Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24.5.2016 o 14:23 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.5.2016 14:23 - 14:25 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Budem reagovať na pána Viskupiča, ale v zásade je to takisto podpora návrhu pána predkladateľa, pretože nie, trochu by som ešte pritlačil na ten význam tejto predlohy, nielenže sa vystužia alebo spevnia postavenia poslancov, ale skutočne, ak sa vráti táto koncepcia, Národná rada a poslanecký zbor nadobudnú celkom novú, novú demokratickú hodnotu aj v očiach občanov, aj zoči-voči mnohým rôznym kauzám a otáznikom, ktoré majú slovenskí občania voči politickému establishmentu ako takému. Svojím spôsobom to môže byť aj nevďačné, pretože preberie, ak by Národná rada akceptovala tento návrh, tak preberie na svoje plecia nový druh politickej zodpovednosti.
No ale keďže je tu pomerne dosť poslancov a občania od nich očakávajú pomerne veľa, nie je na mieste vyhýbať sa tej zodpovednosti, ale naopak, ju vítať. Čiže ďakujem, podobne ako kolega, pánovi predkladateľovi Danovi Lipšicovi za to, že zdvihol túto tému z prachu a že ju predkladá snemovni. Odporúčam takisto hlasovať za.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.5.2016 10:32 - 10:34 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
47
Ďakujem pekne. Ja tento návrh podporím a prihlásil som sa preto, aby som podčiarkol znovu ten hodnotový aspekt, pretože aj toto na pohľad technické opatrenie predĺžiť tú lehotu pre určitú skupinu občanov, ktorí podnikajú, nesie v sebe stále tú istú otázku o vzťahu občana a štátu. Sú tu strany, ktoré sa verejne hlásia k filozofii etatizmu. Nie je to práve moja šálka kávy, ale napriek tomu aj tí, ktorí sa hlásia k etatizmu ako k nejakej hodnotovej vízii Slovenskej republiky, neverím, že sa hlásia k predstave zákerného, nepriateľského štátu k občanovi. Pätnásťdňová lehota na predkladanie takýchto dokladov, častokrát aj s nejakým časovým odstupom, môže byť naozaj pre toho občana jednak obrovský stres a jednak nerealizovateľná úloha. Štát, či už etatistický alebo liberálny, by mal svojim občanom, pokiaľ nie je a nechce byť ich nepriateľom, by mal dávať také úlohy, ktoré sú realizovateľné, ktorými neuvádzajú do neriešiteľných situácií a myslia na všetky okolnosti. Na to sme tu ako poslanci, aby sme mysleli na všetky tie rôzne okolnosti, ktoré sťažujú realizáciu niektorých na pohľad hladkých termínov a hladkých požiadaviek štátu alebo zákonov, s ktorými sa obraciame na občanov.
Preto ešte raz ďakujem pánovi Mihálovi, že myslel aj na takúto na pohľad technickú normu, ktorá ale v sebe nesie toto hodnotové posolstvo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.5.2016 10:19 - 10:21 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, ja chcem podčiarknuť najmä ducha tohto návrhu a chcem povedať, že ďakujem pánovi Rajtárovi, že hovoril o tom duchu alebo zmysle jeho návrhu. To, že štát je organizované násilie, nás učili tzv. klasici marxizmu - leninizmu a celé roky sa snažíme z toho akosi dostať. Veľmi sa nám to nedarí, preto aj štát sa z totalitného zmenil na pomerne nepriateľskú bytosť, ktorá má v pláne, o koľko dostane občanov na rôznych pokutách, na cestách, pri daniach a tak ďalej. Je to veľmi poľutovaniahodná prax, že do štátneho rozpočtu povedzme ministerstva vnútra sa už vopred zavádza suma, ktorá bude vybratá na pokutách a ministerstvo s ňou kalkuluje.
Celé roky si pripomíname, že kedysi sme si predstavovali, že štát čiže komunita nás všetkých , ktorí tu žijeme, čiže orgán, ktorý si platí komunita nás všetkých, ktorí tu žijeme, sa konečne zmení z nafúkaného arogantného násilníckeho tvora na priateľský servisný útvar, ktorý vytvára pre občana skôr dobré príležitosti, než aby na neho stražil pasce, aby zákerne číhal, kde zabudne akú tabuľku, aký doklad predložiť a všetko zakalkuloval do svojich príjmov. Podľa mňa príjmy plynúce z rôznych zákerných pokút, či cestných alebo daňových, alebo dokonca tabuliek o nefajčiaroch, prevyšujú dane.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.5.2016 10:31 - 10:37 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vážený pán predseda správnej rady, sledujem život Ústavu PN od jeho vzniku. Bol som jeden z predkladateľov spolu s Jánom Langošom jeho ustanovenia. Mám aj celú kopu výhrad k jeho existencii, predsa však sa tento ústav stal súčasťou bádania a súčasťou žurnalistiky, súčasťou verejného života Slovenska.
