Videokanál poslanca

Ďakujem. No, to je, tento moment som zabudol povedať. Naozaj veľmi je dôležité, aby mohol byť udeľovaný ten poplatok od nuly, čiže plynule, pretože aj v takýchto bohatších sídlach, ako je Bratislava, ale aj v menších, keď sa sídlo rozhodne zaviesť, zaviesť poplatok za rozvoj, nemalo by ísť pod 10 eur. No a povedzme, zoberme si znovu Bratislavu, keby niekde v Rusovciach vznikal skleník, ktorý dá prácu ľuďom a ktorý je tam absolútne na mieste, alebo na nejakom podobnom území, tak obec by bola nútená ho potom, ak vôbec zaviedla poplatok, tak aj tento skleník alebo iné podobné zariadenie spoplatniť najmenej 10-eurovým poplatkom a na to naozaj nie je žiaden, žiaden logický dôvod.
Preto, preto je veľmi, by veľmi skvalitnilo ten návrh, keby ten poplatok nemal strop, teda keby začínal od nuly a mal by len horný strop.

Ja myslím, že si rozumieme. Ja sa ospravedlňujem, naozaj pred rokom som tu nebol ja, možno ani niektorí z vás. Ja som hovoril skôr v duchu toho zákona.
Treba povedať ale, kolegovia, že tak, jak ste, sa snažíte ho opraviť, jednu jeho, jeden jeho nedostatok, ja som poukázal na iný. A núka vám tú myšlienku, aby ste sa ňou zaoberali. Máte väčšinu, môžete sa preukázať občanom, že na nich myslíte aj v takomto riziku. Lebo je tu riziko, vy ho možno, pán Bublavý, tak nevnímate, pretože netýka sa nejakým menších aglomerácií ani obcí.
V Bratislave je sakra rozdiel, že rozryjem štvrť, ja neviem, vo Vajnoroch, a peniaze, ktoré zinkasujem, dám na materskú škôlku v Dúbravke. To teda tí ľudia veľmi dobre pochopia, že oni znášali problémy, prach, špinu, prišli o výhľad, prišli o časť zelene a peniaze odišli, ja neviem, do BVS-ky, z ktorej niekedy človek nemá celkom istotu, že kade sa spláchnu, ako to už v BVS-kách býva, kade sa spláchnu ďalej.
Takže mne išlo o ten váš, tú vašu možnosť, ktorú, ktorú máte dnes uvažovať v druhom čítaní, a ponúkol som vám aj iný pohľad, že skutočne možno pred rokom toto bol motív, že prenesme teda na tých koncových spotrebiteľov, nech priplatia vlastne cez svoje byty, nech priplatia to, čo sa nechce štátu meniť na daňovom zákone, ktorý by jediný, znovu to zdôrazním, vyriešil financovanie prinajmenej Bratislavy a tých veľkých miest, ktoré sú v istej, v istej daňovej kríze.

Ďakujem. Dámy a páni, tá frazeológia o trestaní developerov iste nie je namieste a pochybujem, že by to aj chceli hlásať predkladatelia, lebo developeri sú takisto ako vodiči, no tak niektorí sú gauneri a nebezpeční na cestách a iní sú normálni a robia si iba svoju prácu.
Domnievam sa, že práve preto, že sa vzniesla okolo toho zákona takáto ideologická hmla akejsi vojny, a to treba, podotýkam, ja hovorím často o tých gaunerských developeroch, čiže ja si obrúsok pred ústa nekladiem, pokiaľ ide o tých, ktorí naozaj nadužívajú aj konexie v meste a získavajú lacno pozemky, alebo tí, ktorí tlačia to mesto na polia, na lúky v okolí, a tým spôsobujú fatálne dopravné problémy, preto je Bratislava stále takýmto spôsobom rozťahovaná, lebo tam je proste to lacnejšie, a nehľadia, nehľadia na žiadne koncepcie mesta.
