Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi teda v krátkosti vysvetliť opodstatnenie tohto návrhu. Podávame ho už druhýkrát, takže zopakujem iba aktuálne veci. Po roku rôzne štúdiá a publikácie hovoria o našom trhu učebníc, respektíve o tom obstarávaní a kvalite učebníc na Slovensku. Toto v 2012. PISA, ktorá prezentovala názory riaditeľov škôl, ktorí uviedli, že až 80 % žiakov vlastne sú nespokojní s predkladanými učebnicami alebo s dodávanými učebnicami, a bol to úplne najhorší výsledok zo všetkých testovaných krajín.
TALIS v 2013., kde riaditelia škôl reprezentujú až 82 % učiteľov, tiež uviedli, že škola je limitovaná zabezpečovať kvalitné vzdelávanie pre nedostatok alebo pre nevhodnosť tohto učebného materiálu, a opätovne Slovensko dosiahlo najhorší výsledok.
Čo sa týka trhu z učebníc, tak správa o stave školstva kolegu Čaploviča v 2013. upozorňovala na túto kvalitu aj na nedostatok učebníc. V januári 2016 na tento problém upozorňoval už Inštitút vzdelávacej politiky a strana SaS má dlhodobo v programe otvorený trh s učebnicami. A presne tieto myšlienky boli zapracované aj v materiáli Učiace sa Slovensko, ktorý mal byť takým nosným program pre reformu slovenského školstva, a vieme, čo sa udialo s ním a ako to pokračuje ďalej.
Ja tu mám aj zopár grafov, no ale tie ukazovať nemôžme, tak iba vyslovím, že aktuálne v podstate ministerstvo dostáva iba jeden typ učebníc, a to sú učebnice so schvaľovacou doložkou, to je tá učebnica, ktorá je aj financovaná, obstaráva ju ministerstvo školstva a učebnice si ju následne objednajú cez edičný portál. Ministerstvo školstva ich nakúpi a následne ich distribuuje do škôl. Všetci vieme, ako to funguje. Tieto učebnice nedodajú načas, nepríde ich dostatočný počet, poprípade neprídu vôbec. Udialo sa to aj v septembri 2016, udialo sa to v septembri 2017 a udialo sa to aj teraz v septembri 2018 a slovenským školám chýbalo cez jeden milión učebníc.
Možno iba taký ten najväčší rozdiel, ktorý bol zverejnený na webových stránkach ministerstva, je z roku 2015, kde školy žiadali učebnice za 16 mil. eur, ale bolo vyčlenených iba 5 mil. eur, takže žiadali okolo 3,5 mil. učebníc a dostali v podstate iba jeden milión učebníc, takže každoročne sa to opakuje. Tie skúsenosti máme všetci veľmi bohaté, môžme si ich tu rozprávať, ale keďže sú tu všetko, alebo väčšina sú tu členovia strany SaS a my sme si to už vydebatovali, takže nebudem rozprávať o týchto veciach. Ale v prvom rade tá škola chce iné učebnice, lebo im nevyhovujú tie, ktoré sú schválené v tom balíku schválených učebníc, pretože pre žiakov chcú používať nejaké iné učebnice alebo iné materiály. Môžu si vyberať aj učebnice z tej druhej skupiny, a to sú odporúčacia doložka, ale tie si už musia zafinancovať samy a nedostanú na ne peniaze, teda ministerstvo ich nepreplatí. A keďže vieme, ako je financované školstvo, tak zvyčajne sa rodičia skladajú na tieto učebnice a tým je zaťažovaný rozpočet jednotlivých rodín.
Možno sa zamýšľate nad tým, že prečo by si školy mali vyberať učebnicu, lebo to je tá pointa, a respektíve riaditelia pre svoje oblasti. Tak v prvom rade je to, že školy a riaditeľ najlepšie pozná ten daný región, v ktorom učí, alebo tú školu, alebo svojich žiakov, takže bude vedieť vyberať učebnice, ktoré budú priamo viazané na ich vzdelávanie, vedia najviac a najlepšie posúdiť, že či majú najviac nadaných žiakov, žiakov so špeciálnymi potrebami, či chcú matematiku učiť klasickým spôsobom, alebo ju chcú učiť Hejného metódou. Mimochodom, táto knižka, ktorá sa najviac používa, pri cestovaní po Slovensku ju najviac stretávam, tak nie je v tej schvaľovacej doložke. Školy si ju musia kupovať a musia pýtať peniaze od rodičov, aby mohli zabezpečiť to, čo naozaj im vyhovuje.