Skutočne musím oceniť – a je to v istom zmysle moja povinnosť – vytrvalé a veľmi kvalitné úsilie, ktoré ústav venuje pripomínaniu 17. novembra ako dňa obnovenia slobody a nastavenia demokracie v bývalom Československu a dnes v Slovenskej republike. Popri často zaneprázdnených iných inštitúciách štátu, ktoré zatiaľ sa nenaučili využívať nielen tento, ale ani iné štátne sviatky, ako je povedzme Deň ústavy alebo deň, ktorým si pripomíname založenie Slovenskej republiky a tak ďalej, nenaučili využívať na to, na čo sú využívané obvykle vo svete, čiže na významné edukačné pôsobenie, na isté pripomínanie kontextu, hodnotového kontextu štátu a tej ústavnej podstaty, na ktorej je štát založený, tak Ústav pamäti národa bol tým, často aj jediným štátnym, štátnou inštitúciou, ktorá v prípade nastolenia slobody a demokracie túto povinnosť nikdy nezabúdala. Tá práca, ktorú tam práve súčasný šéf nastolil a stabilizoval, prinášala naozaj dobré výsledky. Zameriaval sa najmä na pôsobenie medzi mladými.
Samozrejme, že aj tento ústav by potreboval pozornosť parlamentu v tom zmysle, že jeho pôsobenie v neustálych provizóriách naozaj je kuriozitou. Je to naša najkočujúcejšia inštitúcia. V tomto zmysle prajem súčasnému riaditeľovi, aby sa dočkal toho, že práve za jeho pôsobenia ústav stabilizuje svoje pôsobisko. Spravuje dnes zo zákona veľké množstvo archívov, ktoré zatiaľ neboli v celom rozsahu digitalizované. V tom zaostávame za Českou republikou. Pokiaľ viem, stále ešte neboli delimitované časti, opravte ma, ak sa mýlim, ale celé časti súborov, ktoré sa týkali vojenskej rozviedky a možno aj ďalších dôležitých historických súborov, ktoré súvisia so spoločne prežívanou, prežívaným obdobím neslobody spolu s českým národom, ktoré zostali v centrále Štátnej bezpečnosti alebo v archívoch bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Toto úsilie, pokiaľ ešte nebolo celkom ukončené, viem, že je to proces, ktorý istým spôsobom začal, ale podľa mnohých náznakov nebol celkom ukončený. Verím, že tento proces sa tiež podarí, verím, že aj v tomto roku dokončiť.
K tomu, aby ústav stabilizoval svoje pôsobenie na scéne aj historiografie, ale aj verejného hodnotenia alebo verejnej reflexie svojej minulosti, k tomu nemá iba vybratý názov Ústav pamäti národa, ale aj teda celú preambulu a celý zmysel zákona.
Prial by som si, pán riaditeľ, aby ste predstavili poslancom aj verejnosti na začiatku volebného obdobia svoje nielen pokračovanie v dobrých a kvalitných službách, ktoré ústav zatiaľ robí, ale aj v nových podnetoch. Ten počet žiadateľov, a možno to niektorí poslanci si aj povšimli, v materiáloch, ktoré ste predložili, z roka na rok nestúpa, pretože ľudia, ktorí sú pamätníkmi oných čias, spomedzi nás postupne odchádzajú.
Takisto sa mnohé archívne veci už sprístupnili. Druhá vec je, že nakoľko môže ústav vyvíjať výskumnú činnosť týchto materiálov a rekonštrukčnú činnosť, čo sú dve kľúčové odborné vlastnosti, lebo na samotné sprístupňovanie by stačil nejaký menej významný úrad, ktorý by podľa nejakých pravidiel hoci aj pod inou inštitúciou túto úlohu robil. Ale práve výskum a potom práca s verejnosťou, to sú dve výsostné črty ÚPN. Tú prácu s verejnosťou, tú minimálne v tých inkriminovaných chvíľach a v tých výročiach vidíme, musím povedať, že nielen vtedy, aj v týchto dňoch bude konferencia týkajúca sa napríklad života Jána Langoša. Treba povedať, že bola aj konferencia nedávno týkajúca sa výročia Černobyľu, čo je tiež u nás nedodiskutovaná vec, pretože v mnohých krajinách sa verejnosť pýtala na zodpovednosť činovníkov za zamlčiavanie naozaj zdravotného rizika a hygienických faktov. U nás zatiaľ ešte verejnosť do tejto citlivosti neprišla.
