Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

14.9.2016 o 10:22 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 23.9.2016 10:41 - 10:58 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dámy a páni, mimoriadne schôdze, teraz prebieha prvá z nich, sa zvolávajú vždy v mimoriadnych situáciách. Nie je to bežný nástroj parlamentu. V tomto prípade bola mimoriadna schôdza zvolaná naozaj namieste. Opozícia si plnila svoju úlohu, kontrolovala, reagovala na podnety a v tomto prípade reagovala na závažné podozrenia.
Tie podozrenia sa týkali toho, že najviditeľnejšia tvár slovenskej politiky, ktorá nás reprezentuje počas tohoto polroka, kedy vedieme Európsku úniu, má problém, pretože býva v dome, ktorý, dajme už bokom, ako bol postavený, ale jeho nájomcom je človek, ktorý sa spája s podozreniami z kriminálnej činnosti. Všade inde vo svete by premiér veľmi rýchle reagoval a proste takýto podnájom by ukončil.
Tu sa ale ukázali nové a nové skutočnosti. Počas celého leta vychádzalo na povrch, že spomínaný Bašternák je veľmi blízky spojenec, priateľ alebo v istom zmysle komplic pri najrôznejších veciach podnikania, často porušovania bežných predpisov vrátane tých dopravných, ktoré smerujú k tomu, že je, ako ho nazvali, človekom súčasnej vlády. Čoraz viac sa ukazovalo podozrení, že ide o zakrývanie kriminálnej činnosti, pretože jeho vyšetrovanie bolo prerušené v kontexte, ktorý je možné chápať ako politický.
Preto si myslím, že aj premiér Fico napokon dal za pravdu týmto podozreniam a prednedávnom ohlásil, že sa zo spomínaného komplexu odsťahuje. Priznám sa, že to som očakával, že bude prvé, čo povie opozícii, pretože mimoriadna schôdza je naozaj na to, že ak je dôvodná situácia, ako som povedal, tou situáciou je spojenie dvoch vrcholných činiteľov s kauzou Bašternák, a v parlamente sa koná mimoriadna schôdza, koalícia a politici by ju nemali obštruovať, ako to koalícia urobila pred letom a vyhnala tak opozičných politikov do ulíc, čo, myslím, teda iba oľutovala, nemala by teda ich obštruovať, ale mala by ich vskutku využiť na to, na čo sa čaká. Čiže prísť a vysvetliť vec, vysvetliť problém, na ktorý sa poukazuje, vysvetliť ho argumentami, ktoré jednoducho tú kritiku umlčia, vyvrátia alebo akýmsi spôsobom ukončia.
Preto som čakal, že keď premiér vystúpi, bude sa zaoberať aj kauzou Bašternák, kvôli ktorej obe mimoriadne schôdze sú. On to však nevyužil, neurobil. Opakujem znovu. Premiér Robert Fico tu síce vystupoval ako vodca svojej strany, a keď zavelil, tak všetci poslanci sa zdvihli a začali ignorovať rokovanie. Ale on nie je vodca SMER-u ani vodca nejakej skupiny dépeháčkarských podvodníkov, teda pevne dúfam, premiér Fico je premiérom Slovenskej republiky a v tejto chvíli republiky, ktorá predsedá, predsedá Rade Európskej únie. Je to politik, ktorý si nemôže dovoliť ani najmenšie podozre..., á, nemôže si dovoliť, aby sa s jeho osobou, s jeho bývaním, s jeho stykmi, s jeho kontaktami spájali akékoľvek podozrenia, ktoré by šmahom ruky nedokázal odmietnuť a vysvetliť. Nevyužil to a zostali sme znovu stáť v úžase.
Ja sa priznám, že som už druhýkrát takto prekvapený za pomerne krátky čas, lebo to, že koalícia zhadzuje aj dobré návrhy opozície zo stola, sa, bohužiaľ, na Slovensku stalo nepeknou tradíciou, ale to, že koalícia nedokázala pred letnou prestávkou podporiť zrušenie amnestií, Mečiarových amnestií, zvaných tiež samoamnestie, to ma prvýkrát šokovalo. Prečo, preboha, aké ohľady teraz? 20 rokov po smrti Róberta Remiáša, ktoré sa práve v ten deň napĺňali, prečo, preboha, kto má strach, komu vlastne slúži to, že Slovenská republika ako právny štát má takúto krvavú škvrnu na svojej košeli? Komu to slúži? Verejnosti? Slovenskej republike? Právnemu štátu? Že tu máme precedens, že politik, ktorý bol v podozrení, že z jeho vôle sa tajná služba zaplietla do únosu a že potom bola zapletená aj do vraždy svedka únosu, že tento politik mohol vyhlásiť amnestie, ani po 20 rokoch ich nechce SMER, ktorý tvrdí, že nestojí v bahne mečiarovských oligarchov, nechce ich zrušiť. Čo si o tom máme myslieť my, čo si o tom má myslieť verejnosť?