Môžme tiež ako výhodu používať dodanie učebníc, pretože každoročne ten systém naozaj funguje a za dodávanie sa robia veľké obstarávania, v súčasnosti je to za 4 mil. eur, keby sa možno tie 4 mil. eur v rámci toho centrálneho objednávania a dodávania potom rozpočítali, tak by sme našli aj peniaze na ten objem financií, ktoré my navrhujeme.
Takže čo navrhujeme, a to jest, aby sa schvaľovacia a odporúčacia doložka zjednotila a vytvoril sa jeden balík učebníc, ktorý bude mať taký status schválený ministerstvom, neuvoľňujeme to úplne, aby sa nestalo, že páni v Banskej Bystrici budú vyučovať, že Hitler je hrdina. Ministerstvo nebude zaobstarávať tieto učebnice centrálne a opakovane v tom zlyhávať, ale budú to zabezpečovať regionálni dodávatelia, ktorí budú znášať aj finančné nároky, čo sa týka dodávania do škôl. Takto bude možná aj jednak špecializácia, že každá škola má iných žiakov s inými potrebami, a rovnako sa aj vytriedia konečne kvalitné učebnice z trhu v rámci celého toho balíka, ktorý je nachystaný.
A navrhujeme prechodné trojročné obdobie, v ktorom sa bude zvyšovať objem finančných prostriedkov na tieto učebnice, ktoré nám v prvom rade teraz chýbali. Tie tri roky sme navrhovali preto, aby sa nejakým spôsobom otestoval a následne aj vyhodnotil celý tento systém, že či budeme v ňom pokračovať. Ten balík financií sme vypočítali na 30 euro na žiaka, čo je naozaj veľmi výrazná položka, ktorú môžme posúvať či už zo základných škôl na stredné školy, kde by stredné školy mohli mať 15 euro a tých ďalších 15 euro by sme presúvali na prvý stupeň základných škôl, takže pri prvákoch by to bolo až 45 euro, ktoré by mohli dostať na učebnice alebo pomôcky.
Tento model je veľmi, tento model je overený a my sme posledná zo štyroch krajín v Európskej únii, ktorá má centrálne objednávanie a iba jeden človek, respektíve ministerstvo môže odporučiť tieto učebnice. Keď to funguje vo všetkých ostatných krajinách a majú tam výsledky aj v rámci vzdelávania, aj všetkých ostatných oblastí, tak nevidím dôvod, aby to nefungovalo aj u nás.
Ja budem veľmi rád, ak sa posunieme aspoň (aspoň), ja budem veľmi rád, ak to posunieme do druhého čítania, hoci vieme, že aká je tá realita. A naozaj ten tlak, aj mediálny tlak zo strany škôl a potrieb rodičov, je už taký veľký, že by sme mali pristúpiť aj k otvorenému trhu s učebnicami.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú aj tieto zákony. Opodstatnenie toho návrhu, v ktorom chceme umožniť školám, aby sa vyberali učebnice podľa svojho uváženia, a zavádzame vlastne povinnosť pre ministerstvo školstva poskytovať školám príspevok na tieto učebnice. A ostatné potom vyslovím v rozprave, kde sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

32,
Ešte dva body som zabudol alebo nestihol som vysloviť v rámci tých dvoch minút. My tu veľmi často porovnávame tieto obedy s inými krajinami, ako s Fínskom. Prosím vás, vo Fínsku jedenásť rokov budovali jedálne v rámci kapacít, aby vedeli dať jedlá naozaj každému jednému žiakovi, a potom presunuli ten príspevok na obedy do normatívu, aby naozaj to dostal každý jeden žiak. Ale my tu preskakujeme jednu celú fázu tým, že chceme okamžite dať obedy a nechceme vybudovať personálne, pretože tie jedálne to reálne nebudú zvládať.
