Videokanál poslanca

Ďakujem, ďakujem pekne. Podľa mojej mienky hráčska lobby proste bojuje o svoje záujmy v zákonoch, ktoré predkladala i v minulosti súčasná vláda, teda najmä SMER. V tom mali doteraz tri bariéry. Jedna bola, že občania sa môžu zbaviť herní, iba keď si zozbierajú petíciu, ktorá je neprimerane veľká. Druhá bola, že ak idú rušiť, tak musia rušiť všetko, čiže aj napríklad herne v hoteloch, tie sa samozrejme budú súdiť, lebo prídu o licencie, lebo pri reťazových hoteloch, ako je Kempinsky a podobných, je herňa súčasťou licencie. Čiže potom bude samospráva vystavená zastrašovaniu, že príde o obrovské pokuty. A znovu to skončí v prospech hráčskej loby. A teraz tomu vláda pridáva ďalšiu ochranu hráčskej loby, že môže síce zrušiť ministerstvo financií, ale obec má preukázať narušovanie verejného poriadku.
Vážení, gamblerstvo sa neprejavuje narušovaním verejného poriadku na uliciach. Nie, gamblerstvo najmä u mládeže alebo predávanie drog v nejakých tých pokútnych herniach nie je vidno na uliciach a nie je možné ho tak ľahko preukázať, ako to predpokladá tento návrh. Ja v ňom, žiaľ, vidím, že namiesto uľahčenia možnosti prijať všeobecne záväzné nariadenie mu dáva ešte ďalšiu podmienku, a totiž, že obec má nejakým spôsobom číhať a preukázať opakované a neustále narušovanie verejného poriadku. Strieľa sa úplne mimo. A práve preto to budí dojem, že to má znovu poslúžiť len ochrane, ochrane záujmov hráčskej asociácie.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Viskupič veľmi správne podčiarkol tému a problém mocenského cynizmu. Mocenský cynizmus, s ktorým sa povie, dobre, tie naše aféry zaberú jeden deň, týždeň, mesiac, ľudia zabudnú, pôjdeme ďalej, valec pôjde ďalej. Od nepamäti u nás zažívame tieto semidemokratické skupiny, ktoré veria na to, že zvalcujú to Slovensko, že odvyknú ľudí od pozornosti politiky, že ich nejak znechutia, že umlčia tú krikľavú opozíciu, ktorá či už to bolo v časoch, keď pán Bugár stál pred takýmto pultom a držal transparent proti Lexovi, alebo je to dnes, keď čakáme na okamih, kedy za tento transparent, ktorý, ktorý len pokojne leží na zemi, bude potrestaný Igor Matovič.
Tieto vlny, ako som ich nazval, semidemokratické sa vracajú a Slovensko ich vždy znovu pošle do minulosti. Je to spor, ktorý je mimoriadne nepríjemný, lebo to je spor kultúrny, je to spor medzi husákovsko-jakešovským svetom, kde ten, kto nekradne, okráda svoju rodinu a kde ruka ruku vždy musí umývať, a medzi svetom európskej demokracie, kde platí právo a kde platí slušnosť.

Dámy, páni, človek si hovorí, čo ešte nebolo povedané. Čo nebolo povedané pri demonštráciách, čo nebolo povedané pri predošlých schôdzach, a preto budem trochu osobnejší, veriac, že pán minister Kaliňák sleduje našu rozpravu, myslím, že pozorne.
Ja som ho vnímal pred rokmi vskutku ako nádej postkomunistickej politiky, videl som ho ako mladého človeka, dokonca bývalého študenta a štrajkujúceho študenta z ´89. roku na Právnickej fakulte v domnienke, že on nemá dôvod preberať móresy komunistov alebo mečiarovcov. Zažil som ho, keď bol komunálny poslanec na meste, a mal som dojem, že si v mnohých veciach veľmi rozumieme. A teraz mám pocit, akoby som bol úplne v nejakom inom filme, v inom svete, v inom vesmíre.
Áno, vtedy bola vláda Ivety Radičovej a SMER na chvíľu uveril, že, alebo pochopil, že stromy nerastú do neba a že keď po prvej vláde, po ich prvej vláde, ktorú mali s HZDS a SNS, sa chovali arogantne a mali aféry a neboli to vždy len aféry ich koaličných spojencov, takže musia na svojej politike niečo zmeniť a byť otvorenejší tým hodnotám, o ktorých hovorí Európa. Žiaľ, ten nasledujúci vývoj, ten tajomný pád, dodnes nie veľmi presne popísaný, kedy možno naozaj vlastní spojenci a vlastní kolegovia zhodili moc pravice, ktorá zvláštnym spôsobom dávala šancu aj ľavici. Keby Radičovej vláda bola snáď trvala, bol by aj SMER urobil nejakú reflexiu, lenže onedlho boli naspäť. De facto vláda skupín, ktoré sa so SMER-om spojili alebo ktoré sa možnože aj naňho prilepili, tá vláda skupín sa ani poriadne neprerušila. Myslím tým oligarchické skupiny, ktoré sa po Slovensku mocú a hľadajú toho nositeľa, ktorý by ich posúval vždy k ziskom. Ani sa neprerušila nastálo.