Čiže ústav pracuje aj mimo, teda počas celého roka, ale tá výskumná činnosť, to by ste mohli povedať, že aké máte ašpirácie a či ste spokojný s tou mierou výskumnej činnosti, lebo myslím si, že táto druhá noha výskumného ústavu by mala byť oveľa pevnejšia.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.5.2016 9:20 - 9:24 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Myslím, že som bol svedkom nástupu pána Mistríka a chcem mu poďakovať za solídnu činnosť, ktorú vykonával v rade. Sú to dlhé roky, ktoré sa venuje mediálnej politike, ale práve preto vie aj on, že rada je stále ešte; a on už dávno prestal biť na poplach, preto by som to chcel pripomenúť ja; je stále ešte z hľadiska mnohých jej úloh iba platonickým pokusom vynútiť si reguláciu. Či už ide o kontrolu reklamy, či sa zvyšuje hluk počas reklamy alebo nie, či už ide o zaraďovanie programov za určitú, za určitý časový limit a tak ďalej, rada môže nanajvýš vychádzať z podnetov a jej možnosť naozaj monitorovať, dôkladne monitorovať vysielanie v premnoženom a čoraz premnoženejšom mediálnom priestore sa blíži k nule. Preto by sa ctená parlamentná snemovňa mala seriózne zaoberať tým, že spolu s tým, ako odchádza pán Mistrík, odchádza aj jedna éra, éra, kedy sa tento nástroj pokúšal regulovať oblasť mediálneho priestoru s istými výsledkami, ktoré, na ktorých hodnotenie by bolo treba celé hodiny, keď by sme hovorili o tejto ére, odkedy rada vznikla podľa zákona; zhodou okolností som ho predkladal pred mnohými rokmi.
V každom prípade je najvyšší čas na novelizáciu toho zákona, na prehodnotenie tých ašpirácií, ktoré som si dovolil nazvať občas až platonickými alebo teda len platonickými, na to, aby verejná sféra našla spôsob, akým udržať mediálny priestor v nejakých pravidlách, ktoré by vzájomne nepoškodzovali súťaž, ktoré by zároveň obsahovali aj v prípade privátnych vysielaní nejaký prvok ohľaduplnosti k verejnému záujmu. Túto ašpiráciu by podľa mojej mienky parlamenty Európy, a teda samozrejme ani slovenský parlament, nemali zanedbať. Spomenul som Európy práve zato, že aj za tie roky, odkedy sme prijali ten tzv. veľký mediálny zákon, sa internacionalizoval tento problém. Sme v Európskej únii a mnohé otázky už bude treba riešiť v spolupráci s legislatívou Európskej únie, pretože sa nás týkajú, zasahovania do našich priestorov, či už ide napríklad o šírenie internetových, internetovej vojny, alebo ide o komerčné nadužívanie medzinárodných sietí, či už sú to sociálne, či sú to elektronické, alebo sú to klasické siete komunikácie.
Takže ešte raz, jedna éra v tejto chvíli ukončením mandátu pána Mistríka, ku ktorému sa blížime, by mala skončiť a novelizácia zákona o médiách a takisto celého balíka zákonov, ktoré s tým súvisia, by mala sa ocitnúť v našej pozornosti vrátane toho, že nakoľko svoje úlohy plnia ostatné rady, ktoré vnímame občas ako rady, ktoré sú menšie, ale ktoré majú rovnako vážne úlohy zase voči verejnoprávnemu priestoru.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.5.2016 18:42 - 18:47 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, vážený pán predseda NKÚ, strašne veľa bolo povedaného, ani ja nechcem preťahovať čas a opakovať fakty, na ktoré upozornila najmä opozícia za stranu OĽANO, naša kolegynka Veronika Remišová, a takisto aj za stranu SaS. Zarážajúce je, že sa nevyjadril nikto z koaličných strán, hoci toto je prvá prítomnosť predsedu NKÚ na pôde Národnej rady, a takisto v koalícii, ako aj v opozícii sme si vedomí, že mali by sme hovoriť o jednak zlepšení pracovných podmienok NKÚ, preto z hľadiska rozpočtu 8,6 mil. eur je na niečo priveľa, ak sa nerobí, je to iste priveľa, ale ak by sa malo robiť dôsledne a podľa všetkých požiadaviek, ktoré aj teraz a tu boli vyslovené, tak potom je to bezpochyby suma viac než skromná.