No ale, no nie je toto naozaj zákon o developeroch, toto je zákon o poplatku. Skúsme sa na to pozrieť pohľadom teda absolútne racionálnym a povedať, že pre aký účel sa rozhodli poslanci vládnej koalície. Dávno sa volalo, áno, obce by mali mať nejakú reláciu medzi svojimi príjmami a nákladmi, ktoré im spôsobuje rast. To je logické, ale pri tomto zákone a zaoberali sme sa ním aj na úrovni samosprávy, samozrejme, tam tiež spôsobuje problémy, to oneskorovani, čiže to predĺženie lehoty platnosti by bolo veľmi namieste. Ani Bratislava zatiaľ nemá všeobecne záväzné nariadenie, aby to mohla stihnúť.
Podstatné na tom zákone je toto, peniaze sa idú vyberať nad rámec tzv. vyvolaných nákladov. Keby to nahrádzalo, tak by sa na ten zákon človek musel dívať úplne inak, ide to nad rámec vyvolaných nákladov, čiže ak, či už je to developer alebo proste staviteľ rodinného domu, potrebuje zo svojho pozemku upraviť východ na ulicu alebo potrebuje napojiť kanalizačné siete, všetky tieto náklady obec od neho má právo – a aj to bude robiť, bezpochyby –, aby ich uhradil sám z vlastného vrecka.
Čiže vznikajú tu peniaze navyše. Na čo majú byť tieto peniaze použité, zákon až tak veľmi nereguluje. Čosi tam je, čosi sa tam naznačuje, no ale nepamätá sa na to, že keď môže obec na tie účely, ktoré zákon vyhradzuje, peniaze použiť, tak iné peniaze, ktoré by na to bola použila, jej zostanú. Čiže cez tento, týmto spôsobom teda môže koniec koncov ušetrené peniaze použiť aj na to tzv. povestné prejedenie, na zvýšenie platov alebo na, alebo na všelijaké nezmysly a príležitosti ku bočným a korupčným záležitostiam. Čiže nie, nesmerujeme my k tomuto, ja bych sa hlavne prihováral, páni predkladatelia, aby ste zamysleli nad tou presnejšou špecifikáciou, lebo z môjho pohľadu toto by nemal byť zákon na prenasledovanie kohokoľvek, ani podnikateľov, ktorí stavajú. Mal by byť predovšetkým určený na zahojenie tej jazvy, ktorú každá, najmä väčšia investičná stavba spôsobí spoluobyvateľom v tom jednotlivom území. Nemal by prenasledovať bežných stavebníkov, to ste sa snažili už zmierniť, ale kolega Viskupič preukázal, že nie je ešte celkom.
A pokiaľ teda ide o podnikateľskú investičnú činnosť v tom bežnom rozsahu, ktorý je vždy veľkým, silným zásahom do situácie tých ľudí, ktorí žijú v tom teréne na okolí, tak podľa mojej mienky peniaze by sa nemali pripustiť prejesť alebo preinvestovať na iné veci, ale prioritne na zahojenie, jak som to nazval možno expresívne, tejto jazvy, ktorú v tom území to ľuďom spôsobí. Tam by mali tie peniaze zostať, mali by sa využiť najmä na to územie, keďže, zdôrazňujem, vyvolané náklady má obec tak či onak nárok požadovať.
Ak by som mal byť trochu skeptický voči tomu zákonu, ja ho, ja ho ako princíp podporujem, ale obávam sa, či si vládna koalícia nedláždi cestu k tomu, že i tak poddimenzované financovanie obcí sa teda má uspokojiť s tým, že bude vyberať peniaze jednoducho od občanov Slovenskej republiky. Lebo hádam si nemyslíme, že tento poplatok developer nezaráta do ceny metra štvorcového bytu a že ho uhradí zo svojich rodinných úspor. Každý jeden developer tento poplatok proste zaráta do nákladov a o toľko zdražejú nehnuteľnosti. To je krutá realita. Nebude koncovým platcom majiteľ firmy stavebnej, nebude koncovým platcom developer. Koncovým platcom bude ten, kto si bude kupovať byt, ako tu zdôraznil kolega Viskupič, aj ten, kto si bude kupovať malometrážny byt, a v zásade ten svoj štartovací byt, a sotva zákonodarca mienil vo svojom úmysle práve tohoto odberateľa toho, toho tovaru, toho bytu práve toho urobiť koncovým sponzorom rozvoja miest a obcí.