Pamätáte si veľký zápas o generálneho prokurátora a už vtedy bolo veľmi jasné, že veľká časť politickej scény je tak podrobená záujmom SMER-u, že ešte aj pravica hľadá prokurátora, s ktorým by bol stotožnený aj Robert Fico. Iveta Radičová správne pochopila, že v tomto konflikte o generálneho prokurátora sa skrýva akési temné proroctvo, akési temné tajomstvo slovenskej politickej scény.
Keď v Srbsku zavraždila mafia, alebo nevieme dodnes kto, nádejného mladého premiéra pred rokmi, pamätám si, že na pohrebe ktorýsi z politických funkcionárov tamojšej demokratickej strany povedal také vety, budem ich teraz parafrázovať len voľne, asi v tom duchu, že, priatelia, stojíme nad hrobom nášho vlastného premiéra a nalejme si čistého vína, že sme skriminalizovaná krajina.
V dobách, ktoré opisujem za vlády Ivety Radičovej, kedy som videl pána ministra Kaliňáka napríklad v polemikách s tretím sektorom, s takou Zuzanou Wienk, a videl som, že je jeden z mála ľudí SMER-u, ktorý dokáže aj trochu počúvať a dokáže hovoriť s týmito ľuďmi normálnou rečou bez zastrašovania, bez nejakého povyšovania, bol jedným z nádejí a ako minister vnútra mohol práve urobiť veľmi veľa pre to, aby jedného dňa sme aj my nepovedali, priatelia, povedzme si úprimne, my sme skriminalizovaná krajina. Skriminalizovaná politika, lebo nie je nič strašnejšie. Veď kriminalizácia a chuť niečo ukradnúť alebo urobiť nejakú ľavotu sú vlastné ľudstvu, či je biele, žlté, modré, zelené, je vlastné všetkým národom a celý um demokracie a um všetkých tých ľudí, ktorí sa snažia zariadiť na svete slušné pomery, smeruje k tomu, aby sa zatlačili tieto tendencie tam, kam patria, mimo slušné prostredie a aby zavládol právny štát, aby neprišlo ku kriminalizácii práve tých zložiek, ktoré kriminalizácii brániť majú, a to je práve polícia, to je práve prokuratúra, to je práve Špeciálna prokuratúra. A, samozrejme, sú tu aj politické strany, ktoré sú jadrom moci. Roky sa tu skloňuje termín štandardné politické strany a nikto z nás by si neprial nič viac, keby ten termín sa naplnil jeho skutočnému obsahu.
Ale čo ak je pravda, že tzv. štandardné politické strany už dávnejšie vytvorili dômyselný model vzájomného krytia a vzájomnej spolupráce na tunelovaní štátu? Čo ak je pravda to všetko, čo tu odznieva aj v prípade Bašternák, ktorého mal už pred rokmi vyšetrovať úrad, ktorého hlavou je pán minister Kaliňák?
Ten film sa zrazu odvíja úplne inak. Pán minister Kaliňák si neprišiel vypočuť ani túto schôdzu sem priamo fyzicky, čo mimochodom tiež by patrilo k tej európskej kultúre, v ktorej som ho videl ako jej obyvateľa a normálneho človeka pred tými pár rokmi. Ja ho, samozrejme, nemám ani najmenšie šance pochopiť alebo nejak spoznať, čo sa stalo, že z tohoto politika, ktorý mohol byť nádejným človekom, ktorý mení bývalú postkomunistickú politiku na skutočne ľavicovú, na skutočne užitočnú pre ľudí, že sa stal človek, ktorý dnes aj podľa vyjadrení viacerých jeho koaličných poslancov sa drží vo funkcii napriek tomu, že tam má konflikt záujmov.
