Ďakujem pekne za slovo. Vážená kolegyňa, kolegovia, ja by som bol veľmi rád, aby sme si začali vážiť aj našich starostov a primátorov a aby tomu bol prvý krok aj my dnes pri návrhu nášho zákona, ktorý sme spolu s kolegami pripravili, kde by som bol veľmi rád, aby sme neboli úzkoprsí, keď my si nedokážeme sami tu v Národnej rade schváliť platy, sypem si popol na hlavu, je to aj, aj mojou vinou, ale bolo by dobré, aby sme to dokázali aspoň našim ľuďom v samospráve. Lebo úroveň našich platov tu v Národnej rade je na úrovni slabších manažérov, tak preto by som bol rád, aby sme; z roku 2011, čiže sedem rokov naspäť; aby sme tieto platy dali aspoň na takúto úroveň.
Samospráva v krízovom období súhlasila s tým, že nám boli znížené aj podielové dane zhruba o tri percentá. Tak sme sa chceli podieľať v tomto období krízovom, aby sme pomohli štátu. Odmenou sa nám stalo to, že sa nám znížili platy, starostom a primátorom. Bolo to nazvané ako protikrízové opatrenie. Tak ako som v úvodnom slove povedal, keďže kríza pominula a naozaj ekonomické výsledky nášho štátu sú oveľa lepšie a aj verejná, štátna správa, ale aj samospráva je na tom súčasne, si myslím, veľmi dobre, tak by bolo vhodné, aby sme s týmto návrhom nás poslancov, aby sme súhlasili a aby sme dostali všeobecnú podporu.
Čo sa týka základného platu, tento návrh je naozaj na tej istej úrovni zhruba o 10 % navýšený a na tú istú úroveň, ako to bolo v roku 2011. Je to podľa počtu obyvateľov, ako majú naše samosprávy. Je to od 0,16-násobku až, keď je stotisícové mesto, o 0,4-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve.
Pohyblivá zložka, ktorá bola doposiaľ, že mohli mať na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva navýšený plat starostovia a primátorovia, primátori o 0,70 %, tu navrhujeme znížiť od nuly po 60 %, čiže tu ešte si skracujeme, aby tie násobky neboli podľa toho, aby boli podľa toho ako, ako tí starostovia a primátori pracujú, aby to bolo ponížené na 60 percent.
Náš návrh sa týka aj tzv. odstupného, kde doteraz bolo tak, že starosta, ktorý mal viac ako šesť mesiacov vo funkcii odpracované, tak mohol mať odstupné tri platy. Tam si myslím, že to je nespravodlivé, že by to malo byť tým spôsobom, že ak niekto robil len šesť, viac ako šesť mesiacov v jednom funkčnom období, aby mal ponížený, aby nemal tri odstupné platy, ale aby mal len dva. A ak starosta, ktorý robil celé funkčné obdobie, tak ten nech by mal tie tri odstupné. Ak by bol starosta, ktorý má dve funkčné obdobia, tak aby mal štyri odstupné platy a starosta, ktorý má tri a viac funkčných období, aby mal päť odstupných platov. Chcem to skonkretizovať tak, že si predstavme, že starosta, ktorý je opakovane, alebo primátor opakovane volený a vo voľbách neuspeje, tak má nárok na tie odstupné platy. A predstavme si, že ste štyrikrát zvolený, tak ten, kto dostal dôveru štyrikrát, tak ušetril aj zdroje na financie svojej obci alebo mesta, lebo to odstupné nemuselo byť vyplácané, lebo na to automaticky nemá nárok. Takže tých päť odstupných platov po nejakých dvanástich rokoch, si myslím, že to je ešte ušetrenie toho, ako keby bol, keby nebol trikrát zvolený, to by bolo deväť odstupných platov. Takže to je taký seriózny návrh a je to podľa zásluhovosti, tak by som to nazval. Čiže a ten, kto je päť-, šesťkrát volený, môže mať maximálne aj tak to odstupné len päť platov. A keďže sa nám blíži obdobie komunálnych volieb, ktoré budú na jeseň, v novembri, tak si myslím, že by to bolo vhodné, aby sme tým ľuďom, ktorí urobili kus poctivej roboty a možno pol života v svojom produktívnom veku venovali samospráve, tak si určite to odstupné päť platov, ak robil, niektorí robia a robili päť-šesť volebných období, tak za také, také poďakovanie aj od nás tu z Národnej rady by si určite zaslúžili. Lebo predstavte si, že niekto končí, nedostane dôveru v päťdesiatich, šesťdesiatich rokoch. Úprimne si dajme ruku na srdce, v tých šesťdesiatich rokoch kdeže ho, kto zamestná? A on keď robil tú prácu pre samosprávu nejakých 20, niektorí aj viac rokov, tak mu to jeho zamestnanie, povolanie, mohol byť právnikom, mohol byť čokoľvek, strojárom, kdeže, na míle mu ušla, ten, ten, jeho, jeho funkčnosť, čo robil v súkromnom živote, odbornosť sa úplne vytratila, lebo to sa nedá už dobehnúť. Tak si myslím, že aby sme tým ľuďom nejakú tú barličku naozaj dali.