Ale ak to zostane v tejto podobe, tak, dámy a páni, práve toto sa vám môže stať pri tomto zákone, že jediným jeho dôsledkom bude, že jazvy, ktoré veľká investičná výstavba alebo teda každá investičná výstavba v teréne zanecháva, sa niekedy zhoja, niekedy menej, niekedy vôbec, lebo na to tam nie celkom presne pamätáte. Ale za to sa všetky tieto náklady do posledného centa prenesú do ceny metra štvorcového za byty. A tomu by sme sa mali spoločne snažiť zabrániť. Prinajmenej by sme sa mali snažiť, aby zákon skutočne mal úplne jasné, o čo mu ide. Keď chce trestať developerov, vážení, tak to ich teda nepotresce, lebo platiť budú všetci rovnako, a všetci rovnako, teda nevznikne medzi nimi nejaká konkurenčná disparita, čo je aj správne, veď to nechceme, nechceme jedných nejak potlačiť, druhých zvýhodniť. No ale to znamená, všetci to rovnako musia preniesť do ceny svojich pôžičiek a tým pádom do ceny, konečnej ceny za meter štvorcový bytu. Takže určite developerov, ak môžte o tom rozprávať, že toto je bič na develeperov, ale to určite nie je bič na developerov.
Čiže načo bude užitočné, poslednýkrát sa k tej otázke vraciam a tým bude ten zákon podľa mňa lepší, kým bude jasnejšie, že na čo je užitočný. Na čo bude užitočný ten balík peňazí, ktorý sa začne vyberať. Ja ako komunálny poslanec veľmi presne viem, ako si brúsia zuby na to aj samospráva, aj správa hlavného mesta, aj jednotlivé oddelenia, ktoré už vedia, čo by za to nakúpili v takých či onakých obstarávaniach.
Ja len prajem tomu zákonu jednu vec, aby sme naozaj spojili, že keď nejaká štvrť je zaťažená rozvojom, keď celé roky znášajú obyvatelia hluk, špinu, zoberú im výhľad, zoberú im intimitu, iným zoberú kus zelene. Opakujem každá investičná výstavba končí – najmä zo subjektívneho hľadiska tých jednotlivých občanov, ktorí tam žijú – zásahom do ich prostredia, ktorý nevítajú, spravidla ho nevítajú, aj keď sa častokrát po rokoch s tým vedia zmieriť a naučia sa s tým žiť, ale ten prvý zážitok je, nechajte nám našu štvrť, našu ulicu, náš kútik sveta na pokoji. Preto, preto ja by som odporúčal skutočne sústrediť sa na tú otázku, komu tie peniaze majú pomôcť. Majú pomôcť financovaniu miest a obcí?
Tak potom vás obviňujem, predkladatelia zákona, že namiesto aby ste riešili skutočne financovanie miest a obcí, ktoré sa dá riešiť iba novým daňovým, teda novým pohľadom na daňové prerozdelenie, tak zavádzate poplatok, ktorý v konečnom dôsledku nebudú platiť žiadni developeri, budú ho platiť tí, čo si budú kupovať tie metre štvorcové. Prenášate teda časť financovania, ktorú nechcem tuná odhadovať, ale v Bratislave to nemusia byť malé peniaze, prenášate zo štátu na kupujúcich byty. A to by nebol celkom pekný výsledok tohoto, inak všeobecne aj opozíciou prijímanej, tejto všeobecne aj opozíciou prijímanej myšlienky, že sa vytvorí poplatok za rozvoj. Ten bude účinný len vtedy, ak bude vám ako predkladateľom zákona jasné, prečo ho vlastne navrhujete, pre koho, v čí prospech a kto na to doplatí, kto to zaplatí.