No a takisto zmeny zákonov, o ktorých hovoril môj predrečník, ktoré by umožňovali, aby NKÚ si vynucovalo dôkladné plnenie zistení, by bolo treba urobiť za spolupráce koalície a opozície, a preto by som chcel hovoriť práve v takomto tóne. Chcel by som upozorniť, že dosiahnuť, aby NKÚ nech už bol proces jeho obsadenia terajším predsedom akokoľvek rozporuplný alebo bolestný, alebo komplikovaný, nech NKÚ sama napíše svoj príbeh a svoju históriu.
Tiež si predstavujem, pán predseda, že kontroly z hľadiska efektivity a takisto kontroly ex ante by mali byť vašou ašpiráciou na najbližší rok, aby, keď sa tu o rok stretneme, ste mohli odpovedať poslancom, ktorí upozornili, že aká prevaha je u vás ešte stále kontroly účtovníctva, kde si to akiste vedia inštitúcie dať dohromady, a aká malá časť je kontroly efektivity, ktoré by sme potrebovali často, a verím, že by to mala uvítať aj vláda, ak to myslí s efektivitou svojho vládnutia vážne, by sme uvítali skôr, než padnú rozhodnutia. Čiže ex ante.
Padali tu aj otázky, či je natoľko nevyhnutné, aby sa NKÚ sústreďovalo na samosprávu. Ja ako zároveň aj bratislavský poslanec si uvedomujem závažnosť vašich zistení v Petržalke a musím vám povedať, pán predseda, že túto prácu si vážim. Zrejme to bola práve NKÚ, ktorá zabránila dosť nešťastným rozhodnutiam a ktorá zvrátila rozhodovanie znovu na začiatok, neefektívne rozhodnutie o správe parkovacích miest sa dostalo na verejnosť a stanovisko NKÚ povzbudilo kritické hlasy z radov poslancov. Ale takisto je to aj tu, pán predseda. Vaše zistenia sa musia obracať aj k štátnym úradom. Kontrolovať samosprávu, kontrolujete samosprávu priveľa? Áno. Je to potrebné? Áno. Tu platia dve áno. Nie iba, nie iba štátne úrady, aj samosprávu. Ale nemôžte obchádzať naozaj štátne úrady a nemôžte obchádzať veľké, aj pripravované investičné rozhodnutia vlády.
Samozrejme, sme si vedomí, že NKÚ nemôže nahrádzať NAKU, nemôže nahrádzať vyšetrovanie korupčných prípadov, ale je vašou povinnosťou odosielať tie podozrenia a trvať na vyšetrení a dávať aj verejnosti najavo, že NKÚ sa mení z organizácie na kontrolu účtovníctva na inštitút naozaj ústavnej roviny, ste podobne ako inštitút verejného ochrancu práv, ktorého správu sme tu pred chvíľou hodnotili, ste zriadený z ústavy a mali by ste byť ústavnou inštitúciou, ktorá je na roveň vláde, ktorá je na roveň ostatným ústavným inštitúciám. Zriaďuje vás priamo parlament, parlament vás volí, parlament vám určuje rozpočet. Spolupracujte čím viac s parlamentom a hľadajme cesty, aby aj poslanci mali záujem a aktívne sa zapojili do rozpracovávania zistení, ktoré ste na NKÚ prijali.
Za seba ako poslanca vám, pán predseda, v tomto smere môžem sľúbiť iba podporu, rovnako ako to urobili aj ďalší kolegovia z opozície, pokiaľ aj NKÚ bude vychádzať s riešeniami, ktoré zvýši vážnosť NKÚ, dosiahne väčšiu dôraznosť v realizácii vašich zistení a zvýši zaangažovanosť Národnej rady na práci so zisteniami NKÚ.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.5.2016 17:19 - 17:28 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dobrý deň. Vážená pani ochrankyňa, teda, samozrejme, na prvom mieste, vážený pán predseda, vidím, že už zdravší, inštitúcia ochrancu práv je u nás v istom zmysle popoluškou. Tak chcem položiť niekoľko otázok, ktoré nesmerujú ani tak na pani Dubovcovú, ale ako smerujú na vládu.