Taká perlička je, ktorú nebudú zvládať aj z toho, že nedokážu vydať tie obedy všetkým okamžite, taká perlička je, že obedy sa reálne delia, pretože jedna časť školy chodí na obedy 11.20 a druhá časť chodí na obedy 12.15, keď dokončí vyučovanie, lebo sa musia prestriedať. Tak mi povedzte, kedy budú chodiť tie ďalšie deti, keď nedobudujeme jednotlivé jedálne alebo kapacitne budú chodiť o 13.15 alebo budeme im dávať obedy 10.30, alebo nejakým takýmto spôsobom? Takže systémovo to nie je vyriešené.
A druhá vec, skoro 10 % základných škôl nemá jedálne, takže ich poďme najskôr dobudovať, pretože ak potom počujem pána ministra, tuším, že práce to bolo, pána Richtera, že im budeme dávať suchú stravu, tak pre mňa je to, že asi vedúca z jedálne ráno, keď pôjde do školy na aute, tak zastane na benzínke, tam nakúpi bagety, a tieto bagety im potom bude rozdávať a všetky sa tu budeme tešiť, že majú deti teplú stravu.
Ďakujem.

Martin, ja budem opakovať zopár vecí, ktoré si ty vyslovil, pretože s nimi úplne súhlasím. Najskôr sme pred dvomi rokmi, aj keď nastúpila pani ministerka Lubyová, počúvali o najväčšej reforme, čo všetko sa tu bude diať, aké bude nové obsahové curriculum, ako sa vybavia školy, ako vyriešime učebnice, ako vyriešime asistentov, a teraz to skĺzlo do toho, že my tu budeme reálne diskutovať o teplých obedoch pre deti ako prioritný problém celého Slovenska, čo je pre mňa ako absolútne neuveriteľné.
Kolegyňa Gaborčáková položila veľmi dobrú otázku, že čo chceme dosiahnuť, že či chceme dosiahnuť zmenu kvality alebo chceme dosiahnuť zmenu nejakej chudoby a potiahnutia tých detí. Ak sa budeme rozprávať o zmene kvality, tak naozaj vás všetkých pozývam, veľmi rád to celé zabezpečím organizačne, poďte obedovať do tých jedální. Keď dostanete špenát, do ktorého si strčíte vidličku a môžete ten tanier reálne otočiť a tá vidlička vám tam bude držať, pretože je to tak zahustené múkou. Alebo poďte si dať nejakú dobrú mliečnu polievku, ktorá bude vlastne taká omáčka tiež zahustená s mliekom. Alebo dostanete nejaký jemne vysmážaný rezník, ktorý vám zalejú, ja tvrdím, že polievkou, pretože tej omáčky je tam toľko a cítite ten glutaman takým spôsobom, že až. Takže ak sa rozprávame o kvalite, tak toto kvalitu absolútne nevyrieši.
Ak sa rozprávame o vyriešení tej chudoby, tak ja si myslím, že to reálne zacieľme na tých cez 50-tisíc detí, ktoré sú v hmotnej núdzi, tam uvidíme ten najväčší efekt, tam to budeme vedieť reálne vyhodnotiť, že či sme dosiahli to, čo sme chceli dosiahnuť. A potom nasledovne to roztiahnime ďalej do celej sféry a do všetkých žiakov.
A poslednú vec, ktorú som chcel ešte, že priestorovo to si, kolegyňa Gaborčáková, veľmi dobre povedala, že budú problémy s hygienou, reálne, kto bude variť, pretože teraz už personálne to nevieme vyriešiť a už nemáme dostatočne kuchárok a pomocného personálu. A posledná vec, ktorú som ešte chcel vysloviť, sú prestávky, že kedy budú dostávať tie obedy a že čo je naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

4.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci a prítomní, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1114). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím vás, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

My sa stále obraciame na vládnych poslancov, ale zažili sme to na výbore, kde sa hlasovalo. To veto bolo prelomené, takže predpokladám, že všetci vieme, čo sa udeje dnes o sedemnástej hodine. Mne ale idú otázky typu, že ako budú ústavy pokračovať ďalej vo svojich projektoch? Ako budú pokračovať vo svojej vedecko-výskumnej práci, ako budú pokračovať všetky rozbehnuté a zazmluvnené projekty? Už teraz reálne prichádzajú vedci v rámci tejto transformácie o granty a aj SAV sama upozornila, že bude musieť svoje organizácie v rámci tohto zrušenia, v rámci ohrozenia napríklad aj ďalších projektov v Európskej komisii za 10 miliónov, kde sa zúčastňuje až osem krajín, hej? Toto celkovo nie je legislatívne doriešené. Ak sa čerpajú prostriedky zo štruktúr, európskych štrukturálnych fondov, tak päť rokov po ich prečerpaní prenajímateľ v podstate je povinný využívať tú štruktúru a tá nesmie zmeniť majiteľa. Takže keď sa budú teraz meniť jednotlivé inštitúcie, bude sa meniť aj IČO a toto nie je zmena majiteľa? Iba dopredu hovorím, že nebudeme opätovne musieť vracať financie v rámci Európskej únie len kvôli tomu, že tu zlyháva reálne práca ministerstva školstva a pani ministerky? Ďakujem veľmi pekne.