Verím teda, že, že som celkom nesypal hrach na stenu. Ešte raz zopakujem, že som za to, aby vznikol, a roky to pripomínam, aby vznikla väzba medzi rozvojom mesta, záťažou mesta a jeho dopravy, jeho kanalizácií, jeho služieb a medzi, a medzi ziskami developerov. Ale verte a vidíte vy teraz sami, že stojí za to, aby sme o tom hovorili dlhšie, aby sme našli taký model, ktorý sa predkladateľom nevypomstí a ktorý nespôsobí ujmu niekomu, kto vôbec nebol vaším cieľom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán minister, čakali sme, kto nakoniec príde s tou loptou a urobí ten slávnostný výkop. Tak medzi nami, ja som čakal, že minister vnútra. Ešte som nepočul, že by sa minister sociálnych vecí zaoberal štátnou a verejnou správou, ale nech sa páči, je to vaša voľba vo vláde.
O čo ide. Pripomeniem. Odpolitizovanie štátnej a verejnej služby bolo podmienkou vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Bolo to obsahom Acquis communautaire. Bol som vtedy poslanec a pamätám si, ako sme to chystali. Napokon Dzurinda a jeho vláda odsúhlasili zákon aj úrad pre štátnu službu. Boli sme prijatí do Európskej únie. A ako známi stredoeurópski podvodníci sme potom tento úrad zrušili. (Reakcia z pléna.) Dzurinda. Dzurinda. Áno, nebojte sa, ja nemám problém povedať pravdu. Sám ho založil a sám ho aj zlikvidoval. A odvtedy sme sa ponorili znovu do straníckeho protekcionizmu, korupcia sa rozmohla v krajine nebývalým spôsobom a verím, že aj vo vašej strane máte veľa ťažkostí s tým, ako vysvetliť polokvalifikovaným ľuďom, že strana nie je, nie je náborová kancelária pre dobré alebo menej dobré, ale v každom prípade teplé úradnícke miesta.
Toto som čakal v tom zákone, pán minister, a kým tam nebude odpolitizovanie štátnej aj verejnej správy, dovtedy budem upozorňovať, že sa udial podfuk, že tuná je verejná a štátna správa závislá od strán, úradníci vydierateľní, a preto ustrašení, neefektívni, nesebavedomí a, bohužiaľ, aj často korupční.
Nebudem nikdy hádzať všetkých do jedného vreca. Je tu veľa slušných a dobrých úradníkov na každej úrovni. Ale my ich priam odrádzame od slušnosti, lebo nemajú definitívu, nemajú istotu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ako človek tiež z komunálnej politiky musím povedať, že je, je to síce nepríjemné opatrenie, lebo viem si predstaviť, že sa udejú aj všelijaké drobné nespravodlivosti. Niekomu bude pripadať príliš tvrdé toto opatrenie, ale je faktom, že dosť ťažko povedať, čo je aká, aká je, aká škoda práve pri tejto citlivej veci, pretože preukázať to, že či je vôbec škoda to, že na už spomínaných travertínových obkladoch alebo na nejakých historických budovách je nejaký nápis, no veď možno niekomu to nevadí. Teraz sa povie, že ten majiteľ dával odstraňovať nápis, to je tiež veľmi diskutabilné, za koľko to dá odstrániť, čiže verím, že tento zákon, ktorý je, posúva zase problematiku ďalej, bude mať aj istý odstrašujúci účinok.
Je treba, aby pani ministerka venovala publicite, čo verím, že urobí, určitú energiu na to, aby, aby tí rodičia alebo, alebo dotknuté generačné vrstvy vedeli, že, že s tým sprejovaním to myslí vláda, alebo s tým odporom voči sprejovaniu, že to myslí vláda vážne.

Ďakujem.
Toto ani nie je na nejaký dlhší, dlhšiu reč, ja by som len od predkladateľa potreboval tú jeho predstavu, že teda ako sa má ten zákon používať. Lebo podľa mňa to je veľmi dôležité. Populisticky sa zapáčiť cyklistom je jednoduché, ale ako bude ten zákon vyzerať v praxi?