A to by sme mohli citovať naozaj viacero vyjadrení koaličných poslancov, koaličných politikov. Jedni hovoria, že je to záujem strany a že Kaliňák odstúpi v januári. Tak či tak ten príbeh má iba on v rukách. Ten príbeh týchto dvoch filmov, jedného Kaliňáka, ktorý ako mladý človek vstúpil do ľavicovej strany s vierou zrejme, že to bude vždy strana demokratická, nebude to kriminálne prostredie, ktoré by krylo zlodejov. Potom ako minister viacnásobný a dnes ako človek, ktorý nemá chuť alebo vôľu počúvať kritiku opozície, keď je reč na mimoriadnej schôdzi o jeho možnom odvolaní.
Jasné, jasné, ak si osvojil naplno aroganciu moci, ktorá je taká typická pre postkomunistov, lebo oni akúsi pokoru moci vlastne nikdy neprijali. Tá im pripadala ako slabosť. Arogancia moci má dať najavo, že rozmliaždi svojich protivníkov, poodvoláva ich z parlamentu, zastraší ich, dá im pokuty, niečo s nimi urobí. Iba vtedy v mafii nadobudnete rešpekt.
Táto alternatíva, že by sa ľavica menila na takúto politiku, takúto násilnú a drastickú politiku, akú predstavovalo HZDS, táto alternatíva je hrozivá. Práve od Roberta Kaliňáka som sa stále nádejal, že on bude bariérou pred takouto zmenou. Preto veľmi ľutujem, že to nedokázal symbolizovať, že stále zostáva tým Kaliňákom, ktorý nechcel mečiarizmus ani obnoviť a ani ho vidieť v budúcnosti, že nedokázal prekonať nejakú zášť a neprišiel si sem sadnúť a vypočuť si tie stanoviská, resp. na ne reagovať. Naopak, skutočne mňa neženie žiadna zášť voči Robertovi Kaliňákovi. Naďalej si myslím, že sú pred ním akékoľvek alternatívy. Je to len v jeho rukách, ako sa postaví k demokracii, k právnemu štátu alebo, naopak, k zastrašovaniu akýchkoľvek kritikov, o ktoré sa niektorí ľudia aj v tomto volebnom období pokúšajú a budú aj naďalej pokúšať. Je to len v jeho rukách.
My v tejto chvíli, žiaľ, nemôžme nič iné vidieť, iba konflikt záujmov, ktorý má minister vnútra, ktorý má vyšetrovať kauzy, ktoré súvisia s nehnuteľnosťou, v ktorej býva samotný jeho premiér a ďalší členovia tejto politickej skupiny. Vonkoncom si nemyslím, že veci museli dôjsť tak ďaleko. Je tu príklad iných politikov, ktorí nepripustili konflikt záujmov alebo nepripustili, aby im v politike diktovali takéto pokútne okolnosti, ako je kauza Bašternák.
Je tu teraz príklad, samozrejme, a iste ho spomenuli aj iní rečníci, môjho kolegu Dana Lipšica. Myslím, že keby pán minister zvážil takúto cestu, že by pred ním boli ešte mnohé dvere otvorené. Je to mladý muž. V každom prípade ale by som si veľmi prial, aby najmä zvážil cestu demokratickú, aby počúval kritiku, aby jej čelil s kľudom a bez hysterických vystúpení a aby prinášal argumenty a nie umlčiavanie alebo zastrašovanie opozície. Zatiaľ ale jeho mlčanie a jeho nevysvetlenie a jeho nepochopenie toho, že je v konflikte záujmov, ho stavia do kontinuity politiky, ktorú podľa mojej mienky, ktorou on sám kedysi pohŕdal a ktorú odmietal. Čiže kontinuity politiky bývalého režimu a mečiarizmu.
Strážme sa toho, aby sme sa k takýmto politikám naozaj vrátili. To je hlavné posolstvo, ktoré by pre generáciu politikov, do ktorej patrí aj pán Kaliňák, malo byť kľúčové.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pani Verešová hovorila ako žena a hovorila zároveň ako nová poslankyňa, ktorá v sebe ešte naozaj, a som to veľmi rád počúval, nesie posolstvo jednoducho ľudí žijúcich mimo túto budovu. Tí ľudia naozaj očakávali od parlamentu, ako sa zostavuje po minulých voľbách, že napriek všetkým prekážkam, lebo ten parlament je heterogénny, ale to je jeho zásada, to je jeho prirodzená vlastnosť, že budeme najmä pri vecných otázkach prekonávať názorové rozdiely a pomáhať Slovensku dostať sa dopredu. Namiesto toho sa stretáme od volieb s umlčiavaním kritiky. Aspoň verte vy, ktorí ste v koalícii, že keby ste boli na našej strane, tak by ste to inak nedokázali nazvať.