No ale poďme späť ku kauze pána Bašternáka, ktorý je, ktorý je príčinou týchto dvoch mimoriadnych schôdzí. Všetko, čo sme o tejto kauze dokázali povedať a klásť otázky, sme vskutku počas leta položili. A ja som sa zúčastnil viacerých stretnutí s občanmi po Slovensku, ktoré konala opozícia preto, že mimoriadne schôdze v Národnej rade boli obštruované. A teraz, ako vidíme, sú obštruované tým, že teraz skoro všetci koaliční poslanci vyšli zo sály a odmietajú odpovedať na kladené otázky a takisto premiér, ktorého sa táto schôdza týka. Je to nie dobrá cesta.
Tadiaľto, vážení kolegovia zo SMER-u a z koalície, politika demokratického a európskeho Slovenska nevedie. Tadiaľto môže viesť smer na východ, smer k politike autokratických vládcov, smer k politike neustáleho revanšu a pomsty, zabíjania, odstreľovania politikov, aký vidíme, vidíme na východ od nás. Tu sme a chceme zostať v Európe a v európskej politike tak, ako tu už bol spomínaný príklad Ivety Radičovej, politik musí zniesť aj kritiku. A ak má tie odpovede, mal by voči tej kritike tie odpovede ponúknuť.
Po už spomínanom hlasovaní o Mečiarových samoamnestiách je toto druhá veľká prehra celej vládnokoaličnej zostavy. Oni si myslia, že vyhrali. Že sa vysmiali tomu, že opozícia nemá dosť tlačítok. Ale, vážení, žiaden tlačítkový valec ešte pravdu nezmenil. Ani ju nezastavil. Mečiar tiež mal tlačítka a tiež vyhadzoval poslancov z parlamentu. A dneska je on vyhodený na smetisku dejín. Áno, bol to človek, ktorý bol spojený so vznikom Slovenskej republiky a bolo by namieste, aby sa mu mnohé, mnohé činy, ktoré v tomto zmysle vykonal, pripočítali k dobru. Ale prekročenie zákona, zamotanie sa do únosu, ktorý súvisel s vraždou, to sú veci, ktoré sa nedajú rozchodiť, ktoré sa dajú len vyšetriť.
Otázka dnes znie: Je vládna koalícia naozaj nútená, aby sa vyhýbala odpovediam na otázky, ktoré kladie opozícia? Je nútená utiecť z mimoriadnej schôdze? Najprv ju obštruovať, potom utekať a potom chystať náhubkové opatrenia, aby už tie otázky, preboha, nezneli? Je to potrebné? Alebo priznajme si, že opozícia išla so svojou kritikou razantne, ale v rámci zákona, vážení. Aj protesty, ktoré boli po Slovensku, boli protesty, ktoré neprekročili v ničom právny rámec Slovenskej republiky. Boli to úplne legitímne výkriky, pobúrenia nad tým, že nám nedovolíte klásť otázky v parlamente. A ak teda tá mimoriadna schôdza, už nieto východiska, tak pred tými otázkami vyjdete zo sály.
Je to zápas o slovenskú politickú kultúru. Pán Bašternák je v tom iba bezvýznamná figúrka a zrejme biely kôň, alebo ako sa tomu hovorí, nevieme, pretože vyšetrovanie stále, stále nebolo. Ale Bašternák-Nebašternák, ten Slovenskú republiku, chvalabohu, počas nášho predsedníctva nezastupuje na najvyšších fóram európskych politikov. Pán premiér, zastupujete nás vy. Jasné je, a vy to viete rovnako ako my všetci, že máte dosť hlasov, že tieto schôdze neskončia ani odchodom vás, ani pádom vlády, ako ste tu strašili. Tieto schôdze boli len možnosťou, aby ste povedali tie argumenty, ktorými odmietnete kritiku opozície. Kľudne ste mohli poukázať, ak opozícia niekde prekročila zákony pri svojej kritike. Mohli ste poukázať a vysvetliť, prečo si neprajete, aby v budúcnosti sa to, čo má odznieť v parlamente, odohrávalo pred vaším bytom. Ja som čakal práve takéto slová. Slová o tom, že dokážete aj vyhodiť spiatočku, medzi nami tie reči o stavaní svojho vlastného domu, tam je naozaj vládna vila a srdečne odporúčam, aby sa tento stav nie kvôli opozícii, nie kvôli tomu, či tam budú demonštrácie, alebo nebudú, ale kvôli renomé Slovenskej republiky, aby sa tento stav nepreťahoval. Pretože ak vy sami uznávate, že je neúnosné, aby vaša adresa bola na tejto zlej adrese, tak, prosím vás, prečo to máte ťahať dva roky, to nie je len vaša osobná otázka, preto sa stavajú pre premiérov premiérske vily a my na Slovensku takéto bývanie pre slovenského premiéra máme tiež. Nie ste odkázaný na to, aby ste boli nájomníkom pána Bašternáka.