Ja vidím dva modely. Viem si predstaviť ako Bratislavčan tú natešenú partiu kamarátov, ako vyrážajú na bratislavskú hrádzu, tam konečne nebudú musieť trpieť s nejakým džúsom alebo Pepsi Colou alebo nejakým nedajboh nealkoholickým pivom, ale konečne si dajú poriadnu dvanástku. Potom prídu k okraju tej hrádze, zosadnú z bicyklov a cez Petržalku budú tlačiť tie bicykle až do svojich domovov. To je model číslo jedna.
Model číslo dva. Vidím aj život na vidieku. Ako si vidiecky človek v penzijnom veku rozradostene kúpi pivo, vyrazí do blízkeho lesíka, tam slávnostne pivo otvorí, natešene ho vypije, pobicykluje sa po lesíku, vráti sa na okraj lesíka a dotlačí bicykel do svojho rodného domčeka.
Takže, prosím vás, povedzte mi ten tretí model.

Ďakujem pekne.
Ten termín "vrakovisko Európy" je síce expresívny obraz, ale treba si naliať čistého vína, realita je proste taká, že Slováci v minulosti kupovali, teraz kupujú aj budú kupovať a dovážať autá zo západu, máloktorý Nemec chodí dovážať autá z Prešova. Jednoducho taká je realita, ja by som nad tým na rozdiel od kolegu taký problém nevidel. Samozrejme, plne s ním súhlasím, dajte pozor, pán minister, aby sme o dva roky nemali kolízie v niektorých častiach Slovenska práve s veľmi starými a veľmi veľkými autami, ktorých dovoz umožní táto novela. Ono naozaj obchodníci sú šikovní ľudia, oni už nájdu spôsob, ako ľudí presvedčiť na Slovensku o tom, čo inde vo svete opúšťajú, že poriadny chlap má mať nejaké obrovské auto, ktoré strašne veľa žerie, ale lacno si ho zaobstaral.
A dovolím si ešte jednu poznámku z mojej strany. Veľmi by som uvítal, keby ste, zrejme v tejto novele to nebude, ale chcem vám to povedať, keby ste uvažovali o nejakých bonusoch na dovoz elektrovozidiel. Elektrizácia automobilovej dopravy je v západnej Európe v plnom rozbehu. Už v týchto chvíľach sa tam predávajú aj elektrovozidlá, ktoré sa dajú kúpiť z druhej ruky. Slovensko by malo vytvoriť veľmi, proste otvoriť možnosti, aby si ľudia práve tieto ekologicky najprospešnejšie vozidlá, samozrejme, ktoré sú aj bezpečné, moderné, lebo sú nové, mohli dovážať čo s najmenšími daňami alebo administratívnymi prekážkami.

Ďakujem pekne.
Vidím, že naozaj pán minister vnikol do celej tej problematiky. Požiadavky ZMOS-u skutočne vnášajú ďalší nevyskúšaný a relatívne dosť subjektívny prvok do problematiky a dosť nečakaný prvok, ktorý iste dáva samospráve ešte jednu páku akoby v celom tom procese. Som veľmi rád, že ste to odlíšili. A pokiaľ by sa riešila Bratislava a Košice separátne, samozrejme, ja sa poradím s poslancami, ktorí sú z Banskej Bystrice, ako vidia tú situáciu. Ale je pravda, že zákony sú špecifické, lex specialis sú o týchto dvoch mestách, čiže tam by to umožňovalo určite znižovať to kvórum nešťastnej petície.
Ja prinášam návrh s nulovou petíciou, čiže tak, aby mestá si mohli samy rozhodovať, ale veľmi špecificky, lebo naozaj v živote som nehral ruletu, ale chápem, že k istej noblese a k istej európskej úrovni hotelov patrí aj možnosť ponúknuť takúto zábavu. Čiže ja som vedený snahou skutočne obmedziť špinavý gambling, ktorý ohrozuje vlastne chudobných alebo mladých ľudí. Nepoškodiť obchod v tomto meste alebo v mestách Slovenska. A, samozrejme, máte pravdu, že to potom tie mestá si budú mať na vážkach príjem do kasy verzus záujem občanov. Ale tak je to pri každej dani alebo pri každom rozhodovaní v samospráve. Musia si potom pred občanmi obhájiť, že na niektoré veci peniaze nezostanú.