Prečo aj po rokoch, čo je zriadený tento úrad, stále platí, že túto inštitúciu stále máme za jeden z pilierov ústavného poriadku, lebo je zakotvená v samotnej Ústave Slovenskej republiky, ale vláda ako jedinú rozpočtuje bez vlastnej kapitoly a dokonca rozpočtuje iba polovicu, zhruba polovicu finančných prostriedkov, ktoré by potrebovala na personálne náklady, nevraviac na náklady na expertízy, ako tu predniesla pani Dubovcová. To je stav, ktorý znamená, že naozaj prejavujeme, že táto inštitúcia je stále u nás ešte svojím spôsobom nevítaná.
Ak je peňazí na interný personálny stav málo, na externé posudky, nepochybujem, chýbajú ešte viac. Prečo vláda teda robí z úradu ochrancu práv odumierajúci výhonok slovenského demokratického systému? Prečo vláda financuje namiesto úradu, ktorý je zriadený z ústavy, vznik rôznych komisariátov a ombudsmanov, ktoré z ústavy zriadené nie sú?
Je celkom očividné, že sa nám rozplýva aj ten pojem ombudsmana alebo verejného ochrancu práv. Ja len pre zaujímavosť spomeniem, že máme ombudsmana pre zákazníkov, máme komisárku pre deti, ombudsmana pre pacientov, máme zvieracieho ombudsmana, ombudsmana bankového, ombudsmana pre seniorov, telekomunikačného ombudsmana, poštového ombudsmana, ombudsmana pre školstvo, mohol by som pokračovať.
Tento ctihodný úrad názvom aj tradíciou zo Škandinávie, kde vznikol pred 197 rokmi, vždy požíval úroveň kráľovskú, lebo on tam vznikol vtedy za švédskeho kráľa Karola XII., ktorý mal, a vidno, že aj v Škandinávii sa to stávalo už vtedy, nie veľmi hodných úradníkov, vraj aj ich skorumpovaných tu i tam, a tak zriadil úrad, ktorý bol takou predĺženou rukou, ak kráľ nebol na mieste a kráľ nemal čas, mal iné povinnosti, ombudsman strážil záujmy ľudu. Stal sa verejným ochrancom. Odvtedy sa rôzne typy ľudových advokátov alebo ombudsmanov, alebo verejných ochrancov práv zriaďujú v rôznych krajinách Európy. U nás teda až v roku 2002.
Nič menej sú zhruba dvoch druhov. Jeden druh je taký slabší ombudsman, ktorý si zriaďuje vláda. Vláda ho potom aj poveruje rôznymi čiastkovými úlohami, niekedy aj teritoriálne obmedzenými, že je to ombudsman pre niektorú časť štátu, obvykle v Španielsku alebo v Spojených štátoch. A potom existuje silný ombudsman, ktorý je nie zriadený vládou, ale je zriadený parlamentom.
Samozrejme, na Slovensku máme tento úrad zriadený nielen z titulu ústavy, ale je teda volený v parlamente a je to ten tzv. silný úrad. Máme veľmi silný, aspoň teoreticky, silný úrad verejného ochrancu práv. Dám bokom teraz kompetencie, ktoré by mohli byť silnejšie, ale vcelku by mal byť rešpekt, aj postavenie tohto úradu by malo patriť k tým silným ombudsmanským úradom.
A to, čoho sme tu svedkami, že pani Dubovcová, ktorá je nevítaná v tomto úrade, vieme to všetci a prejavili to aj koaliční poslanci, ktorí sem znovu vrátili politickú hádku z minulého či predminulého volebného obdobia. Pani Dubovcová je neželaná, kvôli tomu sa vláda snaží, aby chátral celý úrad, aby išiel skôr k zániku, než k rozvoju. A nedbal by zrejme, veď každej vláde môže, sú také vlády, ktorým vadieva všetko, okrem nich samotných, každý prejav nezávislosti, a možno by táto vláda radšej mala buď proste otrocky poslušný stranícky orgán, alebo doslova len vládneho ombudsmana, ktorý bude visieť na peniazoch a rozpočte, ktorý jej nadiktuje vláda.
V tomto prípade ale, dámy a páni, predsa len ten štátny rozpočet robíte vy, ktorí tu sedíte. Vy ste volili verejného ochrancu, v tomto prípade ochrankyňu práv. Preto by som chcel apelovať na to, aby sme strážili to, k čomu nás zaväzuje ústava. Ústava nás neposlala, aby sme strážili ombudsmana zriadeného vládou, ktorý má byť poslušný vláde a ktorý má sa vzdať toho postavenia, ktoré podľa ústavy má.
