Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem aj pánovi poslancovi za tento hlas, ktorý zaznel, hlas človeka, ktorý je z praxe, ktorý v školstve vsadil na poctivosť, pracovitosť, ale súčasne aj na občiansku odvahu.
Myslím, že práve táto občianska odvaha ohlásila nové časy, ohlásila zmenu, ktorú žijeme. V mnohých verejných službách dnes pracuje tisíce slušných a odborne zdatných ľudí, ale odvážnych nebývalo a nikde asi na svete nebýva veľa. Doba sa ale na Slovensku, ako som už povedal, mení. Včera prišlo niekoľko tisíc učiteľov, ktorí vedia jednak nahlas a odvážne obhajovať potreby nielen svoje, ale aj potreby vzdelávania, podotýkam aj pre predkladateľov, že nie školstva, ale vzdelávania, čo je oveľa širší pojem. Odporúčal by som to opraviť, pretože takto veľa oblastí vzdelávania vôbec akoby vládny program nevnímal. Prišli obhajovať záujmy vzdelávania a prišli aj preto, lebo vedia, že v parlamente je viacero, viacero učiteľov, ktorí stoja za nimi a ktorí už tú občiansku odvahu dokázali prejaviť. V našom klube je to pán Sopko a, samozrejme, vystupujúci pán poslanec, pán Žarnay, ktorý, myslím si, že preukázal, že aj na tomto fóre dokáže pomenovať stručne, ale veľmi jasne pravdu učiteľov, ktorá je zároveň pravdou záujmu, záujmu budúcich generácií.
Ďakujem vám, pán Žarnay.

Tiež si myslím o pánovi ministrovi, že je to kultúrny človek, ale je faktom, že napriek tomu nesiete spoluzodpovednosť za štýl vládnutia, ktorý proste už dlhšiu dobu neposúva Slovensko dopredu. Povedali by vám to mladí ľudia aj z vašej generácie, aj ešte mladší, ktorí si hľadajú cestu preč. Nie ste ani nekultúrny, ani byzantínsky človek, a predsa nechcete priznať, že Slovensko stagnuje. Dôkazom nie je iba úpadok tej nespokojnosti, nie je iba úpadok hlasov SMER-u a moci SMER-u, ale je ním, tým dôkazom, aj hlas hladových dolín, ktorí ich nechali - vaši údajne ľavicoví kolegovia - takými hladovými, akými ich našli. Najprv vám hlas hladových dolín zobral na pohľad zaručeného víťaza župných volieb a dnes to ide ďalej. To je výsledok nespokojnosti chudobných ľudí.
A potom aj frustrácie státisícov ľudí dajme tomu strednej triedy, ktorí, ktorí vymierajú, hynie táto trieda. A frustrácia, na túto frustráciu neodpovedá vaše vládne vyhlásenie, preto je jednak vôbec ambiciózne, nekladie si vlastne žiadne reformné ani progresívne ciele. Je to udržiavacia moc, ale hlavne nerieši politickú korupciu. Nerieši ten, ten, tú hlavnú rakovinu tejto doby, ktorá vyvoláva frustráciu verejnosti, dáva energiu aj radikálnym politickým silám, a to je, znovu to zopakujem, kradnutie politicky krytých podnikateľov. Vaša strana im garantuje bezpečie a beztrestnosť do veľkej miery, aspoň z vonku to tak vyzerá, neurazte sa, ale že na tom práve stojí. A to je, na čo má povinnosť poukazovať opozícia.

Ďakujem pekne. Krásny prejav, ktorý sme tu počuli, ktorý bol veľmi pokojný aj vecný, ale zároveň bol zovšeobecňujúci v tom zmysle, že nám pripomínal, že slovenský politický spor, ktorý nakoniec sa odohráva práve, domnievam sa, že je to aj primerané, v tejto sále, je stále ešte do veľkej miery kultúrnym sporom. Nie je len sporom ľavice, pravice, liberálov, konzervatívcov. Ale stále nad ním, ešte stále prevláda kultúrny spor.
A musím povedať ako jeden zo starších poslancov, že je to takto, žiaľ, v slovenskom živote už desaťročia. Akoby sme sa ešte nerozhodli medzi spoločnosťou, ktorej vládnu vybrané elity, a spoločnosťou, ktorá vie dať šancu ženám, ľuďom na vozíku, vie dať šancu všetkým talentovaným, schopným ľuďom a uvedomuje si, že v tejto veľkorysosti a pomoci všetkým ľuďom je ukryté hlavné bohatstvo všetkých vyspelých komunít, všetkých vyspelých demokracií.
Pred rokmi, ešte k slovu čin, pred rokmi tu existovali aktivisti, ktorým sa vtedy hovorilo disidenti, rozvratníci a podobne. Títo aktivisti si uvedomovali vylúčenosť vozíčkarov, pretože komunistický režim, tiež si myslím, že sám nevedel, prečo ich vlastne utajoval a nechcel, aby o nich sa vedelo. Všetko bolo bariérové, výťahy a tak ďalej. My sme robili akcie, že sme rozbíjali čakanmi okraje chodníkov tam, kde boli prechody. Neboli to slová, boli to činy.
A o to ide aj pri práci na programovom vyhlásení. Mnohí - a pani poslankyňa to urobila - sa preniesli cez všeobecnosť, ale čakajú činy.