Na záver hádam znovu o politickej kultúre. Slovenský parlamentarizmus zažíva zase jednu zo svojich kríz. Zdá sa, že inak sa to učiť nedá a asi sa na to ani netreba, nad tým nejak veľmi nariekať. Skúšame, skúšame si vládnuť sami od roku 1993. Raz nám to ide hladšie, raz nám to ide ťažšie. Toto považujem, toto obdobie, za dosť ťažké obdobie slovenského parlamentarizmu. Vládna koalícia sa zostavila, ale začala byť kŕčovitá, neznášala, neznášala nieže kritiku, ale ani vôbec pripomínanie toho, že časť vládnej koalície pred voľbami nesľúbila voličom, že pôjde zosnovať vládu s Robertom Ficom. Toto vytvorilo a jednoducho dosť nervóznu atmosféru, podráždenú, kde práve títo politici, ktorí sa cítili už samotným vyslovením akéhokoľvek hodnotenia osobne napadnutí. Nie je tomu tak. Aj v tomto prípade mala opozícia plné právo, a nikto to nemôže spochybniť, hodnotiť, hodnotiť rozhodnutie SMK, pardon, hodnotiť rozhodnutie MOST-u a rozhodnutie SIET-e vytvoriť vládu Roberta Fica. O to viac, keď vznikla prvá kauza alebo prvé kauzy, o to viac, keď sa ukázalo, že tieto kedysi pevne v demokratickom šíku stojacie strany dneska hlasujú aj proti návrhom, ktoré samy predkladali do snemovne a že dokonca veľká časť ich poslancov nezahlasovala ani za zrušenie odióznych Mečiarových amnestií, ktoré sú už roky skúšobným kameňom demokratičnosti alebo mečiarizmu na Slovensku. Tento jeden skúšobný kameň nová koalícia premeškala, nebola schopná ho zložiť a teraz je tu druhý skúšobný kameň.
No, božemôj, no sú mimoriadne schôdze, na ktorých ani Matovič si nemyslí, že odvolá Roberta Fica. Nikto z opozičných politikov si to nemyslí. Každý vie na Slovensku, verím, že aj drvivá väčšina voličov, že opozícia v tomto štáte, kde nie je možné robiť vyšetrovacie výbory ako jednom iba z dvoch štátov Európskej únie a na kontinente iba jediný sme takýto štát. V tomto štáte, kde parlamentný poslanec nemá právo robiť poslanecký prieskum, že v tomto štáte má opozícia naozaj holé ruce. Že má v rukách zatiaľ iba možnosť zvolať mimoriadnu schôdzu a na nej tematizovať problém, na ktorý chce upozorniť. Má naozaj možnosť iba klásť otázky a čakať odpovede. To je tá druhá skúška, toto sú prvé mimoriadne schôdze v tomto volebnom období, na ktorých sa ukazuje, že tá druhá skúška po amnestiách, druhá demokratická skúška vládnej koalícii nejde. Utiekla zo sály, obštruovala a teraz náhubkový rokovací poriadok.
Vážení, ak by ste ho v tomto znení prijali, to bude tretí krok, ktorý ale povedie naozaj už potom jednoznačne Slovensko smerom preč z Európskej únie. Vy de facto robíte kroky, akoby ste vystupovali z tej európskej politickej kultúry už skôr, než tu prebehne nejaké faktické vystúpenie. Pretože umlčať opozíciu by bolo naozaj vzdanie sa vízie, že Slovensko bude európskym.
Samozrejme, znovu na záver poviem to, čo hovorí väčšina z opozičných politikov. Pán Fico, povedzte svoje argumenty, buďte na schôdzi, ktorá sa vás týka, to isté hovorím pánovi Kaliňákovi, vyvráťte tie argumenty s pokojom a naozaj s argumentačnou silou. Ak ich neviete vyvrátiť alebo by, nedajboh, boli oprávnené, tak potom je jedinou cestou naozaj konať a zobrať osobnú zodpovednosť. Dovtedy vytvárate na Slovensku pochybnosti, či vysokí ústavní činitelia sú, alebo nie sú zapletení do pochybných vzťahov, či bývajú, alebo nebývajú na adresách daňových podvodníkov alebo manipulátorov, či minister vnútra koná, alebo nekoná v prospech spravodlivosti. Toto pochybovanie Slovensko ničí, ničí jeho renomé a strháva nás tam, dozadu, kde sme si mysleli po roku ´98, a myslel si to vtedy aj Robert Fico, ktorý bol kritikom Vladimíra Mečiara, že z týchto čias ohrozenia smerovania, európskeho smerovania Slovenska sme už vyviazli.
Nevracajte nás do mečiarizmu, napokon nie je to ani možné, dnešné Slovensko, dnešní voliči, dnešné moderné možnosti komunikácie neumožňujú vrátiť čas späť, ľudia si nájdu svoju pravdu. A že či v parlamente sedíte, alebo nesedíte, či nám nakoniec nejaké náhubkové zákony dáte, alebo nedáte, na tom nič nezmení. Stále bude platiť stará známa pravda, že ten, kto sa pokúša zopakovať tragédiu, urobí iba frašku.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.9.2016 15:53 - 15:54 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Vskutku daňovými licenciami sa ešte nijaký daňový únik nejakým spôsobom zabrániť nepodarilo ani podariť nemôže. SMER jednoducho našiel spôsob, ako vyberať z vrecák ľudí peniaze. A nechce sa mu ten spôsob skončiť. Ministrovi sa proste páči, že mu do štátneho rozpočtu prúdia peniaze, ktoré platia ľudia, ktorí nič nikomu zlé neurobili. Sú potrestaní, lebo majú obchodnú spoločnosť? Kedy teda by ste prišli na to, že dane za zubnú protézu? Mal by som aj nápad za lyžiarske vybavenie alebo dajte ľuďom dane za to, že chodia po parkoch. A po čase im to zrušíte. Všetci budú radi.
