, že by bolo možno serióznejšie aj prizvať k tomu pána Žarnaya, aby sa podpísal pod tento váš návrh zákona.
Tiež sa pripájam k pánovi Sopkovi, že veľmi radi budeme podávať alebo veľmi radi by sme podali niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré budeme prerokovávať na výbore, aby sme upravili aj túto časť tohto návrhu.
Ďakujem veľmi pekne predkladateľom.

Kolegyňa Zimenová, ja oceňujem čas, ktorý sa venuješ tejto téme, ako aj energiu, ktorú investuješ pre všetky tieto deti a vyriešenie tohto problému.
Ja som pozorne počúval vystúpenie a vnímam to tak, že sú to ďalšie tri nové pozície osobného asistenta, školskej sestry a pomocného vychovávateľa a títo budú zabezpečovať inú činnosť ako asistenti učiteľa, takže sa nebudú vlastne znižovať počty asistentov učiteľa, ktorí sú pridelení žiakom so zdravotným postihnutím aj v súčasnej dobe. Keďže však zo zákona ministerstvo školstva nie je povinné prideliť financie na mzdy asistenta učiteľa a nemá na nich ani vyhradený balík a vieme, aká je teraz situácia, keďže nárast integrovaných detí a žiakov je omnoho viac, a tieto žiadosti nezvláda, a resp. vyhovenie všetkým týmto žiadostiam nezvláda, v septembri školy žiadali takmer 3 900 úväzkov na asistenta, pridelených bolo iba 1 710. Takže pokiaľ sa nebudú znižovať počty asistentov učiteľov, ktoré aj tak nie sú vlastne pokryté v súčasnosti a vytvárame ďalšie tri nové pozície, tak pri tejto realizácii, ktorá je podstatná, ja to stále hovorím, že je podstatná, a to uznávam, tú vecnú stránku, bude vlastne navyšovanie výdavkov.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, poslanci, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, dúfam (povedané so smiechom), za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada... Pán Poliačik, idete? (Povedané so smiechom. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
166.
Poprosím vás, pán Gröhling, už to dočítajte.

Gröhling, Branislav, poslanec NR SR
167.
... po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rad navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rad Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že zákon, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona rokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Ja iba veľmi krátko.
Poviem vám to takto, pán Mizík. Ja urobím absolútne všetko pre to, aby ľudia ako vy mali čo najmenší vplyv na slovenské školstvo. To, že sedíte tu v parlamente, je omyl. (Potlesk.) To, že sedíte vo výbore pre vzdelávanie, je ten najväčší omyl. Tam je pán predseda výboru, ja neviem, či je to možné, ja sa pôjdem teraz ho spýtať, ak je len minimálna možnosť, aby som podal nejaký návrh na vylúčenie vás z výboru pre vzdelávanie, tak to urobím a budem prvý, ktorý to podpíšem. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán kolega Sopko, ďakujem veľmi pekne za príspevok. Áno, mali sme dve možnosti, ktoré sme si mohli vybrať, že či upravíme to spôsobom, že riaditeľ sa bude môcť rozhodnúť či učiť, alebo neučiť na základe súhlasu zriaďovateľa, ale mohli sme to upraviť aj spôsobom, aby sme nejakým iným ekvivalentom alebo variantom variovali, čo sa týka hodín, ktoré by mohol učiť, že na veľkých školách by nemusel učiť. My sme si vybrali túto cestu, ale nikde nie je povedané, že o pár mesiacov, keď to bude možné, môžme podať, aby sa opätovne upravil aj počet odpracovaných hodín. Ja si myslím, nie odpracovaných, ale odučených.
Ja si myslím, že aj tak by sme mali prísť možno aj v priebehu týchto rokov, ak tu budeme, k tomu, aby naozaj riaditeľ bol v prvom rade manažér, mal pri sebe poradný orgán, čo sa týka pedagogickej činnosti.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán kolega Žarnay, ďakujem veľmi pekne za váš príspevok. Ja som veľmi rád, že ste vyslovili, že kvalitu školy ovplyvňuje osoba riaditeľa. To je veľmi dôležité. A tak ako ste aj povedali, že riaditeľ musí riešiť množstvo problémov, zháňa financie, fungovanie školy, rekonštrukcia priestorov, rieši problémy medzi žiakmi, učiteľmi atď. My sme to aj zohľadnili v dôvodovej správe, čo ste vy aj povedali.
A mňa veľmi pozitívne zarazila jedna vec, ktorú ste vyslovili, a opakujem znova, že veľmi pozitívne, že si viete predstaviť za určitých podmienok, že riaditeľ by aj nemal pedagogické vzdelanie, lebo myslím si, že pedagogické vzdelanie nehovorí, že či človek vie šéfovať ľuďom, či je to líder, či vie riadiť a koordinovať zamestnancov, nehovorí, či rozumie ekonomickým procesom, hospodáreniu školy, riadeniu ľudských zdrojov, personálnej agende. A myslím si, že to, čo navrhujeme, by bol prvý krok k tomu, aby sme trochu uvoľnili školstvo, a potom, tak ako som povedal vo svojej úvodnej časti, či už my v nasledujúcich rokoch, alebo potom ďalší parlament, keď sa bude realizovať aj Učiace sa Slovensko, kde je o tom jedna stať, by sme mohli prísť k tomu, že riaditeľ by nemusel mať pedagogické vzdelanie, pokiaľ by sme vedeli zabezpečiť poradný orgán alebo radu, alebo zástupcu, alebo niekoho, kto by mu radil s odbornými vecami, čo sa týka praxe so žiakmi.