Expresívne vyjadrenia Igora Matoviča niekomu sedia, niekomu nie. Ale sami dobre viete, že je na nich tá vecná podstata a to je tá otázka, či naozaj chráni, alebo nechráni zlodejov. Bývať v tom Bašternákovom dome a platiť nájomné takémuto domácemu pánovi, to si už uvedomil premiér, že nie je ho hodné. Neviem, či ho presvedčili davy ľudí, ktoré chodili k domu, či ho presvedčili demonštrácie po Slovensku, kde chodili ľudia mu odkázať, že nech sa vysťahuje, alebo možno mu to pošeptal niekto pri Bratislavskom summite, ktorý mu dal dobrú radu, keď už nepočul na dobré rady od svojich občanov.
Nie je dobré, aby sme mali pochybnosti o čelnom predstaviteľovi, aby takého pochybnosti vôbec on nedokázal rozptýliť. Preto tu mal sedieť, preto mal reagovať na každý jeden príspevok s trpezlivosťou, aká... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Dámy a páni, mimoriadne schôdze, teraz prebieha prvá z nich, sa zvolávajú vždy v mimoriadnych situáciách. Nie je to bežný nástroj parlamentu. V tomto prípade bola mimoriadna schôdza zvolaná naozaj namieste. Opozícia si plnila svoju úlohu, kontrolovala, reagovala na podnety a v tomto prípade reagovala na závažné podozrenia.
Tie podozrenia sa týkali toho, že najviditeľnejšia tvár slovenskej politiky, ktorá nás reprezentuje počas tohoto polroka, kedy vedieme Európsku úniu, má problém, pretože býva v dome, ktorý, dajme už bokom, ako bol postavený, ale jeho nájomcom je človek, ktorý sa spája s podozreniami z kriminálnej činnosti. Všade inde vo svete by premiér veľmi rýchle reagoval a proste takýto podnájom by ukončil.
Tu sa ale ukázali nové a nové skutočnosti. Počas celého leta vychádzalo na povrch, že spomínaný Bašternák je veľmi blízky spojenec, priateľ alebo v istom zmysle komplic pri najrôznejších veciach podnikania, často porušovania bežných predpisov vrátane tých dopravných, ktoré smerujú k tomu, že je, ako ho nazvali, človekom súčasnej vlády. Čoraz viac sa ukazovalo podozrení, že ide o zakrývanie kriminálnej činnosti, pretože jeho vyšetrovanie bolo prerušené v kontexte, ktorý je možné chápať ako politický.
Preto si myslím, že aj premiér Fico napokon dal za pravdu týmto podozreniam a prednedávnom ohlásil, že sa zo spomínaného komplexu odsťahuje. Priznám sa, že to som očakával, že bude prvé, čo povie opozícii, pretože mimoriadna schôdza je naozaj na to, že ak je dôvodná situácia, ako som povedal, tou situáciou je spojenie dvoch vrcholných činiteľov s kauzou Bašternák, a v parlamente sa koná mimoriadna schôdza, koalícia a politici by ju nemali obštruovať, ako to koalícia urobila pred letom a vyhnala tak opozičných politikov do ulíc, čo, myslím, teda iba oľutovala, nemala by teda ich obštruovať, ale mala by ich vskutku využiť na to, na čo sa čaká. Čiže prísť a vysvetliť vec, vysvetliť problém, na ktorý sa poukazuje, vysvetliť ho argumentami, ktoré jednoducho tú kritiku umlčia, vyvrátia alebo akýmsi spôsobom ukončia.
Preto som čakal, že keď premiér vystúpi, bude sa zaoberať aj kauzou Bašternák, kvôli ktorej obe mimoriadne schôdze sú. On to však nevyužil, neurobil. Opakujem znovu. Premiér Robert Fico tu síce vystupoval ako vodca svojej strany, a keď zavelil, tak všetci poslanci sa zdvihli a začali ignorovať rokovanie. Ale on nie je vodca SMER-u ani vodca nejakej skupiny dépeháčkarských podvodníkov, teda pevne dúfam, premiér Fico je premiérom Slovenskej republiky a v tejto chvíli republiky, ktorá predsedá, predsedá Rade Európskej únie. Je to politik, ktorý si nemôže dovoliť ani najmenšie podozre..., á, nemôže si dovoliť, aby sa s jeho osobou, s jeho bývaním, s jeho stykmi, s jeho kontaktami spájali akékoľvek podozrenia, ktoré by šmahom ruky nedokázal odmietnuť a vysvetliť. Nevyužil to a zostali sme znovu stáť v úžase.