A v každom prípade aj ďakujem za túto podanú ruku, by som povedal, podanú ruku k dialógu nad týmto zákonom. Ďakujem.

Ďakujem. Bolo by nenormálne, keby som predsa len nepripomenul, kým sú tu poslanci aj pán minister, ktorého to zaujíma, že nakoniec keď v Bratislave občania dosiahli tú jednu tretinu, a už bolo spomenuté, že sa stalo bezprecedentný prvýkrát, že v Bratislave sa vyzbieralo vlastne viac podpisov, než chodí ľudí voliť, to naozaj je mimoriadna okolnosť, tak naozaj na magistráte zmizla skoro tretina tých podpisov. Ja som kvôli tomu zvolal osobitnú schôdzu mestského zastupiteľstva. Primátor hovorí, že on s tým nič nemá. Isteže zodpovednosť nejaká zrejme by sa dala dopátrať, len chcem poukázať to, čo hovoril teraz aj kolega Marosz, táto lobby je mimoriadne dobre organizovaná. Zdá sa, že sa neštíti ničoho, lebo samotné tie hárky sa stratiť nedokázali. Išlo, sme to rátali, až okolo 40 kg papiera, to sa nedá odniesť vo vrecku. To bolo 8-tisíc hárkov a 3-tisíc zmizlo. To sú krabice, ktoré tam predtým aktivisti niesli, desiatky krabíc a teraz zmizla jedna tretina a všetci sa tvária, kamerové záznamy sú vymazané jednoducho, lebo tam je pätnásť dní, a všetko klaplo, podpisy sú preč.
Čiže ja nechcem robiť, strašiť tu nejakými mafiami, ale pravda je, čo je pravda. Toto je fakt, o ktorom hovorím. A Bratislava, kde sedí primátor, ktorý je mladý, razantný, ako on hovorí, pravicový primátor, nedokázal ustrážiť hárky aktivistov pred nejak, zdá sa, že naozaj cielenou lúpežou odporcov obmedzenia hazardu. Čiže verím, že aj ministerstvo financií čelí tomuto tlaku, a je to jeden z problémov, ktorý by sme mali spoločne vyriešiť.

Ďakujem pekne. No naozaj, pán minister, dojímate ma úprimnosťou a naozaj ďakujem za tento prejav. Chcem aj veriť, že naozaj nedopustíte nejaké ďalšie zhoršovanie situácie občanom. Ďakujem, že ste si tu otvorene zaspomínali na začiatok vášho účinkovania. Bol to zároveň začiatok pôsobenia hráčskej lobby v našej legislatíve. Pomôžte aj vy tomu, aby nemali neprimeranú pozíciu v podnikateľskom prostredí práve tieto druhy podnikania, keďže sa stretávajú oprávnene už s nespokojnosťou takých más obyvateľstva, a naozaj, aby bola petícia viazaná ešte na vôľu samosprávy pre to. Petíciu dnes môžu spustiť občania sami od seba a postavia samosprávu, nastavia jej toto zrkadlo. Ale ak to bude viazané na tú podmienku, jak ste to prečítali, tak petícia ani nebude môcť začať, keď v nejakej obci alebo meste sa neuráčia poslanci odhlasovať, že u nich narušujú hry. A to ešte bude ten problém, že niekde budú narušovať, v niektorých štvrtiach, a inde nebudú. A na to zákon nepamätá. Čiže oni sa budú musieť znovu rozhodnúť, napríklad v Bratislave, či škrtnú rulety z Kempinského, na čo Kempinski, ak by tu taký reťazec napríklad bol, stratí licenciu a bude sa súdiť s tými, ktorí by mu to zakázali, o náhradu škody. Vy dobre rozumiete, že to je iba pasca, ktorá je v tomto zákone hlboko a dlhé roky zahniezdená, zhodou okolností teda od tých čias, kedy ste vy boli šesť dní ministrom financií.