Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

11.9.2017 o 10:40 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 11.9.2017 11:36 - 11:46 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne a kolegovia, tento, táto malá novela informačného zákona prináša na pôdu Národnej rady tému hlavného mesta, lebo priznajme si, toto je zákon alebo novelizácia, ktorá priamo súvisí so skúsenosťami z komunálnej politiky v hlavnom meste. Tak ako ryba smrdí od hlavy, tak Slovensko naozaj od komunálnej politiky hlavného mesta. Tam hrozí repríza korupčnej drámy, o ktorej bolo divadelné predstavenie Karpatský triler. To hralo až do minulej sezóny, scéna, naša hlavná scéna, Slovenské národné divadlo. Áno, pred 20. rokmi sa prideľovali zákazky priamo, natvrdo a podozrenia s korupciou okolo zákazky na bratislavské osvetlenie na celých 20 rokov dopredu boli viac než oprávnené. Napriek tomu je to už také naše slovenské, tá zákazka aj popri divadelnej hre od môjho teda obdivovaného autora Eugena Gindla, aj popri veľkej návštevnosti a bravúrnych výkonoch hercov, ako je pani Fialová a podobní, ktorí spodobili tragédiu slovenskej korupcie, jej zakrývania a trikov okolo nej, napriek tomu zákazka vypršala, vypršala pred vyše rokom a súčasný primátor odvtedy robí všetko pre to, čo sa sústredilo na toto leto, aby tú zákazku vyriešil, to predĺženie alebo teda nový výber koncesionára urobil čo najmenej transparentne, aby nedbal na záujem poslancov o informácie, aby im sťažil prístup k rozhodovaniu a aby sa vlastne táto tragédia zopakovala v podobe akejsi frašky. Lebo skoro vždy to tak býva, že pokusy o zopakovanie nejakej tragédie končia nejakou fraškou. Verme, že tak skončí aj problém osvetlenia a že zaberú príslušné orgány, na ktoré poslanci podali sťažnosti, či je to prokuratúra alebo NKÚ.
Ale tu na pôde Národnej rady si z toho treba zobrať ponaučenie a som veľmi vďačný všetkým predkladateľom, že sa rozhodli pre istotu, lebo samozrejme verejný činiteľ by mal, presne, ako to pán Grendel odôvodnil, aj v tomto prípade zverejniť informácie o diele alebo z diela, ktoré vzniklo za verejné peniaze. Podpisovať nejaké utajenie je proste úbohý a nepoctivý trik. Predsa ale prinášame novelu. Som rád, že môžem byť pri tom. Bol som jeden z predkladateľov aj pôvodného zákona v roku 2000, aj jeden z jeho akoby teda ideových navrhovateľov a nakoniec sme sa spojili. Jednu verziu som navrhoval ja s Ivanom Šimkom, druhú Ján Langoš so svojimi ľuďmi. Nakoniec sme vytvorili jeden návrh zákona a tento zákon naozaj priniesol dobrý vplyv na náš vytrvalý zápas s tými neduhmi, o ktorých hovoríme, čiže s korupciou a s netransparentnosťou spravovania našich peňazí, či už na úrovni štátu, obcí alebo iných inštitúcií, ktoré žijú z verejných prostriedkov.
Ale treba súčasne upozorniť a povedať nahlas, že táto zákonná oprava, ktorá, ktorá sa má vykonať na zákone o informáciách je kvôli širšiemu problému. Totiž kauzy tohto leta si vynútili už dve mimoriadne schôdze Národnej rady. Tu v našom pléne sme toto leto mali to šťastie, že sme ho prežili bez mimoriadnych schôdzí, ale v mestskom parlamente, tam taký kľud nebol. Poslanci vskutku dvakrát prišli, čo sa nestalo ešte v dejinách bratislavskej samosprávy, rokovali dokonca v trojpätinovej väčšine, aby prelomili primátorove neustále úsilie zabrániť informovaniu, napríklad aj o tomto, o tomto tendri na výber nového koncesionára osvetlenia.
Čo sa ale stalo? Primátor ohlásil, že aj po prelomení jeho nepodpisu, čiže to je taký jeho spôsob vetovania nášho uznesenia, bude naďalej pokračovať v tom, čo robí, bude naďalej vyberať podľa nášho názoru protiprávnym spôsobom dodávateľa akoby osvetlenia, nebude prihliadať na to, že tomu dodávateľovi zároveň ide odovzdať nemalý mestský majetok a nebude dbať o to, že mu to ide odovzdať a poskytnúť mu takúto objednávku za, podľa nášho názoru, nie veľmi výhodných pravidiel a podmienok, ktoré do tohoto tendra vložil. Vidíme teda, ako vyzerá činnosť a vidíme to nie prvý raz ako vyzerá činnosť politika, ktorý si je prakticky istý svojou neodvolateľnosťou.
Áno, dámy a páni, toto nie je len o zákone o informáciách, toto je aj o ďalšej chorobe samosprávy, že primátori väčších miest si prakticky môžu byť istí, že aj pokiaľ nezavraždia dieťa v priamom prenose na hlavnom námestí, čiže inak povedané, pokiaľ nepobúria na extrémne maximum celú verejnosť, tak ich výčiny, ktoré budú komentovať, dajme tomu, časť poslancov, ako to my robíme, sú úplne nepostihnuteľné. Pokiaľ majú pečiatku a majú štatutársky podpis, robia objednávky, rozhodujú v tomto prípade na ďalších 20 rokov. A dokonca nedbá, hoci sme ho na to upozorňovali, akým spôsobom boli popísané príbehy primátorov, ktorí toto spôsobili pred tými 20 rokmi, akým spôsobom vošli aj do slovenskej kultúry dokonca, pretože vždy keď slovenská politika zlyháva, tak, našťastie, tá kultúra zaberie.
Videli sme to aj nedávno vďaka tvorcom filmu "Únos" a ďalším, ktorí zabrali a zasadili sa za zrušenie Mečiarových amnestií. Podobnú ofenzívu kultúrna obec urobila vlastne aj v prípade tohoto lokálneho problému. Reaguje verejnosť, reagujú, pokiaľ im to pravidlá umožňujú, komunálni poslanci, ale tu sme na pôde najvyššieho zákonodarného nášho orgánu, a ten by mal uvažovať a začať diskusiu o reforme samosprávnych zákonov. Pretože pokiaľ, povedzme, v Bratislave v minulom volebnom období dosiahla účasť, volebná účasť 38 % a na primátora ešte menej, ako je možné, čo by mal urobiť, aby sa dalo zvolať k referendu viac ako 50 percent? Keď jednoducho tu za posledných 20 rokov 50 % pri voľbách nebolo nikdy.
Ako som to teda parafrázoval, mal by niekoho zabiť v priamom prenose? Primátori robia iné veci, oni zabíjajú naše mestá rafinovanejšie zlými zmluvami, utrácaním peňazí, korupciou. A tomu sa nedá zabrániť, to nevyvoláva takú mobilizáciu verejnosti, žiaľ, lebo je tých káuz milión. Jeden škandál prebíja ďalší. Opakujem, za toto leto boli dve tieto mimoriadne zasadnutia mestského zastupiteľstva. Samozrejme, že pán primátor si vybral, aby vyvrcholenie tej súťaže prebehlo práve v lete. No verme, opakujem, že tragédia sa nezopakuje a zmení sa na frašku, to znamená, že buď ustúpi, alebo, čo by ma naozaj zvlášť potešilo, zaberú tie kontrolné orgány, ktoré k tomu sú v našom štáte predurčené, NKÚ, prokuratúra a podobne.