Ja sa priznám, že som už druhýkrát takto prekvapený za pomerne krátky čas, lebo to, že koalícia zhadzuje aj dobré návrhy opozície zo stola, sa, bohužiaľ, na Slovensku stalo nepeknou tradíciou, ale to, že koalícia nedokázala pred letnou prestávkou podporiť zrušenie amnestií, Mečiarových amnestií, zvaných tiež samoamnestie, to ma prvýkrát šokovalo. Prečo, preboha, aké ohľady teraz? 20 rokov po smrti Róberta Remiáša, ktoré sa práve v ten deň napĺňali, prečo, preboha, kto má strach, komu vlastne slúži to, že Slovenská republika ako právny štát má takúto krvavú škvrnu na svojej košeli? Komu to slúži? Verejnosti? Slovenskej republike? Právnemu štátu? Že tu máme precedens, že politik, ktorý bol v podozrení, že z jeho vôle sa tajná služba zaplietla do únosu a že potom bola zapletená aj do vraždy svedka únosu, že tento politik mohol vyhlásiť amnestie, ani po 20 rokoch ich nechce SMER, ktorý tvrdí, že nestojí v bahne mečiarovských oligarchov, nechce ich zrušiť. Čo si o tom máme myslieť my, čo si o tom má myslieť verejnosť?
No ale poďme späť ku kauze pána Bašternáka, ktorý je, ktorý je príčinou týchto dvoch mimoriadnych schôdzí. Všetko, čo sme o tejto kauze dokázali povedať a klásť otázky, sme vskutku počas leta položili. A ja som sa zúčastnil viacerých stretnutí s občanmi po Slovensku, ktoré konala opozícia preto, že mimoriadne schôdze v Národnej rade boli obštruované. A teraz, ako vidíme, sú obštruované tým, že teraz skoro všetci koaliční poslanci vyšli zo sály a odmietajú odpovedať na kladené otázky a takisto premiér, ktorého sa táto schôdza týka. Je to nie dobrá cesta.
Tadiaľto, vážení kolegovia zo SMER-u a z koalície, politika demokratického a európskeho Slovenska nevedie. Tadiaľto môže viesť smer na východ, smer k politike autokratických vládcov, smer k politike neustáleho revanšu a pomsty, zabíjania, odstreľovania politikov, aký vidíme, vidíme na východ od nás. Tu sme a chceme zostať v Európe a v európskej politike tak, ako tu už bol spomínaný príklad Ivety Radičovej, politik musí zniesť aj kritiku. A ak má tie odpovede, mal by voči tej kritike tie odpovede ponúknuť.
Po už spomínanom hlasovaní o Mečiarových samoamnestiách je toto druhá veľká prehra celej vládnokoaličnej zostavy. Oni si myslia, že vyhrali. Že sa vysmiali tomu, že opozícia nemá dosť tlačítok. Ale, vážení, žiaden tlačítkový valec ešte pravdu nezmenil. Ani ju nezastavil. Mečiar tiež mal tlačítka a tiež vyhadzoval poslancov z parlamentu. A dneska je on vyhodený na smetisku dejín. Áno, bol to človek, ktorý bol spojený so vznikom Slovenskej republiky a bolo by namieste, aby sa mu mnohé, mnohé činy, ktoré v tomto zmysle vykonal, pripočítali k dobru. Ale prekročenie zákona, zamotanie sa do únosu, ktorý súvisel s vraždou, to sú veci, ktoré sa nedajú rozchodiť, ktoré sa dajú len vyšetriť.
Otázka dnes znie: Je vládna koalícia naozaj nútená, aby sa vyhýbala odpovediam na otázky, ktoré kladie opozícia? Je nútená utiecť z mimoriadnej schôdze? Najprv ju obštruovať, potom utekať a potom chystať náhubkové opatrenia, aby už tie otázky, preboha, nezneli? Je to potrebné? Alebo priznajme si, že opozícia išla so svojou kritikou razantne, ale v rámci zákona, vážení. Aj protesty, ktoré boli po Slovensku, boli protesty, ktoré neprekročili v ničom právny rámec Slovenskej republiky. Boli to úplne legitímne výkriky, pobúrenia nad tým, že nám nedovolíte klásť otázky v parlamente. A ak teda tá mimoriadna schôdza, už nieto východiska, tak pred tými otázkami vyjdete zo sály.