Skutočne to zriaďovanie takýchto úradov verejných advokátov, verejných ochrancov práv je dôkazom, že okrem mechanizmu demokratického sa v tej-ktorej krajine ctia aj nové pohľady na potreby občianskej spoločnosti, že sa pripustí aj to, že vládna moc, ktorá disponuje aj koaličnou väčšinou, od určitých orgánov dáva ruky preč a neháva ich, aby si plnili svoju ústavnú funkciu. Na prvom mieste by takým úradom mala byť Generálna prokuratúra, NKÚ a úrad verejného ochrancu práv. To sú ústavné orgány, kde by stranícka moc mala ruky vzdialiť a tieto úrady by mali plniť úlohu pre všeobecný verejný záujem, nie pre stranícky záujem. Ani nie pre koaličný záujem. A, samozrejme, tým pádom ani nie pre výlučne vládny záujem. Je to štátny záujem, pre ktorý máme zakotvené v ústave tieto dôležité demokratické inštitúcie.
Na záver by som chcel navrhnúť do uznesenia, aby ste podporili myšlienku, aby do uznesenia okrem toho, že berie na vedomie, bolo zahrnuté aj to, že odporúča vláde zriadiť kapitolu v rozpočte 2017, ako aj na ďalšie roky týkajúce sa úradu verejného ochrancu práv s cieľom postupne zvýšiť výdaje na tento neveľký úrad tak, aby budúci rok - neveľký tam nemusíte, prosím, zaznamenávať - na tento úrad tak, aby budúci rok sa zvýšili oproti ako roku 2016 o 30 %. Ak by sme takýmto skromným spôsobom pomáhali napĺňať víziu úradu verejného ochrancu práv aj počas ďalších rokov, tak by sme, domnievam sa, umožnili úradu plniť celý rad úloh.
Že je tam kompetentná a silná ochrankyňa verejných práv, to nám pani Dubovcová preukázala aj svojou správou, za ktorú jej ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2016 13:51 - 13:53 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
V mojej faktickej poznámke chcem povedať, že pán Heger mohol ešte doplniť niektoré otázky. Ja si dovolím to urobiť.
Napríklad, čakal by som vyhodnotenie politík vlády voči bankám. Verejnosti sa totiž minulé roky mohlo zdať, že vláda zabojovala napríklad za dostupné úvery alebo za dostupné bankové účty. Národná banka sleduje finančný trh a sleduje aj kondíciu slovenských bánk. Toto by iste bola zaujímavá informácia, ak by pán guvernér bol taký dobrý, stálo by to za to pre verejnosť, ktorá sleduje túto rozpravu.
Bola tu diskusia o náraste zadlženosti, práve pán Heger kládol viaceré otázky. Samozrejme, nárast zadlženosti obyvateľstva je skôr prejavom zdravej dôvery v budúcnosť. Pán Heger sa pýtal, či je oprávnená. Obávam sa, že pán guvernér nemá stále ešte tú krištáľovú guľu, ktorú mu sľúbili z Bruselu poslať, ale som zvedavý, ako zareaguje.
V každom prípade by som sa ale ja opýtal a doplnil pána Hegera, aké je stanovisko guvernéra Národnej banky k PPP projektom a či sú, alebo nie sú ťarchou pri odhadoch rastu HDP, resp. národného dlhu. Táto polemika existuje a vidno, že tretia vláda Roberta Fica otvorila jeden a možno otvorí ďalšie veľké, de facto úverové linky, ktoré smerujú k budúcim záväzkom obyvateľov a k povinným platbám obyvateľstva na základe zákona.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 28.4.2016 15:35 - 15:45 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Chcem sa aj z tohto miesta, dámy a páni, osobitne poďakovať JUDr. Kresákovi. Klobúk dolu, pán doktor, pred vašou explikáciou a argumentmi, ktoré zazneli. Veľmi pekne ďakujem aj menom, menom všetkých tých, s ktorými som tých 20 rokov prichádzal do styku, teda myslím teraz rodinu, rodinu zosnulého Remiáša alebo Michala Kováča a ďalších, lebo jedna vec je občianske oduševnenie, ja som sa pokúšal na vás preniesť aj informácie ako svedok tých udalostí, vy ste pomohol veľmi dobrou ústavnou analýzou.