Nech je akokoľvek, chcem vám v súvislosti so zmenu informačného zákona, chcem vás poprosiť, aby ste túto malú zmenu podporili. Je to v duchu zákona, je to, dá sa povedať, jeho spresnenie. Plne si osvojujem upozornenia alebo teda podporujem, teda podporujem tiež upozornenia pána Dostála, že v niektorých prípadoch návrh môže byť jednoznačnejší a taký prínosnejší, neskracovať tie obdobia zverejnenia, atď., myslím si, že to si bez problémov osvoja aj predkladatelia.
Ale myslíme na to, že táto novelizácia tejto ústavy občianskeho sektora, lebo informačný zákon, to je kapitálny zákon občianskeho sektora a tých ľudí, ktorí voči mocipánom, či v malej obci alebo vo veľkom štáte, majú naozaj len tie povestné holé ruky. Ak teda podporíme tento zákon pamätajte na to, čo ho spôsobilo. Jeden z dôvodov alebo hlavný dôvod, ktorý spôsobuje túto potrebu, je arogancia moci, ktorá vzniká vďaka tomu, že samosprávni politici vo veľkých mestách sú si istí neodvolateľnosťou. Jasné, za rok sú voľby a znovu budem počuť, že niektorí povedia, načo to navrhuješ, za rok sú voľby. Lenže to sa strieda už celé desiatky rokov, vždy sú o chvíľu voľby a Národná rada akoby nestihla sa zaoberať problematikou samosprávy, ktorá je zrelá, ak nemám povedať hnilá, zrelá a prezretá na to, aby sa o nej podnikla verejná diskusia so závermi na opravu chybných častí legislatívy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.9.2017 11:00 - 11:01 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa zúčastnili rozpravy. Bola naozaj veľmi výdatná, aj polemická, aj veľmi odborná. Ďakujem aj poslancom koalície, ktorí viacerí z výboru pre životné prostredie si vypočuli tieto argumenty. Verme, že v koalícii si uvedomia, že toto je problém nás všetkých. Je to problém našich detí. Vynikajúco to zhrnul bývalý predseda tohoto nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pán Fecko, ktorý upozornil, že sme povinní odovzdať krajinu v dobrom stave, nie zúboženú, nie s vyholenými stráňami, aké vidíme teraz. Ak rýchle zasiahneme, spoločnými silami vytvoríme pravidlá a schválime, hoci aj ústavnou väčšinou, to som presvedčený, zmenu k lepšiemu, aby sa nič takéto nemohlo stať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.9.2017 10:40 - 10:55 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dámy a páni, veľmi pekne ďakujem všetkým poslancom za mimoriadne kvalitné vystúpenia, ktorými ilustrovali jednak šírku záberu a jednak aj tento detailný problém, ktorým je, to je dielčím problémom, lebo tá šírka záberu je obrovská. Je to náš vzťah k zdedenému prírodnému dedičstvu. Je to ale aj vzťah vlády k občanom, pretože tu vidíme stav, kedy vláda má nejaké vládne projekty, napríklad podporu majiteľov týchto elektrární na drevnú štiepku, alebo podporu hnedouhoľných baní na Hornej Nitre. Tieto vládne projekty sú veľmi drahé. To sú luxusné veci. Podporovať baníkov obrovskými dotáciami, ide o 400 mil. eur, si ale vláda vie ušetriť, ak účtuje túto podporu cez účty elektrickej energie. Čiže energetika v prípade nášho hnedého uhlia naozaj ekologicky zničujúca, táto energetika je platená pod titulom ekologických poplatkov ukrytých v tarifách cien elektrickej energie. Takáto veľká šírka problematiky pred nami stojí. Postoj k prírodnému dedičstvu, postoj k občanom, z ktorých len málokto si dokáže zistiť, čo to vlastne spôsobuje, že Slovensko má stále vysoké ceny elektrickej energie, najvyššie zo všetkých postkomunistických štátov.
Čím je toto spôsobené?
Pritom máme vystavené Gabčíkovo za obrovské spoločenské náklady, čo je lacná energia. Máme vystavenú jadrovú elektráreň, ktorá tiež svoje náklady do istej miery amortizovala. Mala by to byť, ak platia sľuby energetikov a atomčíkov, mala by to byť veľmi lacná energia. Kam teda miznú v tejto krajine, ktorá je treťou najatómovejšou krajinou, pokiaľ ide o energetiku? Kam miznú všetky tieto lacné zdroje, že my máme stále najdrahšiu energiu z krajín postkomunistického bloku? Najdrahšiu z V4, nepomerne, teda samozrejme, tým pádom drahšiu než krajiny, ktoré som menoval, ktoré majú lacnejšiu než my, napríklad Francúzsko alebo Veľká Británia, pri ich platoch a príjmoch, či už dôchodcov alebo odkázaných ľudí. Ako je možný tento enormný rozdiel?!
Chcel by som apelovať na príslušné koaličné sily. Objasnite občanom v účtoch, môže to rozhodnúť ÚRSO, dá sa to rozhodnúť aj zákonom, dá sa rôznymi cestami na to ísť, koľko vlastne platia v účtoch za elektrinu na vládne programy. Ja neupieram vládnej koalícii právo na ich programy. Ak jeden z tých programov brutálne odlesňuje Slovensko tak, že v deň, keď sme začali prerokovávať túto novelu, ktorá tomu bráni, vydalo výzvu rešpektované združenie odbornej verejnosti Slovenský ochranársky snem, keď zároveň laická verejnosť si s desom fotografuje pri vychádzkach svahy našich hôr, kde nedávno boli lesy a dnes sú holoruby, a keď táto verejnosť robí veľké petície, kde je reakcia politikov?
Zverejnite povolenia na ťažbu! Už to zaznelo, že aj v niektorých balkánskych štátoch sa zverejňujú povolenia na ťažbu dreva. Ľudia tam, kde žijú, by si vedeli pozrieť, kto to vlastne odváža to drevo, aké objemy sú toho a aký dopad to má na krajinu. Informácia slovenskej verejnosti sa zatiaľ vždy ukázala ako tá najlepšia cesta k tomu, aby štát hospodáril fair play a aby sa nerobili protekcionistické alebo korupčné zásahy. Čiže informujme verejnosť o tom, aké sú povolenia na ťažbu dreva.