Je na to jeden známy vtip, ale tento krátky čas neumožňuje rozšíriť argumentáciu, v každom prípade nič iné k tomu nie je možné povedať, len zrušiť to včera bolo už neskoro. Rozprávať o dvoch rokoch je vrchol pokrytectva!
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.9.2016 15:32 - 15:33 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, tiež som poslancom v meste Bratislava a môžem len potvrdiť, že toto je, samozrejme, jeden z kľúčových zákonov, ale predkladať ho ako novelu... Priatelia, samospráva, mestá a obce majú desiatky rokov starú legislatívu, ktorá na všetkých miestach praská vo švíkoch. Dneska sa tu hovorilo o vizuálnom smogu, hovorilo sa o doprave. Teraz hovoríme o rozvoji miest, ktorý by naozaj mal byť prispievaný zo súkromného podnikania. Zdôrazňujem, z podnikania. Nie od občanov za to, že si zrekonštruujú byty. To by sme mali povzbudzovať a naozaj podnecovať, pretože taký rozvoj nesmeruje k ich zárobku, ale smeruje iba k oprave existujúceho bytového alebo domového fondu. To tam nie je celkom spravodlivo odlíšené.
Potom ďalší nedostatok je tá lokálna dispozícia výťažku tých peňazí. To, samozrejme, v tých mestách vyvolá na dlhú dobu polemiky a môže to celkom zmeniť politickú mapu a vzťahy vo vnútri miest.
Ale to, čo je najpodstatnejšie, je, že nekúskujme salámovou metódou takéto závažné zásahy do života aj podnikateľov, ale aj obyvateľov Slovenska. Pripravme v spolupráci koalícia a opozícia balík zákonov, ktoré posunú zaostalú legislatívu týkajúcu sa miest a obcí do 21. storočia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.9.2016 11:44 - 11:47 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Dámy a páni, nerobíme si ilúzie o tom, že či je veľký záujem medzi poslancami o túto problematiku, ale verte, že samospráva doslova kričí SOS v mnohých prípadoch, najmä v prípadoch miest. Už tu spomínaná doprava, čo tiež bol veľmi zaujímavý návrh z tejto dielne politickej, takisto návrh, ktorý by dával konečne samospráve do rúk akú-takú, aký-taký nástroj na vyvažovanie toho, tej druhej strany. Lebo, samozrejme, samospráva môže prenajímať napríklad aj svoje pozemky, čo hojne robí. Aj bratislavská napokon, iste aj iné mestské samosprávy a z bilbordov získava aj nejaké nájomné za tieto pozemky. Ale nemá žiaden nástroj, aby vyvažovala, aby si mohla povedať, že tento smog, ktorý zamoril, tento vizuálny smog, ktorý zamoril mestá, má, predsa len by mal mať nejakú mieru.
Skutočne v celej Európe môžte rozoznávať mestá dnes podľa toho, koľko majú vizuálneho smogu. U nás sme to v prvých rokoch ekonomickej slobody považovali aj za príznak prosperity a úspechu. Ale už by sme mali dospieť trošku do dospelosti a uvedomovať si, že aj takýto prejav podnikateľskej aktivity má mať svoju mieru a má mať ohľad na verejný záujem. A tým je aj záujem občanov a návštevníkov miest, ktorí chcú jednak vidieť na dopravné značenia, jednak vidieť na pamiatky a na budovy. Sme možno jediné mesto, ktoré keď idete po Dunaji, tak dlhé roky ste videli proste ako hlavné dominanty reklamy. Dóm bol oblepený reklamou hádam päť rokov. Bratislavský dóm a vedľa bol obchodný; vedľa bol hotel Dunaj, ktorý bol celý bilbordom. Čiže tieto dve dominanty aj pri ceste autom povedzme cez most, čo je taká brána na Slovensko z Viedne alebo zo západu, ste videli vlastne dva obrovské gigantické reklamné pútače a za nimi sa kdesi skrývali budovy a historické jadro mesta.
Veľmi vás prosím, odložme pre túto chvíľu nejakú nevôľu politickú a pomôžme samospráve, aby dokázala vyvažovať tento záujem. Z jednej strany teda záujem biznisu a záujem nakoniec aj ziskov pre samosprávu, ale na druhej strane verejný záujem. Bez toho, aby mohla prijímať všeobecne záväzné nariadenia na obmedzenie vizuálneho smogu, sa to nikdy nepodarí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14.9.2016 10:24 - 10:26 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dámy a páni, vskutku po novembri pokusy zrealizovať reformu, to, čo tu začalo vznikať po roku 1948, majú dlhú históriu. Predkladateľ tejto novely zákona poukazuje na očividnú dieru v zákone, ktorá ale, obávam sa, iste to všetkých z vás napadlo, sa nám v tom zákone neuchováva len tak náhodou.
Zdá sa, že tisíce kvázi podnikateľov hospodária s pôdou vlastníkov, s ktorými nemajú vzťahy, berú dotácie z Európskej únie neprávom, získavajú výhodu na úkor tých, ktorí sú skutočnými majiteľmi a ktorým buď neplatia nájomné, alebo títo majitelia môžu byť, neraz ani nevedia, že kdesi vo výkazoch poberania dotácií sa zjavujú aj parcelné čísla s ich pozemkami. Kolega Martin Fecko vytrvale upozorňuje, že lobizmus záujmov tejto kradnúcej skupiny kvázi podnikateľov udržiava dieru v zákone už dlhé roky.