A beriem to aj ako taký prvý krok k tomu, aby sme sa aj my tu v pléne dohodli a aby sme naozaj ako takí najslabší manažéri nevyzerali, aj keď nám verejnosť a niekedy aj podsúvané médiami pridávajú také, také platy, ktoré naozaj nie sú reálne.
Ja sa priznám sám, že som tu troška aj v konflikte záujmov. Som starostom. Som šestnásť rokov starosta alebo teda šestnásty rok, čo som dostal štyrikrát po sebe opätovanú dôveru, ale ja tu ten výkon robím, ako vieme, ako sme si to schválili, za minimálnu mzdu. Takže ja naozaj, mňa sa to netýka, tento plat, ale poznám kolegov naozaj, ktorí to oduševnene robia dlhé roky, a bolo by vhodné, aby sme tie mzdy z roku 2011 aspoň na túto úroveň vrátili.
Musím sa priznať, že ja sa troška cítim ako starosta, ktorý je vo funkcii aj poslancom Národnej rady, ako taký segregovaný. Lebo my, čo sme volení v priamych voľbách, čo o nás ľudia všetko vedia a hlavne na obciach, čo sme zač, a vedia o nás od narodenia až po súčasnosť, my môžme mať maximálne minimálnu mzdu a všetci tí, ktorí podnikajú alebo sú pedagógovia, umelci, školitelia v akýchkoľvek funkciách, môžu byť ohodnotení a mať taký príjem neobmedzený. Naozaj je to, je to tak, ako keby sme my boli segregovaní a to sme sa akosi do toho dostali sami pod tlakom všetkých možných okolností. Ale ja to vnímam, musím povedať úprimne, veľmi zle a strašne ma to trápi, lebo tých kompetencií, koľko má samospráva, a človek to musí robiť s vypätím všetkých síl a keď tá robota človeka baví a robíte naozaj pre ľudí, ja sa za to nehanbím, že to tak je. Ak mi niekto neverí, môže, môže si zistiť, kde robím starostu a robím tak, aby tí ľudia mali kde žiť, aby mohli bývať za slušné peniaze v nájomných bytoch, nie developerských, aby si mohli postaviť svoje rodinné domčeky tam a za také peniaze si kúpiť pozemok, čo sú o minimum pre obec zárobkovo, ale aby to bolo pre nich lákavé, aby ľudia mali chuť žiť v obci. A keby človek vnímal tie možnosti, ako sú teraz, že môžem mať asistenta, je tu mobil, je internet a týmto spôsobom sa to dá zvládať, že som aj v Národnej rade, tak by som tu určite za tie peniaze nerobil. To nie je o peniazoch, ale je to poslanie a mňa by to strašne trápilo, ak by som to kvôli tomu, že kvôli platu človek utečie z obce a nedokončí rozrobenú robotu, ktorú chcem dokončiť. Takže to nie je o peniazoch, ale je to hlavne, hlavne preto, lebo to beriem ako poslanie. Ale ten príjem za to, že som mimo domova a že, že to človek robí s vypätím všetkých síl a niekedy je aj zdravie, nepozerá na svoje zdravie, tak si myslím, že aj toto nie je s kostolným poriadkom. Ale taký je život, treba sa s tým vysporiadať.
Zhruba by som teraz ukončil svoju rozpravu, ale určite som pripravený, sú tu niektorí prihlásení aj do rozpravy, som pripravený komunikovať na túto tému. Ďakujem pekne za pozornosť.