Chcel by som na záver podčiarknuť pre poslancov, ktorí sú na pochybách, že to podstatné, o čom, na čo poukázal zhodou okolností aj pán doktor Kresák, je, že tu hovoríme nie o zrušení milosti. Milosť alebo amnestia je čosi tak, je inštitútom, ktorý má zohľadniť nejaké okolnosti, ľudské, zdravotné a podobne, ktoré z akýchsi príčin nemohol zohľadniť súd. Je to inštitút nápravy nejakej tvrdosti zákona dajme tomu, zákona, ktorý býva z povahy vecí u nás záležitosťou litery, ako sa hovorí, občas aj neľútostnej litery. Toto býva dôvod a toto zrejme bol dôvod, že ani za prvej republiky a ani potom v neskorších časoch sa táto, povedzme si úprimne, trochu feudálna inštitúcia v ústavách nevyškrtla, lebo zákony, najmä u nás v Európe, kde, kde je to poňatie naozaj litery zákona, môžu niekedy neľútostne dopadať aj tam, kde je to nespravodlivé.
My tu nehovoríme teda o milosti pre nejakého vinníka, u ktorého stojí, u ktorého sú nejaké povšimnutiahodné dôvody, prečo by naňho nemala dopadnúť tvrdosť zákona, ale hovoríme jednoznačne o zastavení procesu zisťovania viny, zisťovania vinníka, o zastavení stíhania. O tom, čo odborne sa nazýva abolícia. Čiže úplne zrušenie vyšetrovania a zákaz aj ďalšieho pátrania. Mečiar potom vydal do polroka ďalšiu amnestiu, ktorou zakázal pátrať aj v súvisiacich zločinoch. To vydal práve kvôli vražde Róberta Remiáša a ďalším teda trestným činnom, ktoré súviseli s únosom. Druhá moja poznámka na záver pre pochybujúcich poslancov je, že mnohí hovoria toto: ten či onen politik HZDS je možno podozrievaný neprávom. Áno, ale my nie sme polícia a ani nie sme súd. Tu sa očakáva – a verte, že to verejnosť sleduje –, že prejavíme politický postoj. My nevieme a nesmieme nahrádzať ani políciu, ani súd. My nehovoríme, či je niekto vinný alebo nevinný. My prejavíme svoj politický postoj a ostatné, samozrejme, sa ukáže.
Iní hovoria, že zrušenia amnestie neuzná Ústavný súd. Nevieme, ale my nie sme až na JUDr. Kresáka ústavní sudcovia a ani nie sme povinní byť ústavní sudcovia. JUDr. Kresák je jediný medzi nami, ktorý, pokiaľ viem, na Ústavnom súde aj pôsobil a je uznávanou autoritou, a ako ste ho počuli, on sa nedomnieva, že by zrušenie amnestií bolo retroaktívne alebo že by bolo napadnuteľné na Ústavnom súde. Ale ak by sa to aj stalo, ak by ho napadli a tak ďalej a tak ďalej, to je predsa všetko demokratický proces. Na vás sa pozerá slovenská verejnosť, aká je vaša politická vôľa. 20 rokov zastavované trestné stíhanie, nie milosť vinníkovi. Nie amnestia. Naopak, zastavenie procesuálnej veci, procesu vyšetrovania, procesu, ktorý prakticky len začínal a už bolo tak jasné, hoci vymieňali vyšetrovateľov, ako som vás obťažoval predpoludním celým tým príbehom, aj tak bolo jasné, že po niekoľkých týždňoch, už po niekoľkých týždňoch sa prakticky nebude dať zakryť, že tajná služba v nejakej forme sa na únose zúčastnila. A tak prišlo k tomu, že hneď v prvých chvíľach, keď Vladimír Mečiar získal právomoci prezidenta, tak myslel prv všetkým na to, aby vyhlásil zastavenie vyšetrovania. Nie amnestiu, ale zastavenie vyšetrovania toho trestného činu, z ktorého spáchania začala byť podozrievaná inštitúcia, za ktorú niesol plnú politickú zodpovednosť a jeho jeden z najbližších spojencov, s ktorým, s ktorým zdieľal stranícky príbeh a stranícke záujmy.
Neočakávajme teda od nášho postoja ani to, čosi priveľa, ale ani primálo, ten kľúčový postoj toho siedmeho pokusu, aby sa vrátila a prejavila politická vôľa tejto vrcholnej politickej inštitúcie. Ešte raz to zdôrazním, nie sme ani súdna, ani policajná, ani Ústavný súd nie sme. Toto je vrcholná politická inštitúcia Slovenskej republiky, aby sa jej vôľa vrátila k prirodzenému právu, aby sa vrátila vnímaniu spravodlivosti a aby počúvala, ako ten príbeh už 20 rokov rezonuje v slovenskej verejnosti. A ten príbeh určite dokonca i priaznivcov vtedajších politikov HZDS, ani tí nemôžu povedať, že je správne a spravodlivé veci podozrivé nevyšetriť, zakázať spoznanie pravdy a procesuálnym zákazom dosiahnuť, že sa ani po desaťročiach nenájdu vinníci vraždy alebo únosu.