Je to zápas o slovenskú politickú kultúru. Pán Bašternák je v tom iba bezvýznamná figúrka a zrejme biely kôň, alebo ako sa tomu hovorí, nevieme, pretože vyšetrovanie stále, stále nebolo. Ale Bašternák-Nebašternák, ten Slovenskú republiku, chvalabohu, počas nášho predsedníctva nezastupuje na najvyšších fóram európskych politikov. Pán premiér, zastupujete nás vy. Jasné je, a vy to viete rovnako ako my všetci, že máte dosť hlasov, že tieto schôdze neskončia ani odchodom vás, ani pádom vlády, ako ste tu strašili. Tieto schôdze boli len možnosťou, aby ste povedali tie argumenty, ktorými odmietnete kritiku opozície. Kľudne ste mohli poukázať, ak opozícia niekde prekročila zákony pri svojej kritike. Mohli ste poukázať a vysvetliť, prečo si neprajete, aby v budúcnosti sa to, čo má odznieť v parlamente, odohrávalo pred vaším bytom. Ja som čakal práve takéto slová. Slová o tom, že dokážete aj vyhodiť spiatočku, medzi nami tie reči o stavaní svojho vlastného domu, tam je naozaj vládna vila a srdečne odporúčam, aby sa tento stav nie kvôli opozícii, nie kvôli tomu, či tam budú demonštrácie, alebo nebudú, ale kvôli renomé Slovenskej republiky, aby sa tento stav nepreťahoval. Pretože ak vy sami uznávate, že je neúnosné, aby vaša adresa bola na tejto zlej adrese, tak, prosím vás, prečo to máte ťahať dva roky, to nie je len vaša osobná otázka, preto sa stavajú pre premiérov premiérske vily a my na Slovensku takéto bývanie pre slovenského premiéra máme tiež. Nie ste odkázaný na to, aby ste boli nájomníkom pána Bašternáka.
Na záver hádam znovu o politickej kultúre. Slovenský parlamentarizmus zažíva zase jednu zo svojich kríz. Zdá sa, že inak sa to učiť nedá a asi sa na to ani netreba, nad tým nejak veľmi nariekať. Skúšame, skúšame si vládnuť sami od roku 1993. Raz nám to ide hladšie, raz nám to ide ťažšie. Toto považujem, toto obdobie, za dosť ťažké obdobie slovenského parlamentarizmu. Vládna koalícia sa zostavila, ale začala byť kŕčovitá, neznášala, neznášala nieže kritiku, ale ani vôbec pripomínanie toho, že časť vládnej koalície pred voľbami nesľúbila voličom, že pôjde zosnovať vládu s Robertom Ficom. Toto vytvorilo a jednoducho dosť nervóznu atmosféru, podráždenú, kde práve títo politici, ktorí sa cítili už samotným vyslovením akéhokoľvek hodnotenia osobne napadnutí. Nie je tomu tak. Aj v tomto prípade mala opozícia plné právo, a nikto to nemôže spochybniť, hodnotiť, hodnotiť rozhodnutie SMK, pardon, hodnotiť rozhodnutie MOST-u a rozhodnutie SIET-e vytvoriť vládu Roberta Fica. O to viac, keď vznikla prvá kauza alebo prvé kauzy, o to viac, keď sa ukázalo, že tieto kedysi pevne v demokratickom šíku stojacie strany dneska hlasujú aj proti návrhom, ktoré samy predkladali do snemovne a že dokonca veľká časť ich poslancov nezahlasovala ani za zrušenie odióznych Mečiarových amnestií, ktoré sú už roky skúšobným kameňom demokratičnosti alebo mečiarizmu na Slovensku. Tento jeden skúšobný kameň nová koalícia premeškala, nebola schopná ho zložiť a teraz je tu druhý skúšobný kameň.
No, božemôj, no sú mimoriadne schôdze, na ktorých ani Matovič si nemyslí, že odvolá Roberta Fica. Nikto z opozičných politikov si to nemyslí. Každý vie na Slovensku, verím, že aj drvivá väčšina voličov, že opozícia v tomto štáte, kde nie je možné robiť vyšetrovacie výbory ako jednom iba z dvoch štátov Európskej únie a na kontinente iba jediný sme takýto štát. V tomto štáte, kde parlamentný poslanec nemá právo robiť poslanecký prieskum, že v tomto štáte má opozícia naozaj holé ruce. Že má v rukách zatiaľ iba možnosť zvolať mimoriadnu schôdzu a na nej tematizovať problém, na ktorý chce upozorniť. Má naozaj možnosť iba klásť otázky a čakať odpovede. To je tá druhá skúška, toto sú prvé mimoriadne schôdze v tomto volebnom období, na ktorých sa ukazuje, že tá druhá skúška po amnestiách, druhá demokratická skúška vládnej koalícii nejde. Utiekla zo sály, obštruovala a teraz náhubkový rokovací poriadok.