Tretia výzva, samozrejme, je logická. Napravte tento chybný zákon, jeden z viacerých, ktoré sa týkajú drancovania slovenských lesov! Toto opatrenie na štiepku sa preukázalo ako neefektívne, príjmy nestúpajú, my sme týmito dotáciami spôsobili iba pokles cien dreva a tým pádom vlastne čím viac sa bude ťažiť, tým väčší hlad bude. Ak necháme bežať tento zákon, od minulého roku, ako hovorí a priznáva aj zelená správa, o ktorej kvalite tu bola polemika, oprávnená, musím povedať, ak teda od minulého roku z 9,1 to stúplo na 9,2, tak potom to pôjde ďalej a prekročíme aj 10 mil. metrov kubických ťažby dreva. A stále sa nespamätáme?! Naozaj chceme odlesniť Slovensko a urobiť z neho krajinu bez stromov?!
Ďalšia výzva je, prestaňte prenášať ťarchu vašich vládnych programov mimo štátny rozpočet, mimo kontrolu poslancov! My nevieme ovládnuť to, s čím sa dohodne na ÚRSO, ktoré by malo byť nezávislým inštitútom, ale kam ste nominovali práve bývalého ministra Jahnátka. A ako tu bolo spomenuté, práve za jeho ministrovania prišlo k brutálnej deformácii cien, resp. pravidiel pri alternatívnej energii smerom k zvýhodneniu fotovoltaiky alebo k výberu vopred vybratých záujemcov o fotovoltaiku. A práve tento muž sa teda stáva strážcom nezaujatosti. Cením si, že pán kolega v tom vidí aj šancu na to, že by oľutoval svoje hriechy, napravil sa a naozaj bol nezávislým. Kiež by, tiež si to prajem.
Napokon vyzývam, určite limit, tak ako je to v susednej Českej republike, kde po katastrofických skúsenostiach s protekcionizmom pri fotovoltaike sa takisto spamätali, ale urobili aj opatrenia na ochranu občanov pred podobnými výtržnosťami, že by štát začal cez ich účty za elektrinu siahať do ich vrecka vlastne nepravými daňami, takými skrytými daňami. Urobili opatrenie v tom zmysle, že určili limit, koľko sa smie dávať do účtov a zvyšok, ak štát realizuje energetickú politiku, zvyšok musí hradiť zo štátneho rozpočtu. My takýto limit nemáme, čiže hry na záchranu hnedouhoľných baní sa ľahko pánovi premiérovi sľubujú. Nedávno tam, pred nejakým polrokom sfáral a sľúbil, že do roku 2030 bude dotácia pokračovať. Lenže to je dotácia nie z vládnych peňazí. To je dotácia cez naše účty.
Mimochodom, podľa čísiel, ktoré mám k dispozícii, tá veľká dotácia, ktorá je de facto 2 200 eur na jedného baníka pracujúceho v týchto neefektívnych baniach, sa nakoniec pretaví jemu na ruku v sume 600, 700 eur. Nie je to teda veľká sláva a celá tá finančná vec končí aj ťarchou na životnom prostredí a nie je to, nie je to veru veľký cieľ. A udržateľnosť týchto baní do roku 2030 iba dosvedčuje, že vláda nemá rekvalifikačný program a nevie, nevie vyriešiť tento problém a tlačí ho pred sebou.
Ale hovoríme tu o zákone o drevnej štiepke a vrátim sa k tej základnej otázke. Padali tu mená a spomínať by sa mali mená pána Žigu, pána Jahnátka, pána Fica, ale tu dnes mal sedieť a reagovať na celú túto diskusiu poslancov, odbornej verejnosti a na petíciu pán minister Solymos. My sme s trpezlivosťou, aj ktorí sme vo výbore – je tu pán minister? – my sme s trpezlivosťou vnímali, že je teda politickým nominantom a nechyrovať o jeho environmentálnych odborných znalostiach, postojoch, ktoré by boli pred rokom 2016 niekde zaznamenané, že mal záujem o životné prostredie viac než len o kosenie svojho trávnika pred domom. Brali sme to ako daň za ten spôsob, akým koalícia vznikala. A aj ja som trpezlivo čakal, že sa pán Solymos prejaví nejakými svojimi iniciatívami a sa v novom úrade osvedčí. Dnes ale nereaguje na tieto výzvy odbornej verejnosti. Ešte raz chcem za to poďakovať, že v piatok vydal ochranársky snem výzvu a osobitne Mikulášovi Hubovi, aj ostatným osobnostiam a odborníkom, ktorí dlhoročne zápasia o ochranu prírodného dedičstva. Nereagujú ani na predkladanie zákona už opakované. Sľuby o tom, ešte pán minister Žiga sľuboval, že napríklad k týmto dotáciám sa tzv. vrátia. "Prinesieme verejnú diskusiu s podnikateľskou sférou, zamestnávateľmi, s verejnosťou a niekoľko návrhov o tom, aký spôsob si zvoliť." V každom prípade tieto slová, takisto aj slová Roberta Fica, že bude vládna koalícia predkladať riešenia aj napríklad proti odlesňovaniu Slovenska, sa zatiaľ nesplnili.
Pán Solymos, zastavte odlesňovanie Slovenska! Poslanci Národnej rady vám tu ponúkajú na tácke hotový text. Hodiny a hodiny zdôvodňujú a vysvetľujú argumenty, možnože nás pozeráte niekde vo svojej kancelárii, ale do Národnej rady ste diskutovať neprišli. Nezaznievajú tu ani žiadne argumenty, a predsa skúsenosť hovorí, že zákon, ktorý takto mlčky odprevádzate, tak ho chcete odprevadiť znovu preč z parlamentu, zhodiť ho, neodhlasovať ho.
Ale toto naozaj nie je opozičná agenda. Prevezmite si to! Prevezmite, ja neverím, že SMER, SNS a MOST by boli nejakými nepriateľmi slovenských lesov. Už to predkladám druhý raz. Tak si to ukradnite, ako sa tomu povie, proste zoberte si to a uznajte, že ide o vážny spoločenský problém. Čo vás presvedčí? Iba keď naplníme námestie SNP? Tak my to urobíme, ak chcete, za ochranu slovenských lesov. Nemyslite si, že to nie je téma, ktorá by nemobilizovala.
Je to veľká škoda, že neprebieha odborná diskusia. Pán minister na túto tému neprišiel ani do výboru. Ten výbor, ako už spomenul kolega Fecko, stále zostáva nerozdelený, stále je tam na jednej kôpke aj problematika pôdohospodárstva, aj životného prostredia. O to viac by mal pán minister usilovať, aby jeho témy a jeho problémy na výbore zaznievali a aby polemizoval, viedol odbornú diskusiu aj o takých návrhoch, aký som predložil.
Dámy a páni, šírka tohto zákona, ale nakoniec dnes nie som v tom jediný, mnohí z vás, ktorí predkladáte novelizácie zákonov, zisťujete, že sa týkajú celej škály neriešených problémov. Problematika tohto zákona sa v prvom pláne týka jedného písmena v zákone o energetických témach, ktoré písmeno spôsobilo pohromu v slovenských lesoch, alebo spôsobuje pohromu, pretože štát nevie, zákon je tak napísaný, že už vopred malo byť jasné, že štát ani nebude vedieť vynucovať dodržovanie kontroly tohto zákona. Dnes teda po toľkých rokoch je to x-krát potvrdené, a predsa akoby vplyv tých majiteľov bol väčší, než je vplyv voličov, ktorí volajú, a odborníkov, ktorí volajú po náprave.