Ďakujem vám pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, myslím si, že je to veľmi jednoduchá úprava, a asi nebudeme o tom veľmi, alebo ja nebudem o tom veľmi informovať. My sme si zadefinovali dva typy riaditeľov, a to sú riaditelia, ktorí veľmi radi učia, keď boli učitelia, učili viac hodín, no takto ostávajú v kontakte s pedagogickou praxou, so žiakmi, žijú s nimi, žijú s učiteľským zborom, učenie ich napĺňa a potencionálne majú na to aj talent a chcú ho využívať. Na druhej strane sú zase riaditelia, ktorí sú lepší ako manažéri, vedia riadiť zamestnancov, vedia motivovať k čo najlepším výkonom, zavádzať zmeny alebo zlepšenia a inovácie. To však ale neznamená, že ich nebaví učiť, ale majú možno množstvo povinností, ktorým sa musia venovať, zlepšili by sme im pracovné podmienky a s ním by fungovanie škôl, ak by učiť nemuseli. Ja môžem povedať, že asi existuje, lebo som dostal teraz dve správy v priebehu týždňa, že existujú riaditelia, ktorí sú reálne noví na tomto poste a potrebujú sa v novej práci zorientovať, a dočasne by im pomohlo, keby nemuseli vyučovať, preto takíto riaditelia by mohli mať možnosť nevyučovať, ak sa so zriaďovateľom dohodnú.
Dnes riaditeľ musí riešiť množstvo problémov, zháňať financie na fungovanie škôl, na rekonštrukciu priestorov. Riešiť problémy medzi učiteľmi, sťažnosti so žiakmi, aj keď máme stále, čo viem, že menej žiakov, snaží sa často zohnať, čo najviac žiakov, aby škola prežila. A pri všetkých týchto povinnostiach sa každým rokom nabaľuje, nabaľujú ďalšie povinnosti, ktorým by sa mohol venovať.
Možno diskutovať, myslím si, že na výbore pre vzdelávanie sa táto téma už aj otvorila, je to veľmi odvážna myšlienka, kde priznávam, že asi by politické nominácie prevážili nad ľuďmi s reálnymi schopnosťami riadiť školu, ale možno do budúcna to nechajme na či už ďalší parlament alebo ďalšie obdobie by mohol riaditeľ šéfovať a riadiť viaceré školy naraz. Dokonca by mohol byť oslobodený od výučby, aby mohol reálne riadiť tieto školy, a tak by sa veľmi zefektívnil v malých mestách a okresoch, kde je škôl pomerne veľa a vzniká medzi nimi naozaj veľmi nezdravý boj o žiaka. Potom sa školy sústredia na boj o žiaka namiesto toho, aby sa sústredili na skvalitňovanie vzdelania a žiakom odovzdávajú informácie alebo veci, ktoré naozaj nie sú dostatočné.
Ale znova som povedal, že toto je veľmi odvážna myšlienka, nechajme ju na nejaké ďalšie obdobie. Nateraz zostávame pritom, jednoducho, pri tej jednoduchej úprave, a to riaditeľ, aby si po dohode so zriaďovateľom vybral, či bude učiť alebo nebude učiť. Stále nechávame zákonom stanovené podmienky pre riaditeľa, ktoré platia aj dnes. Musí mať pozíciu, musí na túto pozíciu spĺňať kvalifikačné predpoklady na ten daný typ školy, musí vykonať prvú atestáciu, splniť dĺžku vykonávania pedagogickej praxe, aktuálne je to päť rokov a najneskôr do troch rokov ustanovenia do funkcie riaditeľa ukončiť funkčné vzdelávanie. My môžme diskutovať o tom, že či je lepší riaditeľ a učiteľ alebo riaditeľ a manažér, nemusíme sa na tom zhodnúť, v konečnom dôsledku si myslím, že stále sú najdôležitejší riaditelia, ich skúsenosti a ich pracovné podmienky, a tie by mali mať možnosť sa rozhodnúť a dohodnúť so zriaďovateľom, či bude lepšie, ak budú naďalej vyučovať, alebo, že či sa budú naplno venovať riadeniu školy.
Ja vás týmto žiadam, aby ste podporili tento návrh do druhého čítania, kde sme otvorení zadefinovať ostatné náležitosti.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, iba veľmi v skratke. Táto novela má za cieľ dosiahnuť stav, aby riaditelia základných škôl, stredných škôl neboli povinní vykonávať priamo vyučovaciu činnosť v prípade, ak s tým zriaďovateľ súhlasí. Toľko iba v skratke, potom, ak môžem, hneď do rozpravy.