Ďakujem. Pán kolega Lipšic vystihol, že kľúčovým problémom novej vlády je kontinuita aj v nedostatkoch, ktoré jej spojenci, ktorí ju teraz tvoria, tak rázne odmietali. V tom je istá politická, etická nemravnosť. Ale nie o tom chcem hovoriť. Najhorším je zneužívanie politických strán na veľkú korupciu. To nie je ako za mečiarovských čias, keď sa rozdávali ovocinárske závody a rôzne firmy, ktoré viac-menej boli odsúdené na buď drastickú rekonštrukciu, alebo krach. Práve z tejto éry vznikla oligarchia, ktorá sa naučila dvom zvykom. Jedným je, že politici jej poskytujú perpetuum mobile. Ona pomáha politikom dostať sa sem. Oni, keď majú väčšinu, vytvoria vládu, ktorá ich chráni, a vytvoria podmienky, v ktorej oligarchia ďalej bohatne. Toto je model, ktorý je známy v Južnej Amerike, priniesol tragédiu nejednému národu, najmä za to, že oligarchický model kradnutia, na rozdiel od bežnej korupcie, nie iba štát vyciciava, ale je ho schopný napríklad, ako ukazuje príklad Grécka, doslova vycicať, položiť na kolená na dlhé generácie. Preto nám nie je jedno, ak sa tu hovorí o kontinuite, pretože vidíme predovšetkým kontinuitu tohto kľúčového nedostatku. Ten podčiarkol kolega Lipšic a podčiarkol ho spôsobom, ktorý bol nevyhnutný.

Ďakujem. Som si pozorne vypočul vystúpenie kolegu, ktorý určite je silne spätý práve so slovenským juhom. Čakal by som od neho, že ešte výraznejšie sa vyjadrí k politike znižovania regionálnych rozdielov, ktorá je silne zmieňovaná v tom programe. Poviem to aspoň takým najjednoduchším spôsobom. Mne sa zdá, že toto je veľký dlh Slovenska. Poznám trochu slovenský juh. Nakoniec za tie dlhé roky si všetci uvedomujeme, že má nadmernú nezamestnanosť, veľmi zlú dopravnú infraštruktúru. Kto jazdí cestou do Dunajskej Stredy alebo smerom na Šamorín, tak si kladie otázku, či naozaj strana maďarských voličov tu nikdy nebola vo vláde, aby sa domohla vylepšenia aspoň takejto jednej cesty. Ale iste, to je detail. Oveľa závažnejšie body, ktoré by som čakal, že aj pán poslanec, pokiaľ ide o regionálne rozdiely, podčiarkne a možno v reakcii na túto moju faktickú poznámku to doplní.
Ďakujem.

Chcem oceniť najmä záverečné slová, niežeby ten prejav nebol sám v rozsahu zaujímavý, ale pán kolega naozaj predniesol prejav s istou víziou. Opozícii sa nehovoria ľahko vízie, tie by tu mala predstavovať vláda, ale táto jeho kritická analýza vládneho programu obsahovala víziu. Ak totiž prvou vlnou demokracie sme nastolili slobodu a demokratické mechanizmy, ak druhou vlnou v roku 98 sme sa prihlásili najmä v zahraničnopolitickej oblasti k západnej kultúre a k príslušnosti k integračným procesom a transatlantickému spojenectvu, pred nami je už veľmi, veľmi prenosené dieťa, tretia vlna demokracie, ktorou sa musíme vysporiadať s tým, ako riadime štát. Správa štátu, ale aj napríklad fungovanie politických strán, ktoré ten štát de facto reálne ovládajú, je doslova z minulého storočia. Obsahuje množstvo porúch, ktoré sme jednak nazbierali, niekedy aj obkukali, niekedy tie poruchy vznikli doslova nedopatrením. Od volebného zákona cez opatrenia, ktorými sme sa snažili kontrolovať moc, až po tie posledné pravidlá v samospráve, všetko je prezreté reformou. Ten upgrade na Slovensko 2.0 možno už mal byť pred siedmimi, ôsmimi, desiatimi rokmi v plnom prúde.
Preto tento prejav pána kolegu Beblavého treba dať do pozornosti a vyzdvihnúť, pretože je to prejav, ktorý okrem kritiky vyslovil víziu. Slovensko čaká na ľudí tretej vlny demokracie. Žiaľ, v tomto vládnom programe nevidíme ani ľudí, ani vlnu.