Prosím vás, pošlite tento zákon do druhého čítania. Ak máte koncepčné riešenia, budeme mať v tom druhom čítaní šancu o nich diskutovať a možno aj o súvisiacich problémoch, ktoré som, niektoré z nich si dovolil, na ktoré som si dovolil upozorniť.
Slovenská republika je zelená republika. Prosím vás, nech takou zostane aj po existencii vlád Roberta Fica.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.9.2017 13:41 - 14:01 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No sme vo zvláštnej časovej situácii, ale ak mi to prepáčite, kolegyne a kolegovia, problém napriek tomu, že je pol druhej alebo už trištvrte na dve a o štrnástej hodine má zasadanie končiť, problém so slovenskými lesmi je vážny. Medzičasom odkedy som predkladal po prvýkrát tento zákon v tomto volebnom období, tak vznikla petícia občanov, už ju podpísalo viac ako 14-tisíc ľudí, vznikla nová Zelená správa, ktorá potvrdila, že sa ťaží vyše 9-tisíc metrov kubických, 9,2 mil. m3 drevnej hmoty a že oproti minulému roku to, teda oproti minulej správe, lebo to je správa za rok 2016, to znovu stúplo. Zároveň táto správa potvrdila, že hektické rúbanie slovenských lesov postupne znižuje cenu drevnej suroviny. A tak sa zisky už v podstate nezvyšujú. Čiže máme to zúfalé perpetuum mobile, v honbe za udržaním aspoň týchto príjmov budú vlastníci rúbať čoraz viac a viac stromov. Pokiaľ nezmeníme zákon, časť tých stromov nebude vyvezená do zahraničia, ani sa nepremení na výrobky z dreva, ale bude spálená v elektrárňach, ktoré platíme my sami cez účty za elektrinu. Až pätina týchto účtov je za náklady, ktoré súvisia s obnoviteľnými zdrojmi.
Z tohoto sa ale nestal zákon na to, že by masy ľudí chodili po lesoch, dajme tomu nezamestnaní alebo neprispôsobiví občania, a zbierali naozaj drevnú štiepku, že by zbierali konáre a nimi by plnili elektrárne. Nie. Takisto sa nedodržiava zákon, ktorý dnes zakazuje kategórie, ktoré, kategórie dreva, ktoré sú využiteľné na drevené výrobky, aby boli takto ničené a spaľované ako energetické drevo. Lenže kontroly, ktoré vykonávalo, vykonávali príslušné orgány, potvrdili, že prakticky pri každom raze sa dá nájsť ktorýkoľvek dátum na Slovensku, dá sa nájsť elektráreň na drevnú štiepku, ktorá má na sklade aj drevo, ktoré by tam mať nemala. To dokazuje zákon v tejto podobe. Nechcem tu maľovať čerta na stenu, že bol od začiatku vytvorený zámerne zle, ale v tejto podobe je nevymožiteľný. Nevieme zaručiť, aby sa nadmerne neodlesňovalo a aby nesmerovali na skládky spaľovní drevá aj také kmene, ktoré by si to, ktorých zhodnotenie by si zaslúžilo úplne iné miesto.
Dneska je dotácia taká významná, že nielenže si na nej mnohí postavili lukratívny biznis, sú tu aj také elektrárne, ktoré majú takú vysokú dotáciu, že prakticky im uhradí celé náklady, celé náklady. A všetko, čo vyrobia ako energiu, je ich ziskom. Ale zároveň táto vysoká dotácia deformuje ceny dreva, deformuje trh a spôsobuje, že vlastne sa neoplatí vyrábať až tak veľmi drevené výrobky s vyššou pridanou hodnotou, ktorých odbytu bráni konkurencia, ak môžeme drevo a dostať zaňho teda peniaze, ak môžeme drevo takpovediac zhodnotiť tým, že ho spálime.
Nepochopiteľne štedré dotácie vyhnali cenu lesnej štiepky teraz do výšky až okolo 58 eur za tonu, čo urobilo naozaj spracovanie iných foriem dreva alebo teda spracovanie dreva do iných foriem ekonomicky nezaujímavým. Len na okraj, že len v Prešovskom a Košickom kraji napríklad v rokoch 2004 - 2012 sa dalo alebo rozdalo tým, ktorí využívajú dendromasu na energetické účely, 56 mil. eur. Čiže peniaze naozaj nie zanedbateľné.
V Zelenej správe o lesnom hospodárstve, ktorú prerokovala vláda, sa konštatovalo, že na Slovensku sa vyťažilo ešte viac dreva, než doteraz. Ceny pritom klesajú, ako hovorí Zelená správa, už od roku 2012. Čiže už päť rokov vieme, že čoraz väčšia ťažba neprináša väčšie zisky, že skutočne iba prichádzame o zelené Slovensko a cena neustále padá. Zelená správa nás chlácholí, isteže, že výmery, výmery lesných porastov neklesajú. No tak výmery lesných porastov, všetci vieme, sú vecou, teda premenenie lesného porastu na nejaký iný druh pôdy sú vecou úplne iného procesu a výmera lesných porastov ešte neznamená zalesnenie. Z tých 5 mil. m3, ktoré sme ťažili v minulosti, povedzme pred 15 - 20 rokmi, je dneska, bolo v roku 2013 7,8 mil. eur. To bolo po prijatí zákona o tejto drevnej štiepke. V roku 2015 to bolo 9,2 mil. m3, pardon, opravujem sa, predtým teda v roku 2013 to bolo 7,8 mil. m3 dreva. Potom v roku 2015 9,2 mil. m3 dreva a minulý rok už 9,3 mil. m3 dreva. Z toho organizácie štátnych lesov vyťažili viac ako 5 mil. m3 a zvyšok pripadá na obce, mestá, súkromníkov a urbárne spoločnosti.
V niektorých krajoch Slovenska, kde je finančná núdza výraznejšia, než v Bratislave, kde netvrdím, že sa rovno rúbe drevo z cintorínov a Slavína alebo z parkov, naozaj prichádza k tomu, že ľudia popredajú, čo majú poruke, preto sú to rýchle peniaze, ktoré môžu za svoje drevo získať, pokiaľ ho uplatnia podľa predpisu, ktorý určuje zákon, ktorý navrhujem zmeniť.
Celá táto elektroenergetika sa nám už raz nevyplatila. Bolo to v prípade fotovoltaických panelov, ktoré boli podobným tunelom pre vybratých podnikateľov. Tí, ktorí zavčasu vedeli, že bude prijatý takýto predpis a takáto dotácia na podporu fotovoltaiky si už dopredu zabezpečili na to príslušné pozemky, zabezpečili si úvery. Získali tak podnikateľskú výhodu a skutočne istú dobu získavali výborné príjmy práve z toho, že prezentovali a vlastne kamuflovali, že Slovensko smeruje k tomu, že bude mať energiu aj z obnoviteľných zdrojov. Odvtedy sa stále táto požiadavka Európskej únie, aby Slovensko zvyšovalo - samozrejme, v Európskej únii veria tomu, že to chceme a dokážeme zvyšovať aj bez toho, aby sme kamuflovali - táto požiadavka Európskej únie, aby sme zvyšovali energetickú sebestačnosť a najmä, aby sme zvyšovali podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe energie, táto požiadavka je znovu a znovu teda využitá na to, aby zakryla podnikateľský plán. Vytvorila sa vlastne elektrická daň, ktorá financuje politické zámery, ktoré by inak boli financované z rozpočtu. Táto daň je vlastne súčasťou, súčasťou platieb za energiu. Uvádza sa to pod názvom tarifa za prevádzkovanie systému. Pod týmto názvom sa ukrýva, ukrýva práve vytváranie fondu, z ktorého sa prepláca dotovanie spomínanej biomasy, spaľovanie biomasy.