Vskutku apelujem okrem neho na, popri ňom aj ja na všetkých vás, ktorí nemáte namočené prsty v žiadnom podobnom zlodejstve, aby ste vrátili šancu tým státisícom vlastníkov, často jednoduchých ľudí, ktorí sa nevedia súdne brániť, ak im poslanci nechali v zákone takúto dieru.
Isteže, keď on zistí a keď by sa dopátral, že nejaký špekulant uvádza jeho parcely a získava na ne dotácie a že tam je čestné prehlásenie a tak ďalej a tak ďalej. Ale koľko percent ľudí to zistí, koľko percent si najme advokáta, koľko percent sa domáha nápravy? Obávam sa, že je to iba zlomok.
Práve vy vaším hlasovaním môžete pomôcť, aby Národná rada chránila týchto vlastníkov a dávala im šancu získavať spravodlivé nájomné za majetok, ktorý vlastnia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

14.9.2016 10:22 - 10:23 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu tohto zákona (tlač 164). Predkladám informáciu o tom, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia zákonu je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady potom navrhnem, aby návrh zákona prerokovali výbory ústavnoprávny a výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2016 9:39 - 9:41 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Áno, vskutku aj v súvislosti s týmto zákonom je veľmi dôležité to, čo urobil poslanec Dostál, čiže upozorniť na obrovskú absenciu reformy samosprávy a celého postoja medzi centrom, medzi Bratislavou a regiónmi Slovenska. Zákony, ktoré riadia tento vzťah, aj právomoci samosprávy alebo regionálnej správy, sú staré, sú neúčinné, dokonca vytvárajú korupčné prostredia. A hlavne z finančnej stránky sú, bez diskusie, neudržateľné, čo najviac ukazujú väčšie mestá, samozrejme.
Tie menšie mestá, pokiaľ ako-tak dokážu svietiť, tak všetko ostatné v tej obci si často občania urobia svojpomocne a akýmsi spôsobom prežívajú. Horšie je to ale v mestách, ktorých organizmus si už vyžaduje naozaj systematické a kvalitné služby zo strany verejnej správy.
Treba povedať, že centralizmus zostal, pokiaľ ide o financie, už pri vstupe do eurozóny prišlo k viacerým fiškálnym trikom, ktorými sa vtedajší minister financií, ktorými zamaskoval nepripravenosť alebo, dá sa povedať, nezrelosť situácie na Slovensku ku prijatiu eura. Takým trikom bolo napríklad tvrdenie, že diaľnice, ktoré Európska únia vyčíslila, ak si to dobre pamätám, na 600 mld. vtedajších slovenských korún, jednoducho v budúcnosti budú stavať súkromníci a to nebude ťarcha Slovenskej republiky. Dnes vieme, že aj pri PPP projektoch celú ťarchu znáša Slovenská republika a PPP projekty v našom vydaní nie sú projektami, kde by prichádzal investor, ale je to celkom inak.
Rovnako to bolo aj pri decentralizácii niektorých kompetencií... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2016 16:13 - 16:14 hod.

Ján Budaj
Chcem sa ešte raz poďakovať tým, ktorí to trpezlivo dopočúvali. Samozrejme, že takto trikrát prerušený prejav nemá veľmi súvislý kontext. Predsa však verím, že dôjde k ušiam tých, ktorí predkladajú túto novelu a naozaj urobia rozumný krok, ktorý snáď aj zmierni potom konfrontačnú atmosféru a nastolí lepšie vzťahy. V opačnom prípade, čo nastane v opačnom prípade, to som opísal, myslím, celkom otvorene.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2016 15:15 - 15:16 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Najprv chcem oceniť, najprv chcem oceniť, že to je naozaj politická rozprava. Pán Krajniak sem vnáša širší kontext, než je utilitarita. Ale samozrejme, v niečom by som mu protirečil. Ošiaľ informatizácie, aby som ho citoval, nie je haluz, pán Krajniak, ale dlhoročný zdroj ziskov. Ziskov firiem nalepených na Slovenskú republiku, ktoré už roky dojili a doja rozpočet za všetkých vlád. Opakovane prináša u nás informatizácia a la Slovakia presne pravý opak, čo sa sľubuje. Procesy sa neurýchľujú, ale spomaľujú. Ceny rôznych úkonov neklesajú, ale naopak, prehľadnosť vzťahov občana a štátu sa nezlepšuje, ale naopak. Ochrana osobných údajov a súkromia zaniká. Informatizácia ale nie je vinníkom toho, z čoho ju obviňujete. Sú totiž aj štáty, kde informácia ľuďom naozaj prináša prospech.