Ďakujem. Je celkom logické, že v úvodnom prejave zaznelo veľa o politickej kontinuite a politickom alebo možno až historickom kontexte tohoto vládneho vyhlásenia. Kedysi strany prevzali štát po štátostrane, sľúbili ho spravovať v prospech verejnosti a nie v prospech nejakej úzkej skupiny ľudí. Tento, táto vízia takéhoto štátu spravovaného v prospech verejnosti, táto vízia je trvalou víziou Slovenskej republiky a Igor Matovič správne pripomenul, že na tento vládny program sa treba dívať osobitne. Stala sa, stali sa udalosti, ktoré sa za 26 rokov vlastne nestali. Je logické, že Igor Matovič pripomenul kontext, ktorý vládnemu programu vtelili jeho samotní autori, ktorí vyhlásili, že je to program kontinuity s druhou vládou Roberta Fica. Je logické preto aj to, že poukázal na fakt, že dve strany, dovtedy kritizujúce vládnutie Roberta Fica, sa dnes hlásia ku kontinuite toho, čo nedávno odmietali. Toto sa dosial nikdy nestalo, aby kritici, ostrí kritici vlády sa s ňou spojili a vydali prehlásenie, že sa hlásia ku kontinuite dovtedajšieho vládnutia. Je logické, že toto salto, pre niektorých možno aj salto mortale, budí rozhorčenie u voličov. A nečudujme sa, že budí rozhorčenie aj ich niekdajších opozičných kolegov, spojencov z protificovskej opozície. Chcel by som ale poznamenať, že rozpory... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja som veľmi rád, že kolega Jozef Viskupič vyšiel s takým tónom a napriek negatívnemu, negatívnej správe z politického grémia s takým prejavom, s akým vyšiel. To presne takýto hlas je tu potrebný a dovolil by som si reagovať na slová, ktoré tu odzneli, odzneli z úst pána predsedu Národnej rady pána Danka o tom, že demokracia je rešpektovaním väčšiny.
Páni kolegovia, vy dobre viete, že demokracia je o rešpektovaní menšiny. My sme menšinou, my máme od voličov právo a očakávania, aby sme vykonávali kontrolnú funkciu a dožadujeme sa iba práce, iba práce. Dajte šancu ľuďom pracovať tam, kde ich voliči poslali.

Ďakujem pekne za slovo. Je to veľmi jednoduché. Bola tu reč o firme Prenajmi a vyper a to tak vydráždilo vášne, že sa volá po tom, aby sa Národná rada nechápala ako parlament, ale ako firma Valec zo Zlatej Idky. My si pamätáme, čo to je uplatňovanie valca väčšiny a preto opozícia reaguje tak, ako reaguje a bude v tom pokračovať, pretože to je jej právo. Vedenie parlamentu naznačilo - a pani podpredsedníčka parlamentu to povedala nahlas - a obaja, ktorí tam sedeli z vedenia parlamentu, vehementne pritakávali, že ide o trest opozícii. Vy chcete trestať poslancov nezaradením do výborov, kam patria za to, že vykonávajú opozičnú činnosť? To je mečiarizmus.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcem poďakovať pánovi Lipšicovi, že zdôraznil kľúčovú tému Slovenska a tohoto volebného obdobia.
Dámy a páni, tou kľúčovou témou je boj s korupciou, o tom som presvedčený, že nikto z nás nepochybuje. Vy, ktorí držíte vládu, by ste mali mať v tomto rovnaký záujem ako my, ktorí sme v opozícii, myslím teraz ústavných činiteľov, ktorí majú mandát poslanca Národnej rady a funkcionárov Národnej rady. Mali by ste mať záujem odhaľovať ich chyby, niekedy aj prehrešky práve preto, aby vaše vládnutie bolo úspešné. K tomu by ste mohli šikovne zneužívať a využívať prácu a usilovnosť opozície.
Pán Lipšic hovoril ale o tom, že vy sa to bojíte používať. Bojíte sa výborov, v ktorých by bol dostatočný počet opozičnej kapacity. Pán Lipšic hovoril o kauze, ktorú zametajú pod koberec orgány ministerstva vnútra. Čiže hovoril priamo o chorobe, o prejave rakoviny inflagranti. Ak ministerstvo, ktoré má práve takéto kauzy vyšetriť a postaviť pred súd, zametá veci pod koberec, tak v štáte Dánsko, v tomto prípade v Slovenskej republike ryba smrdí od hlavy. Občania dane platia, pracujú, zvolili si zástupcov, ale orgány ministerstva vnútra neprenasledujú porušovanie zákona. O tom hovoril pán poslanec Lipšic a tí z vás, ktorí máte, obraciam sa teraz na koalíciu, ktorí máte triezve uvažovanie, viete, že pomáha vám, pomáha predovšetkým verejnému záujmu. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)