V tomto prípade nielen ako environmentalista, ale aj ako liberál zdôrazňujem, že znovu sa ukazuje, že dotačná energia alebo takáto nejaká zdanlivo rafinovaná cenová regulácia vždy sa nakoniec, vždy má nakoniec aj druhú stranu mince. Tá palica má dva konce. A v tomto prípade teda pred Európskou úniou sa tvárime, že sme zvýšili ekologickú stabilitu Slovenska, pretože máme o nejaké percento viac zdrojov energie z obnoviteľných zdrojov a pritom ten hlavný poklad, ktorý nás odlišuje od odlesnenej západnej Európy, zelené svahy a zelené kraje Slovenska, ten strácame tak, že to občania aktivisti dennodenne zverejňujú, kedykoľvek sa pozriete na internete alebo na sociálnych sieťach, kde sú porovnateľné miesta pred rokom, pred piatimi rokmi a dnes, kde vidíme známe kopce a známe časti Slovenska, ktoré sú ničené holorubmi.
Dôležité je teda podľa môjho hlbokého presvedčenia ukončiť umelé zásahy v tomto prípade, pretože sa ukázalo, že nie sme v stave kontrolovať všetky tie prevádzky spaľovania biomasy, aby sme dosiahli, že skutočne tam pôjde len drevná štiepka, nejaké konáre alebo nehodnotné drevo. Nie sme schopní to ukontrolovať. A zvyšovanie ťažby, ktoré spôsobil tento zákon, je už preukázateľne tak veľké, že nie je možné tvrdiť, že les sa obnovuje. Podľa odborníkov na obnovovanie lesa pri slovenských výmerách zelených plôch, teda lesa a lesného hospodárstva by ťažba nesmela prekročiť 7 až 7,2 mil. m3 ročne. My sme ale za deviatimi miliónmi. Čiže najmenej 2 mil. m3 ročne ťažíme viac, než unesú naše biosystémy.
A presne toto je alebo približne toto je kvantum, ktoré ničíme ako biomasu, ničíme a meníme na tzv. drevnú štiepku. Existujú o tom dôkazy v analýzach, napríklad iné sú, alebo aj médií, ktoré poukazujú, že občan si toto vlastne sebaničenie krajiny platí v účtoch pod názvom tarifa prevádzkovania systému až do výšky 21 % všetkej ceny, ktorú platí za elektrickú energiu. Čiže štruktúra ceny pre neveľkú domácnosť, ktorá by mala spotrebu 2,3 MW vo vysokej tarife pri sadzbe D2 a bola by tá cena 373 eur ročne, tak by išlo o pomerne ešte nie až takú hroznú, ale pomerne významnú cenu okolo 60 eur. V prípade ale kúrenia už tu hovoríme ročne o 500 eurách, ktorými by každý občan prispieval podnikateľom, ktorí podnikajú v oblasti biomasy.
Treba povedať, že vláda, teda ako som povedal, ktorá mala už v minulosti, teraz nehovorím, ktorá vláda alebo čia vláda, ale slovenská vláda mala už v minulosti tendenciu ukrývať dane napríklad v účtoch za elektrickú energiu, vtedy teda dane, ktoré išli z titulu fotovoltaiky, podpory fotovoltaiky, tak teraz dosahuje týmito pätinovými poplatkami, že Slovensko má pomerne vysoké ceny za elektrickú energiu. Máme ich najvyššie zo všetkých postkomunistických štátov okolo nás. Najvyššie z V4-ky. A pritom naše príjmy sú naopak jedny z najnižších v Európskej únii. Ale aj štáty s vysokými príjmami, ako je Veľká Británia a dokonca Luxembursko alebo Fínsko, ba dokonca Francúzsko majú lacnejšiu elektrickú energiu, než má Slovensko. Ešte tragickejšia a dramatickejšia situácia je v cenách energií pri elektrickej energii pre priemyselných odberateľov so spotrebou povedzme 2 000 MW za rok, kde sme štvrtí najdrahší v celej Európskej únii a vysoko prevyšujeme priemer európskej dvadsať osmičky.
Dámy a páni, ľudia platia veľa za energiu. Aj keď žijeme obdobie konjunktúry, kedy sa, kedy sa ceny energií pri súťaži, aká v Európskej únii, našťastie, existuje, nedajú tlačiť donekonečna, aj v tomto období platíme za elektrinu priveľa. Ale ako chceme odôvodniť takúto situáciu pre budúcnosť, keby prišlo k akémukoľvek otrasu alebo zmene ekonomického cyklu? Tie firmy majú vystavané fabriky a budeme naďalej platiť teda pätinu, ak nemalá časť týchto peňazí má ešte ten spätný, spätnú, spätný výsledok, že ničí slovenské lesy? Argumenty, ktoré sa na prvý pohľad nedajú vlastne vyvrátiť, lebo zo strany vás, ktorí ste minule nepodporili tento môj návrh, nezazneli ekonomické, teda nech mi je prepáčené a ja som ich nepočul, žiadne ekonomické alebo politické argumenty, prečo táto daň za biomasu, prečo ju majú občania ďalej platiť, keď vedie k devastácii vlastne toho, čo má chrániť. Pretože, pretože obnoviteľné zdroje sa skloňujú v Európskej únii a my ich chceme zavádzať práve preto, aby sa zlepšilo životné prostredie, nie aby sa vykántrili lesy.
Prečo vlastne by aj strana SMER, MOST a SNS nesúhlasili s takouto úpravou? Nenavrhujeme žiadne definitívne zrušenie dotácií smerom k obnoviteľným, obnoviteľným zdrojom. Iba nápravu tejto očividnej chyby, ktorá celé roky zvyšuje kšeft pre malú, relatívne malú skupinu ľudí a pritom na úkor, úkor prírodného dedičstva a na úkor peňaženiek občanov, ktorí si takto platia, sami si platia nadmerné ničenie prírodného dedičstva. No isteže, je v tom, je v tom napríklad, v tej pätine, aj dotácia našich neefektívnych baní na Hornej Nitre, je v tom do istej miery alebo popri tom ešte aj dotácia na jadrovú energiu.