Práve celá debata podľa mňa v hlbšom slova zmysle o mnohých veciach v tomto parlamente je debata o tom, či v budúcnosti Slovensko dokáže nielen v tejto, ale aj v mnohých iných sférach prekonať túto fázu rozvoja a začať za verejné prostriedky prinášať občanom jednoznačný prospech. Nevyrieši to všetky otázky, ktoré ste nastolili, ale vyrieši to prinajmenej tú kľúčovú a kardinálnu otázku, či za naše peniaze neprichádzame iba ku škode.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2016 11:44 - 12:01 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dámy a páni, mal som tú smolu, že svoj prejav som musel prerušiť, pretože bolo štrnásť hodín v piatok a končil zasadací deň Národnej rady. Verím, že mnohí z vás, ktorí tu neboli, si radi vypočujú veľmi stručné zhrnutie, bez ktorého by sa nedalo pokračovať.
Pripomeniem teda, že v minulej časti diskusného príspevku ku zmenám rokovacieho poriadku som upozornil na fakt, že práve táto zmena rokovacieho poriadku je prvým vážnym zákonom koalície SMER-u, SNS a MOST-u, ktorý nám v tomto volebnom období prišiel na stoly. Týmto faktom si treba pripomenúť aj to, že rokovací poriadok spolu s Ústavou Slovenskej republiky patria k chrbticiam demokratického života, hoci s rokovacím poriadkom Národnej rady zaobchádzajú ako svojou ústavou iba poslanci Národnej rady. Je to orgán, inštitúcia, od ktorej sa odvíja moc, od ktorej sa odvíjajú vlády, od ktorej sa odvíjajú najdôležitejšie inštitúcie, odvíja sa od nej vznik rozpočtu a mala by sa od nej odvíjať aj poctivá každodenná kontrola míňania tohoto rozpočtu. Je to hlavná a prvá inštitúcia štátu a my rokujeme z popudu koalície o veľmi zásadných a treba povedať, že aj represívnych zmenách v rokovacom poriadku práve Národnej rady. Toto je treba pripomínať. Naozaj rokovací poriadok je zavesený na webe Národnej rady ako druhý materiál v poradí pod Ústavou Slovenskej republiky.
Viacerí poslanci, a ja spolu s nimi, upozorňujeme na fakt, že koalícia nepredložila žiadne vecné dôkazy alebo dôvody, pre ktoré ide meniť rokovací poriadok. Národná rada beží štandardným spôsobom, neprichádza k obštrukciám, ak nerátam obštrukciu samotnej koalície, ktorú v tomto volebnom období tiež bez precedensu v minulosti už predviedla. Koalícia obštruovala, ale opozícia žije v parlamente a pracuje podľa mňa veľmi racionálne. Predkladá pozmeňujúce návrhy, dopĺňa chyby alebo nedostatky vládnych zákonov. Pripomínam, že len v minulosti za minulé, za minulý týždeň o veľkej časti vládnych zákonov hlasovala aj opozícia pozitívne. Nepanujú tu žiadne rozbroje, žiadne fyzické potyčky, ľudia sa k sebe chovajú v rámci možnosti korektne a slušne. Prečo treba trestajúci a náhubkový rokovací poriadok? Je očividné, že to má len politické, nie vecné príčiny.
Vo svojom piatkovom začiatku tohoto prejavu som sa zaoberal stručne aj otázkou, aké vlastne sú tieto politické pohnútky a čo nám hovoria o stave demokracie, aj stave koalície dnes, v septembri 2016. Je tu predsa nejaká cesta demokracie, sú tu aj poslanci, ktorí si ju dobre pamätajú, ktorí tuná boli aj v deväťdesiatych rokoch, vedia, že slovenská demokracia ide odniekiaľ niekam. Čo nám hovorí táto novela rokovacieho poriadku, ten zásah do chrbtice života parlamentu teraz v septembri 2016?
Uviedol som viaceré dôvody, ale dnes pretože nechcem obťažovať už úplným opakovaním, iba skonštatujem, že pripomína nám táto rokovacia novela, že koalícia sa už od svojho vzniku chová veľmi neštandardne. Chová sa kŕčovito. Prejavuje strach. Najprv ten strach a podráždenosť a kŕčovitosť prejavovali predovšetkým strany, ktoré takzvane utiekli spod zástav, čiže spreneverili sa tomu typu politiky a tej orientácii, respektíve aj sľubom voličov, ktoré, ktoré reprezentovali do volieb 2016. Prejavovalo sa to napríklad podráždenosťou voči opozícii a jej chovaním pri zaraďovaní alebo pri zmenách do zaraďovania do niektorých výborov, obsadením týchto výborov, kde opozícia bola nadmerne vytlačená z výborov, ktoré sú kľúčové. Potom ale k tomu pribudla ešte, ešte poznamenám, že naozaj tento strach alebo táto panika v radách pravicových strán, ktoré prebehli do vlády Roberta Fica, bola samozrejme veľmi hlboká a prejavila sa tým, že jedna z týchto strán sa v priebehu tohoto leta 2016 vlastne politicky v Národnej rade aj vo vláde anihilovala, fakticky aj v koalícii vypadla, je to tiež udalosť, ktorá nemá precedens, víťazná strana spáchala samovraždu v priamom prenose a vlastne zanikla v koalícii.
V lete 2016 ale tento kŕč strán, ktoré vytvorili koalíciu so SMER-om, prehĺbila aféra, ktorej sa, ktorá má mnoho názvov, ale pre stručnosť sa jej hovorí aféra Bašternák. Ku tejto afére sa koalícia nevie vlastne politicky postaviť až do týchto chvíľ. To znamená, časť koalície hovorí, že táto aféra neexistuje, že je všetko v poriadku, druhá časť hovorí, že by mal minister odísť a ešte iní politici hovoria, že je teda tento minister v konflikte záujmov a dávajú tiež nad tým otáznik.