Vážení, ak by ste ho v tomto znení prijali, to bude tretí krok, ktorý ale povedie naozaj už potom jednoznačne Slovensko smerom preč z Európskej únie. Vy de facto robíte kroky, akoby ste vystupovali z tej európskej politickej kultúry už skôr, než tu prebehne nejaké faktické vystúpenie. Pretože umlčať opozíciu by bolo naozaj vzdanie sa vízie, že Slovensko bude európskym.
Samozrejme, znovu na záver poviem to, čo hovorí väčšina z opozičných politikov. Pán Fico, povedzte svoje argumenty, buďte na schôdzi, ktorá sa vás týka, to isté hovorím pánovi Kaliňákovi, vyvráťte tie argumenty s pokojom a naozaj s argumentačnou silou. Ak ich neviete vyvrátiť alebo by, nedajboh, boli oprávnené, tak potom je jedinou cestou naozaj konať a zobrať osobnú zodpovednosť. Dovtedy vytvárate na Slovensku pochybnosti, či vysokí ústavní činitelia sú, alebo nie sú zapletení do pochybných vzťahov, či bývajú, alebo nebývajú na adresách daňových podvodníkov alebo manipulátorov, či minister vnútra koná, alebo nekoná v prospech spravodlivosti. Toto pochybovanie Slovensko ničí, ničí jeho renomé a strháva nás tam, dozadu, kde sme si mysleli po roku ´98, a myslel si to vtedy aj Robert Fico, ktorý bol kritikom Vladimíra Mečiara, že z týchto čias ohrozenia smerovania, európskeho smerovania Slovenska sme už vyviazli.
Nevracajte nás do mečiarizmu, napokon nie je to ani možné, dnešné Slovensko, dnešní voliči, dnešné moderné možnosti komunikácie neumožňujú vrátiť čas späť, ľudia si nájdu svoju pravdu. A že či v parlamente sedíte, alebo nesedíte, či nám nakoniec nejaké náhubkové zákony dáte, alebo nedáte, na tom nič nezmení. Stále bude platiť stará známa pravda, že ten, kto sa pokúša zopakovať tragédiu, urobí iba frašku.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Vskutku daňovými licenciami sa ešte nijaký daňový únik nejakým spôsobom zabrániť nepodarilo ani podariť nemôže. SMER jednoducho našiel spôsob, ako vyberať z vrecák ľudí peniaze. A nechce sa mu ten spôsob skončiť. Ministrovi sa proste páči, že mu do štátneho rozpočtu prúdia peniaze, ktoré platia ľudia, ktorí nič nikomu zlé neurobili. Sú potrestaní, lebo majú obchodnú spoločnosť? Kedy teda by ste prišli na to, že dane za zubnú protézu? Mal by som aj nápad za lyžiarske vybavenie alebo dajte ľuďom dane za to, že chodia po parkoch. A po čase im to zrušíte. Všetci budú radi.
Je na to jeden známy vtip, ale tento krátky čas neumožňuje rozšíriť argumentáciu, v každom prípade nič iné k tomu nie je možné povedať, len zrušiť to včera bolo už neskoro. Rozprávať o dvoch rokoch je vrchol pokrytectva!

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, tiež som poslancom v meste Bratislava a môžem len potvrdiť, že toto je, samozrejme, jeden z kľúčových zákonov, ale predkladať ho ako novelu... Priatelia, samospráva, mestá a obce majú desiatky rokov starú legislatívu, ktorá na všetkých miestach praská vo švíkoch. Dneska sa tu hovorilo o vizuálnom smogu, hovorilo sa o doprave. Teraz hovoríme o rozvoji miest, ktorý by naozaj mal byť prispievaný zo súkromného podnikania. Zdôrazňujem, z podnikania. Nie od občanov za to, že si zrekonštruujú byty. To by sme mali povzbudzovať a naozaj podnecovať, pretože taký rozvoj nesmeruje k ich zárobku, ale smeruje iba k oprave existujúceho bytového alebo domového fondu. To tam nie je celkom spravodlivo odlíšené.
Potom ďalší nedostatok je tá lokálna dispozícia výťažku tých peňazí. To, samozrejme, v tých mestách vyvolá na dlhú dobu polemiky a môže to celkom zmeniť politickú mapu a vzťahy vo vnútri miest.
Ale to, čo je najpodstatnejšie, je, že nekúskujme salámovou metódou takéto závažné zásahy do života aj podnikateľov, ale aj obyvateľov Slovenska. Pripravme v spolupráci koalícia a opozícia balík zákonov, ktoré posunú zaostalú legislatívu týkajúcu sa miest a obcí do 21. storočia.

Ďakujem pekne.