Otvorte aj vy o tom diskusiu a povedzme si, že ktoré tieto dotácie majú zmysel. V Európe v lete ceny elektriny už išli k 20 eurám za MW/h a my sme stále privysoko s tým, že nechceme o tom diskutovať. Nechce sa mi veriť, že by tých niekoľko prevádzkovateľov elektrární orientovaných na biomasu malo takú politickú ochranu, že by strana SMER v tomto období, v ktorom hovorí o boji s korupciou, nechcela otvorene zdôvodniť, prečo by mala naďalej zostávať dotácia, ktorá je zničujúca pre slovenské lesy, ktorá kazí ceny, kazí ceny dreva, ktorá vyťahuje občanom z peňaženiek peniaze, ktoré nesmerujú na ten dobrý cieľ, na ktorý by smerovať mali, ak hovoríme o obnoviteľných zdrojoch. Tvorme za verejné zdroje alebo peniaze spotrebiteľov elektrickej energie také projekty, ktoré budeme môcť obhájiť aj verejne, na ktoré sa zhodne koalícia aj s opozíciou, ktoré posmerujú nie k zničeniu prírody, ale k jej ochrane a ktoré nebudú občanov oberať o peniaze, ktoré neslúžia práve týmto verejným cieľom.
Ďakujem, pani predsedajúca. Prosím, otvorte diskusiu. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.9.2017 13:38 - 13:39 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dámy a páni, návrh zákona na zmenu doterajšieho dotačného systému, ktorý si vynucuje, že občania Slovenskej republiky v cene za elektrinu platia a podporujú aj podnikateľov, ktorých činnosť, ako vieme dnes už aj kvantitatívne zhodnotiť, ohrozuje trvalú udržateľnosť slovenských lesov. Tento návrh zákona ja predkladám v tomto volebnom období po druhýkrát a považujem ho za taký závažný, že v tom budem pokračovať, dokedy nepresvedčím vládnu koalíciu, aby slová o tom, že chráni Slovensko, že si cení prírodné dedičstvo, aby tieto slová potvrdila tým, že chybný a nešťastný zákon, ktorý umožňuje drancovanie slovenských lesov, opraví.
Toľko, pani predsedajúca, úvodom a hlásim sa potom do diskusie, kde by som rozviedol argumenty.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.9.2017 12:57 - 12:59 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Prosím vás, pán Kéry, ste smiešny. Ja som od rána neodišiel z tejto lavice, možno ako jediný, pretože predkladám ďalší zákon. Však neklamte ešte aj v takej sprostosti. Ale teraz k veci. Naozaj som hovoril zmierlivo, aj keď sa zdá, že to sa neoplatí, lebo za slušnú reč ešte vás opľujú. Hovoril som zmierlivo, aby som upozornil, nevracajte sa proste do éry Mečiara, skutočne nerobte náhupkové zákony, nerobte partokratických šéfov ÚVO, to všetko už bolo proste a o tom sú teraz filmy. Tí ľudia sa hanbia, že pri tom účinkovali, nerobte to. Ak to myslíte vážne, ja sa k tomu hlásim, áno, poďte, sadneme si, že si vieme urobiť spoločný rokovací poriadok, či vieme urobiť zákon o štátnej službe, aby tam všetci ľudia nestáli s otrčenou rukou, že si vieme urobiť antikorupčné zákony, čo nebudú len trieskaním po vode, ale budú skutočne meniť to Slovensko, budú zastavovať korupciu. Však žiaden z tých politikov, ktorý bol podozrivý k korupcie a či bol modrý alebo červený, ešte pred súdom nestál. Tak buď sme najčistejšia krajina na zemeguli, alebo tu v tomto kráľovstve čosi smrdí a smrdí to z tejto miestnosti. V miestnosti, v ktorej sedíme z centra moci, ktorou je Národná rada Slovenskej republiky. Poďte teda hovoriť otvorene o tom, ako tento smrad vyvetrať a vznikne potom lepšia dôvera, aj keď opozícia vždy bude musieť plniť svoju polohu, nebude sa musieť obávať, že prichádza k vytváraniu mafiánskeho štátu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.9.2017 12:43 - 12:54 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dámy a páni, pán predkladateľ, ospravedlňujem sa za zastretý hlas, ale možno je zastretý aj istým dojatím, ak totiž nemám celú túto diskusiu brať ako číro číru propagandu strany SMER, ktorou chce nahrať svojim kandidátom na županov, ktorí tam na chodbe, ako som počul pred chvíľou pána Podmanického, zdôrazňujú, ako iba zlá opozícia bráni dostavaniu diaľnic a strana SMER by ich inak dávno urobila. Možno som ho zle interpretoval, ale tak som to porozumel.
Ak teda nemá byť toto len klamanie verejnosti a dlhovú brzdu aj reči okolo nej myslia páni zo SMER-u a z koalície seriózne a ja to pre túto chvíľu tak vezmem, potom je podstatou celej diskusie moment, o ktorom hovoril jeden z predkladateľov, neviem, že či pán Blanár alebo, alebo to bol niektorý iný, a to je obnovenie mechanizmu dôvery. Dôvery, ktorá teda medzi koalíciou a opozíciou isteže má svoje limity, ale na druhej strane, priznajme si, že v súčasnosti tie vzťahy medzi koalíciou a opozíciou sú mimoriadne napäté a že tam to napätie spôsobuje práve nadmerná nedôvera, nedôvera opozície ku koalícii.
Nie, nevedú sa pre to tuná spory o tom, že či nejaké riešenie koalície je príliš ľavicové alebo, alebo podobne, teda hodnotové alebo nejaké programové spory, ale skôr sa vedú spory o to, či neprichádza ku kriminalizácii, kriminalizácii výkonu moci. Opozícia pomerne často obviňuje strany koalície z rôznych foriem plytvania, sú tu podozrenia z nevyšetrenej korupcie a z vytvárania nejakej formy oligarchického štátu. Často sa zdá, akoby celý mechanizmus utrácania verejných prostriedkov vytváral sofistikovaný model tunelovania Slovenskej republiky. Koalícia zatiaľ v súvislosti s podozreniami z korupcie alebo z plytvania odvolala jedného člena vlády, systémové riešenia ale neprijala.
Opozícia na investíciách napríklad do infraštruktúry, o ktorých je v tomto prípade reč, nenapadá ich koncepty, čiže kade vedú alebo ako vedú, alebo ich odborné, odborné návrhy, ale napadá ich realizáciu, pri ktorej sa podľa nášho názoru plytvá, kradne a jej ceny, tej realizácie, sú také vysoké, že tá diaľnica sa vlastne hýbe pomaly.
Naozaj pred tými 27 rokmi, keby bol komukoľvek z nás, ktorí sme vtedy boli verejne činní, povedal, že diaľnica ani len do Tatier nebude úplná po toľkých rokoch, po vyše štvrťstoročia, tak nikto z nás by tomu nemohol veriť. Okolo nás v Európe sú desiatky štátov, ktorí majú nepomerne väčšie terénne prekážky, spomeňme Taliansko, do ktorého chodievame alebo Pyreneje v Španielsku, ale to Taliansko je jednoduchý príklad, je to za kopcom, nakoniec aj Slovinsko alebo Chorvátsko, a napriek tomu diaľnice si dokázali zabezpečiť a s nimi aj idúci buď turistický ruch alebo, alebo prílev investícií a kapitálu. Na Slovensku čím, akoby sa zdalo, čím drahšie diaľnice staviame, tým nám to ide pomalšie.
