Vážená pani predsedajúca, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi teda v krátkosti vysvetliť opodstatnenie tohto návrhu. Podávame ho už druhýkrát, takže zopakujem iba aktuálne veci. Po roku rôzne štúdiá a publikácie hovoria o našom trhu učebníc, respektíve o tom obstarávaní a kvalite učebníc na Slovensku. Toto v 2012. PISA, ktorá prezentovala názory riaditeľov škôl, ktorí uviedli, že až 80 % žiakov vlastne sú nespokojní s predkladanými učebnicami alebo s dodávanými učebnicami, a bol to úplne najhorší výsledok zo všetkých testovaných krajín.
TALIS v 2013., kde riaditelia škôl reprezentujú až 82 % učiteľov, tiež uviedli, že škola je limitovaná zabezpečovať kvalitné vzdelávanie pre nedostatok alebo pre nevhodnosť tohto učebného materiálu, a opätovne Slovensko dosiahlo najhorší výsledok.
Čo sa týka trhu z učebníc, tak správa o stave školstva kolegu Čaploviča v 2013. upozorňovala na túto kvalitu aj na nedostatok učebníc. V januári 2016 na tento problém upozorňoval už Inštitút vzdelávacej politiky a strana SaS má dlhodobo v programe otvorený trh s učebnicami. A presne tieto myšlienky boli zapracované aj v materiáli Učiace sa Slovensko, ktorý mal byť takým nosným program pre reformu slovenského školstva, a vieme, čo sa udialo s ním a ako to pokračuje ďalej.
Ja tu mám aj zopár grafov, no ale tie ukazovať nemôžme, tak iba vyslovím, že aktuálne v podstate ministerstvo dostáva iba jeden typ učebníc, a to sú učebnice so schvaľovacou doložkou, to je tá učebnica, ktorá je aj financovaná, obstaráva ju ministerstvo školstva a učebnice si ju následne objednajú cez edičný portál. Ministerstvo školstva ich nakúpi a následne ich distribuuje do škôl. Všetci vieme, ako to funguje. Tieto učebnice nedodajú načas, nepríde ich dostatočný počet, poprípade neprídu vôbec. Udialo sa to aj v septembri 2016, udialo sa to v septembri 2017 a udialo sa to aj teraz v septembri 2018 a slovenským školám chýbalo cez jeden milión učebníc.
Možno iba taký ten najväčší rozdiel, ktorý bol zverejnený na webových stránkach ministerstva, je z roku 2015, kde školy žiadali učebnice za 16 mil. eur, ale bolo vyčlenených iba 5 mil. eur, takže žiadali okolo 3,5 mil. učebníc a dostali v podstate iba jeden milión učebníc, takže každoročne sa to opakuje. Tie skúsenosti máme všetci veľmi bohaté, môžme si ich tu rozprávať, ale keďže sú tu všetko, alebo väčšina sú tu členovia strany SaS a my sme si to už vydebatovali, takže nebudem rozprávať o týchto veciach. Ale v prvom rade tá škola chce iné učebnice, lebo im nevyhovujú tie, ktoré sú schválené v tom balíku schválených učebníc, pretože pre žiakov chcú používať nejaké iné učebnice alebo iné materiály. Môžu si vyberať aj učebnice z tej druhej skupiny, a to sú odporúčacia doložka, ale tie si už musia zafinancovať samy a nedostanú na ne peniaze, teda ministerstvo ich nepreplatí. A keďže vieme, ako je financované školstvo, tak zvyčajne sa rodičia skladajú na tieto učebnice a tým je zaťažovaný rozpočet jednotlivých rodín.
Možno sa zamýšľate nad tým, že prečo by si školy mali vyberať učebnicu, lebo to je tá pointa, a respektíve riaditelia pre svoje oblasti. Tak v prvom rade je to, že školy a riaditeľ najlepšie pozná ten daný región, v ktorom učí, alebo tú školu, alebo svojich žiakov, takže bude vedieť vyberať učebnice, ktoré budú priamo viazané na ich vzdelávanie, vedia najviac a najlepšie posúdiť, že či majú najviac nadaných žiakov, žiakov so špeciálnymi potrebami, či chcú matematiku učiť klasickým spôsobom, alebo ju chcú učiť Hejného metódou. Mimochodom, táto knižka, ktorá sa najviac používa, pri cestovaní po Slovensku ju najviac stretávam, tak nie je v tej schvaľovacej doložke. Školy si ju musia kupovať a musia pýtať peniaze od rodičov, aby mohli zabezpečiť to, čo naozaj im vyhovuje.
Môžme tiež ako výhodu používať dodanie učebníc, pretože každoročne ten systém naozaj funguje a za dodávanie sa robia veľké obstarávania, v súčasnosti je to za 4 mil. eur, keby sa možno tie 4 mil. eur v rámci toho centrálneho objednávania a dodávania potom rozpočítali, tak by sme našli aj peniaze na ten objem financií, ktoré my navrhujeme.
Takže čo navrhujeme, a to jest, aby sa schvaľovacia a odporúčacia doložka zjednotila a vytvoril sa jeden balík učebníc, ktorý bude mať taký status schválený ministerstvom, neuvoľňujeme to úplne, aby sa nestalo, že páni v Banskej Bystrici budú vyučovať, že Hitler je hrdina. Ministerstvo nebude zaobstarávať tieto učebnice centrálne a opakovane v tom zlyhávať, ale budú to zabezpečovať regionálni dodávatelia, ktorí budú znášať aj finančné nároky, čo sa týka dodávania do škôl. Takto bude možná aj jednak špecializácia, že každá škola má iných žiakov s inými potrebami, a rovnako sa aj vytriedia konečne kvalitné učebnice z trhu v rámci celého toho balíka, ktorý je nachystaný.
A navrhujeme prechodné trojročné obdobie, v ktorom sa bude zvyšovať objem finančných prostriedkov na tieto učebnice, ktoré nám v prvom rade teraz chýbali. Tie tri roky sme navrhovali preto, aby sa nejakým spôsobom otestoval a následne aj vyhodnotil celý tento systém, že či budeme v ňom pokračovať. Ten balík financií sme vypočítali na 30 euro na žiaka, čo je naozaj veľmi výrazná položka, ktorú môžme posúvať či už zo základných škôl na stredné školy, kde by stredné školy mohli mať 15 euro a tých ďalších 15 euro by sme presúvali na prvý stupeň základných škôl, takže pri prvákoch by to bolo až 45 euro, ktoré by mohli dostať na učebnice alebo pomôcky.
Tento model je veľmi, tento model je overený a my sme posledná zo štyroch krajín v Európskej únii, ktorá má centrálne objednávanie a iba jeden človek, respektíve ministerstvo môže odporučiť tieto učebnice. Keď to funguje vo všetkých ostatných krajinách a majú tam výsledky aj v rámci vzdelávania, aj všetkých ostatných oblastí, tak nevidím dôvod, aby to nefungovalo aj u nás.
Ja budem veľmi rád, ak sa posunieme aspoň (aspoň), ja budem veľmi rád, ak to posunieme do druhého čítania, hoci vieme, že aká je tá realita. A naozaj ten tlak, aj mediálny tlak zo strany škôl a potrieb rodičov, je už taký veľký, že by sme mali pristúpiť aj k otvorenému trhu s učebnicami.
Ďakujem veľmi pekne.