Ondrej, veľmi dobre si to zhrnul a my to zažívame v oblasti školstva veľmi často a zažívame to aj teraz, aj v minulosti. Niektorí kolegovia hovoria, že si musíme na to zvyknúť, lebo čo sa týka ministerstva školstva, bude to robiť stále, lebo nevie prinášať tie riešenia nejako premyslené, premyslene a potom sa udejú situácie aj z minulosti, kedy to musia riešiť takýmto spôsobom, že poslanci predkladajú pozmeňujúce návrhy a tam dopĺňajú. Zažili sme to teraz aj ohľadom kvality vysokoškolského vzdelávania, kde bol ten prílepok vo verejnom obstarávaní. Zažívame to aj v zákone o vysokých školách, kde opäť riešime SAV-ku, čo je obrovský problém a budeme asi o tom ešte diskutovať. V minulosti sme to zažívali, že v odbornom vzdelávaní, v zákone o odbornom vzdelávaní sme riešili osemročné gymnáziá, čo spôsobilo obrovský problém a týmto spôsobom vlastne obchádzame jednotlivé témy, aby normálne prebehli medzirezortným pripomienkovaným konaním, aby sa tomu mohli dotyční reálne vyjadriť, aby potom nevznikal taký obrovský chaos, ako vzniká teraz v školstve. Ďakujem.

Pán kolega Beblavý, veľmi dobre si zhrnul všetky veci, ktoré pán prezident vytýkal a preto tento zákon nemôžme ani podporiť a nemôžme hovoriť ani o tom, že by zvyšoval kvalitu, pretože akreditačná komisia v tomto prípade naozaj nebude zvyšovať kvalitu vysokých škôl. Tú kvalitu by sme mohli zvýšiť aj tým, že do toho vzorca, na základe ktorého sa vypočítavajú peniaze, do tej jednej časti, kde sú štyri koeficienty, v rámci toho jedného koeficientu, čo je uplatniteľnosť absolventov, ktorý sa prerátava číslom jedna a tým pádom každá vysoká škola ho bude násobiť nula celá deväťdesiat niečo, vždy to bude k počtu absolventov a nikdy to nebude na základe toho, koľko tých absolventov umiestni na tom danom trhu. Takže keby sme chceli zvyšovať kvalitu, tak v rámci tohto návrhu mal ísť a ja som aj očakával, že ministerstvo sa určitým spôsobom hecne cez leto a že prinesie teraz aj zákon ohľadom financovania vysokých škôl a tam navrhne niečo podobné, lebo uplatniteľnosť absolventov, nie aby sme rozhodovali na základe neho, ale aby sme ho zverejňovali a mladým ľuďom poskytli informácie, kde po danej škole sa vie umiestniť, aký bude mať priemerný príjem a ostatné informácie, a ich necháme sa rozhodovať ohľadom svojej budúcnosti. Takže toto mala byť tiež súčasť nejakého takého návrhu ohľadom kvality vysokých škôl. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, určite vyslovme, že súčasťou tohto návrhu bol aj návrh na experimentálne overovanie, ktoré na základe všetkých okolností veľmi rozumne ste stiahli, a čo my oceňujeme, aj sme to vyslovili a mám tú potrebu to vysloviť aj tu, že oceňujeme to, že predkladatelia stiahli túto časť experimentálneho overovania a že sa budú venovať tomu ďalej, prepracujú tento návrh.