Dámy a páni, nerobíme si ilúzie o tom, že či je veľký záujem medzi poslancami o túto problematiku, ale verte, že samospráva doslova kričí SOS v mnohých prípadoch, najmä v prípadoch miest. Už tu spomínaná doprava, čo tiež bol veľmi zaujímavý návrh z tejto dielne politickej, takisto návrh, ktorý by dával konečne samospráve do rúk akú-takú, aký-taký nástroj na vyvažovanie toho, tej druhej strany. Lebo, samozrejme, samospráva môže prenajímať napríklad aj svoje pozemky, čo hojne robí. Aj bratislavská napokon, iste aj iné mestské samosprávy a z bilbordov získava aj nejaké nájomné za tieto pozemky. Ale nemá žiaden nástroj, aby vyvažovala, aby si mohla povedať, že tento smog, ktorý zamoril, tento vizuálny smog, ktorý zamoril mestá, má, predsa len by mal mať nejakú mieru.
Skutočne v celej Európe môžte rozoznávať mestá dnes podľa toho, koľko majú vizuálneho smogu. U nás sme to v prvých rokoch ekonomickej slobody považovali aj za príznak prosperity a úspechu. Ale už by sme mali dospieť trošku do dospelosti a uvedomovať si, že aj takýto prejav podnikateľskej aktivity má mať svoju mieru a má mať ohľad na verejný záujem. A tým je aj záujem občanov a návštevníkov miest, ktorí chcú jednak vidieť na dopravné značenia, jednak vidieť na pamiatky a na budovy. Sme možno jediné mesto, ktoré keď idete po Dunaji, tak dlhé roky ste videli proste ako hlavné dominanty reklamy. Dóm bol oblepený reklamou hádam päť rokov. Bratislavský dóm a vedľa bol obchodný; vedľa bol hotel Dunaj, ktorý bol celý bilbordom. Čiže tieto dve dominanty aj pri ceste autom povedzme cez most, čo je taká brána na Slovensko z Viedne alebo zo západu, ste videli vlastne dva obrovské gigantické reklamné pútače a za nimi sa kdesi skrývali budovy a historické jadro mesta.
Veľmi vás prosím, odložme pre túto chvíľu nejakú nevôľu politickú a pomôžme samospráve, aby dokázala vyvažovať tento záujem. Z jednej strany teda záujem biznisu a záujem nakoniec aj ziskov pre samosprávu, ale na druhej strane verejný záujem. Bez toho, aby mohla prijímať všeobecne záväzné nariadenia na obmedzenie vizuálneho smogu, sa to nikdy nepodarí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, vskutku po novembri pokusy zrealizovať reformu, to, čo tu začalo vznikať po roku 1948, majú dlhú históriu. Predkladateľ tejto novely zákona poukazuje na očividnú dieru v zákone, ktorá ale, obávam sa, iste to všetkých z vás napadlo, sa nám v tom zákone neuchováva len tak náhodou.
Zdá sa, že tisíce kvázi podnikateľov hospodária s pôdou vlastníkov, s ktorými nemajú vzťahy, berú dotácie z Európskej únie neprávom, získavajú výhodu na úkor tých, ktorí sú skutočnými majiteľmi a ktorým buď neplatia nájomné, alebo títo majitelia môžu byť, neraz ani nevedia, že kdesi vo výkazoch poberania dotácií sa zjavujú aj parcelné čísla s ich pozemkami. Kolega Martin Fecko vytrvale upozorňuje, že lobizmus záujmov tejto kradnúcej skupiny kvázi podnikateľov udržiava dieru v zákone už dlhé roky.
Vskutku apelujem okrem neho na, popri ňom aj ja na všetkých vás, ktorí nemáte namočené prsty v žiadnom podobnom zlodejstve, aby ste vrátili šancu tým státisícom vlastníkov, často jednoduchých ľudí, ktorí sa nevedia súdne brániť, ak im poslanci nechali v zákone takúto dieru.
Isteže, keď on zistí a keď by sa dopátral, že nejaký špekulant uvádza jeho parcely a získava na ne dotácie a že tam je čestné prehlásenie a tak ďalej a tak ďalej. Ale koľko percent ľudí to zistí, koľko percent si najme advokáta, koľko percent sa domáha nápravy? Obávam sa, že je to iba zlomok.
Práve vy vaším hlasovaním môžete pomôcť, aby Národná rada chránila týchto vlastníkov a dávala im šancu získavať spravodlivé nájomné za majetok, ktorý vlastnia.
Ďakujem.

Vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu tohto zákona (tlač 164). Predkladám informáciu o tom, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia zákonu je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady potom navrhnem, aby návrh zákona prerokovali výbory ústavnoprávny a výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.