Dôsledkom toho je ďalší strach pred vyslovovaním kritiky voči ministrovi. Koalícia si sama očividne hľadá postoj. Ja verím, že skončí štandardným spôsobom, ale nedokáže si zatiaľ ten postoj zjednotiť, no a dôsledkom bola už spomínaná obštrukcia dvoch mimoriadnych zasadaní schôdze Národnej rady, ktoré dodnes, ktoré dodnes neskončili. Tá jedna ani nezačala.
Dôsledkom týchto všetkých problémov koalície je napokon to, čo tu máme na stoloch, rokovací poriadok, ktorého cieľom je:
1. obmedziť verbálne prejavy opozícii v parlamente,
2. akoby zastrašiť poslancov rôznymi pokutami a rôznymi disciplinárnymi konaniami.
Či už teda o tejto náhubkovej alebo horalkovej, či aký názov táto zmena rokovacieho poriadku napokon v dejinách slovenského parlamentarizmu bude mať, či už hrozíte páni z koalície, páni a dámy z koalície, pokutami, vyvádzaním zo sály alebo disciplinárnymi konaniami, povšimol som si, že niektorí z vás hovoria, že tento návrh ešte upravia. To je, to je pozitívne, ale vy sami viete, že už samotné predloženie tohoto, ja to nazvem naozaj silným slovom "paškvilu", je veľkou hanbou, a najmä pre tých demokraticky skúsenejších, ako je napríklad pán Bugár.
Zase nemám šťastie, že by tu pán Bugár sedel ako jeden z predkladateľov. Ráno som sa tešil, že tu hádam zostane, lebo som mu chcel pripomenúť, ako som už v piatok naznačil, že práve on to bol, kto v parlamente už vystupoval s transparentom. Asi jediný z nás okrem Igora Matoviča. Ale na rozdiel od Igora Matoviča on nevystupoval počas svojho príspevku, do ktorého by sa riadne prihlásil a mal by príspevok a že by ten transparent bol takzvanou vizuálnou pomôckou jeho politického prejavu. Nie, on vystupoval s transparentom, aby narušil prejav vtedajšieho riaditeľa SIS Ivana Lexu, spolu s ďalšími poslancami obstali ho tu vo veľmi tesnej blízkosti a treba povedať, na transparentoch boli nelichotivé vyjadrenia k ministrovi. Veľmi nelichotivé, povedzme to takto. Kto si to pamätáte, pán Číž si to pamätá, pamätá si to možno aj tu sediaci vtedajší poslanec ZRS a niekoľko ďalších. Ale napriek tomu ani pri tento prejave, ani po tomto prejave neprišlo k žiadnym represáliám voči demonštrujúcim poslancom, ani proti pánovi dnešnému podpredsedovi Národnej rady pánovi Bugárovi.
Chcem ho teda naozaj osobne osloviť, či vari on naozaj si neuvedomuje, že robil ďaleko agresívnejšie výpady ako poslanec v Národnej rade, než robí Igor Matovič. Opakujem, nerobil to počas svojho príspevku ako vizuálnu pomôcku. Vari naozaj je on tým, kto chce sa podpísať pod zákaz používania vizuálnych pomôcok ešte aj pri prejave poslanca? Tým by naozaj ilustroval, že mu nezáleží na osobnej integrite.
Vari naozaj chceš, pán Bugár, iným zakázať práve to, čo si sám robil? Touto spomienkou na transparenty v rukách pána Bélu Bugára som sa dostal v piatok ku kontextu s minulosťou, ten už pripomeniem naozaj veľmi stručne. Povedal som a znovu to opakujem, že ani za Šalgovičovho rokovacieho poriadku sa poslanci netrestali takýmito represívnymi ustanoveniami rokovacieho poriadku, aké presadzujete, páni, teraz vy. Ani za komunistov nenapadlo nikoho postaviť predsedajúceho schôdze nad parlament, akoby bol pohoničom alebo nejakým nadriadeným poslancov, od ktorého svojvoľného úsudku by mali závisieť opatrenia voči poslancom, čo sa mu znevideli. Pripomenul som, samozrejme, aj to, že po revolúcii už Šalgovičov, ani podobné rokovacie poriadky neplatili, parlament sa postupne čoraz viac otváral, demokratizoval, koalície sa učili uznať opozícii nejaký priestor aj na verbálne prejavy, ale aj na priestor vo výboroch, na priestor pri kontrole vlády.
Napriek tomu aj v tých rokoch, najmä za tretej Mečiarovej vlády absolvoval náš parlamentarizmus tiež vážne skúšky. Zažili sme noc dlhých nožov, napočúvali sme sa zastrašujúce výroky, mečiarovská väčšina dokonca bola tak málo demokracie znalá, že chcela hlasovaním väčšiny vylúčiť nepríjemnú menšinu z parlamentu.