Niet takého, verím, medzi nami politika, ktorý by povedal, že toto je verejný záujem Slovenskej republiky a že takúto politickú vôľu keď prejavíme, tak na Slovensku zvýšime pocit právneho štátu a spokojnosť Slovenskej republiky s konaním tohto najvyššieho politického orgánu.
Snažil som sa nebyť príliš naliehavý, hoci mi to leží na srdci mimoriadne. Mimoriadne nielen kvôli matke Róberta Remiáša, s ktorou, samozrejme, za tie roky som sa dosť spoznal, a je to mimoriadne čestná a pravdovravná, naozaj svoj život aj so všetkými biedami žijúca skromná žena, ale aj preto, že mi náleží na zmysluplnosti toho príbehu slovenskej slobody a demokracie a strašne by ma trápilo, keby sme odišli odtiaľto a prípadne vôbec prenechali takúto ťarchu generáciám, ktoré s ňou nič nemajú, priatelia.
Toto je škvrna, ktorú zavinili generácie naše, ktorí sme žili v tých 90. rokoch, a žili sme v nich všetci, čo tu sedíme, a ktorí sme v danej chvíli museli byť povedzme iba divákmi tých udalostí, ale teraz máme možnosť preukázať náš osobný politický postoj. Ten záväzok, ktorý na záver vypichol JUDr. Kresák, ja som ho spomínal v tej podobe záväzku voči OSN a má pravdu, že to je taký záväzok skôr morálno-politický, sa medzičasom minulý rok stal záväzkom úplne konkrétnym. A ja som presvedčený, že aj to v kontexte nášho nastávajúceho predsedníctva by zohľadňovať. My naozaj prikročme k tomu s čistým stolom, aby nám nikto nemohol, kto k nám príde, a prídu sem najvyšší predstavitelia Európy, sveta, aby nám nemohol nikto povedať, že v tejto krajine sme sa s touto v celom svete, žiaľ, známou smutnou škvrnou, smutnou udalosťou neboli schopní ani v tejto, v tejto dobe vysporiadať. Ešte raz vám ďakujem za trpezlivosť. Ospravedlňujem sa za dlhé prejavy, to už starým ľuďom musíte niekedy odpustiť. Však niektorí odídu a nepočúvajú, ale verím, že aj tí, čo odišli, si to niekde zvážia a uvedomia si, že toto je jedno z hlasovaní, kedy okolo nás kráča história.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 28.4.2016 11:50 - 11:50 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem za pochopenie. Chcem veľmi podporiť ideu, s ktorou prišiel kolega poslanec pán Grendel.
Žiaľ, nedajú sa vymenovať všetky osoby, nedajú sa nahradiť vyšetrovania, ktoré mali bežať v dobe zločinov, nedajú sa odčiniť nové krivdy, ľudia, ktorí odišli do zahraničia v strachu, že na Slovensku nebudú môcť žiť ako demokraticky a bezpeční, v demokracii a v bezpečí. To sa stáva vždy, keď občania pripustia, aby zlo zašlo príliš ďaleko. Čiže myslím, že ani pán poslanec Grendel, a nemám takú ilúziu, ani ja pri tomto zákone sa nedomnievam, že sa môže napraviť všetko, ale je možné preukázať politickú vôľu.
Veľmi si vážim práve tú časť, ktorú ste, kde ste podčiarkli, že Národná rada sa nemusí vopred zaoberať ani otázkami posudzovania ústavnosti svojej politickej vôle, prejavenej politickej vôle, ani sa zaoberať tým, či bude niečo vyšetrené orgánmi činnými v trestnom konaní. Pred nami je otázka, že či vieme povedať občanom, aký je náš politický postoj k amnestiám, ktoré mali zastaviť vyšetrovanie, ktoré smerovalo do politických kruhov, a to je treba povedať takto jasne a takto to oddeliť od tých ostatných orgánov, orgánov demokratickej moci, ktorými sú súdy alebo, alebo exekutívna moc, ktorá môže zločiny vyšetrovať. My chceme ukázať, že nekryjeme zločincov.
A, samozrejme, ešte raz ďakujem za to, že ste pripojili k uzneseniu o zrušení amnestií aj uznesenie, ktoré dáva istú satisfakciu poškodeným.
Skryt prepis