Taktiež ďakujem, že na výbore prešiel pozmeňujúci návrh v rámci Testovania 9. My keď rozprávame o jednotlivých veciach, tak nevieme ich porovnať. Pretože tá informačná nerovnosť, ktorá je v školstve, tak je veľmi výrazná. Týmto budeme mať aspoň naozaj nejaké poklady, či už na jednu stranu alebo na druhú stranu. Čo sa týka z jednej strany, môžu osemročné gymnáziá relatívne vydokladovať, že majú kvalitné vzdelávanie, že kvalitne pripravujú mladých ľudí a budú mať na to podklady z Testovania 9. Na druhej strane odporcovia môžu poukázať, ak tie výsledky nebudú dobré, že osemročné gymnáziá nemajú to opodstatnenie na našom školskom vzdelávacom systéme, za čo veľmi pekne ďakujem aj predkladateľom, že prijali tieto pozmeňujúce návrhy.
Dve veci, ktoré by som chcel ešte predniesť v rámci pozmeňujúceho návrhu takto v pléne, ktoré som prednášal aj na výboru a tam neboli prijaté. Tak skúšam ešte raz, že či predkladatelia sa náhodou nerozhodli.
Jedna vec je ohľadom určovania počtov žiakov. V súčasnosti vieme, že osemročné gymnáziá majú dvoch zriaďovateľov a to vyššie územné celky a okresné úrady. V tom postupe okresný úrad zisťuje, ako keby záujem, nie ako keby, ale zisťuje záujem žiakov, následne tieto informácie posúva ďalej na ministerstvo školstva a to ministerstvo školstva rozhodne v rámci počtu žiakov, potom to posiela naspäť na okresný úrad a okresný úrad prerozdeľuje tieto jednotlivé počty jednotlivým osemročným gymnáziám aj zriaďovateľom, ktorým je vyšší územný celom, ktorý má pod sebou gymnáziá. Myslím si, že okresný úrad by mal naozaj určovať ten počet žiakov pri svojich osemročných gymnáziách a vyššie územné celky by si mali určovať vo svojich gymnáziách, kde sú zriaďovateľmi. Takto by bol ten prepočet, alebo to zriaďovateľstvo naozaj opodstatnenie, malo naozaj opodstatnený zmysel. Takže v tom prvom bode pozmeňujúceho návrhu hovorím o tom, aby okresný úrad v sídle kraja určoval svojim gymnáziám a samosprávny kraj svojim gymnáziám.
V druhej časti pozmeňujúceho návrhu budem opäť rozprávať o správnom konaní. To správne konanie je veľmi ťažká téma a ťažko sa aj prezentuje verejnosti a médiám. Ja viem, že aj v tomto návrhu, lebo sme sa o tom rozprávali či už v prvom čítaní alebo aj teraz, sa zavádza osobitný postup s námietkami. Ono to v praxi naozaj vyzerá ako odvolanie, ale v tom správnom konaní sa vydáva v prvom rade neprávoplatné rozhodnutie, voči ktorému sa potom môže podať odvolanie, o ktorom rozhoduje v prvom rade vyššia inštancia, a až potom sa stáva to rozhodnutie právoplatným. Ak sa upravuje správny poriadok a vyššia inštancia nie je, a to v prípade tých ministerstiev teda, odvolanie sa formálne teda označuje ako rozklad. Obsahovo je to to isté, ale samozrejme, že tá komisia je zložená z odborníkov, ktorí potom vyjadrujú na to súhlasné či nesúhlasné stanovisko. Čiže v prvom rade rozhoduje niekto iný. A to je ten cieľ toho môjho návrhu.
V režime námietok, ktoré navrhujete vy, kde je vlastne stanovených iba 7 dní, čo je naozaj veľmi krátky čas na to, aby boli podané tie námietky v rámci zverejňovania počtu žiakov, nemá všeobecnú normu a je to v podstate iba nejaký osobitný postup v rámci nejakého zákona. Takže v rámci tých námietok sa vysporiadajú s tým v podstate tí istí úradníci, myslím to v dobrom, nie dehonestujúco, tí istí úradníci, ktorí vlastne prijali aj to prvotné rozhodnutie. Ten hlavný dôvod je, že v správnom konaní musíte aj preskúmať vlastne jednotlivú situáciu a vyargumentovať v tej námietke. Je to pre mňa bez kritérií, bez nejakých argumentov, takže nie je to transparentné tak, ako by malo byť, aby naozaj osemročné gymnáziá už boli vyriešené ako problém. A to sa bude týkať tej druhej časti pozmeňujúceho návrhu.