Pri tomto všetkom svojom vyčíňaní pripomeniem, že dosť brutálne obsadili televíziu, urážali a napádali novinárov, dusili, ako sa dalo, nezávislé médiá, ktoré už vtedy vznikali. A hlavne veľmi diskutabilne hospodárili s verejným majetkom. Pri tomto svojom vyčíňaní aj oni si chceli vynútiť ticho. Zastrašovali svojich kritikov, veď k ničomu inému nemal poslúžiť práve známy únos prezidentovho syna, ktorému sa potom, s ktorým sa potom spájala dokonca aj vražda svedka únosu, ale - a znovu to opakujem a zdôrazňujem - čo je dôležité, ani v tých surových časoch sa v parlamente nezakazovalo rečniť bez obmedzení. Mohlo sa protestovať, ako som to už pripomenul, a to aj za pomoci politických transparentov. Ani v tých surových časoch neprišlo v Národnej rade ku represáliám za politické vystupovanie poslancov, ak sú na pôde Národnej rady. Práve toto hádam pomohlo, že sa demokracia akoby nezastavila. Pri sledovaní hádok vo vtedajšej Národnej rade verím, že kde-komu tiekli nervy, ale vďaka tomu možno práve netiekla na uliciach krv. A to je veľmi podstatné. Vtedajšiu takzvanú studenú občiansku vojnu - tak jej mnohí publicisti a zahraniční pozorovatelia hovorili - ukončili riadne a demokratické voľby v roku 1998 a aj preto sme v 90. rokoch neostali temnou posttotalitnou škvrnou, akou ostalo Tučmanovo Chorvátsko, Lukašenkovo Bielorusko alebo Miloševičovo Srbsko.
Teraz by som si dovolil využiť to, že nie je tu síce pán Bugár, ale je tu samotný iniciátor týchto zmien pán predseda parlamentu Danko. Chcem sa vás naozaj veľmi kolegiálne spýtať, či vnímate a rozumiete tento príbeh, tak ako mu rozumieme my ostatní, ktorí sme ho žili. Pýtam sa vás to preto, lebo neviem o tom, či ste sa zúčastnili doterajšieho úsilia o demokraciu a demokratickú štátnosť a tak si kladiem otázku, či tomu rozumiete tak, ako my, ktorí sme to vnímali, ktorí sme s tým žili. Či chápete vôbec vývoj našej politiky, ktorá ide odniekiaľ niekam a nie je možné len tak prehodiť koľaje do minulosti, alebo či si ten odkaz, ak ho chápete, vôbec vážite, lebo to je odkaz o demokratických zápasoch. Každý kúsok. Napríklad to, že parlamentná opozícia nie je nahnaná do jedného výboru - vtedy to bol výbor pre životné prostredie - poukazuje na istý demokratický vývoj, ktorý treba priznať slovenskému parlamentu. To, že sa môže hovoriť, to, že sa nosia transparenty, to je všetko dôkaz, že koalície neboli natoľko ustrašené, aby dali tej opozícii náhubok. Mali na to hlasy, áno, ale neurobili to.
Uvedomujete si, pán Danko, že Slovenská republika nie je samozrejmosťou? Mala veľmi veľa neprajníkov, ktorí hovorili, že Slováci si nevedia riadiť veci vlastné a neudržia demokratický poriadok, siahnu k nejakým represáliám, bude tu malá totalita a tak ďalej a tak ďalej. My, ktorí sme boli zástancovia vzniku Slovenskej republiky, sme odrážali túto kritiku a hovorili sme, že nie, Slováci dokážu zvládnuť demokraciu a dokážu mať parlament, v ktorom väčšina znesie kritiku a kontrolu moci. To je základ. Tu je srdce a tu je odpoveď na otázku, či Slovensko je demokratické. A ja vás, nechcem ani povedať, že upozorňujem, len podotýkam, pán Danko, to, čo vy, ako verím, pevne viete a v čo veríte, že demokracia a demokratický parlament je podstatou a základom vôbec existencie slovenskej štátnosti. Bez nej by Slovenská republika neexistovala. Lenže vy tu, žiaľ, pán Danko, a zdá sa mi, že niektoré tie opatrenia sú práve z vášho osobného, osobnej vôle, navrhujete opatrenia, ktoré... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ospravedlňujem sa, pán poslanec, ak môžem vás poprosiť, máte ešte to dlhšie, alebo by som mohol prerušiť a vyhlásim prestávku? Mohli by ste potom pokračovať.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Tak tento prejav... Myslíte, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ďakujem. Ak dovolíte teda preruším ...

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Spýtam sa potom predkladateľov, či je treba znovu. (Reakcia navrhovateľa: Otázka znie, že na koľko to ešte máte.) No aspoň na 10 minút. Takže nechcem znovu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Znovu to už sa nedá. Dobre. Takže poprosím, jedna krátka reakcia, keďže som bol vyzvaný, ako...

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Prosím vás, potom majte reakciu, ak vás môžem poprosiť (reakcia predsedajúceho: áno, áno, dobre), keď ma už prerušujete. Inak pokračujem a vy budete mať reakciu.

Danko, Andrej, predseda NR SR
To vy mi podmienky nedávajte, ja tak isto nerozumiem vašej lustračnej...

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Je tu nejaký rokovací poriadok, pane. A ak chcete mať, ak chcete otvoriť diskusiu, tak ja chcem pokračovať.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Dobre, poprosím vás, zareagujem po vašom vystúpení.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Skryt prepis