Otvorenie diskusie o zrušení dlhovej brzdy znamená teda, že koalícia by chcela od opozície, ktorá má takéto nadštandardné podozrenia a nadštandardnú nedôveru ku vládnej koalícii, chcela by, aby náhle prepadla takej naivnej dôvere, že by jej navalila do rúk možnosť čerpania obrovských úverov a že by náhle teda prepadla dôverčivosti a verila, že tentoraz už tie peniaze a tie všetky úvery budú vyčerpané absolútne korektne.
Opozícia má výhrady k celému systému, ktorý sa podľa mojej mienky už prežil a ktorý stále ešte má nohy v 90. rokoch. Skutočne, či je to systém prokuratúry, či je to systém súdnictva alebo systém ďalších nástrojov, kontrolných nástrojov, ktoré majú chrániť štát pred tunelovaním - spomeňme teraz nedávnu voľbu straníka alebo teraz dlhoročného straníckeho nominanta do čela kľúčového orgánu, ktorý má práve kontrolovať ceny sieťových odvetví, ale aj ďalšie nominácie - stále nám tu presluhuje systém straníckych nominantov, absolútnej aj straníckej nadvlády nad kontrolnými mechanizmami štátu a tak isto nad prokuratúrou a ďalšími orgánmi, ktoré by mali zabezpečovať, aby táto nadštátna opozícia, nadštátna nedôvera opozície nemala, nemala príčinu. Systémové antikorupčné opatrenia, ktoré by obnovili dôveru nielen teda opozície, ale aj verejnosti, že plus-mínus tá koalícia naozaj vykonáva vládnu moc korektne a v súlade s verejným záujmom bez zneužívania moci, by veľmi pomohli Slovensku.
Ak dovolíte, pán predkladateľ Blanár, vy ste tu zdôraznili, že to nie je služba, zrušenie dlhovej brzdy iba pre jednu vládu. Áno, ale ešte oveľa, oveľa viac by nebolo iba pre jednu vládu, ak by sa prijali systémové antikorupčné opatrenia. Oni podobne, ako je takým opatrením napríklad informačný zákon, síce neraz potom vyvolávajú pokušenie, že by sa zlikvidovali, ale už pred očami voličov sa to spravidla dá len dosť ťažko.
My napríklad navrhujeme aj priamo na tomto zastupiteľstve, na tomto pléne obnovenie práva Národnej rady zriaďovať vyšetrovacie výbory. Pripomíname, že napríklad doposiaľ nemá ani jednotlivý poslanec dokonca dostatočné kompetencie vykonávať poslanecký prieskum, čo si myslím, že verejnosť a nejeden občan na Slovensku si myslí, že to je predsa to elementárne a možno sa aj čuduje, že prečo tí poslanci nechodia po Slovensku a neuplatňujú si svoje právo vtrhnúť niekam do nejakého úradu a vykonať tam poslanecký prieskum.
Ja napríklad osobne a verím, že rovnako zmýšľa veľmi veľa politikov, ktorí sú v opozícii, navrhujem už roky, aby sa odpolitizovala štátna a verejná správa, aby sa vytvoril naozaj pevný systém kvalifikácie kontroly, férovosti výkonu tej správy a samozrejme aj štátna definitíva, čo by úplne zmenilo motiváciu a postoje štátnych a verejných úradníkov k výkonu svojho úradu.
Samozrejme treba, aby sa spod politickej moci proste oslobodila celá takpovediac spravodlivosť, jej výkon, či to je prokuratúra, polícia a súdnictvo. To u nás nenastalo napriek všetkému zdaniu ani zďaleka. Opozícia predkladá upozornenia, odhaľuje aféry a varuje, že koalícia vytvorila systém tunelovania štátu, že je tu dômyselný mechanizmus korupcie a že najväčší boháči riadia strany a štát tak, aby bohatli ešte viac. Verím, že na tomto systéme zďaleka nie sú zainteresovaní všetci poslanci alebo nebodaj členovia napríklad strany SMER alebo ďalších koaličných strán. To vôbec nemám také podozrenie, tak to ani nechodieva. Ale vy máte moc, ktorá, ktorú vám zverili voliči a teraz, keď ste otvorili otázku obnovenia dôvery medzi opozíciou a koalíciou, môžte ukázať, že vám ju nezverili márne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2017 18:16 - 18:16 hod.

Ján Budaj
Ďakujem pekne. Tak nedá sa pánovi Paškovi neodpovedať, lebo on ako naozaj je tuná známy obdivom k liberálnej demokracii, si zažartoval veľmi vtipne. Ja myslím, že návrh zákona, o ktorom sa tu rokovalo, bude mať na ÚPN presne tie liberalizačné účinky ako každá iná poprava. Čiže popravený sa bude cítiť o hlavu ľahší a bude sa cítiť tak slobodnejšie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.6.2017 18:00 - 18:11 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dámy a páni, pán predseda, chcem hovoriť o súčasne dvoch témach, lebo sa nám prelínajú. Jednou témou je štandardná správa pána predsedu, ktorá síce z neznámych dôvodov nebola, nebola prijatá, teda mne neznámych dôvodov, zrejme politických, nie vecných, nebola prijatá na príslušnom výbore, ale podľa zbežného pohľadu aj podrobnejšieho pohľadu obsahuje celkom úctyhodný výčet aktivít Ústavu pamäti národa za minulý rok. Osobne si ja na tých aktivitách veľmi cením vedeckú prácu, cením si zahraničné vzťahy, ktoré pod súčasným vedením ÚPN značné rozšírilo. A osobne sa zúčastňujem Festivalu slobody, ktorý býva na výročie Novembra a ktorý Ústav pamäti národa za tie roky zdokonalil na jednu reprezentatívnu akciu, ktorá sa rozšírila ďaleko za múry úradu, do škôl, do kín, medzi mladých ľudí a študentov.
Zároveň ale tento rok je špecifický preto, zdá sa, že zápas o pravdu o minulosti prebieha oveľa intenzívnejšie než kedykoľvek od vzniku inštitúcie ÚPN. Nepamätám si obdobie, kedy by súčasne hrozilo spochybňovanie pravdy o minulosti aj zo strany pravicového extrémizmu a tak isto aj zo strany pohrobkov komunistického režimu. ÚPN ale za tie roky, ktoré uplynuli, získal na autorite a chcem poďakovať aj jeho súčasnému vedeniu, preto aj napríklad v reprezentácii inštitúcie ÚPN zoči-voči známemu oligarchovi zo susedného štátu sa choval tak, ako sa inštitúcia, ktorá proste obhajuje faktické historické dokumenty, chovať má.
Neviem posúdiť, či práve tento incident, ktorý sledovala aj tlač v Českej republike, či práve ten spôsobil to, že sa zápas o minulosť stal do istej miery déja vu, pretože to, že by sa malo účelovo meniť zákon pred vypršaním mandátu predsedu správnej rady, je niečo, s čím sme už v tomto období nerátali. Myslel som, že je to naozaj vec, ktorá pominula spolu s vládou HZDS. Vtedy bolo dosť častým, že sa účelovo menili zákony, aby sa jednoducho odstránila nejaká osoba. Dokonca spomínam si, aj riaditeľ sa odstraňoval aj dvakrát za jedno volebné obdobie, lebo jednoducho, jednoducho nevyhovoval vtedajšej moci.