Teraz teda prečítam pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Gröhlinga k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej, Štefana Zelníka, Tibora Bernaťáka a Jaroslava Pašku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 596/2003 Z. z. o školskej správe v školstve a školskej samospráve a o znení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 965.
1. V čl. l bod 2 § 64 ods. 4 sa slová „okresný úrad v sídle kraja" nahrádzajú slovami „samosprávny kraj".
2. V čl. I bod 2 § 64 ods. 4 slová „Ministerstvo školstva schvaľuje rozpis" nahrádzajú slovami „Ministerstvo školstva rozhodne o rozpise".
3. V čl. I bod 2 § 64 ods. 4 sa na konci pripája nová veta, ktorá znie: „Proti rozhodnutiu ministerstva školstva podľa predchádzajúcej vety môže zriaďovateľ gymnázia podať odvolanie do 30 dní od jeho zverejnenia.".
4. V čl. I bod 3 v predvetí sa slovami „odsek 5, ktorý znie" nahrádzajú slovami „odsekmi 5 a 6, ktoré znejú" a za navrhovaný odsek 5 sa vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
"(6) Určený počet žiakov prvého ročníka v jednotlivých gymnáziách s osemročným vzdelávacím programom podľa odseku 5 môže byť proti určenému počtu žiakov pre predchádzajúci školský rok nižší najviac o jednu triedu.".
Ďakujem veľmi pekne.

Pán predseda iba tri veci, ktoré som si zapamätal. To nie sú medializované správy o kvalite vysokých škôl, to je absolútna realita, ktorú vám povedia tí mladí ľudia, ktorí študujú na tých vysokých školách. Tie medializované správy sú na základe ich vyjadrenia, na základe toho, že nám utekajú zo Slovenska do zahraničia a študujú v Čechách študujú v Brne. A to je to zrkadlo alebo zrkadlo nie nás, ale zrkadlo ministerstva ako také, ktoré pripravuje to prostredie, v ktorom tie vysoké školy žijú.
Čo sa týka toho rozhodovania, dajte zodpovednosť vysokým školám a uvidíme, ako to bude fungovať. Nestanovujte tie kritériá, ktoré stanovujete, aj tie minimálne a podobné veci, a nech sa tie vysoké školy s tým vysporiadajú. Uvidíme, že ako budú vedieť fungovať, ako si nastavia jednotlivé procesy. Nezasahujte do toho a nechcite zase vy určovať, že čo je to, čo majú oni robiť, ale nech sa o tom rozhodnú tí mladí ľudia, ktorí tam pôjdu študovať na základe výsledkov, ktoré zverejnia jednotlivé vysoké školy, a na základe ich uplatnenia, všetkých ostatných ekvivalentov, o ktorých tu stále rozprávame. Lebo v súčasnosti 54 % vysokoškolákov pracuje mimo odbor, ktorý oni vyštudovali. To sú reálne fakty, ktoré sú dokázateľné, od spoločnosti TREXIMA. A tieto dáta nikde nezverejňujeme, ministerstvo s nimi nepracuje, nič sa nepripravuje. A keď, tak idete plánovať tým, že budete znižovať alebo zvyšovať jednotlivé plány výkonov, aby ste ovplyvňovali na základe tohto. Vy to neovplyvňujte, vy iba zverejnite tieto dáta a nechajte všetkým ostatným, aby sa rozhodli. Veď vy nemáte ten patent na to, aby ste vedeli, čo je správne o rok, o dva, o päť. Nech sa rozhodne každý jeden človek na základe toho.
A to isté máte vysokoškolákov, ktorí pracujú, 36 % vysokoškolsky vzdelaných ľudí, pracujú na stredoškolských pozíciách. Reálne máme preškolených ľudí, čo sa udialo počas krízy, kedy sa otvorili v podstate, a vieme, že tam boli diskusie s rektormi, s predsedom vlády, kedy sa otvorili vysoké školy a prijímali sa omnoho viacej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)