Na tejto schôdzi sa už personálie riešili, bol to riaditeľ RTVS. Nech už máme na to, ako tá voľba dopadla, akýkoľvek názor, treba povedať, riadne bol dokončený mandát riaditeľa RTVS. Niečo hovorí aj to, že prvýkrát vôbec odkedy, odkedy máme verejnoprávne médiá, ale aspoň bol dokončený. A jasné, že pokiaľ sa riaditeľ RTVS volí v parlamente, tak politici sa nezhodnú na predstave, kto by to mal byť, a legitímne sa zvolilo podľa mojej mienky aj absolútne korektne to, čo sa zvolilo.
Teraz ale sme tu pred chvíľou schvaľovali zákon, ktorý mení pravidlá ÚPN. A všetci vieme, ako tu sedíme, že je robený na mieru toho, aby súčasný predseda, ktorý má dobré výsledky podľa zahraničných pozorovateľov aj podľa tej správy, mohol byť odstránený. Komentár k týmto udalostiam by mohol zabrať hodiny, ale, ako vieme, rokovací poriadok dávno už neumožňuje ísť do hĺbky a ísť do minulosti, mohol by som rozprávať o tom naozaj pomerne dlho. Bol som jeden z predkladateľov toho zákona, hlasoval som zaňho, potom ho vrátil prezident Rudolf Schuster a znovu sme ho prehlasovali. Mal som so zakladateľom ÚPN aj rôzne polemiky o tom, ako užíval zákon o ÚPN. To ale všetko by patrilo skôr na nejaký seminár.
Tu dnes by sa patrilo iba zhodnotiť správu. Ja chcem stále veriť, že nie poslednú správu súčasného predsedu správnej rady, a chcem veriť a apelujem na vás, aby ste nerobili zásah do zákona. Zákon o ÚPN rátal s tým, že predseda správnej rady nevyhovie každému, je to mimoriadne citlivá inštitúcia a práve preto, ako aj podobne iné verejnoprávne inštitúcie, aj tento ústav má presne definované, kedy môže byť riaditeľ odvolaný. Všetci vieme, že takáto príčina nenastala.
Zvážte, nechcem to vôbec dramatizovať ani preháňať nejak, ale apelujem, zvážte, či k tomuto kroku pristúpite. Doposiaľ sa takáto operácia nikdy nerobila na ÚPN. Keď sme už dokázali zniesť, že riaditeľ RTVS dokončil mandát, dokončila mandát pani ombudsmanka a nebudila vždy sympatie u určitej časti politickej scény, ale dokončila svoj mandát ako v každom štandardnom štáte, apelujem, aby sme v tomto prípade nepúšťali naspäť zápach z 90. rokov, kedy sa zákony, ktoré mali garantovať riaditeľom alebo predstaviteľom verejnoprávnych inštitúcií nezávislosť, brutálne lámali cez koleno len preto, aby im ukázali, že žiadnu nezávislosť nemajú a keď sa znepáčia, tak pôjdu preč.
Na záver chcem pánovi riaditeľovi poďakovať za jeho prácu aj za minulý rok. Chcem sa mu poďakovať aj za to, že myslí na to, že tento rok bude 30. výročie, resp. jeho zamestnanci, myslím, že je tam taká mladá skupina, ktorá sa tým zapodieva, že tento rok bude 30. výročie vydania Bratislavy nahlas. Je to publikácia, ktorá mala svoju, mala svoj význam v našej ceste za slobodou a je tiež pozoruhodné, že Národná rada v minulom volebnom období ju v istom zmysle cenila alebo vyzdvihla.
Ďakujem, že ÚPN pripravuje medzinárodnú konferenciu, očakávam, že Festival slobody pripravíte, pán predseda, rovnako kvalitne ako každý rok. Tam už určite musíte mať teraz rozbehnuté práce, lebo po lete už by bolo neskoro.
A chcem tiež zdôrazniť to, čo sa patrí povedať. Je chyba, že chýba stále ešte Múzeum zločinov komunizmu, je chyba, že ÚPN nemá stále sídlo, v ktorom by také múzeum možno mohlo byť, ale nemuselo. Podstatné je, aby ÚPN nekočovalo a aby to bola inštitúcia, ktorá aj tým sídlom naznačuje, že sa dá spoľahnúť na jej účinkovanie a vedeckú a výskumnú prácu.
Už tu spomenul pán Dostál ilustratívne, ako málo pracovníkov má ÚPN. Samozrejme, my sme republika, ktorá do tej sebareflexie veľa neinvestuje. Týka sa to aj Historického ústavu SAV, vieme všeobecne, aká je, ako málo peňazí sa dostáva u nás práve do oblastí sebareflexie, historiografie, spoznávania, analyzovania svojej vlastnej cesty. Chcel by som popriať ÚPN, aby raz mohlo byť aspoň niekoľkonásobné a aby posunulo výskum tým pádom aj zdrojových materiálov tam, kde dávno mal byť.
Som rád, že môžeme mať ÚPN napriek rozporom, ktoré okolo neho sú. Verím, že budeme môcť mať, keď znovu pripomeniem aj ten 21. jún, keď to už spravil aj jeden z rečníkov predo mnou, že raz budeme môcť mať aj tento deň označený za pamätný. Chcem na to apelovať, aj to je súčasť pamäti národa, rovnako ako pamätný deň 21. augusta, kedy nás zradne prepadli okupačné vojská. To všetko je veľmi potrebné práve v tejto dobe.
A skončím tým, čím som aj začínal, kedy akoby problém minulosti a to, že spoločnosť ešte celkom neuzavrela mnohé kapitoly z tej kapitoly a ony žijú popri sebe rôzne naratívy, čo toto je za republiku, prečo máme tú republiku a na akom základe stojí republika a žijú tie naratívy popri sebe. Je to jednak dôkaz toho, že žijeme v slobode, na druhej strane každá taká doba, kde sa vytiahnu pochybnosti o samotnej demokracii a kde sa zjavujú politické strany, ktoré sú protisystémové a ktoré hovoria o úplne zrušení základov štátu, každá takáto doba by mala byť pre Národnú radu veľmi závažnou a nemala by byť dobou, v ktorej rozbijeme aj tie základy, ktoré sa podarilo vytvoriť. Jedna z takých inštitúcií pre tú pamäť národa, keď už sme to takto nazvali, je aj inštitúcia ÚPN... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán Budaj, prepáčte...

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2017 11:54 - 11:55 hod.

Ján Budaj
Ďakujem a oceňujem, že kolega s jemu vlastnou triezvosťou pripomenul tie základné odborné limity a to je napríklad stanovisko Rady pre rozpočtovú bezpečnosť, ktorá hovorí o dlhu ako o veľkom. Takisto tie fakty, že sme stále v oblasti sankčného pásma Európskej únie. Myslím si, že prijímanie dlhov a ešte aj s odôvodnením, že keď prestane sypať z Európskej únie, tak si budeme požičiavať, je skutočne vyvesenie vývesky smer Grécko.
Skryt prepis